Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-290-2015.pdf
PDF · 179.72 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/290/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., 2. F. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., 3. F. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX E., 4. F. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., všetci zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 51721554, proti žalovanému: F. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, G., zast. JUDr. Jozef Pirohár, advokát, so sídlom Podzámska 25, Nové Zámky, IČO: 42199671, za účasti intervenienta: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČO: 64948242, zastúpeného jeho organizačnou zložkou: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47251336, o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu E., okres E., obec E., katastrálne územie E., zapísaným na LV č. XXXX, ako:
pozemok - parcela reg. ,,C" - zastavaná plocha a nádvorie - parc. č. XXXX o výmere 39 m2, pozemok
- parcela reg. ,,C" - zastavaná plocha a nádvorie - parc. č. XXXX o výmere 490 m2, pozemok - parcela reg. ,,C" - záhrada - parc. č. XXXX o výmere 908 m2, pozemok - parcela reg. ,,C" - orná pôda - parc. č. XXXX/X o výmere 8158 m2; pozemok - parcela reg. ,,C" - zastavaná plocha a nádvorie - parc. č. XXXX/X o výmere 283 m2, pozemok
- parcela reg. ,,C" - orná pôda - parc. č. XXXX/X o výmere 261 m2, pozemok - parcela reg. ,,C" - orná pôda - parc. č. XXXX/XX o výmere 236 m2, pozemok -parcela reg. ,,C"- zastavaná plocha a nádvorie - parc. č. XXXX/XX o výmere 538 m2, pozemok
- parcela reg. ,,C"-zastavaná plocha a nádvorie - parc. č. XXXX/XX o výmere 414 m2, pozemok - parcela reg. ,,C" - záhrada - parc. č. XXXX/XX o výmere 248 m2, pozemok - parcela reg. ,,C" - záhrada - parc. č. XXXX/XX o výmere 32 m2, pozemok - parcela reg. ,,C" - záhrada - parc. č. XXXX/XX o výmere 65 m2,
patria do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade a žalobcov v 3. a 4. rade, pričom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 patriaci žalobcom v 1. a v 2. rade je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 patriaci žalobcom v 3. a 4. rade je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 3. a 4. rade.
II. Žalobcom v 1. až 4. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a intervenientovi v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. až 4. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2015 domáhali určenia, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX (t.č. LV č. XXXX) pre okres E., obec E., katastrálne územie
E., patria do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade a žalobcom v 3. a 4. rade, pričom spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny patriaci žalobcom v 1. a 2. rade je predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny patriaci žalobcom v 3. a 4. rade je predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetom konania boli parcely reg. C a to parc.č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, zapísané v LV č. XXXX. Zároveň sa domáhali určenia, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, ktoré bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 15.02.2011 a zo dňa 08.09.2011.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade a žalobcovia v 3. a 4. rade sú manželia, nemajú zákonom rozšírený ani zúžený rozsah BSM a za trvania manželstva nedošlo ani k zrušeniu ich BSM. Počas trvania ich manželstva bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim - obchodnou spoločnosťou E. E., C. L., so sídlom Podzámska 18, Nitra, IČO: XX XXX XXX a kupujúcimi žalobcom v 2. a 4. rade a spolukupujúcim F. A. M., na základe ktorej nadobudli predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 2.239.510,- Sk do podielového spoluvlastníctva v rozsahu 1/3-ina spoluvlastníckeho podielu pre každého kupujúceho. Uvedená kúpna cena bola zaplatená predávajúcemu z finančných prostriedkov patriacim do ich bezpodielového spoluvlastníctva, preto majú za to, že tieto nehnuteľnosti mali patriť do BSM, napriek tomu, že žalobcovia v 2. a 4. rade boli uvedení v kúpnej zmluve samostatne ako osoby, ktoré nadobúdajú odkúpený podiel do svojho podielového spoluvlastníctva o veľkosti 1/3-ina. Ďalej dňa 15.02.2011 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXX/ XXXX/XX/XXX medzi záložným veriteľom - obchodnou spoločnosťou UniCredit Bank Slovakia, a.s., so sídlom Šancova 1/A, Bratislava, IČO: 00681 709 a žalobcami v 2. a 4. rade a ďalšou osobou F. A. M., ako záložnými dlžníkmi. Predmetom záložného práva boli sporné nehnuteľnosti, ktorými bola zabezpečená zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 28.10.2010 pod č. XXXXXXX/XXXX/XX/ XXX a zmluva o úvere č. XXXXXX/XXXX/XX/XXX. Dňa 08.09.20211 bola spísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXX/XXXX/XX/XXX medzi záložným veriteľom - obchodnou spoločnosťou UniCredit Bank Slovakia, a.s., so sídlom Šancova 1/A, Bratislava, IČO: 00681 709 a žalobcami v 2. a 4. rade a ďalšou osobou F. A. M., ako záložnými dlžníkmi. Predmetom záložného práva boli identické nehnuteľnosti, ktoré predstavovali záloh aj v rámci predošlej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou záložnou zmluvou bola zabezpečená zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 28.10.2010 pod č. XXXXXXX/XXXX/XX/XXX, zmluva o úvere č. XXXXXX/XXXX/XX/XXX a zmluva o úvere č. XXXXXX/XXXX/XX/XXX. Nakoľko nehnuteľnosti patria do BSM nemohli byť bez účasti ich manželiek predmetom uvedených zmlúv o zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa a obe záložné zmluvy sú relatívne neplatným právnym úkonom. Žalobkyne v 1. a 3. rade sa dozvedeli o záložných zmluvách až po začatí výkonu záložného práva a relatívnej neplatnosti zmlúv sa dovolali podaniami zo dňa 25.02.2013 voči spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, spoločnosti N. C., voči žalobcom v 2. a 4. rade a osobe menom F. A. M.. Z dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti sa zmenila relatívna neplatnosť na neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k neplatnosti absolútnej a na určení, že nehnuteľnosti patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva majú naliehavý právny záujem, nakoľko len takýmto určením je možné odstrániť stav ich objektívnej právnej neistoty, danú aktuálnym zápisom na LV č. XXXX, ktorú požadujú odstrániť vydaním predmetného rozsudku.
3. V priebehu konania právny zástupca žalobcov doručil návrh na vykonanie procesných zmien, keď podal návrh na vstup ďalšieho účastníka konania F. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, G. ako účastníka na strane žalovaného z dôvodu, že uvedená osoba je v katastri nehnuteľnosti evidovaná ako výlučný vlastník sporných nehnuteľnosti v podiele 1/1 a tieto nehnuteľnosti sú aktuálne zapísané už na LV č. XXXX, keď vlastnícke právo mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.02.2014, ktorá kúpna zmluva predstavovala výkon záložného práva formou priameho predaja zálohu na základe zmlúv o zriadení záložného práva. Kúpna zmluva bola zavkladovaná Okresným úradom E., katastrálny odbor pod č. M. XXX/XX-XXXX/XX až po podaní žaloby, pričom túto zmluvu žalobcovia považujú za neplatný právny úkon a preto vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na neho nikdy neprešlo. S ohľadom na zmenu evidovaného vlastníckeho stavu k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj s ohľadom na to, že predmetné nehnuteľnosti aktuálne nie sú zaťažené záložným právom, žalobcovia vzali svoju žalobu čiastočne späť a to vo vzťahu k pôvodnému žalovanému UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. a žiadali voči nemu konanie zastaviť a zobrali späť žalobu aj v časti, ktorou sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom.
4. Súd uznesením, č.k. 15C/290/2015-57 zo dňa 27.11.2015 konanie voči žalovanému UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. zastavil a zastavil aj konanie v časti o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a v konaní pokračoval ako so žalovaným s F. I. J., napriek tomu, že nerozhodol o pripustení jeho vstupu do konania v zmysle § 80 CSP.
