Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/15/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnej veci žalobcov: 1/ D. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. nad R. XXX, 2/ R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. nad R. XXX, žalobcovia 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom E. XXXX, proti žalovaným: 1/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46 141 341, zastúpená splnomocneným zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel, s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 255 498, 2/ EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocneným zástupcom Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, o určenie neexistencie záložných práv a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. -67 zo dňa 23. novembra 2020, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu mení tak, že návrh žalobcov 1/, 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Odvolanie žalovaného 2/ odmieta.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca uznesením č. k. -67 zo dňa 23. 11. 2020 zakázal žalovanému 1/ vykonať dražbu rodinného domu č. s. XXX stojaceho na parcele č. 1720/2 a parciel registra „C" parc. č. 1720/1 o výmere 65 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1720/2 o výmere 143 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1720/3 o výmere 33 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1720/4 o výmere 59 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1720/5 o výmere 30 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1720/6 o výmere 27 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1720/7 o výmere 10 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 1721/2 o výmere 113 m2 záhrady, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. Q. nad R. a sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Čadca, odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XXXX, vrátane dražby, ktorá sa má konať dňa 09. 12. 2020 o 12:00 hod., do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení konštatoval, že návrhom doručeným súdu dňa 15. 11. 2020 sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému 1/ dražbu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Q. nad R., vrátane dražby, ktorá sa má konať dňa 09. 12. 2020, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo veci samej sa žalobcovia domáhajú určenia, že neexistuje záložné právo podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26. 03. 2017, ktorej vklad je zapísaný na uvedenom liste vlastníctva na upokojenie pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 313001450 zo dňa 26. 03. 2007 a záložné právo podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25. 06. 2010, ktorej vklad je zapísaný na predmetnom liste vlastníctva na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0313929873 zo dňa 25. 06. 2010 z dôvodu, že došlo k premlčaniu pohľadávok z úveru a záložného práva. Nariadenia neodkladného

opatrenia sa domáhali z dôvodu, že napriek premlčaniu záložných práv žalovaní 1/, 2/ vykonávajú záložné právo dražbou ich nehnuteľností, v dôsledku čoho sú ohrozené ich spoluvlastnícke práva. Citujúc ust. , , , (ďalej len „") súd návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Súd konštatoval, že žalobcovia osvedčili, že v danom prípade bol naplnený predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/ ako dražobníkovi vykonávajúcemu dražbu v zmysle oznámenia o dražbe v zmysle o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, a to existencia potreby bezodkladne upraviť pomery medzi ním a žalobcami, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ zahájil výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby na základe záložných zmlúv, v dôsledku čoho žalovaný 1/ (dražobník) vytýčil termín dobrovoľnej dražby na deň 09. 12. 2020. Žalobcovia osvedčili, že predmetom dražby sú nehnuteľnosti v ich vlastníctve, nachádzajúce sa v okrese Čadca, obec Zborov nad Bystricou, kat. úz. Q. nad R., zapísané na lista vlastníctva č. XXXX, vo vzťahu ku ktorým žalobcovia zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 26. 03. 2007 a zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 25. 05. 2010 zriadili záložné práva v prospech právneho predchodcu žalobcu, a to napriek tomu, že žalobcovia vzniesli námietku premlčania záložného práva, ktorú žalovaný 1/, vzhľadom na informácie od navrhovateľa dražby - žalovaného 2/, nepovažoval za dôvodnú. Súd považoval za potrebné dočasne fixovať právny stav k nehnuteľnostiam, t. j. dočasne znemožniť žalovanému 2/ výkon jeho záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pretože realizácia dobrovoľnej dražby predstavuje bezprostredne hroziacu ujmu osvedčenému nároku žalobcov 1/, 2/. Súd poukázal nato, že pokiaľ by za daného stavu návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol a následne by sa žalobcovia 1/, 2/ účinne dovolali premlčania, došlo by aj napriek tomu k zásadnej zmene skutkového a právneho stavu, pretože vykonaním dražby a udelením príklepu by vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudla iná osoba a žalobcovia by boli nútení domáhať sa následne svojich práv inými právnymi inštitútmi.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný 1/ z dôvodov podľa , odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa žalovaného 1/ zo strany žalobcov nedošlo k preukázaniu splnenia skutkových a právnych dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súdu na nariadenie neodkladného opatrenia postačovalo len preukázanie, že medzi žalobcami a žalovaným 2/ je sporné, či je výkon záložného práva premlčaný. Uviedol, že predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že tu hrozí ťažko napraviteľný právny stav. Z ust. , , , , a vyplýva, že právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany, kedy sa ten kto tvrdí, že bolo jeho právne postavenie, napr. nezákonnou dražbou, dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť ochrany svojho právneho postavenia a stav sa obnovuje spätne, t. j. k času pred vykonaním dražby. Odôvodnenie súdu, že nariadením neodkladného opatrenia predišiel tomu, že by sa žalobcovia po úspešnej dražbe boli nútení domáhať nápravy inými právnymi inštitútmi nepovažuje za dostatočné pre odôvodnenie naliehavosti situácie nariadiť neodkladné opatrenie. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 17. 07. 2019 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. 03. 2010. V ďalšom žalovaný namietal, že nariadené neodkladné opatrenie nesprávne smeruje voči nemu. Uviedol, že nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko mu nesvedčí žiadne právo vyplývajúce z právneho vzťahu so žalobcami. Je len vykonávateľom práva vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu prináležiaceho inému subjektu (žalovanému 2/). Skutočnosť, že vydané neodkladné opatrenie smeruje voči nemu je preto prvotným dôvodom na zamietnutie neodkladného opatrenia voči dražobníkovi. Uvedený právny názor vyplýva i z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , v zmysle ktorého v prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať záložnému veriteľovi, ktorý je osobou, voči ktorej treba adresovať neodkladné opatrenie.

3. Odvolanie proti uzneseniu okresného súdu podal i žalovaný 2/, ktorý sa podaným odvolaním rovnako domáhal jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, majúc za to, že prihliadnuc k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a existencii prostriedkov právnej ochrany voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ žalovaný 2/ uviedol, že žalobcovia neosvedčili potrebu chrániť ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu než právo žalovaného na vrátenie poskytnutého úveru, keď sami žalobcovia nepopreli, že si svoje povinnosti z úverových zmlúv riadne a včas neplnili.

5. Žalobcovia sa k odvolaniam žalovaných 1/, 2/ nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaného 1/ bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom /, /, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, a contrario ) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a uznesenie okresného súdu podľa zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, vyhodnotiac odvolanie žalovaného 1/ ako dôvodné.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súdy pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Potrebné je zvažovať aj pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov/strán konania.

11. V prejednávanej veci žalobcovia 1/, 2/ neodkladným opatrením sledujú dočasnú úpravu pomerov strán konania z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, majúc za to, že v prípade vykonania dražby dôjde k prevodu ich spoluvlastníckych práv k rodinnému domu, v ktorom majú trvalý pobyt a pozemkom pod a pri dome a v takom prípade budú nútení začať ďalší právny spor žalobou o neplatnosť dobrovoľnej dražby, prípadne ďalšie právne spory, ak by po dražbe došlo k následným prevodom vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam.

12. Pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán je nevyhnutné, aby navrhovateľ tvrdil alebo osvedčil právny vzťah medzi stranami konania ako aj to, že tento vzťah potrebuje bezodkladnú úpravu. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisu, dospel, na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/.

14. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali voči žalovanému 1/ ako dražobníkovi uloženia zákazu vykonať dražbu nehnuteľností v ich podielovom spoluvlastníctve. Postavenie dražobníka upravuje , pričom z ust. cit. zákona vyplýva, že dražobník je v zmluvnom vzťahu len s navrhovateľom dražby, v tomto prípade žalovaným 2/ ako záložným veriteľom, nie so žalobcami ako vlastníkmi zálohu, a to na základe zmluvy, ktorú s ním navrhovateľ dražby - záložný veriteľ uzatvoril za účelom vykonania procesu dobrovoľnej dražby, v ktorej má byť speňažený predmet zálohu - majetok vlastnícky patriaci žalobcom, na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa (žalovaného 2/). Nositeľom záložného práva, premlčanie ktorého žalobcovia namietajú, nie je dražobník, ale záložný veriteľ, pričom uloženie povinnosti dražobníkovi vykonať dražbu nebráni záložnému veriteľovi a navrhovateľovi dražby (žalovanému 2/) realizovať výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou prostredníctvom iného dražobníka. Uložením zákazu žalovanému 1/ vykonať dobrovoľnú dražbu teda nemožno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú, t. j. zabrániť realizácii výkonu záložného práva dražbou až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Vykonaním dražby totiž môže žalovaný 2/ ako záložný veriteľ, ktorému vo vzťahu k záložnému právu viaznucemu na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov nebola uložená žiadna povinnosť či obmedzenie, splnomocniť iného dražobníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené. Z uvedeného vyplýva, že ak navrhovateľ dražby, od ktorého sa odvíja postavenie dražobníka, nie je oprávnený vykonanie dražby navrhnúť, chráni vlastníka predmetu dražby už samotný zákon, a to pred každým potenciálnym dražobníkom. K prijatému právnemu záveru odvolací súd primerane poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. či .

15. Na základe vyššie uvedených zistení a záverov odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou.

17. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 2/, odvolací súd poukazuje na to, že napadnutým uznesením nebola žalovanému 2/ uložená žiadna povinnosť, nebolo ním ani zasiahnuté do jeho práv. Z uvedeného dôvodu žalovaný 2/ nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti uzneseniu okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/. Krajský súd preto odvolanie žalovaného 2/ ako odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietol podľa

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prípade odvolaním napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci. Vo veci bude ďalej konať okresný súd, ktorý v súvislosti s konečným rozhodnutím rozhodne aj o trovách konania spojených s konaním o neodkladnom opatrení ( ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )