Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-91-2020.pdf
PDF · 112.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/91/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Obec Šarišská Poruba, IČO: 00327778, so sídlom Šarišská Poruba 34, 082 12 Šarišská Poruba, právne zastúpený: Advokátska kancelária Peter Rak, s.r.o., IČO: 50581121, so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov proti žalovanému: P. E., F.. XX.XX.XXXX, T. Š. H. XX, XXX XX Š. H., právne zastúpený: JUDr. Ján Garaj, advokát, IČO: 43341993, so sídlom Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad o zaplatenie 7518,55 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou Okresnému súdu Prešov z Okresného súdu Banská Bystrica ako tzv. upomínacieho súdu dňa 13.10.2020 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 7 518,55 € s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 10.03.2020 do zaplatenia a to na tom skutkovom základe, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 29.03.2019 k uznaniu dlhu žalovaným v celkovej výške 23 136,55 €, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi dlh vo výške 23 136,55 €. Následne dňa 13.01.2020 došlo k uzatvoreniu Dohody o predaji pozemkov a o čiastočnom splnení dlhu, ktorou došlo k úprave výšky dlhu žalovaného a na základe tejto dohody je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi okrem iného dlh vo výške 7 518,55 € v pravidelných mesačných splátkach po 300 €, a to pod následkom straty výhody splátok. Predmetná dohoda bola schválená obecným zastupiteľstvom obce Šarišská Poruba. Žalovaný do dňa podania žaloby nezaplatil žalobcovi ani jednu splátku čím sa stal celý dlh žalovaného vo výške 7 518,55 € splatný. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 24.03.2020 platobný rozkaz pod spisovou značkou 12Up/425/2020, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Voči tomuto platobnému rozkazu bol podaný zo strany žalovaného odpor (č.l. 28), v ktorom uviedol, že Dohoda o predaji pozemkov a čiastočnom splnení dlhu zo dňa 13.01.2020 bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a došlo ňou k obohateniu na strane žalobcu vzhľadom na to, že dojednaná kúpna cena za predmet dohody bola v zjavnom nepomere k reálnej trhovej hodnote v danom čase a v danom mieste. Žalovaný v odpore uviedol, že pri uzatváraní dohody medzi žalobcom a žalovaným došlo k opomenutiu tej skutočnosti, že v prípade pozemkov registra P. H.. Č.. XXX/X I. P. H.. Č.. XXX/X sa jedná o pozemky nachádzajúce sa v intraviláne obce majúce povahu a charakter stavebných pozemkov v dôsledku čoho je ich reálna trhová hodnota podstatne vyššia ako dojednaná kúpna cena 0,50 € za m2 pôdy. Žalovaný je presvedčený, že pokiaľ by došlo k uzavretiu Dohody o predaji jeho pozemkov vo vzťahu k žalobcovi za ich reálnu cenu, jeho dlh voči žalobcovi by absolútne
nezodpovedal žalovanej sume 7 518,55 s príslušenstvom, avšak týmto odpredajom predmetných pozemkov by to bol práve žalobca, ktorý by bol povinný žalovanému doplácať rozdiel medzi skutočnou trhovou hodnotou predmetu dohody a pohľadávkou, ktorú žalobca eviduje voči žalovanému. Žalovaný teda voči žalobcovi vykonal jednostranný právny úkon započítania pohľadávky a má za to, že jeho dlh je teda splnený v celom rozsahu.
4. K podanému odporu žalovaného sa vyjadril žalobca svojím podaním zo dňa 07.10.2020 (č.l. 41 - 42), v ktorom uviedol, že odpor je nedôvodný. V odpore žalovaný neuvádza v čom má spočívať tieseň, či nápadne nevýhodné podmienky a polemizuje iba s primeranosťou ceny za 2 z prevádzaných 21 pozemkov.
5. Na pojednávaní konanom dňa 10.12.2020 súd prezentoval stranám sporu svoj predbežný právny názor, ktorý zodpovedá vydanému rozsudku.
6. K predbežnému právnemu názoru súdu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 18.12.2020 (č.l. 62
- 63), v ktorom s nim vyjadril nesúhlas. Žalobca uviedol, že Dohoda o urovnaní je jednostranný právny úkon, záväzok dlžníka/žalovaného, že uznáva svoj dlh, čo do dôvodu a výšky voči žalobcovi. Záväzok dlžníka nemožno považovať za nakladanie s majetkom žalobcu. Ani spôsob splnenia dlhu dojednaný v Dohode o urovnaní nie je možné považovať za nakladanie s majetkom žalobcu. Žalovaný k uznaniu svojho dlhu nepotreboval akékoľvek konanie žalobcu a akékoľvek konanie žalobcu by bolo bez právneho významu. Žalovaný svojim konaním a to uznaním dlhu do budúcna ešte len priznal žalobcovi majetkové právo spočívajúce v práve žalobcu na plnenie v uznanej výške. Ak by tak žalovaný svojim konaním neurobil žalobcovi by do budúcna nevzniklo žiadne majetkové právo. Žalobca až po uznaní dlhu, teda v budúcnosti môže s týmto majetkovým právom disponovať, napr. môže ho postúpiť na tretiu osobu, môže dlžníkovi odpustiť dlh a podobne. Žalobca však žiaden úkon, ktorý by bolo možné považovať za disponovanie s majetkovým právom neurobil. Pokiaľ ide o Dohodu o predaji pozemkov, jej obsahom je právny úkon, ktorým došlo k zmene obsahu záväzku žalovaného, konkrétne k zmene spôsobu splnenia uznaného dlhu. Spôsob plnenia v peniazoch bol v nahradený vecným plnením, prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného na žalobcu. Žalobca ďalej poukazuje na § 9 ods. 2 písm. a) a c) zákona o majetku obcí, podľa ktorého je obecné zastupiteľstvo oprávnené rozhodovať len o nehnuteľnom majetku vo vlastníctve obce a nie o majetku, ktorý prípadne len nadobudne. Svoj právny názor podporuje protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III. sp. zn. PD113/16/1113 zo dňa 02.02.2016, z ktorého cituje. V citovanom ustanovení § 9 ods. 2 zákon o majetku obcí taxatívne vymedzuje úkony, ktoré schvaľuje, resp. podliehajú rozhodovacej právomoci obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo si schválením napádaného § 6 odsek 2 zásad hospodárenia, v ktorom je uvedené, že zmluvné nadobúdanie vlastníctva nehnuteľného majetku vždy podlieha schváleniu obecného zastupiteľstva bez ohľadu na jeho obstarávaciu cenu, uzurpovalo nad rámec zákona právo schvaľovať nadobúdanie vlastníctva k akémukoľvek nehnuteľnému majetku, nakoľko z § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí a jeho výklade vo vzťahu k nehnuteľnému majetku vyplýva, že sa musí jednať o nehnuteľný majetok, ktorý už je vo vlastníctve obce a nie o nehnuteľný majetok, ktorý obec prípadne v budúcnosti nadobudne. Pokiaľ ide o to, že v prejednávanej veci obecné zastupiteľstvo žalobcu dodatočne schválilo tento prevod pozemkov, bolo to len z dôvodu, že kataster nehnuteľností prerušil vkladové konania a takýto úkon vyžadoval. Žalobca však takýto úkon považuje za nepotrebný a prevod pozemkov za platný aj bez takéhoto úkonu.
Právne úvahy okresného súdu.
7. Podľa § 8 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení - Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Podľa § 11 ods.4 písm.a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení - Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí - Majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.
Podľa § 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (1) Zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec zriadila, pri správe majetku obce, b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec zriadila, c) postup prenechávania majetku do užívania, d) nakladanie s cennými papiermi, e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce, f) spôsoby výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov na právnických osobách založených obcou alebo v ktorých má obec postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv s dôrazom na transparentnosť a efektívnosť nakladania s majetkom. (2) Obecné zastupiteľstvo schvaľuje a) spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce; to neplatí, ak je obec povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, b) podmienky obchodnej verejnej súťaže, ak sa má prevod vlastníctva nehnuteľného majetku obce realizovať na základe obchodnej verejnej súťaže, c) prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú priamym predajom, d) prevody vlastníctva hnuteľného majetku obce nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, e) nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia, f) vklady majetku obce do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností, g) koncesné zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesné zmluvy na poskytnutie služby uzatvorené podľa osobitného predpisu (ďalej len "koncesná zmluva"), a to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, h) zámer realizovať zlepšenie energetickej efektívnosti budovy alebo zariadenia vo vlastníctve obce prostredníctvom energetickej služby s garantovanou úsporou energie poskytovanej na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor.
