Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/25/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: A.Á. S., H.. XX.XX.XXXX, C. Š. XXXX/XX, XXX XX S., o zaplatenie 1.265,53 eur s prísl., o odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -112 zo dňa 04.11.2019, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný ako vlastník, prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla značky L. s EČV: T. XXX C. spôsobil prevádzkou tohto motorového vozidla škodu. Dňa 28.09.2016 spôsobil žalovaný ako vodič predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škody na motorovom vozidle značky Š. s EVČ: L. XXX C., ktorého držiteľom bol v tom čase E. Q.. K vozidlu EČV: T. XXX C. nebolo k dátumu nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto vzniklo žalobcovi právo vymáhať úhradu zaplatenú z poistného garančného fondu ako poistné plnenie vo výške 1.392,08 eur, z ktorého suma vo výške 126,55 eura predstavuje delegačný poplatok, na ktorý si žalobca nárok neuplatnil. Žiadal preto zaplatiť sumu vo výške 1.265,53 eura s príslušenstvom.

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudok rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.265,53 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 19.9.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. , prvá veta, , , o povinnom zmluvnom postení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , a .

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo a právne odôvodnil tým, že k predmetnému vozidlu, ktoré v kritickej dobe riadil žalovaný nebolo k dátumu nehody uzatvorené zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný sa stal držiteľom motorového vozidla L. W. evidenčného čísla T. XXX C. dňa 01.09.2016 na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou B. M. K..Q..X.. S.. Z ustanovení tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný v pozícii kupujúceho nesie od okamihu prevzatia automobilu plnú zodpovednosť za dodržiavanie všetkých právnych predpisov týkajúcich sa prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách. Žalovaný sa podpisom tejto zmluvy zaviazal bezprostredne ku dňu jej podpisu a prevzatia vozidla uzavrieť na svoje náklady poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla. Bolo zistené, že žalovaný si tieto povinnosti vyplývajúce z citovanej zmluvy a zo nesplnil. Čestne prehlásil, že odchádza s označeným automobilom na vlastnú žiadosť bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenou jeho prevádzkou. Svoje tvrdenie, že auto mal v čase nehody poistené nijako nepreukázal. Naproti tomu súd konštatuje, že žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce s citovaných zákonných ustanovení bezo zvyšku splnil. Poškodenému E. Q. uhradil z poistného garančného fondu vyúčtované poistné plnenie. Žalobcovi vznikol týmto oprávnený nárok na úhradu poskytnutého poistného plnenia voči žalovanému, ktorý za škodu zodpovedá podľa , teda nárok na náhradu toho, čo za žalovaného plnil. Obrana žalovaného, podľa ktorej by mal niesť spoluvinu za nehodu poškodený E. Q., ktorý bol v konaní vypočutý v pozícii svedka bola vyvrátená, a to samotnou jeho výpoveďou, Správou o nehode a Hlásením škodovej udalosti. Súd na podklade týchto záverov priznal žalobcovi žalovaný nárok v plnom rozsahu. Túto sumu čo do základu, ani čo do výšky žalovaný nenamietal. Žalobca uhradil poškodenému E. Q. náhradu škody vo výške 1.392,08 eur. Z tejto sumy si voči žalovanému A. S. uplatnil sumu 1.265,53 eur ako škodu na vozidle plus náklady na jeho odtiahnutie vo výške 1.265,53 eur. Poplatok za spracovanie, (126,55 eur) si neuplatnil. Keďže žalobca vyplatil uvedenú sumu z garančného fondu poškodenému, podľa má nárok od žalovaného zodpovedného za škodu na náhradu tohto plnenia. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy do 18.09.2017, avšak bezvýsledne. Žalovaný si svoj dlh voči žalobcovi neplnil ani len sčasti ,a neustálym poukazovaním na svoje nízke príjmy sa svojej zodpovednosti za škodu nezbavil, nakoľko zodpovedá za škodu vedomím porušením právnej povinnosti. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. a , pričom v danom prípade bol žalobca úspešný v pomere 100 %, preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v prospech žalobcu v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súdne konanie na súde prvej inštancie nebralo ohľad na to, že E. Q. je spoluvinníkom tejto autonehody a nesie na tom spoločnú vinu i zodpovednosť ako žalovaný. Vymáhanie peňazí z jednej strany podľa názoru žalovaného nie je správne a voči jeho osobe je to nekorektné. Auto má po autonehode v dezolátnom stave a musel aj zaplatiť odťahovú službu a s tým mal spojené výdavky. Pán Q. žalovaného oslepil a aj z toho vyplýva, že správne v čase nehody nemohol vidieť, keďže je po veľmi vážnej nehode aj operácií a momentálne absolvuje rehabilitácie a je v období rekonvalescencie, žiada, aby súd tento fakt bral na vedomie. Zároveň uviedol, že listinné dôkazy a doklady ohľadom nehody zdokladuje dodatočne.

