Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a1c/361428.f27b29.pdf
PDF · 113.72 KB
No categories available
1Sža/3/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/3/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.,
v právnej veci navrhovateľa: H., nar. X., v obci G., okres G., provincia H., V., naposledy
bytom v zahraničí: G., okres G., provincia H., V., t. č. PT O., na základe dlhodobej priepustky
na adrese: R. u V., adresa na doručovanie: JUDr. J., O., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-142-13/PO-Ž/2010 zo dňa 30.4.2010,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz 44/2010-31
zo dňa 13. októbra 2010 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz 44/2010-31 zo dňa 13. októbra 2010 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu
č. ČAS: MU-142-13/PO-Ž/2010 zo dňa 30.4.2010, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12
ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol
žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznal.
Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené
podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti
ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti
navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského
súdu ekonomickým pohnútkam navrhovateľa a potvrdzujú záver, že v jeho prípade nie sú
splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd
neprihliadol na vážnosť politickej situácie v krajine jeho pôvodu. Z dôvodu, že požiadal
v cudzej krajine o politický azyl a tým nepriamo nesúhlasil s politikou režimu, stal sa
nepohodlnou osobou. Taktiež vyčítal krajskému súdu, že nevenoval náležitú pozornosť
výroku administratívneho vyhostenia cudzinca do štátu, kde by bola ohrozená jeho
bezpečnosť, čo nepochybne vo Vietname doposiaľ trvá.
V tejto súvislosti poukázal na správu o krajine pôvodu navrhovateľa (Amnesty
International report on Vietnam 2009), ktorá hodnotí výlučne politickú situáciu v krajine jeho
pôvodu a správu Human Rigts Watch, ktorá hodnotí úroveň ľudských a občianskych práv
vo Vietname.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, pre ktoré zamietol žiadosť navrhovateľa
ako zjavne neopodstatnenú. Poukázal na to, že v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na zrušenie uvedeného
rozsudku, a tým aj rozhodnutia odporcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8. februára 2011 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.12.2008)
ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ
odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,
ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,
Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí
tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
(ods. 3)
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/
a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami
navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
skutočnosťou, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu z dôvodov ekonomických, teda
inými dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13 a alebo 13b zákona o azyle, preto
jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ
o krajine pôvodu z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu
so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen
že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto
okolnosti počas výsluchu ani netvrdil.
Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 30.3.2010 navrhovateľ uviedol,
že o azyl žiada z ekonomických dôvodov, pretože tu (na Slovensku) by chcel pracovať. Bola
mu sľúbená práca na Slovensku, ale tento záväzok nebol dodržaný. Chcel by si zarobiť
peniaze, aby mohol splatiť dlhy. Doma nemá možnosti na budúcnosť, vo Vietname nemal
žiadne problémy, odišiel z ekonomických dôvodov, pretože si chcel zabezpečiť lepší život.
Ďalej uviedol, že o azyl požiadal preto, lebo sa tu nenachádza legálne a chce tu zostať.
Na otázku, aby vysvetlil svoje vyjadrenie (v zápisnici o podaní vysvetlenia OA PZ
Gbely Adamov zo dňa 26.3.2010), že sa obáva fyzickej likvidácie, uviedol, že sa obáva tých,
od ktorých si požičal peniaze, že im podpália dom. Keď si požičiaval peniaze, bol si vedomý,
čo mu hrozí, ale sľúbili mu prácu na tri roky a vysokú výplatu, minimálne 1000,- Eur. Spolu
už dlhuje 15 000,- USD aj so starými dlhmi.
Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedal, že sa obáva
väzenia, ktoré mu hrozí, pretože nemá ako vrátiť peniaze.
Odporca v rozhodnutí uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom posúdil
a to v súlade so Spoločným stanoviskom EÚ o harmonizovanom prístupe k uplatňovaniu
pojmu „utečenec“ zo dňa 4.2.1996, pričom dospel k záveru, že navrhovateľ svoju žiadosť
zakladá na iných ako rasových, národnostných, náboženských, politických dôvodoch alebo
dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názoroch
alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Jeho žiadosť vyhodnotil
ako žiadosť, ktorá bola motivovaná čisto ekonomickými pohnútkami, a preto ju zamietol
ako zjavne neopodstatnenú.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd
prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel
k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,
že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,
najmä na ekonomických dôvodoch.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť
azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie
azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8,
§ 10, § 13a alebo 13b, najmä na ekonomických dôvodoch, takýto záver nachádza oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval
rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.
Krajský súd sa zaoberal námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom
prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady, v podrobnostiach na tieto
správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Z vyjadrení navrhovateľa, ktoré prezentoval
v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačný ekonomický dôvod jeho žiadosti
a s poukazom na skutočnosť, že tieto námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd
za nedôvodné, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219
OSP.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP,
keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 8. februára 2011
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová