Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Sa/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpenej Mgr. Michalom Ferčákom, advokátom so sídlom Bernolákova 1652/29, 955 01 Topoľčany, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 5502-3/2020-BA zo dňa 29.04.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vydala dňa 05.12.2019 rozhodnutie č. 700-0411824619- GC04/19, ktorým podľa ustanovenia deviaty bod o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“, príp. „zákon o sociálnom poistení“) a zákona o sociálnom poistení predpísala žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) penále v sume 980,58 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistenie na starobné poistenie, poistenie na invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity za obdobie júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007 a jún 2007 vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne alebo do dňa začatia kontroly. 2. Na odvolanie žalobkyne žalovaná rozhodnutím č. 5502-3/2020-BA zo dňa 29.04.2020 potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0411824619-GC04/19 zo dňa 05.12.2019 a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla. Žalovaná zákonnosť napadnutého rozhodnutia prvého stupňa dôvodila poukazom na skutočnosť, že v zmysle výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Piešťany č. 230-12578, žalobkyňa v predmetnom období vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť na základe živnostenského listu č. ŽO-2004/05325-00002, s dátumom vzniku oprávnenia 20.01.2005, ďalej na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 373-57/2019- TT zo dňa 02.05.2019 podľa bod prvý ZSP rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.07.2006 a rozhodnutím č. 373-58/2019-TT zo dňa 02.05.2019, právoplatným dňa 11.06.2019, Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2007. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že uvedené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava sú deklaratórnymi rozhodnutiami, ktoré deklarujú (potvrdzujú) vznik a zánik povinného nemocenského

poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Ohľadom podmienok trvania povinného sociálneho poistenia žalobkyne v postavení samostatne zárobkovej osoby v danom období žalovaná uviedla, že žalobkyňa v sankcionovanom období mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2010, to znamená, že mala oprávnenie prevádzkovať živnosť na základe vyššie uvedeného živnostenského listu a zároveň jej príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2005 presiahli zákonom stanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2005. V tejto súvislosti žalovaná dala do pozornosti skutočnosť, že podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky žalobkyňa ako SZČO dosiahla príjmy zo živnosti za rok 2005 v sume 87 862,00 SKK (daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby správca dane zaevidoval dňa 28.03.2006), t. j. príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená suma 82 800,00 SKK za rok 2005. Žalovaná ďalej uviedla, že za správnosť vyplnenia daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, ako aj za právne dôsledky neopravenia nesprávnych údajov v primeranej lehote zodpovedá žalobkyňa a že pre žalovanú sú uvedené údaje právne záväzné. 3. Z obsahu administratívneho spisu mala žalovaná za preukázané, že na základe údajov v systéme Sociálnej poisťovne prvostupňový správny orgán zistil, že žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nezaplatila poistné za obdobie júl 2006 až jún 2007 (príloha k rozhodnutiu prvého stupňa zo dňa 05.12.2019, č. 700-0411824619- GC04/19). S poukazom na zákonnú úpravu vyrubovania penále za nezaplatenie poistného podľa § 240 ods. 1 a 2 ZSP žalovaná dôvodila povinnosťou (nie možnosťou) Sociálnej poisťovne predpísať odvádzateľovi poistného penále vypočítané odo dňa splatnosti poistného do dňa, kým omeškanie v platení poistného trvá, t. j. do dňa zaplatenia poistného, pričom zároveň je povinná prihliadať na neprekročenie maximálnej výšky predpísaného poistného v zmysle obmedzenia podľa § 240 ods. 2 ZSP (predpísané penále nesmie presiahnuť dlžnú sumu poistného za kontrolované obdobie). Žalovaná brala do úvahy, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava napadnutým rozhodnutím zo dňa 05.12.2019 predpísala žalobkyni penále viažúce sa na dlžné poistné za obdobie júl 2006 do júna 2007, a to odo dňa splatnosti poistného do dňa predchádzajúceho dňu povolenia splátok dlžných súm poistného, čo bolo v danom prípade do dňa 17.10.2019. K námietke napádajúcej formálnu chybu v prílohe k rozhodnutiu spočívajúcu v nesprávnom počte dní omeškania (60 600), žalovaná uviedla vysvetlenie, že uvedený počet dní omeškania je iba matematickým súčtom všetkých dní omeškania a nemá vplyv na výšku predpísaného penále, pretože na výšku penále má vplyv výška dlžnej sumy poistného, dátum splatnosti poistného, dátum jeho zaplatenia, resp. dátum predchádzajúci dňu povolenia splátok dlžných súm poistného a následne zistený počet dní omeškania. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaná poukázala na ustanovenie § 147 ods. 1, ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa právo sociálnej poisťovne predpísať penále v danom prípade nepremlčuje z dôvodu nesplnenia zákonnej povinnosti uvedenej v § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010.

II. Rozsah a dôvody žaloby

4. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej a navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil z dôvodu podľa , , a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania. 5. Žalobkyňa nesúhlasila v celom rozsahu s dôvodmi a právnymi závermi žalovanej obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí. Mala za to, že aj penále má nepochybne povahu sankcie za špecifické porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o sociálnom poistení, a to za neodvedenie poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie včas alebo ich odvedenie v nižšej sume. O tom, že penále má povahu správnej sankcie nasvedčuje samotné znenie zákona o sociálnom poistení, ako aj systematické zaradenie jeho úpravy do tretej hlavy prvého dielu zákona o sociálnom poistení spolu s pokutou. 6. V nadväznosti na uvedené dôvodila, že pokiaľ je penále inštitútom správneho trestania, rozhodnutie sociálnej poisťovne v tejto veci musí rešpektovať všetky základné zásady správneho trestania a takéto rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. 7. V súvislosti s poukazom žalovanej na zákonnú povinnosť orgánov sociálneho poistenia uložiť penále žalobkyňa zdôraznila, že pri rozhodovaní vo sfére správneho trestania nemožno tolerovať formalistický

prístup v konaní žalovanej. Podľa názoru žalobkyne na danú situáciu možno analogicky aplikovať napríklad právne závery vyslovené v náleze Ústavného súdu ČR z 13. marca 2013, sp. zn. . Žalovaná tak nie je absolútne viazaná doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Argumentovala, že povinnosť štátnych orgánov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad (viď napr. nález Ústavného súdu ČR z 13. marca 2013, sp. zn. ). 8. Žalobkyňa dala do pozornosti, že v predmetnom administratívnom konaní vzniesla dve podstatné námietky, a to námietku premlčania práva predpísať penále a námietku týkajúcu sa absencie zavineného porušenia zákonnej povinnosti. 9. Pokiaľ ide o námietku premlčania práva predpísať penále, žalobkyňa poukázala na dôvody napadnutého rozhodnutia, ktorými žalovaná v zásade odkazuje na nesplnenie si prihlasovacej povinnosti zo strany žalobkyne podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a z toho vyplývajúcu nepremlčateľnosť práva predpísať penále podľa § 241 ods. 1 v spojení s § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. 10. V nadväznosti na uvedené vecné posúdenie premlčania práva predpísať penále žalovanou, žalobkyňa zastala názor, že penále je nepochybne inštitútom správneho trestania, a preto záver o nepremlčateľnosti práva na jeho predpísanie odporuje základným zásadám tohto inštitútu. V tejto súvislosti argumentovala, že podstatou premlčania trestného stíhania je zánik trestnej zodpovednosti páchateľa trestného činu po uplynutí zákonom stanovenej doby, ktorá sa rôzni podľa závažnosti trestnej činnosti. Dôvody zavedenia tohto inštitútu sú predovšetkým praktické a do určitej miery súvisia aj s chápaním trestného práva ako ultima ratio (krajný prostriedok nápravy páchateľa). Ich východiskovým bodom je myšlienka, že postupom času zaniká potreba trestnoprávnej reakcie štátu na protiprávne konanie či už z hľadiska generálnej prevencie (trestný čin sa postupne vytráca zo spoločenského povedomia, znižujú sa až zanikajú jeho škodlivé následky, spoločnosť sa dostáva do „normálu“) i individuálnej prevencie (pokiaľ páchateľ nepokračuje v trestnej činnosti, možno u neho predpokladať aspoň čiastočnú nápravu). Pozitívom inštitútu premlčania je aj motivácia orgánov činných v trestnom konaní k procesnej aktivite a efektívnemu vykonávaniu úkonov, čo prispieva k odstraňovaniu prieťahov v trestnom konaní. Žalobkyňa mala za to, že všetky tieto právne závery (obdobne vyjadrené napr. v uznesení NS SR sp. zn. zo dňa 21.7.2015) sú plne aplikovateľné aj na oblasť správneho trestania. 11. Ustanovenie § 241 ods. 2 zákona o sociálnom poistení hovorí, že na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane, nie že sa aplikujú bezvýhradne. Vzhľadom na význam a mieru spoločenskej nebezpečnosti porušenia povinnosti odvádzania poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie včas má žalobkyňa za to, že desaťročná premlčacia lehota na predpísanie penále ako sankcie za ich oneskorené zaplatenie je zjavne neprimeraná. Výklad, v zmysle ktorého je toto právo v prípade nesplnenie si prihlasovacej povinnosti podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nepremlčateľné, nemožno v žiadnom prípade označiť za ústavne konformný. Žalobkyňa má za to, že v danom prípade je na zánik práva predpísať penále potrebné aplikovať obdobnú právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže tento má svojou povahou k inštitútu penále výrazne bližšie ako úprava práva predpísať dlžné poistné obsiahnutá v zákona o sociálnom poistení. Penále pritom musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v jej prípade bolo penále za obdobie júl 2006 až jún 2007 predpísané právoplatne až dňa 28.5.2020, preto bola námietka premlčania uplatnená dôvodne. 12. Ďalej žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu, pretože žalovaná sa rovnako nesprávne a nedostatočne zaoberala s námietkou týkajúcou sa prijatia príspevku z ÚPSVaR na samostatnú zárobkovú činnosť. Na túto námietku reagovala žalovaná výlučne formalisticky, keď poukázala na zodpovednosť žalobkyne za správnosť informácií uvádzaných v daňovom priznaní a na svoju viazanosť týmito údajmi. Prípadne čo i len čiastočné nesprávne uvedenie tohto príspevku z ÚPSVaR v príjmoch by malo zásadný vplyv na posúdenie otázky vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňom 1. júla 2006 (účtovanie dotácií a príspevkov z ÚPSVaR pritom podliehalo osobitnej právnej úprave). V nadväznosti na uvedené žalobkyňa namietala, že napriek sankčnému charakteru penále, ktoré je inštitútom správneho trestania, žalovaná vôbec nezisťovala relevantnosť tejto námietky. Uvedené platí o to viac v situácii, kedy k vyrubeniu penále došlo po viac

ako desiatich rokoch, keď právo žalobkyne podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie zaniklo a nemá tak zákonnú možnosť opravy chyby v daňovom priznaní za rok 2005. Žalovaná sa však tvrdeniami a žalobkyne úplne odmietla zaoberať. 13. Opodstatnenosť uvedenej žalobnej námietky žalobkyňa podporila poukazom na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, upravujúceho právo na spravodlivé súdne konanie. Aj keď sa vzťahuje predovšetkým na vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti osôb súdmi, Európsky súd pre ľudské práva vo svojich judikátoch opakovane dospel k záveru, že akékoľvek verejnoprávne ustanovenia sankčnej povahy nemožno posudzovať podľa ich označenia, ale podľa ich obsahu a účelu. Platí teda, že aj pri postihu fyzických a právnických osôb za správne delikty je potrebné vychádzať z princípov zakotvených v tomto článku medzinárodnej zmluvy. Žalobkyňa poukázala na to, že túto skutočnosť rešpektuje tak česká, ako aj slovenská súdna judikatúra. Princíp povinnosti dokazovania spočíva na správnom orgáne, pričom ruka v ruke s týmto princípom kráča ďalší, ktorý je expressis verbis vyjadrený v čl. 6 ods. 2 Dohovoru, a to princíp prezumpcie neviny. Ten vyjadruje nevyhnutnosť, aby bola vina obvineného plne a nepochybne preukázaná, pričom obvinený nie je povinný dokazovať nielen žiadnu skutočnosť svedčiacu v jeho neprospech, ale ani v jeho prospech. Trestanie za správne delikty tak musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba podľa názoru žalobkyne vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. 14. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa dala do pozornosti napr. závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 22.7.2019, v ktorom súd v obdobnej veci vytkol žalovanej (keď žalovaná taktiež zaujala jednoduchý záver, že údaje uvedené Finančným riaditeľstvom SR sú pre ňu záväzné a tiež, že za správnosť vyplnenia daňového priznania zodpovedá daňový subjekt), že ak sa nezaoberala tvrdeniami žalobkyne, poňala vec príliš formalisticky, pričom je potrebné súčasne uviesť, že takýto formalistický prístup nie je namieste zvlášť za situácie, keď prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po 13 rokoch odo dňa, keď malo povinné sociálne poistenie u žalobkyni vzniknúť. Takýto postup orgánu verejnej správy je v právnom štáte neakceptovateľný. 15. Žalobkyňa mala za to, že z ustanovenia § 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nepochybne vyplýva, že iba reálne dosiahnutý vymeriavací základ je konštantou, ktorá sa môže použiť na výpočet výšky poistného, a tým pádom následne aj pre výpočet penále. Pokiaľ sa z rôznych dôvodov zistí v tejto konštante chyba, potom je povinnosťou kompetentného orgánu riadne sa týmito skutočnosťami v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu veci zaoberať a prípadné preplatky, či nedoplatky na odvedenom poistnom riešiť prostredníctvom ustanovenia § 145 zákona o sociálnom poistení. Nakoniec aj sama žalovaná v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká, resp. zaniká priamo zo zákona. Je preto povinná skúmať materiálne splnenie zákonných podmienok vzniku, resp. zániku tohto poistenia.

III. Vyjadrenie žalovanej a žalobkyne

16. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 17. Žalovaná zopakovala skutkové a právne dôvody predpísania penále za nezaplatenie povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia žalobkyňou za predmetné obdobie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby. 18. Obligatórnosť predpísania penále v prípade omeškania s platením povinného sociálneho poistného žalovaná opakovane dôvodila poukazom na ustanovenie § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, stanovujúceho Sociálnej poisťovni povinnosť predpísať penále, ako aj poukazom na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. zo dňa 27. marca 2019: „Z § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že už okamihom omeškania so splatnosťou poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac vznikajú obom účastníkom povinnosti súvisiace s týmto omeškaním. Žalovanému vzniká povinnosť predpísať penále (s výnimkou uvedenou v odseku 2) a žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, vzniká povinnosť predpísané penále zaplatiť. Moderačné oprávnenie žalovaného z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevyplýva. To znamená, že žalovaný nie je oprávnený penále vyplývajúce z tohto ustanovenia odpustiť, resp. znížiť. Len vtedy, ak za kontrolované obdobie je vypočítané penále nižšie ako 3,32 €, žalovaný nie je povinný penále predpísať.“ 19. V nadväznosti na uvedené žalovaná dôvodila, že za plnenie odvodových povinností v súlade so zákonom o sociálnom poistení zodpovedá vždy samotný odvádzateľ poistného, pričom dodala, že ak by žalobkyňa plnila svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, teda v čase, kedy jej odvodová povinnosť vznikla, nevznikli by právne

skutočnosti, ktoré podmieňujú predpísanie penále. Žalovaná dala do pozornosti, že žalobkyňa porušila ustanovenie § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, ktoré ukladalo povinnosť samostatne zárobkovo činným osobám prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Rovnako žalobkyňa porušila aj ustanovenie § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, na základe ktorého bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná predložiť pobočke Sociálnej poisťovne spravidla do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok. Výpis z daňového priznania je nevyhnutný predpokladom na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla kalendárneho roka a určenia odvodovej povinnosti tejto povinne sociálne poistenej osoby. Na podporu svojej argumentácie ohľadom dôležitosti a záväznosti podkladov potrebných pre určenie odvodových povinností povinne poistených osôb žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 13.11.2015, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom NS SR sp. zn. zo dňa 27.09.2017, v zmysle ktorých je Sociálna poisťovňa podľa zákona o sociálnom poistení povinná vychádzať z údajov poskytnutých daňovým úradom alebo Finančným riaditeľstvom SR, pričom nie je oprávnená údaje poskytnuté uvedenými orgánmi daňovej správy pozmeňovať, resp. upravovať podľa požiadaviek povinných subjektov a taktiež nie je oprávnená skúmať, aké príjmy povinná osoba zahrnula do príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vykázaných v daňovom priznaní za príslušný kalendárny rok. 20. Ohľadom určenia obdobia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO (od 01.07.2006 do 30.06.2007), ktoré bolo rozhodné pre určenie výšky poistného pre jednotlivé fondy sociálneho a dôchodkového poistenia, žalovaná opakovane poukázala na deklaratórne určenie jeho vzniku a zániku právoplatnými rozhodnutiami, vydanými príslušnými orgánmi Sociálnej poisťovne, pričom vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne v postavení SZČO bol právoplatne určený dňom 02.08.2019 (rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 373-57/2019-TT zo dňa 02.05.2019 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho orgánu - Sociálnej poisťovne, ústredie č. 54895-2/2019-PO zo dňa 23.07.2019) a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne v postavení SZČO bol právoplatne určený dňom 11.06.2019 (rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 373-58/2019-TT zo dňa 02.05.2019). V nadväznosti na uvedené dala žalovaná do pozornosti, že vyššie uvedené druhostupňové rozhodnutie vo veci určenia vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyňa nenapadla správnou žalobou a rozhodnutie prvého stupňa vo veci zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyňa nevyužila možnosť podania riadneho opravného prostriedku a toto rozhodnutie pobočky žalovanej nenapadla odvolaním. S poukazom na záväznosť, nezmeniteľnosť a právne účinky právoplatných rozhodnutí vo veci vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne v postavení SZČO, žalovaná dôvodila jej povinnosťou na tieto právoplatné rozhodnutia prihliadať, pričom otázka určenia vzniku a zániku predmetného povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne nebolo predmetom konania vo veci predpísania penále a nemôže byť ani predmetom tohto súdneho konania. Na podporu tejto argumentácie žalovaná poukázala na rovnaký právny názor najvyššieho súdu v obdobnej veci, ktorý vyslovil v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.01.2019. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na úpravu prejudiciality podľa , v zmysle ktorého by mal správny súd na právoplatné rozhodnutia vo veci vzniku a zániku predmetného povinného sociálneho poistenia žalobkyne ako SZČO prihliadať. Rovnako je v danej veci správny súd viazaný predmetom konania (poukaz na právny záver rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018), ktorým je v tomto konaní posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania penále. 21. Námietku premlčania práva predpísať penále označila žalovaná za nedôvodnú. S poukazom na znenie ustanovení v spojení s zákona o sociálnom poistení dôvodila, že právo predpísať penále zaniká uplynutím 10 rokov od splatnosti poistného, z ktorého bolo penále vypočítané, pričom pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania je rozhodujúci dátum splatnosti predpísaného poistného. Zároveň dala žalovaná do pozornosti, že žalobkyňa si nesplnila povinnosť podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, a preto žalovaná na vznesenú námietku premlčania nemohla prihliadať. V tejto súvislosti poukázala na rovnaký právny názor najvyššieho súdu vyplývajúci z jeho rozhodnutia sp. zn. zo dňa 15.12.2011, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2013, ako aj na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 29.01.2020. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si nesplnila oznamovaciu povinnosť, Sociálna poisťovňa bola oprávnená

predpísať poistné a následne penále až po zistení rozhodujúcich skutočností pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a následnej odvodovej povinnosti. 22. K poukazu žalobkyne na povinnosť analogického použitia inštitútu premlčania a zásad a žalovaná uviedla, že na konanie vo veci predpísania penále sa vzťahuje výlučne zákon o sociálnom poistení a subsidiárna úprava , ani nie je v zákone o sociálnom poistení upravená, preto sa aplikovať nemôžu. S poukazom na zásadu legality vyplývajúcu z ustanovenia (ďalej len „“) žalovaná dodala, že môže postupovať len podľa zákona, a preto nie je oprávnená konať nad rozsah svojich právomocí, pretože takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje. 23. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovanej zotrvala na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby a zároveň vyjadrila nesúhlas s argumentáciou žalovanej. 24. K právnej otázke administratívneho trestania doplnila, že penále podľa zákona o sociálnom poistení nie je iba akousi formou úrokov z omeškania, ale že sa nepochybne jedná inštitút majúci povahu sankcie za špecifické porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o sociálnom poistení (neodvedenie poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie včas alebo ich odvedenie v nižšej sume). O takejto povahe penále svedčí nielen jeho systematické zaradenie do tretej hlavy prvého dielu zákona o sociálnom poistení spolu s pokutou, ale za inštitút správneho trestania ho považuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR. Napríklad v rozsudku sp.zn. zo dňa 26.02.2020 Najvyšší súd SR uvádza: „Kasačný súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že penále má charakter správneho trestania, pri ktorom správne orgány ukladajú sankcie za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona“. 25. Pokiaľ je penále inštitútom správneho trestania, rozhodnutie sociálnej poisťovne v tejto veci musí rešpektovať všetky základné zásady správneho trestania, a to napriek tomu, že zákon o sociálnom poistení subsidiárne použitie iných právnych predpisov explicitne neupravuje. Článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upravuje právo na spravodlivé súdne konanie. Aj keď sa vzťahuje predovšetkým na vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti osôb súdmi, Európsky súd pre ľudské práva vo svojich judikátoch dospel k záveru, že akékoľvek verejnoprávne ustanovenia sankčnej povahy nemožno posudzovať podľa ich označenia, ale podľa ich obsahu a účelu. Platí teda, že aj pri postihu fyzických a právnických osôb za správne delikty je potrebné vychádzať z princípov zakotvených v tomto článku medzinárodnej zmluvy. Túto skutočnosť rešpektuje aj slovenská súdna judikatúra. 26. Napríklad v náleze sp. zn. -47 zo dňa 12. apríla 2016 Ústavný súd SR konštatoval: „Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru, z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov Rady Európy 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“), ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“; (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976)], ústavný súd pripomína, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie č. (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktmi, za ktoré ukladá trest súd, a správnymi deliktmi, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.“ 27. Žalobkyňa pokračovala výkladom účelu odporúčania Výboru ministrov R (91) 1 o správnych sankciách, ktorým je vymedziť princípy pre vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti a tým garantovať ochranu súkromnej osoby. Majú sa uplatňovať v správnom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení správnej sankcie fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá sa správala v rozpore s platnými právnymi predpismi. Je pritom irelevantné, či takáto administratívnoprávna sankcia má podobu pokuty alebo iného represívneho opatrenia nepeňažného charakteru. Odporúčanie R (91) 1 zakotvuje princípy, ktoré by sa mali uplatňovať v rámci hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy administratívnoprávneho trestania za správne delikty univerzálne, t. j. bez ohľadu na to, o akú právnu kategóriu správneho deliktu podľa vnútroštátneho právneho poriadku členského štátu Rady Európy ide. Medzi takéto princípy o. i. patrí aj princíp postihu za protiprávne správanie v primeranej lehote. Táto požiadavka vyplýva aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná“). Povinnosť dokazovania spočíva na správnom orgáne, s čím je úzko spojený princíp vyjadrený v čl. 6 ods. 2 Dohovoru, princíp prezumpcie neviny. Tento vyjadruje nevyhnutnosť, aby bola vina obvineného plne a nepochybne preukázaná, pričom obvinený nie je povinný

dokazovať nielen žiadnu skutočnosť svedčiacu v jeho neprospech, ale ani v jeho prospech. Ak sa vyskytnú po vykonaní všetkých dôkazov dôvodné pochybnosti o otázke viny obvineného, je potrebné rozhodnúť v jeho prospech (tzv. pravidlo in dubio pro reo). 28. Podľa názoru žalobkyne je síce pravdou, že zákon o sociálnom poistení obsahuje určité nedostatky pokiaľ ide o právnu úpravu zásad inštitútu penále ako súčasti správneho trestania, existujúce medzery v právnej úprave však rieši súdna judikatúra na základe analógie, ktorá je v prospech páchateľa deliktu. Konajúce súdy sa pritom opakovane odvolávajú na čl. 6 Dohovoru. V zmysle štrasburskej judikatúry majú totiž priestupky trestnoprávny charakter, ktorý sa potom logicky vzťahuje aj na správne delikty. Správne trestanie preto vo všeobecnosti podlieha ochrane zaručenej v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie), čl. 7 (zákaz trestu bez zákona) a čl. 13 (právo na účinné opravné prostriedky), ďalej aj ochrane zakotvenej v čl. 2 a 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odškodnenie za nezákonné odsúdenie a právo nebyť súdený alebo trestaný dvakrát). 29. Žalovaná preto bola povinná riadne sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadať s námietkami žalobkyne a nie iba formálne prevziať informácie poskytnuté finančnou správou (opakujeme, že uvedené platí o to viac v situácii, ak k vyrubeniu penále dochádza po viac ako desať rokoch, a kedy právo žalobkyne podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie zaniklo a nemá tak zákonnú možnosť opravy prípadnej chyby v daňovom priznaní za rok 2005), či uvedené vo výroku svojho vlastného rozhodnutia o vzniku/ zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne (ktoré síce žalobkyňa správnou žalobou nenapadla, avšak aj v týchto konaniach vznášala obdobné námietky, preto o nich žalovaná musela mať vedomosť). Konanie o predpísaní penále je nepochybne samostatným konaním. Pokiaľ je penále inštitútom správneho trestania, rozhodnutie sociálnej poisťovne v tejto veci musí rešpektovať všetky základné zásady správneho trestania a takéto rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Nakoniec aj sama žalovaná v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká, resp. zaniká priamo zo zákona. Je preto povinná skúmať materiálne splnenie zákonných podmienok vzniku, resp. zániku tohto poistenie. Námietkami žalobkyne sa napriek tomu žalovaná zákonným spôsobom nezaoberala. 30. Rovnako tak námietku premlčania vznesenú žalobkyňou je nevyhnutné posudzovať s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, najmä na práva vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Pokiaľ právna úprava umožňuje správne trestanie fakticky bez časového obmedzenia, nemožno ju označiť za súladnú s princípmi právneho štátu. Takýto nedostatok je nevyhnutné preklenúť uplatnením analógie a ústavne konformného výkladu zákona. 31. Žalovaná ďalším vyjadrením na repliku žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala.

