Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu P. I., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho J. D. XXXX, J. - V., zastúpeného JUDr. Jozefom Mižákom, advokátom, so sídlom kancelárie v Košiciach, Letná 40, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie BCPaDE, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-1/2018-P zo dňa 26.01.2018, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie BCPaDE, č. KRPZ-KE-KDI2-1/2018-P zo dňa 26.01.2018, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky č. ORPZ-KE-ODI1-888/2015-P zo dňa 04.12.2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 15.04.2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 20.04.2018 žalobca v tomto súdnom preskúmavacom konaní žiadal preskúmať zákonnosť postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-1/2018-P zo dňa 26.01.2018, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-ODI1-888/2015-P zo dňa 04.12.2017 (v ďalšom texte aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu“) o nepovolení obnovy konania potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca v žalobe navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v , , a .

2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-1/2018-P zo dňa 26.01.2018, ako príslušný druhostupňový správny orgán podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), na základe podaného odvolania žalobcu preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nepovolení obnovy konania vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach pod č. ORPZ-KE- ODI1-888/2015-P zo dňa 04.12.2017 a týmto rozhodnutím rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca sa v správnom konaní domáhal obnovy konania, týkajúceho sa rozhodnutia o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorý podľa právoplatného rozhodnutia o priestupku spáchal dňa 27.09.2015 v čase o 1:52 hod. v J. na ulici D., kde viedol nemotorové vozidlo - bicykel po požití alkoholických nápojov, čo bolo preukázané počas kontroly hliadkou Policajného zboru

vykonaním dychovej skúšky elektronickým meracím prístrojom Alcotest 7410, evidenčné č. ARFM-0035, s nameranou koncentráciou 0,33 mg/liter (miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu). Po spracovaní správy o výsledku objasňovania priestupku, na základe týchto skutočností bol žalobca uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, platného v čase spáchania skutku (v ďalšom texte aj: „zákon o priestupkoch“) za čo mu bola uložená podľa zákona o priestupkoch pokuta vo výške 100,00 EUR. Rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky č. ORPZ- KE-ODI1 - 888/2015-P , VS : 200475 zo dňa 10.01.2017 nadobudlo právoplatnosť 13.03.2017.

3. Žalovaný po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že toto bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Konštatoval, že hlavným dôvodom žalobcu pre obnovu konania bolo jeho tvrdenie o nesprávnom postupe správneho orgánu v zmysle § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku. Žalovaný zaujal stanovisko, že z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že skutok sa stal tak, ako sa to uvádza vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalobca sa k spáchaniu priestupku priznal a svoje konanie oľutoval priamo na mieste spáchania skutku, keď v správe o výsledku objasňovania priestupku ( ktorú obdŕžal správny orgán dňa 28.09.2015) vlastnoručne uviedol: „Ľutujem svoj priestupok a viackrát sa to nebude opakovať. Poučil som sa z tejto chyby.“ Bolo preto nepochybne zistené, že žalobca sa priestupku dopustil a vec nebola vybavená v blokovom konaní.