5. Súd prvej inštancie vec rozhodol rozsudkom č.k. 15C/290/2015-270 zo dňa 03.10.2018, ktorým žalobe vyhovel a určil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby patria do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade a žalobcov v 3. a 4. rade, pričom spoluvlastnícky podiel 1/3 patriaci žalobcom v 1. a 2. rade je predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 patriaci žalobcom v 3. a 4. rade je predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobcom priznal plnú náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah podanej žaloby a jej zmeny, zistený skutkový stav a ustanovenia § 143, § 148a ods. 1 a 2, § 145 ods. 1 a § 40a Občianskeho zákonníka a uviedol, že mal jednoznačne za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli zakúpené podľa kúpnej zmluvy zo dňa 08.10.2003 manželmi - žalobcami v 2. až 4. rade počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov žalobcov, že zaevidovaný právny stav preto nezodpovedá skutočnému právnemu stavu, pričom žalobkyne v 1. a 3. rade tvrdia, že sa o uvedených skutočnostiach dozvedeli až po začatí výkonu záložného práva. Zaťaženie nehnuteľnosti patriacej do BSM záložným právom nie je bežnou vecou a je k nemu potrebný súhlas oboch manželov k perfektnosti zmluvy ako celku, pričom súhlas druhý z manželov so založením spoločnej veci môže vyjadriť písomne, ústne a konkludentne a to aj dodatočne po uzavretí zmluvy, avšak žalobkyne v 1. a 3. rade ako manželky záložné zmluvy nepodpísali a teda iba manželia žalobcovia v 2. až 4. rade neboli oprávnení nakladať s nehnuteľnosťami. Zaťaženie spoločného majetku manželmi predstavuje prípad relatívnej neplatnosti, keď žalobkyne v 1. a 3. rade sa relatívnej neplatnosti dovolali u pôvodne žalovanej banky dňa 01.03.2013 a u spoločnosti N. C. dňa 02.03.2013 listinami zo dňa 25.02.2013, dôsledkom ktorého dovolania sa je právny úkon neplatný od začiatku, čo platí i vtedy, ak právo vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú, keď bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán nemôže z úradnej povinnosti na relatívnu neplatnosť prihliadnuť. Z dôvodu, že dovolaním sa relatívnej neplatnosti sa zmenila povaha relatívnej neplatnosti na neplatnosť absolútnu, žalobcovia dôkazné bremeno uniesli a preto súd ich žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žaloba na určenie vlastníckeho práva vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu, pričom súd bol toho názoru, že podaná žaloba je vhodným a teda správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany práva a nevyvoláva ďalšie konanie, teda určovací rozsudok bude pre žalobcov podstatným spôsobom užitočný a iný spôsob ochrany ani nemajú k dispozícii. Žalobcovia mali v konaní plný úspech a podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP majú nárok na plnú náhradu trov konania, preto o nároku rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, keď o výške náhrady trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.
6. Voči rozsudku podali odvolanie obaja v záhlaví pôvodného rozsudku označení žalovaní, prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu, a domáhali sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá. V odvolaní poukázali na viaceré procesné pochybenia súdu prvej inštancie a to, že súd nerozhodol o vstupe do konania osoby F. I. J., pričom s ním konal i keď sa de jure nikdy nestal účastníkom konania. Uznesenie o zastavení konania voči pôvodne označenému žalovanému UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. mu nebolo doručené a nemohlo tak ani nadobudnúť právoplatnosť. Taktiež nebolo rozhodnuté o späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Čo sa týka merita veci, tak v odvolaní namietali, že nebol preukázaný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP, keď žalobcami vymedzený naliehavý právny záujem neobstojí, pre neodstránenie spornosti práva vzhľadom k trvaniu zápisu vlastníckych práv od konca roku 2003 až do výkonu záložného práva len v prospech žalujúcich manželov. Neosvedčenie naliehavého právneho záujmu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby a súd mal na túto skutočnosť prihliadať ex offo. Za otázne považuje aj procesné postavenie žalobcov v 2. a 4. rade, nakoľko oni svojim konaním daný stav zapríčinili a súd vôbec neobjasnil svoju úvahu ohľadne kolízie vlastníckych práv žalobcov a žalovaných, z ktorého hľadiska sa javí povrchné a arbitrárne, keď žalobcov v 2. a 4. rade nemožno považovať za dobromyseľných a v prípade žalobkýň v 1. a 3. rade možno uvažovať o tzv. nedbalých vlastníkoch.
Poukázali aj na nedostatočné skutkové zistenia týkajúce sa toho, že finančné prostriedky použité na kúpu sporných nehnuteľností boli z výlučných prostriedkov patriacich do BSM, keď dokazovanie ohľadne uvedeného nebolo vedené. Namietal aj priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcom, keďže v tomto prípade existujú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemal priznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.
8. Odvolanie voči rozsudku podal aj UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., hoci mu rozsudok nebol doručovaný a nebol ani ako žalovaný označený v záhlaví rozsudku. Poukázal na to, že uznesenie, ktorým bolo konanie voči nemu ako žalovanému v 1. rade zastavené, nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, pretože mu nebolo riadne doručené, taktiež nebolo rozhodnuté o vstupe nového účastníka resp. účastníkov namiesto banky. Má za to, že celá žaloba je postavená na nesprávnom hmotnoprávnom základe s ignorovaním fundamentálnych princípov definujúcich platnosť právnych úkonov, pričom súd si túto právnu argumentáciu osvojil. Žalobcovia v 2. a 4. rade relatívnu neplatnosť záložných zmlúv sami svojim konaním spôsobili a preto zo zákona nemajú možnosť sa domáhať tejto neplatnosti, teda nemajú aktívnu legitimáciu na účasť v tomto konaní. Žalobkyne v 1. a 3. rade nijakým spôsobom nepreukázali, že by dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu bolo doručené všetkým účastníkom konania a súd nemôže rozhodnúť o neplatnosti záložnej zmluvy bez ich účasti v spore. Ak nie je teda možné označiť záložnú zmluvu za neplatnú, potom nemá žiadne opodstatnenie žaloba v časti o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a oprávnenia záložného veriteľa vyplývajúce z platnej záložnej zmluvy sú platné a teda výkon záložného práva formou priameho predaja bol v súlade s podmienkami záložných zmlúv a došlo k platnej zmluve v prospech žalovaného v 1.rade. Súd nebral do úvahy návrhy na doplnenie dokazovania na zistenie z akých prostriedkov boli nehnuteľnosti nadobudnuté, neposudzoval možnú účelnosť konania žalobcov a neprihliadol na skutočnosť, že žalobcom v 1. a 3. rade neprekážal počas doby 10 rokov právny stav evidovaný na liste vlastníctva, keď nevykonali žiadny úkon smerujúci k náprave nimi tvrdeného nesprávneho zápisu, v dôsledku čoho absentuje naliehavosť ich právneho záujmu. Napadnutý rozsudok nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Na záver uviedol, že ak bude voči nemu právoplatne zastavené konanie, navrhuje aby bol pribratý do konania ako intervenient, nakoľko rozhodnutie vo veci môže ovplyvniť ich práva a povinnosti vyplývajúce z právnych úkonov, ktoré budú predmetným rozhodnutím dotknuté a to najmä vo vzťahu k záložnej a kúpnej zmluve.
9. Žalobcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu vyjadrili tak, že žiadajú napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že ak by aj bola argumentácia právneho zástupcu žalovaného v 1. rade týkajúca sa nesprávneho procesného postupu správna, tak nič na tom nemení, že žalovaný v 1. rade F. I. J. sa zúčastňoval pojednávaní a konalo sa s ním ako s procesnou stranou konania. Uznesením o zastavení konania voči pôvodnému žalovanému tento nemôže byť dotknutý na svojich právach, keď jeho nesúhlas so späťvzatím žaloby by bol neúčinný, nakoľko k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania. Čo sa týka námietky nepreukázania naliehavého právneho záujmu a nesprávneho hmotnoprávneho základu žaloby, žalobcovia majú za to, že súd neplatnosť záložných zmlúv uzatvorených medzi žalobcami v 2. a 4. rade vyriešil ako predbežnú otázku a tiež súd správne konštatoval, že žaloba bola zvolená a formulovaná správne, nevyvolá potrebu ďalších súdnych konaní a naliehavý právny záujem je daný. Napadnutý rozsudok považujú za vecne správny a riadne odôvodnený a to aj vo vzťahu k tomu, že finančné prostriedky použité na kúpu sporných nehnuteľností pochádzali z ich BSM, ktorá skutočnosť bola dostatočne preukázaná. Žiadali preto aby odvolací súd rozsudok potvrdil.
10. Odvolací súd dňa 10.09.2019 vrátil spis súdu prvej inštancie bez rozhodnutia vo veci samej, nakoľko spis považoval za predčasne predložený, keď poukázal na viaceré procesné pochybenia, ktoré je potrebné najskôr odstrániť. Súd prvej inštancie postupujúc podľa pokynov odvolacieho súdu uznesením č.k. 15C/290/2015-323 zo dňa 09.06.2020 zastavil konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, doručil uznesenie č.k. 15C/290/2015-57 zo dňa 27.11.2015 pôvodnému žalovanému UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. a vydal opravné uznesenie č.k. 15C/290/2015-378 zo dňa 04.09.2020. Po odstránení vytýkaných nedostatkov súd opätovne predložil spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.
11. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8Co/128/2020-406 zo dňa 11.02.2021 odmietol odvolanie podané UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Odvolací súd v uznesení uviedol, že v rozsudku označení žalovaní sa do vydania predmetného rozsudku sporovými stranami na strane žalovaných zákonom upraveným procesným postupom nestali a teda prvoinštančný súd nemohol vo veci samej s nimi konať a rozhodovať, pričom v tom čase nebolo ešte právoplatne zastavené konanie voči pôvodne žalovanému UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. Poukázal i na to, že aktuálne sú predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva inak ako boli v čase podania žaloby, čo si vyžaduje rozhodnutie o zmene žaloby. Odvolací súd konštatoval, že dôvodné sú aj odvolacie námietky žalovaných ohľadom toho, ako súd dospel k skutkovým záverom a ako svoje rozhodnutie odôvodnil, teda že jeho skutkové a právne závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a nie sú ani náležite odôvodnené, čo robí rozhodnutie arbitrárnym, s dôsledkom porušenia práva strán sporu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa po odstránení procesných vád musí vysporiadať so skutkovými a právnymi námietkami v podaných odvolaniach, keď svoje závery náležitým spôsobom v novom rozhodnutí odôvodní. Je potrebné aby sa súd zaoberal skutočnosťou, či sa žalobkyne v 1. a 3.rade dovolali včas a voči všetkým zmluvným stranám relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z roku 2003, či sa z ich strany resp. zo strany žalobcu v 2. a 4. rade nejedná o konanie v rozpore s dobrými mravmi, či je možné a prípustné v tomto konaní riešiť predbežné otázky týkajúce sa neplatnosti všetkých kúpnych resp. záložných zmlúv, či a aký právny následok mal postup záložného veriteľa a žalovaných ako nadobúdateľov s ohľadom na ochranu v dobrej viere nadobudnutých práv, resp. práv vychádzajúcich z aktuálnych zápisov v evidencii nehnuteľností. Súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na to, či nie sú dané dôvody v zmysle § 257 CSP.
13. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu najskôr uznesením č.k. 15C/290/2015-428 zo dňa 06.05.2021 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalovaného tak, že na miesto doterajšieho žalovaného O., C. vstupuje do konania ako žalovaný F. I. J., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, G. a uznesením č.k. 15C/290/2015-444 zo dňa 03.06.2021 pripustil zmenu petitu, tak aby nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania boli správne označené v súlade s aktuálnym zápisom v liste vlastníctva, pričom na základe oznámenia o vstupe do konania zo dňa 22.03.2019 a následne dňa 16.11.2020 v súlade s ustanovením § 81 a nasl. CSP, súd konal vo veci aj s intervenientom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.
14. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcov, ktoré opiera o skutočnosť, že žalobcovia v roku 2003 nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam a na ich kúpu použili finančné prostriedky patriace do BSM, teda kúpené nehnuteľnosti patrili do BSM a to aj keď v kúpnej zmluve neboli uvedené manželky. S nehnuteľnosťami patriacimi do BSM ďalej nakladali iba manželia a to bez vedomia manželiek, keď uzatvorili záložné zmluvy a nehnuteľnosti založili. Potom ako začala banka realizovať záložné právo sa manželky dovolali neplatnosti právneho úkonu a snažili sa zabrániť výkonu záložného práva, keď v konaní vedenom pod sp.zn. XXX/XX/XXXX bolo dňa 20.02.2014 vydané predbežné opatrenie, ktorým bolo banke zakázané pokračovať vo výkone záložného práva, avšak následne, keď bolo konanie vo veci sp.zn. XXX/XX/ XXXX zastavené, tak banka pokračovala v realizácii záložného práva a nehnuteľnosti predala vo forme priameho predaja žalovanému. Kúpnu zmluvu, ktorou nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam žalovaný, považuje za neplatnú a preto nemôže byť ich vlastníkom. Žiadal preto, aby súd žalobe o určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcov vyhovel a priznal im nárok na náhradu trov konania.
15. Žalobkyňa v 1. rade vypočutá na pojednávaní ako strana sporu uviedla, že je manželkou žalovaného v 2. rade a ich manželstvo doposiaľ trvá. O kúpe pozemkov, ktoré sú predmetom sporu bola informovaná. Kupovali ich zo spoločných peňazí, ale bližšie sa o vec nezaujímala, manželovi dôveruje a akceptuje, že všetky ekonomické záležitosti má na starosti on. Všetky peniaze, ktoré ona a manžel zarobia považuje za spoločné, po celú dobu manželstva majú spoločné účty a pohyb na nich nekontroluje. Na zakúpených pozemkoch vysadili nejaké stromy, ale konkrétny plán ako s nimi naložia nemali. Výšku ani spôsob akým tieto peniaze majú byť vyplatené neriešila, list vlastníctva nikdy nevidela a nemala žiadnu vedomosť, že došlo k založeniu týchto nehnuteľností, manžel ju o tom neinformoval, zrejme záložnú zmluvu uzatváral na vlastnú päsť. Dozvedela sa o tom až keď prišla zásielka, že sa na nehnuteľnosti uplatňuje záložné právo. Až potom jej manžel povedal, že nehnuteľnosti aj s pánom G. založili a následne zisťovala u pani G., či ona má o tomto vedomosť a potom sa spojili s advokátom, aby zistili, čo sa s tým dá robiť. Na základe konzultácie s právnikom pristúpili k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti záložných zmlúv.
16. Žalobca v 2. rade, vypočutý na pojednávaní ako strana sporu uviedol, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorou získal podiel na nehnuteľnostiach, došlo v roku 2003. Predávajúcim bola firma E. E. C.. C. L. a kupujúcimi boli fyzické osoby a to on, F. H. G. a F. A. M.. Išlo o pozemky, ktoré sa nachádzali v okolí ich rodinných domov a pozemkov, ktoré domy a pozemky patria do BSM. Za nehnuteľnosti bolo zaplatené zo spoločných peňazí patriacich do BSM. Všetky peniaze, ktoré sa nadobúdali v rámci manželstva a v rámci podnikania patrili do BSM. V čase, keď sa táto kúpna zmluva uzatvárala bol v tom, že sa jedná o pozemky odkúpené aj pre manželku a rodinu, nejako zvlášť to neriešil. Uzatvorenie záložných zmlúv sa odvíjalo od toho, že firma N., v ktorej bol F. A. M. a jeho manželka, si vzali úver pôvodne od Poštovej banky a keďže bolo potrebné poskytnúť nejaký záloh, tak boli požiadaní, či by tieto nehnuteľnosti nemohli byť založené v prospech úveru pre firmu N.. Nakoľko išlo o ľudí, s ktorými dlhodobo spolupracovali, tak s ručením týmito pozemkami súhlasil. Záložné zmluvy vypracovala banka, on im nevenoval až takú veľkú pozornosť a pokiaľ je v čl. III. bod 2 uvedené, že sú vlastníkmi nehnuteľností, tak v tom čase mal pocit že je vlastníkom, ale nevenoval pozornosť skutočnostiam ohľadne výlučného vlastníctva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Myslel si, že pokiaľ je uvedené, že je vlastníkom, znamená to, že môže s nehnuteľnosťou disponovať v rámci rodiny aj za manželku. Pokiaľ by banka povedala, že majú prísť aj manželky a túto zmluvu podpísať, tak by určite prišli. Rodinný dom a pozemok pod ním je vlastníctvo jeho a aj manželky, ale aký je zápis v liste vlastníctva nevie. Aj okolité nehnuteľnosti považuje za spoločné, spolu ich aj užívajú a nevie uviesť prečo boli vedené na neho. O tom, že firma N. nespláca úver sa dozvedeli až keď došlo k výkonu záložného práva. P. M. sa zrejme nenaplnili podnikateľské zámery a prišiel o rodinný dom, aj o podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania. S pánom M. boli susedia, ale on ich dostal do týchto problémov. Manželka sa dozvedela o celej tejto situácii až keď dostal do schránky oznámenie, že banka pristúpila k výkonu záložného práva. O nakladaní s pozemkami ohľadne podnikateľských aktivít sa s manželkou nebavia, nerozprávali sa ani o úvere pána M. a manželka nevedela ani o záložnej zmluve.
