Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-69-2020.pdf
PDF · 108.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/69/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: V. Y., nar. 04.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX M., o zaplatenie 1 140,71 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobu domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1 140,71 eura s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 140,71 eura od 28.11.2017 do zaplatenia z dôvodu, že mu bola postúpená pohľadávka proti žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020 uzavretej s VÚB a.s., ktorá uzatvorila dňa 03.12.2013 so žalovanou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru pod číslom úverového účtu 2081088321 a reg. č. 010161411291113, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1 530 eur, pričom žalovaná v stanovených termínoch neplnila splátky a z toho dôvodu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 08.11.2017. Žalobca si uplatnil len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru v sume 1 140,71 eura s príslušenstvom, ktorú žalovaná napriek predžalobnej upomienke nezaplatila.
2. / Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní namietala platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky z VÚB a.s. na žalobcu s tým, že tretia upomienka zo dňa 28.09.2017 jej nebola do dnešného dňa doručená a teda žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal doručenia tejto upomienky. Okrem toho spochybnila výšku vymáhanej pohľadávky s poukazom na obsah tretej upomienky a výpis z jej úverového účtu, ktorý žalobca predložil s tým, že žalobca nepreukázal, že ide o jej úverový účet, keďže tam nebolo vyplnené jej meno a priezvisko. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.10.2020 (č.l. 63) žalovaná okrem námietky týkajúcej sa neplatnosti postúpenia pohľadávky vzniesla aj námietku premlčania bez bližšej špecifikácie a okrem toho uviedla, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. resp. ich uvádza zavádzajúco a nesprávne a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
3./ Žalobca vo svojej reakcii na odpor žalovanej proti platobnému rozkazu (č.l. 55) uviedol, že v tomto prípade boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách s tým, že jeho právny predchodca vyzval žalovanú na zaplatenie peňažného dlhu pred postúpením pohľadávky a žalovaná napriek písomnej výzve dlh nezaplatila a dostala sa do omeškania s jeho zaplatením viac ako 90 kalendárnych dní. Pokiaľ ide o jeho aktívnu legitimáciu v tomto spore, tak táto je preukázaná oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanej zaslané doporučene, čo preukazuje podací
hárok. V ďalšom vyjadrení (č.l. 82) pripojil prehľad splátok zo strany žalovanej s tým, že posledná splátka vo výške 5 eur bola uhradená dňa 10.02.2020.
4./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaná dňa 03.12.2013 uzavrela s VÚB a.s. zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. 010161411291113, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebný úver na splatenie spotrebiteľských úverov vo výške 1 530 eur s lehotou splatnosti 120 mesiacov s tým, že úver sa čerpá jednorazovo dňa 03.12.2013. Podľa zmluvy mala žalovaná zaplatiť 118 splátok s tým, že mesačná anuitná splátka vrátane poistného predstavuje 24,73 eura a z toho je mesačná splátka poistného 1,24 eura. Dátum prvej splátky bol 17.02.2014 a termín konečnej splatnosti 17.11.2023. Výška úrokovej sadzby podľa zmluvy predstavovala 13,10% ročne a výška RPMN 14,37%. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola vyčíslená na 2 772,92 eura s tým, že výška istiny je 1 530 eur a výška celkových nákladov dlžníka 1 242,92 eura.
5./ Výzvou zo dňa 28.09.2017(č.l. 29) nazvanou tretia upomienka - pokus o zmier oznámila VÚB a.s. žalovanej, že napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradila záväzky zo zmluvy o úvere reg. č. 010161411291113 zo dňa 03.12.2013 a dlžná pohľadávka predstavuje 68,82 eura a zároveň vyzvala žalovanú na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátila celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Žalobca ohľadne doručenia tejto upomienky predložil do spisu poštový podací hárok (č.l.30), ktorý však nie je datovaný a teda nie je možné z neho zistiť doručovania akej písomnosti a z akého dátumu sa týka. Následne listom zo dňa 09.11.2017 (č.l. 32) VÚB a.s. vyzvala žalovanú na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom z dôvodu, že neuhradila napriek predchádzajúcim upomienkam dlžnú pohľadávku banky zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 03.12.2013 a oznámila žalovanej, že dňom 09.11.2017 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 1 284,31 eura, z toho istina vo výške 1 212,53 eura. Vyzvala žalovanú na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy, pričom výzva bola doručená žalovanej doporučene do vlastných rúk dňa 20.11.2017 (č.l. 33).
6./ Listom zo dňa 06.03.2020 (č.l. 35) VÚB a.s. oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky zo zmluvy uzavretej dňa 03.12.2013 žalobcovi ku dňu 02.03.2020 a uvedené oznámenie bolo dané na poštovú prepravu dňa 09.03.2020, čoho dokladom je podací hárok č. EPH192176905 (č.l. 36).
7./ Žalobca na výzvu súdu predložil prehľad splátok žalovanej na poskytnutom úvere (č.l.81), z ktorého vyplýva, že žalovaná celkovo na úvere zaplatila sumu 1 156,58 eura.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20201128> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/483/20201128> Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ods. 2 písm. j/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Podľa § 11 ods.1 písm. b/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a podľa písmena d/ ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
8./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 1 140,71 eura s príslušenstvom nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu so žalovanou dňa 03.12.2013 uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej bol spotrebný úver vo výške 1 530 eur. Keďže žalovaná primárne namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, tak súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu sa prvotne musel vysporiadať s uvedenými námietkami a skúmať postup zosplatnenia úveru a následného postúpenia pohľadávky na žalobcu a až potom skúmať aj samotnú zmluvu o splátkovom úvere z hľadiska náležitosti, ktoré obsahuje s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a taktiež ustanovenie § 52 a nasl. OZ, keďže ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah.
9./ S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľskom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy
ide o spor s ochranou slabšej strany, teda o spor, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania. Zákonodarca vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá podľa neho dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov, pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu, vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konanie. Z tohto pohľadu spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 295 CSP, súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/75/2017 zo dňa 19.04.2018).
10./ Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou zo dňa 14.02.2020): „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“
11./ Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/92/2018 z 20.11.2019, sp.zn. 7Cdo/26/2017 z 28.03.2018 a sp.zn. 1Cdo/136/2019 zo dňa 26.02.2020 podrobne sa zaoberajúcimi splnením podmienok pre platné postúpenie pohľadávky banky uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a následnej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ). Napokon špeciálna úprava v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti je v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V zmysle § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
12./ Na základe uvedeného bolo potrebné vychádzať z toho, že proces postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým je banka, je nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa. Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom môže celú tzv. zosplatnenú
pohľadávku postúpiť inému subjektu. Je zrejmé, že banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu (s rizikom vystavenia sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť jednostranný právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky za vyššie uvedených podmienok.
13./ V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Ako je uvedené vyššie, podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať, ale z celého kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota môže teda najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, t. j. nasledujúci deň po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Občiansky zákonník je v ustanovení § 565 v porovnaní s ustanovením § 53 ods. 9 nejednoznačný, pretože posledná veta § 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, je v rozpore s uzákonenou 3-mesačnou lehotou v § 53 ods. 9. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
14./ V tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom vyplýva, že veriteľ - dodávateľ
- uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná. V konaní bolo preukázané, že banka výzvou zo dňa 28.09.2017 (č.l. 29) oznámila žalovanej, že je v omeškaní so splácaním jej pohľadávky ku dňu 28.09.2017 vo výške 68,82 eura a zároveň ju upozornila, že ak dlžnú sumu neuhradí okamžite, tak bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Následne listom zo dňa 09.11.2017 (č.l. 32) banka oznámila žalovanej vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, avšak neuviedla pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky splatnej určitého dňa vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru (§ 37 ods. 1 OZ). Keďže pohľadávka zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou v celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku jednostranného právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu, tak je potrebné skúmať, či oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ dostatočne určité a teda či je platným právnym úkonom a je potrebné skúmať aj predchádzajúci proces týkajúci sa upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 OZ.
15./ V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu žalobcovi neboli dodržané, súd dospel k záveru, že právny úkon postúpenia je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe toho bolo nutné konštatovať, že žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky v tejto veci nebol aktívne legitimovaný, a práve z toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Keďže súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca nebol nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanej. Na zdôraznenie svojho stanoviska súd opätovne poukazuje na obsah výzvy banky zo dňa 28.09.2017, z ktorej nie je zrejmé, s ktorou splátkou je žalovaná v omeškaní a od akého dátumu a či potom na uplatnenie práva v zmysle § 53 ods. 9 OZ došlo k uplynutiu trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky. Okrem toho zo strany žalobcu nebolo preukázané, že uvedená výzva bola skutočne doručená žalovanej, keďže žalobca predložil len poštový podací hárok bez dátumu a bez uvedenia akej poštovej zásielky sa tento hárok týka. Následné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 09.11.2017 nemožno považovať
za platný právny úkon pre jeho neurčitosť, nakoľko tiež z neho nie je zrejmé, v dôsledku čoho došlo zo strany banky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, i keď v tomto oznámení sa uvádza, že žalovaná neuhradila dlžnú pohľadávku banky, ale neuvádza sa, s ktorou splátkou a odkedy bola žalovaná v omeškaní a teda z obsahu oznámenia nie je možné zistiť, či zo strany banky boli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a preto tento právny úkon je pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný a súd teda nemal preukázané, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti dlhu boli splnené zákonné podmienky k tomu, aby tento dlh následne mohol byť platne postúpený žalobcovi. Keďže v tomto prípade nedošlo k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru, tak následne nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu celej pohľadávky vyplývajúcej z predchádzajúceho zosplatnenia úveru na žalobcu (§ 39 a § 525 ods. 2 OZ) a v tom prípade žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie uvedeného nároku v súdnom konaní. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 1 140,71 eura s príslušenstvom v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
16./ Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že ak by aj došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a k následnému platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, tak aj v tom prípade by nebolo možné žalobe vyhovieť v celom rozsahu s poukazom na skutočnosť, že úver by súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, pričom na základe tohto úveru žalovanej bola poskytnutá suma 1 530 eur a doposiaľ žalovaná splátkami už zaplatila celkovo sumu 1 156,58 eura a teda by bolo možné zaviazať ju len na zaplatenie rozdielu vo výške 373,42 eura. Svoj názor o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru súd opiera o ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného obsahovať aj RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom v tomto prípade v zmluve bola RPMN vyčíslená na 14,37 %, čo však nezodpovedá skutočnosti, nakoľko správna RPMN je 15,58 % (interaktívna kalkulačka na výpočet RPMN na portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR), keď do celkových nákladov spotrebiteľa pre výpočet RPMN je v zmysle § 2 citovaného zákona potrebné započítať aj poistné vo výške 1,24 eura mesačne, ktoré tvorí súčasť mesačnej anuitnej splátky vo výške 24,73 eura a teda pokiaľ žalovaná mala uhradiť 118 splátok po 24,73 eura, tak celková čiastka predstavuje sumu 2918,14 eura, pričom v zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť na sumu 2 772,92 eura. Z toho dôvodu je v zmluve o splátkovom úvere nesprávne uvedená RPMN a taktiež celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a preto v tejto časti je pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ uvedená zmluva neplatná a keďže potom neobsahuje jednu z náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., tak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zo strany žalovanej už bola zaplatená suma 1 156,58 eura z úveru poskytnutého vo výške 1 530 eur, tak v prípade dôvodnosti žaloby by bolo možné žalovanú zaviazať iba na zaplatenie sumy 373,42 eura s príslušenstvom.
17./ Vzhľadom k tomu, že žaloba žalobcu bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane, tak už nie je potrebné, aby sa súd podrobnejšie vyjadroval k námietke premlčania vznesenej žalovanou, keďže táto bola uvedená len všeobecnej bez bližšej konkretizácie a teda nie je zrejmé, či žalovaná namietala premlčanie celej pohľadávky žalobcu alebo len jej časti a z akých dôvodov.
18./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov konania, i keď v zásade žalovaná by mala právo na náhradu trov konania v plnej výške, avšak žalovaná náhradu trov konania nepožadovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).