Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-2-2021.pdf
PDF · 120.56 KB
Case nature
Subarea
11Co/2/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie 3, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 36 855 561, proti žalovaným: 1/ X. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Q. XXX a 2/ E. T. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Q. XXX, o neúčinnosť darovacích zmlúv s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu I. súdu C. L., č.k. 12C/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením v zmysle §324 ods. 1, §325 ods. 1, 2 písm. c), §326 ods. 1, 2, §327, §328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia zákazu žalovanej 1/ nakladať s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXX obce Q., katastrálne územie Q. ako CKN parcela č. XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 22 m2 a stavby rodinného domu súpis. č.XXX na parcele č.XXX a žalovanej 2/ nakladať s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č.XXX obce Q., katastrálne územie Q. ako CKN parcela č. XXX
- zastavaná plocha o výmere 400 m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere 301 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 28 m2 a stavby rodinného domu súpis. č. XXX na parcele č. XXX, a to u oboch žalovaných najmä previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými, zriadiť na nich stavbu alebo nakladať s nehnuteľnosťami inými spôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností došlo ku zmene parcelného čísla, súpisného čísla alebo ku zmene tvaru alebo hraníc týchto nehnuteľností, a to do právoplatného skončenia konania o určenie neúčinnosti scudzenia uvedených nehnuteľností vo veci samej. 1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca dňa 19.11.2020 podal žalobu vo veci samej na určenie neúčinnosti právnych úkonov (darovacích zmlúv) a súčasne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.11.2017 ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou PCP„HU“Building West, s.r.o. (ďalej len „PCP“) ako dlžníkom a Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. XXX, M. T., nar XX.XX.XXXX, bytom v Q. XXX a T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M. XXX ako ručiteľmi podľa §497 až §507 Obchodného zákonníka zmluvu o splátkovom úvere č. MU-XXXXXXXXXX s dohodou o ručení podľa §303 a nasl. Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z údajov o trvalom pobyte a dátumoch narodenia ručiteľov Z. T. a M. T. žalobca má za to, že ide o manželov žalovaných 1/, 2/ v tomto konaní; spoločnosti PCP žalobca poskytol splátkový investičný úver vo výške 20.000,-Eur s mesačnou splátkou 334,-Eur; pre nedodržanie povinnosti dlžníkov pristúpil žalobca dňa 25.07.2019 k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a vyzval dlžníka aj ručiteľov na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 14.381,20 Eur. 1.2 Svoju pohľadávku uplatnil aj žalobou v upomínacom konaní, kde bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podali ručitelia včas odpor s tvrdením, že o nesplácaní dlhu nevedeli, preto žalobca navrhol pokračovanie v súdnom konaní. Na portáli katastra nehnuteľností zachytil skutočnosti, vyvolávajúce v ňom presvedčenie, že ručitelia sa v nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v júli 2019 následne zbavili svojho nehnuteľného majetku, ktorý previedli na svoje manželky, a to vedené na LV č. XXX a č. XXX v katastrálnom území Q., kde je ako titul nadobudnutia uvedená darovacia zmluva v dôsledku vkladu U a VXXXX/XXXX, povoleného XX.XX.XXXX. V týchto nehnuteľnostiach majú ručitelia M. T. a Z. T. prihlásený trvalý pobyt. Na základe darovacích zmlúv sa výlučnými vlastníkmi nehnuteľností stali na LV č. XXX žalovaná 1/ a na LV č. XXX žalovaná 2/. Vklad v oboch prípadoch bol povolený v ten istý deň, je teda vysoko pravdepodobné, že išlo o účelové prevody, vykonané koordinovane za účelom sťažiť pozíciu veriteľa pri vymáhaní pohľadávky voči ručiteľom. Uvedené darovacie zmluvy ukracujú uspokojenie pohľadávky žalobcu, a preto by mali byť voči nemu právne neúčinné. 1.3 Žalované 1/,2/ sú blízkymi osobami ručiteľov, neúčinnosť darovacích zmlúv preto voči nim možno odporovať v zmysle §42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka. 1.4 Na LV č. XXX katastrálne územie Q. sú vedení od roku 2010 M. T. a X. T. ako bezpodieloví spoluvlastníci a ide o záhradu, susediacu s nehnuteľnosťami, vedenými na LV č. XXX. Preto je možné predpokladať, že aj nehnuteľnosť na LV č. XXX bola pôvodne v BSM, ale na základe vznikajúcich dlhov sa ručiteľ M. T. so žalovanou 1/ rozhodli situáciu riešiť prevodom nehnuteľností formou darovacej zmluvy. Obdobný postup zvolil aj ručiteľ Z. T., ktorý je zrejme bratom M. T.. Žalované 1/,2/ ako manželky ručiteľov nesporne museli vedieť o úmysle ukrátenia ich veriteľa a ich nedobromyseľnosť je nepochybná. Žalobca mal za to, že preukázal nekalý úmysel ručiteľov, ako aj nedobromyseľnosť žalovaných 1/,2/, a preto sa domáhal neúčinnosti darovacích zmlúv voči nemu. 1.5 Spolu so žalobou navrhol aj nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie odôvodnil žalobca tým, že skutočnosti, uvedené v žalobe, nasvedčujú okrem iného aj tomu, že v budúcnosti môže dôjsť ku ďalšiemu nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, prípadne, že sa žalované začnú zbavovať tohto majetku v úmysle zamedziť jemu, alebo iným veriteľom získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku dlžníkov M. T. a Z. T.. Ručitelia sa za pomoci žalovaných očividne snažia ukracovať svojich veriteľov a v záujme krytia napádaných úkonov budú realizovať prevody nehnuteľností na ďalšie osoby, aby tak vytvorili zdanie dobromyseľnosti ďalších nadobúdateľov, a to akonáhle sa dozvedia o podanej žalobe. Ručitelia zjavne vyvíjajú snahu smerom k zatajovaniu svojho majetku, a to aj za pomoci žalovaných 1/,2/ za účelom vytvoriť zdanie o svojej platobnej neschopnosti a zmariť uspokojenie svojich veriteľov. 1.6 Inštitút sudcovského záložného práva podľa §343 a nasl. C.s.p. žalobca nevie využiť, pretože žalované 1/,2/ nie sú jeho dlžníkom. Preto navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým zakáže súd žalovaným 1/,2/ previesť nehnuteľnosti až do skončenia prebiehajúceho konania, v opačnom prípade existuje dôvodná obava, že prevedú nehnuteľnosti na ďalšie osoby, čím nenávratne dôjde ku zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky. 1.7 Okresný súd konštatoval, že v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je založený na tom, že žalobca podal žalobu podľa §137 písm. c) C.s.p. o určenie, že právne úkony (darovacie zmluvy) sú voči nemu neúčinné, a keďže došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľností z dlžníkov na ich manželky, je dôvodná obava, že žalované prevedú nehnuteľnosti na ďalšie osoby, čím nenávratne dôjde k zmareniu uspokojenia pohľadávky. 1.8 Okresný súd konštatoval, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná neodkladná úprava pomerov strán konania. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené; pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup, stanovený na dokazovanie. Pri vydávaní neodkladného opatrenia sa dokazovanie v zásade nevykonáva, ale sa len osvedčuje skutkový a právny stav, ktorý vyplýva z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia; súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia len osvedčuje skutočnosti, vyplývajúce z návrhu a skúma, či zo skutkového a právneho stavu vyplýva potreba dočasnej neodkladnej úpravy pomerov, pričom sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov; tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť ku následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Tieto skutočnosti musí mať súd osvedčené z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože súd môže vydať rozhodnutie o neodkladnom opatrení aj bez výsluchu
strán konania. Osvedčené musia byť skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Práve z uvedeného dôvodu je potrebné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval náležitosti podľa §326 C.s.p. 1.9 Okresný súd mal za to, že zo žiadneho zo žalobcom predložených dokladov nevyplýva, že by predmetné nehnuteľnosti, vedené na LV č. XXX a XXX boli na žalované 1/, 2/ prevedené darovacou zmluvou z ich manželov - ručiteľov, a teda nie je preukázané, že by ručitelia boli bývali vlastníkmi týchto nehnuteľností. Pokiaľ žalobca poukazuje na fakt, že susediaca záhrada je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej 1/ a ručiteľa M. T., tento fakt nič nedokazuje. Ak žalobca z tohto vyvodzuje záver, že aj predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve dotknutých osôb, potom by muselo byť preukázané, že toto zaniklo, pretože dar bezpodielového spoluvlastníka druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi do výlučného vlastníctva nie je možný. 1.10 V danom prípade navrhovateľ neosvedčil základný predpoklad, že práve ručitelia boli vlastníkmi nehnuteľností a tieto previedli na žalované 1/,2/. Navrhovateľ navrhol v žalobe vyžiadať predmetné darovacie zmluvy; pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je však rozhodujúci súčasný stav a pri vydávaní neodkladného opatrenia sa dokazovanie v zásade nevykonáva, ale sa len osvedčuje skutkový a právny stav, ktorý vyplýva z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. I keď v žalobe žalobca uvádza, že darovacie zmluvy boli uzavreté medzi ručiteľmi a žalovanými ako ich manželkami, nijakým spôsobom toto nepreukázal a ani to z ničoho nevyplýva. Preto nemožno konštatovať, že ak by žalované previedli nehnuteľnosti na ďalšie osoby, nenávratne by došlo ku zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, keďže chýba preukázanie základného predpokladu, a to že tieto nehnuteľnosti boli vo vlastníctve ručiteľov a títo ich previedli na žalované.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z odvolacích dôvodov v zmysle §365 ods. 1 písm. e) C.s.p., lebo súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a v zmysle §365 ods. 1 písm. h) C.s.p., keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dopustil viacerých pochybení, rozhodnutie trpí nesprávnym právnym posúdením veci a vadou, spočívajúcou v nevykonaní dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca v návrhu poukázal na to, že žalované podozrivo a koordinovane v ten istý deň v po sebe nasledujúcich katastrálnych konaniach (návrhy na vklad vlastníckych práv k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odlišných fyzických osôb - bratov boli podané jednou osobou alebo rôznymi osobami, ale v tom istom okamihu bezprostredne po sebe) nadobudli predmetné nehnuteľnosti s dôrazom na to, že žalované sú manželkami dlžníkov žalobcu. Dôležitou skutočnosťou je časový faktor, keďže prevody nehnuteľností boli realizované pár mesiacov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úverov manželov žalovaných, t.j. kedy sa títo dozvedeli o povinnosti uhradiť žalobcovu pohľadávku v značnej výške. Manželia majú na adrese dotknutých nehnuteľností prihlásený trvalý pobyt, a to minimálne od 05.04.2016. Preto mohlo dôjsť ku prevodom s úmyslom vyhnúť sa alebo sťažiť vymáhanie dlhu. 2.1 Rezonujúcou indíciou je taktiež susediaca záhrada ku jednej z predmetných nehnuteľností, ktorá sa stále nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov jednej zo žalovaných, pričom túto nadobudla s manželom kúpou v roku 2010, čo vyplýva z predloženého listu vlastníctva. Navyše ide o pozemok za domom bez priameho prístupu ku komunikáciám, zapísaným v katastri nehnuteľností ako záhrada, teda evidentne ide o záhradu slúžiacu rodinnému domu súpisné č. XXX. Nesprávnym rozhodnutím súdu prvej inštancie dochádza ku oslabovaniu pravdepodobnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu. 2.2 Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci spočíva v tom, že exekúcia v prospech žalobcu by mohla byť v budúcnosti ohrozená. Dlžníci - manželia žalovaných v tomto konaní - sa v rámci svojej rodiny koordinujú za účelom vyvádzania majetku z dosahu žalobcu. Pokiaľ žalované nemajú v úmysle nehnuteľnosť ďalej scudzovať či zaťažovať, nariadené neodkladné opatrenie ich nebude v užívaní obmedzovať. Pokiaľ takýto úmysel majú, potom je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné. Ide o neinvazívny spôsob posilnenia postavenia veriteľa pre prípad, že sa ukáže podaná žaloba opodstatnená. 2.3 Okresný súd zužujúcim výkladom podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia vytvoril neprimerané bariéry v prístupe k tomuto inštitútu. Uznesenie pôsobí chaoticky a vo viacerých častiach si vzájomne odporuje: na jednej strane okresný súd konštatuje, že žalobca nepreložil žiadne dôkazy a ním tvrdené skutočnosti nič nedokazujú (inak povedané, súd vychádzal z toho, že ak nepredloží žalobca všetky potrebné dôkazy, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta) a pritom
návrh na preskúmanie relevantných okolností (napr. historický obsah katastra nehnuteľností, ktorý je žalobcovi objektívne nedostupný) vzniesol v žalobe, ale okresný súd naň neprihliadol; na druhej strane v uznesení konštatoval, že pri vydávaní neodkladného opatrenia sa dokazovanie v zásade nevykonáva. Poukázal na rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.06.2019 vo veci sp.zn. 5Cdo 25/2019; v právnej teórii ani v praxi sa nehovorí, že súd pri skúmaní okolností pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení nevykoná dôkazy, ktoré žalobca síce nepripojí k návrhu, ale ich v ňom navrhne, pričom ide o preverenie údajov, dostupných súdu v rámci registrov vedených štátom a na druhej strane neprístupné žalobcovi. Okresný súd odmietol preveriť historické údaje, dostupné v štátnej evidencii katastra nehnuteľností. 2.4 Okresný súd v rozpore s právom žalobcu na spravodlivé súdne konanie nesprávne interpretoval potrebu vykonania dokazovania pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, keď konštatoval, že nevykonáva dôkaznú aktivitu, a to ani navrhovanú. Aj zo Zákona o katastri nehnuteľností č. 162/1995 Z.z. vyplýva, že pozícia žalobcu k predmetnej veci žiadnym spôsobom neumožňuje objektívne získať potrebné údaje o predchádzajúcom vlastníkovi dotknutých nehnuteľností; túto skutočnosť vysvetlil žalobca už v žalobe. Verejnosť zbierky listín (napr. zmluvy, osvedčenia o dedičstve, rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, historickí vlastníci) je obmedzená; len vlastníkom, ich právnym predchodcom alebo iným oprávneným osobám sa umožňuje prístup k listinám o nehnuteľnostiach; tretím osobám nie je verejný prístup nie je možný (osobitne o predchádzajúcich vlastníkoch). Tieto údaje sú však bez obmedzenia prístupné vybraným subjektom ako súd, prokuratúra, čo vyplýva z §68 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností. Vyhľadávanie skutočností v databázach registrov, vedených štátom ako je register obyvateľov, matrika, živnostenský register, obchodný register, kataster nehnuteľností, je pri rozhodovaní súdu samozrejmosťou; pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, založenom na tvrdení o účelových prevodoch nehnuteľností, musí súd preveriť zoznam predchádzajúcich vlastníkov dotknutých nehnuteľností aj keby takýto návrh žalobca nevzniesol, a to z dôvodu, že si to vyžaduje posúdenie rozhodujúcich okolností, ktoré sú súdu prístupné v rámci jeho činnosti: Odvolateľ poukázal na ustanovenie §186 C.s.p. v spojení s ustanovením §68 ods. 3 Zákona o katastri nehnuteľností. Z tohto pohľadu ide o okolnosti, ktoré nie je potrebné dokazovať, keďže sú zapísané vo verejných registroch vedených štátom. Toto však okresný súd v prejednávanej veci bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia neurobil a zaťažil preukazovaním skutočností súdu dostupných zo štátom vedených registrov a nemožnosť takéhoto získania rozhodujúcich dôkazov pričítal v neprospech žalobcu. 2.5 V konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a z nich súd pri rozhodovaní vychádza. Okresný súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, prečo dokazovanie oboznámením sa s predchádzajúcimi vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, ktoré žalobca navrhoval, nevykonal, pritom skutočnosť, že existuje pochybnosť o účelových prevodoch žalobca nepochybne osvedčil. Takýmto konaním súdu prvej inštancie došlo ku odňatiu možnosti konať pred súdom a k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu. 2.6 Okresný súd si odporuje v nosných úvahách, na ktorých vystaval svoje rozhodnutie: na jednej strane žalobcovi vytýka nepredloženie relevantných dôkazov o prevode nehnuteľností a ich bývalých vlastníkoch, pričom sám si neoveril minulých vlastníkov dotknutých nehnuteľností, ale súčasne odmieta do registra katastra nehnuteľností sám nahliadnuť s odôvodnením, že je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci súčasný stav. Tieto skutočnosti spolu žiadnym spôsobom nekorelujú, ide o protichodné konštatovanie, založené na dvoch rôznych časových úsekoch logicky sa vylučujúcich. Ak má byť rozhodujúcim súčasný stav, potom nemá zmysel dokladovať dôkazy o predchádzajúcich vlastníkoch, ktorých nedoloženie okresný súd žalobcovi vytýka a naopak. Pripustením takéhoto postupu by neodkladné opatrenie strácalo svoj účel, a to osobitne za situácie, keď celá žaloba a návrh na neodkladné opatrenie sú založené na tom, že aktuálne vlastníčky - žalované nadobudli nehnuteľnosti za pochybných okolností darovaním v jeden deň, v katastrálnych konaniach idúcich za sebou. 2.7 Pre riadne posúdenie návrhu je nevyhnutné preskúmať údaje katastra a zoznam predchádzajúcich vlastníkov, čo okresný súd neurobil. Súčasný stav je evidentný z verejne prístupných listov vlastníctva a ani nie je sporný. Relevantnou je reťaz prevodov, ktorá ku súčasnému stavu viedla, keď žalované nadobudli nehnuteľnosti, ku ktorých nariadeniu neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, účelovými prevodmi od svojich manželov - dlžníkov žalobcu, ktorí konajú s vedomým a úmyslom zmariť uspokojenie žalobcových pohľadávok. Okresný súd tak neposkytol súdnu ochranu, ktorej sa žalobca domáha, čím bolo porušené jedno z jeho základných práv.
2.8 Navrhol, aby odvolací súd vyžiadal príslušnú dokumentáciu z Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor, a to kompletnú zložku katastrálneho konania sp.zn. V-XXXX/XXXX vrátane darovacej zmluvy ako titulu pre zápis zmeny vlastníckeho práva na LV č. XXX, kompletnej zložky katastrálneho konania sp.zn. V-XXXX/XXXX vrátane darovacej zmluvy ako titulu pre zápis zmeny vlastníckeho práva na LV č. XXX, kompletných zložiek katastrálnych konaní, ktorými boli povolené zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX a XXX pre k.ú. Q., a to pred konaním V-XXXX/XXXX a V-XXXX/XXXX. 2.9 Poukázal na to, že úvahy okresného súdu korešpondujú s ideálnym právnym stavom, v ktorom neexistujú nezákonné rozhodnutia orgánov verejnej správy a ponúkol tri alternatívy takýchto prípadov. Poukázal predovšetkým na to, že žalobca nemôže zaručiť, že rozhodnutie o povolení vkladu spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti a že úradník, ktorý vklad povolil, riadne a kvalifikovane preskúmal všetky podklady, vrátane právnej analýzy nemožnosti darovania majetku z BSM jednému z manželov, pričom pochybenie v tomto smere nebýva v realite ojedinelé. Poukázal tiež na alternatívu, že nehnuteľnosti predtým mohli byť vo výlučnom vlastníctve manželov žalovaných, nepatrili do BSM, a teda pre darovanie neexistovala žiadna prekážka. V rámci verejne dostupných údajov žalobca zistil, že v bezprostrednom susedstve rodinného domu súpis. č. XXX. sa nachádzajú pozemky a zrejme aj stavba
- národná kultúrna pamiatka, ktorá ale nie je zapísaná na liste vlastníctva, vo vlastníctve príbuzného manželov žalovaných pána R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX. Ide pravdepodobne o otca manželov žalovaných; pozemky sú evidované na LV č. XXX a ide o parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX, ktoré sú viditeľné na mapách, ktoré žalobca predložil už v návrhu, a to severne od pozemku parcely č. XXX, XXX, XXX a rodinného domu súpis. č. XXX. Na preukázanie a lepšiu ilustráciu predložil odvolaciemu súdu rovnaký výňatok z mapy so žltým zvýraznením pozemkov otca manželov žalovaných. Zároveň predložil súdu aj úplný výpis z obchodného registra spoločnosti BETON-BUILDING, s.r.o., so sídlom F. F. X-X, XXX XX C. L., K.: XX XXX XXX, z ktorého vyplýva, že v roku 2009 túto spoločnosť zakladal Z. T., manžel žalovanej 2/ a konateľom spoločnosti v roku 2009 bol najskôr R. T., bytom Q. XXX, neskôr v júni 2009 sa ním stal Z. T., manžel žalovanej 2/. V tom čase mal hlásený trvalý pobyt na adrese Q., t.j. adrese rovnakej ako mal v tom čase a aj do súčasnosti R. T.. Stavba so súpisným číslom XXX nie je aktuálne zapísaná na LV a podľa údajov z katastra ide o stavbu postavenú na pozemkoch parc. č. XXX a XXX v susedstve nehnuteľností žalovanej 1/. Otec žalovaných nadobudol pozemky, evidované na LV č. XXX v bezprostrednom susedstve nehnuteľností darovaných žalovanej 1/ v roku 1976 (údaj označený žltým na liste vlastníctva). Pravdepodobne dotknuté pozemky boli rodinné pozemky otca manželov žalovaných a tieto previedol synom v minulosti do ich výlučného vlastníctva a títo následne ich previedli žalovaným. 2.10 Treťou eventualitou je koordinované konanie žalovaných spolu s ich manželmi a prípadne inými osobami s úmyslom previesť nehnuteľnosti cez viaceré osoby a tým vytvoriť reťaz úkonov, smerujúcich ku kamufláži celej operácie. Dotknuté osoby tak mohli využiť reťaz prevodov, ktoré boli zavŕšené darovacími zmluvami na manželky. Keďže uvedené osoby evidentne sledovali sťaženie vymáhateľnosti pohľadávok žalobcu, takýto model tiež nie je nepravdepodobný. Možností na zosnovanie účelových prevodov nehnuteľností je niekoľko, avšak tieto možnosti sa dajú jednoducho rozptýliť a postaviť naisto preverením údajov z katastra nehnuteľností, o ktoré žalobca súd výslovne požiadal. Okresný súd však takýto dôkazný prostriedok odignoroval, sústredil sa na prezentáciu a presadzovanie iba jednej z možných právnych konštrukcií a navyše takej, pri ktorej by k pochybnému darovaniu nemohlo dôjsť, odignorujúc všetky ostatné, ktoré by účelové konanie žalovaných osvedčovali. Ide o ďalšie vážne pochybenie súdu prvej inštancie, a to nielen pri skúmaní podkladov a súvislostí požadovaného neodkladného opatrenia zo skutkovej stránky, ale pri právnom posúdení základu. 2.11 Odôvodnenie napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie teda neobstojí ani v tejto časti, keďže je založené na selektívnom výbere práve jednej z možných konštrukcií a ignorovaní všetkých ostatných vedúcich ku opačným záverom, a to všetko navyše bez overenia zodpovedajúcich údajov, ktoré si súd vie bez akýchkoľvek prekážok zistiť vlastnou činnosťou. Súd prvej inštancie sa tak nepochopiteľne postavil na ochranu jednej zo strán konania, a to práve tej, ktorá je porušovateľom zákona, v dôsledku čoho je žalobca nútený uplatňovať svoj nárok súdnou cestou a odoprel poskytnúť ochranu spoločnosti žalobcu, ktorá je protiprávnym konaním dlžníkov a aj žalovaných poškodená. 2.12 Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zmenil po zabezpečení navrhovaných dôkazov, nariadil neodkladné opatrenie v prospech žalobcu podľa jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 19.11.2020 a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovaným. 2.13 Ku odvolaniu pripojil výpis z katastra nehnuteľností, výňatok z katastrálnej mapy, výpis z obchodného registra spoločnosti BETON-BUILDING, s.r.o., výňatok z katastrálnej mapy, vyhľadávanie podľa súpisného čísla stavby - výpis z portálu Kapor (listinné doklady na č.l. 72-76 spisu).
3. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1C.s.p. ako vo výroku správne rozhodnutie potvrdil z nasledovných dôvodov:
4. Podľa §387 ods.1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
5. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5.1 Zákon v ustanovení §325 odsek 1 C.s.p. ustanovuje dva predpoklady, na základe ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie. Prvým je potreba bezodkladne upraviť pomery, ktorá potreba musí byť naliehavá a nevyhnutná; upraviť pomery nemožno spätne. Druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená, ktorá obava je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony, smerujúce ku sťaženiu či mareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Vždy je potrebné skúmať, či je požadovaný nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, kedy súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Navrhovateľ je povinný predovšetkým opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha.
6. Žalobca sa vo veci samej domáha určenia neúčinnosti darovacích zmlúv v zmysle §42b zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“). Zmyslom inštitútu odporovateľnosti v zmysle §42a a §42b OZ je možnosť veriteľa domáhať sa žalobou na súde, aby určil, že dlžníkove úkony, ktorými ukracuje uspokojenie vymáhanej pohľadávky veriteľa, sú voči nemu právne neúčinné a možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že prípadný prevod vlastníctva nehnuteľnosti zo strany žalovaných v rade 1/,2/ na ďalšie osoby môže mať za následok zmarenie oprávneného záujmu žalobcu domôcť sa svojej pohľadávky, odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobca je v prípade scudzenia nehnuteľnosti zo strany žalovaných 1/,2/ chránený hmotným právom v ustanovení §42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia §42a ods. 2 až 5 OZ, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/44/2007 zo dňa 30.04.2007, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2008 pod číslom 5; porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 2Mcdo/19/2008 zo dňa 21.05.2009). Ustanovenie §42b ods. 4 Občianskeho zákonníka zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech. Priznaniu takéhoto nároku však musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené a bola určená neúčinnosť právneho úkonu potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu, spôsobilého k výkonu rozhodnutia (exekučného titulu), vydaného proti dlžníkovi, domáhať nariadenia výkonu rozhodnutia postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie voči dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je možné (napr. preto, že osobe, v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon urobil, už takto nadobudnuté majetkové hodnoty nepatria) má veriteľ právo domáhať sa peňažnej náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorú má daná osoba z odporovateľného právneho úkonu. Pojem prospech pritom znamená akýkoľvek majetkový osoh bez ohľadu na to, či bol dosiahnutý na základe odplatného alebo bezodplatného právneho úkonu. Žalované 1/,2/ nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam darovacími zmluvami zo dňa 14.11.2019; v prípade úspechu žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu je práve žalovaná 1/ a žalovaná 2/ osobou, majúcou z takéhoto odporovateľného právneho úkonu majetkový
prospech. S poukazom na vyššie uvedené tak odvolací súd konštatuje, že ani prípadným scudzením tejto nehnuteľnosti, respektíve nakladaním s ňou, nebude znemožnený potenciálny budúci výkon rozhodnutia vo veci samej a nedôjde ku zmareniu účelu odporovacej žaloby, pretože žalobcovi zostane zachované právo na náhradu v peniazoch voči žalovaným 1/,2/ vo výške ich prospechu z odporovateľného právneho úkonu. 7. Vzhľadom na uvedené je odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie, vyjadreným vo výroku uznesenia, že nie sú dané predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto uznesenie okresného súdu v zmysle §387 ods.1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil. 8. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, resp. ktorým sa konanie pred ním skončí; o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté v rámci prebiehajúceho konania vo veci samej, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie vo veci samej končí, takýmto rozhodnutím nie je ani rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní proti predmetnému uzneseniu, preto odvolací súd v zmysle §396 odsek 1 C.s.p. v spojení s §262 ods. 1 C.s.p. a contrário o trovách odvolacieho konania nerozhodoval. 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods.2 veta druhá C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods.2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).