Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-237-2019.pdf
PDF · 90.77 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/237/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava - Staré Mesto, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom 841 05 Bratislava - Karlova Ves, Majerníková 3479/3A, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: T. K., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX O. B. P., o zaplatenie 21,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 454,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 454,- eur od 24. 11. 2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu v časti úroku z omeškania zo sumy 168,- eur od 24. 11. 2016 do zaplatenia zamieta. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19. 11. 2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 454,- eur, odplatu vo výške 168,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur, poplatky za upomienky vo výške 270,- eur, zmluvný úrok vo výške 60 % ročne
- zo sumy 600,- eur od 23. 11. 2015 do 22. 1. 2016
- zo sumy 550,- eur od 23. 1. 2016 do 17. 5. 2016
- zo sumy 454,- eur od 18. 5. 2016 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 622,- eur od 24. 11. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23. 11. 2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 600,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu vo výške 528,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 1128,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku, t. j 1.128,- eur do 23. 11. 2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku.
V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur. Žalovanému bolo zaslaných spolu 9 upomienok. Žalovaný je povinný zaplatiť 270,- eur za zaslané upomienky. Žalovaný doposiaľ uhradil Žalobcovi sumu vo výške 146,- eur.
3. Podaním doručeným súdu dňa 30. 12. 2019 v nadväznosti na výzvu súdu zaslal žalobca vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca v zmysle § 144 a násl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, berie žalobu späť a to v časti odplaty vo výške 168,- eur, poplatkov za upomienky vo výške 270,- eur, zmluvného úroku vo výške 60 % ročne
- zo sumy 600,- eur od 23. 11. 2015 do 22. 1. 2016
- zo sumy 550,- eur od 23. 1. 2016 do 17. 5. 2016
- zo sumy 454,- eur od 18. 5. 2016 do zaplatenia a žiadal tunajší súd, aby vo zvyšku žaloby rozhodol v zmysle petitu.
4. O čiastočnom spätvzatí žaloby súd s poukazom na ust. § 145 ods. 3 CSP nerozhodoval, nakoľko k uvedenému procesnému úkonu žalobcu došlo pred doručením žaloby žalovanému.
5. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 454,- eur, zmluvnej pokuty 33,- eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 622,- eur od 24. 11. 2016 do zaplatenia.
6. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie. 8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový a právny stav veci:
9. Žalobca ako veriteľ a žalovaný (resp. jeho právny predchodca) ako dlžník (spotrebiteľ) uzavreli dňa 23. 11. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 600,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s odplatou a úrokom, čo by v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 528,- eur, teda zaplatiť celkovú čiastku vo výške 1128,- eur do 23. 11. 2016. Odplata predstavovala 168,- eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len "RPMN") 28 % a úrok bol dohodnutý vo výške 60 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne prestavovalo 360,- eur. Zmluvné strany sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v dohodnutej lehote, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur a ďalej sa spotrebiteľ zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur. Výška priemernej RPMN prestavovala ku dňu podpisu zmluvy 23,66 %.
10. Žalovaný na dlžnú sumu uhradil celkovo 146,- eur.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 23. 11. 2015, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej „zákona o spotrebiteľských úveroch“), (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. g/, i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 544 ods. 1 až 3 OZ, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1. 2. 2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 23. 11. 2015 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 600,- eur za odplatu a úrok 528,- eur (v prípade riadneho a včasného splatenia úveru) a žalovaný sa zaviazal celkovú čiastku 1128,- eur splatiť do 23. 11. 2016. V konaní nebolo sporné, že žalovaný úver riadne a včas nesplácal, celkovo zaplatil sumu 146,- eur, čo je nesporné, nakoľko žalovaný túto skutočnosť nepoprel. Žalovaný nepoprel ani to, že úver sa stal splatný dňa 23. 11. 2016. Predmetná úverová zmluva (§ 497 ObZ) je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, keďže pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy žalobca konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň sa v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto súd pristúpil k skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania náležitostí vyžadovaných ust. 9 cit. zákona.
14. Keďže žalobca si v konaní uplatnil len istinu nesplateného úveru, súd sa nezaoberal údajom o RPMN a výškou úroku, nakoľko žalobou uplatnené neboli, resp. v tejto časti došlo k späťvzatiu žaloby. Vzhľadom k tomu súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie dlžnej sumy istiny poskytnutého úveru, t. j. 454,- eur (600,- eur - 146,- eur).
15. V konaní nebolo sporným, že žalovaný sa s plnením svojho dlhu dostal do omeškania, súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne odo dňa 24. 11. 2016 zo sumy 454,- eur (súdu nie je zrejmé, prečo si žalobca uplatnil príslušenstvo z istiny 622,- eur, preto v rozdiele - 168,- eur súd žalobu zamietol, nakoľko k tejto skutočnosti žalobca neuviedol žiadne skutkové a právne tvrdenia, teda neuniesol bremeno dôkazu).
16. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur, súd vyhovel aj tomuto uplatnenému nároku žalobcu, nakoľko žalovaný to nijako nerozporoval, teda uvedené sa považuje za nesporné, pričom poukazuje na ust. § 544 OZ, a preto súd v tejto časti nevykonáva dokazovanie.
17. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, pričom strany sporu boli v konaní takmer rovnako úspešné a neúspešné. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného (čo je aj daný prípad), a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Aj keď procesne súd nerozhodoval o čiastočnom zastavení konania s poukazom na § 145 ods. 3 CSP, pre účely určenia povinnosti na náhradu trov konania súd musel prihliadnuť aj na čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré bolo zavinené žalobcom (a to vo výške 5297,43 eura ku dňu rozhodnutia súdu - odplata, poplatky za upomienky a úrok 60 %). Keďže žalovaný bol v konaní úspešnejší ako žalobca, mal by právo na náhradu trov konania, žiadne mu však nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.