Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/61/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: Medic I+H s.r.o., Orechová 2351/39, Humenné 066 01, IČO: 36 512 974, právne zast. JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Štiavnica, katastrálny odbor, Križovatka 4, 969 01 Banská Štiavnica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Mesto Banská Štiavnica, Radničné nám. 1, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 00 320 501, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - zápis vecného bremena v k. ú. H. D. na LV XXXX pod č. zmeny XXX/ XXXX, ktorý bol vykonaný dňa 07.05.2019, takto

rozhodol:

Opatrenie žalovaného - zápis vecného bremena v k. ú. Banská Štiavnica na LV XXXX pod č. zmeny XXX/XXXX, ktorý bol vykonaný dňa 07.05.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Ďalší účastník podal 07.03.2019 žalovanému návrh na vykonanie záznamu vecného bremena podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") a to na pozemky CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, nachádzajúce sa v k. ú. H. D. vedené na LV XXXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ako povinného z vecného bremena, so spoluvlastníckym podielom vo výške 1/1. Žiadosť odôvodnil skutočnosťou, že sa jedná o pozemky pod stavbami materskej školy (súp. č. XXXX), ktorá je vedená na LV č. XXXX a kotolne (súp. č. XXX), vedenej na LV č. X a prístup k materskej škole (súp. č. XXXX). Predmetné pozemky sú pozemkami sčasti priamo pod stavbami a sčasti priľahlé. K návrhu na vykonanie záznamu pripojil: Delimitačné protokoly - (originály odovzdané pri zápise stavieb kotolne konanie Z XXXX/XX, pol. vz. XXX/XX, kde je označená ešte ako výmenníková stanica III. ul. Y. a zápise Materskej škôlky - konanie Z XXX/XXXX, pol. vz. XXX/ XX).

2. Žalovaný oznámením o zápise listiny zo dňa 12.03.2020 oznámil žalobcovi, že dňa 07.05.2019 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny Z-XXX/XXXX - Zápis vecného bremena podľa k. ú. H. D. na LV XXXX pod č. zmeny XXX/XXXX.

Žalobné body

3. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného a žiadal napadnuté opatrenie žalovaného zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXXX pre k.ú. H. D. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, o.i. pozemok CKN parc. č. XXXX/X vo výmere 257 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok CKN parc. č. XXXX/X vo výmere 214 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok CKN parc. č. XXXX/X vo výmere 128 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok CKN parc. č. XXXX/X vo výmere 131 m2 druh pozemku ostatná plocha, pozemok CKN parc. č. XXXX/XX vo výmere 23 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok CKN parc. č. XXXX/X vo výmere 40 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok CKN parc. č. XXXX/X vo výmere 2 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok CKN parc. č. XXXX/X vo výmere 2 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Z aktuálneho výpisu LV XXXX pre k.ú. H. D. vyplýva, že k predmetným nehnuteľnostiam je v časti „C" ťarchy pod por. číslom 1 zapísané vecné bremeno: „Pod Z-XXX/XXXX zriaďuje sa vecné bremeno podľa (Zákon o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky) na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v prospech vlastníka stavby s. č. XXXX na CKN parc. č. XXXX/ X, XXXX/X, s.č.XXX na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X - č. zmeny XXX/XXXX". Oznámením zo dňa 12.03.2020, ktoré žalobcovi bolo doručené dňa 23.03.2020, mu žalovaný oznámil, že dňa 07.05.2019 bo vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny Z XXX/XXXX - Zápis vecného bremena podľa a to v k.ú. H. D., na LV XXXX pod číslom zmeny XXX/XXXX. Zápis vecného bremena podľa č. zmeny XXX/XXXX je opatrenie orgánu verejnej správy vydané v administratívnom konaní, ktorým boli dotknuté práva, právom chránené záujmy žalobcu a napriek tomu, že záznam je evidenčným úkonom, správny orgán mal povinnosť podľa názoru žalobcu pred vykonaním úkonu preveriť správnosť a súladnosť so zákonom.

4. Žalobca namietal, že nezákonnosť opatrenia žalovaného podľa jeho názoru spočíva v tom, že žalovaný nedostatočne preskúmal (posúdil), či došlo k naplneniu podmienok na vykonanie záznamu t.j. postupoval v rozpore s ust. , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Nezákonnosť opatrenia žalovaného predstavuje o to závažnejší zásah do subjektívnych práv žalobcu, že platí zásada hodnovernosti a záväznosti údajov katastra v zmysle Katastrálneho zákona. Vykonanie záznamu vecného bremena, ktoré predstavuje výrazný zásah do vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľností chráneného SR prebehlo bez toho, aby došlo k dôkladnému preskúmaniu, či vecné bremeno vôbec vzniklo, či je daná nevyhnutnosť obmedzenia vlastníckeho práva v požadovanom rozsahu a taktiež bez toho, aby žalovaný akokoľvek skúmal, či reálne došlo k vzniku na všetky parcely ktoré boli vecným bremenom zaťažené. Navyše zo zápisu na LV č. XXXX nie je ani zrejmé, ktoré parcely sú vecným bremenom zaťažené v prospech ktorých stavieb, opatrenie je teda podľa žalobcu navyše zmätočné a nepreskúmateľné. Žalovaný síce v zmysle opatrenia aplikoval ust. v spojení s ust. , avšak neaplikoval ust. uvedeného zákona, z ktorého dôvodu opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Jediný pozemok vo vlastníctve žalobcu, na ktorom je reálne stavba vo vlastníctve ďalšieho účastníka je CKN parcela č. XXXX/X, zapísaná na LV č. XXXX. Na ňom sa nachádza stavba súp. č. XXX (zapísaná na LV č. X pre k.ú. H. D.) , u ktorej absentuje popis stavby, z legendy však vyplýva, že ide o budovu technickej vybavenosti sídla. Táto stavba je však jednoznačne celá využívaná na podnikateľské účely, čo ďalší účastník ani nerozporuje napr. v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. . V zmysle sa však na takéto stavby, ktoré slúžia na podnikateľský účel, predmetný zákon nevzťahuje, teda sa nevzťahuje ani na pozemky definované v ods. 1 tohto zákonného ustanovenia. Stavbu so súp. č. XXX na CKN parcele č. XXXX/X v celosti užíva obchodná spoločnosť Bytová správa s.r.o., vykonávajúca podnikateľskú činnosť a prevádzkuje v nej tepláreň, ktorá dodáva teplo za komerčné ceny pre vlastníkov bytov v okolitých bytových domoch. Navyše sú na stavbe umiestnené reklamné plochy a to vrátane elektrickej veľkoplošnej plochy vytvárajúcej značný elektrický smog aj počas nočných hodín, pričom zisk z týchto reklamných plôch ide výlučne vlastníkovi stavby resp. jej užívateľovi, obchodnej spoločnosti, v ktorej