17. Žalobkyňa v 3.rade, vypočutá na pojednávaní ako strana sporu uviedla, že je manželkou žalobcu v 4. rade. Finančné prostriedky majú spoločné a spravuje ich žalobca v 4. rade, pretože je ekonóm. Pozemky, ktoré boli odkúpené od firmy E., patrili do ich vlastníctva, pretože boli zaplatené zo spoločných finančných prostriedkov, ktoré mali na účte a aj v hotovosti. Peniaze, ktoré mali doma doplnili o peniaze, ktoré vybrali zo spoločného účtu a kúpnu cenu vyplatili v hotovosti. Pozemky, ktoré odkúpili sú v extraviláne a plánovali tam nasadiť ovocné stromky, čo sa aj stalo, pestujú tam aj zeleninu, pozemok sa pravidelne kosí a starajú sa o neho spoločne. O tom, že boli uzavreté záložné zmluvy nevedela, dozvedela sa to až na základe doručeného upovedomenia, že pán M. nespláca úver, vtedy zistila, že vznikol nejaký problém týkajúci sa pozemkov. Manžel uzatvoril záložné zmluvy bez nej zrejme preto, že vychádzal z listu vlastníctva, kde bol uvedený ako vlastník a myslel si, že by mohol s nehnuteľnosťami nakladať a navyše ho nikto ani neupozornil, že tomu tak nie je. Boli sa poradiť s právnikom a hľadali riešenie. Právnik im vec vysvetlil a vyhotovil dovolanie sa relatívnej neplatnosti, pričom dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo doručované banke poštou a C. a manželovi to bolo odovzdané osobne.
18. Žalobca v 4. rade, vypočutý na pojednávaní ako strana sporu uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu odkúpili od firmy E., jednalo sa o priamo susediace pozemky s pozemkami, na ktorých majú postavené domy. Potvrdil, že k odkúpeniu došlo v roku 2003 a táto kúpa bola realizovaná a hradená finančnými prostriedkami, ktoré boli spoločné a patrili do BSM. Peniaze mali uložené aj na bankových účtoch aj v hotovosti. S manželkou dali peniaze dokopy a vyplatili ich predávajúcemu v hotovosti. To, že je potrebné manželku uvádzať v kúpnej zmluve nevedel, pričom keby bol na to upozornený, tak by ju tam uviedol. Nehnuteľnosti kupovali do spoločného majetku a boli zaplatené zo spoločných peňazí. Čo sa týka uzatvorenia záložných zmlúv vôbec si neuvedomil, že je potrebné do tejto transakcie zapojiť aj manželky, všetko sa zomlelo tak rýchlo, nepredpokladal, že by mohol byť v budúcnosti nejaký problém. F. A. M. je jeho švagrom a požiadal ich, aby mu pomohli s ručením pozemkami na krátku dobu asi 3 roky. Sľúbil, že to bude bezproblémové a všetko splatí. Malo ísť teda o pomoc pánovi M. na začiatok jeho podnikateľskej aktivity a nepredpokladal, že by to nemuselo dopadnúť dobre. Záložnú zmluvu pri podpise iba zbežne prebehol, nevenoval jej dostatočnú pozornosť. V čase uzatvárania zmluvy sa cítil ako vlastník podielu na nehnuteľnostiach spolu s manželkou a bankou pripravované doklady nekontroloval a ani článku III. bod 2. v zmluve nevenoval pozornosť, keďže nie je právnik. Išlo o štandardnú zmluvu, ktorú pripravovala banka, pričom ju nedostal dopredu a nemal možnosť si ju prečítať a oboznámiť sa so všetkými ustanoveniami. Manželke to nepovedal z dôvodu, že uzavretie zmluvy považoval za súčasť svojho podnikania a vôbec si neuvedomoval, že by to manželka mala vedieť. Istú dobu F. A. M. úver splácal, ale po čase im banka oznámila že pristúpi k výkonu záložného práva,
pretože úver prestal splácať. Až keď dostali zásielku, že prebieha nejaká exekúcia, dozvedeli sa že pán M. má finančné problémy. Manželka vtedy začala pochybovať, či bolo možné záložnú zmluvu uzavrieť a následne to začala riešiť prostredníctvom advokátka, ktorý jej povedal, že to nie je v poriadku, keď manželka nič nevedela, hoci išlo o pozemky spoločné. Právny zástupca pripravil dovolanie sa relatívnej neplatnosti a zabezpečil všetky potrebné náležitosti týkajúce sa doručenia.
19. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že neboli splnené procesné ani hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku uplatneného žalobcami. Spornou ostáva skutočnosť, či sa žalobcovia v 2. a 4. rade môžu dovolávať neplatnosti záložných zmlúv, ktorých neplatnosť sami spôsobili. Z výpovede žalobkýň vyplýva, že boli informované o kúpe pozemkov, preto ak dotyčným svedčí vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, tak počas desiatich rokov, kedy boli údajne domnelými vlastníčkami, konali nedbanlivo, nakoľko nedali skutkový stav do súladu so zápisom v katastri nehnuteľnosti, ktorú povinnosť im ukladá aj Katastrálny zákon. Problém vidí aj v okruhu účastníkov konania, keď pán M. bol v minulosti vlastníkom dotknutých nehnuteľností a taktiež podpisoval záložnú zmluvu. Poukázal aj na dobromyseľnosť žalovaného ako kupujúceho, ktorý nehnuteľnosti kúpil v dobrej viere od banky, na základe záložného práva a tento právny úkon bol perfektný a nemal dôvod pochybovať, že vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam svedčí len manželom žalobkýň. Súdne spory ohľadne uvedených nehnuteľností, úverových zmlúv a bezpodielového spoluvlastníctva sa vedú už 9 rokov a počas tohto obdobia sú vlastnícke práva žalovaného obmedzované. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
20. Žalovaný, vypočutý na pojednávaní ako strana konania uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu kúpil v roku 2014 na základe verejného ponukového konania vyveseného na internetovej stránke J. P. C.. Pravdepodobne mala banka s týmto subjektom uzatvorenú zmluvu a prostredníctvom tejto firmy ponúkala nehnuteľnosti na predaj. Vyplnil formulár a stanovil cenu, za ktorú je schopný ponúkané nehnuteľnosti odkúpiť a to 70.000,- eur. Následne po otvorení ponúk bol oslovený, pretože asi ponúkol najviac a došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s bankou, pričom kúpnu cenu riadne zaplatil. Peňažný ústav ho neupozornil, že sú nejaké problémy s výkonom záložného práva, vedel len to, že pozemky boli odobraté na základe nesplatenia úveru. Ďalej uviedol, že do sporných pozemkov investoval finančné prostriedky a to kúpnu cenu vo výške 70.000,- eur, úroky z tejto sumy za 5 rokov, náklady za právne zastúpenie a škoda stále rastie, pretože nemôže s nadobudnutými nehnuteľnosťami disponovať.
21. Intervenient na pojednávaní k veci uviedol, že žalobou žalobcovia žiadajú súd o nastolenie právneho stavu, ktorý sa nedá dosiahnuť bez rozhodnutia o neplatnosti viacerých právnych úkonov, pričom súd tieto úkony nemôže posudzovať prejudiciálne pri takomto zložení účastníkov konania. Ich základným argumentom o tejto určovacej žalobe je neplatnosť záložnej zmluvy, pričom jej neplatnosť nebola nikdy vyslovená a teda záložná zmluva je platná. Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcov 2. až 4. rade je potrebné prihliadať na ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, a to že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, pričom žalobcovia 2. až 4. rade svojím konaním priamo spôsobili relatívnu neplatnosť záložnej zmluvy. Žaloba nesmeruje voči všetkým zmluvným stranám záložnej zmluvy, pričom F. M. ako jeden zo záložcov potvrdil, že záložnú zmluvu považuje za platnú a nie je účastníkom tohto konania, tak dvaja zo žalobcov nemajú aktívnu legitimáciu v tomto spore a súd nemôže rozhodnúť o neplatnosti záložnej zmluvy, čo je základným predpokladom pre ďalšie rozhodnutie o určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM žalobcov. Je toho názoru, že absentuje naliehavý právny záujem žalobcov, čo je v zmysle ustanovenia § 137 písmena c) CSP základný predpoklad určovacej žaloby. Žalobkyniam v 1. a 3. rade počas desiatich rokov neprekážal právny stav, kedy na liste vlastníctva zálohu boli uvedení ako podieloví spoluvlastníci len žalobcovia v 2. a 4. a F. M.. Ich nekonanie nemôže byť na škodu banky, ktorá vychádzala zo zápisu na liste vlastníctva, ktorý bol rovnaký niekoľko rokov a z ktorého banka v dobrej viere vychádzala pri schvaľovaní, čerpaní a zabezpečovaní poskytnutého úveru. Z vykonaného dokazovania nie je možné ani vylúčiť možnosť, že žalobcovia v 2. až 4. konali v rozpore s dobrými mravmi, či už pri podpisovaní záložnej zmluvy alebo následne, pri spochybnení platnosti záložnej zmluvy. Ak by predmetné nehnuteľnosti patrili do BSM, tak by rovnako ako iné nehnuteľnosti v ich vlastníctve, boli zapísané aj na liste vlastníctva, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že rodinné domy majú zapísané na liste vlastníctva ako nehnuteľnosti patriace do BSM. Je toho názoru, že nie sú splnené procesné podmienky pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcov 2. až 4. rade a ak súd napriek tomu dospeje k záveru, že procesné podmienky sú splnené, potom na základe ostatných uvádzaných skutočností žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
22. Súd vo veci vypočul aj svedka F. A. M., ktorý na pojednávaní uviedol, že v súvislosti s jeho podnikateľským záverom si zobral úver vo výške 2 - 2,5 milióna eur, z čoho zostalo nezaplatených 1 milión 41-tisíc eur. Tento úver bol založený nehnuteľnosťami v ČR a bolo potrebné ešte založiť aj nejaké ďalšie nehnuteľnosti, takže založil aj vlastný majetok a požiadal kolegov (žalobcu v 2. a 4.rade) či by nezaložili pozemky, ktoré kúpili v roku 2003. Založenie konzultoval len so žalobcami v 2. a 4. rade, ale bral to tak, že nehnuteľnosti nadobudli aj spolu s manželkami. Potvrdil, že sporné nehnuteľnosti boli zakúpené zo spoločných peňazí, ktoré mali s manželkou a žalobca v 2. a 4. rade pravdepodobne postupovali rovnako. Pri kúpe sporných nehnuteľností svoj podiel v hodnote cca 750.000,- Sk vyplácal v hotovosti a peniaze uhrádzal do pokladne spoločnosti E.. Čo sa týka jeho manželky, tá bola o všetkom informovaná a bola prítomná aj pri podpisovaní jednotlivých zmlúv. Nebol si istý či podpisovala aj predmetné záložné zmluvy. Žalobkyne v 1. a 3. rade prítomné pri podpisovaní záložných zmlúv neboli. K dovolaniu sa relatívnej neplatnosti sa vyjadriť nevie, len si zdanlivo spomína, že žalobkyne v 1. a 3. rade mu niečo doniesli. O realizácii záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam sa dozvedel, keď mu žalobca v 2. rade o tom zatelefonoval. K tomu, či žalobkyne v 1. a 3. rade vedeli o záložných zmluvách sa vyjadriť nevedel. Po výkone záložného práva žalobcovia v 2. a 4. rade nežiadali od neho žiadnu refundáciu, pretože on prišiel o všetko.
23. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to so sobášnym listom manželov G., sobášnym listom manželov C., Zmluvou o zriadení záložného práva č. XXXXXXX/ XXXX/XX/XXX zo dňa 15.02.2011, Zmluvou o zriadení záložného práva č. XXXXXXX/XXX/XX/XXX zo dňa 08.09.2011, výpisom z LV č. XXXX pre kat úz. E. zo dňa 18.12.2015, dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu zo strany A. B. C. zo dňa 25.02.2013, výpisom z Obchodného registra OS Bratislava I. na UniCredit Bank, Czech republik and Slovakia, a.s. zo dňa 17.03.2014, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E. zo dňa 27.11.2015, výpisom z LV č. XXXX pre kat.úz. E. zo dňa 18.12.2015, úplným LV č. XXXX pre kat. úz. E., Kúpnou zmluvou č. XX/XXXX/XX/Q. zo dňa 05.02.2014, dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 22.06.2015, Kúpnou zmluvou č. M. XXXX/XXXX zo dňa 08.10.2003, písomnou správou UniCredit Bank o výkone záložného práva zo dňa 14.02.2014, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E. zo dňa 18.03.2016, výpisom z Obchodného registra OS Nitra na firmu F. A. C., spisovým materiálom č. M. XXXX/XXXX, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz E. zo dňa 04.05.2016, výpisom z LV č. XXXX pre kat úz E. zo dňa 05.05.2016, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E. zo dňa 31.05.20116, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E. zo dňa 31.05.2016, výpisom z Obchodného registra OS Bratislava I. na UniCredit J. Q. republik and Slovakia zo dňa 16.05.2018, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E. zo dňa 17.04.2018, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E. zo dňa 25.07.2018, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E. zo dňa 25.07.2018, výpisom z Obchodného registra OS Nitra na firmu O. C. zo dňa 25.07.2018, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E. zo dňa 30.04.2021, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E. zo dňa 30.04.2021, dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu zo strany F. C. G. zo dňa 25.02.2013, výpisom z Obchodného registra na firmy vedené na meno F. A. M., F. C. C., F. H. G. a to BRA-NIM, výroba konfekcie, spol. s r.o., R. I. C. S. O. Q., C.. s r.o., A., C.. s r.o., A., spol. s r.o, E. E., spol. s r.o., E. T., C.. s.r.o., E., spol. s r.o., P. spol. s r.o., O. G., spol. s r.o., všetky zo dňa 31.10.2022, príjmovým pokladničným dokladom č. P. zo dňa 08.10.2003 o príjme sumy 746.503,- Sk od F. H. G., príjmovým pokladničným dokladom č. P. zo dňa 08.10.2003 o príjme sumy 746.504,- Sk od F. C. C., príjmovým pokladničným dokladom č. P. zo dňa 08.10.2003 o príjme sumy 746.504,- Sk od F. A. M., výpisom z knihy pokladničných dokladov firmy E. E., súvahou E. Nitra k 31.12.2003, poznámkami k účtovnej závierke k dátumu 31.12.2003, dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu zo strany A. B. C. a F. C. G. obsahujúce potvrdenie UniCredit Bank o prevzatí tohto dovolania a to pod číslom XXXXX a XXXXX zo dňa 01.03.2011, čestným prehlásením A. B. C. o trvaní manželstva, potvrdením o uzavretí manželstva manželov C., čestným prehlásení F. C. G. o trvaní manželstva, pripojeným spisom Okresného súdu Nitra sp.zn. XXX/XX/XXXX a s prihliadnutím na výpovede strán konania a svedka zistil tento skutkový a právny stav.
