Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-128-2020.pdf
PDF · 105.52 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/128/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Olivera Kolenčíka, v označenej právnej veci žalobcov: 1. MUDr. Z. U., nar. XX.X.XXXX V. XX B., 2. N.. U. U., nar. XX.X.XXXX V. XX B., 3. N.. U. W., nar. XX.XX.XXXX V. XX B., 4. N.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX V. XX, B., všetci zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát Farská 40, Nitra, proti žalovaným: 1. N.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX, W., 2. ENICO, s.r.o., IČO 45388504, Trenčianska 47, Bratislava, obaja zast. JUDr. Jozef Pirohár, advokát, Podzámska 25, Nové Zámky, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaniach žalovaných a pôvodného žalovaného - UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242, Česká republika (adresa pre doručovanie Šancová 1/A, 813 33 Bratislava), proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 15C/290/2015-270 zo dňa 3. októbra 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 15C/290/2015-378 zo dňa 4. septembra 2020, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČ: 649 48 242 o d m i e t a. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 25.5.2015 podanou proti zhora označenému pôvodnému žalovanému sa žalobcovia domáhali vydania určujúceho rozsudku, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX pre okres B., obec B. a katastrálne územie B. patria do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade a žalobcov v 3. a 4. rade, pričom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny patriaci žalobcom v 1. a 2. rade je predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny patriaci žalobcom v 3. a 4. rade je predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ide o parcely reg. „C“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX) a ďalej sa domáhali určenia toho, že predmetné zhora označené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nie sú zaťažené záložným právom, ktoré bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 15.2.2011 č.: 000037D/CORP/10/031 a Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 8.9.2011 č.: 000037F/CORP/10/031, keď tiež požadovali priznanie náhrady trov konania. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že sú manželmi (žalobcovia v 1. a 2. rade od 24.10.1987 a žalobcovia v 3. a 4. rade od 20.8.1983), pričom nemajú zákonom rozšírený ani zúžený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a tak isto nedošlo ani k zrušeniu ich BSM, pričom dňa 8.10.2003 počas trvania ich manželstiev došlo medzi predávajúcou obchodnou spoločnosťou NIMEX Nitra s.r.o., so sídlom Podzámska 18, Nitra, IČO: 34 127 151 a kupujúcimi - žalobcom v 2. a 4. rade, ako aj spolukupujúcim N.. T. P. k nadobudnutiu predmetných zhora označených nehnuteľností za kúpnu cenu vo výške 2 239 510,- Sk do podielového spoluvlastníctva všetkých kupujúcich v rozsahu spoluvlastníckeho podielu v 1/3-ine k celku, pričom kúpna cena bola zo strany žalobcov v 2. a 4. rade zaplatená z prostriedkov patriacich do ich BSM, z ktorého dôvodu predmetné nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu po 1/3-ine k celku mali patriť do ich BSM a nemohli byť bez účasti ich manželiek predmetom zhora označených zmlúv o zriadení záložného práva
v prospech právneho predchodcu pôvodného žalovaného ako záložného veriteľa, čo robí obe záložné zmluvy relatívne neplatným právnym úkonom, ktorej relatívnej neplatnosti sa žalujúce manželky dovolali podaniami zo dňa 25.2.2013 voči záložnému veriteľovi. Z dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti sa mení jej povaha na neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k neplatnosti absolútnej, keď z uvedených dôvodov majú naliehavý právny záujem na odstránenie stavu ich objektívnej právnej neistoty, danú aktuálnym zápisom na LV č. XXXX, ktorú právnu neistotu požadujú odstrániť vydaním požadovaného súdneho rozsudku.