4. K chronológií postupu a rozhodovania administratívneho orgánu žalovaný uviedol, že dňa 10.11.2015 prvostupňový správny orgán obdŕžal odpor voči rozkazu o uložení sankcie za priestupok, čím bol rozkaz o uložení sankcie za priestupok zrušený a prvostupňový správny orgán pokračoval v konaní. Žalobca bol predvolaný na ústne pojednávanie na deň 05.01.2016, doporučenú zásielku si v odbernej lehote neprevzal, preto bol predvolaný opakovane na deň 08.02.2016. Z rozhodnutia o priestupku z uvedeného dňa vyplýva, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, za čo mu v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 písm. c) označeného zákona bola uložená pokuta vo výške 100,00 EUR. Toto rozhodnutie bolo prostredníctvom poštového úradu doručované nielen žalobcovi, ale aj jeho právnemu zástupcovi a právoplatnosť nadobudlo dňa 19.04.2016. Dňa 27.04.2016 zástupkyňa žalobcu podala odvolanie proti označenému rozhodnutiu o priestupku, následne prvostupňový správny orgán dňa 05.05.2016 vec odstúpil Krajskému dopravnému inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, výsledkom ktorého bolo upovedomenie zo dňa 27.05.2016, v ktorom Krajský dopravný inšpektorát KRPZ Košice dospel k záveru, že odvolanie žalobcu „ neodôvodňuje obnovu konania podľa , alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov“. Následne dňa 09.08.2016 prvostupňový správny orgán obdŕžal od právnej zástupkyne žalobcu návrh na obnovu konania, ktorý preskúmal dôvodnosť uplatnenia zákonného postupu v súlade s ustanovením správneho poriadku a dňa 07.11.2016 vyhovel návrhu o povolenie obnovy konania. Ústne pojednávanie za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu sa uskutočnilo dňa 09.01.2017. Rozhodnutie o priestupku zo dňa 10.01.2017 bolo doručované právnemu zástupcovi žalobcu prostredníctvom Slovenskej pošty, a nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2017. Dňa 23.03.2017 na poštovú prepravu bolo podané právnym zástupcom žalobcu odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku zo dňa 10.01.2017, ktoré prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením správneho poriadku dňa 19.04.2017 odstúpil na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní Krajskému dopravnému inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Tento v súlade s ustanovením správneho poriadku opätovne preskúmal oneskorené odvolanie a listom zo dňa 09.05.2017 upovedomil zástupcu žalobcu: „Preskúmaním spisového materiálu, ako aj Vami podanej žiadosti Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zistil, že rozhodnutie o priestupku bolo Vášmu splnomocnenému právnemu zástupcovi doručované prostredníctvom Slovenskej pošty, (viď doručenka), kde doručovateľ vykonal doručovanie zásielky „neúspešný pokus“ s oznámením o opakovanom doručovaní dňa 20.02.2017. Opakované doručovanie bolo uskutočnené dňa 21.02.2017 a toho istého dňa bola písomnosť uložená na pošte, o čom bola Vami splnomocnená osoba upovedomená. Písomnosť nebola vyzdvihnutá v trojdňovej lehote. Posledný deň tejto lehoty (24.02.2017) sa v zmysle ustanovenia citovaného zákona považuje za deň doručenia a následne začína plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu o priestupku. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie o priestupku dňa 13.03.2017 nadobudlo právoplatnosť.

Vzhľadom na skutočnosť, že Vaše odvolanie bolo podané na poštovú prepravu - pošta Košice I dňa 23.03.2017 (podľa odtlačku pečiatky na obálke), čiže po zákonnom stanovenej lehote, má odvolací správny orgán za to, že ste nedodržali ustanovenie o správnom konaní v znení neskorších predpisov.“ Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru Košice v tomto upovedomení opakovane konštatoval, že po posúdení predmetného odvolania a súvisiaceho spisového materiálu dospel k záveru, že „Vaše odvolanie neodôvodňuje obnovu konania podľa alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov“. Toto upovedomenie prevzala zástupkyňa žalobcu dňa 31.08.2017. Následne prvostupňový správny orgán obdŕžal dňa 22.09.2017 návrh na obnovu konania, ktorému rozhodnutím zo dňa 04.12.2017 nevyhovel a obnovu konania nepovolil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie.

5. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa doručovania písomností uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri doručovaní písomností postupoval striktne v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 správneho poriadku, pričom trojdňová odberná lehota priamo vyplýva z tohto ustanovenia, preto nebolo povinnosťou správneho orgánu uviesť odbernú lehotu na doručovanej písomnosti. Ďalej žalovaný konštatoval, že na základe v poradí prvého návrhu žalobcu rozhodnutím zo dňa 07.11.2016 vyhovel žiadosti o obnovu konania, avšak po podaní nového návrhu na povoleniu obnovy konania a preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre povolenie obnovy konania. Po povolení obnovy konania rozhodnutím zo dňa 07.11.2016 sa nové konanie o priestupku uskutočnilo dňa 10.01.2017 a z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový správny orgán opätovne uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená sankcia. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto odvolací správny orgán mal za to, že aj po povolení obnovy konania, t.j. v novom konaní nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu prvotného rozhodnutia o priestupku. K samotnému procesnému postupu správnych orgánov žalovaný zdôraznil, že v predmetnom konaní podľa jeho názoru neboli porušené základné ľudské a ani iné práva žalobcu vyplývajúce z , ako aj iných právnych predpisov.

6. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný zhrnul, že správny orgán prvého stupňa zistil všetky potrebné skutočnosti k vydaniu rozhodnutia o vine účastníka konania, ako aj uložení zákonom stanovenej sankcie. Účastníkovi konania nebola odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní (bol riadne a včas predvolaný, ako aj jeho právny zástupca) a bola mu daná možnosť uplatniť svoje práva, ako aj právom chránené záujmy. Neexistuje preto žiaden dôvod na povolenie obnovy konania.

7. Žalobca podanou správnou žalobou žiadal preskúmať postup žalovaného, ako aj rozhodnutie č.: KRPZ-KE-KDI2-1/2018-P zo dňa 26.01.2018 a jemu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nepovolení obnovy konania na základe jeho návrhu na obnovu konania zo dňa 20.09.2017 (doručeného žalovanému dňa 22.09.2017) a navrhol, aby súd administratívne rozhodnutie zrušil, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v nich oporu a zároveň došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia orgánom verejnej správy.

8. V správnej žalobe žalobca uviedol, že ako reakcia na ním podané odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku zo dňa 10.01.2017, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 08.03.2017 bolo dňa 31.08.2017 jeho právnemu zástupcovi žalovaným doručené podanie označené ako : „VEC : Preskúmanie právoplatného rozhodnutia - upovedomenie č. KRPZ-KE-KDI2-44/2017-P zo dňa 09.05.2017“, v ktorom žalovaný uvádza: „Preskúmaním spisového materiálu, ako aj Vami podanej žiadosti, Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zistil, že rozhodnutie o priestupku bolo Vášmu splnomocnenému právnemu zástupcovi doručované prostredníctvom Slovenskej pošty, (viď doručenka), kde doručovateľ vykonal doručovanie zásielky „neúspešný pokus“ s oznámením o opakovanom doručovaní dňa 20.02.2017. Opakované doručovanie bolo uskutočnené dňa 21.02.2017 a toho istého dňa bola písomnosť uložená na pošte, o čom bola Vami splnomocnená osoba upovedomená. Písomnosť nebola vyzdvihnutá v trojdňovej lehote. Posledný deň tejto lehoty (24.02.2017) sa v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 citovaného zákona považuje za

deň doručenia a následne začína plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu o priestupku. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie o priestupku dňa 13.03.2017 nadobudlo právoplatnosť.“

9. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správny orgán v predmetnom upovedomení necituje žiadne ustanovenie zákona a navyše uvádza, že: „písomnosť nebola vyzdvihnutá v trojdňovej lehote.“ Vytýkal aj to, že rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nebolo adresované so skrátenou odbernou lehotou. Právny zástupca žalobcu rozhodnutie prevzal z pošty Košice I dňa 08.03.2017. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj informácia poskytnutá zo Slovenskej pošty a. s. zo dňa 18.09.2017 (doručená dňa 20.09.2017), kde právnemu zástupcovi žalobcu na základe podnetu na prešetrenie reklamácie zo dňa 31.08.2017 bolo oznámené, že: „Šetrením v dodávacích dokladoch pošty Košice I bolo zistené, že doporučená zásielka UC 035191481SK adresovaná S.. S. K., Š.V. X, XXX XX J. bola prijatá na podaj dňa 17.02.2017. Nahliadnutím do fotokópií bolo zistené, že ani listová zásielka a ani doručenka nebola označená skrátenou úložnou lehotou, v tomto prípade 3 dní. Z uvedeného dôvodu bola zásielka uložená počas doby 18 dní. Zásielka doručená dňa 08.03.2017.“ S poukazom na príslušné ustanovenia poštových podmienok žalobca zaujal stanovisko, že tvrdenie žalovaného správneho orgánu, že písomnosť nebola vyzdvihnutá v trojdňovej lehote nie je adekvátne, pretože povinnosťou orgánov konajúcich v predmetnej veci bolo uviesť skrátenú odbernú lehotu a vyznačiť ju dostatočne jasným spôsobom. Prijímateľ zásielky nevedel, aké rozhodnutie je predmetom doručovania, preto nemožno v danom prípade aplikovať doručovanie so skrátenou odbernou lehotou 3 dni.

