Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-7-2020.pdf
PDF · 82.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: neb. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Stanislav Sklenář, Exekútorský úrad so sídlom Teplická 2217/53, 921 01 Piešťany, o vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 10Er/250/2009-22 zo dňa 26. októbra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil a II. výrokom zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,83 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 196, § 200 ods. 1 a ods. 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 29.04.2009 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Stanislava Sklenářa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného o vymoženie 66,38 Eur a trov exekúcie. Poverením Okresného súdu Senica zo dňa 20.05.2009 bol súdny exekútor poverený podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia OO PZ v Šaštíne-Strážach č. k. AA1892048 zo dňa 11.07.2007. Z uznesenia Okresného súdu Senica sp. zn. 10D/118/2016 zo dňa 04.04.2017, mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa 10.08.2016. Základné dedičské konanie po nebohom bolo zastavené, pričom majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný obstarávateľovi pohrebu. Vzhľadom na podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a vzhľadom na zistené majetkové pomery povinného, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného zastavil. O náhrade trov exekučného konania rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie oprávnený, ktorý ho odôvodnil tým, že podáva odvolanie proti uzneseniu č. k. 10Er/250/2009-22 z 26. októbra 2018 v celom rozsahu. Oprávnený má za to, že súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú je exekúcia neprípustná a ďalej by prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Poverením Okresného súdu Senica č. 5205 045398 bol súdny
exekútor v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 Exekučného poriadku poverený vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu- Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1892048 zo dňa 11.07.2007, vydaného Obvodným oddelením PZ Šaštín- Stráže, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.07.2007 a vykonateľnosť dňa 27.07.2007. Exekučné konanie začalo na návrh pôvodného oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 23.04.2009. Trojročná lehota v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené uplynula dňom 27.07.2010. Oprávnený má za to, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Právny účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ustanovení § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 sa nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 01.09.2008. V tomto prípade zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.09.2008 zrušený § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto sa prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa nej aj dokončiť. Podľa oprávneného sú naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného konania. S dôvodom zastavenia exekúcie súvisí aj povinnosť uhradenia trov súdneho exekútora. Ak má byť predmetná exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nemôže byť na trovy súdneho exekútora zaviazaný oprávnený, ale povinný. Nakoľko však povinný zomrel nemajetný, pričom majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný obstarávateľovi pohrebu, nemal by mať súdny exekútor nárok na úhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti oprávnený poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 13/2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 11/2008 zo dňa 31.07.2008. Oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako aj dĺžku tohto postupu nemohol ovplyvniť. Súd je povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy predmetného zastavenia konania znášal oprávnený. Uplynutie prekluzívnej lehoty (dňa 27.07.2010) časovo predchádza úmrtiu povinného (10.08.2016). Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že exekúciu z dôvodu preklúzie zastaví a súdny exekútor nebude mať nárok na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolací súd zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 EP, § 357 CSP). Postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), teda dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
9. V zmysle § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
12. Z citovaného zákonného ustanovenia § 355 ods. 2 CSP platného a účinného v čase podania odvolania vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie zásadne nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Exekučný poriadok pritom s účinnosťou od 01.11.2013 odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku nepripúšťa.
13. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Odvolací súd odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
14. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 bolo odvolanie prípustné. Avšak novelou Exekučného poriadku zákonom č. 299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku vylúčil.
15. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného odmietol, nakoľko podľa § 358 CSP odvolanie proti rozhodnutiu v časti odôvodnenia (výrok I. napadnutého uznesenia) ako aj v časti výroku o náhrade trov exekúcie (výrok II. napadnutého uznesenia) nie je prípustné.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol v zmysle § 386 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
17. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Odo dňa 19. januára 2021 do 28. februára 2021 neplynie lehota na podanie dovolania (§ 8 písm. a/ v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov).