Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/64/2024

Uznesenie

Okresný súd Trenčín o návrhu navrhovateľa: AGREL s.r.o., so sídlom Strojnícka 14, Prešov 080 06, IČO: 36 335 151, zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom advokátskej kancelárie ul. Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, proti obchodnej spoločnosti: Vaillant Industrial Slovakia s.r.o., so sídlom Jurkovičova 45, Skalica 909 01, IČO: 35 895 772, na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou, takto

rozhodol:

I. Súd z r i a ď u j e záložné právo na Nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva č. XXX, okres: A., obec: A. B., katastrálne územie: B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu odporcu X/X a to na stavbu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: Iná budova, popis stavby: výrobno - skladová hala a admin.budova, umiestnenie stavby: Stavba postavená na zemskom povrchu; postavená na pozemku s parcelným číslom XXX/X, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, výmera: 13 935 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, spoločná nehnuteľnosť: Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, umiestnenie pozemku: Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce; a postavená na pozemku s parcelným číslom XXX/XX, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, výmera: 16 117 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, spoločná nehnuteľnosť: Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, umiestnenie pozemku: Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce, na pozemok s parcelným číslom XXX/X, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, výmera: 13 935 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, spoločná nehnuteľnosť: Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, umiestnenie pozemku: Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce, na pozemok s parcelným číslom XXX/XX, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, výmera: 16 117 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, spoločná nehnuteľnosť: Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, umiestnenie pozemku: Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce, na pozemok s parcelným číslom XXX/XX, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, výmera: 8 453m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, spoločná nehnuteľnosť: Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, umiestnenie pozemku: Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporcu Vaillant Industrial Slovakia s.r.o., so sídlom Jurkovičova 45, Skalica 909 01, IČO: 35 895 772, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 18214/T, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa AGREL s.r.o., so sídlom Strojnícka 14, Prešov 080 06, IČO: 36 335 151, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 31777/P, ktorej právnym dôvodom je nárok na náhradu škody vo výške 4.583.077,90 Eur s príslušenstvom.

II. Navrhovateľovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania proti odporcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 18.03.2024 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech navrhovateľa AGREL s.r.o., so sídlom Strojnícka 14, Prešov 080 06, IČO: 36 335 151, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 31777/P záložné právo na Nehnuteľnosti evidované na Liste vlastníctva č. XXX, Okres: A., Obec: Trenčianske Stankovce, Katastrálne územie: B., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu odporcu X/X a to na stavbu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: Iná budova, popis stavby: výrobno - skladová hala a admin. budova, umiestnenie stavby: Stavba postavená na zemskom povrchu; postavená na pozemku s parcelným číslom XXX/X, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, výmera: 13 935 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, spoločná nehnuteľnosť: Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, umiestnenie pozemku: Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce; a postavená na pozemku s parcelným číslom XXX/XX, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, výmera: 16 117 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, spoločná nehnuteľnosť: Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, umiestnenie pozemku: Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce, na pozemok s parcelným číslom XXX/X, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, výmera: 13 935 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, spoločná nehnuteľnosť: Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, umiestnenie pozemku: Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce, na pozemok s parcelným číslom XXX/XX, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, výmera: 16 117 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, spoločná nehnuteľnosť: Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, umiestnenie pozemku: Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce, na pozemok s parcelným číslom XXX/XX, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, výmera: 8 453m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, spoločná nehnuteľnosť: Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, umiestnenie pozemku: Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporcu Vaillant Industrial Slovakia s.r.o., so sídlom Jurkovičova 45, Skalica 909 01, IČO: 35 895 772, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 18214/T, (ďalej len „odporca“) o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa AGREL s.r.o., so sídlom Strojnícka 14, Prešov 080 06, IČO: 36 335 151, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 31777/P (ďalej len „navrhovateľ“), ktorej právnym dôvodom je nárok na náhradu škody vo výške 4.583.077,90 Eur s príslušenstvom.

2.1 Tento návrh odôvodnil tým, že v zmysle ust. (ďalej aj „“) namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej. Nakoľko predmetom tohto návrhu je zriadenie záložného práva (vecného práva) k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Okrese Trenčín, príslušným súdom je Okresný súd Trenčín.

2.2 Skutkový a právny stav k náhrade škody (opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku) Navrhovateľ sa ako obchodná spoločnosť v rámci svojho výkonu podnikateľskej činnosti venovala dlhodobému skladovaniu zeleniny v chladiarenských skladoch s kontrolovanou ULO (ultra low oxygen) atmosférou, následnému spracovaniu a predaju zeleniny, pričom táto činnosť sa vykonávala v nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie: B. (budova so súpisným číslom XXXX označená ako baliareň zeleniny) (ďalej aj „nehnuteľnosť“ alebo aj „hala“). Odporca podniká na území Slovenskej republiky v oblasti výroby kotlov ako aj iných tomu podobných výrobkov (napr. tepelné čerpadlá). V rámci verejne dostupných zdrojov bolo známe, že odporca rozširuje svoju pôsobnosť na území Slovenskej republiky (napr. továreň Senica). Odporca tak v rámci svojej podnikateľskej činnosti začal rokovania s navrhovateľom o prenájme haly v jeho prospech s tým, že halu je potrebné rovnako aj prerobiť na potreby odporcu, nakoľko bola hala pôvodne

postavená a skolaudovaná ako baliareň zeleniny, bolo potrebné demontovať chladiarenskú technológiu s kontrolovanou ULO atmosférou, demontovať linku na spracovanie zeleniny vrátane recyklačnej technológie kolobehu vody, podvesiť stropy ULO boxov, odstrániť všetky priečky chladiarenských boxov, demontovať dvere na ULO boxoch, zhotoviť technologické otvory podľa požiadaviek odporcu, upraviť podlahu a zmeniť iné technické parametre budovy tak, aby bolo možné uvedenú halu používať na dohodnutý účel v prospech odporcu podľa projektu pre zmenu účelu užívania stavby, ktorý dal vypracovať odporca – teda hala, kde mala byť nainštalovaná technológia pre výrobu a skladovanie vybraných komponentov pre oblasť závesných plynových kotlov. Navrhovateľ bol zároveň povinný vypratať plastové big boxy (na skladovanie zeleniny) zo skladu aj z betónovej plochy pred skladom ( cca 18 000 ks) pre stavebnú aktivitu odporcu. Medzi navrhovateľom a odporcom tak začali rokovania o príprave nájomnej zmluvy (i) a príprave zmeny haly podľa požiadaviek odporcu (ii) (odporca mal po vykonaní úkonov zo strany navrhovateľa ďalej halu prerobiť na halu, v ktorej bude vykonávať svoju podnikateľskú činnosť). Odporca naliehal navrhovateľa, aby tento začal pripravovať zmenu účelu užívania haly (a s tým spojené úkony na stavebnom úrade), nakoľko odporca požadoval mať halu pripravenú už pri podpise nájomnej zmluvy (z dôvodu, aby sa následne stihla zmena budovy zo strany odporcu, keďže aj pripomienkovanie nájomnej zmluvy a jej dvojjazyčné vyhotovenie vyžadovalo čas). Počas pripomienkovania zmluvy (bolo uskutočnených niekoľko osobných stretnutí, konferenčných hovorov a mailových komunikácií) odporca požadoval od navrhovateľa, aby začal pripravovať nehnuteľnosť na jej odovzdanie odporcovi, teda aby hala bola ku dňu začatia nájmu vyprataná a predpripravená na zmenu jej užívania. Navrhovateľ tak v dobrej viere a v súlade s relevantnými očakávaniami vzhľadom na prebiehajúce rokovania s odporcom začal vykonávať následné úkony, ktoré bol podľa dohody povinný na hale vykonať (teda halu „predpripraviť“ na jej zmenu odporcom): vykonať búracie práce priečok v chladiarenských ULO boxoch a podvesiť strop ULO boxov, demontovať chladiarenskú technológiu s kontrolovanou ULO atmosférou, demontovať technológiu na spracovanie a balenie zeleniny s recyklačnou technológiou kolobehu vody, demontovať dvere na ULO boxoch, zhotoviť technologické otvory, premiestniť plastové big boxy mimo areál spoločnosti, úprava podlahy a iné Skutočnosť, že navrhovateľ mal mať dôvody sa domnievať, že predmetný obchod sa uskutoční (a teda konal v súlade s poctivým obchodným stykom a komunikáciou so odporcom), preukazujú osobné stretnutia medzi navrhovateľom a odporcom, ktoré súviseli s plánmi a harmonogramom prác na hale. Navrhovateľ tak pripája projekt (sprievodnú správu), plány, náčrty a harmonogramy priamo odporcu, kde je vidieť, že odporca mal presný časový harmonogram zmeny haly podľa jeho požiadaviek (rozpis demontáží, rozdelenie miestností a pod.). Za najmarkantnejší dôkaz toho, že odporca skutočne žiadal od navrhovateľa zmeny na hale ešte pred podpisom nájomnej zmluvy je časový plán vypracovaný odporcom, kde už v 1. štvrťroku 2023 boli naplánované prvé prípravné úkony a v 2. štvrťroku 2023 prvé zmeny na hale (rekonštrukčné práce, spevňovanie stropu a pod.), keďže v tom čase ešte len prebiehali pripomienkovania zmluvy (a teda odporca svojimi plánmi ubezpečoval navrhovateľa o dokončení celého „obchodu“). V predmetnom časovom pláne (ktorého fotografie prikladá) bolo uvedené, že v 4. štvrťroku 2023 mala byť výroba odporcu presunutá do haly a mala byť začatá už produkcia odporcu v hale. Osobitne si preto dovoľuje poukázať na časový harmonogram (nadpis: Transfer 3120 Spare parts plant – Time planning), kde je zrejmé, že už v 4. štvrťroku si mal odporca postupne prebrať halu na svoju výrobu, avšak práve v tomto 4. štvrťroku ukončil bezdôvodne rokovania o uzavretí zmluvy. Navrhovateľ si tak dovoľuje pripomenúť, že zo strany odporcu došlo k ukončeniu rokovania o podpise zmluvy už v záverečnej fáze (teda hotových zmlúv) a nie niekedy s ročným predstihom (čo preukazuje vznik jeho zodpovednosti a protiprávneho konania). Za dôkaz toho, že odporca požadoval od navrhovateľ zmenu haly (jej účel užívania vrátane iných požiadaviek odporcu – v podstate ponechať halu prázdnu v podobe „shell & core“) považujeme aj početné stretnutia technických pracovníkov a iných osôb od odporcu v hale pri jej ohliadke, o čom svedčí aj harmonogram prác vyhotovený priamo odporcom. Medzi navrhovateľom a odporcom (resp. ich právnymi zástupcami a zúčastnenými osobami – technickými a inými pracovníkmi odporcu) prebiehali početné stretnutia a mailové komunikácie. Preto si navrhovateľ dovoľuje predložiť ako záverečný dôkaz len posledné mailové komunikácie, ktoré svedčia o tom, že došlo k príprave finálneho znenia zmluvy, kde dokonca samotný odporca požaduje podpis zmluvy. Mailom zo dňa 10.10.2023 pán C. D. (projektový manažér odporcu) jednoznačne poukazuje na odsúhlasený obsah príloh k zmluve (dokonca poukazuje aj na vlastné „layouty“ odporca) a predovšetkým uvádza, že je CIEĽOM MAŤ ZMLUVU (nájomnú) PRIPRAVENÚ NA PODPIS V PRIEBEHU DŇA. Mailom zo dňa 10.10.2023 zo strany navrhovateľ odišlo k zaslaniu „predfinálneho“ znenia zmluvy, kde došlo k poslednému schváleniu všetkých pripomienok odporcu. Mailom zo dňa 10.10.2023 (teda toho istého dňa) došlo teda aj k zaslaniu „čistej verzie“ nájomnej zmluvy, ktorá bola pripravená na podpis. Z vyššie uvedenej mailovej komunikácie zo dňa (10.10.2023) je teda

evidentné, že došlo nielen k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy (tieto boli dohodnuté už oveľa skôr) ale o úplne všetkých náležitostiach nájomnej zmluvy teda aj vedľajších (predkupné právo, osobitné vypovedacie dôvody, osobitná inflačná doložka a pod.), pričom zároveň bolo vyhotovené už aj anglické znenie nájomnej zmluvy (ďalej aj „nájomná zmluva“). Za ďalší dôkaz predkladáme sprievodnú správu k projektu pre zmenu účelu užívania stavby (haly), ktorý vyhotovil priamo odporca (resp. ním poverený spracovateľ projektovej dokumentácie) (ďalej aj „projektová dokumentácia“). V zmysle tejto projektovej dokumentácie odporca deklaroval: V bode 1.4: Spoločnosť Vaillant Industrial Slovakia s.r.o. sa dohodla s Agrel, s.r.o, spoločnosťou, ktorá sídli hneď na susedných parcelách o prenájme existujúceho objektu a areálu Agrel. V bode 2.1: Momentálne má výrobný areál Vaillant svoje priestorové kapacity plné a preto sa dohodol so spoločnosťou Agrel s.r.o. o prenajímaní priestorov ich existujúcej skladovacej haly Agrel, ktorá je situovaná v ich priamom susedstve. Ďalej v bode 2.1: Nakoľko hala Agrel slúžila prevažne na skladovanie a chladenie, na základe požiadavky Vaillant pre využitie svojich výrobno - skladovacích účelov bolo potrebné navrhnúť niekoľko stavebných úprav. Búracie práce (.....). Navrhovaný stav: Cieľom je vytvoriť požadovaný priestor vhodný pre osadenie a použitie výrobnej prevádzky Vaillant. V bode 2.5 (predpokladané termíny začatia a ukončenia prác): Čas zahájenia búracích prác = august/september 2023 Čas zahájenia nových, navrhovaných stavebných úprav = september/október 2023 Predpokladaný koniec ukončenia výstavby = november/december 2023 Na tomto mieste uvádzame, že v samotný odporca požadoval zahájiť búracie práce už v letnom termíne pričom nájomná zmluva bola pripravená až následne (a teda následne ju odmietli podpísať). Ako poukazujeme na mailové komunikácie, finálne znenie zmluvy, fotografie plánov ako aj na vlastnú projektovú dokumentáciu odporcu, bol tu jednoznačne záujem odporcu halu zo strany navrhovateľa prevziať už v stave vypratanom a pripravenom na úpravy z jeho strany a to POČAS ROKOVANIA O NÁJOMNEJ ZMLUVE.

2.3 Odporca následne svojím listom navrhovateľovi oznámil (teda po tom, ako bola nájomná zmluva skompletizovaná a pripravená len „na podpis“), že z dôvodu ekonomickej situácie uvedenú zmluvu nepodpíše napriek tomu, že navrhovateľ už mal pripravenú nehnuteľnosť na odovzdanie odporcovi (teda vypratanú s odstránenou technológiou). Vzhľadom na popísaný skutkový stav má navrhovateľ za to, že odporca bezdôvodne neuzatvoril nájomnú zmluvu, čím porušil svoje prevenčné povinnosti a teda aj spôsobil škodu. V uvedenom prípade ide o tzv. predzmluvnú zodpovednosť (culpa incontrahendo). Vzhľadom k absencii osobitnej právnej úpravy v tejto otázke sa predmetná otázka posudzuje podľa ust. a (ďalej aj „“), z čoho jednoznačne vychádza aj judikatúra súdov. Kým ust. ustanovuje právnu povinnosť (teda počínať si tak / správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám) ust. 420 ustanovuje následky porušenia tejto povinnosti. Culpa in contrahendo v predzmluvnom štádiu odráža moderné chápanie „princípov dobrej viery, dodržiavania dobrých mravov a všeobecnej požiadavky nepoškodzovať právne statky tretích osôb. V zmysle ust. : „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ V zmysle ust. : Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“ Medzi navrhovateľom a odporcom na základe popísaného skutkového stavu prebiehali rokovania týkajúce sa nájomnej zmluvy uzatváranej podľa predpisov občianskeho práva, avšak svojou podstatou išlo o tzv. relatívny obchodnoprávny vzťah. Vzhľadom na absenciu osobitnej úpravy nachádzajúcej sa v (ďalej aj „“), je potrebné prostredníctvom ust. aplikovať úpravu týkajúcu sa culpa in contrahendo aj na obchodnoprávne vzťahy. Inštitút culpa in contrahendo v tomto prípade navrhovateľa uplatňuje na situáciu ukončenia vyjednávania o zmluve bez legitímneho dôvodu ako aj odmietnutie podpísania finálneho znenia zmluvy, ktorý bol medzi navrhovateľom a odporcom schválený (a na to naviazané právne následky – úprava haly podľa nájomnej zmluvy odporcom a platenie nájomného). Navrhovateľ si dovoľuje pripomenúť, že medzi navrhovateľom a odporcom boli dohodnuté nielen podstatné náležitosti kontrahovanej nájomnej zmluvy (výška nájmu, účel nájmu, predmet nájmu a pod.) ale zároveň aj rôzne vedľajšie dojednania (opčné práva, predkupné práva a rozsah vecí, ktoré ostávajú v predmete nájmu po skončení nájomného vzťahu). Práve z tohto dôvodu (okrem iných predložených dôkazov) je preukázané, že kontrahovaná zmluva o nájme bola pripravená na podpis, keďže boli vyriešené všetky podstatné a vedľajšie otázky zmluvného vzťahu. Na základe popísaného skutkového stavu má navrhovateľ za to, že bola porušená povinnosť odporcu v otázke predzmluvnej zodpovednosti, pričom nárok na vznik zodpovednosti za škodu si zároveň vyžaduje: vyjednávanie o zmluve o sa nachádza v pokročilom štádiu, tu uvádzame, že boli dohodnuté hlavné a vedľajšie náležitosti nájomnej zmluvy (zmluvné dojednania) a nájomná zmluva mala byť už len podpísaná, poškodená strana legitímne očakáva uzavretie zmluvy, tu uvádzame, že kontrahovaná nájomná zmluva bola zaslaná odporcovi a navrhovateľovi na zabezpečenie podpisu, a teda nešlo o obyčajné legitímne očakávanie, keďže navrhovateľ nemal dôvod neočakávať

podpísanie zmluvy (podľa doterajšieho správania odporcu), vyjednávanie je ukončené bez vážneho dôvodu, tu uvádzame, že odporca ukončil vyjednávanie a podpisovanie zmluvy na základe Listu zo dňa 19.10.2023, v ktorom uviedol nasledovný dôvod: „S ohľadom na významné zmeny hospodárskeho vývoja bolo z ekonomického pohľadu nutné podstatne upraviť naše prognózy pre príslušné trhy (...).“ Táto odpoveď je nielenže všeobecná a nič nehovoriaca bez relevantných dôkazov, predovšetkým ide o situáciu, ktorá je v otázke zodpovednosti za škodu priamo vylúčená. V zmysle ust. : „Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.“ Keďže odporca odmietol podpísať kontrahovanú nájomnú zmluvu bez legitímneho dôvodu (ide v podstate o vymyslený dôvod bez jeho preukázania) a naviac z dôvodu, ktorý vychádza z jeho hospodárskych pomerov, okrem absencie legitímneho dôvodu zároveň absentuje okolnosť vylučujúca zodpovednosť (odporca teda nemá možnosť liberácie z dôvodov, ktoré uviedol). Vznik škody a príčinná súvislosť, na tomto mieste uvádzame, že navrhovateľovi vznikla škoda v rozsahu nákladov nevyhnutných na navrátenie do pôvodného stavu, ušlý zisk (nájomné) a výdavky navrhovateľa vynaložené na predmet nájmu. K príčinnej súvislosti uvádzame, že nebyť konania (nekonania) odporcu, a teda že tento by pristúpil k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, predmetná škoda by nevznikla, nakoľko predmet nájmu by v zmysle nájomnej zmluvy bol prenajímaný (nevznikol by ušlý zisk) a predmet nájmu by bol prerobený na základe vzájomnej dohody navrhovateľa a odporcu (inak povedané, predmet nájmu by nebol v súčasnosti v stave, ktorý nie je možné používať ani na pôvodný účel ani na nový dohodnutý účel uvedený v zmluve). Navrhovateľ má za to, že stav bezprostrednosti (vzťah príčiny a následku) tým bol preukázaný. Porušenie povinnosti a zodpovednosť škodcu Ako bolo uvedené, odporca porušil svoju povinnosť uvedenú v ust. , keď tento nekonal tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku, keďže bezdôvodne odmietol uzatvoriť nájomnú zmluvu a plniť svoje povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. S poukazom na ust. 374 ods. 2 uvádzame, že zodpovednosť odporcu tu je daná jednak z dôvodu, že tento sa nemôže liberovať s odkazom na okolnosť vylučujúcu zodpovednosť ale jednak tu je dané aj prípadné zavinenie odporcu, keďže tento úmyselne odmietol podpísať dohodnutú nájomnú zmluvu. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 02.09.2008 sp. zn.: : „(...) pri rešpektovaní zásady zmluvnej voľnosti a rovného postavenia účastníkov je možné konanie jedného z potencionálnych zmluvných partnerov považovať za protiprávne v zmysle ustanovenia obč. zák. za predpokladu, že rokovanie o uzavretí zmluvy dospelo do štádia, keď jedna zo strán bola v dôsledku konania druhej strany v dobrej viere, že zmluva bude uzatvorená a druhá strana ukončila rokovanie o uzavretí zmluvy, aby k tomu mala legitímny dôvod.“ V zmysle Rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.02.2022 sp. zn.: : „Čo sa týka zodpovednosti za škodu vzniknutú porušením predzmluvnej povinnosti, táto sa posudzuje podľa ustanovení a 420 . „Rešpektujúc zásadu zmluvnej voľnosti, prvým predpokladom zodpovednosti je skutočnosť, že konkrétne osoby začali rokovania o uzavretí určitej zmluvy pričom tieto rokovania dospeli do štádia, kedy jedna zo strán kontraktačného procesu bola v dôsledku chovania druhej zmluvnej strany v dobrej viere, že predpokladaná zmluva bude uzatvorená. Ďalším nevyhnutným predpokladom je to, že k ukončeniu rokovania o uzavretí zmluvy druhá strana pristúpila bez toho, aby k tomu mala legitímny dôvod.“ Predmetnú náhradu škody v celkovej výške 4.583.077,90 Eur s prísl. s popisom skutkového a právneho stavu ako je uvedené v tomto návrhu, navrhovateľ uplatnil v samostatnom konaní a to na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.: (IČS: XXXXXXXXXX). Výška škody, jej odôvodnenie a prílohy sú uvedené v časti IV. podanej žaloby o náhradu škody. Navrhovateľ na záver prikladá fotografie, z ktorých vyplýva, že vykonal vypratávanie nehnuteľností vrátane technológie. 3. Ako prílohy k návrhu navrhovateľ doručil: výpis z listu vlastníctva č. XXX, okres A., obec A. B., katastrálne územie B., plán projektu – time planning, návrhy umiestnenia a zloženia výrobného podniku odporcu, emailová komunikácia z 10.10.2023 o 17:23, návrh zmluvy o nájme nebytových priestorov, emailová komunikácia z 10.10.2023 o 16:37, emailová komunikácia z 10.10.2023 o 09:07, projekt stavebných úprave pre zmenu účelu užívania stavby, oznámenie o ukončení rokovaní zo strany odporcu z 19.10.2023, žaloba o zaplatenie 4.583.077,90 eur, potvrdenie o pridelení náhodným výberom, výpis z elektronického súdneho spisu, fotografie vypratanej haly, fotografie s umiestnenou technológiou, výpis z listu vlastníctva č. XXX, okres A., obec A. B., katastrálne územie B..

4.1 Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

4.2 Podľa , namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie

príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.

4.3 Podľa súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

4.4 Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

4.5 Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

4.6 Podľa § 343 ods. 1CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4.7 Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

4.8 Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

4.9 Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

4.10 Podľa ods. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

4.11 Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

4.12 Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4.13 Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

4.14 Podľa v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“) záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.3a) Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. 4.15 Podľa Občianskeo zákonníka záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.

4.16 Podľa záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

4.17 Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

4.18 Podľa Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

5. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou príslušnosti Okresného súdu Trenčín na rozhodnutie o podanom návrhu. Konanie o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sa začína len na návrh, pričom na konanie je v zmysle vecne príslušný okresný súd. Miestnu príslušnosť súdu na konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia výslovne nerieši, preto v danom prípade bolo potrebné miestnu príslušnosť posúdiť podľa ustanovení a nasl. . Vychádzajúc z ustanovenia súd konštatuje, že na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného len vtedy, ak v nasledujúcich ustanoveniach zákona nie je otázka miestnej príslušnosti upravená inak. Ustanovenie určuje, že namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo rozhodovanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu, pričom všetky nehnuteľnosti, ktorých sa návrh týka sa nachádzajú v obvode Okresného súdu Trenčín. Nakoľko záložné právo svojim charakterom patrí k vecným právam k cudzej veci, pre určenie miestnej príslušnosti súdu bolo relevantné umiestnenie nehnuteľností v obvode Okresného súdu Trenčín, čím bola daná aj miestna príslušnosť Okresného súdu Trenčín, uvedenú miestnu príslušnosť súd skúmal vzhľadom na výlučnosť miestnej príslušnosti v zmysle , pričom dospel k záveru, že na konanie o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je výlučne miestne príslušným Okresným súd Trenčín. V súvislosti s otázkou ustálenia miestnej príslušnosti pri podaní návrhu na zabezpečovacie opatrenie v prípade keď už je vedené konanie vo veci samej súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 26.06.2023, ktorý rozhodol za obdobného skutkového stavu o otázke miestnej príslušnosti Okresného súdu Lučenec v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom.

6. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už judikovaná bola, s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Zároveň v zmysle ustanovenia o neodkladnom opatrení sa primerane použijú aj na zabezpečovacie opatrenie. Ide predovšetkým o ustanovenia týkajúce sa náležitosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, postup pri odstraňovaní vád podania, lehota na rozhodnutie o návrhu, doručovanie rozhodnutia a zánik a zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ musí zároveň opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana, nakoľko zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle uvedeného súd posudzoval, či žalobca osvedčil všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Konanie o zriadení zabezpečovacieho opatrenie je ovládané dispozičnou zásadou a jeho začatie je možné len na návrh. Navrhovateľ podal proti odporcovi na súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dňa 18.03.2024, pričom uvedené podanie obsahuje ako všeobecné náležitosti podania v zmysle (teda obsahuje označenie súdu, ktorému je určené, toho kto ho robí, akej veci sa týka, čo ním navrhovateľ sleduje a je riadne podpísané), tak aj všeobecné náležitosti žaloby v zmysle ( teda obsahuje označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh) čím má súd naplnenú jednu zo základných požiadaviek a to existenciu návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia v zmysle vyššie vymedzených podmienok (uvedených v odseku 6 uznesenia).

8. Ďalšou podmienkou na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorý môže byť zabezpečený zabezpečovacím opatrením. V zmysle § 151d odsek 1 Občianskeho

zákonníka je možný záloh ako predmet záložného práva vymedzený široko, pričom ním môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak, môže ním byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec. Nevyhnutnou podmienkou zálohu je predovšetkým jeho prevoditeľnosť, čím je spôsobilým predmetom záložného práva. V uvedenom prípade navrhovateľ navrhuje zriadenie záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, a to stavbe a pozemkom evidovaným na Liste vlastníctva č. XXX, okres A., obec A., katastrálne územie A. B.. Predmet zálohu tak vzhľadom k tomu, že tento jednoznačne podmienku prevoditeľnosti spĺňa je spôsobilým predmetnom záložného práva a preto aj spôsobilým predmetom, vo vzťahu ku ktorému môže byť nariadené zabezpečovacie opatrenie, čím navrhovateľ spĺňa ďalšiu podmienku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

9. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Prostredníctvom vydania zabezpečovacieho opatrenia možno zabezpečiť ako judikovanú pohľadávku veriteľa, tak pohľadávku o ktorej existencii veriteľ, navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia len tvrdí, že existuje avšak k judikovaniu súdom doposiaľ nedošlo. Uvedené je zrejmé z toho, že zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť tak pred začatím konania, predmetom ktorého je judikovanie pohľadávky, či v jeho priebehu, ako aj po jeho skončení. V uvedenom prípade navrhovateľ tvrdí existenciu peňažnej pohľadávky voči odporcovi, ktorú si už aj uplatnil v rámci súdneho konania a to podaním žaloby na Okresný súd Trnava, kde je predmetné konanie vedené pod sp. zn. . Predmetnom uvedeného sporu je žaloba o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 4.583.077,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne z uvedenej sumy od 11.03.2024 do zaplatenia. Vychádzajúc z navrhovateľom tvrdenej peňažnej pohľadávky voči odporcovi súd považuje aj ďalšiu podmienku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za splnenú.

10. Podmienku existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie súd rovnako zo strany navrhovateľa považoval za osvedčenú. Navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti, výrobnej haly v okrese Trenčín, pričom jedinými nehnuteľnosťami vo vlastníctve odporcu, sú nehnuteľnosti uvádzané v návrhu, ktoré sa zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom v katastri nehnuteľností v okrese A., obec A. B., katastrálne územie B., ktoré sú susediacimi nehnuteľnosťami k nehnuteľnosti navrhovateľa. Medzi navrhovateľom a odporcom dlhodobo prebiehali obchodnoprávne rokovania výsledkom ktorých bolo vypracovanie kompletnej nájomnej zmluvy, práve k nehnuteľnosti navrhovateľa ktorá je susednou nehnuteľnosťou vo vzťahu k nehnuteľnosti vlastníctve odporcu (list vlastníctva XXX, okres A., obec A., katastrálne územie A.). Kompletná zmluva na podpis bola pripravená po sérií rokovaní, po zapracovaní pripomienok oboch strán a po vyhotovení v dvojjazyčnom znení. K uvedenému došlo dňa 10.10.2023, kedy nájomná zmluva bola kompletne pripravená na podpis strán. Dôvodom prípravy nájomnej zmluvy a jej vypracovanie spojené s dlhodobými prípravami na odovzdanie nehnuteľnosti navrhovateľa do užívania odporcu na základe nájomnej zmluvy, ktoré bolo spojené aj so značnou úpravou nehnuteľnosti bol plán odporcu rozšíriť výrobu práve v nehnuteľnosti navrhovateľa. K podpisu nájomnej zmluvy zo strany odporcu nakoniec nedošlo a to z dôvodu hospodárskych zmien na trhu. Konkrétne odporca navrhovateľovi uviedol, že vzhľadom na významné zmeny hospodárskeho vývoja bolo z ekonomického pohľadu nutné podstatne upraviť ich prognózy pre príslušné trhy s vykurovacími zariadeniami a to najmä v Európskej únii. Ak preto sám odporca tvrdí možné významné zmeny hospodárskeho vývoja, ide o zmeny zrejme negatívne z ekonomického pohľadu, ktoré viedli k zastaveniu rokovaní resp. k odmietnutiu podpisu už pripravenej nájomnej zmluvy, k zastaveniu rozširovania výroby resp. k možnému prehodnoteniu pôsobenia v rámci trhu Európskej únie, pričom ide o spoločnosť, vychádzajúc z údajov Obchodného registra, ktorá má jediného spoločníka, ktorým je zahraničný subjekt. Poukazom zo strany odporcu na nepriaznivú hospodársku situáciu v obchodnom odvetví odporcu samotným odporcom súd považuje za osvedčenú dôvodnú obavu navrhovateľa o možný výkon exekúcie. Ak odporca utlmuje svoju činnosť, jeho hospodárske výsledky nie sú pozitívne, je len otázkou času, kedy možno obmedzí svoju činnosť na území Slovenskej republiky resp. Európskej únie. S obmedzením svojej činnosti je logicky možné spojiť aj odpredaj majetku a v prípade zbavenia sa majetku a až odchodu zo slovenského trhu, je skutočne obava zo strany navrhovateľa týkajúca sa výkonu exekúcie oprávnená. Odchod zo slovenského trhu je určite tá najkrajnejšia možnosť, ale ak odporca po 3 roku rokovaní a vypracovaní kompletnej zmluvy, po naplánovaní rozširovania výroby, podoby jeho nového podniku z ničoho nič oznámi svojmu obchodnému partnerovi výraznú zmenu na trhoch s jeho obchodným artiklom a tým aj ukončenie jeho expanzie, potom aj táto krajná možnosť môže pripadať do úvahy, a súd sa s obavou navrhovateľa v tejto časti aj stotožňuje. Preto aj túto podmienku súd

považoval zo strany navrhovateľa za osvedčenú a tým aj za splnený ďalší z predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

11. Čo sa týka v zmysle v spojení s naplnenia podmienok existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, objektívnosti dosiahnutia ochrany (podmienka efektívnosti), dočasnosti navrhovaného zásahu do práv odporcu t. j. nevytvorením nenávratného stavu a právnych účinkov, ktoré neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom (princíp proporcionality), tak v uvedenom prípade aj tieto podmienky súd považoval za splnené a navrhovateľom ich splnenie za osvedčené. Princípom opodstatnenosti t. j. osvedčením potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčením obavy z ohrozenia exekúcie sa už súd zaoberal vyššie (odsek 10 uznesenie) a táto podmienka je v uvedenom prípade rovnako navrhovateľom osvedčená a teda splnená.

12. Čo sa týka podmienok efektívnosti súd k nej uvádza, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bude dostatočne efektívnym spôsobom posilnenia postavenia navrhovateľa ako veriteľa, kedy v prípade úspechu navrhovateľa tento v prípade vydania rozhodnutia, ktorým mu bude priznaný nárok na plnenie a v prípade ak k jeho splneniu dobrovoľne nedôjde, predmetné záložné právo bude predstavovať zabezpečenie možného vymoženia nároku priznaného súdom.

13. K dočasnosti navrhovaného zásahu do práv odporcu súd uvádza, že nejde o navodenie trvalého stavu. Ide o stav kedy vecné právo odporcu bude zaťažené záložným právom navrhovateľa len do času vyriešenia nároku navrhovateľa súdnou cestou a následného vysporiadania medzi stranami v zmysle právoplatného rozhodnutia. Uvedené záložné právo vychádzajúc aj z jeho povahy má výlučne dočasný charakter.

14. K princípu proporcionality súd uvádza, že navrhovateľ navrhol zriadiť záložné právo proporčne vo vzťahu k nehnuteľnostiam zodpovedajúcim hodnote uplatnenej pohľadávky. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 72/21996, ktoré je použiteľné aj pre účely zabezpečovacieho opatrenia, nariadeniu predbežného opatrenia nebráni, ak žalobca k návrhu na predbežné opatrenie nepredloží ocenenie nehnuteľnosti, ktorá má byť predbežným opatrením postihnutá, ak medzi pohľadávkou, ktorej budúci výkon rozhodnutia je ohrozený a cenou nehnuteľnosti nie je výrazný nepomer. Podľa názoru súdu medzi pohľadávku navrhovateľa, ktorú si navrhovateľ uplatňuje vo výške cca 4 a pol milióny eur a hodnotou nehnuteľností odporcu, nie je výrazný nepomer. Odporca je vlastníkom aj ďalších nehnuteľností, ktoré sú uvedené na liste vlastníctva č. XXX, okres A., obec A. B., katastrálne územie B., v celkovom počte XX pozemkov a X stavieb. Zároveň súd poukazuje v súvislosti z princípom proporcionality, že odporca nebude zriadením záložného práva na časť nehnuteľností v jeho vlastníctve nijak obmedzený fakticky pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Odporca je podnikateľským subjektom v oblasti výroby kotlov a iných podobných zariadení (tepelné čerpadlá) a samotné zriadenie záložného práva nebude mať žiadny faktický dosah na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Uvedené záložné právo bude len ťarchou na nehnuteľnosti a k jeho prípadnej realizácii by došlo iba za predpokladu, že odporca dobrovoľne nesplní navrhovateľovi nárok priznaný navrhovateľovi súdnou cestou v priznanej výške.

15. Navrhovateľ musí zároveň opísať rozhodujúce skutočnosti v zmysle v spojení s , ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana, nakoľko zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Súčasťou uvedeného je aj osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami. Navrhovateľ v podanom návrhu podrobne opísal všetky skutočnosti týkajúce sa právneho vzťahu s odporcom a tieto osvedčil aj predloženými listinnými dôkazmi. Navrhovateľ ako obchodná spoločnosť zaoberajúca sa v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti skladovaniu zeleniny a ovocia v chladiarenských skladoch, vykonával túto činnosť v na to patrične upravenom sklade so zabudovanou chladiacou technológiou. Odporca začal rokovania s navrhovateľom o prenájom haly vo vlastníctve navrhovateľa, ktorú dovtedy navrhovateľ používal ako sklad, baliareň pre uskladnenie a chladenie ovocia a zeleniny. Odporca požadoval prerobenie haly pre potreby odporcu a to okrem stavebných úprav aj demontovaním chladiarenských zariadení ako aj linky na spracovanie zeleniny, ktorá bola v hale navrhovateľa umiestená. Následne mala byť pre potreby odporu do haly umiestnená technológia pre výrobu a spracovanie vybraných komponentov pre oblasť závesných kotlov, v oblasti ktorej odporca podniká. Medzi navrhovateľom začali a prebiehali rokovania o príprave nájomnej zmluvy, ktoré boli zároveň spojené aj s prípravou haly podľa požiadaviek

odporcu. Samotný odporca požadoval prípravu priestorov tak, aby bola hala vyprataná ku dňu podpisu nájomnej zmluvy a predpripravená na jej užívanie na účely odporcu. Okrem samotného demontovania zariadení navrhovateľa súčasťou prípravy boli aj búracie práce, úprava podláh a iné stavebné úpravy, podľa predstavy odporcu. Odporca sám vypracoval harmonogram prác, ktoré mali prebiehať počas kontraktačného procesu. Navrhovateľ mal dôvodné očakávanie uskutočnenia predmetného obchodu, uzatvorenie rozpracovanej zmluvy, vzhľadom na všetky úkony uskutočňovaný zo strany odporcu. Odporca vypracoval projekt, plány a podrobný rozpis zariadenia priestorov navrhovateľov, vypracoval harmonogram prác, čo navrhovateľ osvedčil predložením vypracovanej štúdie odporcom o tom, ako mala vo finálnej fáze hala navrhovateľa upravená pre potreby odporcu vyzerať. Zároveň navrhovateľ predložil časový harmonogram vypracovaný odporcom, ktorý zahŕňa obdobie roku 2023, rozdelené na štyri kvartály, pričom už počas prípravy zmluvy zároveň predpokladá, ktorá bola podľa uvedeného plánu naplánovaná na prvý a druhý kvartál mala súbežne prebiehať aj príprava budovy a infraštruktúry, s predpokladom začatia výroby v štvrtom kvartály, kedy mala byť hala aj celá infraštrúra pripravená tak, aby odporca mala v nej realizovať svoj projekt, svoju výrobu. Z predložených listinných dôkazov súd mal za osvedčené, že príprava zmluvy prebiehala skoro trištvrte roka. A rovnako mal súd za osvedčené z predloženej emailovej komunikácie, že dňa 10.10.2023 prebiehala intenzívna komunikácia medzi stranami sporu za účelom dosiahnutia finálneho znenia zmluvy. Sám odporca emailom z uvedeného dňa o 09:07 hod uviedol, že posiela navrhovateľovi odsúhlasenie k obsahu príloh k zmluve a v poslednej vete uviedol, že cieľom je mať zmluvu pripravenú v uvedený deň na podpis. O 16:37 hod zasielal právny zástupca odporcu právnemu zástupcovi navrhovateľa aj odporcovi upravené znenie zmluvy vrátane jej príloh, s tým, že zapracoval do nej stranami predbežne schválenú šesť mesačnú výpoveď uplatniteľnú nájomcom v prípade nepriaznivej ekonomickej situácie nájomcu, ale najskôr až po uplynutí 6 mesiacov nájmu. Na to navrhovateľ zastúpený jeho právnym zástupcom o 17:27 zaslal právnemu zástupcovi odporcu a ďalším osobám (E. F. C., F. G.) finálne znenie zmluvy, s tým, že požiadal odporcu o oznámenie osôb, ktoré budú zmluvu podpisovať za odporcu. Následne napriek dlhodobo trvajúcemu kontraktačnému procesu k podpisu zmluvy nedošlo a odporca navrhovateľovi dňa 19.10.2023 len oznámil že vzhľadom na výrazné zmeny hospodárskeho vývoja bolo nutné z ekonomického hľadiska podstatne upraviť ich prognózy pre príslušné trhy s vykurovacími zariadeniami, a to najmä v Európskej únii, preto prijal rozhodnutie neprenajať si ďalšie výrobné priestory. Uvedené tvrdené skutkové okolnosti boli zo strany navrhovateľa osvedčené listinnými dôkazmi a vedú súd k záveru, že dôvodnosť nároku zo strany navrhovateľa voči odporcovi titulom tzv. predzmluvnej zodpovednosti je daná.

16. Culpa in contrahendo, nazývaná aj predzmluvná zodpovednosť je inštitút, ktorý je možno chápať ako zodpovednosť za porušenie povinností v právnom vzťahu medzi potenciálnymi účastníkmi budúcej zmluvy v procese kontraktácie. Napriek tomu, že nejde o tradičný inštitút slovenského práva, aj obsahujú viacero ustanovení porušením ktorých je možné založiť tento druh zodpovednosti. Predzmluvná zodpovednosť zahŕňa viacero skutkových podstát, z ktorých vyplývajú pre účastníkov rôzne nároky. Ide o vyvodenie zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla tým, že jedna zo strán kontraktačného procesu bola v dôsledku chovania druhej potencionálnej zmluvnej strany v dobrej viere, že dojednávaná zmluva bude uzatvorená. Pojem „Culpa in contrahendo“ znamená teda zodpovednosť za zavinenie pri uzatváraní zmluvy, resp. porušenie povinnosti pri príprave zmluvy. Tiež je možné ho definovať ako zodpovednosť za predzmluvné konanie alebo ako zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená neplatnosťou právneho úkonu. Podľa rozsudku sp. zn. Najvyššieho súdu ČR, je všeobecne platný právny názor, že pri rešpektovaní zásady zmluvnej voľnosti a rovného postavenia účastníkov bez chovania jedného s potencionálnym zmluvným partnerom považovať za protiprávne za predpokladu, že jednania o uzavretí zmluvy dospeli do štádia, keď jedna zo strán bola v dôsledku chovania druhej strany v dobrej viere, že zmluva bude uzavretá a druhá strana ukončila jednania o uzavretí zmluvy bez toho, že by k tomu mala legitímny dôvod. Aby bolo možné hovoriť o tejto predzmluvnej zodpovednosti a poškodenej strane mohla byť priznaná náhrada určitých nákladov, vyžaduje sa splnenie podmienok, že vyjednávanie o zmluve sa nachádza v pokročilom štádiu, že poškodená strana legitímne očakáva uzatvorenie zmluvy, že vyjednávanie je ukončené bez vážneho dôvodu, čo v uvedenom prípade vychádzajúc z predložených listinných dôkazov bolo osvedčené.

17. Podľa rozsudku sp.zn. Najvyššieho súdu ČR pri aplikácii §-415 v spojení s ustanovením §-u 420 musia byť v takomto prípade zodpovednosti za zavinenie v predzmluvnom štádiu splnené základne predpoklady zodpovednosti za škodu: -protiprávny úkon - teda, že zodpovedný subjekt konal v rozpore s objektívnym právom a že porušil právnu povinnosť, je potrebné preukázať, že zodpovedný subjekt porušil právnu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo všeobecne

záväzných predpisov a iných noriem, ktoré má zachovávať zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ustanovenia §-u 415 , - vznik škody - existencia škody, ktorá mala nastať v majetkovej sfére poškodeného a to v podobe skutočnej škody ,alebo vo forme ušlého zisku, -príčinná súvislosť medzi správaním zodpovedného subjektu a vznikom škody, ktorú je potrebné v každom prípade preukázať, nestačí ju iba predpokladať., pričom dôležitým momentom vzniku predzmluvnej zodpovednosti je tiež preukázanie prijatia ponuky na uzavretie zmluvy.

18. Škoda navrhovateľa predstavuje výšku nákladov nevyhnutných na navrátenie do pôvodného stavu, ušlý zisk (dohodnuté nájomné) a výdavky vynaložené na predmet nájmu v súvislosti s predstavou odporcu. Nebyť konania resp. v uvedenom prípade nekonania odporcu, a tento by bol pristúpil k podpisu zmluvy ktoré obe strany vzájomne dlhodobo pripravovali, predmetná škoda by navrhovateľovi nebola vznikla, čo predstavuje príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nekonaním odporcu. Ak by odporca pristúpil k podpisu zmluvy v súčasnosti by už medzi stranami existoval platný nájomný vzťah a predmet nájmu by bol využívaný odporcom na vymienený účel. Odporca porušil svoju povinnosť v zmysle , v zmysle ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, čo odporca nepodpísaním dlhodobo pripravovanej zmluvy porušil. Predmetná pohľadávka navrhovateľa, ktorá je už aktuálne uplatňovaná aj súdnou cestou v spore vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. predstavuje teda súhrn skutočnej škody vo výške nákladov, ktoré bude musieť navrhovateľ vynaložiť na to, aby mohol vrátiť halu do pôvodného stavu vyčíslenú na základe priemeru cenových ponúk vo výške 4.073.688,- eur, už vynaložených nákladov na stavebné úpravy zo strany navrhovateľa vo výške 127.415,50 eur, už vynaložených nákladov na opravu podláh vo výške 65.894,40 eur, ušlého zisku v sume 488.400,- eur s DPH 586.000,- eur za minimálne obdobie možného nájmu na základe zmluvy o nájme s odpočítaním výťažku za odpredaj technológií v sume 270.000,- eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle , uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). V zmysle aj uvedeného rozhodnutia súd má za to, že zo strany navrhovateľa k osvedčeniu všetkých rozhodných skutočností aj v časti právneho vzťahu medzi stranami, dôvodnosti a trvania nároku pre účely rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení došlo. Navrhovateľ jednoznačne osvedčil predzmluvné rokovania, vypracovanie zmluvy, finálnu fázu rokovaní a následne pár dní na to ukončenie komunikácie ohľadom zmluvného vzťahu zo strany odporcom. Rovnako osvedčil vychádzajúc z predložených fotografií, že k vyprataniu haly, ktorá je aj na liste vlastníctva označená ako baliareň zeleniny skutočne došlo, čím došlo aj k zmene účelu užívania stavby. Po ukončení rokovaní navrhovateľovi jednoznačne náklady na navrátenie stavby do pôvodného stavu vzniknú (nakoľko hala je aktuálne vyprataná) určité náklady v súvislosti s úpravou haly v súvislosti s požiadavkami odporcu už aj vznikli (skutočná škoda), rovnako dôvodný sa javí aj nárok na ušlý zisk vychádzajúc z dohodnutého nájomného a minimálnej doby trvania nájmu. Rozsah dokazovania v rámci hlavného konania o náhrade škode bude zrejme (podľa postoja odporcu) hlbší, detailnejší a so zameraním na sporné skutočnosti. Pre účely osvedčenia na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd ich považoval za dostatočné a preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

19. Nakoľko súd mal splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na už prebiehajúce konanie vo veci samej súd neuložil ani navrhovateľovi povinnosť podať žalobu v zmysle .

20. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Súd zároveň rozhodol o trovách konania a to tak, že navrhovateľovi, ktorý bol plne úspešný v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia priznal nárok na náhradu trov proti odporcovi v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %. O výške nároku rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.