8. Súd predovšetkým nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že Dohoda o urovnaní je jednostranným právnym úkonom žalovaného ako dlžníka, ktorý ňou uznáva svoj záväzok a až týmto uznaním žalobcovi vzniklo majetkové právo. Podľa § 585 ods.1 OZ - Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. 8.1. Čo sa týka podstaty dohody o urovnaní, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR spisovej značky 33Cdo/4413/2007, v ktorom pri rovnakej právnej úprave ako je v SR Najvyšší súd Českej republiky uviedol: „Urovnanie je dohoda účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorou účastníci odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia a nahradzujú ich novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania. Narovnanie má podobné rysy ako privatívna novácia, ktorej podstatou je tiež, že dohodou zaniká doterajší záväzok a nahradzuje sa iným. Predpokladom urovnania je však spornosť, či pochybnosť, ktorú strany majú ohľadne záväzku a dohodou o urovnaní možno upraviť vzájomné práva a povinností v oveľa širšom rozsahu. Urovnanie sa môže týkať ako niektorého vzájomného práva a povinnosti ohľadne, ktorého účastníci neboli v zhode tak i celého záväzkového právneho vzťahu. Doterajší záväzok, ktorý zanikol je nahradený novým záväzkom, ktorý je obsahom dohody o urovnaní. Dohoda o urovnaní je potom samostatným zaväzovacím dôvod.“ 8.2. Z Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 29.03.2019 síce vyplýva, že jej súčasťou je aj uznanie dlhu žalovaným podľa čl. 3 ods. 2 „Pán P. uznáva tento svoj dlh špecifikovaný v bode 1, čo do dôvodu ako i výšky v plnom rozsahu.“ Uvedené však nič nemení na tom, že Dohoda o urovnaní je skutočne dohodou o urovnaní, čo priamo vyplýva z čl. II. ods.1 tejto dohody „Účastníci tejto dohody vyhlasujú a potvrdzujú, že ku dňu podpisu tejto dohody medzi nimi existujú sporné práva a povinnosti tak, ako boli uvedené v čl. I. dohody a podpísaním tejto dohody účastníci spoločne potvrdzujú svoj záujem spoločne a neodvolateľne urovnať tieto sporné práva a povinností v súlade s ustanoveniami § 585 a nasl. OZ a za podmienok tejto dohody a súdne konanie ukončiť mimosúdne.“ Podľa čl. II. ods. 2 Dohody „Účastníci sa dohodli, že s účinnosťou ku dňu podpisu tejto zmluvy sa urovnávajú všetky sporné práva a povinností a nahrádzajú sa novými právami a povinnosťami účastníkov uvedenými v čl. III. tejto dohody. Podľa čl. I. ods. 5 Dohody „V dôsledku tohto netransparentného a nezákonného konania predošlým starostom obce vznikla na majetku obce škoda vo výške 23 136,55 €, ktorá je zdokladovaná prostredníctvom zmlúv uzatvorených starostom obce, plnenie, z ktorých nebolo dodávateľmi do
dnešných dní zrealizované. Zároveň týmto konaním vznikol pánovi P.K. dlh voči obci vo výške 23 136,55 €. 8.3. Je teda podľa súdu nepochybné, že predmetný záväzkový vzťah je skutočne Dohodou o urovnaní následkom, ktorej záväzok žalovaného voči žalobcovi spočívajúci v spôsobenej škode vo výške 23 136,55 € bol nahradený novým záväzkom vyplývajúcej z dohody o urovnaní a to povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi ako škodu sumu 23 136,55 €. Následne tento záväzok bol uznaný žalovaným formou jednostranného právneho úkonu, ktorý je obsahom tejto Dohody o urovnaní. 8.4. Len na margo treba uviesť, že je nesprávny názor žalobcu v tom, že právo na plnenie vzniká až uznaním dlhu dlžníkom. Naopak záväzkový vzťah zo spôsobenej škody vznikol už spôsobenou škodou. Konštantná judikatúra je zajedno v tom, že uznávací prejav dlžníka o uznaní jeho záväzku nie je samostatným zaväzovacím dôvodom, ale iba potvrdením jeho dlhu.
9. Pri prejednávanej veci, tak ako aj pri veciach iných, musel sa súd zaoberať platnosťou právneho úkonu, z ktorého žalobca vyvodzoval práva a povinnosti sporových strán, keďže neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex offo. „Zákonná úprava „mlčí“ o kompetencii orgánov obce a postupoch obce pri nadobúdaní vlastníctva tretích osôb obcou a pri preberaní vecí tretích osôb do užívania obcou - ponecháva to na rozhodnutie danej obce (doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD, 2018, Nakladanie s majetkom obce)“. 9.1. Práve podstata urovnania spočívajúca v tom, že sporný záväzok zaniká a vzniká záväzok nový je podľa súdu nezákonným konaním žalobcu. Z uvedenej Dohody o urovnaní totiž vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho starostu bez schválenia obecným zastupiteľstvom rozhodol o tom že zaniká záväzok žalovaného voči žalobcovi vo výške spôsobenej škody 23 136,55 €. To, že zároveň vznikol nový záväzok v rovnakej výške podstatné nie je (ak starosta rozhodol o rovnakej výške záväzku, tak mohol rozhodnúť aj o výške nižšej, takže treba vychádzať zo samotného spôsobu konania a nie jeho výsledku), pretože zákon o obecnom zriadení, zákon o majetku obcí a Zásady hospodárenia obce majú práve zabrániť konaniu, ktorým by o takomto záväzku v nie malej výške (ktorého výška mohla byť aj vyššia ako je tvrdená v Dohode) bolo jednostranne rozhodované iba starostom obce bez predchádzajúceho schválenia obecným zastupiteľstvom. Ako už bolo uvedené podstata nezákonnosti spočíva práve v tomto rozhodovaní starostu obce a na túto podstatu nezákonnosti už nemôže mať vplyv to, že následne bola dojednaná pohľadávka v rovnakej výške. Túto nezákonnosť treba skúmať vo všeobecnej rovine prípustnosti takéhoto postupu starostu obce. 9.2. Žalobca - obec Šarišská Poruba má schválené Zásady hospodárenia s majetkom obce internou smernicou číslo 3/2014 (č.l. 78 - 82). Pre prejednávanú vec podstatnými ustanoveniami týchto zásad sú tieto: O čl. 2 ods. 1 - majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce O čl. 3 Predmet a rozsah úpravy. Tieto zásady upravujú: 1.) nadobúdanie vecí do vlastníctva obce a prevody vlastníctva obecného majetku. 5.) hospodárenie a nakladanie s pohľadávkami a majetkovými právami obce. O čl. 4 Nadobudnutie vecí do vlastníctva obce a prevody vlastníctva obecného majetku. A. Nadobúdanie vecí do vlastníctva obce. Ods. 2. - Nadobúdanie vlastníctva nehnuteľného majetku podlieha vždy schváleniu obecným zastupiteľstvom. Ods. 3. - Schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha nadobúdanie hnuteľných vecí; jednotlivej veci, resp. súboru vecí tvoriacich jeden funkčný celok v obstarávacej cene nad 3000 €. V ostatných prípadoch rozhoduje starosta obce. O čl. 8 Hospodárenie a nakladanie s pohľadávkami a majetkovými právami obce. Ods.1 - Majetok obce svoje majetkové práva a pohľadávky. Ods.2 - Schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha:
- odpísanie a odpustenie nevymožiteľnej pohľadávky v hodnote prevyšujúcej 100 € za podmienok stanovených v čl. 8 bod 4 týchto zásad,
- dohoda o splátka s lehotou splatnosti dlhšou ako 2 roky. 9.3. Súd má teda za to, že nadobúdanie majetku obce, ak nie je upravené priamo zákonom, je na vôli samotnej obce. Táto môže určiť právomoc orgánov obce pri tomto nadobúdaní a ich podmienky. 9.4. Na základe citovaných Zásad hospodárenia s majetkom obce je teda nesporné a vyplýva to priamo aj zo zákonných ustanovení, že predmetom majetku obce sú aj majetkové práva a pohľadávky ako aj finančné prostriedky. V tomto prípade teda majetkovým právom obce bola aj pohľadávka zo spôsobenej škody voči žalobcovi. Vzhľadom na výšku tejto pohľadávky je teda nepochybné, že starosta bez schválenia obecným zastupiteľstvom nemohol nakladať s pohľadávkou (vo forme jej zrušenia), ktorá mala predstavovať sumu 23 136,55 € (podľa čl. 8 Zásad mohol starosta rozhodovať o odpustení pohľadávky sám iba do výšky 100 € - i z uvedeného vyplýva, za akú podstatnú okolnosť považuje obec odpustenie pohľadávky). Rovnako starosta nemohol sám bez súhlasu obecného zastupiteľstva uzatvoriť
ani dohodu o splátkach s lehotou splatnosti dlhšou ako 2 roky, pričom žalovaný mal sumu 23 136,55 € splácať mesačne po 100 €, čo predstavuje cca 231 mesiacov, čo je takmer 20 rokov a takéto splácanie podľa súdu nemalo pre žalobcu hospodársky význam. 9.5. Uvedené závery o neplatnosti Dohody o urovnaní postačujú samotné pre zamietnutie žaloby, pretože predmetom žaloby nebolo zaplatenie tvrdenej náhrady škody zo skutku spočívajúceho v protiprávnom konaní žalovaného, ale zaplatenie záväzku vyplývajúceho z dohody o urovnaní (aj keď nazvaného tiež ako náhrada škody ale už nie škody spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného ale škody ako záväzku z Dohody), ktorý zákonným spôsobom nevznikol, a teda ho súd považuje za neplatný. 9.6. Samostatným dôvodom nemožnosti relevancie Dohody o urovnaní je aj to, že žalobcom netvrdil a nepreukázal, že táto bola zverejnená. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám - Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 5a ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám - Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Podľa § 47a Občianskeho zákonníka (1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. (4) Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Keďže súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa nakladalo s majetkom obce (pohľadávkou na náhradu škody voči žalovanému) a zmluva nebola zverejnená, platí že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
10. Napriek uvedenému súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k otázke platnosti, či neplatnosti Zásad hospodárenia s majetkom obce v tom zmysle, že každý nadobúdací prevod nehnuteľného majetku podlieha súhlasu obecného zastupiteľstva, ako aj k tomu, či bolo možné zo strany starostu žalobcu, uzatvoriť takú kúpnu zmluvu s tým, že forma zaplatenia bola dohodnutá započítaním. Je pravdou, že z § 9 ods. 2 písm. a) zákona o majetku obcí vyplýva, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce (čiže nehnuteľností, ktoré už sú vo vlastníctve obce); to neplatí, ak je obec povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu. 10.1. Z tohto podľa súdu vyplýva, že nadobúdanie nehnuteľností obcou zákonom upravené nie je a je teda vecou samotnej obce akým spôsobom si toto nadobúdanie upraví. Súd má teda zato, že zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré uvádzajú, že súhlas obecného zastupiteľstva je potrebný ku každému nadobudnutiu nehnuteľného majetku v tejto časti neodporujú zákonu, pretože zo zákona nemožno vyvodiť, že by obecné zastupiteľstvo prostredníctvom zásad hospodárenia s majetkom obce nemohlo nadobúdanie nehnuteľného majetku do vlastníctva obce takýmto spôsobom upraviť. Keďže ako je zo spisu nesporné, táto zmluva nebola vopred schválená obecným zastupiteľstvom, je teda neplatná a nemá právne účinky. Dodatočná konvalidácia absolútne neplatného právneho úkonu do úvahy neprichádza (NS SR sp. zn. 2Cdo/284/2006). Je nesporné, že prevody nehnuteľností patria medzi závažné právne úkony (aj preto povinná písomná forma a vkladové konanie) a s nadobudnutím nehnuteľnosti sú spojené ďalšie povinnosti (daň a pod.), preto je úprava zvolená aj v Zásadach žalobcu úpravou bežnou a logickou. 10.2. Dohoda o predaji pozemkov a čiastočnom splnení dlhu zo dňa 13.01.2020 je však neplatná aj z ďalšieho dôvodu. Je nepochybné, že kúpna cena bola dojednaná vo výške 14 718 €. To, že kúpna cena bola vyrovnaná formou započítania na výške kúpnej ceny nič nemení. Je potrebné uviesť, že podľa ustanovení § 580 a nasl. OZ započítanie je spôsob súčasného zániku aspoň dvoch vzájomných pohľadávok zúčtovaním, pri ktorom dochádza k obojstrannému uspokojeniu účastníkov záväzkového vzťahu. Vo vzťahu k pohľadávke, proti ktorej je započítanie uplatnené (pasívne započítavaná pohľadávka), ide o náhradný spôsob uspokojenia veriteľa, ktorý sa zaobíde bez reálneho poskytnutia predmetu plnenia. Namiesto nej je poskytnutá hodnota spočívajúca v zániku vzájomného dlhu. Vo vzťahu k pohľadávke, ktorá je k započítaniu použitá (aktívne započítavaná pohľadávka) predstavuje započítanie faktické vymoženie tejto pohľadávky a to bez súhlasu protistrany, prípadne i proti jej vôli. V danom