2. Podaním zo dňa 13.10.2015 doručeným súdu 15.10.2015 učinili žalobcovia (spoločným podaním prostredníctvom spoločného advokáta) návrh na vykonanie procesných zmien, keď podávajú návrh na vstup osoby menom N.. H. X. ako účastníka na strane žalovaného z dôvodu, že uvedená osoba je v katastri nehnuteľností aktuálne evidovaná ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností v celku, ktoré sú aktuálne zapísané už na LV č. XXXX, keď vlastnícke práve mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 5.2.2014, ktorá kúpna zmluva predstavovala výkon záložného práva formou priameho predaja zálohu na základe uvedených zmlúv o zriadení záložného práva, ktorá kúpna zmluva bola zavkladovaná Katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra pod sp. zn. V 830/14-2486/15 až po podaní žaloby, pričom túto zmluvu považujú za neplatný právny úkon z dôvodov uvedených v ich žalobe. S ohľadom na zmenu evidovaného vlastníckeho stavu k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj s ohľadom na to, že predmetné nehnuteľnosti aktuálne nie sú zaťažené záložným právom, vzali svoj návrh vo zvyšnej časti vo vzťahu k pôvodnému žalovanému (banke) späť a žiadali tak konanie vo vzťahu k pôvodne žalovanej banke zastaviť v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 OSP (Občiansky súdny poriadok
- zákon č. 99/1963 Zb.). Zmysel svojho podania súdu prvej inštancie zopakovali advokátom aj ústne do zápisnice spísanej dňa 27.11.2015, keď súčasne poukázali - upravili číslo listu vlastníctva na XXXX.
3. Okresný súd v Nitre ako súd prvej inštancie (prvého stupňa) uznesením č.k. 15C/290/2015-57 zo dňa 27.11.2015 konanie proti označenému pôvodnému žalovanému zastavil, ďalej zastavil konanie o návrhu žalobcov o určenie, že nehnuteľnosti (nie) sú zaťažené záložným právom a tiež o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď v odôvodnení uznesenia poukázal na ustanovenia § 96 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP. Uvedené uznesenie prvoinštančný súd doručil zástupcovi žalobcov a N.. H. X. (spolu so žalobu a jej zmenou), pričom pôvodnému žalovanému toto uznesenie (prostredníctvom jeho pobočky v Slovenskej republike) doručil až dňa 3.8.2020, keď právoplatnosť uznesenia vyznačil dňom 18.8.2020. Podaním zo dňa 5.5.2016 doručenom súdu 5.5.2016 učinili žalobcovia prostredníctvom spoločného právneho zástupcu návrh na vstup ďalšieho účastníka konania, keď žiadali vstup do konania na žalovanej strane obchodnej spoločnosti Import MB s.r.o. so sídlom Dolná 106, Komjatice, IČO: 45 388 504 s poukazom na to, že uvedená obchodná spoločnosť od N.. H. X., s výnimkou parcely č. XXXX/X stále zapísanej na LV č. XXXX ako vlastníctvo N.. H. X., nadobudla predmetné nehnuteľnosti aktuálne už zapísané na LV č. XXXX na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod sp. zn. V 1997/16-1377/16. Podali teda návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného v zmysle ustanovenia § 92 ods. 1 OSP, keď zároveň učinili zmenu znenia návrhu
- žalobného petitu s ohľadom na zmenené listy vlastníctva, na ktorých sú predmetné nehnuteľnosti aktuálne zapísané. Súčasne požadovali zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade ich trov konania. Prvoinštančný súd o oboch procesných návrhoch žalobcov úplne procesne nerozhodol, keď u spoločnosti Import MB s.r.o. došlo k zmene obchodného mena na Enico s.r.o. a tiež i k zmene sídla. Neučinil tak napriek tomu, že pojednávanie dňa 17.5.2016 odročil s tým, že rozhodne o prípustnosti vstupu označenej právnickej spoločnosti ako žalovaného (a tejto právnickej obchodnej spoločnosti doručoval predvolania na pojednávania) a že v rozsudku označený žalovaný v 1. rade súdu opakovane poukazoval na to, že nebolo vydané rozhodnutie o jeho vstupe do konania.
4. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom prvoinštančný súd (čiastočne späťvzatej) žalobe (s upresnením označenia zápisu predmetných nehnuteľností na aktuálnych listov vlastníctva č. XXXX a XXXX) vyhovel, pričom v zhora označenom opravnom uznesení výroky opravil tak, že sa jedná o parcely reg. „C“ a že nárok na plnú náhradu trov konania žalobcovia v 1. až 4. rade majú voči žalovaným v 1. a 2. rade
5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na obsah podanej žaloby a jej zmeny, zistený skutkový stav z vykonaného dokazovania a ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 143, § 148a ods. 1 a 2, § 145 ods. 1 a § 40a), odôvodnil tým, že mal jednoznačne za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli zakúpené podľa kúpnej zmluvy zo dňa 8.10.2003
manželmi - žalobcami v 2. až 4. rade počas manželstva zo spoločných prostriedkov žalobcov, že zaevidovaný právny stav preto nezodpovedá skutočnému právnemu stavu a žalobkyne v 1. a 3. rade tvrdia, že sa o uvedených skutočnostiach dozvedeli až po začatí výkonu záložného práva, keď zaťaženie nehnuteľnosti patriacej do BSM záložným právom nie je bežnou vecou a je k nemu potrebný súhlas oboch manželov k perfektnosti zmluvy ako celku, keď súhlas druhý z manželov so založením spoločnej veci môže vyjadriť písomne, ústne a konkludentne a to aj dodatočne po uzavretí zmluvy, avšak žalobkyne v 1. a 3. rade ako manželky záložné zmluvy nepodpísali a teda iba manželia žalobcovia v 2. až 4. rade oprávnení nakladať s nehnuteľnosťami neboli. Zaťaženie spoločného majetku manželmi predstavuje prípad relatívnej neplatnosti, keď žalobkyne v 1. a 3. rade sa relatívnej neplatnosti dovolali u pôvodne žalovanej banky dňa 1.3.2013 a u spoločnosti Lucotrade s.r.o. 2.3.2013 listinami zo dňa 25.2.2013, dôsledkom ktorého dovolania sa je neplatnosť právneho úkonu od začiatku, čo platí i vtedy, ak právo vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti, keď zákon neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú, keď bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán nemôže z úradnej povinnosti na relatívnu neplatnosť prihliadnuť; z dôvodu, že dovolaním sa relatívnej neplatnosti sa zmenila povaha relatívnej neplatnosti na neplatnosť absolútnu, žalobcovia dôkazné bremeno uniesli a preto ich žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žaloba na určenie vlastníckeho práva vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu, pričom súd bol toho názoru, že podaná žaloba je vhodným a teda správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany práva a nevyvoláva ďalšie konanie, teda určovací rozsudok bude pre žalobcov podstatným spôsobom užitočný a iný spôsob ochrany ani nemajú k dispozícii. Súd nezistil danosť dôvodov, aby konanie o žalobe žalobcov zastavil, pričom zároveň pripomína, že predmetom záložných zmlúv nebola parcela č. XXXX/XX a táto nebola ani predmetom sporu. Žalobca mal v konaní plný úspech a podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z.) má nárok na plnú náhradu trov konania, preto o nároku rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, keď o výške náhrady trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.
6. Voči uvedenému rozsudku podali v rozsudku označení žalovaní včas odvolanie (spoločné odvolanie prostredníctvom spoločného právneho zástupcu) domáhajúci sa jeho zrušenia (a vrátenia veci súdu prvej inštancie) alternatívne jeho zmeny tak, aby bola podaná žaloba zamietnutá a im aby bola priznaná náhrada trov konania. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že v konaní nebolo rozhodnuté o vstupe osoby N.. H. X. do konania a uznesenie prvoinštančného súdu č.k. 15C/290/2014-57 pôvodne žalovanému doručované ani nebolo, teda jednak N.. H. X. sa de jure nikdy nestal účastníkom konania a uznesenie o zastavení konania voči pôvodne označenému žalovanému nikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, že tá istá procesná chyba sa týka aj nepribratia spoločnosti Import MB s.r.o. ako účastníka do konania, keď uvedená spoločnosť nebola oboznámená s pojednávaním dňa 26.7.2018, že nebolo rozhodnuté ohľadom späťvzatia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že právne zastúpenie žalobcov v 1. a 2. rade nemá podklad v súdnom spise, že v danom prípade nebol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov v danej veci v zmysle § 137 písm. c/ CSP, keď žalobcami vymedzený naliehavý právny záujem neobstojí pre neodstránenie spornosti práva vzhľadom k trvaniu zápisu vlastníckych práv od konca roku 2003 až do výkonu záložného práva len v prospech žalujúcich manželov, že pri nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcami na požadovanom určení ich určovacia žaloba bez ďalšieho nemohla obstáť a mala byť zamietnutá pri povinnosti súdu ex offo na túto skutočnosť prihliadať, že je otázne procesné postavenie žalobcov v 2. až 4. rade, nakoľko oni svojim konaním daný stav zapríčinili, že prvoinštančný súd nevzal do úvahy článok 20 odsek 3 Ústavy SR, § 3 ods. 1 OZ, článok 5 CSP a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016, že provinštančný súd vôbec neobjasnil svoju úvahu ohľadne kolízie vlastníckych práv žalobcov a žalovaných, z ktorého hľadiska sa preto jeho rozhodnutie javí ako povrchné a arbitrárne, keď žalobcov v 2. až 4. rade nemožno považovať za dobromyseľných a v prípade žalobkýň v 1. a 3. rade možno uvažovať o tzv. nedbalých vlastníkoch, že nedostatky konania sa týkajú aj skutkových zistení prvoinštančného súdu ohľadom toho, že finančné prostriedky použité na kúpu sporných nehnuteľností boli z výlučných prostriedkov v BSM manželov, ktoré tvrdenie si súd nekriticky osvojil bez preukázania tejto skutočnosti počas konania - napriek ustanoveniu článku III kúpnej zmluvy, keď majú za to, že uvedené mali žalobcovia preukázať listinnými dôkazmi tak ako to ich právny zástupca vo svojom návrhu doručenom súdu dňa 20.5.2016 požadoval, že keďže dokazovanie týmto smerom vôbec vedené nebolo mohlo mať toto za následok chybu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (do pozornosti dávajú i ustanovenie § 384 ods.
2 CSP), že nebolo vyhovené ich návrhu vypočuť N.. T. P. ako účastníka kúpnej zmluvy ako aj záložnej zmluvy a to bez odôvodnenia, že prvoinštančný súd sa nezaoberal tomuto konaniu predchádzajúcemu súdnemu konaniu a že namietajú i priznanú náhradu trov konania z dôvodu, že v danom prípade v zmysle ustanovenia § 257 CSP existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom.
7. Napadnutý rozsudok pôvodne označenému žalovanému doručovaný/doručený nebol, keď v ňom nie je žalovaným ani označený, pričom tento podaním zo dňa 12.3.2019 došlým súdu 22.3.2019 učinil vyjadrenie k rozsudku a k odvolaniu žalovaných, v ktorom podaní poukázal na to, že uznesenie č.k. 15C/290/2015-57 im nebolo doručené a teda sa nestalo právoplatným, keď zároveň v rozpore s ustanovením § 92 ods. 4 a 5 OSP prvoinštančný súd nerozhodol o vstupe nového účastníka, resp. účastníkov namiesto nich ako pôvodného žalovaného, pričom im už nedoručoval písomnosti, nepredvolával ich na pojednávanie a ani im nedoručoval rozhodnutie, z ktorého dôvodu podávajú vyjadrenie k rozsudku, ktoré má svojim obsahom tiež zároveň charakter odvolania voči rozsudku. Majú za to, že celá žaloba ako taká bola postavená na nesprávnom hmotnoprávnom základe s ignorovaním fundamentálnych princípov definujúcich platnosť právnych úkonov, pričom prvoinštančný súd si túto nesprávnu argumentáciu osvojil. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, aktívna legitimácia žalobcov v 2. až 4. rade teda daná nie je. Relatívnu neplatnosť právneho úkonu žalobkyne v doterajšom konaní nijakým spôsobom nepreukázali, že by dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu doručili všetkým účastníkom právneho úkonu t.j. okrem banky aj žalovaným v 2. až 4. rade a tiež Ing. T. P.. Rovnako podaná žaloba nesmeruje voči všetkým účastníkom právneho úkonu a súd nemôže rozhodnúť o neplatnosti záložnej zmluvy bez ich účasti v spore, keď na dôvažok v časti o určenie neplatnosti záložnej zmluvy žalobcovia vzali podanú žalobu späť. Pokiaľ je záložná zmluva platná, potom nemá vôbec žiadne opodstatnenie konanie o druhej časti žaloby žalobcov ohľadom určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do ich BSM. Ak je záložná zmluva platná, potom aj oprávnenia z nej vyplývajúce