Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Saz-1-2024.pdf
PDF · 118.75 KB
No categories available
1Saz/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: Moldavská republika, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: C. D. E. X, F., G., toho času Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, Slovenská republika, a žalobcu: maloletého syna G. B., nar.: XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: Moldavská republika, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu rovnako ako matka, toho času Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, Slovenská republika (ďalej len „žalobcovia“), oboch právne zastúpených: H. I. J., právničkou Slovenskej humanitnej rady, so sídlom Budyšínska č. 1, Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, zo sídlom Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-354-13/2023-Ž zo dňa 11. decembra 2023, t a k t o
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Správnou žalobou zo dňa 08. 01. 2024, doručenou správnemu súdu v Košiciach dňa 09. 01. 2024, sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-354-13/2023-Ž zo dňa 11. 12. 2023, ktorým im tento zamietol žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dňa 01. 11. 2023 žalobkyňa A. B. pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Vyšné Nemecké požiadala v mene svojom a v mene maloletého syna G. B. o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu, že v krajine pôvodu nemá kde žiť, nemá svoj domov a má strach, že moldavské úrady by jej odobrali syna.
3. Dňa 20. 11. 2023 bol za účelom zdôvodnenia jej žiadosti vykonaný s ňou vstupný a dňa 21. 11. 2023 doplňujúci pohovor, počas ktorých uviedla, že v Moldavsku nebola nikdy členkou žiadnej politickej strany, hnutia ani inej organizácie, a tiež že tam nemala nikdy žiadne problémy s políciou, armádou, či inými štátnymi a neštátnymi subjektami. Ako dôvod svojej žiadosti uviedla, že do krajiny pôvodu sa nechce vrátiť, nakoľko tam nikoho nemá a nemá tam ani svoj domov, pretože po smrti matky jej štátne orgány zrušili oficiálny pobyt a bez neho sa nemohla nikde zamestnať a ani poberať žiadne sociálne dávky.
Uviedla, že sa obáva toho, že ak si v krajine pôvodu nezaistí oficiálne ubytovanie, môžu jej štátne úrady zobrať jej maloletého syna. Počas pohovoru poukázala aj na to, že kvôli farbe pleti bola v minulosti v krajine pôvodu istým spôsobom diskriminovaná, a to najmä počas štúdia na základnej a strednej škole. V súvislosti s uvedeným doplnila, že na vysokej škole už tieto problémy nemala. Iné dôvody vo svojej žiadosti neuviedla.
4. Žalovaný po dôkladnom preskúmaní jej výpovedi dospel k záveru, že žalobkyňa krajinu pôvodu opustila dobrovoľne, bez toho, žeby tam bola prenasledovaná z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. Tomu nasvedčujú aj jej výpovede, podľa ktorých počas svojho pobytu v Moldavsku nemala so štátnymi orgánmi nikdy žiadne problémy, nikdy nebola trestne stíhaná, väznená alebo iným spôsobom prenasledovaná. Nepriaznivá sociálno-ekonomická situácia, v ktorej sa ocitla po smrti matky, je síce stav núdze, v ktorom sa môže ocitnúť osoba aj bez vlastného zavinenia, avšak takýto stav sám o sebe nezakladá relevantný dôvod na udelenie azylu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Sža/7/2011, z ktorého vyplýva, čo sa považuje za zrejmú neopodstatnenosť žiadosti o azyl. Z neho je zrejmé, že táto sa vzťahuje na žiadosti, ktoré sú založené na úplne iných dôvodoch ako tých, ktoré zákon o azyle predpokladá ako dôvody na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Najčastejšími dôvodmi zjavne neopodstatnených žiadosti sú napr. ekonomické dôvody, hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok, pričom tieto ale nezakladajú žiaden relevantný dôvod na udelenie azylu.
5. K aktuálnej situácii v Moldavsku žalovaný uviedol, že trest smrti bol v Moldavskú úplne zrušený v roku 2005. V Moldavsku neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, bezpečnostná situácia v krajine je vo všeobecnosti pokojná, preto v prípade návratu žalobcov do krajiny pôvodu im nehrozí ani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia. Za účelom komplexného a objektívneho posúdenia žiadosti žalobcov boli využité informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Moldavsko č. p. 2023/000733-002 z 07. 12. 2023, ako aj ďalšie verejne dostupné zdroje, ktoré sú obsahom spisového materiálu žalovaného.
6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný uzavrel, že v prípade menovanej zákonom stanovené dôvody pre udelenie azylu absentujú, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia v krajine pôvodu čelili akémukoľvek prenasledovaniu z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je uvedené v § 8 zákona o azyle. Taktiež dôvody, ktoré menovaná uviedla, nemožno subsumovať ani pod pojem vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, ktoré by odôvodňovalo poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o azyle. Posúdenie žiadosti v zmysle § 13b zákona o azyle, t. j. poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny, je v prípade žalobcov taktiež irelevantné, a to z objektívnych dôvodov, keďže menovaná a ani jej syn nemajú na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou, pričom tento dôvod nebol ani predmetom jej žiadosti.
7. Vzhľadom na to, že menovaná odôvodnila svoju žiadosť o udelenie azylu, ktorú podala aj za svojho maloletého syna, inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle, žalovaný dospel k záveru, že jej žiadosť o udelenie azylu je potrebné zamietnuť podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, ako zjavne neopodstatnenú.
II.
Správna žaloba
8. Žalobkyňa v správnej žalobe zo dňa 08. 01. 2024 namietala dôvody uvedené v § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP, a teda že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
9. V žalobe žalobkyňa poukázala predovšetkým na to, že po smrti jej prvorodeného syna trpí psychickými problémami, a to konkrétne na posttraumatickú stresovú poruchu, na ktorú sa aj liečila. Ďalej uviedla, že v svojej žiadosti o udelenie azylu svoj zlý psychický stav ako dôvod svojej žiadosti vyslovene neuviedla, avšak psychické problémy počas pohovoru spomenula. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že žalovaný pri posudzovaní jej žiadosti o azyl neskúmal jej zdravotný stav a možnosť psychických útrap pri návrate do domovskej krajiny z dôvodu strachu zo straty aj jej druhého syna. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že jej trauma pramení aj z prežitej diskriminácie z dôvodu farby jej pleti a z osirenia. Uviedla, že žalovaný nevzal do úvahy možnosť, že jej život v domovskej krajine bol z dôvodu jej strachu v kombinácii s jej psychickými ťažkosťami natoľko neznesiteľný, že nevidela iné východisko ako Moldavsko opustiť. Je síce pravdou, že niekoľkokrát predtým z Moldavska vycestovala a vrátila sa späť, avšak bolo to predtým, ako porodila svojho druhého syna. Uviedla, že tentokrát domovskú krajinu opustila nie dobrovoľne, ale kvôli strachu z odobratia dieťaťa štátnymi orgánmi.