7. Voči odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje v plnom rozsahu a zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Dôkazy vykonané v priebehu prvoinštančného konania nepochybne preukázali skutočnosť, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené. Tieto dôkazy zároveň v plnom rozsahu preukázali aj výšku takto spôsobenej škody a rovnako tak vymedzili osoby, ktoré boli za vznik škody zodpovedné, čím zároveň vymedzili nárok poškodeného na vyplatenie poistného plnenia z poisteného garančného fondu a zdôvodnili tak pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto konaní. Podľa názoru žalobcu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania, omeškané procesné úkony sú neúčinné a na účinný procesný úkon sa neprihliadne. Odvolacie konanie v civilnom spore je postavené na tzv. neúplnom apelačnom systéme, čo znamená, že odvolateľ má v odvolacom konaní obmedzené právo použiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v

citovanom ust. až písm. d) . Žalobca k vyjadreniu žalovaného ohľadom skutočností, že bol oslepený motorovým vozidlom poškodeného uvádza, že táto skutočnosť bola riadne prejednaná na pojednávaní, na ktorom bol ako svedok vypočutý poškodený pán E. Q., ktorý k veci uviedol, že žalovaný na rovnom úseku cesty vošiel do protismeru, teda do jazdného pruhu poškodeného, v dôsledku čoho došlo ku stretu motorového vozidla žalovaného a poškodeného. Poškodený tiež uviedol, že mal zapnuté stretávacie svetlá a na ceste boli len oni dvaja, teda poškodený a žalovaný, a teda nemohol žalovaného v žiadnom prípade oslepiť. Žalobca pre úplnosť ďalej uviedol, že nárok uplatnený voči žalovanému v tomto konaní je nárokom na náhradu plnenia, ktoré žalobca za neho plnil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa Na základe toho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa zákona o PZP nárok na náhradu toho, čo za neho plnil ( zákona o PZP). V prípade, ak poistná zmluva uzavretá nebola, alebo z určitých dôvodov zanikla, napr. pre nezaplatenie poistného, sa poškodený nemá možnosť obrátiť na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu. Z tohto dôvodu bol zákonom vytvorený tzv. poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa ust. až g) zákona o PZP proti žalobcovi za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni, týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nebude v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny stav spočívajúci v absencii poistenia poškodený nepocíti, pretože za nepoistené osoby zodpovedné za škodu je mu poskytnuté plnenie z poistného garančného fondu. Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z garančného fondu plnené vyplatené prostriedky do garančného fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil žalobcu domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, inými slovami zveril mu postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Žalovaný zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu. Celkovo nepochybne zodpovedá za škodu podľa ust. a preto, že škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Za neho žalobca plnil poškodenému z poistného garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa zákona o PZP. Právo žalobcu je teda dané v predmetnej veci reťazou aplikácie ust. , a zákona o PZP, ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto subjektívneho práva žalobcu. Žalobca tak má právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa ust. zákona o PZP. Plnenie žalobcu je plnením v zmysle ust. zákona o PZP a v zmysle ust. zákona o PZP titulom regresu má žalobca voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. , v ktorom sa okrem iného uvádza „ust. veta prvá v spojení s ust. zákona o PZP je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi“. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. (ďalej len „“), v zmysle zásad ust. a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

9. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

13. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

14. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

15. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností vrámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne zohľadňuje ich podľa štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal

odvolací súd za preukázané, že nedošlo k naplneniu predmetnej odvolacej námietky, a to vo vzťahu k dostatočnému zisteniu skutkových okolností v zmysle stranami sporu navrhovaných dôkazných prostriedkov. Jedinou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že súd prvej inštancie mal zohľadniť skutočnosť, že spoluvinníkom tejto nehody bol zároveň aj poškodený, a to osoba E. Q.. K uvedenému odvolací súd uvádza, že odvolateľ ako žalovaný mal možnosť v konaní pred súdom prvej inštancie predkladať jednotlivé dôkazné prostriedky, resp. podávať návrhy na vykonanie dôkazov s tým, že odvolateľ má v odvolacom konaní následne obmedzené právo použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia žalovaného v podobe nových skutočností alebo nových dôkazov by bola prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok o novotách konania, ktoré sú uvedené v ust. až psím. d) . Vykonaným dokazovaním na základe návrhov na vykonanie dokazovania sporových strán nebola preukázaná skutočnosť, že by poškodený, teda E. Q. oslepil pri jazde na motorovom vozidle žalovaného tak, aby mal spoluvinu alebo spoluúčasť na vzniknutej škode. Práve naopak výsluchom samotného poškodeného bolo na súde prvej inštancie zistené, že žalovaný vošiel do protismeru, teda do jazdného pruhu poškodeného a z tohto dôsledku došlo k stretu ich motorových vozidiel. Žiadnym dôkazným prostriedkom teda žalovaný nepreukázal, že by sa poškodený spolupodieľal na vzniku vyššie uvedenej škody, ktorá za žalovaného bola uhradená z poistného garančného fondu. Zároveň je možné konštatovať, že samotný žalovaný ani nerozporoval, že porušil svoju zákonnú povinnosť a jazdil na motorovom vozidle, ktoré nebolo povinne zmluvne poistené, čo zakladá a priori nárok žalobcu voči žalovanému tak, aby poškodený dostal plnenie aj vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nebude v rozpore so zákonom poistené. Možno teda uzatvoriť, že protiprávny stav spočívajúci v absencii poistenia zapríčinil žalovaný a taktiež bolo v konaní preukázané, že zavinene porušil pravidla cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným svojim protiprávnym konaním spôsobil škodu. Taktiež možno konštatovať, že predmetom odvolania nebola výška samotnej škody tak ako bola vyčíslená v samotnej žalobe, jediným predmetom odvolania bolo spoluzavinenie poškodeného na škodovej udalosti, ktorá skutočnosť, tak ako vyššie uvádzal odvolací súd v konaní preukázaná nebola a rovnako neboli v odvolacom konaní preukázané také skutočnosti, ktoré by spadali pod tzv. novoty v konaní podľa , teda v odvolacom konaní nebola preukázaná opodstatnenosť odvolacej argumentácie v podobe nových skutočností a dôkazov za splnenia zákonom stanovených podmienok.

16. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , pričom odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. Zároveň odvolací súd nezistil v prebiehajúcom konaní pred súdom prvej inštancie ako ani v odvolacom konaní dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ust. . Je síce pravdou, že samotný žalovaný uvádza v podanom odvolaní, že sa nachádza v zlej sociálnej situácií, resp. v nepriaznivej ekonomickej situácii. Túto skutočnosť však nijako bližšie neopisuje ani nešpecifikuje, a teda zároveň ani nekonkretizuje a taktiež k uvedenej situácii nepredkladá žiadne listinné dôkazy. Podstatné pre vec je najmä tá skutočnosť, že k posudzovaniu použitia ust. o dôvodoch hodných osobitného zreteľa by bolo možné iba v prípade, že by samotný žalovaný riadne, skutkovo opísal svoju nepriaznivú ekonomickú a finančnú situáciu tak, aby následne podmienky ust. mohli byť zisťované odvolacím súdom a prípadne aj tieto boli aplikované. Keďže však žalovaný neuvádza v čom spočíva jeho nepriaznivá ekonomická a sociálna situácia, nebolo možné vo veci vykonať ani ďalšie šetrenia a zisťovanie jeho pomerov a z tohto dôvodu odvolací súd ani nevidel dôvod pre aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pri priznávaní nároku na náhradu trov konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).