24. Žalobkyňa v 1.rade a žalobca v 2.rade sú manželia od 24.10.1987 a ich manželstvo doposiaľ trvá. Žalobkyňa v 3. rade a žalobca v 4. rade sú manželia od 20.08.1983 a ich manželstvo doposiaľ trvá. Za trvania manželstva dňa 08.10.2003 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim E. E., spol. s r.o. E. a kupujúcimi F. H. G., F. C. C. a F. A. M., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. E., zapísané v katastri nehnuteľnosti Správy katastra E. na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX, zast. plocha o výmere 39 m2, parc. č. XXXX, zast. plocha o výmere 490 m2, parc. č. XXXX, záhrada o výmere 908 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 8158 m2, parc. č. XXXX/X, zast. plocha o výmere 283 m2, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 261 m2, parc. č. XXXX/XX, orná
pôda o výmere 236 m2, parc. č. XXXX/XX, zast. plocha o výmere 543 m2, parc. č. XXXX/XX, zast. plocha o výmere 538 m2, parc. č. XXXX/XX, zast. plocha o výmere 414 m2, parc. č. XXXX/XX, záhrada o výmere 248 m2, parc. č. XXXX/XX, záhrada o výmere 32 m2, parc. č. XXXX/XX, záhrada o výmere 65 m2. Kupujúci kupovali nehnuteľnosti každý v podiele 1/3-ina za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 2.239.510,-Sk. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol Správou katastra E. povolený dňa 31.10.2003 pod č. V XXXX/XX. Z príjmových pokladničných dokladov č. P. zo dňa 08.10.2003 vyplýva, že kupujúci F. H. G. vyplatil predávajúcemu sumu 746.503,- Sk, kupujúci F. C. C. vyplatil predávajúcemu sumu 746.504,- Sk a kupujúci F. A. M. vyplatil predávajúcemu sumu 746.504,- Sk. Kupujúci vyplatili kúpnu cenu dňa 08.10.2023 v hotovosti do pokladne predávajúceho E. E. spol. s r.o. E.. Kupujúci boli zapísaní v LV č. XXXX pre kat.úz. E. ako spoluvlastníci a to každý v podiele 1/3- ina. Nakoľko ku kúpe došlo počas trvania manželstva a medzi manželmi nebolo zrušené a ani zúžené BSM a nebolo preukázané a vlastne ani tvrdené, že by na vyplatenie kúpnej ceny boli použité finančné prostriedky patriace do výlučného vlastníctva kupujúcich (manželov), možno vyvodiť, že kúpna cena bola vyplatená z prostriedkov patriacich do BSM. Odkúpením predmetných nehnuteľností získali manželské páry nehnuteľnosti nachádzajúce sa v susedstve ich ďalších nehnuteľností patriacich do BSM, na ktorých majú postavené rodinné domy a odkúpená parcela č. XXXX/XX slúži ako prechod k pozemkom parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX I. XXXX/XX, pričom parc. č. XXXX/X I. XXXX/X patrí do BSM manželov G. a parc. č. XXXX/XX I. XXXX/XX patrí do BSM manželov C..
25. Dňa 15.02.2011 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXX/ XXXX/XX/XXX medzi záložným veriteľom UniCredit Bank Slovakia a.s. Bratislava a záložcami F. A. M., F. H. G. a F. C. C.. Touto zmluvou sa zabezpečovala pohľadávka záložného veriteľa voči dlžníkovi N. C.. E., vzniknutá z titulu zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/XXXX/XX/XXX zo dňa 28.10.2010 a zmluvy o úvere č. XXXXXX/XXXX/XX/XXX. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre kat úz. E. (t.č. LV č.XXXX) ako podielové spoluvlastníctvo záložcov každého v podiele 1/3-ina. V článku III. bod 2. zmluvy záložcovia vyhlásili, že sú podielovými spoluvlastníkmi zálohu, čo preukazujú výpisom z listu vlastníctva. Dňa 08.09.2011 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXX/XXXX/XX/XXX medzi záložným veriteľom UniCredit Bank Slovakia a.s. Bratislava a záložcami F. A. M., F. H. G. a F. C. C.. Touto zmluvou sa zabezpečovala pohľadávka záložného veriteľa voči dlžníkovi N. C.. E., vzniknutá z titulu zmluvy o kontokorentnom úvere XXXXXX/ XXXX/XX/XXX zo dňa 28.10.2010, v znení dodatku č.1 a dodatku č.2, zmluvy o úvere č. XXXXXX/ XXXX/XX/XXX uzatvorenej dňa 14.03.2011 a zmluvy o úvere č. XXXXXX/XXXX/XX/XXX uzatvorenej dňa 08.09.2011. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre kat úz. E. (t.č. LV č. XXXX) ako podielové spoluvlastníctvo záložcov každého v podiele 1/3-ina. V článku III. bod 2. zmluvy záložcovia vyhlásili, že sú podielovými spoluvlastníkmi, čo preukazujú výpisom z listu vlastníctva. Obe tieto zmluvy pripravoval záložný veriteľ a žalobcom v 2. a 4. rade boli predložené na podpis. Žalobcovia v 2. a. 4 rade uzatvorením záložných zmlúv založili nehnuteľnosti patriace do BSM a to bez vedomia manželiek, čím konali nad rámec bežných vecí, ku ktorým úkonom je potrebný súhlas manželiek, ktorý v danom prípade absentoval.
26. Z dôvodu nesplácania poskytnutých úverov zo strany dlžníka, pristúpil záložný veriteľ v roku 2014 k výkonu záložného práva priamym predajom nehnuteľností, ktoré boli predmetom zálohu. Dňa 05.02.2014 bola uzatvorená Kúpna zmluva č. XX/XXXX/XX/Q. SK medzi záložným veriteľom, konajúcim v zmysle § 151m ods.6 OZ v mene vlastníkov - záložcov, ako predávajúcim a žalovaným F. I. J., ako kupujúcim. Nehnuteľnosti boli predané za kúpnu cenu 70.000 eur, ktorú kupujúci riadne uhradil. Dňa 22.06.2015 bol uzatvorený dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve. Rozhodnutím Okresného úradu E., katastrálny odbor, bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného dňa 24.06.2015 pod č. M. XXX/XXXX. Žalovaný je tak v LV č. XXXX pre kat. úz. E. vedený ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností. V súvislosti s výkonom záložného práva, v rámci ktorého je záložný veriteľ povinný oznámiť začatie výkonu záložného práva záložcom, sa žalobkyne v 1. a 3. rade dozvedeli že nehnuteľnosti, ktoré považovali za predmet BSM, boli bez ich vedomia založené a po porade s právnikom sa rozhodli využiť svoje právo dovolať sa relatívnej neplatnosti záložných zmlúv. Žalobkyňa v 1.rade sa dovolala relatívnej neplatnosti písomne dňa 25.02.2013 a to voči záložnému veriteľovi UniCredit Bank Slovakia a.s. Bratislava, ktorý ho prevzal dňa 01.03.2013, voči K. N. C.. Nitra, ktorý ho prevzal dňa 02.03.2013, voči záložcovi F. A. M., ktorý ho prevzal dňa 02.03.2013, voči záložcovi F. H. G., ktorý ho prevzal dňa 03.03.2013 a voči záložcovi F. C. C., ktorý ho prevzal dňa 01.03.2013. Žalobkyňa v 3. rade sa dovolala relatívnej neplatnosti písomne dňa 25.02.2013 a to voči záložnému veriteľovi UniCredit Bank Slovakia a.s. Bratislava, ktorý ho prevzal dňa 01.03.2013, voči dlžníkovi N.
s.r.o. Nitra, ktorý ho prevzal dňa 02.03.2013, voči záložcovi F. A. M., ktorý ho prevzal dňa 02.03.2013, voči záložcovi F. H. G., ktorý ho prevzal dňa 03.03.2013 a voči záložcovi F. C. C., ktorý ho prevzal dňa 01.03.2013. Vzhľadom na aktuálny stav na LV č. XXXX pre kat.úz. E., kde sú predmetné nehnuteľnosti zapísané ako vlastníctvo žalovaného, podali žalobkyne v 1. a 3. rade a ich manželia žalobcovia 2. a 4. rade žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
27. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
28. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
29. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
30. Podľa § 145 ods.1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.
31. Podľa § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
32. Podľa § 148a ods.2 OZ, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
33. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 49a, § 140, § 145 ods.1, § 479,§ 589, § 701 ods.1 a § 741b ods.2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
34. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatná len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
35. Podľa § 552 OZ, pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ak sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.
36. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
37. Podľa § 151j ods.1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 151 l ods.1 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných
právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
39. Podľa § 19 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností alebo vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri riadne evidované, a ohlásiť každú zmenu okresnému úradu do 30 dní odo dňa vzniku, zmeny alebo zániku rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie okresného úradu predložiť v určenej lehote doklady na zápis týchto údajov do katastra; na fyzické osoby sa nevzťahuje povinnosť ohlasovať údaje o nehnuteľnostiach uvedené vo verejných listinách a v iných listinách,
40. Predmetom žaloby žalobcov je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v LV č. XXXX pre kat. úz. E. vedené ako vlastníctvo žalovaného, teda ide o žalobu podanú podľa § 137 písm. c) CSP, preto sa súd najskôr zaoberal tým, či je na takomto určení naliehavý právny záujem. Vzhľadom na nesúlad medzi zápisom v liste vlastníctva a skutkovým stavom tvrdeným žalobcami, je zrejmé, že žalobcovia majú záujem na určení ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vyhovujúci rozsudok má pre nich po právnej stránke význam, je pre nich užitočný a zmysluplný, pretože iba vyhovujúcim určovacím rozsudkom môže byť ich ohrozené a neisté právo odstránené. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade je na určení vlastníckeho práva daný naliehavý právny záujem. 41. Nakoľko žalobcovia svoj nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam opierajú o nadobudnutie nehnuteľností v roku 2003, súd sa prejudiciálne zaoberal posúdením platnosti kúpnej zmluvy a posúdením splnenia zákonných podmienok ich nadobudnutia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní nebolo sporné, že dňa 08.10.2003 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim E. E. C.. C. L. E. a kupujúcimi žalobcami v 2. a 4. rade a spolukupujúcim F. A. M.. Z ustanovenia § 143 OZ vyplýva, že všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a bolo nadobudnuté za trvania manželstva a to aj jedným z manželov, patrí do BSM. Výnimkou sú iba vecí získané dedičstvom alebo darom, veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydané v reštitúcii manželovi, ktorý ju mal vo vlastníctve pred uzavretím manželstva. S vecami, ktoré sú predmetom BSM môže nakladať iba jeden z manželov len vtedy, ak ide o vybavovanie bežných vecí, inak je potrebný súhlas oboch manželov a to pod následkom neplatnosti takéhoto úkonu. Vychádzajúc z úpravy v ustanovení § 40a OZ pri uzatvorení právneho úkonu bez súhlasu manžela v prípadoch, kedy súhlas je potrebný, je takýto právny úkon relatívne neplatný, to znamená, že neplatným sa stáva až vtedy, ak sa dotknutý subjekt neplatnosti dovolá. Dovolať sa neplatnosti právneho úkonu možno v trojročnej lehote, plynúcej odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, t.j. od uzatvorenia kúpnej zmluvy. V prejednávanej veci súd na základe predložených dôkazov zistil, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX za trvania manželstva a kúpnu cenu vyplatili zo spoločných peňazí, pretože nebolo preukázané, že by boli na kúpu nehnuteľností použité finančné prostriedky patriace výlučne žalobcom v 2. a 4. rade teda manželom žalobkýň v 1. a 3. rade. Manželia nemali za trvania manželstva zúžené a ani zrušené BSM a preto všetko čo nadobudli počas trvania manželstva, s výnimkou vecí uvedených v § 143 OZ (získané darom, dedením, slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a v rámci reštitúcie), je predmetom ich BSM. Na základe preukázania, že nehnuteľnosti boli zakúpené za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov patriacich BSM, je nepochybné, že nehnuteľnosti zakúpené v roku 2003 patria obom manželom a sú predmetom ich BSM. Treba zároveň uviesť, že kúpa nehnuteľností nie je bežnou záležitosťou a v zmysle § 145 ods.1 OZ sa vyžaduje k takémuto úkonu súhlas druhého manžela, ktorý v danom prípade chýbal. Kúpna zmluva tak nebola perfektným právny úkonom a v zmysle § 40a OZ bola napadnuteľná dovolaním sa relatívnej neplatnosti. V zákonom stanovenej ale nebola nikým namietaná relatívna neplatnosť kúpnej zmluvy, takže ide o právny úkon platný, z ktorého vznikli všetky práva a povinnosti, ktoré právne predpisy s týmto úkonom spájajú. Nie je právne významné, že kúpnu zmluvu uzatvorili iba manželia, pretože ide o nadobudnutie veci jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov. Iba v prípade, že by ako kupujúce v zmluve vystupovali aj manželky ale zmluvu by nepodpísali, bol by tento úkon neplatný, pričom v tomto prípade by išlo o neplatnosť absolútnu.
42. Z hľadiska nadobudnutia nehnuteľností do BSM nie je relevantný ani zápis v liste vlastníctva, v ktorom sú vedení ako podieloví spoluvlastníci iba manželia. Zápis v LV má iba evidenčný charakter a je považovaný za pravdivý len dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak. Rozhodnutie o povolení vkladu
vlastníckeho práva v prospech konkrétnej osoby nepredstavuje nevyvrátiteľnú domnienku o existencii vlastníckeho práva konkrétnej osoby k danej nehnuteľnosti. V danom prípade bol preukázaný opak, keď bolo zistené, že nehnuteľnosti patria do BSM, nakoľko boli nadobudnuté za trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM.
43. K námietke žalovaného a intervenienta, že manželky po dobu niekoľkých rokov nedali do súladu skutkový stav so stavom právnym, preto je potrebné považovať ich za nedbalé vlastníčky, súd udáva, že aj keď ustanovenie § 19 písm. a) Katastrálneho zákona upravuje, že vlastníci sú povinní dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností boli v katastri riadne evidované a sú povinní každú zmenu do 30 dní ohlásiť, nesplnenie tejto povinnosti nemá za následok stratu alebo oslabenie ich vlastníckeho práva. Pri posudzovaní, či nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva ako vlastníctvo iba jedného z manželov patria do BSM, je právne relevantné preukázanie, kedy a z akých finančných prostriedkov boli nehnuteľnosti nadobudnuté, čo v danom prípade mal súd za preukázané.
44. V konaní nebolo sporné, že napriek tomu, že nehnuteľnosti patrili do BSM, manželia ich založili a urobili tak bez vedomia a súhlasu manželiek. Súd sa preto ako s otázkou predbežnou zaoberal aj platnosťou záložných zmlúv. Záložné zmluvy, ktorým sa zaťažili nehnuteľnosti patriace do BSM, sú právnymi úkonmi, ktoré presahujú rámec bežných vecí a preto v zmysle § 145 ods.1 OZ bolo potrebné pri ich uzatváraní konať aj s manželkami, ktoré mali s týmto úkonom vyjadriť súhlas, inak ide o relatívne neplatný právny úkon. To znamená, že neplatným sa stáva až vtedy, ak sa dotknutá osoba v zákonom stanovenej lehote neplatnosti dovolá, inak sa považuje úkon za platný. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je hmotnoprávny úkon adresovaný všetkým účastníkom tohto relatívne neplatného úkonu, ktorý musí byť doručený, pretože až od tohto okamihu nastáva jeho účinok. Ak sa oprávnený úspešne dovolá neplatnosti právneho úkonu t.j. dovolá sa ho zákonným spôsobom a v zákonnej lehote, nastáva stav, ako by išlo o neplatnosť absolútnu, teda vykonaný úkon je neplatný od začiatku. Z neplatného právneho úkonu nemôžu vzniknúť žiadne práva a povinnosti. Žalobkyne v 1. a 3. rade ako manželky záložcov, tvrdili, že sa o založení nehnuteľnosti dozvedeli až keď im domov prišlo oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Ich tvrdenia neboli žiadnymi inými dôkazmi spochybnené, preto ich súd vyhodnotil ako vierohodné a mal za preukázané, že o uzatvorení záložných zmlúv nemali vedomosť a ich manželia ich uzavreli bez zabezpečenia ich súhlasu. Potom, ako sa žalobkyne v 1. a 3. rade, o založení nehnuteľností patriacich do BSM dozvedeli, využili svoje právo a relatívnej neplatnosti týchto úkonov sa úspešne dovolali. V konaní bolo preukázané, že tak urobili v zákonnej lehote a voči všetkým účastníkom zmluvy, ktorým dovolanie sa neplatnosti riadne doručili. Dôjdením dovolania sa neplatnosti záložných zmlúv ostatným účastníkom tohto právneho úkonu došlo k zmene povahy relatívnej neplatnosti týchto úkonov na neplatnosť absolútnu. Na základe neplatných záložných zmlúv nemohol záložný veriteľ pristúpiť k realizácii výkonu záložného práva a predmet zálohu predať, pretože na to nemá žiadne oprávnenie, keď neplatná záložná zmluva nemá žiadne právne účinky a jej účastníkom z nej nevyplývajú žiadne práva a povinnosti. Ak napriek tomu záložný veriteľ uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu a predal predmet zálohu, s ktorým nebol oprávnený nakladať, nemohol kupujúci platne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu prevodu, a to aj v prípade, že by konal v dobrej viere, pretože nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má. K zásade "nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet" sa vyjadril Veľký senát obchodnoprávneho kolégia NS SR v uznesení sp.zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021 a dospel k záveru, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa upravuje. Nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného v rámci výkonu záložného práva záložným veriteľom priamym predajom zálohu, ktorý je vo vlastníctve žalobcov, medzi takéto prípady nepatrí.
45. K ďalšej námietke žalovaného a intervenienta, že žalobcovia konajú účelovo resp. v rozpore s dobrými mravmi, keď v čase poskytovania úveru firme N. s.r.o. E. žalobcovia v 2. a 4. rade, ktorí na zabezpečenie úverov založili nehnuteľnosti, tvrdili, že sú ich podielovými spoluvlastníkmi a keď došlo k realizácii záložného práva, tak zmenili svoje stanovisko a tvrdia, že nehnuteľnosti patria do BSM, súd udáva, že záložné zmluvy pripravoval záložný veriteľ a v čase uzatvárania záložných zmlúv sa vôbec nezaoberal tým, či sú záložcovia slobodní alebo ženatí a či z tohto titulu nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zálohu, nie sú predmetom BSM. Postačoval im iba predložený list vlastníctva a vyhlásenie
záložcov v čl. III. bod 2., že sú podieloví spoluvlastníci v 1/3-ine tak ako to vyplýva z listu vlastníctva. Nikto z účastníkov zmluvy nevenoval pozornosť skutočnému vlastníctvu založených nehnuteľností a žalobcovia, ktorí nemajú právne vzdelanie, záložným veriteľom pripravenú zmluvu podpísali, pričom vyhlásením v čl. III. bod 2 iba deklarovali stav vyplývajúci z listu vlastníctva. Konanie žalobcov podľa názoru súdu neodporuje dobrým mravom a nevykazuje ani známky účelovosti prípadne špekulácie. Žalobcovia nemali z uzatvorených záložných zmlúv žiadny prospech, chceli pomôcť F. M. pri získaní úveru na podnikanie a založením nehnuteľností, ktoré patria do BSM, nevedome vystavili riziku seba a aj svoje manželky. Za povšimnutie však stojí aj postup a konanie záložného veriteľa, ktorý pripravoval záložné zmluvy, ako aj podklady k nim. Práve veriteľ je subjekt, ktorý rozhodoval o poskytnutí úveru dlžníkovi a o splnení podmienok pre jeho zabezpečenie. Na túto činnosť má dostatok odborne vzdelaných zamestnancov, ktorí sú aj právne znalí a ktorí rozumejú problematike výlučného vlastníctva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedia rozlíšiť medzi bežnými a ostatnými úkonmi, platným a neplatným právnym úkonom, relatívnou a absolútnou neplatnosťou a následkami z nich vyplývajúcimi. Súd je toho názoru, že záložný veriteľ nepristupoval k tomuto úverovému prípadu s dostatočnou odbornou starostlivosťou, keď si nepreveril, či nie je potrebné záložné zmluvy uzatvoriť aj s manželkami resp. zabezpečiť ich súhlas s ich uzatvorením. Navyše záložnému veriteľovi bolo doručené dovolanie sa relatívnej neplatnosti záložných zmlúv dňa 01.03.2013 a napriek tomu, že v tomto čase museli vzniknúť pochybnosti o platnosti záložných zmlúv a možnosti nakladať s predmetom zálohu, záložný veriteľ uzatvoril so žalovaným dňa 05.02.2014 kúpnu zmluvu a predmet zálohu na neho previedol.
46. K ďalšej námietke žalovaného a intervenienta, že v zmysle § 40a OZ sa nemôže relatívnej neplatnosti dovolať ten, ktorý ju sám spôsobil, čo sú v danom prípade žalobcovia v 2. a 4. rade, ktorí sami záložné zmluvy uzatvárali, súd konštatuje, že žalobcovia v 2. a 4. rade sa relatívnej neplatnosti nedovolávali a žalobou sa domáhajú iba určenia vlastníckeho práva. Relatívnej neplatnosti sa dovolávali iba manželky, ktoré boli úkonom svojich manželov (o ktorom nevedeli), na svojich právach dotknuté. Tak ako bolo už vyššie uvedené, inštitút námietky relatívnej neplatnosti je stav, kedy sa úkon ako taký považuje za platný a iba v prípade kvalifikovaného dovolania sa neplatnosti úkonu sa stáva tento úkon neplatným. Je pravdou, že záložné zmluvy uzavrel aj F. A. M., ale jeho manželka sa v zákonnej lehote relatívnej neplatnosti nedovolala, preto v tejto časti je právny úkon platný a neplatný je len v časti, v ktorej sa relatívnej neplatnosti úspešne dovolali žalobkyne v 1. a 3. rade. Z toho potom vyplýva aj okruh účastníkov konania v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý žalovaný a intervenient taktiež namietali. Žalobcovia, ktorí sa domáhajú určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech sú aktívne vecne legitimovaní na podanie takejto žaloby a pasívne vecne legitimovaným je žalovaný, ktorý je aktuálne vedený ako vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Žaloba sa opiera o neplatný prevod nehnuteľností žalobcov na žalovaného a to z dôvodu, že nehnuteľnosti nadobudol v rámci výkonu záložného práva na základe neplatných zmlúv o záložnom práve. Súd prejudiciálne riešil neplatnosť záložných zmlúv iba v časti, ktorá bola napadnutá dovolaním sa relatívnej neplatnosti a v časti týkajúcej sa založenia nehnuteľností patriacich F. A. M. a jeho manželke, ktorá nebola napadnutá dovolaním sa relatívnej neplatnosti, sú tieto zmluvy platné. Manželka F. A. M. ako bezpodielová spoluvlastníčka podielu 1/3-iny nehnuteľností, zakúpených v roku 2003 z finančných prostriedkov patriacich do ich BSM, mala právo dovolať sa relatívnej neplatnosti, ale toto právo nevyužila, čo môže súvisieť aj s tým, že o krokoch svojho manžela bola informovaná, nemala voči nim žiadne výhrady, súhlasila s nimi a preto ani nemala dôvod dovolávať sa neplatnosti záložných zmlúv. Predmetným súdnym konaním nie sú dotknuté práva F. A. M. a jeho manželky a rozhodnutie vo veci sa ich netýka. Súd nevidí žiadny dôvod, aby v tomto spore vystupovali aj F. A. M. a jeho manželka, pretože v tomto konaní nemajú aktívnu ani pasívnu vecnú legitimáciu a súčasný okruh strán konania súd považuje za úplný.
XX. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ich vyhodnotenia jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a vykonaného právneho posúdenia sporu, dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
50. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a intervenientovi v plnej výške, keď nevzhliadol zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k charakteru konania ani vo vzťahu k sociálnemu aspektu na strane žalovaného a intervenienta. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.