IV. Relevantná právna úprava

32. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 34. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 35. Podľa až c) správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa . 36. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 37. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

38. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 39. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 40. Podľa vety prvej správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 41. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 42. Podľa zákona o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 43. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v a . 44. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. 45. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.04.2017 fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 46. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2018 predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur. 47. Podľa zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 48. Podľa zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

49. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

50. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

51. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

52. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby ( , a ), za splnenia podmienok podľa vo veci rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti ospravedlnenej žalovanej ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 53. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na dôvodoch a petite správnej žaloby, ako aj na dôvodoch uvedených vo vyjadrení žalobkyne zaslanom súdu v tejto veci. Dal do pozornosti, že

žalovaná nespochybňuje, že žalobkyňa spôsobila chybu v daňovom priznaní za rok 2005, ktoré už nie je možné opraviť, rovnako nespochybňuje, že žalobkyňa obdržala príspevok z úradu práce, ktorý nesprávne zaúčtovala ku dňu jeho prijatia a nie tak, ako bol minutý na účel podnikania. Vyjadril nesúhlas s právnym názorom žalovanej, že sociálna poisťovňa nie je oprávnená preskúmavať údaje finančnej správy, takýto postup je neakceptovateľný, vzhľadom k tomu, že v danej veci určené penále má povahu sankcie a pri jej určení je potrebné náležite a riadne zistiť skutkový stav veci. V tejto súvislosti poukázal na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí NS SR, uvádzaných v podaniach v tejto veci. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. 54. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne ( veta prvá ) a z jej obsahu zistil, že žalobkyňa požaduje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z dôvodu predpísania penále napriek účinnému vzneseniu námietky premlčania práva predpísať penále podľa ZSP, ďalej z dôvodu nesprávnej aplikácie inštitútu administratívneho trestania, bez skúmania viny žalobkyne, ktorá si nie je vedomá žiadneho porušenia zákona ani z nedbanlivosti ani úmyselne, pričom predmetné penále je vypočítané z nesprávne a nezákonne určeného poistného za obdobie júl 2006 - jún 2007 na základe nesprávnej informácie o výške príjmu z podnikania žalobkyne za rok 2005. 55. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa už v odvolaní podanom proti rozhodnutiu prvého stupňa vo veci predpísania penále dôvodila poukazom na nesprávnu výšku odvodovej povinnosti žalobkyne v postavení SZČO za predmetné obdobie júl 2006 - jún 2007, určenú v nadväznosti na nesprávne vyhodnotenie výšky príjmu z podnikania dosiahnutého žalobkyňou v roku 2005, zohľadneného pre účely určenia vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne v sporne stanovenom období. Namietala, že v konaní o určenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava pri vydaní rozhodnutia č. 373-57/2019-TT zo dňa 02.05.2019 vychádzala z nesprávneho podkladu poskytnutého Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky ohľadom výšky dosiahnutých príjmov žalobkyňou v roku 2005 zo živnosti. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že podklady z finančnej správy ohľadom dosiahnutého príjmu žalobkyne za rok 2005 boli konajúcim orgánom sociálneho poistenia nesprávne vyhodnotené, pretože predmetný príjem dosiahnutý v roku 2005 bol zvýšený o príspevok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na samostatnú zárobkovú činnosť (s účelovým určením jeho použitia na zariadenie prevádzky, ako v odvolaní uvádzala žalobkyňa), pričom tento príjem podľa osobitných predpisov nepodlieha daniam a odvodom a nebolo ho možné zahrnúť do príjmov fyzickej osoby z podnikania. 56. Medzi účastníkmi konania nie sú sporné nasledovné skutočnosti, vyplývajúce z obsahu preskúmavaného rozhodnutia ako aj z obsahu administratívneho spisu: · Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 373-57/2019-TT zo dňa 02.05.2019, právoplatným 02.08.2019, rozhodla podľa bod prvý ZSP, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.07.2006, · Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava a rozhodnutím č. 373-58/2019-TT zo dňa 02.05.2019, právoplatným dňa 11.06.2019, rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2007, · Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 700-0411291019-GC04/19 zo dňa 17.09.2019, právoplatným dňa 09.10.2019, predpísala žalobkyni, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, dlžné poistné za obdobie júl 2006 až jún 2007 v sume 980,68 Eur.

57. Je teda zrejmé, že žalobou napadnuté rozhodnutie vo veci predpísania penále podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za neodvedenie predpísaného poistného v lehote stanovenej zákonom, bolo vydané na podklade právoplatných rozhodnutí príslušných orgánov sociálneho poistenia, ktorými bolo právoplatne určené obdobie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. obdobie povinného poistenia od júla 2006 do júna 2007, a zároveň na podklade právoplatného rozhodnutia určujúceho sumu predpísaného poistného (980,68 Eur). 58. Vo vzťahu k charakteru penále správny súd uvádza, že tento inštitút nepochybne plní funkciu administratívneho trestania napĺňaním individuálnej a generálnej prevencie za účelom zabezpečenia riadneho plnenia si odvodových povinností zákonom určenými odvádzateľmi poistného. Nie je to však jediná charakteristika tohto inštitútu, pretože svojou povahou sa analógia jeho použitia a spôsob aplikácie (ukladanie trestu /penále/ výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom) zrkadlí skôr v inštitúte úrokov z omeškania, ako v inštitúte ukladania peňažných trestov, ktorých výška nie je naviazaná na výšku istiny a počet dní omeškania s jej platením. Inštitút úrokov z omeškania sa vyskytuje v právnom

poriadku jednak v oblasti zákonnej úpravy súkromného práva (zákonné úroky z omeškania, príp. penále z omeškania s platbou pohľadávky v prospech veriteľa, príp. zmluvne dohodnuté úroky z omeškania na zabezpečenie riadneho plnenia peňažnej pohľadávky veriteľa), ako aj v oblasti verejného práva, predovšetkým v rámci tých jej oblastí právnej regulácie vecí verejných, ktorých predmetom je zverenie právomoci a kompetencií určitým orgánom verejnej správy spravovať verejné prostriedky plynúce do verejných fondov a štátneho rozpočtu na základe povinností uložených zákonom fyzickým a právnickým osobám (dane, poplatky, peňažné sankcie a pod.), zároveň formou rozhodnutí ukladať fyzickým a právnickým osobám peňažné povinnosti a tieto od nich vyberať alebo vymáhať. Možno konštatovať, že penále sú svojou povahou predovšetkým príslušenstvom pohľadávky a sú akcesoricky naviazané na istinu, ktorej riadne a včasné zaplatenie zabezpečujú. V danom prípade sú penále naviazané na sumu predpísaného poistného, ktorého riadne plnenie, existenciou zákonnej možnosti (hrozby) predpísania penále pre prípad riadneho a včasného nezaplatenia istiny povinným subjektom, zabezpečujú. 59. Pokiaľ existuje právoplatne určené poistné a je v systéme správcu pohľadávky, v danom prípade v systéme Sociálnej poisťovne, evidované ako nezaplatené v plnej výške a včas, s prihliadnutím na ustanovenie § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, možno konštatovať, že sú splnené podmienky (s výnimkou prípadov podľa § 240 ods. 2 citovaného prípadu) na predpísanie penále spôsobom výpočtu určeným v ustanovení § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie zákona o sociálnom poistení je kogentnej povahy z dôvodu jeho podradenia pod oblasť verejného práva, a to v oblasti správy sociálneho poistenia, v rámci ktorého je príslušný správny orgán viazaný zásadou legality ( SR) pri výkone verejnej správy, v danom prípade štátnej správy na úseku sociálneho poistenia regulovaného predovšetkým zákonom o sociálnom poistení, pričom v rámci administratívneho trestania ide o obligatórne určenú sankčnú právomoc správneho orgánu, a nie o fakultatívnu právomoc, v rámci ktorej by sa správny orgán mohol rozhodnúť, v závislosti od posúdenia deliktuálne spôsobilej osoby a od posúdenia konkrétnych okolností prípadu v zmysle zásad ukladania trestov, či pristúpi k vyvodeniu administratívnej zodpovednosti protiprávne konajúcej osoby alebo prípadne určí peňažnú pokutu za spáchanie správneho deliktu za zákonom stanovených podmienok na spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia peňažnej pokuty. 60. Obligatórnosť určenia podmienok na predpísanie penále ako peňažnej sankcie, v spojení so zásadou legality ( SR) a v spojení so striktnou zákonnou úpravou spôsobu jej výpočtu v zákona o sociálnom poistení („...predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného ....... do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi .......“) neumožňuje Sociálnej poisťovni odkloniť sa v žiadnom smere od znenia zákona, prikazujúceho uvedenú sankciu predpísať, okrem prípadov predpokladaných ustanovením zákona o sociálnom poistení. 61. Vzhľadom k tomu, že penále sú svojou povahou príslušenstvom pohľadávky, istinu ktorej tvoria jednotlivé sumy predpísaného povinného poistného, pričom spôsob výpočtu determinuje výška dlžnej istiny (poistného), počet dní omeškania so včasným a riadnym zaplatením poistného a zákonom stanovená percentuálna sadzba sankcie, subjektívna stránka a dôvody, príp. okolnosti včasného nezaplatenia predpísaného poistného netvorí skutkovú podstatu ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ani liberačný dôvod na nepredpísanie penále, pokiaľ zákon neustanoví inak. Inými slovami, zavinenie povinného odvádzateľa poistného, teda jeho vnútorný psychický vzťah ku skutočnostiam tvoriacim porušenie zákonnej povinnosti platenia poistného alebo jeho úmyselné či nedbanlivostné konanie (prípadne omyl pri právnych úkonoch v rámci plnenia si administratívnych povinností), netvorí skutkovú podstatu zákonnej úpravy predpísania penále a uvedené okolnosti subjektívnej stránky konania, resp. opomenutia odvádzateľa poistného, nie sú pre posúdenie splnenia podmienok na predpísanie penále podstatné. Pri tomto druhu administratívnej sankcie, ukladanej na základe zákona za nesplnenie peňažnej, odvodovej povinnosti, ide striktne o objektívnu zodpovednosť odvádzateľa poistného, pričom subjektívna stránka pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti nie je posudzovaná. 62. Na základe obsahu administratívneho spisu možno konštatovať, že v čase predpísania predmetného penále bola právoplatne určená suma (980,68 Eur) povinného poistného žalobkyne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby za obdobie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia od 01.07.2006 do 30.06.2007, ktoré bolo taktiež právoplatne určené formou rozhodnutí príslušnej pobočky žalovanej, pričom z evidencie Sociálnej poisťovne vyplývalo, že predmetné poistné nebolo zaplatené. Preto je namieste prijať záver, že boli splnené podmienky podľa v spojení s zákona o sociálnom poistení na predpísanie sporného penále.

63. Námietky žalobkyne, napádajúce nesprávne použitie podkladov (daňové priznanie žalobkyne k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2005, nesprávne uvádzajúce ako príjem z podnikania príspevok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý nepodlieha zdaneniu a odvodom) pre vydanie rozhodnutia vo veci určenia obdobia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby a vo veci následného predpísania poistného za právoplatne určené poistné obdobie júl 2006 - jún 2007, sú, vzhľadom na akcesorickú povahu penále vo vzťahu k právoplatne predpísanému poistnému, pre posúdenie zákonnosti predpísaného penále irelevantné. 64. Uvedené námietky bolo potrebné účinne uplatniť v rámci riadnych, príp. mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiam pobočky žalovanej v konaniach vo veci určenia vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby a v konaní o predpísaní poistného za predmetné poistné obdobie, avšak vo veci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia vo veci predpísaného penále nie sú použiteľné. 65. Správnou žalobou v sociálnych veciach v tomto konaní je napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne vo veci predpísania penále (postupom podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), pričom týmto predmetom administratívneho konania je správny súd viazaný. Rovnako je správny súd viazaný právoplatnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne vo veci vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby a vo veci predpísania poistného za predmetné poistné obdobie, pretože tieto právoplatné rozhodnutia neboli v rámci žiadneho riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku zrušené (napr. v rámci súdneho prieskumu ich zákonnosti alebo v konaní o proteste prokurátora). Preto na tieto administratívne právoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 373-57/2019-TT zo dňa 02.05.2019, č. 373-58/2019-TT zo dňa 02.05.2019 a č. 700-0411291019-GC04/19 zo dňa 17.09.2019, pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania penále prihliadol, avšak ich zákonnosť už v tomto súdnom konaní neskúmal (prejudicialita upravená a ). Tú by bolo možné skúmať, ak by boli tieto rozhodnutia, po využití riadneho opravného prostriedku, napadnuté samostatnou správnou žalobou. V opačnom prípade je správny súd viazaný výrokmi právoplatných administratívnych rozhodnutí vo veci určenia vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne a vo veci predpísania poistného, ktoré boli vydané v rámci právomoci žalovanej a jej pobočky. 66. Keďže námietka napádajúca nesprávnosť výšky príjmu z podnikania za rok 2005, vyplývajúcu z údajov poskytnutých orgánom sociálneho poistenia Finančným riaditeľstvom SR, nie je vo vzťahu k predpísaniu penále za nezaplatenie právoplatne určeného poistného relevantná, nie je v predmetnej veci priliehavý ani poukaz žalobkyne na právne závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 22.7.2019. V poukazovanom prípade síce správny súd uvedeným zrušujúcim rozsudkom prikázal Sociálnej poisťovni vo vzťahu k podkladom k dani z príjmov fyzickej osoby doplniť dokazovanie ohľadom jednotlivých druhov príjmov dosiahnutých fyzickou osobou v sledovanom období (z príjmov z podnikania bolo potrebné odpočítať príjem plynúci z prenájmu nehnuteľnosti v spoluvlastníctve dotknutej fyzickej osoby), avšak v uvádzanej veci išlo o doplnenie dokazovania pre účely rozhodnutia vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby v postavení SZČO, kde predmetné doplnenie dokazovania za účelom zistenia príjmu fyzickej osoby malo vplyv na posúdenie existencie podmienok vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby ako SZČO podľa zákona o sociálnom poistení, nie však pre účely predpísania penále, ako je tomu v prejednávanom prípade. 67. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, jej neúčinnosť žalovaná v rámci odvolacieho konania vyhodnotila správne. 68. S prihliadnutím na nespornú skutočnosť, že žalobkyňa si nesplnila voči Sociálnej poisťovni registračnú povinnosť v súlade s ustanovením zákona o sociálnom poistení, možno v danom prípade konštatovať, že účinky vznesenia námietky premlčania práva predpísať penále, predpokladané ustanovením citovaného zákona, vzhľadom na porušenie povinnosti vyplývajúcej žalobkyni z citovaného zákona, nenastali. 69. Explicitné vylúčenie aplikácie inštitútu premlčania práva predpísať poistné ustanovením zákona o sociálnom poistení v hypotéze predpokladá porušenie prihlasovacej alebo odhlasovacej povinnosti povinným subjektom podľa citovaného zákona. Touto striktnou zákonnou úpravou dal zákonodarca výslovne najavo verejný záujem, neposkytnúť subjektom povinného sociálneho poistenia, porušujúcim uvedenú zákonnú povinnosť, určitú právnu istotu stanovením časového obmedzenia pri predpisovaní poistného Sociálnou poisťovňou (t. j. formou vrchnostenského zásahu zo strany orgánu štátnej správy na úseku sociálneho poistenia rozhodnutím uložiť peňažnú povinnosť platenia poistného vo forme odvodov). Vzhľadom k špeciálnej právnej úprave správy

sociálneho poistenia, ktorá subsidiárne použitie správneho poriadku pre účely administratívneho konania podľa zákona o sociálnom poistení explicitne vylučuje a zároveň žiadnym spôsobom subsidiárne použitie , ani , či , ani iných procesných kódexov v oblasti administratívneho trestania neupravuje, analogické použitie inštitútu zániku zodpovednosti za priestupok podľa a a rovnako inštitútov premlčania trestného stíhania (, ), príp. premlčania výkonu trestu ( a , ) je vylúčené. 70. Ani z ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, upravujúceho v zmysle ustálenej judikatúra právo na spravodlivé konanie pred súdom a pred iným štátnym orgánom vo veciach trestného obvinenia, nevyplýva právo správneho orgánu nerešpektovať vnútroštátnu hmotnoprávnu úpravu ukladania peňažných trestov vo forme penále za nesplnenie odvodovej povinnosti. Záruky procesných práv vyplývajúce z uvedeného článku Dohovoru garantuje aj zákonná úprava procesných postupov podľa zákona o sociálnom poistení, ktorých porušenie správny súd v preskúmavanom administratívnom konaní nezistil. 71. Vzhľadom k vyššie uvádzaným skutkovým zisteniam a citovaným ustanoveniam zákonov, správny súd v postupe a v preskúmavanom administratívnom rozhodnutí nezistil nedostatky namietané žalobkyňou, odôvodňujúce zrušenie rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. 72. Právo na úplnú náhradu trov konania správny súd úspešnej žalovanej nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy možno priznať trovy konania iba výnimočne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).