Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/174/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu MIOSTEEL, s.r.o., so sídlom Pernek 384, 900 53 Pernek, IČO: 36 675 792, zastúpeného Advokátskou kanceláriou LEGAL GROUP, s.r.o. so sídlom Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 47 237 589, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.09.2018, č. takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím č. zo dňa 27.09.2018 žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán príslušný na konanie podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, a podľa o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov v odvolacom konaní (na základe včas podaného odvolania) preskúmalo rozhodnutie Colného úradu Košice zo dňa 24.05.2018, č.: 15/293737/2018-V, ktorým správny orgán prvého stupňa v zmysle čl. 116 ods. 1 písm. a) a čl. 117 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 09.10.2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a doplnkov (v ďalšom texte aj : „Colný kódex Únie“) v spojení s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o DPH“) nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie dovoznej platby a požadovanú sumu antidumpingového cla nevrátil. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Colného úradu Košice zn. 15/293737/2018-V zo dňa 24.05.2018 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) potvrdil.

2. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že rozhodnutím zn. 1544805/2016 zo dňa 22.09.2016 Colný úrad Košice podľa čl. 104 ods. 1 v spojení s čl. 105 ods. 3-4 Colného kódexu Únie zapísal do účtovnej evidencie sumu dovoznej platby 24.542,94 EUR, pozostávajúcu zo sumy definitívneho antidumpingového cla vo výške 20.452,45 EUR a dane z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) vo výške 4.090,49 EUR a v súlade s čl. 102 ods. 1 a ods. 3 uvedeného nariadenia oznámil povinným dlžníkom - právnickej osobe INVOZ, s.r.o., Južná trieda 93, 040 01 Košice, IČO: 36 200 689 a žalobcovi povinnosť uhradiť túto sumu dovoznej platby. Na základe včas podaného odvolania účastníka konania Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozhodnutím zn. zo dňa 10.05.2017 vykonalo zmenu prvostupňového

rozhodnutia zo dňa 22.09.2016 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku z dôvodu, že colný úrad nesprávne aplikoval hmotnoprávne ustanovenia Colného kódexu Únie a tieto nesprávne ustanovenia nahradil čl. 201 ods. 1 písm. a), ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, účinného v čase vzniku colného dlhu (ďalej len : „Colný kódex Spoločenstva“) a čl. 201 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva, účinného v čase vzniku colného dlhu. Odvolací orgán zároveň vykonal aj zmenu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k nesprávne aplikovaným ustanoveniam Colného kódexu Únie. Zmena výroku rozhodnutia však nič nezmenila na podstate rozhodnutia, že dôvod na dodatočné vymeranie dovozného cla a DPH existoval a bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa tieto sumy vymerať. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zn. zo dňa 10.05.2017 a rozhodnutie Colného úradu Košice zn. zo dňa 22.09.2016 nadobudli právoplatnosť dňa 19.05.2017.

3. Žiadosťou o vrátenie antidumpingového cla zo dňa 15.03.2018 doručenému správnemu orgánu prvého stupňa dňa 21.03.2018 žalobca žiadal o vrátenie antidumpingového cla vo výške 20.452,45 EUR v zmysle čl. 117 ods. 1 Colného kódexu Únie, o ktorej rozhodol správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zn. 15/293737/2018-V zo dňa 24.05.2018, ktorým podľa čl. 116 ods. 1 písm. a) a čl. 117 Colného kódexu Únie v spojení s § 25 ods. 4 zákona o DPH žiadosti účastníka konania nevyhovel a požadovanú sumu antidumpingového cla nevrátil. Vydaniu rozhodnutia predchádzalo doručenie oznámenia zn. zo dňa 27.03.2018, ktorým bolo umožnené účastníkovi konania sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť v súlade s čl. 22 ods. 6 Colného kódexu Únie. Účastník konania na túto výzvu v určenej lehote 30 dní nereagoval.

4. Účastník konania vo včas podanom odvolaní proti rozhodnutiu o nevrátení antidumpingového cla namietal, že rozhodnutie Colného úradu Košice zn. zo dňa 22.09.2016 vo veci dodatočného vymerania colného dlhu je nezákonné, pretože colný úrad pri jeho vydávaní porušil zákaz retroaktívneho použitia právnych predpisov tak vnútroštátnych, ako aj práva Európskej únie. Konštatoval, že v predmetnom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa uviedol, že vychádzal z Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 2016/1329 z 29.07.2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na registrovaný dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (ďalej aj: „antidumpingové nariadenie č. 2016/1329“), ktoré nadobudlo účinnosť dňa 30.07.2016. Colný dlh v predmetnom prípade však vznikol v zmysle čl. 77 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie prepustením tovaru do režimu voľný obeh, teda v prípade rozhodnutia vydaného v colnom konaní ev. č. 0565310600289 dňa 07.01.2016, v prípade rozhodnutia vydaného v colnom konaní ev. č. 0565310600519 dňa 13.01.2016 a v prípade rozhodnutia vydaného v colnom konaní ev. č. 0565310601096 dňa 09.02.2016. Ďalej citoval bod 8 odsek (247) Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/181 zo dňa 10.02.2016, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (ďalej len: „dočasné nariadenie č. 2016/181“) a namietal, že toto ustanovenie sa vzťahuje na dovoz zaregistrovaný v zmysle nariadenia č. 2015/2325, a to až odo dňa 13.12.2015. Ďalej tvrdil, že z dočasného nariadenia č. 2016/181 jednoznačne vyplýva, že nemožno prijať žiadne rozhodnutia o spätnom uplatňovaní antidumpingových opatrení, a to ani v prípade registrácie dovozu v zmysle registračného nariadenia č. 2015/2325 a ani v zmysle dočasného nariadenia č. 2016/181. Zdôraznil, že podstatným pre danú vec je deň začatia colného konania, ktoré sa datuje pred dňom 13.12.2015, teda pred dňom nadobudnutia účinnosti registračného nariadenia č. 2015/2325. Je preto irelevantné, kedy bolo rozhodnutie č. 0565310511676 a č. 0565310600051 o prepustení tovaru do colného režimu colné uskladňovanie vydané. Rozhodujúcim podľa účastníka konania bolo totiž podanie colného vyhlásenia, ktorým sa navrhovalo prepustenie tovaru do colného režimu colné uskladňovanie, čo sa stalo predo dňom nadobudnutia účinnosti registračného nariadenia č. 2015/2325. Účastník konania v odvolaní ďalej namietal aj spôsob, akým sa colný úrad vysporiadal s jeho námietkou zákazu retroaktívnej aplikácie antidumpingového cla, keď správny orgán prvého stupňa oprel svoj názor o čl. 10 ods. 4 základného nariadenia č. 11225/2009, avšak v konaní nezisťoval, či boli splnené skutkové dôvody, ktoré by bolo možné subsumovať pod ustanovenie čl. 10 ods. 4 písm. a) a b) základného nariadenia a v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedená ani žiadna logická súvislosť medzi zisteným skutkovým stavom veci a aplikáciou zákonnej výnimky vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia. Namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, čo zakladá neodstrániteľnú vadu napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v jeho nepreskúmateľnosti. Z uvedených dôvodov preto žiadal, aby napadnuté rozhodnutie o nevyhovení jeho žiadosti o vrátenie antidumpingového cla bolo zrušené a

správnemu orgánu prvého stupňa bolo uložené opätovne vo veci rozhodnúť tak, že účastníkovi konania bude zaplatené antidumpingové clo v sume 20.452,45 EUR vrátené.