prípade je tak nesporné, že k zaplateniu kúpnej ceny za nadobúdané pozemky došlo zo strany žalobcu zaplatením pohľadávkou voči žalovanému v rozsahu 14 718 €. Započítanie je formou zániku dlhu. Ako už bolo uvedené nič na tom nemení to, že k reálnemu vyplateniu peňazí nedošlo, keďže započítanie toto vyplatenie peňazí nahradzuje. Ako je však zrejmé zo zásad hospodárenia s majetkom obce, tak starosta bez schválenia obecného zastupiteľstva môže nadobúdať hnuteľné veci iba v obstarávacej cene do 3000 €. Z toho a contrario vyplýva, že všetky zmluvy, ktorými sa do vlastníctva obce nadobúdajú hnuteľné veci nad cenu 3000 € podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom. O to viac podľa súdu potom schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vynaloženie sumy 14 718 € vo forme majetkového práva žalobcu spočívajúceho v pohľadávke a jej zániku započítaním. Súd má za to, že zo zásad hospodárenia s majetkom obce vyplýva, že starosta sám nemôže nakladať so sumou 14 718 € a to bez rozdielu toho, či táto sumu je skutočne vyplatená alebo je z majetku obce použitá formou započítania pohľadávky. To, že právny úkon nakladania s majetkom obce pre svoju platnosť vyžaduje predchádzajúci úkon schválenia obecným zastupiteľstvom v prípade stanovenom zákonom a Zásadami hospodárenia s majetkom obce a že nepostačuje schválenie dodatočne vyplýva napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obdo/44/2018, v ktorom sa uvádza - Majetkovo právne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôžem v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. 10.3. Súd teda uzatvára, že Dohodu o urovnaní považuje za neplatnú z toho dôvodu, že bolo v rozpore so zmyslom zákona o obecnom zriadení a o majetku obcí ako aj zásadami hospodárenia obce nakladané s majetkovým právom obce vo forme pohľadávky na náhradu škody, o ktorej zániku rozhodol sám starosta obce bez súhlasu obecného zastupiteľstva a rovnako má za neplatnú dohodu o prevode pozemkov z dôvodu, že znova starosta sám bez predchádzajúceho schválenia obecným zastupiteľstvom rozhodol o nakladaní s majetkom obce a to konkrétne jej pohľadávkou (ak by pohľadávka vyplývajúca z dohody o urovnaní bola platná) v sume 14 718 €. Na uvedenom nič nemení to, že postup voči žalovanému bol preberaný na OZ dňa 11.01.2019, keďže nie je uvedená výška pohľadávky a chýba aj uznesenie OZ k tejto otázke. To isté platí vo vzťahu k zápisnici zo zasadnutia OZ zo dňa 29.03.2019, kde sa uvádza
- „Starosta informoval poslancov, že p. P. podpísal splátkový kalendár. Uznesenie č. 51/2019 zo dňa 29.03.2019: OZ berie na vedomie informácie o splátkovom kalendári p. P.“. Z uvedeného vyplýva, že Dohoda bola podpísaná pred prijatím uznesenia OZ, ktoré už podpísanú Dohodu iba berie na vedomie (vopred ju teda neschválilo), pričom z uznesenia nie je zrejmé, že obsah celej dohody alebo dohoda samotná bola OZ k dispozícii. 10.4. Súd má za to, že v majetkových veciach patrí starostovi obce právomoc na ich vykonávanie v „rozsahu bežnom“. Čo je bežným rozsahom závisí vždy od pomerov tej-ktorej obce a to od počtu obyvateľov, výšky rozpočtu a pod. Preto možnosť obce stanoviť si právomoc rozhodovania o majetkových úkonoch treba vykladať extenzívne, pretože obec by mala najlepšie poznať svoje potreby v tejto oblasti a upraviť si preto postupy spôsobom jej vyhovujúcim a to pri vedomosti množstva stíhaných starostov práve pre nejasné majetkové úkony.
11. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11.1. Žalovaní v konaní plne úspešný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.