10. Zo žaloby vyplýva, že žalobca podal 20.09.2017 prostredníctvom právneho zástupcu návrh na obnovu konania (t.j. v priestupkovej veci žalobcu v poradí druhý návrh na obnovu konania) v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku, proti rozhodnutiu o priestupku správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10.01.2017, ktorý adresoval Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti a cestnej premávky. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí o nepovolení obnovy konania zo dňa 04.12.2017, okrem iného uviedol: „… rozhodnutie o priestupku bolo doručené právnemu zástupcovi prostredníctvom Slovenskej pošty, kde doručovateľ vykonal doručovanie zásielky „neúspešný pokus“ s oznámením o opakovanom doručení dňa 20.02.2017. Opakované doručovanie bolo uskutočnené dňa 21.02.2017 a toho istého dňa bola písomnosť uložená na pošte, o čom bola splnomocnená osoba upovedomená. Písomnosť nebola vyzdvihnutá v trojdňovej lehote. Posledný deň tejto lehoty (24.02.2017) sa považuje za deň doručenia a následne začína plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu o priestupku. Takýto postup doručenia rozhodnutia možno považovať za súladný s ustanovením § 24 ods. 2 správneho poriadku, a preto Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach opravný prostriedok P. I. odmietol ako oneskorene podaný.“

11. Voči tomuto rozhodnutiu o nepovolení obnovy konania podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote dňa 22.12.2017 odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím zo dňa 26.01.2018 (t.j. rozhodnutím, ktoré tvorí predmet súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní) zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalobca mal za to, že takýto postup príslušného správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, pretože v tej istej právnej veci a na základe identických právnych skutočností podal návrh na obnovu konania už dňa 08.08.2016, kedy správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie o povolení obnovy konania č. ORPZ-KE-ODI1-888/2015-P zo dňa 07.11.2016.

12. Žalobca zdôraznil, že v poradí prvom návrhu na obnovu konania z 08.08.2016 uviedol, že dňa 21.06.2016 zo Slovenskej pošty a. s. mu bola poskytnutá nasledujúca informácia: „Šetrením v dodávacích dokladoch pošty Košice I bolo zistené, že doporučená zásielka UU 806975679SK adresovaná Advokátskej kancelárii JUDr. Jozef Mižák, JUDr. Katarína Telepčáková, Škultétyho 1, 040 01 Košice bola prijatá na podaj dňa 30.03.2016. Nahliadnutím do fotokópií bolo zistené, že ani listová zásielka a ani doručenka nebola označená skrátenou úložnou lehotou, v tomto prípade 3 dní. Z uvedeného dôvodu bola zásielka uložená počas doby 18 dní. Zásielka doručená dňa 12.04.2016.“ Na základe toho správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie o povolení obnovy konania zo dňa 07.11.2016, kde na strane 3 rozhodnutia uviedol: „Na základe vyššie uvádzaných skutočností, Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach po preskúmaní petitu návrhu účastníka konania konštatuje, že existuje právne relevantný dôvod na obnovu konania, a to z dôvodu nesprávneho postupu podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ako príslušný orgán, ktorý vo veci

rozhodol v poslednom stupni, podanému návrhu vyhovel a obnovu konania povolil v celom rozsahu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia o priestupku.“

13. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v poradí druhom návrhu na obnovu konania zo dňa 20.09.2017 uviedol, že dňa 18.09.2017 im zo Slovenskej pošty a. s., Banská Bystrica bola poskytnutá nasledujúca písomná informácia (doručené dňa 20.09.2017): „Šetrením v dodávacích dokladoch pošty Košice I bolo zistené, že doporučená zásielka UC 035191481SK adresovaná JUDr. Jozef Mižák, Škultétyho 1, 040 01 Košice bola prijatá na podaj dňa 17.02.2017. Nahliadnutím do fotokópií bolo zistené, že ani listová zásielka a ani doručenka nebola označená skrátenou úložnou lehotou, v tomto prípade 3 dni. Z uvedeného dôvodu bola zásielka uložená počas doby 18 dní. Zásielka doručená dňa 08.03.2017.“ Na základe toho správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí zo dňa 04.12.2017 na strane 4 uviedol: „V nadväznosti na uvedené možno konštatovať, že správny orgán pri posudzovaní dôvodov na povolenie obnovy konania dospel k záveru, že podaný návrh účastníkom konania nespĺňa podmienky ustanovené zákonodarcom v § 62 ods. 1 písm. c) zákona o správnom konaní.“

14. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že je protiprávne a šikanózne takéto rozhodnutie a konanie správneho orgánu, kedy na základe tej istej skutočnosti správny orgán vydá dve odlišné rozhodnutia. Mal za to, že takýto postup správneho orgánu je porušením ústavnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej zákonnosti, vrátane princípov spravodlivého a riadneho procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva a rozhodnutí orgánov verejnej moci, legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzísť z bezprávia a nespravodlivosti. Poukázal aj na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktoré podľa jeho názoru je v rozpore so zákonom, pretože žalovaný na základe rovnakých právnych skutočností postupoval dvoma odlišnými spôsobmi, teda svojvoľne a v rozpore s právnym poriadkom. Ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaný nezaslal právnemu zástupcovi žalobcu na jeho aktuálnu adresu, ale na bývalú adresu Škultétyho 1 Košice, napriek tomu, že o zmene adresy právneho zástupcu žalovaný mal informáciu, pretože už návrh na obnovu konania zo dňa 20.09.2017 podal z adresy Letná 40, Košice.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 31.05.2018 k správnej žalobe trval na právnych záveroch vyplývajúcich z preskúmavaného rozhodnutia a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení zopakoval postupnosť vydávania rozhodnutí v danej veci a zaujal nemenné stanovisko z preskúmavaného rozhodnutia. K tvrdeniam a námietkam žalobcu argumentoval, že žalovaný nepostupoval dvoma odlišnými spôsobmi za rovnakej situácie, pretože už listom zo dňa 27.05.2016 uviedol, že odvolanie žalobcu neodôvodňuje obnovu konania podľa § 62 alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 správneho poriadku. O tom, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 07.11.2016 povolil obnovu konania, nemal odvolací správny orgán vedomosť. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nesprávnom postupe v správnom konaní žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe len všeobecne konštatuje nesprávny postup, pričom bližšie nešpecifikuje nesprávne aplikovanie zákonných ustanovení, preto sa žalovaný k tejto námietke nevie vyjadriť. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalovaný uviedol, že tieto sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a v preskúmavanom rozhodnutí sa týmito námietkami podrobne zaoberal a žiadna z námietok žalobcu zo strany odvolacieho správneho orgánu nezostala bez povšimnutia.

16. Žalobca v replike z 09.07.2018 k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení k správnej žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril k nesprávnemu postupu doručovania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, čím nevyvrátil nesprávny postup doručovania rozhodnutia o priestupku. Predmetom žaloby nie je spáchanie skutku žalobcom, ako to vo svojom vyjadrení opisuje žalovaný, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.01.2018, ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nepovolení obnovy konania zo dňa 04.12.2017, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania zo dňa 20.09.2017 a preskúmanie postupu žalovaného. Z týchto dôvodov preto trval na argumentácii uplatnenej v správnej žalobe a nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca v žalobe len všeobecne konštatuje nesprávny postup, pričom bližšie nešpecifikuje nesprávne aplikovanie zákonných ustanovení, keď v žalobe jasným spôsobom vyšpecifikoval nesprávny postup správneho orgánu, ktorý doložil dôkazmi, vrátane pochybenia v doručovaní na adresu právneho zástupcu žalobcu. Vytýkal žalovanému, že aj na vyjadrení zo dňa 31.05.2018 nesprávne uviedol spisovú značku, ktorú následne prepisoval perom

a takéto pochybenia sú na strane žalovaného opakované. Práve na základe takýchto opakovaných pochybení správneho orgánu bol žalobca nútený podať správnu žalobu.

17. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril, napriek tomu, že výzva súdu spolu s replikou bola žalovanému doručená dňa 01.08.2018.