vlastní 100% obchodný podiel vlastník stavby - ďalší účastník. O podnikateľskom využití tejto stavby musel vedieť aj žalovaný, ktorý sídli od stavby asi 100 metrov. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy tak bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

6. Žalobca taktiež namietal, že by boli CKN parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X parcelami pod stavbou v zmysle citovaného zákona. Samotný ďalší účastník, ako vlastník stavby, v spomínanom súdnom konaní sp. zn. tvrdí, že CKN parcelu č. XXXX/X z väčšej časti vôbec neužíva, čo znamená, že táto parcela nemôže tvoriť neoddeliteľný celok so stavbou a ani neexistuje verejný záujem na zriadení vecného bremena na tento pozemok. Čo sa týka CKN parciel č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, tieto podľa žalobcu nie sú priľahlými plochami, ktoré by svojím umiestnením a využitím tvorili neoddeliteľný celok či už so stavbou so súp. č. XXX alebo súp. č. XXXX (obe vo vlastníctve ďalšieho účastníka). Navyše samotný ďalší účastník ako vlastník stavieb v konaní sp. zn. popiera, že by užíval aj väčšiu časť CKN parcely č. XXXX/X. Vecné bremeno preto nemohlo byť v súlade so zákonom k nim zapísané, pretože v zmysle zákona nemohlo vzniknúť. Pokiaľ žalovaný zapísal vecné bremeno „v prospech vlastníka stavby súp. č. XXXX na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X" je potrebné uviesť, že stavba súp. č. XXXX leží na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/X, ktorej nie je vlastníkom žalobca, ale ďalší účastník, tak ako vyplýva z LV XXXX pre k.ú. H. D.. Napriek tomu žalovaný zapísal vecné bremeno v prospech vlastníka tejto stavby, ktorá sa nenachádza na pozemkoch žalobcu a teda nejde o pozemky pod stavbou č. súp. XXXX.

7. Žalobca okrem toho namietal aj formuláciu zriadeného vecného ako vecného bremena „in rem", ktorá je podľa jeho názoru v rozpore s účelom , kde je jasne vymedzené, že vecné bremeno sa má zriaďovať v prospech obce, resp. vyššieho územného celku a teda vecné bremeno by malo byť zapísané v prospech konkrétnej osoby, v tomto prípade ďalšieho účastníka. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný rozhodoval na základe nedostatočných podkladov, pričom na rozhodovanie mu chýbali niektoré podstatné náležitosti, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné. Žalovaný podľa žalobcu postupoval v rozpore so zákonom, keďže bez zjavného dôvodu odignoroval reálny stav nehnuteľností, ktoré záznamom zaťažil vecným bremenom vo vlastníctve žalobcu v rozpore so . Žalobca mal za to, že namietané opatrenie žalovaného je v príkrom rozpore so , a takéto opatrenie je prejavom svojvôle a ignorácie zákona ako aj základných práv žalobcu na vlastníctvo a jeho ochranu. Aj keď vo veci rozhodnutia o zázname podľa Katastrálneho o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), správne orgány sú v tomto prípade rovnako povinné svoje rozhodnutie alebo opatrenie riadnym spôsobom odôvodniť. Tento postup správnych orgánov vyplýva z princípu tzv. dobrej verejnej správy, ktorý sa presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci Európskej únie. Základné princípy dobrej správy obsahujú napr. princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosti práv, rovnaké zaobchádzanie, vylúčenie diskriminácie, objektivity, nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. Princíp transparentnosti v sebe zahŕňa zásadu, že každé rozhodnutie (opatrenie) musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Opatrenie žalovaného je teda podľa žalobcu z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

8. Žalovaný podľa žalobcu vykonal záznam č. Z-XXX/XXXX zo dňa 07.05.2019 bez toho, aby zisťoval alebo posúdil, či pozemok, na ktorom vzniklo vecné bremeno napĺňa zákonné predpoklady na jeho vznik ( v spojení s ust. ) a vykonal záznam vecného bremena bez zistenia opodstatnenosti a dôvodnosti takéhoto zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby správny súd aj bez nariadenia pojednávania rozhodol tak, že opatrenie žalovaného zo dňa 07.05.2019, č. z.: Z-XXX/XXXX zo dňa 07.05.2019 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.06.2020 navrhol, aby správny súd správnu žalobu podanú žalobcom zamietol ako nedôvodnú. Tvrdenie žalobcu, že vykonanie zápisu záznamom zákonného vecného bremena na LV č. XXXX v k.ú. H. D. podľa na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v prospech vlastníka stavby

súp. č. XXXX na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X. súp. č. XXX na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X je nezákonné, považuje žalovaný za účelové a nesprávne.

10. Záznam podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu. zánik práv k nehnuteľnostiam. Okresný úrad, katastrálny odbor neskúma vecnú stránku obsahu predložených listín (či je budova využívaná na podnikateľské účely, či je pozemok využívaný vlastníkom stavby v celom rozsahu, alebo len v časti), len posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní, počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa Katastrálneho zákona. Nakoľko navrhovateľ predložil všetky náležitosti potrebné na zápis vecného bremena podľa , žalovaný zapísal vecné bremeno. Zo stanoviska Úradu geodézie. kartografie a katastra SR (ÚGKK SR) č. LPO-11811/2017/H. vyplýva, že k zápisu vecného bremena podľa je potrebné predložiť: 1/ návrh na zápis vecného bremena vrátane súpisu nehnuteľností, ktorý obsahuje ich špecifikáciu podľa ods. l a 2 Katastrálneho zákona. 2/ geometrický plán, ak sa vecné bremeno týka časti pozemku, 3/ listinu preukazujúcu legálnosť stavby - originál alebo osvedčenú kópiu kolaudačného rozhodnutia. 4/ listinu preukazujúcu vlastnícke právo žiadateľa - originál alebo osvedčenú kópiu delimitačného protokolu. Navrhovateľ - ďalší účastník - predložil uvedené prílohy. Nakoľko stavby súp. č. XXXX (postavená na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X) a súp. č. XXX (postavená na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X) boli do písomnej časti katastrálneho operátu zapísané v roku 1997 na základe Oznámenia Mestského úradu Banská Štiavnica o tom, že stavby boli dané do užívania v roku 1973, nebolo potrebné predložiť kolaudačné rozhodnutia a delimitačné protokoly. Stavby existovali aj v čase rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol dotknuté pozemky v roku 2012 a preto vedel, že pozemky sú zastavané. Žalobca namietal, že by bola CKN parcela č. XXXX/X parcela pod stavbou. Podľa leteckej snímky z roku 2018 sa na časti parcely nachádza chodník do materskej školy. CKN parc. č. XXXX/X tvorí spevnená plocha pred výmenníkovou stanicou súp. č. XXX, postavenou na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X. CKN parc. č. XXXX/X tvorí časť areálu materskej školy, na CKN parc. č. XXXX/XX sa nachádza časť budovy materskej školy. CKN parc. č. XXXX/X je súčasťou areálu škôlky, z leteckej snímky nie je zrejmé, či CKN parc. č. XXXX/X a XXXX/X tvoria areál škôlky.

11. K námietke žalobcu o nepresnej formulácii znenia vecného bremena na LV č.XXXX žalovaný uviedol, že pôvodný zápis: „Pod Z-XXX/XXXX zriaďuje sa vecné bremeno podľa (Zákon o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky) na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v prospech vlastníka stavby s. č. XXXX na CKN parc. č. XXXX/ X, XXXX/X, s. č. XXX na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X - č. zmeny XXX/XXXX" bol preaktualizovaný nasledovne: „Pod Z-XXX/XXXX zriaďuje sa vecné bremeno podľa (Zákon o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky) na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X. XXXX/X v prospech vlastníka stavby s. č. XXXX postavenej na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, a stavby s. č. XXX postavenej na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X - č. zmeny XXX/XXXX". Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , ktorý bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý pojednával vo veci zrušenia zápisu vecného bremena podľa

Replika žalobcu

12. Žalobca v replike zo dňa 31.07.2020 poukázal na to, že z vyjadrenia ako i zo samotného záznamu vecného bremena na LV XXXX nie je zrejmé, že by sa malo vecné bremeno vykonávať v zmysle rozsahu geometrického plánu, hoci zo samotného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že napr. CKN parcela XXXX/X sa užíva len v časti parcely ako chodník. V tomto smere bolo potom podľa žalobcu potrebné (ak by aj vznikol zákonný nárok na zápis vecného bremena) vecné bremeno zapísať len na časť predmetnej parcely, pretože nie je nutné zaťažovať parcelu ako celok. Ak teda navrhovateľ geometrický plán predložil (čo doposiaľ preukázané nebolo), potom mal žalovaný zapísať vecné bremeno len v časti podľa geometrického plánu. Ak žalovaný geometrický plán nepredložil, bolo podľa žalobcu potrebné návrhu na zápis vecného bremena navrhovateľovi nevyhovieť, pretože absentovala povinná príloha. Absencia geometrického plánu, resp. zaťaženie pozemku len v rozsahu podľa geometrického plánu sa potom týka aj CKN parcely XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Žalovaný tak

potom podľa žalobcu nedostatočne preskúmal či je daná nevyhnutnosť obmedzenia vlastníckeho práva v požadovanom rozsahu.

13. Pokiaľ žalovaný uvádza, že „preaktualizoval" formuláciu znenia vecného bremena, o čom sa žalovaný dozvedel až z podaného vyjadrenia, nie je zrejmé, kedy k tomu došlo. Žalobca nerozumie pojmu „preaktualizovanie", pretože ak bola vykonaná zmena v dôsledku podanej žaloby a išlo o záznam, bolo potrebné žalobcovi ako dotknutému subjektu takúto skutočnosť oznámiť. Nič to však nemení na skutočnosti, na ktorú žalobca poukazoval v žalobe a to, že stavba súp. č. XXXX leží na pozemkoch XXXX/X a XXXX/X, ktorej nie je vlastníkom žalobca ale Mesto Banská Štiavnica, tak ako vyplýva z LV XXXX pre k.ú. H.U.. Napriek tomu žalovaný zapísal vecné bremeno v prospech vlastníka tejto stavby, ktorá sa nenachádza na pozemkoch žalobcu, a teda nejde o pozemky pod stavbou č. súp. XXXX. Okrem toho aj formulácia „preaktualizovaného" znenia vecného bremena v prospech vlastníka ako vecného bremena „in rem" podľa názoru žalobcu je stále v rozpore s účelom , kde je jasne vymedzené, že vecné bremeno sa má zriaďovať v prospech obce, resp. vyššieho územného celku, a teda vecné bremeno by malo byť zapísané v prospech konkrétnej osoby, v tomto prípade ďalšieho účastníka. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , žalobca mal za to, že toto rozhodnutie nepojednáva o dôvodoch, na ktoré žalobca vo svojej žalobe poukazuje a každý jeden prípad je potrebné preskúmavať individuálne.

Duplika žalovaného

14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.01.2021 uviedol, že podľa jeho názoru pojem „pozemok pod stavbou" je potrebné v tomto prípade chápať ako tzv. legislatívnu skratku. Teda nejde výlučne o pozemok pod stavbou, ale môže ísť aj o pozemok tvoriaci priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Chodník a miestna komunikácia a rovnako aj areál materskej školy je potrebné považovať za neoddeliteľný celok, ktorý slúži pre prístup k stavbám vo vlastníctve Mesta Banská Štiavnica. Podľa názoru Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, publikovaného v Katastrálnom bulletine č. 2/2015, otázka č. 15: „K zápisu vecného bremena podľa je potrebné doložiť iba súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Pokiaľ má zároveň dôjsť k vytvoreniu nových parciel na základe geometrického plánu, nie je k zápisu listiny potrebný súhlas vlastníka dotknutých nehnuteľností. Spôsobilým na zápis by bol rovnako geometrický plán na vyznačenie vecného bremena, ktorým nedochádza k oddeleniu nových parciel." V tomto konkrétnom prípade nebolo potrebné, aby bol doložený geometrický plán, keďže nemalo dôjsť k vytvoreniu nových parciel.

15. Podľa údajov katastra nehnuteľností, manžel konateľky Medic I+H s.r.o.- p. I. W. (nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, R.) nadobudol 1/2 podiel na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX v k.ú. H. D. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 05.05.2006 (vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V-XXX/XXXX a na základe Kúpnej zmluvy V-XXX/XXXX). Kúpnou zmluvou zo dňa 24.10.2008 (vklad povolený pod č. V-XXXX/XXXX) previedol nehnuteľnosti na TINORI s.r.o., (IČO: 31625061), kde bol p. I. W. do 09.12.2020 jedným zo spoločníkov a od 11.08.2020 je likvidátorom spoločnosti (spoločnosť je v likvidácii od 23.07.2020). Stavba výmenníkovej stanice - kotolne bola daná do užívania 18.06.1973. Materská škola spolu s vedľajšími stavbami a pozemkami bola na mesto Banská Štiavnica delimitovaná v r. 2002, ale postavená bola taktiež v 70-tych rokoch 20. storočia Ako je vyššie uvedené, manžel konateľky žalobcu p. I. W. bol v katastri nehnuteľností evidovaný ako spoluvlastník (už od r. 2006) nehnuteľností na LV č. XXXX v k. ú. H. D.. Vzhľadom na to, že nadobudol účinnosť 01.03.2009, on aj manželka (konateľka Medic I+H s.r.o.) teda mohli a mali vedieť, aký je právny stav nehnuteľností - že vzniklo zo zákona vecné bremeno.

16. Žalovaný trval na tom, že využitie týchto stavieb (kotolne - výmenníkovej stanice a areálu materskej školy) je vo verejnom záujme. Stavby boli riadne povolené podľa vtedy platných právnych predpisov a prešli delimitačným protokolom zo štátu na Mesto Banská Štiavnica, čo je zrejmé z výpisov z listov vlastníctva. Verejný záujem je podľa dôvodom na obmedzenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 v rozsahu, v akom je verejný záujem definovaný a dobe, počas ktorej sa verejný záujem pri využívaní majetku uplatňuje, slúži ako predpokladaný dôvod obmedzenia základného práva podľa . Využívanie majetku pre potreby verejného záujmu môže byť dôvodom na obmedzenie nielen vlastníckeho práva, ale aj ďalších základných práv a slobôd, uplatňovaním ktorých by tento majetok prestal slúžiť potrebám verejného

záujmu. Dôležitý je aj názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, že aj samotné využívanie majetku pre potreby verejného záujmu je dôvodom na obmedzenie vlastníckeho práva. Verejný záujem, ktorý sa sleduje pozemkovými úpravami ( z. ), je definovaný v , zákona o pozemkových úpravách ( o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách) , resp. zákona o pôde, pričom tento je spoločný pre všetky druhy pozemkových úprav. Na tento verejný záujem je potom možné odkázať aj pri obmedzení (či dokonca zániku) vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza (môže dôjsť) v jednotlivých konaniach o pozemkových úpravách proti vôli vlastníka. Kotolňa - výmenníková stanica slúži pre vykurovanie bytov. Materská škola slúži na poskytovanie predškolskej výchovy detí obyvateľov mesta Banská Štiavnica. Obidve tieto služby sú síce poskytované za odplatu, ale ich poskytnutie je v záujme verejnosti. To, že na stavbe kotolne je umiestnená svetelná reklama, nemožno považovať za zmenu účelu využitia stavby na komerčné účely. Okrem toho táto svetelná reklama sa tam nenachádza od r. 2006, ale bola inštalovaná neskôr - zrejme okolo r. 2016. Prvotná a prvoradá u týchto stavieb je však verejnoprospešná služba - vykurovanie bytov a poskytovanie predškolskej výchovy detí v materskej škole. Bytová správa s.r.o, ktorá prevádzkuje kotolňu - výmenníkovú stanicu, je zapísaná v Obchodnom registri. Jej jediným spoločníkom je Mesto Banská Štiavnica. Členmi dozornej rady spoločnosti sú poslanci Mestského zastupiteľstva v Banskej Štiavnici. Napriek tomu, že v predmete činnosti sú uvedené aj iné činnosti, účelom, pre ktorý bola Bytová správa založená, je správa bytového a nebytového fondu, výroba a rozvod tepla. údržba bytového fondu a činnosti súvisiace (čo je zrejmé i zo samotného názvu spoločnosti).

17. Zápis vecného bremena „in rem" sa vykonáva spôsobom, keď na jednej strane (oprávneného) sa uvádzajú nehnuteľnosti a rovnako aj na druhej strane sa uvádzajú nehnuteľnosti (povinného). Katastrálny odbor nezaťažil pozemok CKN parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Tu ide zo strany žalobcu o nepochopenie spôsobu zápisu vecných bremien a rovnako aj zápisu stavieb. V tomto prípade ide o to, že k stavbe priliehajú aj pozemky, ktoré, podľa aktuálne evidovaného stavu, nie sú vo vlastníctve Mesta Banská Štiavnica (CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X), ale na využitie a údržbu stavieb a areálu materskej školy je potrebný prístup na tieto nehnuteľnosti. Navyše Mesto Banská Štiavnica, ako správca miestnych komunikácií a zabezpečovateľ údržby miestnych komunikácií, je na túto činnosť oprávnený v tom prípade, ak má k pozemkom založený právny vzťah (na základe zákona alebo na základe právneho úkonu). Stavba kotolne - výmenníkovej stanice súp. č. XXX je postavená na C KN parc. č. XXXX/X, pričom pozemok pod stavbou je neusporiadaný, stavba je postavená čiastočne na pozemku ktorý je vlastníctvom žalobcu a čiastočne na pozemku vo vlastníctve mesta Banská Štiavnica. Pozemky sú v zápise vecného bremena uvedené z toho dôvodu, že ide o vecné bremeno „in rem". Keby išlo o vecné bremeno „in personam", boli by uvedené mená/názvy vlastníkov nehnuteľností (oprávnené Mesto B. Štiavnica, povinný žalobca ). Žalovaný bol toho názoru, že v tomto konkrétnom prípade ide o vecné bremená „in rem", lebo sú spojené s vlastníctvom určitej konkrétnej nehnuteľnosti. Prechádzajú teda na nadobúdateľa. Toto právo slúži na prospešnejšie využívanie určitej (a nie žiadnej inej) nehnuteľnosti patriacej oprávnenej osobe.

18. Na záver žalovaný upozornil na skutočnosť, že na LV č. XXXX v k.ú. H. D. (vlastník žalobca) je stále vyznačená poznámka č. P-XXX/XXXX o začatom súdnom konaní č. k. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, kde žalobcom je Mesto Banská Štiavnica a žalovaným Medic I+H s.r.o.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

19. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 20.01.2021 uviedol, že návrh na zápis uvedeného vecného bremena podal ako vlastník stavieb a pozemkov v areáli materskej školy, ako i kotolne - výmenníkovej stanice, ktorý sa roky pokúša usporiadať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam neúspešne. Keďže doposiaľ nebol úspešný, využil ustanovenie a podal návrh na zápis vecného bremena „in rem". Jedná sa o pozemky pod stavbami materskej školy so súp. č. XXXX, ktorá ako stavba je vedená na LV č. XXXX a stavba kotolne so súp. č. XXX vedená na LV č. X, ako i zabezpečenie prístupu k materskej škole so súp. č. XXXX. Pozemok pod stavbou v zmysle treba chápať aj pre pozemky priľahlé, ktoré tvoria neoddeliteľný celok so stavbou. Keďže sa jedná o zápis vecného bremena, ktoré vzniklo priamo zo zákona, nebolo potrebné, aby bol doložený geometrický plán, keďže zápisom vecného bremena nemalo dôjsť k vytvoreniu nových parciel. Trval na tom, že jeho

nárok bol dôvodný a jeho cieľom bolo využitie stavieb kotolne - výmenníkovej stanice, ako aj areálu materskej školy vo verejnom záujme. Vyslovil domnienku, že samotné využívanie majetku výlučne pre potreby a z dôvodov verejného záujmu je dostatočným dôvodom na obmedzenie vlastníckeho práva. V tomto prípade verejný záujem prevažuje nad individuálnym záujmom na výkon vlastníckeho práva. Aj v súčasnom období kotolňa - výmenníková stanica slúži pre vykurovanie bytov v bytových domoch. Bytový fond Mesta Banská Štiavnica spravuje k tomu zriadená obchodná spoločnosť Bytová správa, s.r.o., Dolná 2, 969 01 Banská Štiavnica. Materská škola nepretržite a dlhodobo poskytuje predškolskú výchovu detí obyvateľov Mesta Banská Štiavnica. Služby, ktoré poskytujú obidva subjekty, t.j. Bytová správa, s.r.o. ako i materská škola, sú poskytované za odplatu, ale poskytovanie ich činností je vo verejnom záujme. Umiestnenie svetelnej reklamy na stavbe kotolne nemožno z hľadiska stavebného nadobudol účinnosť 01.03.2009 a manžel konateľky žalobcu p. I. W. bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti od roku 2006. Z tejto skutočnosti vyplýva, že od účinnosti mali alebo aspoň mohli vedieť, že zo zákona im na pozemkoch vzniklo vecné bremeno. Do pozornosti správneho súdu dal existujúci súdny spor účastníkov (žalobca: mesto Banská Štiavnica a žalovaný: Medic I+H, s.r.o.), ktorý nie je ukončený. Ďalší účastník využil legislatívnu možnosť danú pre udržanie verejného záujmu obyvateľov mesta a návrh na zápis zriadenia vecného bremena „in rem" zaslal v súlade so zákonom a s cieľom zabezpečiť svojim obyvateľom nerušené užívanie týchto priestorov. Žalovaný vykonal zápis vecného bremena „in rem" v prospech ďalšieho účastníka v súlade so zákonom.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „") a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe, v súlade s , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o jeho nariadenie a ani správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by mal na prejednanie veci samej nariadiť pojednávanie ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 27.01.2021 Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 11.02.2021 ( ).

21. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

23. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej

25. Podľa o majetku obcí, účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, 1) a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.

26. Podľa a (1) Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov ( o majetku obcí) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „"). (3) Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkov pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

27. Podľa ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona (01.07.2009) v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( n/ - p/ ), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( a 42 Katastrálneho zákona).

28. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka").

29. Podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

30. Podľa § 34 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona (1) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. (3) Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

31. Podľa § 35 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona (1) Okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. (2) Prílohou návrhu na vykonanie záznamu je a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti; ak ide o zápis záložného práva, ktoré vzniká zo zákona, listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky nie je potrebné prikladať, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané v liste vlastníctva, c) iné listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie.

32. Podľa § 36 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona (1) Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. (2) Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

33. Podľa § 37 Katastrálneho zákona, okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra.

34. Podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum

narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

35. Predmetom preskúmavacieho konania bolo opatrenie žalovaného, ktorým bol vykonaný zápis vecného bremena na LV XXXX k. ú. H. D. pod č. zmeny XXX/XXXX záznamom č. Z-XXX/XXXX zo dňa 07.05.2019.

36. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Správny súd nie je súdom skutkovým. Pre správne súdy je pri preskúmavaní rozhodnutia rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný.

37. Žalobca podľa dôvodov uplatnených v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného a žiadal, aby ho tunajší súd zrušil. V žalobe poukázal na to, že predmetné opatrenie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo podľa žalobcu zo strany žalovaného nedostačujúce na riadne posúdenie veci, žalovaný rozhodoval na základe nedostatočných podkladov a nedostatočne preskúmal, či došlo k naplneniu podmienok na vykonanie záznamu. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť opatrenia žalovaného pre jeho zmätočnosť a absenciu riadneho odôvodnenia.

38. Záznam je jedným zo zápisov práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. „Vykonanie zápisu záznamom podľa a nasl. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam má v katastri evidenčný charakter, ktorý súčasne nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práva k nehnuteľnosti ( katastrálneho zákona)." Záznamové konanie je administratívnym konaním sui generis, ktoré končí vykonaním záznamu. Príslušný orgán verejnej správy v záznamovom konaní nerozhoduje v zmysle Správneho poriadku, nakoľko v zmysle ust. Katastrálneho zákona sa na vykonanie záznamu nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. V záznamovom konaní sa nevydáva rozhodnutie, ale vykonáva úkon, t.j. zápis zmeny do listu vlastníctva podľa predloženej verejnej alebo inej listiny v zmysle príslušných ustanovení Katastrálneho zákona. V zmysle dôvodovej správy k sa „záznam" považuje za opatrenie orgánu verejnej správy, t.j. za „správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a

nepovažovaný za rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté."

39. Príslušný orgán verejnej správy musí v záznamovom konaní skúmať podmienky na takýto zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností z hľadiska ustanovenia § 35 ods. 1 Katastrálneho zákona, teda či išlo o návrh podaný vlastníkom alebo inou oprávnenou osobou a podľa ustanovenia § 36 a 36a Katastrálneho zákona, v zmysle ktorých príslušný orgán verejnej správy posúdi, či predložená verejná listina lebo iná listina je spôsobilá na vykonanie zápisu, posúdi či nemá chyby v písaní, počítaní alebo iné nesprávnosti, pre ktoré by bola nezrozumiteľná a neurčitá. V danom prípade podkladom návrhu na zápis vecného bremena, bola „iná listina", predpokladaná v ust. Katastrálneho zákona a to súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu (ďalej len „súpis nehnuteľností") a ktorý v súlade s ust. čl. I a vyhotovuje obec (v danej veci ďalší účastník tohto súdneho konania mesto Banská Štiavnica) a ten bol súčasťou podaného návrhu na vykonanie záznamu vecného bremena zo dňa 07.03.2019.

40. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. obiter dictum vyjadril nesúhlas s názorom tunajšieho správneho súdu vyjadreným v odôvodnení rozsudku č.k. -144 zo dňa 13.04.2018, že „len zrejmé formálne nesprávnosti listiny predloženej vlastníkom stavieb v zmysle Z.z sú tými otázkami, ktoré je príslušná správa katastra v záznamovom konaní oprávnená preverovať a že do jej kompetencie nepatrí skúmať vecný obsah súpisu nehnuteľností (pozemkov), ku ktorým malo vzniknúť v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu". Najvyšší súd SR vyslovil názor, že „ak žalobca v správnej žalobe poukazuje na nesplnenie , je úlohou správneho súdu v medziach žaloby preskúmať zákonnosť postupu správy katastra, predovšetkým z toho pohľadu, či boli presne identifikované stavby, ku ktorým sa má zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ich umiestnenie na pozemku, či boli tieto stavby riadne povolené z hľadiska predpisov stavebného práva, či prešli na obec podľa <. a či návrh vlastníka stavby smeruje len k zaťaženiu pozemkov pod dotknutými stavbami a priľahlých pozemkov, teda takých pozemkov, ktorých zaťaženie je nevyhnutné na riadne užívanie stavieb na nich zriadených."

41. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť opatrenia žalovaného, ktorá podľa jeho názoru spočíva v tom, že žalovaný nedostatočne preskúmal, či došlo k naplneniu podmienok na vykonanie záznamu. Opatrenie žalovaného podľa názoru žalobcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom žalovaný podľa neho vykonal záznam bez toho, aby akokoľvek skúmal, či reálne došlo k vzniku a to na všetky parcely ktoré boli vecným bremenom zaťažené. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ďalší účastník svoj návrh na zápis vecného bremena odôvodnil len stručne a veľmi všeobecne, keď v ňom konštatuje, že sa: „jedná o pozemky pod stavbami Materskej školy, súp. č. XXXX, ktorá je vedená na LV č. XXXX a kotolne, súp. č. XXX, vedenej na LV č. X a prístup k Materskej škole, súp. č. XXXX" a „predmetné pozemky sú pozemkami sčasti priamo pod stavbami a sčasti priľahlé", pričom z obsahu návrhu nie je zrejmé, konkrétne, ktoré z označených pozemkov vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú pod jednotlivými stavbami vo vlastníctve ďalšieho účastníka, ani to, ktoré z označený pozemkov vo vlastníctve žalobcu sú priľahlými pozemkami jednotlivých stavieb vo vlastníctve ďalšieho účastníka a z akých skutočností uvedený záver ďalší účastník vyvodzoval. Rovnako zo strany ďalšieho účastníka absentovalo zdôvodnenie nevyhnutnosti zaťaženia vecným bremenom celej výmery z pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.06.2020 k zápisu vecného bremena na parcele CKN č. XXXX/X uviedol, že sa na časti parcely nachádza chodník do materskej školy a nie je zrejmé, či parcely CKN č. XXXX/X a č. XXXX/X. vôbec tvoria areál materskej školy. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný predmetným záznamom vykonal zápis práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa len za základe údajov poskytnutých zo strany ďalšieho účastníka bez ich akéhokoľvek následného preverenia z jeho strany. Takéto zistenie skutkového stavu žalovaným správny súd nepovažuje za dostačujúce pre zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie resp. opatrenie, či zistil

skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Hoci záznam je len úkonom plniacim evidenčnú funkciu, následkom vykonania záznamu vecného práva do katastra nehnuteľností je vznik domnienky hodnovernosti a záväznosti tohto údaju. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil žalobnú námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci ako dôvodnú.

42. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.06.2020 argumentoval, že záznam je úkon plniaci evidenčnú funkciu, pri ktorom orgán verejnej správy neskúma vecnú stránku obsahu predložených listín (či je budova využívaná na podnikateľské účely, či je pozemok využívaný vlastníkom stavby v celom rozsahu, alebo len v časti), len posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní, počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa Katastrálneho zákona. Žalovaný v predmetnom záznamovom konaní neskúmal vecnú stránku predložených listín a ich preverovanie zúžil len na skúmanie zrejmých formálnych nesprávností listín predložených ďalším účastníkom. Ani pri tejto činnosti však nepostupoval dôsledne. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ďalší účastník v návrhu na zápis vecného bremena zo dňa 07.03.2019, v ktorom bol obsiahnutý aj súpis nehnuteľností (ako tzv. iná listina), nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, neoznačil spôsobom, aký v ust. vyžaduje, nakoľko uviedol len katastrálne územie a parcelné čísla pozemkov a opomenul uviesť druh a výmeru pozemkov, ako aj parcelné čísla pozemkov, na ktorých sú stavby postavené. Žalovaný súpis nehnuteľností, ktorý neobsahoval zákonom predpísané náležitosti, postupom podľa ust. Katastrálneho zákona nevrátil ďalšiemu účastníkovi, ako jeho vyhotoviteľovi a súčasne osobe, ktorá podala návrh na záznam, a neurčil lehotu na vykonanie opravy. Žalovaný sa v záznamovom konaní vôbec nezaoberal ani otázkou splnenia zákonných podmienok pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa , nezisťoval, či toto právo vzniklo ku všetkým v návrhu na záznam ďalším účastníkom označeným pozemkom vo vlastníctve žalobcu. Hoci v čl. I stanovuje výnimku, v zmysle ktorej sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkov pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely, žalovaný podanému návrhu vyhovel bez toho, aby posúdil, či všetky stavby ďalšieho účastníka slúžia na taký účel, že usporiadanie pozemkov pod nimi je vo verejnom záujme (najmä, či stavbu kotolne súp. č. XXX nemožno považovať za stavbu slúžiacu na podnikateľské účely, nakoľko výroba a rozvod tepla sú považované za predmet podnikania v zmysle o energetike a o zmene o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle o tepelnej energetike). Vzhľadom k tomu, že sa jedná o zákonné vecné bremeno a navyše len dočasné (nakoľko vlastník pozemku pod stavbou je podľa čl. I je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území), jemu zodpovedajúce práva je nutné vykonávať čo najšetrnejšie tak, aby povinný z vecného bremena bol čo najmenej obmedzovaný a zaťažovaný. Žalovaný zapísal do katastra nehnuteľností právo zodpovedajúcim vecnému bremenu bez toho, aby overil, či bolo nevyhnutne nutné ním zaťažiť celú výmeru v návrhu uvedených pozemkov vo vlastníctve žalobcu (napr. vo vzťahu k parcele CKN č. XXXX/X, len na časti ktorej sa má nachádzať chodník vedúci do materskej školy). Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. „Každý má právo, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy" (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Žalovaný vykonal zápis práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností podľa , čím deklaroval, že zákonné podmienky pre jeho vznik boli v rozsahu vykonaného zápisu splnené. Žalovaný tak urobil len na základe formálneho posúdenia ďalším účastníkom predložených listín, pričom napriek absencii zákonom stanovených náležitostí súpis nehnuteľností vyhodnotil ako listinu spôsobilú na vykonanie záznamu. K takémuto záveru žalovaný dospel bez toho, aby preveril naplnenie zákonných predpokladov vyžadovaných pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, pričom neposudzoval ani jeho územný rozsah. Takýto postup žalovaného, pri ktorom neaplikoval resp. nesprávne aplikoval príslušné na vec sa vzťahujúce ustanovenia právneho poriadku, nemožno považovať za správny, a preto správny súd vyhodnotil žalobnú námietku, v ktorej žalobca namietal, že žalobou napadnuté opatrenie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, za dôvodnú.

43. V tejto súvislosti správny súd považuje za nutné uviesť, že zákonné vecné bremeno vzniknuté na základe čl. I , ktoré obmedzuje vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme má, tak ako to správne vyhodnotil aj žalovaný, povahu vecného bremena „in rem", nakoľko je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (stavbou vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktorá prešla do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov) a je nutné, aby takéto zákonné obmedzenie vlastníckeho práva malo dôsledky na každého ďalšieho vlastníka nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu námietka žalobcu, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia bolo formulované ako vecné bremeno „in rem", nie je dôvodná a zápis práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vzniknutého na základe čl. I ako vecného bremena „in rem" sám o sebe nemá za následok nezákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného.

44. Žalovaný ďalej namietal nepreskúmateľnosť opatrenia žalovaného. Podľa žalobcu zo zápisu na LV č. XXXX (v znení: „Pod Z-XXX/XXXX zriaďuje sa vecné bremeno podľa (Zákon o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky") na CKN parc. .č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v prospech vlastníka stavby s. č. XXXX postavenej na CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, a stavby s .č. XXX postavenej na CKN parc. č.XXXX/X, XXXX/X - č. zmeny XXX/XXXX) nie je zrejmé, ktoré parcely sú vecným bremenom zaťažené v prospech ktorých stavieb, a preto je takéto opatrenie podľa žalobcu zmätočné a nepreskúmateľné. Správny súd sa s uvedeným právnym názorom žalobcu stotožňuje. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle čl. I vzniká k pozemku pod stavbou (t.j. k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou) a jeho obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. V danom prípade sa jedná o dve rôzne stavby ďalšieho účastníka, ktoré prešli do jeho vlastníctva podľa osobitných predpisov, a to stavbu materskej školy súp. č. XXXX a stavbu kotolne súp. č. XXX, ktoré sú samostatnými objektmi právnych vzťahov. V prospech ďalšieho účastníka, ako vlastníka uvedených stavieb, prichádza do úvahy vznik dvoch samostatných a na sebe nezávislých práv zodpovedajúcich vecnému bremenu viažucich sa k jednotlivým stavbám. Ak majú byť údaje katastra nehnuteľností o právach k nehnuteľnostiam považované za hodnoverné a záväzné, uvedenej skutočnosti musí zodpovedať aj príslušný zápis do katastra nehnuteľností, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré z pozemkov vo vlastníctve žalobcu sa považujú za pozemky pod ktorou konkrétnou stavbou ďalšieho účastníka a vzniklo k nim právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníka tejto určitej stavby. Z administratívneho spisu je zrejmé, že napr. pozemok CKN parc. č. XXXX/X ako spevnená plocha pred kotolňou svojím umiestnením a využitím netvorí neoddeliteľný celok so stavbou materskej školy súp. č. XXXX a naopak pozemok CKN parc. č. XXXX/X, ako súčasť areálu materskej školy svojím umiestnením a využitím netvorí neoddeliteľný celok so stavbou kotolne súp. č. XXX, avšak ku takémuto záveru nie je možné sa dopracovať zo znenia záznamu žalovaným zapísaného do katastra nehnuteľností dňa 07.05.2019 pod č. zmeny XXX/XXXX. Z uvedených dôvodov správny súd považoval opatrenie žalovaného za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť.

45. Žalovaný v zmysle § 37 Katastrálneho zákona žalobcovi, ako osobe, ktorej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo zápisom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu dotknuté, oznámil, že vykonal zápis do katastra nehnuteľností záznamom. Keďže na vykonanie záznamu sa v zmysle § 34 ods. 3 Katastrálneho zákona nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a záznam práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností má len evidenčný charakter ku právu, ktoré už vzniklo na základe inej právnej skutočnosti a záznamom sa už len toto existujúce eviduje právo eviduje, pričom jeho zápis do katastra nehnuteľnosti sa vykonáva bez predchádzajúceho rozhodnutia, takéto oznámenie nemusí obsahovať odôvodnenie, a preto absencia odôvodnenia takéhoto oznámenia nespôsobuje sama o sebe nezákonnosť napadnutého opatrenia,

46. Správny súd na základe dôvodov uvedených v bodoch 41, 42 a 44 tohto rozsudku napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa , , a , pretože po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia žalovaného zistil, že napadnuté opatrenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy

bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalovaný v ďalšom konaní okrem splnenia zákonných podmienok pre vykonanie záznamu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v zmysle príslušných ustanovení Katastrálneho zákona preskúma aj vecný obsah súpisu nehnuteľností, ku ktorým malo vzniknúť v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa čl. I . Najmä preverí či vo vzťahu ku všetkým pozemkom vo vlastníctve žalobcu uvedeným v návrhu ďalšieho účastníka zo dňa 07.03.2019 vo verejnom záujme vniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom sa bude musieť vysporiadať aj s otázkou, či všetky v návrhu na vykonanie záznamu uvedené stavby ďalšieho účastníka neslúžia na podnikateľský účel, nakoľko usporiadanie takýchto stavieb nie je vo verejnom záujme a sa na usporiadanie vlastníckych vzťahov k takýmto pozemkom nevzťahuje. Rovnako sa bude musieť žalovaný vysporiadať aj so skutočnosťou, či je nevyhnutné, aby uvedeným právom zodpovedajúcim vecnému bremenu boli zaťažené celé pozemky žalobcu, a to aj v prípade, ak vlastník stavby využíva len ich časť. Žalovaný je pritom viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ).

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.