10. Žalobkyňa ďalej poukázala na kritéria a postupy uvedené v Príručke pri posudzovaní statusu utečenca, podľa ktorých, pri posudzovaní statusu utečenca je kľúčovým pojmom opodstatnený strach z prenasledovania, pričom tento strach v sebe zahŕňa tak objektívny ako aj subjektívny prvok. Strach žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany je opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho neznesiteľný. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej skupiny. Žalobkyňa zopakovala, že počas svojho života v domovskej krajine sa stala rovnako aj obeťou diskriminácie z dôvodu farby svojej pleti, čo sa taktiež podpísalo na jej psychike. Preto považovala svoj ďalší život v domovskej krajine za neznesiteľný, pričom jediným východiskom pre ňu a pre jej syna bolo Moldavsko opustiť. Má za to, že vzhľadom na jej psychické problémy je ju možné považovať za traumatizovanú osobu, ktorej návrat do krajiny pôvodu by mohol pre ňu predstavovať značné psychické útrapy. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-354-13/2023- Ž zo dňa 11. 12. 2023 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
III.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25. 01. 2024 zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a uviedol rozhodujúce skutočnosti. Opätovne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovia podali svoju žiadosť o azyl kvôli tomu, že v krajine pôvodu nemali kde žiť, nemajú tam svoj domov a majú strach, že tamojšie úrady žalobkyni odoberú syna. Žalobkyňa v žiadosti o azyl uviedla, že Slovensko je malá bezpečná krajina a kvôli synovi potrebuje cítiť nejakú stabilitu vo svojom živote (z vyhlásenia cudzinca z 01. 11. 2023). Žalovaný ďalej poukázal aj na to, že žalobkyňa bola v osobnom pohovore konanom dňa 20. 11. 2023 a v doplňujúcom pohovore zo dňa 21. 11. 2023 dopytovaná, aby vysvetlila konkrétnejšie svoje obavy, kvôli ktorým sa nechce vrátiť do krajiny pôvodu Moldavska. Z predmetných dohovorov vyplynulo, že menovaná sa obáva odobratia syna, nakoľko v Moldavsku nie je zaregistrovaná na pobyt. Táto ďalej na vstupnom pohovore uviedla, že v krajine pôvodu bola diskriminovaná kvôli farbe pleti. V doplňujúcom pohovore menovaná túto skutočnosť vysvetlila tak, že problém s posmievaním za farbu pleti mala na základnej škole, čiastočne na strednej a že počas vysokej škole tieto problémy nepokračovali. Žiadne iné dôvody, pre ktoré žiadala o udelenie azylu však neuviedla.
12. V danom prípade žalovaný preskúmal, či dôvody žiadosti žalobcov sú takého charakteru, že by splnili kritériá udelenia azylu v zmysle § 8 alebo § 10, respektíve doplnkovej ochrany podľa § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Žalovaný citujúc vyššie uvedené ustanovenia uzavrel, že v priebehu celého konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobcovia v krajine pôvodu čelili nejakej forme prenasledovania z rasových národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. nepreukázalo sa, že v nej boli prenasledovaní za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, alebo že by im takéto prenasledovanie v prípade návratu hrozilo. Rovnako neboli identifikované dôvody, pre ktoré by im hrozilo vážne bezprávie.
13. Žalovaný v tejto súvislosti dospel k záveru, že žalobkyňa odôvodnila svoju žiadosť o udelenie azylu len sociálnymi, respektíve ekonomickými dôvodmi, keďže uvádzala iba obavy z odobratia jej syna sociálnymi úradmi pre nedostatok zázemia a podmienok bývania. Preto skonštatoval, že aj keď z ľudského hľadiska sú obavy žalobkyne pochopiteľné, pričom žalovaný nemá ambíciu ich nijakým spôsobom zľahčovať, nejedná sa o opodstatnené obavy z azylového relevantných dôvodov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Sža/3/2011, z ktorého záverov citoval: „zo žiadneho ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal aj príslušné skutkové zistenia. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl na území Slovenskej republiky nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8, § 10, § 13a alebo 13b, a to najmä na ekonomických dôvodov, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.“
14. Po posúdení všetkých dôvodov, na ktorých postavili žalobcovia svoju žiadosť o udelenie azylu, žalovaný ich vyhodnotil ako také, ktoré determinujú vydanie rozhodnutia, ktorým sa zamieta žiadosť ako zjavne neopodstatnená podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle.
15. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný neskúmal zdravotný stav žalobkyne, ani že život v Moldavsku ju pre ňu neznesiteľný a nevidí ani východisko ako žiť v krajine svojho pôvodu, žalovaný konštatoval, že predmetná námietka je neodôvodnená, pretože v obidvoch pohovorov zisťoval prípadné zdravotné ťažkosti prítomné u žalobkyni a za týmto účelom jej boli položené otázky, avšak žalobkyňa tento druh ťažkosti v pohovoroch vôbec neuviedla. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné, a preto navrhol, aby správny súd žalobu žalobcov zamietol.
