Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/16/2019

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou T. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobcu: Mgr. T. L., nar. XX. XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX X. X., právne zastúpeného JUDr. Blankou Gondovou, advokátkou, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 74980-2/2019-BA zo dňa 18. novembra 2019 takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy") Rozhodnutím č. 200-022025-CA04/2019 zo dňa 11. septembra 2019 rozhodla, že podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „" alebo „zákon o sociálnom poistení") žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 8. júla 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"). 2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy po citácii zákonných ustanovení a zákona o sociálnom poistení uviedol, že žalobca si nárok na materské uplatnil od 8. júla 2019 Žiadosťou o materské č. B1133639 (ďalej len „Žiadosť") ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba z dôvodu starostlivosti 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 2 -

o svoje maloleté dieťa T. L., nar. XX. februára XXXX na základe Dohody medzi rodičmi o prevzatí dieťaťa do starostlivosti od 8. júla 2019 uzavretej s manželkou N.. U. L. (ďalej len „Dohoda"). Čestným vyhlásením k žiadosti o materské zo dňa 12. júla 2019 žalobca vyhlásil, že je sociálne zabezpečený podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Z informácie poskytnutej na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody so sídlom Komenského 7, Banská Bystrica zo dňa 16. augusta 2019 prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že žalobca je od 1. júna 2014 do súčasnosti zaradený vo funkcii zástupca vedúceho zmeny úseku strážnej činnosti oddelenia ochrany a nemá v zmysle o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „") udelenú rodičovskú dovolenku. Do dňa podanej informácie nepožiadal o úpravu času služby v týždni. Na výzvu prvostupňového orgánu verejnej správy žalobca predložil písomné vyjadrenie, podľa ktorého sa počas vykonávania jeho zárobkovej činnosti v sídle zamestnávateľa po dohode na nevyhnutne potrebný čas starajú o dieťa jeho starí rodičia. 3. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na zákona o sociálnom poistení a uviedol, že účelom nemocenského poistenia je (okrem iného) poskytnúť poistencovi finančnú kompenzáciu pre prípad straty príjmu v dôsledku starostlivosti o dieťa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenie,

keď žalobca naďalej vykonáva zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom, nečerpá rodičovskú dovolenku, ani nemá upravený pracovný čas konštatoval, že ho nie je možné považovať za iného poistenca v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, pretože ku dňu 8. júla 2019 svoju dcéru T. L. do starostlivosti reálne neprevzal, a preto uzavrel, že žalobca nemá nárok na materské. Rozhodnutie žalovaného 4. O odvolaní žalobcu podanom voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 74980-2/2019-BA zo dňa 18. novembra 2019 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie žalovaného"). 5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval obsah prvostupňového rozhodnutia, zhrnul dôvody žalobcom podaného odvolania a po predložení spisu prvostupňovým orgánom verejnej správy, ktorý odvolaniu žalobcu nevyhovel, vec preskúmal vychádzajúc zo skutkových zistení, že:

- žalobca si nárok na materské uplatnil Žiadosťou č. B1133639 ako iný poistenec z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby z dôvodu prevzatia mal. T. L., nar. XX. februára XXXX do starostlivosti od 8. júla 2019, 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 3 -

- mal. T. L. nar. XX. februára XXXX je spoločným dieťaťom žalobcu a jeho manželky N.. U. L., nar. XX. januára XXXX,

- žalobca a matka dieťa uzavreli dňa 8. júla XXXX J. medzi rodičmi o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, podľa ktorej žalobca prevzal mal. T. L. do starostlivosti od 8. júla 2019,

- Čestným vyhlásením zo dňa 12. júla 2019 žalobca vyhlásil, že mal. dieťa prevzal do starostlivosti od 8. júla 2019 a že je sociálne zabezpečený na základe ,

- z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica vyplynulo, že N.. U. L. požiadala o odňatie príspevku na starostlivosť o mal. T. L. od 7. júla XXXX, ktorým dňom jej nárok na rodičovský príspevok zanikol a bol jej odňatý od 1. augusta 2019,

- z vyjadrenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica zo dňa 16. augusta 2019 vyplynulo, že žalobca nemá podľa udelenú rodičovskú dovolenku, nepožiadal o úpravu času služby v týždni a od 1. júla 2014 až do súčasnosti je zaradený vo funkcii zástupca vedúceho zmeny úseku strážnej činnosti oddelenia ochrany; z predloženého výkazu služobnej činnosti žalobcu za mesiac júl 2019 vyplynulo, že jeho základný čas služby v týždni bol v uvedenom mesiaci 38 hodín a základný čas služby dosiahol v rozsahu 168,30 hodín,

- podľa vyjadrenia žalobcu doručeného na výzvu Sociálnej poisťovne dňa 2. septembra 2019 sa počas vykonávania zárobkovej činnosti žalobcu v sídle jeho zamestnávateľa po dohode na nevyhnutne potrebný čas starajú o mal. T. L. jej starí rodičia s tým, že po dohode s priamym nadriadeným je snaha upraviť služby žalobcu tak, aby mohol zabezpečovať starostlivosť o dieťa v plnom rozsahu,

- K. vyhlásením z 1. októbra XXXX, ktoré žalobca predložil k svojmu odvolaniu žalobca prehlásil, že prevzal mal. T. do starostlivosti a poskytuje jej minimálne takú starostlivosť, aká jej bola pred prevzatím do starostlivosti otca poskytovaná zo strany jej matky,

- podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bol žalobca evidovaný ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 24. septembra 2018 do 8. júla 2019. 6. Žalovaný poukázal na účelové určenie materského ako nemocenskej dávky pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti, všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky dobrovoľne nemocensky poistenej osoby v zmysle § 31 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení a osobitné podmienky nároku na materské podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d) cit. zákona, potrebu posudzovania ich splnenia na základe všetkých skutkových okolností v danej veci a relevantných zákonných ustanovení a v súlade s účelom sledovaným zákonom o sociálnom poistení a konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval vo veci posúdenia nároku žalobcu na materské správne, v súlade so zákonom o sociálnom poistení a účelom ním sledovaným, a preto odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 4 -

7. Žalovaný sa podrobne zaoberal posúdením vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k splneniu osobitných zákonných podmienok nároku na materské za konkrétnych skutkových okolností v danej veci s ohľadom na odvolacie námietky žalobcu. V odvolaní žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým mu nebol priznaný nárok na materské je nesprávne, diskriminačné a protizákonné, pretože splnil všeobecné aj osobitné podmienky nároku na žiadanú nemocenskú dávku. Namietal záver prvostupňového orgánu verejnej správy, že v dôsledku neprevzatia mal. T. do starostlivosti ho napriek existujúcej Dohode s matkou maloletej nemožno považovať za iného poistenca, pretože Sociálna poisťovňa (prvostupňový orgán verejnej správy) nezisťovala, ani neskúmala, akým spôsobom a do akej

miery sa o mal. T. starala pred uzavretím Dohody jej matka, a teda nepreukázala, že maloletú neprevzal do starostlivosti. Argumentoval, že harmonogram služieb vypracúva vedúci smeny ako jeho priamy služobne nadriadený, alebo ho vypracováva v rámci svojich kompetencií sám, a preto ho vie upraviť, prípadne si služby s kolegami vymení tak, aby mohol v čo najväčšej miere zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Zároveň nemá mesačný, ale ročný hodinový fond, a preto nemal potrebu žiadať o rodičovskú dovolenku, ani o úpravu pracovných podmienok. K svojim tvrdeniam predložil Čestné prehlásenie zo dňa 1. októbra 2019. 8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania tejto starostlivosti je v zmysle § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení jednou z osobitných podmienok nároku iného poistenca na materské a je splnená len vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti, čo znamená, že otec dieťaťa preberie na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia do starostlivosti otca poskytovala dieťaťu matka. Len v takom prípade je naplnený účel nemocenského poistenia v zmysle § 2 písm. a) cit. zákona spočívajúci v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku poskytovania starostlivosti o dieťa v prípade iného poistenca. Správnosť právneho záveru, že musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti žalovaný preukazoval znením § 51 zákona o sociálnom poistení, v ktorom je riešené prerušenie starostlivosti o dieťa a s tým spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať a z uvedeného vyvodil, že ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 cit. zákona by nemalo logiku a bolo by nadbytočné. Pokiaľ otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom rozsahu a dieťaťu je starostlivosť poskytovaná inou fyzickou alebo právnickou osobou, nemožno takúto skutkovú situáciu podľa žalovaného považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o jeho prevzatí do starostlivosti otca je v takom prípade fiktívna (formálna) a otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 5 -

9. Žalovaný ďalej uviedol, že hoci sa v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení vyžaduje pre nárok na materské (okrem iného) aj uzavretie dohody s matkou dieťaťa, vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské nejde o hlavný úkon, ktorý opodstatňuje poberanie materského, ale len o zákonný predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa. Práve zabezpečenie a vykonávanie starostlivosti o dieťa je v súlade so zmyslom a účelom zákona o sociálnom poistení primárne skúmané pre posúdenie vzniku nároku na materské, pretože jeho účelom je kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo u otca v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa. Nárok na materské sa posudzuje individuálne u každého poistenca a to aj s prihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie. 10. Vychádzajúc zo skutkových zistení, že žalobca ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže SR nečerpal k 8. júlu 2019 rodičovskú dovolenku, ani nepožiadal o úpravu času služby v týždni, pričom podľa je dĺžka základného času služby v týždni 40 hodín a dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je počas celého kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne je 38 hodín, žalovaný konštatoval, že žalobca aj po deklarovanom prevzatí dieťaťa do starostlivosti naďalej vykonával prácu v plnom služobnom pomere bez úpravy pracovných podmienok, teda si nevytvoril taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že dieťaťu poskytuje starostlivosť v širšom rozsahu ako pred jeho prevzatím do starostlivosti. Preto považoval prevzatie dieťaťa do starostlivosti deklarované Dohodou s matkou dieťaťa za fiktívne. V starostlivosti otca o dieťa sa nič nezmenilo, preto nemožno konštatovať, že sa po prevzatí dieťaťa do starostlivosti o dieťa stará vo zvýšenej miere. Nedošlo ani k zmene jeho životnej situácie, ktorá by vyžadovala kompenzáciu straty/zníženia príjmu, čo svedčí o jeho účelovom konaní s cieľom dosiahnuť finančný prospech, keď dňom 8. júla 2019 prevzal svoje dieťa do starostlivosti len formálne. Pretože žalobca reálne podmienku prevzatia dieťaťa a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu stanovenú v a zákona o sociálnom poistení nesplnil, bolo prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy o jeho nároku na materské rozhodnuté v súlade so zákonom a účelom ním sledovaným. Žaloba 11. Včas podanou správnou žalobou žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre právne posúdenie veci, ktoré nemá oporu v zákona o sociálnom poistení, pretože z podmienok v ňom uvedených explicitne, ani na základe neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť a tiež ako dôsledok nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože orgány verejnej správy v administratívnom konaní nezisťovali, v akom rozsahu poskytovala malol. dcére pred uzavretím Dohody starostlivosť jej matka.

12. Tvrdil, že jeho starostlivosť o dieťa nie je formálna, pričom poukázal na to, že neurčitý pojem starostlivosť o dieťa nemá na účely sociálneho poistenia vlastnú legálnu 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 6 -

definíciu. Je definovaný v a o rodičovskom príspevku, v zmysle ktorého sa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Z uvedeného podľa žalobcu neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečenia starostlivosti o dieťa. Zdôraznil, že napriek tom, že vykonáva svoju prácu v plnom služobnom pomere, harmonogram jeho práce je upravený tak, aby sa mohol o svoje dieťa riadne starať a pokiaľ to nie je možné, starostlivosť o dieťa poskytujú po dohode so žalobcom starí rodičia dieťaťa. Keďže s účinnosťou od 1. januára 2011 došlo k zmene o rodičovskom príspevku, z ktorého bola vypustená osobná starostlivosť, nie je možné od uvedeného dňa vyžadovať pre účely priznania nároku na materské od žiadajúcej osoby zanechanie jeho pracovnej činnosti, či dodržiavanie povinnosti osobnej starostlivosti, pokiaľ je táto osoba schopná zabezpečiť starostlivosť o dieťa inými osobami. Žalobca uviedol, že takéto opatrenia urobil, a preto spĺňa podmienky starostlivosti stanovené v zákone. Svoje dieťa T. L. prevzal do svojej starostlivosti po Dohode s matkou dieťaťa, pričom nešlo len o prevzatie fiktívne, čo vyjadril aj vo svojom Čestnom vyhlásení zo dňa 1. októbra 2019. Žalobca poukázal aj na zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého spĺňa podmienky iného poistenca, pretože došlo k Dohode s matkou dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, pričom matka dieťaťa materský, ani rodičovský príspevok na mal. T. nepoberá. Povinnosť osobnej starostlivosti a zanechanie pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať pre účely priznania nároku na materské, pretože povinnosť osobnej starostlivosti bola z zákona o rodičovskom príspevku vypustená z účinnosťou od 1. januára 2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami, avšak od 1. januára 2011 sa môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby, pričom z dôvodovej správy k novele tohto zákona vyplýva, že jej účelom bolo umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Žalobca tiež poukázal na diskriminačný rozmer postupu žalovanej, keď v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Žalobca vyjadril názor, že riadne prevzal starostlivosť o dieťa a na základe analogického ustanovenia o riadnej starostlivosti definovanej v zákone o rodičovskom príspevku určil formu ako sa bude realizovať, a teda jeho prevzatie dieťaťa do starostlivosti nebolo formálne, ako to uvádza žalovaná. Žalovaný podľa žalobcu nemá právo posudzovať, akou formou je starostlivosť o dieťa vykonávaná, pretože podmienky a formy jej realizácie neustanovuje žiaden zákonný predpis. Žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na úplnú náhradu trov konania. Vyjadrenie žalovaného 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 7 -

13. Žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav veci a obsah prvostupňového aj žalobou napadnutého rozhodnutia. Zotrval na vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žiadal žalobu žalobcu zamietnuť na základe rovnakej argumentácie, aká bola obsiahnutá aj v preskúmavanom rozhodnutí. K žalobnej námietke, týkajúcej sa neakceptovania pojmu „riadna starostlivosť o dieťa", ktorý je definovaný v zákone o rodičovskom príspevku žalovaný uviedol, že materské a rodičovský príspevok sú rozdielne dávky z hľadiska ich charakteru, účelu ich poskytovania, podmienok ich poskytovania, právnej úpravy, subjektov oprávnených na ich výplatu i subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti žalobcu sama o sebe nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie a poskytovanie starostlivosti o dieťa žalobcom, pretože uvedenou Dohodou sa splnenie zákonom požadovaných podmienok len predstiera. Materské je sociálnou dávkou poskytovanou Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia, ktorej účelom je kompenzácia straty príjmu, ktorá vznikla priamo poistencovi uplatňujúcemu si nárok na materské v dôsledku toho, že prevzal dieťa do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa následne skutočne stará. Rodičovský príspevok je štátnou dávkou, upravenou v , ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, pričom rozhodovanie o ňom a jeho poskytovanie patrí do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto dávky nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky poskytovania jednej dávky na druhú. Pojem „riadna starostlivosť" zavedený a umožňujúci v zmysle poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby zodpovedá účelu rodičovského príspevku, ktorým je

zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nezodpovedá však zákonom vymedzenému účelu materskej dávky. Zákon o sociálnom poistení má pod bližšie nešpecifikovaným pojmom „starostlivosť o dieťa" na mysli starostlivosť o dieťa vykonávanú priamo osobou, uplatňujúcou si z dôvodu výkonu starostlivosti o dieťa s tým spojený nárok na materské, o čom svedčí aj (Podľa , v znení účinnom na toto konanie (1) Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. (2) Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské) tohto zákona, ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťa z iných ako zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské dňom ukončenia starostlivosti o dieťa. Preto prevzatím dieťaťa do starostlivosti by mal priamo otec skutočne prebrať na seba starostlivosť o dieťa, ktorú do okamihu jeho prevzatia poskytovala dieťaťu spravidla jeho matka. Takýto rozsah starostlivosti však môže otec dieťaťu poskytnúť len 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 8 -

v prípade, ak tomu prispôsobí svoje pracovné podmienky. Samotná skutočnosť, že žalobca vo vzťahu k svojmu dieťaťu plní svoje rodičovské povinnosti, t. j. dôsledne sa stará o jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin sama o sebe nezakladá jeho nárok na materské, pretože uvedené je rodičovskou povinnosťou v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine, ktorú majú obidvaja rodičia. K žalobnej námietke týkajúcej sa diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne pri priznávaní (zamietaní) materského pracujúcim otcom, keď rodičovský príspevok bežne priznáva matkám, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť žalovaný uviedol, že o splnení všetkých zákonných podmienok podľa konkrétnych skutkových zistení rozhoduje Sociálna poisťovňa v súlade s § 195 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení individuálne. Odklon od rozhodovacej praxe Sociálnej poisťovne nie je v rozpore so zásadou rovného zaobchádzania (diskriminácie), pretože bol realizovaný v súlade s účelom a zmyslom zákona ako náprava predchádzajúceho nesprávneho postupu Sociálnej poisťovne. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -65 zo dňa 20. júna 2019 a Stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 1. apríla 2019 žalovaný zdôraznil, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza napr. aj z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti iným poistencom, teda poskytnutie poistného plnenia v súvislosti so vznikom ušlého príjmu v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, pričom len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti nemožno akceptovať. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúma, či tomu tak nie je, pričom uzavretie Dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné dieťaťu poskytnúť adekvátnu starostlivosť. Súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas je v rozpore s účelom nemocenského poistenia. Replika žalobcu 14. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Zdôraznil, že splnil všeobecné aj osobitné podmienky nároku na materské. Namietal záver žalovaného, že svoje dieťa prevzal do starostlivosti na základe Dohody s jeho matkou len formálne, pretože žalovaný žiadnym spôsobom uvedenú spornú skutočnosť neskúmal. Neskúmal ani to, akú časť starostlivosti poskytovala pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti otca (žalobcu) jeho matka, a teda sa nezaujímal o všetky okolnosti prípadu. Doplnil, že služobné činnosti vykonáva aj v nočných zmenách a počas aktívnej časti dňa zabezpečuje starostlivosť o dieťa v plnom rozsahu. Matka dieťaťa sa vrátila do pracovného procesu, a preto tvrdenie žalovaného o fiktívnom prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je účelové a nepodložené. Poukázal aj na zavádzajúce údaje ohľadom podmienok na priznanie materského, ktoré Sociálna poisťovňa zverejňuje na webovom portáli s tým, že právna úprava týkajúca sa materského nevylučuje jeho poskytovanie otcovi, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť. Zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa výkladu pojmu „starostlivosť o dieťa" 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 9 -

a uviedol, že právny záver žalovaného, že musí ísť o osobnú starostlivosť je nesprávny, pretože riadna starostlivosť o dieťa nie je podmienená tým, že oprávnená osoba, ktorá poberá rodičovský príspevok, nesmie pracovať. Žalobca poukázal na viaceré rozsudky krajských súdov, ktorými boli rozhodnutia žalovaného zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie s tým, že rozhodovacia prax súdov nie je jednotná v otázke posudzovania nároku otcov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „") a miestne príslušný podľa vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s , pretože nezistil žiadny z dôvodov vyplývajúci z , pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju podľa zamietol. Na žiadosť žalobcu, aby vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie, ktorú uplatnil v podanej replike správny súd neprihliadal s poukazom na , pretože nebola uplatnená najneskôr v podanej správnej žalobe, resp. v lehote na jej podanie. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 2. februára 2021 ( ). Rozsudok bol vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu od 15. februára 2021 po dobu 14 dní ( ). 16. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach, 18. Podľa (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 10 -

19. Podľa , (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, . Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 21. Podľa , (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 22. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 23. Podľa v znení účinnom na toto konanie tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 24. Podľa v znení účinnom na toto konanie z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to d) materské. 25. Podľa , v znení účinnom na toto konanie (1) Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a

b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 11 -

podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur. 26. Podľa prvá a tretia veta, v znení účinnom na toto konanie (1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. (2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok 27. Podľa , v znení účinnom na toto konanie (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 28. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). 29. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení , v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. V súlade s uvedeným správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 12 -

nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne. Podľa , je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo právoplatnosť, čo bolo v danej veci dňom doručenia rozhodnutia žalovaného žalobcovi, t. j. dňom 29. novembra 2019. 30. Predmetom súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na materské. 31. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca ako otec mal. T. L., nar. XX. februára XXXX uzavrel dňa 8. júla 2019 s manželkou a matkou maloletej N. U. L. Dohodu medzi rodičmi o prevzatí dieťaťa do starostlivosti od 8. júla 2019. Žiadosťou o materské č. B1133639 si žalobca ako iný poistenec a dobrovoľne nemocensky poistená osoba v období od 24. septembra 2018 do 8. júla 2019 uplatnil nárok na materské. Ku dňu prevzatia maloletej dcéry do starostlivosti bol žalobca v služobnom pomere príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a bol sociálne poistený na základe V tomto služobnom pomere o udelenie rodičovskej dovolenky, ani o úpravu času služby v týždni nepožiadal. Od 1. júla 2014 až do súčasnosti je zaradený vo funkcii zástupca vedúceho zmeny úseku

strážnej činnosti oddelenia ochrany. Z Výkazu služobnej činnosti žalobcu za mesiac júl 2019 vyplynulo, že jeho základný čas služby v týždni bol v uvedenom mesiaci 38 hodín a základný čas služby dosiahol v rozsahu 168,30 hodín. Po dohode s priamym nadriadeným je podľa žalobcu snaha upraviť jeho služby tak, aby mohol zabezpečovať starostlivosť o dieťa v plnom rozsahu. Počas výkonu jeho služby sa starajú o mal. T. L. jej starí rodičia. Žalobca prehlásil, že prevzal mal. T. do starostlivosti a poskytuje jej minimálne takú starostlivosť, aká jej bola pred prevzatím do starostlivosti otca poskytovaná zo strany jej matky. N. U. L. nárok na rodičovský príspevok na jej žiadosť zanikol a bol jej odňatý od 1. augusta 2019. 32. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) žalobca namietal v podstate preto, že podľa § 49 zákona o sociálnom poistení nie je nárok na materské iného poistenca (otca), ktorý prevzal dieťa do starostlivosti na základe Dohody s jeho matkou podmienený nevykonávaním pracovnej činnosti, že vykonávanie starostlivosti o dieťa nie je viazané výlučne na osobu otca, ktorý si nárok na materské uplatnil, že Sociálna poisťovňa nesprávne vyhodnotila jeho starostlivosť o maloletú dcéru ako formálnu, pretože určil formu ako sa bude riadna starostlivosť (v súlade s jej pojmom definovaným v zákone o rodičovskom príspevku) o ňu realizovať, že Sociálna poisťovňa neskúmala, akým spôsobom zabezpečovala starostlivosť pred uzavretím Dohody matka dieťaťa a že bol prvostupňovým rozhodnutím aj rozhodnutím žalovaného a im predchádzajúcim postupom diskriminovaný, pretože pracujúcim matkám Sociálna poisťovňa rodičovský príspevok priznáva. 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 13 -

33. Správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného nielen vo vzťahu k takto formulovaným dôvodom jeho nezákonnosti, ale v celom rozsahu, a to z hľadiska úplnosti a správnosti skutkových zistení a ich následného právneho posúdenia z hľadiska relevancie aplikovaných zákonných ustanovení a ich výkladu v súlade so zmyslom a účelom zákona a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) vo veci žalobcom uplatneného nároku na materské je zákonné. 34. Všeobecné podmienky nároku na materské ako dávku nemocenského poistenia (§ 13 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení), ktorého účelom je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku zákonom predpokladaných sociálnych udalostí (§ 2 písm. a) cit. zákona) sú u dobrovoľne nemocensky poistených osôb upravené v § 31 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak splnila podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia (písm. a)) a zároveň zaplatila poistné na nemocenské poistenie spôsobom upraveným v písm. b) tohto zákonného ustanovenia. Osobitné podmienky nároku na materské v prípade iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, upravuje § 49 ods. 1 tak, že má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti (od splnenia všeobecných podmienok podľa § 31 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) počas 28 týždňov, najdlhšie do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Kto je iným poistencom upravuje § 49 ods. 2 cit. zákona a podľa písm. d) je ním aj otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok. 35. V konaní nebolo sporné, že žalobca bol ku dňu 8. júla 2019, ku ktorému si uplatnil nárok na materské dobrovoľne nemocensky poistenou osobou (od 24. septembra 2018 do 8. júla 2019), uhradil poistné na nemocenské poistenie v rozsahu a spôsobom upraveným zákonom, s matkou dieťaťa uzavrel Dohodu o prevzatí dcéry T. L. (nar. XX. februára XXXX, t. j. viac ako 6 týždňov po pôrode) do starostlivosti, matke dieťaťa nárok na príspevok na starostlivosť o dieťa na jej žiadosť zanikol od 7. júla 2019 a že žalobca naďalej vykonával svoju pracovnú činnosť bez úpravy pracovných podmienok a bez straty/ zníženia príjmu. 36. Sporné bolo, či žalobca na základe uzavretej Dohody reálne/fakticky prevzal mal. dcéru T. do svojej starostlivosti, keď žalobca nesúhlasil s vyhodnotením skutkového stavu veci v administratívnom konaní, podľa ktorého bolo jeho prevzatie mal. dcéry do starostlivosti len formálne. Žalobca namietal prijatý skutkový záver, ktorý bol podkladom pre zamietnutie jeho nároku na materské a síce, že pri nezmenenom rozsahu výkonu jeho služby fakticky neposkytoval mal. dcére starostlivosť v rozsahu, v akom ju do uzavretia Dohody poskytovala jej matka, pretože si nevytvoril taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že mal. dcére poskytuje starostlivosť vo väčšom rozsahu ako pred uzavretím Dohody, a teda, že bez faktického naplnenia zákonnej podmienky starostlivosti o dieťa ho nemožno 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 14 -

považovať za iného poistenca v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení. V priebehu administratívneho konania žalobca preukazoval faktické prevzatie dcéry Martiny do starostlivosti Čestným vyhlásením zo dňa 12. júla 2019 o tom, že mal. dieťa prevzal do starostlivosti od 8. júla

2019, Dohodou medzi rodičmi o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, podľa ktorej žalobca prevzal mal. T. L. do starostlivosti od 8. júla 2019, svojím písomným vyjadrením, že počas výkonu služby sa na nevyhnutne potrebný čas starajú o mal. T. L. jej starí rodičia a Čestným vyhlásením z 1. októbra 2019 o tom, že prevzal mal. T. do starostlivosti a poskytuje jej minimálne takú starostlivosť, aká jej bola pred prevzatím do starostlivosti otca poskytovaná zo strany jej matky. Prvostupňový orgán verejnej správy získal v administratívnom konaní Výkaz služobnej činnosti žalobcu za mesiac júl 2019, z ktorého vyplynulo, že jeho základný čas služby v týždni bol v uvedenom mesiaci 38 hodín a základný čas služby dosiahol v rozsahu 168,30 hodín. Žalobca žiadny iný dôkaz o svojej reálnej starostlivosti o dcéru z hľadiska jej konkrétneho obsahu, rozsahu, či organizácie/zabezpečenia popri výkone služby v nezmenenom rozsahu nepredložil, nenavrhol vykonať a ani o nej nepredniesol žiadne konkrétne tvrdenia, hoci z § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení vyplýva pre žalobcu povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Na dôkaz svojej faktickej/reálnej starostlivosti o dcéru argumentoval len všeobecným tvrdením, že jej zabezpečuje minimálne takú starostlivosť, aká jej bola do uzavretia Dohody poskytovaná jej matkou, všeobecným tvrdením o rozvrhu, resp. možnej výmene služieb s kolegami pre zabezpečenie starostlivosti o dcéru v plnom rozsahu a tvrdením o zabezpečovaní starostlivosti o malol. T. jej starými rodičmi v nevyhnutnom rozsahu. Žalobcom predložené dôkazy však neboli z hľadiska ich obsahu dôkazom o faktickom prevzatí dcéry do starostlivosti žalobcu, pretože neobsahovali žiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce skutočný obsah, rozsah a osobný výkon starostlivosti žalobcu o dcéru T.. Správny súd nespochybňuje povinnosť orgánov verejnej správy zistiť skutočný stav veci presne a úplne a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), ktorú orgány verejnej správy aj naplnili dopytom na zamestnávateľa žalobcu ohľadom čerpania rodičovskej dovolenky, či úpravy pracovných podmienok a oboznámili sa s dôkazmi, ktoré predložil žalobca. Vzhľadom na osobný charakter skutočností, týkajúcich sa preukázania faktického prevzatia mal. dcéry do starostlivosti, a teda skutočného obsahu tejto starostlivosti vykonávanej žalobcom, bolo predovšetkým na žalobcovi, aby na túto, pre rozhodnutie podstatnú skutočnosť predložil dôkazy, prípadne ich aspoň označil a navrhol vykonať. Nie je povinnosťou orgánov verejnej správy usmerňovať žalobcu, akými dôkazmi by mohol faktické prevzatie starostlivosti o dcéru T. preukázať. Ich označenie/predloženie, resp. minimálne konkrétne a overiteľné tvrdenia o skutočnom obsahu vykonávanej starostlivosti o mal. dcéru nie je pri reálnom výkone osobnej starostlivosti, či konkrétnej (viac-menej ojedinelej) potrebe úpravy služobných povinností nemožné, ba ani obtiažne produkovať. Osobitný charakter týchto skutočností odôvodňuje dôkaznú povinnosť žalobcu. V nadväznosti na uvedené vyhodnotili orgány verejnej správy nesporný nezmenený rozsah výkonu služby žalobcu (pri zohľadnení fyziologickej potreby spánku a regenerácie vlastných síl), bez akýchkoľvek tvrdení žalobcu (a 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 15 -

dôkazov) o tom, akým konkrétnym spôsobom realizoval prevzatie dcéry do osobnej starostlivosti, a teda, aký bol skutočný obsah a rozsah vykonávanej starostlivosti v rozsahu prevyšujúcom dovtedajšiu rodičovskú starostlivosť, keďže Dohodou žalobca prevzal na seba aj tú časť starostlivosti, ktorú do uzavretia Dohody vykonávala matka mal. dieťaťa, jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi správne, keď prevzatie dcéry do starostlivosti žalobcu na základe uzavretej Dohody označili za formálne. Správny sa s týmto vyhodnotením skutkového stavu veci stotožnil, pretože prijatý záver zodpovedal obsahu vykonaných dôkazov a logickému uvažovaniu. To znamená, že orgány verejnej správy správne konštatovali, že žalobca nie je iným poistencom v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení a v dôsledku nesplnenia tohto zákonného predpokladu mu nárok na materské podľa § 49 ods. 1 v spojení s § 31 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení nevznikol. Všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku na žiadanú nemocenskú dávku musia byť splnené súčasne, čo znamená, že bez splnenia ktorejkoľvek z nich, v prípade žalobcu bez splnenia podmienky faktického prevzatia mal. dcéry do svojej starostlivosti, t. j. bez toho, aby bol iným poistencom v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení mu nárok na materské nebol správne priznaný. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že splnenie uvedených podmienok nemožno posudzovať izolovane od charakteru a účelu tejto nemocenskej dávky ako štátnej dávky sociálneho poistenia v zmysle § 13 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení, ktorej účelom je kompenzácia straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku materstva (§ 2 písm. a) cit. zákona), resp. prevzatia dieťaťa do starostlivosti v prípade iného poistenca (§ 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení), inak by bol popretý účel štátom realizovaného a za splnenia zákonných podmienok garantovaného nemocenského poistenia. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska jazykového výkladu toho - ktorého zákonného ustanovenia, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.

37. V preskúmavanej veci bolo nesporne zistené, že žalobca, ktorý o materské požiadal ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, naďalej vykonával v posudzovanom období službu príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v nezmenenom rozsahu aj po Dohodou deklarovanom prevzatí dcéry do starostlivosti, nepožiadal o rodičovskú dovolenku, ani mu neboli upravené pracovné podmienky. Žalobca nemal v posudzovanom období stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, a preto v jeho prípade nedošlo ani k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. V nadväznosti na uvedené nemožno uzavretie Dohody s matkou dieťaťa vyhodnotiť inak, než že išlo len o formálne naplnenie podmienky zákona pre možnosť uplatnenia si nároku na materské. 38. Hoci možno prisvedčiť žalobnej argumentácii, že z § 49 zákona o sociálnom poistení nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, táto nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pretože nezodpovedala obsahu preskúmavaného rozhodnutia, a preto nebola dôvodná. Nárok na materské u dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, akou je žalobca, nie je podmienený nevykonávaním pracovnej činnosti, na čo žalobca 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 16 -

správne poukázal, ale musí ísť o takú pracovnú činnosť, ktorej rozsah umožňuje starostlivosť o dieťa, čo súvisí s reálnym naplnením Dohody o prevzatí starostlivosti o dieťa (§ 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení), na čo správne poukázal žalovaný a zároveň musí byť v dôsledku uvedeného preukázaný pokles alebo strata príjmu zo zárobkovej činnosti, inak by nebol naplnený účel poskytovania tejto nemocenskej dávky. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplynulo, že dôvodom nepriznania materského žalobcovi nebola skutočnosť, že naďalej pracoval, ale to, že vykonávaná pracovná činnosť mu neumožňovala faktický osobný výkon starostlivosti o dcéru v rozsahu nahradzujúcom aj dovtedajšiu starostlivosť matky dieťaťa, resp. vo väčšom rozsahu, než pred uzavretou Dohodou, a preto na základe takto formulovanej žalobnej námietky nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. 39. Žalobná námietka, týkajúca sa žalovaným tvrdenej formálnej starostlivosti žalobcu o maloletú dcéru nebola dôvodná. Žalobca svoju faktickú starostlivosť o dieťa preukazoval tvrdením o úprave rozvrhu služieb podľa jeho potreby a výpomocou starých rodičov pri starostlivosti o dcéru s tým, že požiadavka jeho osobnej starostlivosti o dieťa zo zákona nevyplýva. Poukázal pritom na neexistenciu legálnej definície pojmu „starostlivosť o dieťa" v zákone o sociálnom poistení, a preto vyjadril názor, že je potrebné vychádzať z definície pojmu „riadna starostlivosť o dieťa", ktorý je vymedzený v zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého možno riadnu starostlivosť o dieťa vykonávať aj prostredníctvom inej fyzickej, či právnickej osoby. Uvedenej žalobnej argumentácii nemohol správny súd priznať úspech, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. Správny súd sa v uvedených súvislostiach ako s vecne správnou stotožnil s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k nemožnosti stotožňovania zákonných pojmov „prevzatie dieťaťa do starostlivosti" a „starostlivosť o dieťa", ktoré zákonodarca používa v § 49 zákona o sociálnom poistení s pojmom „riadna starostlivosť o dieťa" obsiahnutou v § 3 ods. 1 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku aj vo vzťahu k potrebe osobnej starostlivosti o dieťa tou osobou, ktorá si nárok na materské uplatňuje, zhrnutou v bode 8) a 13) tohto rozsudku a aby zbytočne neopakoval už uvedenú, a teda účastníkom konania známu argumentáciu, v podrobnostiach na ňu poukazuje. Požiadavka na osobnú starostlivosť iného poistenca o dieťa vyplýva aj zo znenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého má za splnenia aj ďalších zákonom stanovených podmienok nárok na materské len ten iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania tejto starostlivosti je teda jednou z osobitných podmienok nároku iného poistenca na materské. Pojem „starostlivosť o dieťa", týkajúci sa nároku na materské, ktorý je obsiahnutý v zákona o sociálnom poistení nie je pritom možné zamieňať so zákonným pojmom „riadna starostlivosť o dieťa", ktorý je obsiahnutý v o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „" alebo „zákon o rodičovskom príspevku") pre účely priznania rodičovského príspevku, pretože rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou a materské je dávkou nemocenského poistenia, na čo žalovaný správne poukázal. Naviac 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 17 -

zákonodarca na účely nároku na materské používa iný zákonný pojem, a to pojem „starostlivosť o dieťa", hoci v a zákona o sociálnom poistení v súvislosti s osobným rozsahom dôchodkového poistenia používa aj pojem „riadna starostlivosť o dieťa", ktorú zároveň v definuje ako „riadnu starostlivosť" podľa , a teda uvedené pojmy rozlišuje. To znamená, že žalobca sa mýli, keď tvrdí, že podmienkou nároku na materské nie je osobný výkon jeho starostlivosti o malol. T., ktorú do starostlivosti prevzal uzavretou Dohodou. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a jej následné poskytovanie v zmysle zákona o sociálnom poistení je splnená

vtedy, ak otec dieťaťa (žalobca) nielen formálne, ale fakticky prevezme dieťa do svojej starostlivosti, teda spravidla preruší/obmedzí/upraví svoju pracovnú činnosť tak, aby mohol reálne prevziať na seba osobnú starostlivosť o dieťa. Za takej skutkovej situácie by bol naplnený aj účel nemocenského poistenia v zmysle § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, spočívajúci vo finančnom zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca. Hoci nemožno podľa správneho súdu zákonnú požiadavku osobnej starostlivosti o dieťa v zmysle § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vykladať striktne formálne tak, že vylučuje aj občasnú pomoc starých rodičov alebo iných osôb pri starostlivosti o dieťa, otázku reálneho naplnenia osobnej starostlivosti o dieťa, ktoré otec ako iný poistenec prevezme do starostlivosti (§ 49 ods. 1, ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení) je potrebné vyhodnotiť podľa konkrétnych skutkových zistení. Orgány verejnej správy postupovali v súlade s uvedeným a predložené a získané dôkazy v danej veci logicky vyhodnotili v súlade s ich obsahom jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach so správnym záverom, že k faktickému naplneniu Dohody nedošlo, a teda žalobca nie je iným poistencom v zmysle § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, a preto mu nárok na materské nevznikol. Ako správny súd už vyššie uviedol (pozri bod 36 tohto rozsudku), žalobca orgánom verejnej správy neposkytol/nenavrhol dôkazy na preukázanie skutočného rozsahu a obsahu ním poskytovanej osobnej starostlivosti, hoci mu taká povinnosť vyplýva z § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, a teda faktické prevzatie dcéry do starostlivosti a jej skutočnú osobnú realizáciu žalobcom žalobca nepreukázal. Z vykonaných dôkazov pritom vyplynulo, že prevzatie dcéry do starostlivosti bolo len formálne, a preto nebolo možné tejto žalobnej námietke vyhovieť aj pre jej rozpor so zisteným skutkovým stavom veci. Žalobca sa mýli aj v tvrdení, že pre účely rozhodovania o nároku na materské podľa § 49 zákona o sociálnom poistení nemajú orgány verejnej správy právo posudzovať, akou formou je starostlivosť o dieťa vykonávaná, pretože zákon formu jej realizácie neurčuje, pretože toto tvrdenie nemá v nadväznosti na vyššie uvedené oporu v platnej právnej úprave. Nárok na materské je možné priznať len vtedy, ak sú pre jeho priznanie splnené všetky zákonom stanovené podmienky, pričom skutkové a právne vyhodnotenie ich splnenia patrí do kompetencie Sociálnej poisťovne, pretože má zákonom danú právomoc rozhodovať o uplatnenom nároku (§ 178 ods. 1 písm. a), bod 2, § 179 ods. 1, písm. b) zákona o sociálnom poistení). 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 18 -

40. Dôvodná nebola ani žalobná námietka, týkajúca sa diskriminácie zo strany orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o nároku žalobcu na materské, pretože nezodpovedala obsahu preskúmavaného rozhodnutia, ani platnej právnej úprave. Tvrdenie žalobcu, že mu nárok na materské nebol priznaný (na rozdiel od pracujúcich matiek) z dôvodu, že nezanechal svoju pracovnú činnosť, nezodpovedalo obsahu preskúmavaného rozhodnutia. Podľa jeho obsahu mu totiž nárok na materské nebol priznaný s odôvodnením, že pri zachovaní výkonu jeho služby v nezmennom rozsahu nedošlo k zníženiu jeho príjmu a že bez zmeny rozsahu výkonu služby nemohol reálne prevziať na seba aj tú časť starostlivosti o maloletú dcéru, ktorú pred uzavretím Dohody vykonávala jej matka (resp. vykonávať osobnú starostlivosť vo väčšom rozsahu, než pred uzavretou Dohodou), teda nie zo žalobcom tvrdeného dôvodu, že naďalej vykonáva svoje služobné povinnosti príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Na žalobcom poukazované rozhodnutia iných krajských súdov vo veci nároku na materské v zmysle § 49 zákona o sociálnom poistení správny súd neprihliadal, pretože nie je rozhodnutiami súdov prvého stupňa viazaný, nemal vedomosť o tom, či boli podrobené kontrole zákonnosti Najvyšším súdom Slovenskej republiky a žalobca ani konkrétne neargumentoval, v čom boli jednotlivé zistenia, z ktorých pri rozhodovaní iné krajské súdy vychádzali, skutkovo zhodné s vecou žalobcu. Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie, že vo vzťahu k pracujúcim matkám postupuje sociálna poisťovňa pri rozhodovaní inak, než vo vzťahu k pracujúcim otcom. 41. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd nepovažoval ani jednu zo žalobcom uplatnených žalobných námietok za dôvodnú. Naopak, po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o tom, že žalobca nemá nárok na materské bolo vydané na základe skutkového stavu veci zisteného v dostatočnom rozsahu, ktorý bol v súlade s obsahom vykonaných dôkazov a logicky vyhodnotený, skutkový stav veci bol správne podradený pod príslušné zákonné ustanovenia a správne právne posúdený. 42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario) a žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, 2 6 S a / 1 6 / 2 0 1 9 - 19 -

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnejsťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.