18. Súd v konaní podľa a nasledujúcich po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom jeho administratívnych spisov, ako aj spisom správneho orgánu prvého stupňa, v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa , a ) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 19. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. 20. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to z toho pohľadu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 21. Z obsahu administratívneho spisu žalobcu vyplýva, že v priestupkovej veci žalobcu (po tom, čo na základe návrhu žalobcu zo dňa 10.10.2016 bola povolená obnova konania rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. : ORPZ-KE-OD1I-888/2015-P zo dňa 07.11.2016), správny orgán prvého stupňa vydal nové Rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-KE-OD1I-888/2015-P , VS 200475 zo dňa 10.01.2017, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta (podľa zákona o priestupkoch) v sume 100 eur. 22. Rozhodnutie o priestupku zo dňa 10.01.2017 bolo doručované právnemu zástupcovi žalobcu prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., kde doručovateľ vykonal doručovanie s výsledkom „neúspešný pokus“ s oznámením o opakovanom doručení dňa 20.02.2017. Opakované doručenie bolo vykonané dňa 21.02.2017 a toho istého dňa bola aj písomnosť uložená na pošte, o čom bol adresát upovedomený. Úložná doba (resp. odberná lehota) bola stanovená v rozsahu 18 dní. Právny zástupca žalobcu doručované rozhodnutie zo Slovenskej pošty, pobočka Košice 1 prevzal dňa 08.03.2017 (uvedené vyplýva aj z listu Slovenskej pošty a.s. Banská Bystrica zo dňa 18.09.2017). 23. Žalobcom podané odvolanie zo dňa 22.03.2017 (na poštovú prepravu podané dňa 23.03.2017) bolo žalovaným vyhodnotené ako oneskorene podané (uvedené vyplýva z listu zaslanému zástupcovi žalobcu označeného : „Preskúmanie právoplatného rozhodnutia - upovedomenie“ z 09.05.2017, v ktorom žalovaný argumentoval náhradným doručením (tzv. fikciou doručenia) zásielky obsahujúcej Rozhodnutie o priestupku zo dňa 10.01.2017, pretože na pošte uložená zásielka nebola adresátom vyzdvihnutá v zákonom stanovenej trojdňovej lehote od jej uloženia ( správneho poriadku v znení účinnom v čase doručovania zásielky). 24. Žalobca následne postupoval podaním návrhu na obnovu konania zo dňa 20.09.2017 proti Rozhodnutiu o priestupku zo dňa 10.01.2017, ktorý odôvodnil ust. správneho poriadku. Predovšetkým namietal, že na doručovanej zásielke nebola vyznačená trojdňová (t.j. skrátená) odberná lehota na jej doručenie a zásielku prevzal z pobočky Slovenskej pošty v Košiciach dňa 08.03.2017, t.j. v 18. dňovej úložnej dobe. Zároveň zdôraznil, že v tej istej priestupkovej veci už nastala takáto situácia s doručovaním predchádzajúceho rozhodnutia o priestupku, kde správny orgán na základe ním uplatnenej argumentácie povolil obnovu konania. Nie je preto pravda, že ním podané

odvolanie proti Rozhodnutiu o priestupku zo dňa 10.01.2017 je po lehote a rozhodnutie o priestupku je pravdivé. 25. Úlohou správneho súdu v tejto veci bolo na základe včas podanej správnej žaloby (v medziach uplatnených žalobných dôvodov) preskúmať zákonnosť postupu žalovaného, ako aj jeho rozhodnutia zo dňa 26.01.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 04.12.2017 o nepovolení obnovy konania v priestupkovej veci žalobcu, ktorý bol žalobcom odôvodnený tým, že nesprávnym postupom správneho orgánu mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní. 26. Podľa v znení neskorších predpisov (správny poriadok), obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. 27. Podľa 63 ods. 2 správneho poriadku, v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. 28. Podľa 63 ods. 3 správneho poriadku, návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty () nemožno odpustiť. 29. Podľa správneho poriadku, proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo. 30. Podľa správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán ( a ), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. 31. Podľa správneho poriadku, správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. 32. Podľa správneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2017, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 33. Podľa správneho poriadku v znení platnom a účinnom od 01.07.2017, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. 34. Ťažisko argumentácie žalobcu v správnej žalobe spočívalo v tvrdení, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa zaujali nesprávny právny názor, keď dospeli k záveru, že Rozhodnutie o priestupku zo dňa 10.01.2017 bolo doručené jeho právnemu zástupcovi náhradným doručením na základe fikcie doručenia, a to dňom 24.02.2017 (t.j. tretí deň od uloženia zásielky na pošte), teda bola naplnená hypotéza právnej normy pre povolenie obnovy konania v priestupkovej veci, pretože nesprávnym postupom správneho orgánu sa žalobcovi odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, čo mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a náprava sa nemohla urobiť v odvolacom konaní. Žalobca tvrdil, že jeho právny zástupca doručované rozhodnutie zo Slovenskej pošty, pobočka Košice 1 prevzal dňa 08.03.2017, t.j. v 14. deň 18 dňovej odbernej lehoty, ktorá začala plynúť dňa 22.02.2017 (bod 22. odôvodnenia tohto rozsudku). Aj vzhľadom na predchádzajúci postup administratívnych orgánov, keď

za obdobnej situácie pri doručovaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bolo jeho návrhu na obnovu konania rozhodnutím zo dňa 07.11.2016 vyhovené (bod 21. odôvodnenia tohto rozsudku), žalobca očakával, že administratívne orgány za rovnakej právnej situácie rozhodnú rovnako, čo sa však nestalo a jeho návrhu na obnovu konania nebolo vyhovené. 35. V súvislosti s vyššie uvedeným vznikla potreba zaujať stanovisko k otázke uplatňovania fikcie doručenia pri doručovaní rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2017 a to za situácie, keď adresát doručovanú písomnosť preukázateľne prevzal v 18 dňovej odbernej lehote, ktorej dĺžka vyplýva z poštových doručovacích podmienok. 36. Uvedenú otázka je riešená v aktuálnej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a správny súd poukazuje na právne názory vyplývajúce z novšieho rozsudku najvyššej súdnej autority sp. zn. zo dňa 21.01.2020, podľa ktorých : „27. Kasačný súd súhlasí so žalovaným, že v minulosti bol právny názor najvyššieho súdu na vznik fikcie doručenia v podstate zhodný s názorom žalovaného, keď za splnenia zákonom predpísaného postupu bola zásielka nevyzdvihnutá do troch dní od jej uloženia na pošte považovaná tretím dňom od jej uloženia za doručenú. Avšak v prejednávanej veci nemôže kasačný súd neprihliadnuť na novšiu judikatúru najvyššieho súdu tak, ako ju vo svojom rozsudku citoval aj krajský súd, v ktorej najvyšší súd v záujme zachovania právnej istoty dospel k záveru, že ak si adresát zásielku osobne prevezme na pošte v odbernej lehote, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia, pretože takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom inštitútu náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.

28. Uvedený právny názor vo svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. zo dňa 17.09.2013, sp. zn. zo dňa 06.10.2015, sp. zn. zo dňa 01.03.2016, sp. zn. zo dňa 30.03.2016, sp. zn. zo dňa 25.01.2017, sp. zn.3Sžo/245/2015 zo dňa 25.04.2017) najvyšší súd okrem vlastných vyslovených záverov oprel aj o nález Ústavného súdu SR č. k -49 zo dňa 27.10.2010, v ktorom ústavný súd uviedol, že „... Využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov, t. j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj skutočne zdržoval, a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľ predmetnú zásielku mu doručiť (napr. stanovisko uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2001), tiež preukázanie, že poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk, pretože ak napr. poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk zásielku ihneď uložil na pošte bez toho, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane po tom, ako o tom adresáta vhodným spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie doručenia (napr. Výber rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu 1/1971, Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu č. 52/1996). Obdobne, ak doručenka zásielky určenej adresátovi do vlastných rúk, ktorá bola uložená na pošte, obsahuje iba jeden podpis poštového doručovateľa, nemá povahu verejnej listiny, pretože neobsahuje všetky predpísané náležitosti (C.H. BECK č. RNs C 155/2001). V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V zmysle možno štátnu moc uplatňovať len v prípadoch a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m.m. ).“