záložnému veriteľovi sú platné a teda zrealizovaný výkon záložného práva formou priameho predaja bol v súlade s podmienkami záložných zmlúv a došlo k platnej zmluve v prospech žalovaného v 1. rade. Prvoinštančný súd nerešpektoval návrhy na doplnenie dokazovania na zistenie z akých prostriedkov boli nehnuteľnosti nadobudnuté, neposudzoval možnú účelovosť konania žalobcov a neprihliadol na skutočnosť, že žalobcom v 1. a 3. rade počas 10 rokov neprekážal právny stav evidovaný na liste vlastníctva, keď nevykonali žiadny úkon smerujúci k náprave nimi tvrdeného nesprávneho zápisu, v dôsledku čoho potom absentuje naliehavosť ich právneho záujmu ako základný predpoklad pre vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. Jediným legitímnym spôsobom je súdne rozhodnutie, ktorým súd určí, že právne úkony, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva sú neplatné, keď napadnutý rozsudok nemá absolútne žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Za predpokladu, že bude vo vzťahu k nim ako pôvodnému žalovanému právoplatne rozhodnuté o zastavení konania, navrhujú aby boli pribratí do konania ako intervenient v súlade s § 81 CSP, nakoľko rozhodnutie vo veci môže ovplyvniť ich práva a povinnosti vyplývajúce z právnych úkonov, ktoré budú predmetným rozhodnutím dotknuté a to najmä vo vzťahu k záložnej a kúpnej zmluve. Na výzvu súdu oznámili, že k rozhodnutiu - rozsudku sa dostali prostredníctvom právneho zástupcu žalovaných a to dňa 19.2.2019.
8. Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaných žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Ak by sa aj (v rozsudku označení) žalovaní nestali účastníkmi sporu, ako tvrdia, nič to nemení na tom, že sa pojednávania zúčastňovali a bolo s nimi ako so stranou konania konané. Uznesením o zastavení (konania) voči pôvodnému žalovanému tento nemôže byť žiadnym spôsobom dotknutý na svojich právach, keď jeho nesúhlas so späťvzatím návrhu by bol v zmysle ustanovenia § 96 ods. 3 OSP neúčinný, keďže k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania; nepochybne tento subjekt o konaní vedel, avšak nevyjadril akúkoľvek námietku voči tomu, že už nie je stranou tohto konania. Prvoinštančný súd správne uviedol, že žaloba bola správne zvolenou žalobou, bez potreby iniciovania ďalšieho konania a teda že ich naliehavý právny záujem je preto daný. Napadnutý rozsudok považujú za správny a riadne odôvodnený aj vo vzťahu k tomu, že finančné prostriedky použité na kúpu sporných nehnuteľností pochádzali z ich BSM, ktorá skutočnosť bola v dostatočnom rozsahu preukázaná.
9. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (CSP) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1.7.2016).
10. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (CSP), zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP).
11. Podľa ustanovenia § 92 ods. 1 OSP (účinného do 30.6.2016), na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.
12. Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť (§ 92 ods. 4 OSP).
13. Podľa ustanovenia § 92 ods. 2 OSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
14. Podľa ustanovenia § 95 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
15. Podľa ustanovenia § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods. 1 CSP). V ostatných prípadoch môže intervenient podľa odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 2 CSP).
16. Intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania (§ 81 CSP). Intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním (§ 82 ods. 1 CSP). Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania (§ 82 ods. 2 CSP). V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania (§ 82 ods. 3 CSP). Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám (§ 82 ods. 4 CSP). Súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný (§ 83 CSP). Ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 84 CSP). Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada (§ 85 CSP).
17. Podľa ustanovenia § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
18. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strany, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 CSP).
19. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
20. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a prihliadajúc na rozsah a dôvody podaných odvolaní dospel k záveru, že odvolanie banky
- pôvodne žalovaného je potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. b/ CSP odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, nakoľko napadnutý rozsudok nebol vydaný v jej neprospech (keďže prvoinštančný súd vo vzťahu k nej nekonal a nerozhodoval), pričom až do právoplatnosti uznesenia
o zastavení konania voči nemu na základe uznesenia č.k. 15C/290/2015-57 nemohol mať postavenie intervenienta na strane žalovaných, pri žalobe na určenie vlastníctva ako neevidovaný (v KN) vlastník stranou sporu byť nemusí, keď nerozlučné procesné spoločenstvo so žalovanými tvoriť nemôže, ich v súhlas k odvolaniu ani nepriložil a odvolanie včas (v rámci odvolacej lehoty žalovaných) ani nepodal. Čo sa týka odvolania zo strany žalovaných, mal odvolací súd za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť z dôvodu, že v rozsudku označení žalovaní sa do vydania predmetného rozsudku účastníkmi konania - sporovými stranami na strane žalovaných zákonom upraveným procesným postupom podľa ustanovení OSP (prípadne CSP) nestali a teda prvoinštančný súd nemohol vo veci samej voči nim konať a rozhodovať, keď ku dňu vydania rozsudku naopak konanie voči pôvodne žalovanej banke právoplatne ešte zastavené nebolo, teda napadnutým rozsudkom nebolo konané a rozhodované vo vzťahu k žalovanej strane, ktorá v čase vydania rozsudku skutočne žalovaným účastníkom bola. Uvedený procesný nedostatok v konaní pred odvolacím súdom odstrániť nemožno (rozhodnutím o pripustení označených žalovaných v 1. a 2. rade v tomto štádiu do konania), keď súčasne rozhodnutie vo veci vyžadovalo i rozhodnutie o zmene žaloby s ohľadom na to, že predmetné nehnuteľnosti sú aktuálne inak na liste vlastníctva zapísané, ako boli v čase podania žaloby. Odvolací súd mal rovnako za to, že dôvodné sú i odvolacie námietky (všetkých) žalovaných ohľadom toho, ako súd prvej inštancie dospel k skutkovým záverom a ako svoje rozhodnutie odôvodnil, teda že jeho skutkové a právne závery jednak nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a jednak nie sú náležite odôvodnené, čo robí rozhodnutie arbitrárnym, s dôsledkom porušenia práva strán sporu na spravodlivý proces, ktorý nedostatok rovnako v konaní pred odvolacím súdom napraviť nemožno.
21. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie predovšetkým rozhodne o pribratí v rozsudku označených žalovaných za strany sporu na strane žalovaných, ako aj o zmene žaloby s ohľadom na aktuálny zápis na listoch vlastníctva predmetných nehnuteľností, pričom sa tiež vysporiada s podaním pôvodného žalovaného s ohľadom na ustanovenie § 81 CSP a zabezpečené vyjadrenia strán sporu, resp. s ohľadom na totožnosť intervenienta.
22. V ďalšom konaní a rozhodnutí vo veci samej sa tiež súd prvej inštancie vysporiada so skutkovými a právnymi námietkami v podaných odvolaniach, keď svoje závery náležitým spôsobom v novom rozhodnutí odôvodní, keď sa tiež bude zaoberať tou skutočnosťou, či sa žalobkyne v 1. a 3. rade dovolali (včas a voči všetkým zmluvným účastníkom) relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z roku 2003, či z ich strany, resp. zo strany ich manželov sa nejedná o konanie v rozpore s dobrými mravmi, či je možné a prípustné v tomto konaní (za daného okruhu strán sporu) riešiť predbežné otázky týkajúce sa neplatnosti všetkých kúpnych zmlúv, resp. záložných zmlúv, či a aký právny následok mal postup záložného veriteľa a žalovaných ako nadobúdateľov s ohľadom na ochranu v dobrej viere nadobudnutých práv, resp. práv vychádzajúcich z aktuálnych zápisov v evidencii nehnuteľností.
23. V novom rozhodnutí tiež súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách strán sporu v celom konaní, keď je tiež potrebné prihliadať na to, aké jednotlivé nároky sú vo vzťahu k jednotlivým žalovaným uplatňované, s prihliadnutím tiež na to, či prípadne nie sú dané dôvody v zmysle ustanovenia § 257 CSP.
24. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).