IV.
Replika
16. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe prostredníctvom právnej zástupkyne písomne vyjadrili tzv. replikou dňa 20. 02. 2024, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 23. 02. 2024. Uviedli, že zotrvávajú na svojej žalobe a nepovažujú argumentáciu žalovaného, že žalobkyňa neuviedla počas vstupného pohovoru žiadne iné dôvody, ktoré mohol žalovaný skúmať, za opodstatnenú. Zdôraznili, že z obsahu pohovoru sú zrejme jej zdravotné problémy, ako aj dôvody jej obáv na vrátenie sa do krajiny pôvodu. Preto napadnuté rozhodnutie žalovaného nepovažujú za vecne správne a zákonné, zotrvávajú na svojom žalobnom návrhu.
V.
Duplika
17. K písomnému vyjadreniu žalobcov podal svoje písomné stanovisko žalovaný dňa 01. 03. 2024, ktoré bolo správnemu súdu doručené toho istého dňa. Žalovaný v ňom uviedol, že predmetné podanie žalobcov neprinieslo do konania žiadne nové informácie, dôkazy, nenachádza sa v ňom žiadna nová argumentácia či právna kvalifikácia. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že právna argumentácia žalobkyne v prvej časti repliky je zmätočná, pričom z nej nie je dostatočne zrejmý ani obsah jej druhej časti. Pokiaľ ide o zdravotné problémy žalobkyne žalovaný poukázal na to, že týmito sa zaoberal a zaoberá v intenciách prijímacích podmienok azylového konania a sociálnej starostlivosti žiadateľky o azyl. Menovanej bolo počas pobytu v azylovom zariadení sprostredkované psychologické poradenstvo a odporúčané návštevy konkrétnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Taktiež žalovaný zdôraznil, že je pravdou, že zdravotné dôvody neboli osobitným spôsobom preskúmavané ako dôvody na udelenie azylu žalobkyne, nakoľko táto nežiadala o azyl z týchto dôvodov. Žalovaný opätovne poukázal aj na platnú judikatúru v danej veci, podľa ktorej žalovaný postupuje zákone vtedy, ak si nedomýšľa ďalšie
dôvody pre udelenie azylu, ktorej žiadateľom neboli uplatnené. Preto správny orgán nemal povinnosť k týmto nekomunikovaným a neuplatnením dôvodom vykonávať príslušné skutkové zistenia.
VI.
Právna úprava
18. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajne pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do toho štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1.použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2.zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3.odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5.trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6.konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím
1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2.mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3.vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3)
Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 13b ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
a) nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo b) nespĺňa podmienky podľa § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.
VII.
Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu
19. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu (§ 206 až § 220 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU- PO-354-13/2023-Ž zo dňa 11. 12. 2023 a na pojednávaní konanom dňa vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
20. Predmetom konania bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zamietnutí žiadosti žalobkyne o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle. Pri posudzovaní žiadosti o azyl alebo o doplnkovú ochranu v časti, kde správny orgán hľadá kvalifikovanú odpoveď na to, či žiadateľ o azyl spĺňa zákonné podmienky na poskytnutie azylu alebo doplnkovej ochrany, sa správny orgán riadi základnými procesnými pravidlami posudzovania žiadosti o azyl v konaní o udelenie azylu, ktoré obsahuje § 19a zákona o azyle.
21. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
22. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
23. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona číslo 380/2002 Z. z. o azyle (účinného od 01. 12. 2008) ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10 až § 13a alebo §13b.
24. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného v časti neposkytnutia azylu žalobcom, správny súd má za to, že žalovaný správne rozhodol, nakoľko priznanie azylu ako najvyššej medzinárodnej ochrany musí byť objektívne preukázané tým, že dôvody prenasledovania vychádzajú z § 8 zákona o azyle, teda z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv a slobôd alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. V priebehu celého konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobcovia v krajine pôvodu čelili nejakej forme prenasledovania z rasových národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. nepreukázalo sa, že v nej boli prenasledovaní za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, alebo že by im takéto prenasledovanie v prípade návratu hrozilo. Rovnako neboli
identifikované dôvody, pre ktoré by im hrozilo vážne bezprávie. Keďže v prípade žalobcov uvedené skutočnosti preukázané neboli, je zrejmé, že žalobcovia z krajiny pôvodu odišli iných dôvodov, a to zo sociálnych a predovšetkým ekonomických dôvodov. Hľadanie lepších životných podmienok, resp. ekonomické dôvody ako to v pohovoroch žalobkyňa zhodne uviedla, však nezakladajú žiaden relevantný dôvod na udelenie azylu.
25. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. mal žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl v priebehu konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 1Sža/3/2011 zo dňa 08. 02. 2011).
26. Ďalej správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04. 08. 2009, z ktorého vyplýva, že: „dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je preto aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonnom uznaných dôvodov, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.“
27. Pokiaľ teda žalovaný dospel k záveru, že dôvody žalobcov, pre ktoré žiadali udeliť azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a ich žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b, najmä na ekonomických a sociálnych dôvodoch, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto správny súd považuje napadnuté rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.
28. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil výpoveď žalobkyne aj z hľadiska dôvodu jej odchodu z krajiny pôvodu, pričom dostatočne zistil aj skutkový stav veci. Správny súd má za preukázané, že napadnuté rozhodnutie je v plnom rozsahu preskúmateľné, tak pre zrozumiteľnosť ako i dostatok dôvodov a skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla, boli zo strany žalovaného logicky, ako aj vecne a právne správne vyhodnotené.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd uzavrel, že žalovaný sa plne vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité. Z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, ktorý má oporu v obsahu administratívneho spisu. Žalovaný teda postupoval správne, v súlade so zákonom o azyle, keď podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle žalobcom azyl neudelil a neposkytol im doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle.
30. Zároveň správny súd dodáva, že žalobcovia v konaní nepredložili žiadne také dôkazy, ktoré by mohli opodstatniť nimi uvádzané skutočnosti, kvôli ktorým sa obávajú návratu do krajiny pôvodu.
31. Pokiaľ ide o zdravotné problémy žalobkyne správny súd poukázal na to, že týmito sa žalovaný zaoberal v intenciách prijímacích podmienok azylového konania a sociálnej starostlivosti žiadateľky o azyl. Menovanej bolo počas pobytu v azylovom zariadení sprostredkované psychologické poradenstvo a odporúčané návštevy konkrétnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Na margo uvedeného správny súd dodáva, že zdravotné dôvody neboli osobitným spôsobom preskúmavané žalovaným ako dôvody na udelenie azylu žalobkyne, nakoľko táto v žiadosti o azyl z týchto dôvodov ani nežiadala. Žalovaný tiež v obidvoch pohovorov zisťoval prípadné zdravotné ťažkosti prítomné u žalobkyni a za týmto účelom jej boli položené otázky, avšak žalobkyňa tento druh ťažkosti v pohovoroch vôbec neuviedla.
32. Preto správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto, vzhľadom na vyššie uvedené skutočností, táto nie je dôvodná. V prípade žalobcov neboli preukázané dôvody pre udelenie azylu ani poskytnutia doplnkovej ochrany.
33. K ostatným žalobným námietkam správny súd uvádza, že tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z vyjadrení žalobkyne, ktoré prezentovala v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačne sociálny a ekonomický dôvod jej žiadosti o udelenie azylu, a preto správny súd tieto námietky vyhodnotil za nedôvodné a nasvedčujúce iným pohnútkam než tým, ktoré sú ako dôvody uvedené v zákone o azyle a v Ženevskom dohovore.
34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovia nemali v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia tohto rozsudku Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podan/ia podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).