29. V neposlednom rade považuje kasačný súd za potrebné poukázať aj na zmenu legislatívnej úpravy, keď fikcia doručenia nastávajúca tretím dňom uloženia zásielky na pošte bola nahradená úpravou, keď písomnosť sa považuje za doručenú až dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu (ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas jej uloženia na pošte). Nová právna úprava (účinná od 01.07.2017) teda zohľadňuje skutočný deň prevzatia písomnosti v priebehu celej úložnej lehoty. Aj s poukazom na dôvodovú správu k uvedenej zmene ustanovenia § 24 správneho poriadku tak, ako z nej

citoval žalovaný v kasačnej sťažnosti, v ktorej sa výslovne konštatuje, že súčasná právna úprava fikcie doručenia do vlastných rúk (teda právna úprava účinná do 30.06.2017) je voči občanom Slovenskej republiky ako adresátom písomností správnych orgánov nespravodlivá, možno mať za to, že zmena judikatúry najvyššieho súdu v otázke posudzovania náhradného doručenia bola dôvodná.

30. S poukazom na novšie ustálený právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého k aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu, ktorý už bol vyslovený (v okrem vyššie uvedených rozhodnutiach) aj vo veciach totožných účastníkov o zhodných právnych otázkach, a to v jeho rozsudkoch sp. zn. a zo dňa 21. novembra 2018, ako aj , a zo dňa 30. januára 2019, zo dňa 17. apríla 2019, zo dňa 30. apríla 2019, a zo dňa 13. mája 2019, a s tým súvisiaci záujem na jednotnosti judikatúry považuje kasačný súd právny názor vyslovený krajským súdom v napadnutom rozsudku za ústavne konformný a kasačnú sťažnosť žalovaného za nedôvodnú.

31. V prejednávanom prípade je nepochybné, že v priebehu odbernej lehoty dňa 14.12.2015 si žalobkyňa zásielku, ktorej obsahom bolo napadnuté rozhodnutie, na pošte reálne prevzala. „V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie, preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa v spojení s ." (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.09.2013).“

37. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že právny zástupca žalobcu dňa 08.03.2017 prevzal Rozhodnutie o priestupku zo dňa 10.01.2017, teda počas plynutia odbernej lehoty, preto správny orgán nebol oprávnený uplatniť inštitút fikcie doručenia zásielky, ale mal pri jej doručovaní vychádzať z dátumu jej fyzického doručenia. Takýmto nesprávnym postupom správneho orgánu sa žalobcovi odňala možnosť konať v odvolacom konaní v jeho priestupkovej veci, čo mohlo mať podstatný vplyv na konečné rozhodnutie o vine ako aj výške uloženej pokuty. Za takejto situácie podľa názoru správneho súdu je všeobecný záujem na preskúmaní Rozhodnutia o priestupku zo dňa 10.01.2017, tak, aby v rámci odvolacieho konania mohli byť vyhodnotené všetky okolnosti vo vzťahu k vine žalobcu ako aj vo vzťahu k výške uloženej pokuty a to najmä s prihliadnutím na obsah podaného odvolania žalobcu z 22.03.2017, v ktorom žalobca rozporuje skutkové okolnosti, keď tvrdí, že „ ...... obvinený nemotorové vozidlo na cestnej komunikácii neviedol a navyše hliadka ho pri vedení nemotorového vozidla na cestnej komunikácii ani nezastavila“, s tým, že pri riešení priestupku nebol naplnený pojem jazda na bicykli v súlade s ust. o cestnej premávke. V okolnostiach preskúmavanej veci tak nesprávny postup správneho orgánu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť na konaní v rámci odvolacieho konania napĺňa všetky zákonom stanovené podmienky pre povolenie obnovy konania v priestupkovej veci žalobcu v zmysle ust. správneho poriadku. Súd zároveň poukazuje aj na žalobcom namietanú skutočnosť, že pri zistení nesprávneho postupu zo strany správneho orgánu prvého stupňa pri doručovaní v poradí prvého rozhodnutia o priestupku, na základe rovnakej argumentácie a za rovnakej právnej situácie správny orgán prvého stupňa obnovu konania vo veci povolil. Vzhľadom na vyššie uvedené preto správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v ustanovení a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( ). 38. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému v súlade s ust. právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom procesným postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.