Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/30/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.02.2021, v trestnej veci proti obžalovanému Ľ. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa /ďalej len Tr. zák./, o odvolaní obžalovaného a o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 17.06.2020, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného Ľ. Y. z a mi e t a .

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a mi e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Ľ. Y., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom Š. G. XXX, uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 21.07.2016 v čase o 11.55 hod. viedol po miestnej komunikácii III. triedy v obci Šarišské Sokolovce, okr. Sabinov, osobné motorové vozidlo zn. Ford Escort, EVČ: G.-XXXAS a pri vychádzaní na križovatke z vedľajšej cesty na hlavnú cestu pri odbočovaní vľavo smerom na Sabinov, označenou dopravou značkou , daj prednosť v jazde!, sa náležitým spôsobom nepresvedčil, či má vytvorené podmienky na bezpečný výjazd na hlavnú cestu, ale v jazde pokračoval, v dôsledku čoho došlo na hlavnej ceste k zrážke prednej časti vozidla Ford Escort s prednou pravou časťou vozidla Alfa Romeo, následkom čoho Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX, vodič osobného motorového vozidla Alfa Romeo, utrpel pomliaždenie čelovej oblasti vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého ramena, kožný škrabanec pravej lopatky a pomliaždenie pravého kolena s dobou liečenia 28 - 30 dní. Obvinený svojím konaním porušil ustanovenie o cestnej premávke.

Za to mu uložil podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal odvolanie obžalovaný. V následne predloženom písomnom odôvodnení svojho odvolania uvádzal, že súd tým, že vyhodnotil konanie obžalovaného, v dôsledku ktorého malo dôjsť k ublíženiu na zdraví, ako porušenie povinnosti uloženej zákonom, vec nesprávne právne posúdil (nesprávnou aplikáciou príslušných ustanovení z. č. o cestnej premávke), nevysporiadal

so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (nezohľadnil oficiálne vyjadrenie obce Šarišské Sokolovce zo dňa 18.06.2018) a postup súdu vykazuje podstatné chyby konania, keď súd napriek jeho povinnosti smerujúcej k objasneniu veci nad mieru dôvodných pochybností bez náležitého odôvodnenia odmietol vykonať obhajobou navrhnutý dôkaz, ktorý je podľa názoru obhajoby potrebný pre náležité objasnenie veci. Obžalovaný uviedol, že na dvakrát žiadal o bezplatnú právnu pomoc, k žiadosti predložil aj doklady o tom, že je nepretržite v hmotnej núdzi od roku 2014.

Obžalovaný vytýkal okresnému súdu, že ho uznal za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák., mal za to, že vec pripomínajúca dopravnú značku, ktorá bola osadená v rozpore s ustanovením , , . Poukazoval na vyjadrenie obce Šarišské Sokolovce zo dňa 18.06.2018, v ktorom obec explicitne uviedla, že nemá vedomosť kto a kedy túto dopravnú značku umiestnil, a teda nie je ani zrejmé z akého dôvodu a na základe akého titulu bola predmetná dopravná značka osadená a že pristúpila k odstráneniu predmetnej dopravnej značky, a podľa názoru obžalovaného došlo tak k odstráneniu predmetnej dopravnej značky z dôvodu, za sa jednalo o neplatné dopravné značenie. V zmysle ustanovenia , a o cestnej premávke potom, podľa názoru obžalovaného, predmetnú dopravnú značku nebolo možné považovať za platné dopravné značenie, nemohlo byť ani záväzné pre účastníkov cestnej premávky a nedodržanie povinnosti vyplývajúcej z neplatného dopravného značenia nemožno v žiadnom prípade považovať za porušenie povinnosti uloženej zákonom, konkrétne v tomto prípade ustanovenie o cestnej premávke. Z tohto dôvodu podľa obžalovaného nebolo možné v danom prípade dôjsť k záveru o naplnení skutkovej podstaty prečinu ublíženia podľa Tr. zák., ktorá vyžaduje porušenie povinnosti uloženej zákonom. Keď potom znalec z odboru doprava cestná, V.. Š. Y.Č., nevedel sa kvalifikovane vyjadriť, odkazoval na to, že kompetenciu k odpovedi má znalec z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav komunikácií a dopravného zabezpečenia. Obžalovaný vytýkal okresnému súdu, že odmietol jeho návrh, aby súd vyžiadal odborné vyjadrenie k vyššie uvedeným otázkam, ktoré boli adresované znalcovi, alternatívne, aby bolo v tomto smere nariadené znalecké dokazovanie, nakoľko obžalovaný považoval otázku platnosti, resp. neplatnosti predmetnej dopravnej značky “Stoj, daj prednosť v jazde!” za esenciálnu pre spravodlivé rozhodnutie v tejto trestnej veci.

Okrem toho obžalovaný namietal postup úradných orgánov, ktoré vo veci konali. Podľa názoru obžalovaného, dopravná nehoda bola vykonštruovaná policajtom I. Q., ktorý vykonštruovaním záznamu o dopravnej nehode ovplyvnil celý priebeh vyšetrovania a aj rozhodnutie súdu a dodal, že hoci odhalil zneužitie právomoci verejného činiteľa, t. j. dopravného policajta I. Q., nebol za to odmenený a policajt nebol potrestaný, pričom ako vinník dopravnej nehody bol vybraný len obžalovaný. Prokurátorovi I. K.Ň.Á. vyčítal, že neurobil nič preto, aby došlo k náprave aj napriek tomu, že obžalovaný poukazoval na vykonštruovanie dopravnej nehody policajtom, prokurátor nereagoval na to keď poukazoval na to, že vozidlo poškodeného je neznámej totožnosti a obžalovaného nepravdivo obvinil z toho, že nezastavil pred križovatkou a pokračoval ďalej v jazde. Obžalovaný trval na tom, že zastal pred križovatkou, stál, a dodal, že to potvrdili dvaja svedkovia. Podľa obžalovaného, ani samosudkyňa JUDr. Šuťaková neurobila nič preto, aby došlo k náprave, podľa názoru obžalovaného, aby záznam o dopravnej nehode nebol braný na vedomie. Samosudkyni vyčítal aj to, že podľa jeho názoru v napadnutom rozsudku zatajila to, že predniesol záverečnú reč, ktorú mal napísanú na trinástich stranách a s prílohou a po prečítaní ich v písomnej forme dal samosudkyni pred jej rozhodnutím, pričom nespomenula v rozsudku jeho obhajcu, ktorý rečnil cca 10 minút. Odvolateľ namietal aj návrh prokurátora k uloženiu vyššieho trestu, aby mu bolo odňaté aj vodičské oprávnenie na jeden rok, pričom on sa pritom už 2 roky nezúčastňuje cestnej premávky ako vodič motorového vozidla. Obžalovaný vyjadril názor, že ako nevinný sa stal obeťou nespravodlivého procesu, pričom podľa jeho názoru, bola obžaloba postavená na porušení ním vymenovaných ustanovení . Mohlo byť pritom, podľa názoru obžalovaného, osobami, ktoré pomenoval, spáchaných viacero trestných činov: , , , , , , . Takto vyčítal svojim bývalým obhajcom JUDr. Hrebenárovej a JUDr. Onďakovi nečinnosť a že nekonali tak, ako by mali, pričom boli dostatočne informovaní o postupe policajta a prokurátora atď. Znalcom I. Y.Á.Č. Z. Š. Y.Č. vyčítal, že podľa jeho názoru, ich znalecké posudky obsahujú nepravdivé údaje. Samosudkyni JUDr. Šuťakovej, že zamietla predloženie dôkazov, lekárskych správ o zraneniach poškodeného, že spravila opak toho, o čo ju žiadal ohľadom vozidla poškodeného a že zatajila jeho záverečnú reč a návrh jeho obhajcu. Poškodenému vyčítal, že podľa jeho názoru klamal, keď počas výpovede uviedol, že mu lekárske pomôcky predpísal chirurg zo Sabinova, že s vozidlom po dopravnej nehode ostal stáť nad priekopou v normálnej polohe, že havarované vozidlo je už opravené a že to

nebolo zaznamenané v zápisnici o jeho výsluchu, pritom ho následne predával cez bazoš od 12-2016 na náhradné diely a že klamal, že vozilo Alfa Romeo bolo v čase dopravnej nehody v jeho osobnom vlastníctve, keďže podľa karty vozidla bol ním iný majiteľ. Podľa obžalovaného, zo strany organov činných v trestnom konaní všetky úkony resp. omyly napomáhali poškodenému Ľ.O. W., aby nebol obvinený a a obžalovanému tie isté omyly škodili a pomohli k tomu, aby bol obžalovaný. Obžalovaný poukázal na to, že na nikoho nepodal trestné oznámenie, nikoho neobvinil, no v prípade uznania viny začne oslovovať z dôkazmi, inštitúcie, ktoré sa zaoberajú zákonmi, spravodlivosťou. Bez bližšieho označenia uvádzal, že nazrel do judikátov a v jednom prípade podobnom, ako jeho, sa dočítal, že dostačujúcim trestom pre obvineného bolo to, že bol prítomný na každom súdnom pojednávaní a keďže on bol prítomný na všetkých pojednávaniach, bol prítomný na každom vypočúvaní svedkov, zúčastňoval sa porád s obhajobou a vykonával z časti prácu za policajta, znalcov, obhajobu a súd, množstvo listov napísal a veľa listín kopíroval a následne si ich dával vytlačiť, stal sa z neho detektív, ktorý musel odhaľovať aj to, čo orgány činné v trestnom konaní ohľadom tejto dopravnej nehody, podľa jeho názoru, zatajovali. Obžalovaný dal súdu do pozornosti, že poškodený W. v porovnaní s ním, ktorý má ako vodič v karte za 31 rokov len dva záznamy, za 10 rokov nazbieral až 16 záznamov, pričom jeden záznam mal o dopravnej nehode, kde je uvedené „rýchlosť“, pričom za to mu bolo odobraté vodičské oprávnenia, poškodený tiež už raz zapríčinil dopravnú nehodu, kde bola príčina dopravnej nehody „rýchlosť“. V prejednávanej veci pritom prichádzal po ceste, ktorá nebola označená ako hlavná cesta, čo policajt podľa odvolateľa zatajil a prekročil povolenú rýchlosť v obci, dôkazom toho, že poškodený W. v obci išiel motorovým vozidlom veľmi rýchlo, bolo aj zdeformovanie prednej časti vozidla obžalovaného a prevrátenie vozidla poškodeného na pravý bok. Za uvedených okolností mal obžalovaný za to, že svojím konaním neporušil povinnosť uloženú mu zákonom tak, ako rozhodol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemohlo tak dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorá vyžaduje porušenie povinnosti uloženej zákonom. Z uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby ho odvolací súd spod podanej obžaloby oslobodil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj okresný prokurátor, ale ten svoje odvolanie písomne obmedzil len namietaním výroku o treste. Tento odvolateľ považoval uložený trest na neprimerane mierny, odporujúci zásadám všeobecnej a individuálnej prevencie. Okresný prokurátor poukazoval na evidenčnú kartu vodiča a povahu dopravných priestupkov a postih obžalovaného v priestupkových konaniach za skutky spáchané v júli 2015 a januári 2012 s tým, že aj v predmetnej trestnej veci došlo k nerešpektovaniu dopravného značenia a tým k spôsobeniu dopravnej nehody spojenej s poškodením zdravia a tak mal okresný prokurátor za to, že mal byť obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti, ktorý by skutočne postihoval páchateľa a do budúcna by pôsobil preventívne. Podľa tohto odvolateľa, porušenie povinnosti dodržiavať maximálne povolenú rýchlosť poškodeným nezmierňovalo závažnosť porušenia pravidiel cestnej premávky obžalovaným v takom rozsahu, aby to odôvodnilo neuloženie trestu zákazu činnosti, keď iba rýchlosť vozidla poškodeného do 36 km/h by inak mohla zabrániť dopravnej nehode, no takú rýchlosť nebolo možné od poškodeného očakávať.

Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní preskúmal v zmysle ustanovenia /ďalej len / zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali svoje odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolania nie sú dôvodné.

Z predloženého spisu vyplynulo, že obžalovaný pri svojom výsluchu dňa 06.02.2017 po zákonnom poučení o práve žiadať pridelenie obhajcu z dôvodu uvádzal príjem 410,- eur mesačne a toto právo neuplatňoval. Uvedené právo využil až v závere prípravného konania, a to dňa 26.04.2017 počas oboznámenia sa s obsahom vyšetrovacieho spisu. Následne po podaní obžaloby na Okresný súd Prešov písomne požiadal dňa 26.05.2017 o pridelenie obhajcu s poukazom na to, že jeho príjem je dávka v hmotnej núdzi v sume 152,10 eur. Okresný súd mu vyhovel a dňa 22.06.2017 z dôvodu mu bola ustanovená za obhajkyňu JUDr. Iveta Hrebenárová, advokátka Advokátskej kancelárie v Prešove, ktorá ale dňa 21.12.2018 požiadala okresný súd o oslobodenie spod povinnosti tejto obhajoby z dôvodu narušenia nevyhnutnej dôvery s obžalovaným. Okresný súd ju teda oslobodil z tejto povinnosti a opatrením zo dňa 28.12.2018 mu z rovnakého dôvodu ustanovil JUDr. Jozefa Onďáka, advokáta Advokátskej kancelárie v Prešove, ktorý ale na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2019 požiadal okresný súd o oslobodenie spod povinnosti obžalovaného obhajovať, a to z obdobného dôvodu. Okresný súd ho teda oslobodil z tejto povinnosti a opatrením zo dňa 23.10.2019 mu z rovnakého dôvodu ustanovil JUDr. Jozefa Pirkovského, advokáta Advokátskej kancelárie v Prešove, ktorému obžalovaný

písomne vyslovil nedôveru dňa 20.01.2020, a tak aj toto opatrenie bolo okresným súdom dňa 10.02.2020 zrušené. Po oslobodení JUDr. Jozefa Pirkovského spod povinnosti obhajovať obžalovaného, okresný súd opatrením zo dňa 12.02.2020 obžalovanému z rovnakého dôvodu ustanovil JUDr. Pavla Biroša, advokáta Advokátskej kancelárie v Prešove, ktorý obžalovaného obhajoval aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. Pritom išlo o prípad, v ktorom dôvody povinnej obhajoby neexistovali. Obžalovanému aj jeho obhajcom bol zo strany súdu poskytnutý zákonný priestor na uplatnenie práva na obhajobu pri zachovaní zásady kontradiktórnosti v trestnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd od prvej žiadosti obžalovaného o ustanovenie obhajcu pre nemajetnosť neustále zohľadňoval trvanie obžalovaného na tejto žiadosti, zohľadňoval ním tvrdené pomery nedostatku prostriedkov na úhradu nákladov na zvolenie si obhajcu, opakovane zohľadňoval aj závažné dôvody trvania dôvery medzi advokátom /obhajcom/ a jeho klientom /obžalovaným/. Nedošlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Odvolací súd nezistil žiadne podstatné porušenie práva obhajoby.

Treba dodať, že obžalovaný už počas prípravného konania využíval svoje právo a obracal sa na rôzne orgány s podaniami, ktorých obsahom boli námietky na postup úradných a iných osôb zúčastnených na predmetnom trestnom konaní. Pokiaľ bolo vybavenie týchto podaní v kompetencii súdu /napr. rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu okresného súdu o ustanovení znalca, rozhodnutie o námietke obžalovaného o zaujatosti zákonnej sudkyne/, súd o týchto podaniach rozhodol právoplatne.

Obžalovaný Ľ. Y. uvádzal, že v čase dopravnej nehody bolo pekné počasie, viditeľnosť bola dobrá, pripustil, že na takých 100 - 125 metrov mohol vidieť, bolo tam dopravné značenie STOP, ktoré znamená zastaviť, náležite si skontrolovať situáciu a vykonať bezpečný vjazd. Dodal, že vlastníkom vodičského oprávnenia je 31 rokov, cez tú križovatku prechádza a pozná ju veľmi dobre, chodí ňou dennodenne, vie čo si môže dovoliť a čo nie, dopravnú situáciu zľava považoval za normálnu, no sprava za nebezpečnú, lebo je tam kratší úsek. Potvrdil, že k zmene dopravného značenia nedošlo, STOP-ka je tam dlhodobo. Tiež tvrdil, že hlavná cesta je dlhodobo nevyznačená a že zo strany, kde stál autom on, bolo neplatné dopravné značenie „STOP“. Priebeh dopravnej nehody popísal tak, že išiel do križovatky, zľava nešlo nič, sprava prichádzala biela dodávka a potom, keď biela dodávka bola na jeho úrovni, pozrel sa vľavo, no v tej chvíli zľava nič neprichádzalo, pozrel sa vpravo, a aj túto cestu vnímal ako voľnú a uskutočnil vjazd, pričom počas toho vjazdu zaregistroval zľava niečo tmavé, pripustil, že mal rýchlosť 12 km/hod, nestihol sa ani otočiť, prikrčil sa na volant, v samotnom okamihu zrážky mal však svoje vozidlo pribrzdené, lebo ho otočilo na mieste, bol to jeden silný náraz. Po zrážke bol otočený smerom do obce a hneď oproti cez cestu videl po ľavej ruke vyvrátené vozidlo poškodeného na pravom boku, videl, že poškodený ako vodič vystupoval cez okno vodiča. Obžalovaný hneď volal políciu a záchranku.

Poškodený Ľ. W. potvrdil, že do križovatky prichádzal zo smeru od Sabinova, viedol svoje motorové vozidlo po hlavnej ceste, v protismere išla dodávka, ktorej venoval pozornosť a ktorej vodič sa pozeral doľava v smere obžalovaného, iné vozidlá v tom momente nezaznamenal, biela dodávka pokračovala v jazde. Keď vtedy vychádzal z tej zákruty, auto obžalovaného ešte stálo a videl to tých 150 - 200 metrov, pričom pohyb vozidla obžalovaného zaznamenal až tesne pred nárazom zo vzdialenosti asi 10 metrov pred križovatkou. V tom čase biele vozidlo akurát míňalo križovatku. Došlo k zrážke s vozidlom obžalovaného, ako sa minul s bielou dodávkou. Tesne pred zrážkou nasmeroval svoje vozidlo doľava, brzdil, no vletel do priekopy, ktorá je tesne za križovatkou. Po zrážke s vozidlom obžalovaného jeho vozidlo skončilo prevrátené v priekope. Po zrážke motorové vozidlá zastali, jeho auto stálo na boku a on vyšiel z vozidla cez svoje okno vodiča. Bol majiteľom vozidla, auto predal, na p. D. vozidlo prepísal pár mesiacov po nehode. Poisťovňa mu plnila za veci v aute, notebook, telefón a potom za motorové vozidlo. Náhrada škody za bolestné vyčíslené znaleckým posudkom mu uhradená bola.

Vodič bielej dodávky, svedok N. Y., potvrdzoval, že v čase dopravnej nehody išiel z obce smerom na Sabinov, pričom zľava, z vedľajšej cesty, z odbočky na hospodárske družstvo vychádzal obžalovaný, ktorý s vozidlom stál a dával mu prednosť. Keď svojím vozidlom vchádzal do križovatky, vnímal, že vozidlo obžalovaného stálo. Keď prešiel 10 metrov, poškodený sa podľa tohto svedka musel pohnúť, pričom on ani nie 10 metrov pred sebou zbadal vozidlo poškodeného, ktoré, ako sa vyjadril, išlo ako Ferrari a potom už v spätnom zrkadle vnímal len to, že sa vozidlá obžalovaného a poškodeného stretli. Po nehode videl vozidlo poškodeného vytočené na šoférovej strane na zemi, bolo v priekope. Obžalovaného auto bolo na pravej strane v plote.

Svedok N. N. priebeh dopravnej nehody nevidel, no uviedol, že keď počul náraz, vyšiel a videl vozidlo obžalovaného na pravej strane rohu záhrady, vozidlo poškodeného bolo na ľavej strane vyvrátené na pravom boku. Ani svedok N.T. F. priebeh dopravnej nehody nevidel, no keď počul buchot, vyšiel a videl vozidlo poškodeného ležať na boku, pravé kolesá boli na zemi a ľavé boli hore, nebolo úplne v priekope, keď prišli požiarnici, museli ho potiahnuť dopredu smerom do cesty tak, aby ho mohli vyvrátiť na všetky štyri kolesá. Aj svedok J. Y. videl situáciu na mieste nehody tak, že auto poškodeného bolo prevrátené na boku, vodičova strana bola hore. Aj svedok N. Y. I.. prišiel na miesto činu až po nehode a vtedy videl rozbité autá.

Príslušník polície, svedok npor. N.. I. Q. potvrdzoval, že na mieste činu vyhotovil protokol o ohliadke z miesta činu a zabezpečil fotodokumentáciu, všetko robil objektívne, zameranie miesta dopravnej nehody, na mieste dopravnej nehody boli po poučení vypočutí obidvaja účastníci, vykonával celé objasňovanie. Spracoval fotodokumentáciu umiestnenia predmetnej dopravnej značky a potvrdzoval, že v smere jazdy obžalovaného bola umiestnená dopravná značka STOP, daj prednosť v jazde! nezameniteľná svojím tvarom, a preto nemal dôvod pochybovať o správnosti dopravného označenia. Obžalovanému poskytol od slova doslova všetky poučenia, ktoré sú náležité na rekonštrukciu a poskytol obžalovanému priestor na vyjadrenie, či rozumie alebo nerozumie. Na základe náčrtku z miesta nehody z uvedeného dňa opätovne vyznačil miesto zrážky a konečnú polohu vozidiel s tým, že vozidlo poškodeného na pravý bok neprevracali. Pred fotením a urobením náčrtku nehody s vozidlami nehýbali. Vysvetlil, že keď vozidlo poškodeného naznačil v náčrtku a v PC Crashe v stave, že bolo uložené štyrmi kolesami na zemi, tak to bolo preto, lebo program nepripúšťa možnosť nahodiť vozidlo v inej polohe ako na štyroch kolesách a kriminalistickými značkami nemohol nakresliť vyvrátené vozidlo.

Do konania pribratý príslušný znalec V.. Š. Y. na základe prevedenej analýzy nehodového deja potvrdil, že dňa 21.07.2016 v čase o 11.55 hod. došlo v obci Šarišské Sokolovce na križovatke hlavnej cesty a miestnej komunikácii k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom Alfa Romeo a osobným motorovým vozidlom Ford Escort, pričom vodič motorového vozidla Ford Escort uvedeným vozidlom stál na vedľajšej ceste a potom, čo sa z nulovej rýchlosti začal vozidlom pohýnať približne dva metre za sekundu, sa uvedeným vozidlom pohol asi jeden meter a došlo k zrážke s motorovým vozidlom Alfa Romeo, ktoré sa v tom čase pohybovalo rýchlosťou 73 km/hod. V čase nehodového deja však bezpečné podmienky na prejazd z vedľajšej cesty na hlavnú cestu vytvorené neboli, nakoľko po hlavnej ceste sa pohybovalo motorové vozidlo Alfa Romeo.

Podľa odvolacieho súdu mal obžalovaný možnosť hodnoverne sa presvedčiť o nebezpečnosti tohto svojho pohybu, pretože znalec poskytol súdu na základe svojej odbornej znaleckej činnosti ničím objektívne nespochybnenú informáciu, že pokiaľ stál obžalovaný na ceste so svojím motorovým vozidlom, mohol vidieť vozidlo prichádzajúce z ľavej strany po hlavnej ceste zo vzdialenosti viac ako 100 m a táto vzdialenosť bola ustálená aj vyšetrovacím pokusom. Znalec sa podrobne vysporiadal s povahou pohybu obžalovaného tesne pred zrážkou, pričom uviedol, že keď obžalovaný začal odbočovací manéver, tak vozidlo poškodeného v tom čase bolo vo vzdialenosti približne do 20 metrov od miesta zrážky a túto vzdialenosť znalec označil za vzdialenosť, ktorá z technického hľadiska nebola postačujúca na bezpečné odbočenie vykonávané obžalovaným. Poškodený mal totiž čas na reakciu na tento pohyb vozidla obžalovaného približne 1 sekundu, čo znalec hodnotil ako veľmi malú dobu na to, aby vodič reagoval a zároveň aj vozidlo zabrzdil.

Odvolací súd preto nepochyboval o objektívnosti záveru uvedeného znalca ani o samotnej technickej príčine dopravnej nehody, ktorou bolo kolízne odbočovanie motorového vozidla obžalovaného, ktorý týmto odbočovaním donútil poškodeného ako vodiča motorového vozidla Alfa Romeo, ktoré išlo po hlavnej ceste, k náhlej zmene smeru a rýchlosti jazdy. Pritom obžalovaný mal možnosť vnímať dopravnú situáciu, ktorá mu neumožňovala bezpečný vstup do križovatky, mal možnosť vnímať dopravnou značkou upravené pomery o prednosti v jazde do križovatky a nikým neobmedzovaný mal aj technickú možnosť zabrániť dopravnej nehode tým, že by sa z miesta, kde stál nepohol a nevošiel by do jazdnej dráhy vozidlu poškodeného.

Znalec dodal, že aj keby sa poškodený s vozidlom pohyboval rýchlosťou 50 km/hod dovolenou v obci, aj tak by došlo k zrážke vozidiel a len keby sa poškodený s vozidlom pohyboval pred nehodovým dejom rýchlosťou 36,45 km/hod., zrážke by zabránil.

Ani po doplnení znaleckého posudku z hľadiska skutočnosti, že vozidlo poškodeného bolo po dopravnej nehode na pravom boku, sa na týchto záveroch nič podstatného nezmenilo, až na konečnú polohu motorového vozidla poškodeného, ktoré po zrážke skončilo na pravej strane a ak motorové vozidlo obžalovaného po zrážke motorovým vozidlom poškodeného malo skončiť tak, ako skončilo po dopravnej nehode ohľadom miesta konečnej polohy vozidla, tak potom rýchlosť motorového vozidla poškodeného v čase zrážky nemohla byť vyššia ako 73 km/hod. Znalec trval na to, že technická príčina dopravnej nehody bola zhodná s technickou príčinou dopravnej nehody prvotného znaleckého posudku. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa nemal dôvod pochybovať o týchto zisteniach aj vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu dokazovania nebol predložený žiadny konkurenčný objektívny, príslušnými znaleckými postupmi odôvodnený posudok na úrovni znaleckého posudku V.. Y..

K poškodeniu zdravia na strane poškodeného W. podal dostatok poznatkov potrebných pre správne skutkové a právne závery príslušný znalec, I.. I. Y., ktorý na základe zdravotnej dokumentácie, vyšetrenia poškodeného, po odbornej konzultácii zistil, že poškodený utrpel pomliaždenie čelovej oblasti vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého ramena, kožný škrabanec pravej lopatky a pomliaždenie pravého kolena, pričom tieto poranenia boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti malou až strednou silou a prudkosťou s najväčšou pravdepodobnosťou k nim došlo pri náraze poškodeného na vnútorné časti kabíny osobného motorového vozidla pri zrážke s druhým motorovým vozidlom. Išlo o vysoko energetický úraz, došlo k vzniku veľkej mechanickej sily, ktorá spôsobila posun vozidla po vozovke bočným smerom a následne mohla poškodenému spôsobiť aj predmetné poranenia. Vyjadril sa k povahe, potrebe liečby a trvaniu účinkov jednotlivých poranení, na čo už podrobne poukazoval okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Týmto záverom odvolací súd nemal čo vytknúť a v podrobnostiach na nich preto odkazuje. Rovnako to platí aj o trvaní a povahe poškodenia zdravia poškodeného. Odvolací súd nemal podklad pre záver, že by si poškodený tieto poranenia spôsobil následne sám v ten istý deň pri inej udalosti aj s ohľadom na to, že poškodený sa bezodkladne podrobil príslušným lekárskym vyšetreniam. Zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého rozsudku nasvedčujú aj ostatné vo veci vykonané dôkazy.

Povinnosti vodiča, ako účastníka cestnej premávky v rámci zabezpečenia bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy na križovatke, sú upravené predovšetkým v ustanovení o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nesk. predpisov, kde v odseku 1 tento zákon jednoznačne ukladá vodičovi, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", povinnosť dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare, pričom v tejto povinnosti je zahrnutá aj povinnosť v zmysle tohto zákona, ktorá spočíva v tom, že vodič nesmie vojsť na križovatku, ak mu situácia nedovoľuje pokračovať za križovatkou v jazde tak, že by bol nútený zastaviť vozidlo na križovatke.

Na predmetný prípad sa pritom nevzťahujú výnimky z ustanovenia § 20 ods. 3 tohto zákona, lebo nešlo o situáciu, kedy by obžalovaný ako vodič musel zastaviť vozidlo v križovatke z dôvodu dávania prednosti chodcom prechádzajúcim cez vozovku alebo pri odbočovaní doľava podľa § 19 ods. 4., podľa ktorého vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo a vozidlu idúcemu vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho pravej strane.

Evidentne v záujme bezpečnosti je potom vodičovi uložená povinnosť v § 20 ods. 4 tohto zákona, podľa ktorej na príkaz dopravnej značky "Stoj, daj prednosť v jazde!" je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad. To v neposlednom rade ale dodržal, pretože v tomto smere znalecké dokazovanie poukazovalo na zistenia o dostatočných výhľadových pomerov obžalovaného voči smeru a ceste, z ktorej prichádzalo vozidlo poškodeného. Trpezlivé vyčkávanie obžalovaného voči sprava prichádzajúcemu vozidlu svedka až do času, kedy sa tento svedok pohol a vstúpil do križovatky, jednoznačne nasvedčuje tomu, že obžalovaný rešpektoval prednosť tohto svedka prichádzajúceho so svojím motorovým vozidlom do križovatky z hlavnej cesty. Javí sa potom pravdepodobné, až hraničiace s istotou, že obžalovaný venoval svoju pozornosť len situácii na hlavnej ceste po svojej pravej ruke, no opomenul venovať dostatočnú pozornosť aj situácii po svojej ľavej ruke.

Veď z výpovede samotného obžalovaného vyplynulo jeho prekvapenie, keď zbadal približovať sa vozidlo poškodeného a bezprostredne na to došlo k zrážke ich vozidiel. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu predložil fotografie umiestnenia dopravnej značky „Stop, daj prednosť v jazde!“ v čase dopravnej nehody a v súčasnosti, v spojení s tým, že uvedeným úsekom v minulosti ako obyvateľ obce nepochybne prechádzal, umiestnenie a viditeľnosť tejto dopravnej značky neboli pre neho v čase dopravnej nehody ničím obmedzené. Naopak, dopravná značka bola jasne viditeľná a obžalovaný nemal žiadnu prekážku, aby sa ňou riadil.

Otázka právnej záväznosti predmetnej dopravnej značky, je otázkou hodnotenia dôkazov a zároveň otázkou právnou, ktorá patrí do výlučnej právomoci súdu a nie znalca, keďže znalec v zmysle ustanovenia , druhá veta nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery.

Podľa správy z obce Šarišské Sokolovce zo dňa 18.06.2018, starosta obce oznámil súdu, že obec nevie, kedy a kto predmetnú dopravnú značku osadil, no bola umiestnená pred obdobím decembra 2010 a starosta dodal, že preto dňa 13.02.2018 obec pristúpila k odstráneniu tejto dopravnej značky. Z fotografií predložených obžalovaným na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyplynulo, že predmetná dopravná značka bola na danom mieste osadená /smerujúc informačnou časťou najmä pre vodičov prichádzajúcich zo smeru, ako v čase dopravnej nehody prichádzal s vozidlom obžalovaný/ tak v čase dopravnej nehody, ako aj v súčasnosti, keď rozdiel bol len v inštalácii /v čase dopravnej nehody bola priamo pripevnená na betónovom stĺpe a v súčasnosti je pripevnená na tom istom betónovom stĺpe, no prostredníctvom kovovej nadstavby/. Neodstránenie tejto dopravnej značky, oprávnenosť jej umiestnenia v čase dopravnej značky a trvanie takejto dopravnej situácie aj v súčasnosti vyplýva zo správy obce Šarišské Sokolovce zo dňa 03.12.2020, v ktorej starosta obce poukazoval na skutočnosť, že v roku 2007 na predmetnej miestnej komunikácii bola osadená dopravná značka P2 „Stoj, daj prednosť v jazde!“, pričom dňa 31.08.2018 bol KR PZ Prešov, Krajským dopravným inšpektorátom, schválený nový projekt dopravného značenia v obci, pričom boli osadené bezpečnostné zrkadlá v obci na miestach s nevhodnými rozhľadovými pomermi, no nebol daný žiaden podnet na odstránenie predmetnej dopravnej značky. Preto o oprávnenosti osadenia predmetnej dopravnej značky v čase trestného činu obžalovaného ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti.

V rámci doplnenia dokazovania vykonaného pred odvolacím súdom, nebolo možné prisvedčiť odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré spočívali v absencii právnych účinkov tejto dopravnej značky.

Podľa judikatúry a rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) je povinnosťou vodiča, ktorý za danej dopravnej situácie má dať prednosť v jazde, aby sám určil, či situácia vyžaduje a zaväzuje ho k poskytnutiu prednosti v jazde inému vozidlu. Pre posúdenie situácie z tohto hľadiska je rozhodujúca najmä vzdialenosť vozidla, ktoré má prednosť v jazde, rýchlosť jazdy tohto vozidla, smer jeho ďalšej jazdy, hustota premávky, viditeľnosť, aj prehľadnosť miesta. Vodič musí mať schopnosť zodpovedne sa rozhodnúť za každej aj zložitej dopravnej situácie.

Skutočnosť, že iná osoba porušila predpisy o premávke na pozemných komunikáciách a vlastným zavinením vytvorila nebezpečnú situáciu, neospravedlňuje vodiča, ak aj on sám porušil povinnosť vozidlo stále ovládať a konať tak, aby doprava nebola ohrozená. /Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.11.2003/

Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že obžalovaný pri vychádzaní na križovatku z vedľajšej cesty na hlavnú cestu pri odbočovaní vľavo smerom na Sabinov, označenou dopravou značkou , daj prednosť v jazde! sa náležitým spôsobom nepresvedčil, či má vytvorené podmienky na bezpečný výjazd na hlavnú cestu, ale v jazde pokračoval, pričom narazil do motorového vozidla prichádzajúceho po hlavnej ceste zľava, a tak porušil svoju povinnosť uvedenú v ustanovení o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nesk. predpisov v podstate tak, ako to v skutkovej vete napadnutého rozsudku uviedol okresný súd.

Obžalovaný, ktorý sa z vedľajšej cesty rozhodol na križovatke vojsť na hlavnú cestu, kde pomery týkajúce sa prednosti v jazde boli upravené z jeho strany predmetnou príkazovou dopravnou značkou, mal povinnosť dať prednosť v jazde nielen vodičovi vozidla prichádzajúcemu z jeho pravej strany, ale

aj vodičovi vozidla prichádzajúcemu po tej istej hlavnej ceste z jeho ľavej strany. To mohol dodržať vtedy, ak by zostal stáť a teda, ak by nevošiel do jazdnej dráhy vozidla poškodeného. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že poškodený výrazne prekročil hranicu najvyššie povolenej rýchlosti v obci, pretože aj keby sa poškodený so svojím vozidlom pohyboval rýchlosťou 50 km/hod v čase dopravnej nehody, nemohol by zabrániť zrážke s vozidlom obžalovaného. Tej by mohol zabrániť len vtedy, ak by sa pohyboval výrazne zníženou rýchlosťou, no podľa názoru odvolacieho súdu, na také zníženie rýchlosti pod najvyššie povolenú rýchlosť v obci nemal situáciu, z ktorej by mu vyplynul zákonná povinnosť až na také zníženie povinnosť, resp. v tomto smere zákaz pohybovať sa rýchlosťou menšou alebo rovnajúcou sa rýchlosti 36,45 km/hod. Povinnosť či zákaz totiž vo všeobecnosti môže byť uložená len zákonom alebo na základe zákona, čo vyplýva z , podľa ktorého, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Na strane poškodeného by, podľa odvolacieho súdu, musel byť dôvod na také zníženie rýchlosti. Taký dôvod však nebol, pretože poškodenému nevytvárala hrozbu vyššie uvedená biela dodávka ako oprotiidúce vozidlo a nemal ani dôvod predpokladať, že mu do jazdnej dráhy z vedľajšej cesty vojde iné vozidlo. Bolo možné od neho spravodlivo požadovať maximálne to, aby neprekročil obmedzenie rýchlosti v obci, no ako bolo už uvedené, ani taká rýchlosť by neznamenala ukončenie nebezpečenstva vytvoreného obžalovaným.

Celospoločenským záujmom, ktorý je zjavne v súlade so súkromným záujmom každého účastníka cestnej premávky, je predchádzať dopravným nehodám, nehodám, pri ktorých často vznikajú závažné ujmy na ich živote, zdraviu a majetku. V rámci cestnej premávky dochádza k viacerým úkonom ich účastníkov, ktoré potom bývajú v rôznom príčinnom vzťahu k vzniku kolíznej situácie, k vzniku dopravnej nehody. V rámci týchto úkonov, pokiaľ sú v rozpore s všeobecne záväznými predpismi, ktorých účelom je predchádzať vzniku dopravných nehôd, sa prejavuje úmyselný či nedbanlivostný vnútorný vzťah osoby povinnej ich dodržiavať k ich dodržiavaniu.

V danom prípade obžalovaný, v rozpore s povinnosťou zastaviť a dať prednosť v jazde, sa rozhodol vykonať úkon vstupu do križovatky v čase, keď poškodený túto prednosť v jazde mal.

Skutočnosť, že sa pritom poškodený pohyboval rýchlosťou presahujúcou povolenú rýchlosť v danom úseku cesty, a takto porušoval svoje vodičské povinnosti, nebola bezprostrednou príčinou dopravnej nehody. Prvotnou príčinou predmetnej dopravnej nehody bolo porušenie dopravných predpisov obžalovaným, ktoré spočívalo neoprávnenom vjazde do križovatky, čo urobil bez toho, aby sa dostatočne presvedčil o bezpečnosti takéhoto úkonu. Pritom sa obžalovaný o bezpečnosti svojho odbočovania presvedčiť mohol, nakoľko nebol ničím nútený svoj vodičský úkon súrne vykonať.

Je však na druhej strane potrebné poukázať aj na správanie sa poškodeného. Prípad je totiž osobitý tým, že na vzniku dopravnej nehody sa spolupodieľal aj samotný poškodený, ktorý sa vo vedľajšom jazdnom pruhu pri predbiehaní pohyboval výrazne nad úroveň povolenej rýchlosti, teda v rozpore s dopravnými predpismi. Dominantný podiel na dopravnej nehode má však obžalovaný, pretože ak by obžalovaný porušenú povinnosť dodržal, nevstúpil by do jazdnej dráhy vozidla poškodeného a nedošlo by k dopravnej nehode. Práve od obžalovaného, ako vodiča vychádzajúceho z vedľajšej cesty a vchádzajúceho na hlavnú cestu, na križovatke bolo namieste v prvom rade očakávať, že voči ostatným účastníkom cestnej premávky bude zodpovedajúco ohľaduplný a dodrží vyššie uvedené predpisy. Ak by ich totiž dodržal, nedošlo by k dopravnej nehode.

Treba ale dodať, že obžalovaný nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie záujmu chránenému spôsobiť /nevedel, že v jazdnom pruhu, do ktorého vchádza sa pohybuje poškodený a že hrozí kolízia s jeho vozidlom/, hoci o tom vzhľadom na okolnosti /výhľadové pomery, mieste znalosti situácie, dostatok času na zákonom požadované vyhodnotenie dopravnej situácie/ a na svoje osobné pomery /dlhoročná skúsenosť vodiča a zjavnú skúsenosť, že vchádza na križovatku ako miesto, kde dochádza k stretávaniu jazdy motorových vozidiel a kde môže dochádzať k rôznym rýchlostiam týchto vozidiel a k možnosti vzniku škôd na majetku a zdraví osôb/ vedieť mal a mohol. Z nevedomej nedbanlivosti je vinný z predmetného prečinu, pri ktorom došlo k ujme na zdraví poškodeného Ľ. W..

Nerešpektovanie povinnosti vodiča na križovatke dať prednosť v jazde inému účastníkovi cestnej premávky, dokonca v obci, kde sa zvyčajne nachádza obytná zástavba a vyšší počet osôb a vyššie

množstvo majetku, je vo vzťahu k záujmu na zachovaní bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nepochybne porušením dôležitej povinnosti vodiča. Častokrát, práve porušením takejto povinnosti, vznikajú v cestnej premávke dopravné nehody, a to aj s fatálnymi následkami. Preto nemožno znižovať význam povinnosti, ktorú obžalovaný porušil a v dôsledku ktorého porušenia došlo k dopravnej nehode s následkami na zdraví poškodeného.

Žalovaným skutkom obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, a teda okresný súd správne uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák..

Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Je nutné súdu prvého stupňa prisvedčiť aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, pretože v ňom okresný súd zohľadnil, tak pri druhu, ako aj výmere trestu, všetky všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov. Primeranosti použitia už hrozby výkonu trestu odňatia slobody v takto uloženej výmere pre dosiahnutie účelu trestu zodpovedá aj doterajšia bezúhonnosť obžalovaného, závažnosť spôsobeného následku, miera nedbanlivostného zavinenia za okolnosti, že na vzniku dopravnej nehody sa prekročením dovolenej rýchlosti v jej mieste spolupodieľal aj poškodený, absencia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák. a oproti tomu v danom prípade výrazná poľahčujúca okolnosť v podobe doterajšieho vedenia riadneho života / Tr. zák./. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že od predmetného trestného činu nespáchal ani trestný čin ani priestupok, z čoho vyplýva výrazne priaznivá možnosť nápravy páchateľa. Postačí pôsobenie tejto hrozby po minimálnu požadovanú dobu, po dobu jedného roka.

U obžalovaného výpis z evidenčnej karty vodiča potvrdzuje jeho dlhodobé oprávnenie viesť motorové vozidlá skupiny B, ktorú má od 22.03.1990, a za toto obdobie bol postihnutý za dva dopravné priestupky. Doposiaľ nemal nikdy zadržaný vodičský preukaz a s výnimkou tejto, nikdy nespôsobil dopravnú nehodu. Porušil síce povinnosť dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia, no stalo sa tak ešte dňa 17.01.2012, pričom evidentne nešlo o závažnejšiu skutočnosť, pretože bol postihnutý nízkou pokutou, pokutou 10,- eur. Dopravný priestupok zo dňa 04.07.2015 spáchal prekročením povolenej rýchlosti, bol postihnutý pokutou 50,- eur, no nešlo o priestupok spáchaný závažnejším spôsobom. Popri tom, že na rozdiel od predchádzajúceho priestupku, išlo o zanedbanie obdobnej povinnosti, v tomto prípade išlo o porušenie povinnosti, ku ktorej konaním obžalovaného pri predmetnej dopravnej nehode nedošlo. Aj výpis z evidencie priestupkov potvrdzuje, že od predmetnej dopravnej nehody obžalovaný nebol postihnutý za žiaden priestupok. Z miesta bydliska obcou i policajným orgánom je hodnotený priaznivo ako občan, ktorý je bezkonfliktný a ktorého správanie nebolo riešené príslušnou komisiou. Odpis registra trestov obžalovaného neobsahuje žiaden záznam. Odvolací súd považuje za neprimerane prísne, ak by osobu obžalovaného a mieru pravdepodobnosti jeho nápravy obmedzoval len na skutočnosť, že obžalovaný v dávnejšej minulosti miernym spôsobom porušil svoju povinnosť dbať na dopravné značky, keď iné skutočnosti z viacerých zdrojov nasvedčujú tomu, že v predmetnej veci išlo zo strany obžalovaného o výnimočnú nedbanlivosť a že obžalovaný je spôsobilý vykonávať vodičské oprávnenie v súlade so zákonom.

Pokiaľ na jednej strane treba považovať závažnosť porušenej dôležitej povinnosti vodiča za vysokú, na druhej strane nemožno prehliadnuť miernejší účinok jeho nedbanlivostného konania a najmä skutočnosť, že v mieste dopravnej nehody, na rozdiel od poškodeného Ľ. W., nejazdil zjavne nedisciplinovane, pohyb vozidla obžalovaného do križovatky, ako inak disciplinovaného vodiča, bol v nízkej rýchlosti a krátky. Zjavne išlo o výnimočné vybočenie z jeho ustálenej vodičskej praxe neporušovať dopravné predpisy a jazdiť ohľaduplne, čomu nasvedčuje dlhoročný bezúhonný výkon jeho štátom udeleného vodičského oprávnenia. Povaha priestupkovej minulosti obžalovaného na úseku cestnej dopravy nie je natoľko závažná, aby viedla až k zákazu činnosti, čo dokladuje aj výška uloženej sankcie. Jeho priestupková

minulosť nenasvedčuje sklonu porušovať dopravné predpisy do tej miery, aby popri ojedinelým dávnejším pokleskom v porovnaní s dlhoročnou bezúhonnosťou pri výkone vodičského oprávnenia na nejaké obdobie stratil dôveru štátu, že je spôsobilý byť disciplinovaným vodičom motorového vozidla. Pri konštatácii výnimočného vybočenia z medzí opatrnosti, ktorú možno vo všeobecnosti spravodlivo od vodiča očakávať, je aj krajský súd toho názoru, že na dosiahnutie účelu trestu najmä v podobe nápravy páchateľa, ale aj z hľadiska generálnej prevencie, bolo by v rozpore so zásadami primeranosti trestu a zdržanlivosti, ak by mal byť obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti navrhovaný okresným prokurátorom.

Okresný súdom uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., závažnosti spáchanej trestnej činnosti vyplývajúcej zo spôsobeného následku, zo spôsobu spáchania činu, zodpovedá pomeru poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, ako aj usporiadaným pomerom obžalovaného a priaznivým možnostiam jeho nápravy. Zodpovedá aj záujmu individuálnej a generálnej prevencii a je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia trestných činov obžalovaného spoločnosťou.

Nakoľko odvolací súd ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby či už odvolaniu obžalovaného alebo odvolaniu okresného prokurátora vyhovel, podané odvolania ako nedôvodné zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.