Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ek/1509/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V.. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX Y.-F., proti povinnému: V.. I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/XX, XXX XX Y.-G. E., o vymoženie 186,23 eur a trov exekúcie, vykonávanej povereným súdnym exekútorom: JUDr. Ľuboš Sidorják, so sídlom exekútorského úradu Murgašova 3, 040 01 Košice, sp. zn. 147EX 624/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. júla 2020, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. júla 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07.10.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 186,23 eur a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, Rozhodnutia o priestupku Okresného úradu Košice - okolie č. OU- KS-OVVS-2019/001288 zo dňa 13.05.2019 (ďalej v texte aj ako „Exekučný titul“). Poverením zo dňa 13.12.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, so sídlom exekútorského úradu Murgašova 3, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 147EX 624/19.

3. Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, ktorý odôvodnil tým, že je nevinný. Oprávnený si počas 1. uzurpácie plôch na základe „PMM“ zväčšil plochu 430 m2 na 503 m2, z toho 50 m2 z parcely povinného č. 811/25 a 23 m2 z parcely č. 811/23 (spolu o 73 m2) a na hranici uzurpovanej plochy 503 m2 si postavil chatu, ako čiernu stavbu, ktorou si plochu 503 m2 zabetónoval, pričom 18.08.2017 si postavil posuvnú kovovú bránu na hranici uzurpovanej plochy 14 m2 z plochy 420 m2 povinného za účelom parkovania auta na súkromnom pozemku povinného. Oprávnený si takýmto spôsobom počas 2., 3. a 4. uzurpácie zväčšil svoju plochu zo 503 m2 až na 614 m2, čo je podľa povinného dôkazom toho, že sa oprávnený obohatil o plochu cca 200 m2 o hodnote 7000 eur a tiež dôkazom vzniku „PMM“ o počte 7 osôb a najmenej 12 vyšetrovateľov PZ, vrátane p. Biznárovej (Okresný úrad Košice - okolie schválil GP č. 00222585-58/98, skrátený názov GP č. 184/98 dňa 04.10.1999). P. Biznárová žiada od povinného uhradiť pohľadávku 186,23 eur a trovy exekúcie 98,23 eur prostredníctvom exekúcie, pričom povinný musel na príkaz sudkyne odovzdať 100 eur súdnemu znalcovi, ktorý je podľa povinného biely koňom „PMM“. Ďalej ako dôkaz povinný uvádzal aj jeho zavlečenie na súd násilím, jeho udanie na súd (dňa 24.12.2014, 22.10.2012, 17.10.2018, 04.07.2019 a 17.10.2019) za to, že povinný porušil vlastnícke vzťahy oprávneného, morálne zásady, , a ani to „PMM“, že kauza oprávneného, vrátane 12 trestných činov zo zabitia mafiou, nebola vôbec riešená. Ďalej mal povinný za to, že úhrada škody by mala byť aj za

zavlečenie na súd, kedy došlo k „poškodeniu jeho morálnej ujmy“ a jeho rodiny, pričom obhajkyňa súdu so žalobcami udali na súd povinného na základe zo dňa 28.08.2008, kde je parcela č. 811/24 oprávneného s dĺžkou 31.07 m a šírkou 22, 05 m (čo odpovedá ploche 685 m2) a s plochou 14 m2 je plocha oprávneného už 700 m2 s hodnotou 24500 eur, čo je podľa povinného dôkaz o tom, prečo Okresný súd zrušil rozsudok zo dňa 13.07.2016, avšak sudkyňa hneď vydala uznesenie súdu zo dňa 06.08.2017 na základe na uzurpáciu plochy 14 m2 z plochy 420 m2 povinného, čo je dôkazom toho, že p. Biznárová by mala riešiť exekúciou „PMM“ a nie povinného, teda by mala riešiť exekúciou obohacovanie oprávneného o plochu cca 200 m2 v hodnote 7000 eur. Na záver povinný uviedol, že sudkyne a p. Biznárová doposiaľ nemôžu pochopiť to, že ak povinný nechce mať väčšiu plochu ako 420 m2, tak on nemohol porušiť vlastnícke vzťahy oprávneného, iba „PMM“ čo je skutková podstata veci na riešenie pre exekútora, pričom povinný uviedol, že nikdy nevykonával „biznis“ zlodejstva plôch so zabíjaním „PMM“ a zdôraznil, že kauzu „PMM“ opäť rieši Okresný súd už od 02.01.2019 a nie p. Biznárová.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22.01.2020 so zastavením exekúcie nesúhlasil. Podľa jeho tvrdení sa návrh povinného na zastavenie exekúcie zakladá na nepravdivých tvrdeniach, ktoré nevie potvrdiť žiadnym relevantným dokladom, a tiež, že uvedené námietky povinného nesúvisia s podstatou exekúcie. Oprávnený zotrval na podanom návrhu na vykonanie exekúcie a nevidí dôvod na zastavenie exekučného konania voči povinnému.

5. Súd v napadnutom uznesení po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že k návrhu na vykonanie exekúcie musí oprávnený pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, pričom exekučným titulom je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy. Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol povinný zaviazaný nahradiť oprávnenému vzniknutú škodu vo výške 186,23 eur. Exekučný titul, predložený oprávneným bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, vydanou Okresným úradom Košice - okolie, ktorou bolo potvrdené, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 19.08.2019 a vykonateľnosť dňa 18.09.2019. Rozhodnutie okresného úradu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť exekučným titulom, podľa záverov súdu spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd v danej veci správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Zdôraznil, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie v danom prípade bolo len tvrdenie, že je nevinný a námietky ním uplatnené mohli byť použité len v konaní o priestupku pred Okresným úradom Košice - okolie. Nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu stratili tieto argumenty povinného právnu relevanciu. Exekučný súd je exekučným titulom viazaný. Súd ďalej zistil, že námietkami povinného, ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, sa už zaoberal Okresný úrad Košice - odbor opravných prostriedkov, kedy tento úrad odvolanie povinného zamietol.

6. Voči tomuto rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej opätovne namietal, že je nevinný. Zopakoval skutočnosti, ktorá uviedol aj v návrhu na zastavenie exekúcie, pričom doplnil, že ešte pred rozhodnutím súdu mu súdny exekútor zablokoval 326,- eur určených na stavebné sporenie pre jeho vnuka a vnučku. Podľa povinného skutky „PMM“ a súdneho exekútora nepodporujú prijaté protikorupčne opatrenia vlády a ide o podvod pripravený p. Biznárovou, sudkyňou Hovančákovou a dvojicou komplicov na odbore VVS podobne ako v prípade mafie Kočnera, ktorý mal tiež ľudí na všetkých stupňoch štátnej moci. To sú podľa povinného relevantné dôkazy oproti tým, na základe ktorých má uhradiť 186 eur oprávnenému ako členovi „PMM“, ale ešte aj 140,- eur zo sumy 326,- eur súdnemu exekútorovi, čo označil za mafiánsky čin.

7. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti nebránia jej prejednaniu ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, pričom povinný tieto závery v podanej sťažnosti žiadnym spôsobom nespochybnil. Základom rozhodnutia sťažnostného súdu bola preto aplikácia ust. , keďže sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti. Sťažnostný súd preto nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej vyšším súdnym úradníkom. Práve pre správnosť dôvodov pre prijatie preskúmavaného rozhodnutia uvedených v napadnutom uznesení by z titulu aplikácie ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie sťažnostného súdu. Súd ale považuje za potrebné nad rámec ustanovenia Exekučného poriadku doplniť odôvodnenie tohto uznesenia o výklad smerujúci k zdôrazneniu správnosti jeho záverov.

14. Povinný v podanej sťažnosti predovšetkým namietal, že vykonávané rozhodnutie nie je správne, pretože on „nie je vinný“ (zo spáchaniu skutku právne kvalifikovaného v predloženom exekučnom titule ako priestupok proti majetku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pozn. sudcu).

15. Sťažnostný súd k tejto argumentácii povinného uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu, na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc a v tomto smere nepôsobí ako opravná inštancia. S ohľadom na požiadavku právnej istoty sa v exekučnom konaní uplatňuje zásada prezumpcie správnosti, podľa ktorej sa správne akty považujú za bezvadné, teda majúce právne účinky, pokiaľ

nie sú predpísaným (zákonným) spôsobom revidované (zrušené, zmenené) príslušným orgánom, a to aj v prípade, ak by boli nezákonné, alebo vecne nesprávne. Ustálená judikatúra zaujala tiež záver, že vecnú správnosť správneho aktu (exekučný) súd (s výnimkou súdov správneho súdnictva) oprávnený skúmať nie je, a je oprávnený skúmať len to, či sa vôbec jedná o správny akt (či sa teda nejedná o paakt), či bol vydaný v medziach právomoci správneho orgánu, a či nadobudol právomoc a vykonateľnosť. Prekročenie právomocí správnych orgánov pri vydávaní exekučného titulu sťažovateľ nenamietal a ani súd z úradnej povinnosti nedostatok právomoci pôvodcu exekučného titulu v konaní nezistil. Rozhodnutie správneho orgánu predložené súdu v tomto exekučnom konaní nebolo zrušené, či zmenené, z pohľadu exekučného súdu sa jedná o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre výkon exekúcie. Námietky povinného, že nie je vinný zo spáchania priestupku tak, ako je to uvedené v exekučnom titule, smerujú proti vecnej správnosti exekučného titulu, avšak exekučný súd (ako bolo uvedené vyššie) je právoplatným exekučným titulom viazaný bez toho, aby bol oprávnený na jeho vecný prieskum. Je preto správny právny záver vyjadrený v preskúmavanom rozhodnutí, že predmetom námietok proti exekúcii môžu byť iba skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Preto ak by aj namietané skutočnosti existovali pred vznikom exekučného titulu, nemožno ich v danom štádiu konania uplatniť, nakoľko ich relevancia sa skončila nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu a do exekučného konania sa neprenášajú. Pokiaľ potom exekučný titul označuje za páchateľa priestupku a zároveň za nositeľa povinnosti nahradiť oprávnenému spôsobenú škodu povinného, exekučný súd je exekučným titulom bezvýhradne viazaný a preto tejto námietke povinného nemohol pripísať žiadny význam. Sťažnostný súd pri posúdení tohto prípadu preto vychádzal zo súdnou praxou akceptovaného názoru, ktorý zrozumiteľne vyjadril aj súd v napadnutom uznesení, že pokiaľ sa obrana povinného proti exekúcii týka skutočností, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, je zrejmé, že povinný tým žiada súd o vecný prieskum exekučného titulu, na čo však exekučný súd nemá žiadnu právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon predloženého exekučného titulu, do obsahu ktorého nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný.

16. Povinný v podanej sťažnosti namietal, že v konaní súdov a súdneho exekútora je potrebné vidieť trestný čin podvodu na viacerých stupňoch výkonu verejnej správy. Vo všeobecnosti k tejto námietke povinného sťažnostný súd konštatuje, že dôvod zastavenia exekúcie zo strany súdu uvedený v ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je formulovaný všeobecne a jeho účelom je umožniť, aby výkon rozhodnutia bol zastavený i v iných závažných prípadoch, ktoré pre ich rôznorodosť nie je možné priamo predpokladať a špecifikovať v právnej norme. Podľa sťažnostného súdu musí ísť o také okolnosti, pri ktorých je žiadané, aby výkon rozhodnutia bol označený ako neprípustný, a preto musí ísť o okolnosti, ktoré sa v uvedenom smere vyznačujú zodpovedajúcou relevanciou, resp. pôsobia intenzívne a v podstatnej miere na posúdenie zákonnosti vedenej exekúcie. Z pohľadu týchto zásad tvrdenie povinného, že dosiahnutie exekučného titulu trestným činom je tzv. iným dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, je možné považovať za relevantné, keďže v prípade preukázania tohto tvrdenia by bol výkon exekúcie v rozpore s procesnými princípmi majúcimi základ v hmotnom práve - , ktoré ovládajú aj konanie o výkon rozhodnutia. Súd ale v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Zákon síce vo všeobecnosti ustanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Práve v ust. však taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže. Riešenie týchto otázok je len v kompetencii príslušných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný. Povinný súdu nepredložil žiadne rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, že by vydanie exekučného titulu a jeho následný výkon bolo docielené spáchaním trestného činu, preto ani túto námietku povinného nie je možné považovať za dôvodnú.

17. Povinný účasť súdneho exekútora na „podvode“ odôvodnil tým, že mu zablokoval 326,- eur určených na stavebné sporenie pre jeho vnuka a vnučku. Súd k týmto tvrdeniam povinného uvádza, že tieto úkony súdneho exekútora v a nasl. priamo predpokladá a ich účelom je predbežne, rýchlo a účinne zabezpečiť sumy na účtoch povinného v exekučnom konaní v takej výške, aby následný výkon exekúcie na podklade exekučného príkazu bol čo najefektívnejší. V jeho konaní preto súd nezistil žiadne prvky protiprávnosti.

18. Tvrdenia povinného vo vzťahu k činnosti súdneho exekútora by bolo možné podľa ich obsahu posúdiť aj ako námietku zaujatosti povereného súdneho exekútora (§ 33 Exekučného poriadku), ktorá však smeruje výlučne voči jeho postupu v exekučnom konaní. Súd preto ďalej upovedomuje povinného a súdneho exekútora, že v zmysle § 33 Exekučného poriadku nie sú dôvodom na vylúčenie súdneho exekútora okolnosti spočívajúce v jeho postupe v exekučnom konaní (alebo iných exekučných konaniach). Tvrdenia povinného neobsahujú ani zákonom požadované náležitosti vyžadované pri námietke zaujatosti (§ 33 ods. 8 Exekučného poriadku). Súd preto na tieto tvrdenia povinného, ktoré by bolo možné podľa ich obsahu posúdiť aj ako námietku zaujatosti súdneho exekútora, neprihliadal (§ 33 ods. 10 Exekučného poriadku) a vo veci tak nebolo potrebné vydať osobitné rozhodnutie podľa § 33 ods. 9 Exekučného poriadku.

19. Vo všeobecnosti sťažnostný súd konštatuje, že ani prípadné nedostatky v postupe súdneho exekútora nemôžu mať žiadny vplyv na prípustnosť exekúcie. V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd skúma výlučne iba to, či sú v danom prípade dané dôvody na jej zastavenie upravené v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Nespokojnosť povinného so zaisťovacími úkonmi súdneho exekútora nemohla mať z hľadiska posúdenia dôvodov prípustnosť exekúcie žiadny význam, keďže ani prípadné pochybenia súdneho exekútora (pokiaľ by nejaké existovali) pri výkone exekučnej činnosti nemôžu viesť k zastaveniu exekúcie. Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti, pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. Je potom zrejmé, že ani prípadný nesprávny postup súdneho exekútora dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku založiť nemôže.

20. K obrane povinného v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v podanej sťažnosti súd ďalej vo všeobecnosti dodáva, že posudzovanie jej opodstatnenosti nie je ovládané revíznou zásadou, ktorá by z úradnej povinnosti zaväzovala súd k aktívnemu vyhľadávaniu všetkých relevantných skutkových okolností a dôkazov, na ktorých základe by bolo možné prijať záver o jej dôvodnosti. Povinný je povinný dôvody zastavenia exekúcie aspoň obsahovo tvrdiť a toto tvrdenie oprieť o presvedčivé argumenty s príslušnou relevanciou vo vzťahu k posudzovaniu podmienok prípustnosti exekúcie. Samotné ničím nepodložené všeobecné tvrdenia povinného nesúvisiace s posudzovaním zákonnosti vedenej exekúcie v tomto konkrétnom prípade bez ďalšieho dôvodnosť podanej sťažnosti založiť nemohli. Súd záverom dodáva, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súdy stotožnili s jej právnymi názormi a predstavami, preberali a riadili sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodli v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, či dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia namietaných skutočností (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , , a ).

21. Súd dôsledne sa zaoberajúc tvrdeniami povinného pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo samotného účelu vykonávacieho konania, ktorého je zaistiť ochranu práva toho, komu takéto právo bolo priznané vykonateľným exekučným titulom. Ak je súčasťou rozhodnutia orgánu verejnej moci uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát si ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v tomto rozhodnutí. Inštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté priznané plnenie riadne a včas, teda vo výške a v lehote určenej vykonávaným rozhodnutím. Z ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať plnenie z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Pokiaľ si potom povinný svoju povinnosť voči oprávnenému nesplnil tak, ako mu to ukladá exekučný titul, oprávnený má zákonom priznanú možnosť domáhať sa jeho núteného výkonu. Aj sťažnostný súd potom dospel k záveru, že exekúcia sa začala dôvodne. Porovnaním výroku exekučného titulu a vydaného poverenia je zrejmé, že oprávnený sa voči povinnému domáha vymoženia len toho, čo mu priznáva vykonateľné rozhodnutie správneho orgánu predložené exekučnému súdu ako podklad pre výkon exekúcie. Týmto okolnostiam musí zodpovedať aj miera ochrany, ktorú môže exekučný súd

poskytnúť povinnému, ktorá (ako už bolo súdom vysvetlené v predchádzajúcom výklade) je limitovaná práve tým, že si dobrovoľne a riadne nesplnil to, čo mu bolo exekučnými titulom uložené. Je zrejmé, že povinný mal o exekučnom titule vedomosť, a mal tak preukázateľne vedomosť o výške svojej povinnosti ako aj o lehote na jej splnenie. Súd preto dospel k záveru, že exekučné konanie je vedené dôvodne a je to práve povinný, ktorý svojím správaním, resp. neplnením uloženej povinnosti riadne a včas, zapríčinil túto fázu konania, ktorej účelom je v daný okamih nielen vymoženie priznaného nároku oprávneného, ale aj náhrada nákladov exekučného konania.

22. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Preskúmavané rozhodnutie, ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, je tak vecne správne a sťažnostný súd v konaní nezistil žiadne dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Z uvedených dôvodov súd sťažnosť povinného pre jej nedôvodnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s Exekučného priadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).

23. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie, pričom povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení zo strany súdu. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

27. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním ( Exekučného poriadku). Oprávnený si v sťažnostnom konaní žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania podľa obsahu spisu nevznikli. výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania o sťažnosti neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo

iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).