Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Co-6-2021.pdf
PDF · 79.58 KB
Case nature
Subarea
2Co/6/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: K., proti žalovaným: D., zastúpený SPF, D., bytom na neznámom mieste, zastúpený SPF, D., bytom na neznámom mieste., zastúpená SPF, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 3C/33/2020-48 zo dňa 23.10.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- eur na účet prevádzkovateľa systému a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej žiadal, aby súd určil žalobcu za výlučného vlastníka pozemku registra C KN parcelné číslo XX, záhrada o výmere 1 524 m2, k. ú. W. R., vytvoreného Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 9.8.1989. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadal, aby súd zakázal žalovaným v 1. až 5. rade a žalovanej v 7. rade zdržať sa prevodu nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľnosti, a to parcela registra „E“, parcelné. číslo XXX/X, orná pôda o výmere 172 m2 a jej zaťaženia právami tretích osôb, zakázal žalovaným v 1. rade, v 5. rade a žalovaným v 8. až 12. rade zdržať sa prevodu nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľnosti a to ako parcely registra „E“, parcelné číslo XX, záhrada, o výmere 2 422 m2 a jej zaťaženia právami tretích osôb, zakázal žalovaným v 1. rade, v 6. rade a žalovaným v 13. až 22. rade zdržať sa prevodu nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľnosti a to parcela registra „E“, parcelné číslo XXX/X, orná pôda o výmere 77 m2 a jej zaťaženia právami tretích osôb, zakázal žalovaným v 1. až 4. rade a žalovaným v 23. až 25. rade zdržať sa prevodu nehnuteľnosti a to parcely registra „E“, parcelné číslo XXX/X, orná pôda o výmere 175 m2 a parcelné. číslo XXX/X, orná pôda o výmere 15 m2 evidovanej v katastri nehnuteľnosti a ich zaťaženia právami tretích osôb. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, nakoľko žalobcom tvrdené skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a takisto žalobca ani neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z tohto dôvodu návrh zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie nie je dostatočné odôvodnené, teda je nepreskúmateľné, arbitrárne čim dochádza k porušeniu práv účastníka konania. Z obsahu rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd dopracoval k záverom, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný nakoľko žalobcom tvrdené skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a že žalobca neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, pričom tieto považoval za vzájomne rozporné a nelogické. Na jednej strane súd totiž prezentuje záver, že žalobcom
tvrdené skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, na druhej strane dospel súd k nezávislému záveru, že žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ďalej uviedol, že v konaní vo veci samej sa domáha určenia, že je vlastníkom predmetných pozemkov a že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa zamedzí súčasným evidenčným vlastníkom scudzenie určitých konkrétnych pozemkov, tak aj zaťaženie akýmikoľvek právami tretíc osôb. Žalobca disponuje informáciou, že žalovaný v 1. rade (bývalý starosta obce W. R., t. j. osoba, ktorá ma vo verejnej sfére objektívne značný vplyv) má v pláne získať do vlastníctva čo najviac spoluvlastníckych podielov k pozemkom tvoriacim predmet konania od jednotlivých žalovaných, a to s cieľom ich neskoršieho a finálne prevodu na K.. L. Y., a že za týmto účelom informoval starostku obce W. R., aby mu z pozície starostky vydala potvrdenie o jeho užívaní predmetných pozemkov ako vlastných s cieľom použiť toto potvrdenie ako doklad pre účely vydania notárskeho osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva. Starostka to odmietla. Zdôraznil, že pozemky dlhodobo užívali jeho predkovia, o čom svedčia listinné dôkazy v súdnom spise. V dôsledku týchto skutočností sa objektívne obáva, že zo strany žalovaného v 1. rade, prípadné iných osôb, môže dôjsť k snahe k rôznym nadobudnúť vlastníctvo k jednotlivým spoluvlastníckym podielom, resp. po jeho nadobudnutí aj dosiahnuť ich zaťaženie právami tretích osôb. Prípadné zmeny evidenčného vlastníckeho práva môžu objektívne spôsobiť žalobcovi neprimerané ťažkosti a aj znemožnenie domôcť sa jeho práv (napr. strata procesnej subjektivity a následne prerušenie konania alebo zastavenie konania, nekontaktnosť nadobúdateľov vlastníckeho práva, vyhlásenie konkurzu na majetok nadobúdateľa). V prípade zaťaženia pozemkov právami tretích osôb, by vlastnícke právo žalobcu aj v prípade jeho úspechu ostalo naďalej zaťažené. Súd nezohľadnil, že spor týkajúci sa pozemkov trvajú dlhší čas. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalovaní sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
5. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (IV. ÚS 257/2010).
10. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.
11. Dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana musí byť hodnoverne osvedčená (ust. § 326 CSP) a nie dokázaná. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nielen správne vyhodnotil, že v predmetnej veci žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keďže neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Súd prvej inštancie na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia.
13. V predmetnej veci sa žalobca domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil konkrétne uvedeným žalovaným povinnosť zdržať sa prevodu nehnuteľnosti a jej zaťaženia právami tretích osôb. Predpokladom vydania takéhoto neodkladného opatrenia je osvedčenie, že je daný nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vzhľadom na okolnosti prípadu je tu nebezpečenstvo ujmy na jeho strane v prípade, ak nedôjde k uloženiu povinnosti nenakladať s nehnuteľnosťou. V tomto prípade ide o nebezpečenstvo prevodu nehnuteľností a ich zaťaženia právami tretích osôb. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej osoby musí byť primeraný osvedčenému porušeniu práv a právom chránených záujmov, tak isto musí byť aj primeraná prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Z uvedeného vyplýva, že nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká druhej strane sporu škoda, či iná ujma, prípadne jej takáto ujma hrozí.
14. V predmetnom konaní nebol splnený vyššie uvedený základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. V rozhodnom čase nie sú splnené zákonné podmienky na okamžité a neodkladné obmedzenie vlastníckych práv žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam, keďže žalobca neosvedčil dôvodné podozrenie o úmysle žalovaných s predmetnými nehnuteľnosťami akokoľvek nakladať. Žalobca svoj návrh odôvodnil len tým, že nedošlo k vysporiadaniu vlastníckeho práva dohodou. Následne až v odvolaní uviedol, že disponuje informáciami o úmysle žalovaného 1./ získať do vlastníctva čo najviac spoluvlastníckych podielov. Uvedené skutočnosti bez hodnoverného resp. reálneho osvedčenia ich existencie a pravdivosti nemožno považovať za dostatočné na preukázanie neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami, nakoľko hodnoverné osvedčenie tvrdených skutočností odôvodňujúcich trvanie a dôvodnosť, t. j. obavu z ohrozenia práv, je podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP.
15. Keďže neodkladné opatrenie nemožno nariadiť, keď je ohrozenie práv žalobcu iba domnelé, bez osvedčenia akýchkoľvek objektívnych skutočností, ktoré by domnienku žalobcu potvrdzovali, správne súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu neosvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy zamietol.
16. S ohľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).