5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v celom rozsahu a podrobne sa zaoberal aj všetkými námietkami účastníka konania uvedenými v jeho odvolaní, ako aj všetkými ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami súvisiacimi s prejednávanou vecou. Všetky dôkazné prostriedky starostlivo vyhodnotil a dôkazy posudzoval v súlade s § 3 a § 34 správneho poriadku. Opakovane konštatoval, že účastník konania žiadosťou zo dňa 15.03.2018 sa domáhal vrátenia antidumpingového cla na základe zákonného ustanovenia čl. 117 ods. 1 Colného kódexu Únie, čo v žiadosti o vrátenie cla odôvodnil tým, že podľa jeho názoru je rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu vrátane antidumpingového cla nezákonné, pretože takéto opatrenia boli prijaté spätne, colný úrad nebral do úvahy základné nariadenie č. 1225/2009, colné konanie začalo pred nadobudnutím účinnosti registračného nariadenia č. 2015/2325, dočasné nariadenie č. 2016/181 neumožňuje spätné prijatie antidumpingových opatrení, colné orgány neboli oprávnené požadovať od účastníka konania registráciu v zmysle registračného nariadenia č. 2015/2325 a ani antidumpingového nariadenia č. 2016/1329. Žalovaný dospel k právnemu názoru, že zákonné podmienky na vrátenie cla v zmysle čl. 116 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 117 ods. 1 Colného kódexu Únie nie sú splnené, pretože suma colného dlhu, vrátane sumy antidumpingového cla určená a oznámená rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a zapísaná do účtovnej evidencie zodpovedá sume colného dlhu, ktorá je skutočne dlžná na základe právnych predpisov. Účastníkovi konania tak nevznikol nárok na vrátenie cla v zmysle ním označených ustanovení.

6. Žalovaný ďalej konštatoval, že na účely čl. 116 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 117 ods. 1 Colného kódexu Únie „skutočne dlžná suma dovozného alebo vývozného cla“ a „suma colného dlhu, ktorá sa má zaplatiť“ predstavuje sumu dovozného alebo vývozného cla dlžného na základe právnych predpisov, ak colný dlh vznikol za podmienok stanovených v hlave III., kapitole I. tohto nariadenia (v prípade vzniku colného dlhu pred 01.05.2016 v hlave VII. v kapitole 2. Colného kódexu Spoločenstva) a ak suma tohto cla mohla byť určená použitím colného sadzobníka Európskych spoločenstiev v súlade s ustanoveniami hlavy II. tohto nariadenia (v prípade vzniku colného dlhu pred 01.05.2016 hlavy II. Colného kódexu Spoločenstva). Z uvedeného preto žalovaný uzavrel, že v konaní o vrátení cla colný úrad skúma len vznik nároku účastníka konania na vrátenie cla v zmysle príslušných ustanovení colných predpisov, nie však otázku vzniku, resp. existenciu colného dlhu, ani to, či suma tohto cla mohla byť určená s použitím colného sadzobníka. Tieto skutočnosti sú predmetom konania o vzniku colného dlhu alebo konania o dodatočnom vymeraní colného dlhu, v ktorom colný úrad skúma právne a skutkové dôvody vzniku colného dlhu (všetkých jeho zložiek) a následne určuje, zapisuje a oznamuje do účtovnej evidencie vzniknutú sumu colného dlhu v správnej výške. Námietky uplatnené žalobcom v žiadosti o vrátenie cla (na základe ktorých žalobca založil svoj nárok na jeho vrátení) účastník správneho konania uplatnil už v konaní o dodatočnom vymeraní colného dlhu, konkrétne vo vyjadrení zo dňa 22.09.2016, ako aj v odvolaní zo dňa 05.10.2016 a v samotnej žiadosti o vrátenie cla. Právne a skutkové dôvody vzniku colného dlhu (všetkých jeho zložiek) však z vyššie uvedených dôvodov nie sú predmetom konania o vrátení cla, ale predmetom konania o vymeraní, resp. dodatočnom vymeraní colného dlhu. Otázka colného dlhu v danej veci podľa § 201 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva pozostávajúceho aj zo sumy antidumpingového cla a dodatočné vymeranie sumy antidumpingového cla v správnej výške bola predmetom konania o dodatočnom vymeraní colného dlhu, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia Colného úradu Košice zn. zo dňa 22.09.2016 a rozhodnutia žalovaného zn. zo dňa 10.05.2017 a neexistujú žiadne právne skutočnosti (napr. zrušenie antidumpingového nariadenia), odôvodňujúce nárok účastníka na vrátenie cla. Žalovaný ďalej konštatoval, že všetky námietky účastníka konania uvedené v jeho žiadosti o vrátenie cla sú založené na tom, že mu nemalo byť dodatočne vymerané antidumpingové clo. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zn. zo dňa 10.05.2017 vysporiadalo so všetkými námietkami uplatnenými účastníkom konania v konaní o dodatočnom vymeraní colného dlhu a ktoré sú duplicitne uvedené aj v jeho žiadosti o vrátenie cla. Správny orgán prvého stupňa v konaní o dodatočnom vymeraní colného dlhu, ako aj žalovaný v odvolacom konaní proti rozhodnutiu Colného úradu Košice zn. zo dňa 22.09.2016 sa zaoberali všetkými právnymi i skutkovými okolnosťami vzniku colného dlhu vrátane antidumpingového cla a správnosťou jeho dodatočného vymerania. Finančné riaditeľstvo v odôvodnení vyššie označeného rozhodnutia zo dňa 10.05.2017 uzavrelo, že dôvod na dodatočné vymeranie dovozného cla, ako aj dane z pridanej hodnoty existoval a bolo povinnosťou colného úradu tieto sumy vymerať. Odvolacie konanie

spolu s konaním na správnom orgáne prvého stupňa tvorí jeden celok, ich rozhodnutia boli účastníkovi konania riadne doručené a nadobudli aj právoplatnosť.

7. K námietkam účastníka konania uvedenými v jeho odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalovaný uviedol, že v žiadosti o vrátenie cla účastník konania uvádza rovnaké skutočnosti, ktoré už neúspešne namietal aj v konaní vo veci dodatočného vymerania colného dlhu, a to v odvolaní proti rozhodnutiu Colného úradu Košice zn. zo dňa 22.09.2016, a s ktorými sa Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia zn. zo dňa 10.05.2017.

8. K námietkam účastníka konania týkajúcimi sa nedostatočného odôvodnenia čl. 10 ods. 4 základného nariadenia č. 1225/2009 žalovaný uviedol, že toto ustanovenie nebolo v danej právnej veci colným úradom aplikované, a to ani v konaní o dodatočnom vymeraní colného dlhu, keďže sa na dovozy uskutočnené účastníkom konania nevzťahuje. Skutočnosť, že Colný úrad Košice v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 24.05.2018 uvádzal aj označené ustanovenie základného nariadenia č. 1225/2009 v súvislosti s námietkami účastníka konania týkajúcimi sa zákazu spätného uplatňovania antidumpingových opatrení, nemá vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia vo veci vrátenia dovoznej platby. Účastník konania všetky námietky týkajúce sa spätného uplatňovania antidumpingových opatrení uviedol už v odvolaní proti rozhodnutiu Colného úradu Košice zo dňa 22.09.2016 a žalovaný sa s nimi vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 10.05.2017 tak, že ich vyhodnotil ako irelevantné, pretože samotný princíp antidumpingu je založený na spätnom pôsobení, teda retroaktivite. Poukázal na úvodné ustanovenie C1 (16) nariadenia Rady č. 1225/2009 a čl. 67 Colného kódexu Spoločenstva. Registračné nariadenie č. 2015/2325 bolo v predmetnom prípade účinné v čase prijatia colných vyhlásení s návrhom na prepustenie tovaru do režimu colné uskladňovanie a taktiež v čase prijatia návrhov na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh. Registrácia predmetných dovozných prípadov tak bola uskutočnená v súlade s čl. 14 ods. 5 základného nariadenia č. 1225/2009 a čl. 1 registračného nariadenia č. 2015/2325. Na dovozy tovaru, na ktoré sa vzťahovala povinnosť registrácie v zmysle registračného nariadenia č. 2015/2325, bolo zavedené antidumpingovým nariadením č. 2016/1329 so spätnou účinnosťou konečné antidumpingové clo. Konečné antidumpingové clo v prípade dovozov registrovaných v súlade s registračným nariadením č. 2015/2325, bolo zavedené antidumpingovým nariadením č. 2016/1329, ktoré bolo v danej právnej vec správne aplikované.

9. Žalovaný ostatné námietky účastníka konania uvedené v jeho odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 24.05.2018 vyhodnotil ako identické s námietkami, ktoré účastník konania uplatnil v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22.09.2016 s tým, že tieto opätovne smerujú proti dôvodom vzniku colného dlhu pozostávajúceho aj z antidumpingového cla a dôvodom dodatočného vymerania tejto sumy, pričom žalovaný sa s nimi vysporiadal v celom rozsahu už v rozhodnutí zo dňa 10.05.2017. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný opakovane zdôraznil, že skutočnosti týkajúce sa dôvodu vzniku colného dlhu pozostávajúceho aj zo sumy antidumpingového cla nie sú v zmysle čl. 116 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 117 ods. 1 Colného kódexu Únie predmetom konania vo veci žiadosti o vrátenie cla a boli definitívne vyriešené v právoplatne ukončenom konaní o dodatočnom vymeraní colného dlhu a nie je právny dôvod sa nimi opätovne zaoberať aj v konaní o vrátení cla.

10. Žalovaný včas podanou správnou žalobou zo dňa 29.11.2018 žiadal rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 27.09.2018, ako aj rozhodnutie Colného úradu Košice č. 15/293737/2018- V zo dňa 24.05.2018 zrušiť a vec vrátiť Colnému úradu Košice na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na plnú náhradu trov konania.

11. V správnej žalobe zdôraznil, že dňa 15.03.2018 podal žiadosť o vrátenie zaplateného konečného dovozného antidumpingového cla (ďalej aj : „žiadosť“) vyrubeného na základe rozhodnutia Colného úradu Košice č. 1544805/2016 zo dňa 22.09.2016 o dodatočnom vymeraní colného dlhu a vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu 24.542,94 EUR, pozostávajúcu z konečného antidumpingového cla v sume 20.452,45 EUR a DPH v sume 4.090,49 EUR. Uvedené platby zo strany žalobcu boli riadne zaplatené. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie Colného úradu Košice č. 1544805/2016 zo dňa 22.09.2016 bolo nezákonné, pretože správny orgán prvého stupňa pri jeho vydaní porušil zákaz retroaktívneho použitia tak vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj práva Európskej únie.

12. Ďalej tvrdil, že rozhodnutiami v colnom konaní ev. č. 0565310600289 zo dňa 07.01.2016, ev. č. 0565310600519 zo dňa 13.01.2016 a ev. č. 0565310601096 zo dňa 09.02.2016 bol žalobcom dovezený tovar z Ruska (bližšie špecifikovaný v položke opis tovaru v žiadosti), prepustený z colného režimu colné uskladňovanie do colného režimu voľný obeh tovaru. V zmysle čl. 77 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie colný dlh v danom prípade vznikol pri dovoze tovaru jeho prepustením do režimu voľného obehu, teda pri jednotlivých rozhodnutiach č. 0565310600289 to bolo dňa 07.01.2016, pri rozhodnutí č. 0565310600519 to bolo dňa 13.01.2016 a pri rozhodnutí č. 0565310601096 to bolo dňa 09.02.2016. Uvedený okamih je určujúcim pre použitie právnych predpisov rozhodných pre výpočet dovozného cla, pretože v zmysle čl. 85 Colného kódexu Únie sa suma dovozného cla určuje na základe pravidiel pre výpočet cla, ktoré sa vzťahovali na daný tovar v čase, keď colný dlh vznikol s ohľadom na tento tovar. Správny orgán prvého stupňa tak vo svojom rozhodnutí vychádzajúc z nariadenia 2016/1328 dodatočne vymeral konečné antidumpingové clo v sadzbe predbežného antidumpingového cla 26,2 %.

13. Žalobca ďalej poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy Nariadenie Rady č. 1225/2009 zo dňa 30.11.2009, ďalej Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2325 zo dňa 11.12.2015 s účinnosťou od 13.12.2015, ktorým sa zaviedla registrácia dovozu určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republiky a Ruskej federácie. V článku 14 ods. 5 Nariadenia rady (ES) č. 1225/2009 zo dňa 30.11.200419 sa uvádza : „... Komisia môže po konzultácii s poradným výborom nariadiť colným úradom, aby podnikli vhodné kroky na registráciu dovozov, aby bolo možné opatrenia následne uplatniť na tieto dovozy od dátumu takejto registrácie. Registráciu dovozu je možné zaviesť na základe žiadosti výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy na odôvodnenie takéhoto postupu. Registrácia sa zavedie prostredníctvom nariadenia, v ktorom sa stanoví účel takéhoto opatrenia a v prípade potreby odhadovaná čiastka prípadného budúceho záväzku. Registrácia dovozov sa nezavedie na dlhšie obdobie ako deväť mesiacov“. Žalobca v tej súvislosti uviedol, že na základe citovaného ustanovenia bolo prijaté Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/2325 zo dňa 11.12.2015 s účinnosťou od 13.12.2015, ktorým sa zaviedla registrácia dovozu určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii.

14. Žalobca zaujal stanovisko, že pre daný prípad je podstatný deň začatia colného konania, ktoré sa datuje predo dňom 13.12.2015, teda pred dňom nadobudnutia účinnosti Vykonávacieho nariadenia komisie (EÚ) 2015/2325 a je právne irelevantné, kedy boli rozhodnutia o prepustení tovaru do colného režimu colné uskladňovanie vydané. Rozhodujúcim je totiž to podanie colného vyhlásenia, ktorým sa navrhovalo prepustenie tovaru do colného režimu colné uskladňovanie, a to zo strany žalobcu sa uskutočnilo predo dňom nadobudnutia účinnosti predmetného Vykonávacieho nariadenia komisie (EÚ) 2015/2325.

15. Tak ako je vyššie uvedené žalobca ďalej tvrdil, že z dočasného nariadenia 2016/181 jednoznačne vyplýva, že nemožno prijať žiadne rozhodnutia o spätnom uplatňovaní antidumpingových opatrení, a to ani v prípade registrácie dovozu v zmysle Vykonávacieho nariadenia 2015/2325 a ani v zmysle Vykonávacieho nariadenia 2016/181. K týmto námietkam žalobcu, a to ohľadom zákazu retroaktívnej aplikácie antidumpingového cla v predmetnej veci dovozu správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí č. 15/293737/2018-V zo dňa 24.05.2018 poukázal na čl. 10 ods. 4 Nariadenia rady (ES) č. 1225/2009 zo dňa 30.11.2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, v zmysle ktorého je možné antidumpingové clo vyberať aj spätne, avšak opomenul uviesť, že v danej veci neboli kumulatívne splnené podmienky uvedené v písmenách a) a písm. b) citovaného čl. 10 ods. 4. Colný úrad Košice len konštatoval, že spätné uplatnenie antidumpingového cla je možné za predpokladu splnenia podmienok podľa vyššie citovaného čl. 10 ods. 4, nezisťoval však (a v napadnutom rozhodnutí ani neuviedol) žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by bolo možné subsumovať pod vyššie citované ustanovenie písm. a) a písm. b) čl. 10 ods. 4, a teda pri logickej úvahe je zrejmé, že výnimku zo zákazu retroaktivity je možné aplikovať, len ak boli spoľahlivo preukázané skutkové okolnosti uvedené v označenom ustanovení zákona. V tomto prípade však tieto podmienky splnené neboli, a preto nie je možné v danej veci retroaktívne uplatniť antidumpingové clo. Tieto pochybnosti správneho orgánu prvého stupňa boli žalobcom vytknuté aj v odvolacom konaní, avšak nadriadený správny orgán k náprave takéhoto nezákonného stavu nepristúpil. Z uvedeného žalobca vyvodil, že skutkový stav orgánmi verejnej správy nebol zistený dostatočne, preto je daný dôvod na zrušenie administratívneho rozhodnutia. Aj napriek tomu, že žalobca v podanom odvolaní tieto skutočnosti namietal a v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný s týmito námietkami týkajúcimi sa

retroaktívnej aplikácie vyššie označených právnych noriem vôbec nevysporiadal, napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu je tak založené aj na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca v správnej žalobe ďalej poukazoval na nedostatky v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie Správneho poriadku v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a v odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí reagovať na dva okruhy problémov - skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí len skonštatoval, že spätné uplatnenie antidumpingového cla je možné za predpokladu splnenia podmienok podľa označeného ustanovenia čl. 10 ods. 4 Nariadenia rady (ES) č. 1225/2009 zo dňa 30.11.2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva. Nezisťoval však žiadnym spôsobom či boli splnené skutkové dôvody, ktoré by bolo možné subsumovať pod vyššie citované písm. a) a písm. b) čl. 10 ods. 4 označeného nariadenia a v prvostupňovom rozhodnutí tak úplne absentujú skutkové dôvody. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca v správnej žalobe uviedol, že správny orgán prvého stupňa vec právne posúdil, tak že: „Podľa čl. 10 ods. 4 základného nariadenia možno antidumpingové clo vyberať spätne za predpokladu, že dovoz bol registrovaný v súlade s čl. 14 ods. 5, ak komisia umožnila príslušným vývozcom vyjadriť svoje pripomienky k tomu, či boli splnené kritéria uvedené v čl. 10 ods. 4 základného nariadenia.“ Na základe žalobcom podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom vytkol vady označeného rozhodnutia, žalovaný dospel k nasledujúcemu záveru: „Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v danom prípade dospelo k právnemu názoru, že zákonné podmienky na vrátenie cla v zmysle čl. 116 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 117 ods. 1 Colného kódexu Únie nie sú v danom prípade splnené, keďže suma colného dlhu, vrátane sumy antidumpingového cla, určená a oznámená rozhodnutím Colného úradu Košice zn. zo dňa 22.09.2016 a zapísaná do účtovnej evidencie v predmetnom prípade zodpovedá sume colného dlhu, ktorá je skutočne dlžná na základe právnych predpisov. Účastník konania tak nemá nárok na vrátenie cla v zmysle uvedených ustanovení.“ Žalobca vytýkal žalovanému, že tento sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na citáciu časti jeho žiadosti a na citáciu príslušných právnych predpisov, pričom nijako logicky nezdôvodnil ich aplikáciu na zistený skutkový stav. Mal za to, že správne orgány sa s jeho námietkami uvedenými v žiadosti o vrátenie zaplateného konečného dovozného antidumpingového cla zo dňa 15.03.2018 a duplicitne v podanom odvolaní zo dňa 12.06.2018 vôbec nevysporiadali, keď na margo týchto námietok uviedol správny orgán prvého stupňa jednu vetu: „So všetkými ďalšími námietkami sa v rozhodnutí o odvolaní zn. zo dňa 10.05.2017 vysporiadal odvolací orgán, ktorý oprávnenosť vymerania antidumpingového cla potvrdil.“ Žalovaný naviac v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že ostatné námietky účastníka konania sú identické s námietkami, ktoré si účastník konania uplatnil v odvolaní proti rozhodnutiu Colného úradu Košice zn. zo dňa 22.09.2016 a tieto opätovne smerujú proti dôvodom vzniku colného dlhu pozostávajúceho aj z antidumpingového cla a dôvodom dodatočného vymerania tejto sumy, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia zn. zo dňa 10.05.2017. Žalovaný tak zaujal právny názor, ktorý bol zásadný pre jeho rozhodnutie: „…že skutočnosti týkajúce sa dôvodov vzniku colného dlhu, pozostávajúceho aj zo sumy antidumpingového cla, nie sú v zmysle čl. 116 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 117 ods. 1 Colného kódexu Únie predmetom konania vo veci žiadosti o vrátenie cla, boli definitívne vyriešené v právoplatne ukončenom konaní a dodatočnom vymeraní colného dlhu a nie je právny dôvod zaoberať sa týmito námietkami opätovne v konaní o vrátení cla.“ Žalobca mal za to, že takýto právny názor je zjavne nesprávny, pretože pokiaľ právne predpisy umožňujú podanie žiadosti o vrátenie cla je úlohou správneho orgánu riadne sa vysporiadať so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi, na základe ktorých bola žiadosť podaná. Nie je postačujúce, aby správny orgán odôvodnil svoje zamietavé rozhodnutie k žiadosti o vrátenie cla len s poukazom na iné rozhodnutie správneho orgánu v inej neidentickej veci. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva č. zo dňa 10.05.2017 podľa žalobcu nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, preto bolo povinnosťou správneho orgánu zaoberať sa všetkou argumentáciou žalobcu, hoci bola duplicitne uplatnená v dvoch rôznych správnych konaniach.

16. V závere správnej žaloby žalobca zhrnul, že odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia je nedostatočné a nepresvedčivé a zakladá neodstrániteľnú vadu rozhodnutia spočívajúcu v jeho nepreskúmateľnosti, preto žiadal zrušiť tak preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.04.2019 žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vo vyjadrení stručne opísal skutkový stav danej právnej veci a zdôraznil, že podstatná časť námietok žalobcu sa zakladá na tom, že žalobcovi nemalo byť dodatočne vymerané antidumpingové clo. Konštatoval, že žaloba žalobcu je postavená na námietkach týkajúcich sa zákonnosti a správnosti rozhodnutí vydaných vo veciach dodatočného vymerania colného dlhu a na tvrdeniach žalobcu, že antidumpingové clo mu nemalo byť vymerané. Žalovaný v tej súvislosti uviedol, že otázka správnosti a zákonnosti dodatočného vymerania colného dlhu bola právoplatne vyriešená rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zn. zo dňa 10.05.2017 a Colného úradu Košice zn. zo dňa 22.09.2016, ktoré boli žalobcovi ako účastníkovi správneho konania riadne doručené a nadobudli právoplatnosť dňa 19.05.2017. Žalobca proti predmetným rozhodnutiam nepodal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, a preto označené rozhodnutia neboli predmetom súdneho prieskumu. Z uvedeného podľa názoru žalovaného je zrejmé, že žalobca sa v rozpore s ustanovením v konaní o preskúmanie rozhodnutí o vrátení cla domáha preskúmania predchádzajúcich právoplatných rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zn. zo dňa 10.05.2017 a Colného úradu Košice zn. zo dňa 22.09.2016, proti ktorým ale nebola podaná žaloba na preskúmanie týchto rozhodnutí. Žalovaný v tej súvislosti zdôraznil, že inštitút vrátenia cla nie je mimoriadnym opravným prostriedkom na preskúmanie právoplatných rozhodnutí vo veci dodatočného vymerania colného dlhu, ani ním nie je možné uplatňovať námietky týkajúce sa dôvodov vzniku colného dlhu. Uvedenú skutočnosť žalovaný objasnil v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia v tomto konaní a na uvedenom právnom názore trvá.

18. Žalovaný poukázal na znenie čl. 116 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 117 ods. 1 Colného kódexu Únie a zaujal názor, že v konaní o vrátení cla colný úrad skúma len vznik nároku žalobcu na vrátenie cla v zmysle príslušných ustanovení colných predpisov, nie však otázku vzniku, resp. existenciu colného dlhu, ani to, či suma tohto cla mohla byť určená s použitím colného sadzobníka. Tieto skutočnosti sú predmetom konania o vzniku colného dlhu alebo konania o dodatočnom vymeraní colného dlhu, v ktorom colný úrad skúma právne a skutkové dôvody vzniku colného dlhu (všetkých jeho zložiek) a následne určuje, zapisuje do účtovnej evidencie a oznamuje dlžníkovi vzniknutú sumu colného dlhu v správnej výške. Námietky, ktoré sú uvedené v žiadosti o vrátení cla a taktiež v podanej žalobe a na základe ktorých žalobca založil svoj nárok na vrátenie cla, si už uplatnil v postavení účastníka konania v konaní o dodatočnom vymeraní colného dlhu, konkrétne vo vyjadrení zo dňa 22.09.2016, ako aj v odvolaní zo dňa 05.10.2016. Právne a skutkové dôvody vzniku colného dlhu (všetkých jeho zložiek) však nie sú predmetom konania o vrátení cla, ale boli predmetom konania o vymeraní, resp. dodatočnom vymeraní colného dlhu. V danom prípade bola otázka vzniku colného dlhu podľa čl. 201 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 Colného kódexu Spoločenstva ukončená vydaním právoplatného rozhodnutia Colného úradu Košice zn. zo dňa 22.09.2016 a právoplatného rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zn. zo dňa 10.05.2017 a neexistujú žiadne právne skutočnosti (napr. zrušenie antidumpingového nariadenia), ktoré by odôvodňovali nárok žalobcu na vrátenie cla. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že tak správny orgán prvého stupňa, ako aj odvolací orgán sa zaoberali oprávnenosťou nároku žalobcu na vrátenie cla a dospeli k právnemu názoru, že zákonné podmienky na vrátenie cla v zmysle čl. 116 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 117 odsek 1 Colného kódexu Únie nie sú v danom prípade splnené, keďže suma colného dlhu vrátane sumy antidumpingového cla určená právoplatnými rozhodnutiami Colného úradu Košice, ako aj Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a zapísaná do účtovnej evidencie v predmetnom prípade zodpovedá sume colného dlhu, ktorá je skutočne dlžná na základe právnych predpisov. Žalobca tak nemá nárok na vrátenie cla v zmysle uvedených ustanovení. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vo veci žiadosti žalobcu o vrátenie zaplateného cla sú uvedené všetky skutkové a právne skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o zamietnutí nároku žalobcu na vrátenie cla.

19. Vo vzťahu k žalobným dôvodom o nedostatočnom odôvodnení čl. 10 ods. 4 Nariadenia rady (ES) č. 1225/2009 zo dňa 30.11.2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, žalovaný uviedol, že s predmetnou námietkou sa vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí tak, že čl. 10 ods. 4 základného nariadenia č. 1225/2009 nebolo v danej právnej veci colným úradom aplikované, a to ani v konaní o dodatočnom vymeraní colného dlhu, pretože sa na dovozy uskutočnené žalobcom nevzťahuje. Skutočnosť, že Colný úrad Košice v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uvádza aj označené ustanovenie čl. 10 ods. 4 základného nariadenia č. 1225/2009 v súvislosti s námietkami týkajúcimi sa zákazu spätného uplatňovania antidumpingových

opatrení, nemá vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia vo veci vrátenia dovoznej platby. Žalobca námietky týkajúce sa spätného uplatňovania antidumpingových opatrení uviedol už v odvolaní proti rozhodnutiu Colného úradu Košice zo dňa 22.09.2016 a žalovaný ako odvolací orgán sa s nimi vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 10.05.2017, pričom ich vyhodnotil ako irelevantné, pretože samotný princíp antidumpingu je založený na spätnom pôsobení, teda retroaktivite. Na uvedenom právnom názore žalovaný zotrval aj v tejto veci. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobným dôvodom týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia administratívnych orgánov, pretože žalobca v žiadosti o vrátenie cla a taktiež v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uviedol rovnaké skutočnosti, ktoré už neúspešne namietal v konaní vo veci dodatočného vymerania colného dlhu, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, s ktorými sa Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky dôsledne vysporiadalo v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 10.05.2017. Žalovaný opakovane zdôraznil, že skutočnosti týkajúce sa dôvodu vzniku colného dlhu nie sú v zmysle čl. 116 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 117 ods. 1 Colného kódexu Únie predmetom konania vo veci žiadosti o vrátenie cla a boli definitívne vyriešené v právoplatne ukončenom konaní o dodatočnom vymeraní colného dlhu a colný úrad ani odvolací orgán nemali právny dôvod sa týmito námietkami opakovane zaoberať aj v konaní o vrátenie cla. Naviac správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že so všetkými týmito námietkami sa vysporiadalo už Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v rozhodnutí zn. zo dňa 10.05.2017. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného zn. zo dňa 10.05.2017 nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci a správne orgány sa mali rovnakými námietkami vznesenými duplicitne v neidentických právnych veciach opakovane zaoberať. Žalovaný netvrdí, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vzniku colného dlhu je dotknuté právo žalobcu na vrátenie zaplatenej sumy colného dlhu v prípade splnenia zákonných podmienok na vrátenie; naopak colný úrad i žalovaný sa podanou žiadosťou o vrátenie cla riadne zaoberali a meritórne vo veci rozhodli (v prípade res iudicata by bolo výsledkom konania vydanie procesného rozhodnutia o zastavení konania).

20. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že predmetom konania vo veci žiadosti o vrátenie cla je skúmanie, či sú v konkrétnom prípade splnené zákonné podmienky na jeho vrátenie, pričom existencia pohľadávky colného úradu (dlžnej sumy colného úradu) v čase jej vzniku nemôže byť sporná (je predmetom konania vo veci vymerania alebo dodatočného vymerania colného dlhu). Predmetom konania o vymeraní alebo dodatočnom vymeraní colného dlhu sú právne a skutkové dôvody vzniku colného dlhu (všetkých jeho zložiek), osoby dlžníka, okamihu a miesta vzniku colného dlhu a následné určenie, zápis do účtovnej evidencie a oznámenie vzniku sumy colného dlhu v správnej výške povinnému dlžníkovi. Colný úrad Košice, ako aj v odvolacom konaní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky sa zaoberali všetkými právnymi aj skutkovými okolnosťami vzniku colného dlhu, vrátane antidumpingového cla a správnosťou jeho dodatočného vymerania. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zn. zo dňa 10.05.2017 uviedol, že dôvod na dodatočné vymeranie dovozného cla a dane z pridanej hodnoty existoval a colný úrad bol povinný tieto sumy vymerať. Odvolacie konanie tvorí s prvostupňovým konaním jeden celok, predmetné rozhodnutia boli žalobcovi riadne doručené, nadobudli právoplatnosť a žalobca proti nim nepodal samostatnú žalobu. V žiadosti o vrátenie cla však uviedol presne tie isté dôvody smerujúce proti dodatočnému vymeraniu colného dlhu, ktoré si už uplatnil aj v konaní o dodatočnom vymeraní colného dlhu a o ktorých právoplatne rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Za takejto situácie podľa žalovaného je absurdné, aby sa prvostupňový colný úrad v konaní o vrátení cla opakovane zaoberal tými istými skutočnosťami týkajúcimi sa správnosti a zákonnosti dodatočného vymerania colného dlhu, ktoré už boli predmetom konania na odvolacom orgáne a o ktorých nadriadený orgán právoplatne rozhodol práve v konaní o dodatočnom vymeraní colného dlhu. Správnosť a zákonnosť vydaných právoplatných rozhodnutí o dodatočnom vymeraní colného dlhu tak predstavuje v danej právnej veci skutočnosť, ktorú nie je potrebné v konaní o vrátení cla opätovne dokazovať.

21. Žalobca v replike zo dňa 23.05.2019 uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej správnej žalobe a zdôraznil, že právne princípy, resp. právne zásady predstavujú nenahraditeľnú interpretačnú pomôcku pri aplikácii právneho predpisu vzhľadom na skutočnosť, že zákonodarca v nich reflektuje hodnoty, na ktorých normatívny právny akt vznikal, ako aj vytýčené ciele, ktoré sa jeho prostredníctvom majú dosiahnuť. Rovnako aj aplikácia všeobecných zásad správneho poriadku (uvedených v § 3) slúži predovšetkým na vyplňovanie procesných medzier v konaní ako logický dopad skutočností, že právom sa nedá a nemôže upraviť každá štruktúra procesného konania. Základné princípy slúžia predovšetkým ako výkladové pravidlá konkrétnych inštitútov, ich absencia by mohla závažne poškodiť práva

účastníkov konania, nielen procesnoprávnych, ale v konečnom dôsledku aj hmotnoprávnych noriem, a to predovšetkým pri interpretáciách nejednoznačných noriem. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.03.2012, v ktorom bolo judikované, že zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na osobitné správne konania, čo platí aj v prípade colného konania. Za jednu zo základných princípov správneho konania žalobca v replike označil princíp zákonnosti vyjadrený v ustanovení § 3 správneho poriadku, v zmysle ktorého sú správne orgány povinné postupovať v konaní v súlade so zákonmi aj inými právnymi predpismi. Jedným zo základných predpokladov naplnenia princípu zákonnosti je zákaz retroaktivity právnych noriem. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že správne orgány v prípade žalobcu postupovali uplatnením retroaktivity, pričom žalovaný takýto postup bezprecedentne obhajoval a priznal sa k retroaktívnej aplikácii právnej normy. Žalobca už len z tohto dôvodu považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné a zdôraznil, že zásada legitímnych očakávaní zaväzuje správny orgán, aby každú právnu normu vykladal na prospech účastníka a v neprospech jej normotvorcu a teda, ak sú pochybnosti o možnosti retroaktívneho uplatnenia právnych noriem na prípad žalobcu, potom sa táto pochybnosť musí vykladať na ťarchu jej normotvorcu a nie účastníka správneho konania. Žalobca v replike ďalej trval aj na ďalších dôvodoch uvedených v správnej žalobe, na ktorej žalovaný podľa jeho názoru v písomnom vyjadrení k správnej žalobe presvedčivým spôsobom nereagoval. Ide najmä o porušenie povinnosti správnych orgánov oboch stupňov riadne a presvedčivo odôvodniť rozhodnutie (v tej súvislosti poukázal na právne závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 08.03.2011). Upriamil pozornosť na to, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu; tzn., že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti rozhodnutia. Z týchto podstatných dôvodov preto žalobca považoval naďalej obe rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné a nepreskúmateľné a žiadal ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

22. Žalovaný v duplike zo dňa 13.06.2019 uviedol, že k namietanému zákazu retroaktivity opäť uvádza, že podľa článku 13 odsek 3 a článku 14 odsek 5 Nariadenia rady (ES) č. 1225/2009 zo dňa 30.11.2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva je možné konečné antidumpingové clo na dovoz udeliť spätne, teda retroaktívne. Podľa článku 7 ods. 2 SR právne záväzne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorými je i základné nariadenie č. 1225/2009, majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

23. Súd v konaní podľa a nasl. - po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa ods .2, a a po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného a colného úradu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná preto túto v zmysle ust. zamietol.

24. Podľa , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

25. Podľa , pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

26. Podľa , správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

27. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

28. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

29. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

31. Správny súd zdôrazňuje, že Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EHS) je všeobecne záväzný právny akt, ktorý je priamo uplatniteľný vo svojej celistvosti v celej Európskej únii a ako taký je prameňom práva Európskej únie. Pre členský štát je nielenže záväzné, ale má v zmysle prednosť aj pred vnútroštátnym právnym poriadkom. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry najvyššej súdnej autority Slovenskej republiky, ktorá výslovne stanovuje, že úniová norma, ktorou je SR viazaná má vždy vyššiu právnu silu, ako akákoľvek vnútroštátna norma (napr. rozsudok NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. ).

32. Podľa článku 116 ods. 1 Colného kódexu Únie (Všeobecné ustanovenia), za podmienok ustanovených v tomto oddiele sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo odpustí z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov: a) účtovanie vyššej ako skutočne dlžnej sumy dovozného alebo vývozného cla; b) chybný tovar alebo tovar, ktorý nezodpovedá podmienkam zmluvy; c) pochybenie príslušných orgánov; d) spravodlivý nárok. Suma dovozného alebo vývozného cla sa vracia, ak bola zaplatená a platnosť príslušného colného vyhlásenia je zrušená v súlade s článkom 174.

33. Podľa článku 117 ods. 1 Colného kódexu Únie (zaúčtovaná vyššia ako skutočne dlžná suma dovozného alebo vývozného cla), suma dovozného alebo vývozného cla sa vráti alebo odpustí v prípade, ak suma, ktorá zodpovedá pôvodne oznámenému colnému dlhu, presahuje sumu, ktorá sa má zaplatiť, alebo ak sa colný dlh dlžníkovi oznámil v rozpore s článkom 102 ods. 1 písm. c) alebo d).

34. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.

35. Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplýva, že Colný úrad Košice rozhodnutím č. 1544805/2016 zo dňa 22.09.2016 zapísal do účtovnej evidencie žalobcu sumu dovoznej platby 24.542,94 EUR, pozostávajúcu zo sumy definitívneho antidumpingového cla vo výške 20.452,45 EUR a DPH vo výške 4.090,49 EUR a povinnému dlžníkovi, t.j. žalobcovi oznámil povinnosť uhradiť túto sumu dovoznej platby. Žalovaný ako odvolací orgán na základe včas podaného odvolania vykonal zmenu prvostupňového rozhodnutia Colného úradu Košice vo vzťahu k nesprávne aplikovaným hmotnoprávnym ustanoveniam Colného kódexu Únie (žalovaný vo výroku i v odôvodnení rozhodnutia nesprávne aplikované ustanovenia čl. 77 ods. 1 písm. a) a čl. 77 ods. 2 Colného kódexu Únie na vznik colného dlhu, čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie na kvalifikáciu dlžníka nahradil ust. čl. 201 ods. 1 písm. a), ods. 2 a ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva účinného v čase vzniku colného dlhu. Žalovaný vykonal aj zmenu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak, že nesprávne aplikované ustanovenia čl. 70 ods. 1, čl. 71 a čl. 72, čl. 70 ods. 2 Colného kódexu Únie na určenie colnej hodnoty nahradil ust. čl. 29 ods. 1, čl. 32 a čl. 33, čl. 29 ods. 3 písm. a) Colného kódexu, účinného v čase vzniku colného dlhu, nesprávne aplikované ustanovenie čl. 5 ods. 15 Colného kódexu Únie definujúce deklaranta nahradil zodpovedajúcimi ustanoveniami čl. 4 bod 18 a čl. 5 Colného kódexu Spoločenstva, účinného v čase podania colných vyhlásení a nesprávne aplikované ustanovenia čl. 201 a čl. 170 Colného kódexu Únie, týkajúce sa prepustenia tovaru do režimu voľný obeh a nahradil zodpovedajúcimi ustanoveniami čl. 79

a čl. 64 Colného kódexu Spoločenstva, účinného v čase prepustenia tovaru do režimu voľný obeh). Zmena rozhodnutia však nemala žiaden vplyv na to, že existoval dôvod na dodatočné vymeranie dovozného cla a DPH a Colný úrad bol tieto sumy povinný vymerať. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2017. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca uvedené rozhodnutia nenapadol správnou žalobou v rámci súdneho preskúmavacieho konania tak, aby postup správnych orgánov, ako aj ich rozhodnutie bolo predmetom konania pred správnym súdom.

36. Následne, posudzujúc žiadosť žalobcu o vrátenie antidumpingového cla zo dňa 15.03.2018 (doručenú Colnému úradu Košice dňa 21.03.2018) správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie zo dňa 24.05.2018, zn. , ktorým podľa čl. 116 ods. 1 písm. a) a čl. 117 Colného kódexu Únie v spojení s § 25 ods. 4 zákona o DPH žiadosti žalobcu nevyhovel a požadovanú sumu antidumpingového cla nevrátil. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tomuto rozhodnutiu predchádzalo doručenie oznámenia zn. zo dňa 27.03.2018, v ktorom colný úrad umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním negatívneho rozhodnutia v súlade s čl. 22 ods. 6 Colného kódexu Únie, účastník konania svoje písomné stanovisko pred vydaním rozhodnutia colnému úradu nezaslal. Na základe včas podaného odvolania žalovaný vo veci rozhodol preskúmavaným rozhodnutím č. zo dňa 27.09.2018, ktorým odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bolo zamietnuté a bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie Colného úradu Košice zn. zo dňa 24.05.2018.

37. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že administratívne orgány týmito rozhodnutiami rozhodovali o žiadosti žalobcu označenej ako : „Žiadosť o rozhodnutie vo veci vrátenia dovozného cla - kód REP podľa Hlavy II. Vykonávacieho nariadenia 2015/2447 KOMISIE (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie.“ Z obsahu žiadosti vyplýva, že žalobca žiadal o vrátenie zaplateného konečného dovozného antidumpingového cla, a to na podklade tej skutočnosti, že rozhodnutím Colného úradu Košice č. 1544805/2016 zo dňa 22.09.2016 mu bol dodatočne vymeraný colný dlh a vyrubený rozdiel DPH. Žalobca v žiadosti citoval čl. 117 Colného kódexu Únie a po opise skutkových okolností, ktoré viedli k rozhodnutiu Colného úradu Košice zhrnul, že tento nebol oprávnený požadovať od ich spoločnosti registráciu dovozu pred dátumom 13.12.2015, pretože ich spoločnosti takáto povinnosť z Vykonávacieho nariadenia a ani z iného právneho predpisu nevyplývala. Colný úrad Košice tiež nebol oprávnený žalobcovi uložiť povinnosť dodatočne zaplatiť antidumpingové clo, pretože právne predpisy, z ktorých Colný úrad vychádzal nadobudli účinnosť až po vzniku colného dlhu na ich strane.

38. Správny súd konštatuje, že z uvedených skutočností vyplýva, že Colný úrad Košice a v rámci odvolacieho konania Finančné riaditeľstvo SR rozhodli tak, že žalobcovi bola dodatočne vymeraná suma dovozného cla z dovezeného tovaru - výrobky zo železa valcované za studena (zvitky, hrany) - podpoložky kombinovanej nomenklatúry (PpKN) colného sadzobníka 72092690 a 72091690 z Ruska, ktorý podlieha dovozným platbám (ktoré tvoria clo na priemyselné výrobky a daň z pridanej hodnoty) prepustením do voľného obehu a ktoré vznikli prijatím colného vyhlásenia ev. č. : 0565310600289 dňa 07.01.2016, s okamihom vzniku colného dlhu dňa 07.01.2016, prijatím colného vyhlásenia ev. č. 0565310600519 dňa 13.01.2016 s okamihom vzniku colného dlhu dňa 13.01.2016 a prijatím colného vyhlásenia ev. č. 0565310601096 dňa 09.06.2016, s okamihom vzniku colného dlhu dňa 09.02.2016, a to vo výške dovoznej platby 24.542,94 EUR, pozostávajúcej zo sumy definitívneho antidumpingového cla vo výške 20.452,45 EUR a DPH vo výške 4.090,49 EUR a v súlade s čl. 102 ods. 1 a ods. 3 Colného kódexu únie oznámili povinnému dlžníkovi, t.j. žalobcovi povinnosť uhradiť túto sumu dovoznej platby. Označené rozhodnutia neboli (tak ako aj predchádzajúci postup správnych orgánov) predmetom súdneho preskúmavacieho konania, pretože žalobca nevyužil zákonom danú možnosť a správnu žalobu na ich preskúmanie nepodal. Až následne žiadal o vrátenie cla na základe dôvodov, ktoré sú identické s dôvodmi, ktoré uviedol aj v odvolaní proti rozhodnutiu Colného úradu Košice zn. zo dňa 22.09.2016, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v rozhodnutí zn. zo dňa 10.05.2017.

39. Vo vzťahu k aplikácii správny súd uvádza, že za skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je možné preskúmať správnym súdom v rámci označeného ustanovenia zákona sa považuje také rozhodnutie, alebo opatrenie, z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré je pre žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie

záväzné a ktoré nie je samostatne správnym súdom preskúmateľné. Uvedené podmienky musia byť pritom splnené kumulatívne. Vychádzanie žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia zo skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy pritom znamená, že toto bolo pre jeho vydanie podkladom. Súčasne musí ísť o záväzný podklad, čo znamená, že sa orgán verejnej správy v riešenej otázke nemohol od neho odkloniť. Pre zistenie, či išlo o takúto záväznosť pritom nestačí, že je nejaké rozhodnutie alebo opatrenie formálne alebo i normatívne označené za záväzné, ale je nevyhnutné, aby takúto povahu aj materiálne malo. Samostatná preskúmateľnosť správnym súdom je primárne spojená s tým, či možno skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie vyhodnotiť ako samostatný výsledok určitého administratívneho konania, alebo len ako dôkaz produkovaný pre účely administratívneho konania, v ktorom sa rozhoduje vo veci samej. V prvom prípade by takéto rozhodnutie alebo opatrenie malo povahu spôsobilého samostatného predmetu prieskumu a v druhom naopak nie. Pod prekážku samostatnej nepreskúmateľnosti by však nemali byť podraďované prípady upravené v .

40. V okolnostiach danej veci je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR zn. zo dňa 27.09.2018 bolo nesporne spôsobilé súdneho prieskumu, pretože v samostatnom administratívnom konaní bola jeho výsledkom žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť dovoznú platbu pozostávajúcu z dumpingového cla a DPH. Rozhodnutím orgánov verejnej správy bolo zasiahnuté do subjektívnych práv účastníka administratívneho konania a správny súd nezistil v priebehu konania žiadne dôvody, pre ktoré by takéto rozhodnutie bolo vylúčené zo súdneho prieskumu. Správny súd sa preto stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že otázka správnosti a zákonnosti dodatočného vymerania colného dlhu bola právoplatne vyriešená rozhodnutiami Finančného riaditeľstva SR zn. zo dňa 10.05.2017 a Colného úradu Košice zn. zo dňa 22.09.2016. V konaní o vrátení colného dlhu tak bolo povinnosťou správnych orgánov skúmať len vznik prípadného nároku žalobcu na vrátenie colného dlhu v zmysle príslušných ustanovení colných predpisov, nie však otázku vzniku, resp. existencie colného dlhu. Inštitút vrátenia cla nie je mimoriadnym opravným prostriedkom na preskúmanie právoplatných rozhodnutí vo veci dodatočného vymerania colného dlhu a nie je preto ani možné v konaní o jeho vrátení uplatňovať námietky týkajúce sa dôvodov vzniku colného dlhu. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa v administratívnom konaní posudzovali oprávnenosť nároku žalobcu na vrátenie cla v zmysle čl. 117 Colného kódexu Únie a zistili, že podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené neboli, pretože správnymi orgánmi žalobcovi nebola účtovaná (predpísaná) vyššia suma dovozného alebo vývozného cla, než skutočne dlžná suma cla, ktorého výška bola právoplatne stanovená vyššie označenými rozhodnutiami z 22.09.2016, ako aj rozhodnutím z 10.05.2017. Zároveň správny súd sa stotožňuje aj so záverom žalovaného, že colný úrad oznámil povinnému dlžníkovi colný dlh v súlade s čl. 102 ods. 1 druhý pododsek Colného kódexu Únie, za situácie, že neexistoval žiaden dôvod neuskutočnenia oznámenia podľa čl. 102 ods. 1 druhý pododsek písm. a/ až d/ Colného kódexu Únie.

41. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd ako nedôvodnú hodnotí námietku, že bolo povinnosťou správnych orgánov opätovne preskúmavať dôvodnosť vymerania dovoznej platby, pretože aj podľa názoru správneho súdu na základe žiadosti žalobcu o vrátenie dovozného cla bolo ich povinnosťou skúmať len vznik nároku na vrátenie cla v zmysle príslušných ustanovení zákona, ako aj Colného kódexu Únie, nie však otázku vzniku, resp. existencie colného dlhu a ani to, či suma cla mohla byť určená s použitím colného sadzobníka. Uvedené skutočnosti boli predmetom konania o vzniku colného dlhu a dôvody, ktoré žalobca uviedol v žiadosti o vrátenie cla si účastník konania už uplatnil v konaní o dodatočnom vymeraní colného dlhu, konkrétne vo vyjadrení zo dňa 22.09.2016, ako aj v podanom odvolaní zo dňa 05.10.2016.

42. Správny súd opakovane poukazuje aj na to, že žalovaný v správnej žalobe uplatňoval dôvody na vrátenie cla, ktoré neúspešne uvádzal už v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vo veci vymerania dodatočného colného dlhu a žalovaný sa týmito dôvodmi podrobne vysporiadal v rozhodnutí zn. zo dňa 10.05.2017. Zároveň správny súd hodnotí ako nedôvodnú námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, pretože žalovaný v rozhodnutí, ktoré tvorí predmet súdneho prieskumu podrobne opísal a ustálil rozhodujúci skutkový stav danej veci, vysporiadal sa so všetkými právnymi skutočnosťami a na základe podrobne špecifikovanej správnej úvahy dospel k záveru, s ktorou sa správny súd stotožňuje.

43. V závere správny súd poukazuje na to, že v procese preskúmavania rozhodnutia administratívneho orgánu nezistil ani žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe colného úradu, resp. žalovaného, ktoré by bolo takého charakteru a takej miery závažnosti, že by to spôsobovalo neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránilo preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov.

44. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto žalobu v zmysle ustanovenia zamietol.

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa tak, že ich žalovanému nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

46. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).