Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: PNEUMOTO, spol. s.r.o., so sídlom Bašovce 146, 922 01 Bašovce, IČO: 36243311, právne zastúpeného: JUDr. Marcel Habrman, advokát, so sídlom Tajovského 12, 940 76 Nové Zámky, IČO: 42119464 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100212025/2020 z 20. januára 2020 takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Daňový úrad Trnava - pobočka Piešťany svojim rozhodnutím č. 102188037/2019 zo dňa 18.09.2019 určil žalobcovi rozdiel dane v sume 1.597,47 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 a nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 249,23 eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 1.348,24 eur. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že počas daňovej kontroly pri preverovaní dodávok tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa v znení neskorších predpisov v zmysle odberateľských faktúr č. 1300510, č. 1300562 vykonal rozsiahle dokazovanie, pri ktorom vznikli oprávnené pochybnosti o tom, či zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak ako ich deklaroval žalobca a ktoré uvádzal v ním vystavených faktúrach a ním vystavených CMR dokladoch. Správcovi dane neboli predložené relevantné dôkazy preukazujúci nárok na oslobodenie od dane pri dodaní dodávky tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

2.

Správca dane konštatoval, že predložením faktúr a jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH nebola splnená požiadavka preukázateľnosti, že tovar ako to deklaroval žalobca bol dodaný do iného členského štátu spoločnosti BERETONIA s.r.o. so sídlom Praha 10, Vršovice a teda daňový subjekt nepreukázal, že boli splnené podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zák. o DPH.

3.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

4.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 10021202/2020 zo dňa 20.01.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava - pobočka Piešťany č. 102188037/2019 zo dňa 18.09.2019.

5.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že zamestnanci správcu dane počas výkonu daňovej kontroly ako aj pri hodnotení jednotlivých dôkazov postupovali v súlade so zákonom a platnou právnou úpravou a vychádzali pritom zo zistení skutočností a faktov vo vyrubovacom konaní, pričom sa zaoberali predloženými dôkazmi, ktoré predložil daňový subjekt. Žalovaný skonštatoval, že daňový subjekt ku kontrole predložil len sporné faktúry a CMR, nepredložil žiadny iný doklad ako napr. objednávku, dodací list, zmluvu, prípadne e-mailovú alebo inú komunikáciu. Poukázal na to, že CMR daňový subjekt predložil až 14.11.2018, pričom mal možnosť tieto doklady predložiť ešte pri miestnom zisťovaní v roku 2017 resp. na ústnom pojednávaní dňa 03.10.2018. Správca dane v súvislosti s CMR dokladmi uviedol, že z pojednávania s daňovým subjektom dňa 22.11.2018 vyplynulo, že CMR mali byť vystavené a opečiatkované pri prevzatí tovaru a preto neskoré predloženie CMR vyvolá pochybnosti o ich hodnovernosti.

6.

Pochybnosti o okolnostiach zdaniteľného obchodu vyvolal samotný daňový subjekt, keď menil svoje vyjadrenia ohľadom osoby, ktorá mala prevziať tovar zo spornej faktúry na prepravu. Dňa 22.11.2017 sa konateľ daňového subjektu vyjadril, že za spoločnosť BERETONIA s.r.o. preberali tovar rôzne osoby, dňa 03.10.2018 na ústnom pojednávaní si nevedel spomenúť, kto tento tovar za spoločnosť BERETONIA prevzal (tvrdil, že bol tu nejaký pán hovoriaci po česky) a dňa 22.11.2018 na ústnom pojednávaní uviedol, že to bol Z. P. (vo vyrubovacom konaní český správca dane zistil, že p. P. zomrel dňa 30.09.2018). Daňový subjekt popísal aj priebeh obchodu s p. P., pričom si v predchádzajúcom období na tieto skutočnosti nevedel spomenúť.

7.

Daňový subjekt nepreukázal v akom vzťahu k spoločnosti BERETONIA bol pán Z. P. - osoba, ktorá mala v mene spoločnosti BERETONIA nakupovať tovar, za tovar v hotovosti zaplatiť, daňovým subjektom vytlačené CMR podpísať a opečiatkovať pečiatkou spoločnosti BERETONIA s.r.o. v prevádzke daňového subjektu. Daňový subjekt nepreukázal na základe akých skutočností, podkladov vystavil faktúru pre spoločnosť BERETONIA, keď osobu, ktorá nakupovala tovar (p. P.) nepreveril, či bol oprávnený konať za túto spoločnosť (p. P. mal údajne predložiť daňovému subjektu len výpis z obchodného registra). Podľa odvolacieho orgánu daňový subjekt tým, že nepreveroval, či koná s oprávnenou osobou. nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že neunesie dôkazné bremeno pri uplatňovaní svojho nároku na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Hodnovernosť čestného prehlásenia p. B. (predložené daňovým subjektom k vyjadreniu k protokolu) spochybňuje fakt, že bolo podpísané dňa 21.01.2019 (overené osvedčovacou doložkou zo dňa 25.01.2019), pričom predmetom čestného vyhlásenia sú zdaniteľné obchody z roku 2013. V súvislosti s faktom, že čestné prehlásenie bolo podpísané až v r.2019 a s vyššie uvedeným faktom, že doklady CMR boli predložené daňovým subjektom až po niekoľkých výzvach správcu dane, odvolací orgán poukazuje na § 43 ods. 8 zákona o DPH podľa ktorého ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ, alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety. uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. Obsah (a tým aj hodnovernosť) cestného prehlásenia navyše spochybnil samotný C. B., keď vo svojej výpovedi poprel, že by bol externým spolupracovníkom spoločnosti BERETONIA, čísla sporných faktúr mu nič nehovorili, pretože ich nikdy nevidel (faktúry mali byť súčasťou balíka s tovarom). Aj ďalšie vyjadrenia svedka C. B. na ústnom pojednávaní sú v rozpore s predloženým čestným vyhlásením. Podľa vyjadrenia p. B. mu bolo čestné prehlásenie poslané zo Slovenska aj s uvedenými číslami sporných faktúr a on ho potvrdil. Svedok podľa vyjadrenia nebol spoločnosťou BERETONIA splnomocnený na jej zastupovanie. ani na vykonanie nejakého úkonu v jej mene. nepoznal sídlo spoločnosti, nebol v jej priestoroch, nerokoval so žiadnou osobou z tejto spoločnosti. „vyhovel iba p. P." a odovzdal tovar osobe, na meno ktorej si nevedel

spomenúť. Nevedel uviesť miesto, kde mal prevziať tovar od pána P. ani komu a kde ho odovzdal, pričom prevzatie a odovzdanie nebolo zaznamenané na žiadnom dokumente. Tvrdenia nevedel 18 100212025/2020 preukázať žiadnym dôkazom. Svedecká výpoveď p. B.. tak ako je zaznamenaná v .,Protokolu o výslechu svědka (tvorí prílohu odpovede na žiadosť o MVI) nie je I' jednoznačným a vierohodným dôkazom na potvrdenie toho. že tovar prevzal odberateľ uvedený na spornej faktúre. Práve naopak. prehlbuje pochybnosti o prevzatí tovaru odberateľom BERETONIA v ČR. Odvolací orgán v súvislosti s použitím čestného prehlásenia ako dôkazného prostriedku uvádza, že aj keď v ustanovení § 24 ods. 4 daňového poriadku ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať, dôkaz, pretože to daňový poriadok v spojení s nedovoľuje. Čestné prehlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom poriadku (čestné prehlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom. ani ním nemôže byt' porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje ( daňového poriadku), preto predloženie čestných prehlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. Vzťah pána P. k spoločnosti BERETONIA nemohol byt správcom dane preverený, z dôvodu, že zomrel, pričom táto skutočnosť nie je pripočítaná na ťarchu daňového subjektu, no zahmlieva dôkaznú situáciu. Odvolací orgán zdôrazňuje, že daňový subjekt menil svoje vyjadrenia ohľadom osoby, ktorá sporný tovar na prevádzke daňového subjektu prevzala, túto osobu presne identifikoval ako Z. P. až dňa 22.11.2018, teda v dobe. kedy už p. P. nežil (dátum úmrtia 30.09.2018). Pochybnosť o zdaniteľnom obchode podporuje aj skutočnosť, že spoločnosť BERETONIA v danom zdaniteľnom období nepriznala žiadne nadobudnutia tovaru z IČŠ. K daňovým subjektom navrhovanému vykonaniu dôkazu v rámci odvolacieho konania konfrontácie svedka C. B. s konateľom daňového subjektu Ing. Jurajom Černokom za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach konateľa daňového subjektu a vo výpovedi p. B. a čestnom prehlásení p. B. - odvolací orgán uvádza, že v daňovom poriadku v ustanovení , ods. 4 nie je uvedený inštitút konfrontácie (tento inštitút sa používa v trestnom práve). Odvolací orgán opätovnú svedeckú výpoveď p. B. nepovažuje za potrebnú, vzhľadom na to, že konateľ daňového subjektu bol vopred oboznámený s výsluchom svedka p. B., ktorý bol uskutočnený dňa 10.07.2019, mal možnosť sa ho zúčastniť a klásť otázky svedkovi za účelom objasnenia dôkaznej situácie a odstránenia prípadných rozporov vo výpovedi. Konateľ daňového subjektu toto svoje procesné právo nevyužil. Odvolací orgán na základe preskúmania spisového materiálu má za to, že správca dane pri vedení dokazovania postupoval plne v súlade s ustanoveniami daňového poriadku a so základnými zásadami správy daní definovanými v daňového poriadku. Dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko. čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane zhodnotil všetky dôkazy. ich hodnotenie neodporuje zásadám logiky a skutkové závery zodpovedajú vykonaným dôkazom. Vydané rozhodnutie vychádza zo stavu veci spoľahlivo zisteného v daňovom konaní a v jeho odôvodnení je uvedené. ktoré skutočnosti boli podkladom 19 100212025/2020 rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu. aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo: čo je tiež plne v súlade s daňového poriadku.

II. Žaloba a žalobné dôvody

8.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal dňa 23.03.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že došlo v konaní k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok, resp. mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

9.

Vo vzťahu k výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že podľa ust. o správe daní ukladať povinnosť alebo priznať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom, musí byť vydané

príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Žalobca namietal, že vo výroku napadnutého rozhodnutia a vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu absentuje rozhodnutie o náhrade nákladov Správe daní, ktoré v zmysle § 63 ods. 3 písm. d/ podstatnou a obligatórnou náležitosťou takéhoto rozhodnutia.

10.

Ďalej žalobca uviedol, že správca dane argumentoval dôvody, pre ktoré neboli podľa neho zo strany žalobcu splnené podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z Tuzemska do iného členského štátu pričom uviedol, že:

- kontrolovaný daňový subjekt spol. PNEUMOTO, spol. s r.o. nepredložil správcovi dane relevantné doklady preukazujúce nárok na oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH

- správca dane poukázal na skutočnosť, že konateľ daňového subjektu PNEUMOTO, spol. s r.o. vytlačil na prevádzke v Hornej Strede CMR, tieto vypísal a dal ich Z. P.. Z. P. CMR na prevádzke v Hornej Strede (SR) podpísal a opatril pečiatkou spoločnosti BERETONIA . Správca dane konštatuje, že skutočnosti že Z. P. potvrdil prevzatie tovaru na prevádzke kontrolovaného daňového subjektu na území Slovenskej republiky v žiadnom prípade nepreukazuje , že tovar bol odoslaný alebo pripravený z tuzemska do iného členského štátu, čím podľa správcu dane nebola splnená jedna zo základných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH, JUDr. Marcel Habrman, advokát Tajovského 12, 940 76 Nové Zámky 5 tel. 0905 612 104, fax 035 6444 066email: U. PROiUREI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA C

- kontrolovaný daňový subjekt spol. PNEUMOTO, spol. s r.o. nepredložil správcovi dane iný doklad preukazujúci, že tovar bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu,

- správca dane poukázal na údajný nesúlad pri ďalších skutočnostiach, a to rozpory vo výpovediach ohľadom osoby konajúcej za spoločnosť BERETONIA, nepreukázanie vzťahu Z. P. k spoločnosti BERETONIA,

- okrem CMR vyhotovených na prevádzke v Hornej Strede nebol počas daňovej kontroly predložený iný doklad preukazujúci, že tovar zakúpený u PNEUMOTO, spol. s r.o. bol odoslaný a prepravený do iného členského štátu,

- kontrolovaný daňový Subjekt predložil doklady preukazujúce právo na uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH až na výzvu správcu dane zo dňa 16.10.2018,

- nebolo preukázané, že PNEUMOTO , spol. s r.o. si z opatrnosti overil odberateľa BERETONIA,

- nie je preukázané prevzatie tovaru v inom členskom štáte,

- spoločnosť BERETONIA je nekontaktná, nepodáva priznania od 1. quartála 2013, adresa sídla je virtuálna, iná adresa prevádzky skladu nie je známa,

- spoločnosť BERETONIA nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru / iného členského Štátu,

- správca dane na základe výpovede svedka C. B. skonštatoval, že predložené čestné prehlásenie svedka C. B. vo vyrubovacom konaní je zmätočné, nemá výpovednú schopnosti bolo účelovo vyhotovené,

- podľa správcu dane údaje v čestnom prehlásení nekorešpondujú so skutočnosťou, čestné prehlásenie nevyhotovil sám svedok, ale toto mu bolo doručené zo Slovenska, svedok ho podpísal a poslal naspäť na Slovensko. Svedok poprel skutočnosti v ňom podpísanom čestnom prehlásení. Odpovede svedka podľa správcu dane nemajú žiadnu výpovednú hodnotu.

11.

Žalobca ďalej uviedol, že s uvedenými zisteniami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí stotožnil pričom uviedol, že správca dane na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotení získaných dôkazov dospel k záveru, že daňový subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu.

12.

S uvedenými závermi žalovaného ako aj správcu dane žalobca v žiadnom prípade nesúhlasí, rozhodnutia považuje za nesprávne a nezákonné, pretože skutkovými a právnymi argumentmi žalobcu tvrdenými a predloženými relevantnými dôkazmi v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že ako platiteľ DPH si splnil všetky podmienky pre oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 Zák. o DPH. Žalobca ďalej dodáva, že správca dane v rámci vyrubovacieho konania neodstránil nedostatky a nesprávne ustanovil skutkový stav veci tak ako to namietal žalobca k vyjadreniu k protokolu č. 102627821/2018 zo dňa 18.12.2018 datovaného dňom 28.01.2019. Správca dane ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nebrali do úvahy okolnosti, ktoré tvrdil žalobca a neprihliadol na žiadne dôkazy, ktoré boli v prospech daňového subjektu. Žalobca predložil dňa 28.01.2019 správcovi dane čestné vyhlásenie p. C. B., ktorým žalobca preukázal reálne dodanie tovaru spoločnosti BERETONIA s.r.o. a jeho reálne prevzatie v Českej republike. V čestnom vyhlásení zo dňa 21.01.2019 je uvedené, že podpísaný C. B. čestne vyhlasuje, že ako externý spolupracovník firmy BERETONIA s.r.o. osobne prevzal zásielky tovaru od firmy PNEUMOTO spol. s.r.o. na adrese sídla firmy BERETONIA s.r.o. Kubánske námestí 1391/11, Praha 10, Vršovice od p. Z. P., konkrétne v čestnom vyhlásení boli uvedené aj čísla dokladov, ktorých sa malo toto prevzatie týkať. Predmetným čestným vyhlásením žalobca preukázal, že tovar u žalobcu preberal za spoločnosť BERETONIA osobne p. C. B., ktorý za dotknuté obdobie aj potvrdil, že osobne prevzal tovar dodaný na základe faktúr č. 1300510 a 1300562.

13.

Správca dane a žalovaný vyhodnotili toto čestné prehlásenie za zmätočné, pričom žalobca v tejto súvislosti uvádza, že predmetné čestné vyhlásenie určito a zrozumiteľne uvádza, kto v kontrolovanom zdaňovacom období tovar za spoločnosť BERETONIA s.r.o. prevzal a z tohto čestného prehlásenia je zrejmé, že to bol práve p. C. B. toto vyhlásenie je absolútne jasné a zrozumiteľné.

14.

Žalobca ďalej tvrdí, že aj napriek skutočnosti, že svedok C. B. niektoré skutočnosti, ktoré potvrdil v čestnom prehlásení pred správcom dane následne poprel, táto skutočnosť nemení nič na tom, že čestné prehlásenie tento svedok podpísal s vedomím, že pokiaľ by ním uvedené informácie neboli pravdivé alebo zavádzajúce, mohol by za to niesť právne následky. Podľa názoru žalobcu svedok C. B. pred správcom dane účelovo niektoré skutočnosti nechcel potvrdiť, napriek tomu však vyplývajú z predloženého čestného vyhlásenia, ktoré svedok daňového subjektu bez problémov najskôr potvrdil. Žalobca má za to, že správca dane rozporné tvrdenie svedka C. B. nemal brať do úvahy, prípadne na odstránenie rozporov uskutočniť konfrontáciu medzi svedkom C. B. a konateľom daňového subjektu Ing. Jurajom Černokom za účelom odstránenia týchto rozporov. Žalovaný nevenoval odstráneniu vzniknutých rozporov žiadnu pozornosť. Žalobca v konaní za týmto účelom navrhoval vykonať dôkaz konfrontáciu medzi svedkom Ing. Jurajom Černokom a svedkom C. B.. Žalovaný k navrhovanému dôkazu sa vyjadril, že k Daňovému poriadku inštitút konfrontácie neexistuje, keď poukázal na ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku, pričom žalobca takýto argument považuje za nezmyselný, keďže v uvedenom ustanovení je len demonštratívny výpočet toho, čo je možné v Daňovom poriadku použiť ako dôkaz. Ako dôkaz však možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je zistené v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

15.

Žalovaný opätovnú svedeckú výpoveď p. B. nepovažoval za potrebnú vzhľadom na to, že konateľ daňového subjektu bol vopred oboznámený s výsluchom svedka p. B., ktorý bol uskutočnený 10.07.2019, mal možnosť sa ho zúčastniť a klásť otázky svedkovi za účelom objasnenia dôkaznej situácie a odstránenia prípadných rozporov, pričom toto právo nevyužil. Ak však správca daní žalovaný spochybňoval pre rozpory výpovednú hodnotu predloženého čestného vyhlásenia aj svedeckú výpoveď C. B. mal správca dane resp. žalovaný vykonať všetky dôkazy na to, aby tieto rozpory odstránil.

16.

Žalobca ďalej uvádza, že je absolútne logické, že si konateľ žalobcu na začiatku nespomenul, kto za spoločnosť BERETONIA preberal tovar až následne si spomenul, že to bol p. Z. P. tak túto argumentáciu vysvetlil žalobca tým, že žalobca najskôr o určitej konkrétnej veci uvažuje viac a selektuje si to v pamäti, vybavuje sa mu schopnosť spomenúť si na určité väčšie detaily. Všetko čo konateľ daňového subjektu v priebehu času vypovedal je vždy výsledkom spätného dohľadania. Čo sa týka tvrdení správcu dane i žalovaného, že žalobca nepreukázal vzťah Z. P. k spoločnosti BERETONIA s.r.o. žalobca namieta závery správcu dane, že je povinný preukazovať oprávnenia osoby vystupujúcich za odberateľa BERETONIA a skúmať pozadie realizácie ním fakturovaného plnenia spoločnosti BERETONIA s.r.o.. Nie je objektívne možné, aby žalobca akýmkoľvek spôsobom preukazoval túto skutočnosť. Žalobca ďalej poukazuje, že správca dane nevykonal výsluch svedka Z. P. z dôvodu, že tento svedok zomrel, čo taktiež negatívne ovplyvnilo dôkazné bremeno daňového subjektu a ktorú možnosť z objektívnych dôvodov daňový subjekt nemohol ovplyvniť. Žalobca je toho názoru, že z predloženého čestného vyhlásenia C. B. z predložených faktúr a z výsluchu konateľa žalobcu a predloženia dokladov o prevzatí tovaru CMR je zrejmé, že tovar preberal šofér Z. P., ktorý tovar odovzdal C. B., ktorý ho za odberateľa BERETONIA s.r.o. osobne prevzal v Českej republike. C. B. vo svojom čestnom vyhlásení potvrdil, že tovar mu doviezol Z. P.. Správca dane nesprávne vyhodnotil aj predložené dôkazy CMR podľa správcu dane konateľ daňového subjektu PNEUMOTO spol. s.r.o. na prevádzke v Hornej Strede CMR a tieto vypísal a dal ich Z. P.. Z. P. na prevádzke v Hornej Strede podpísal a opatril pečiatkou spoločnosti BERETONIA. Správca dane z toho usudzuje, že k dodaniu tovaru došlo v tuzemsku v Hornej Strede, čím podľa správcu dane nemohla byť splnená jedna zo základných podmienok pre uplatnenie práva na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zák. o DPH.

17.

V súvislosti s predloženými CMR dokladmi je potrebné uviesť, že predmetný doklad je dokladom o priebehu prepravy v medzinárodnej cestnej preprave. Preprava začína naložením zásielky a končí jej vyloženie na mieste doručenia. Z predložených dokladov CMR je zrejmé, že prepravcom bol p. Z. P., O. Z. ako fyzická osoba, ktorí podpísali, že tovar od daňového subjektu prevzali a že na zásielku naložili. V žiadnom prípade predmetný doklad nepreukazuje doručenie tovaru spoločnosti BERETONIA a CMR preukazuje, že tovar bol daňovým subjektom odovzdaný na prepravu pre spoločnosť BERETONIA. Uvedené je zrejmé aj na základe tej skutočnosti, že na podklade CMR nevzniká právo nakladať s vecou tovarov ako vlastnou, k uvedenému prevodu dochádza až odovzdaním veci kupujúcemu, čo je v danom prípade C. B., ktorý tovar za spoločnosť BERETONIA s.r.o. prevzal.

18.

Žalobca má za to, že konanie žalovaného správcu dane, ktorým odmietli prihliadať na čestné vyhlásenia a výpoveď p. C. B. a odmietli vykonať dôkaz jeho opätovným výsluchom resp. konfrontáciou s konateľom žalobcu došlo k rozporným skutočnostiam, ktoré vyšli najavo a je naplnením dôvodov na podanie žaloby podľa . Žalobca tvrdí, že tým bolo porušenie jeho práva na spravodlivé konanie v dôsledku nevykonania ním navrhnutých dôkazov. Žalobca podotýka, že vyššie navrhnutým dôkazom mohol byť preukázaný miestny, vecný, časový súvis dodania tovaru zo strany žalobcu pre spoločnosť BERETONIA s.r.o. do Českej republiky a tým preukázaná skutočnosť, že žaloba reálne a fakticky dodal tovar z tuzemska do Českej republiky.

19.

Správca dane nepriznal nárok žalobcu na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zák. o DPH a odôvodňovať to aj tým, že spoločnosť BERETONIA s.r.o. je nekontaktná, nepodáva daňové priznanie od prvého kvartálu 2013 a jej adresa je virtuálna na adrese prevádzky skladu nie je známa a zároveň, že spoločnosť BERETONIA nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správca dane smeruje svoju argumentáciu voči odberateľovi žalobcu spoločnosti BERETONIA a teda správca dane spochybňuje predovšetkým spoločnosť BERETONIA, nie samotného žalobcu. Žalobca nepovažuje za prípustné, aby zodpovedal za takú okolnosť, že spoločnosť BERETONIA so správcom dane nespolupracuje a že iným ďalším spôsobom nepreukázala prijatie tovaru od žalobcu, keďže nie je možné tento účtovný prípad preveriť na základe účtovných dokladov spoločnosti BERETONIA, ktoré celkom zrejme úplne absentujú. Žalobca ďalej poukázal, že nemôže od platiteľa požadovať, aby pri prijatí plnenia overoval, či má dodávateľ predmetný tovar k dispozícii, či je schopný ho dodať a či má zamestnancov, ktorí uskutočnia dojednané služby alebo či si plní povinnosti ohľadom podania priznanie DPH. Je povinnosťou daňových orgánov uskutočňovať potrebné kontroly za účelom odhalenia podvodov. Nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností,

na ktorých sám sa nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia negatívneho výsledku pre daňový subjekt tým, tvrdením, že tento neuniesol dôkazné bremeno.

20.

Žalobca má za to, že žalobcom predložené doklady preukazujú dodanie tovaru a kúpnych cien za dodaný tovar vo vzťahu k spoločnosti BERETONIA s.r.o. a jej zástupcom je potvrdenie, že spoločnosť BERETONIA s.r.o. skutočne odobrala od žalobcu tovar a stráca dane ani žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom opak. Žalobca jednoznačne preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu na rozdiel od Daňového úradu ako správcu daní, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že odberateľovi spoločnosti BERETONIA s.r.o. do Českej republiky žalobca objednaný tovar nedodal. Rozhodnutím žalovaného správcu dane preto absentuje presvedčivé vyhodnotenie dôkazov, ktoré sú v prospech žalobcu, čím je založený dôvod na podanie správnej žaloby podľa . Žalobca je toho názoru, že správca dane ako aj žalovaný presvedčivým spôsobom neuvádzajú z akého dôvodu nepovažujú dôkazy preukazujúce dodanie tovaru spoločnosti BERETONIA s.r.o. predložené žalobcom za relevantné. Žalobca konštatuje, že spôsob takéhoto hodnotenia dôkazov žalovaným a správcom dane negarantuje jeho objektivitu. Žalobca má za to, že takéto konštatovanie bez toho, aby žalovaný uviedol, prečo žalobcom predložené dôkazy nepovažuje za dôkazy o dodanie tovaru za arbitrárne rozhodnutie. Žalobca teda uvádza, že skutkové okolnosti zistené správcom dane neposkytujú dostatočný podklad pre záver o nepriznaní práva na oslobodenie od dane, preto je tu daný dôvod na podanie správnej žaloby podľa .

21.

Z uvedeného dôvodu žiada žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť správnemu konaniu na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovaného replika - duplika

22.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 24.06.2020 keď k jednotlivým žalobným bodom uviedol, že v súvislosti s námietkou zmätočnosti výroku rozhodnutia žalovaný uvádza, že pri správ daní vznikajú správcovi dane aj daňovému subjektu náklady, ktoré je potrebné uhradiť, pričom vo všeobecnosti platí, že vzniknuté náklady uhrádza príslušný správca dane a náklady, ktoré vznikli daňovému subjektu hradí daňový subjekt. V prípade naplnenia skutkových okolností stanovených v § 12 ods. 2 Daňového poriadku znáša náklady správca dane v rozsahu stanovenom v citovanom ustanovení. O uplatňovanom nároku správca dane vydá rozhodnutie. Predmetom žalovanej veci nebolo uplatňovanie nárokov v zmysle ust. § 12 Daňového poriadku a preto tieto skutočnosti nie sú predmetom prvostupňového rozhodnutia ani rozhodnutia žalovaného.

23.

V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že tento predloží všetky relevantné doklady a dôkazy v rámci daňovej kontroly v rámci vyrubovacieho konania a splní tak podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 Zák. o DPH žalovaný uvádza, že žalobca predložil ku kontrole sporné faktúry a medzinárodné náklady listy, o ktorých konateľ žalobcu uviedol, že ich vystavil on sám na prevádzke v Hornej Strede, kde mu ich p. P. opečiatkoval pečiatkou spoločnosti BERETONIA a podpísal, pričom nepreveroval, v akom vzťahu bol p. P. spoločnosti BERETONIA. V CMR časti 24 nie je uvedený dátum skončenia prepravy ani adresa miesta prevzatia príjemcov, chýba pečiatka a podpis príjemcu tovaru. Vo vyrubovacom konaní žalobca predložil čestné prehlásenie podpísané C. B., v ktorom menovaný čestne prehlasuje, že ako externý pracovník spoločnosti BERETONIA s.r.o. prevzal osobne zásielky od žalobcu na adrese sídla BERETONIA od p. Z. P.. C. B. vo svojej svedeckej výpovedi pred českým správcom dane opakovane poprel, že by bol spoločnosťou BERETONIA splnomocnený na zastupovanie resp. poverený k prevzatiu tovaru nebol si vedomý, že čo v čestnom prehlásení podpísal a že bol externým spolupracovníkom tejto spoločnosti. Túto spoločnosť nepozná, nikdy nebol v jej sídle, balíky mal prebrať na zjazde z diaľnice pri hoteli Hilton, sporné faktúry nikdy nevidel, pričom uviedol, že čestné prehlásenie bolo poslané zo Slovenskej republiky už napísané, on ho len potvrdil a poslal späť. Navyše hodnovernosť čestného prehlásenia ako dôkazného prostriedku, predloženého žalobcom, je spochybnená na jednej strane výpoveďou p. B., v ktorej uviedol, že napísané čestné prehlásenie aj s vypísanými číslami sporných faktúr mu bolo poslané zo Slovenska a on ho iba potvrdil, pritom sporné faktúry nikdy nevidel (údajne mali

byť súčasťou balíkov so sporným tovarom) a nie je si vedomý, že by v čestnom prehlásení podpisoval, že je externý spolupracovník firmy BERETONIA. Pán B. vo svojej svedeckej výpovedi viackrát poprel, že by bol od spoločnosti BERETONIA splnomocnený na zastupovanie, resp. poverený k prevzatiu tovaru. Uviedol, že nikdy nebol poverený spoločnosťou BERETONIA k prevzatiu tovaru od žalobcu, túto spoločnosť nepozná, iba podľa adresy na balíku. Aj keď p. B. uviedol, že prevzal balíky od p. P., nevedel, komu ich odovzdal, nepamätal si meno osoby, ktorej sporný tovar odovzdal, nevedel uviesť adresu miesta, kde tovar odovzdal, pri preberaní tovaru od p. P. nebol vyhotovený žiadny doklad o jeho prevzatí. Svedok podľa jeho slov „len vyhovel pánovi P. a odovzdal tovar“, no nie je zrejmé, komu ho odovzdal. Na druhej strane hodnovernosť čestného prehlásenia spochybňuje aj fakt, že bolo podpísané až dňa 21.01.2019, pričom predmetom čestného prehlásenia sú zdaniteľné obchody z roku 2013. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na to, že svedok je osoba, ktorá vnímala a v dôsledku toho si pamätá určité skutočnosti, pričom obsah svojich vnemov je schopná reprodukovať, ide o osobu nezameniteľnú, pričom samotná svedecká výpoveď p. B. vyvolala u správcu dane vážne pochybnosti o tom, či svedok interpretoval ním vnímané skutočnosti, alebo išlo o výpoveď účelovú s cieľom udržať dojem reálneho uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov. Svedok vo výpovedi poprel, že by bol splnomocneným zástupcom alebo externým spolupracovníkom spoločnosti BERETONIA, nikdy nevidel sporné faktúry, nepoznal spoločnosť BERETONIA, nepoznal jej sídlo, nebol v jej priestoroch, nemá k dispozícii žiadne doklady, nevyhotovil žiadne doklady, ktoré by mohli byť použité ako dôkaz pri preverovaní sporných zdaniteľných obchodov, nepoznal žalobcu (PNEUMOTO, spol. s r.o.). Vzhľadom na uvedené nie je predpoklad, že by žalobcom požadovaná konfrontácia svedka a konateľa žalobcu, resp. požadovaná opakovaná výpoveď svedka zmenila dôkaznú situáciu. Faktom zostáva, že žalobca sa nezúčastnil vypočutia svedka dňa 10.07.2019 a tým sa dobrovoľne vzdal procesného práva klásť svedkovi otázky. Žalovaný argumentuje, že žalobca je povinný pri výkone svojho podnikania postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou a mal by taktiež dodržať zásady obozretnosti. Keďže výber obchodných partnerov je jeho legitímnym rozhodnutím, mal by si vo vlastnom záujme obchodných partnerov preveriť, overiť si, či koná s oprávnenou osobou, t.j. konateľom alebo splnomocneným zástupcom. Skutočnosť, že si žalobca neoveril, v akom vzťahu bol p. Z. P. k spoločnosti BERETONIA, svedčí o zanedbaní obozretnosti, čím sa vystavil riziku, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov môže byť spochybnené. Žalovaný uvádza, že počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania nebol preukázaný vzťah p. Z. P. k spoločnosti BERETONIA, hoci tovar vyberal, platil v hotovosti, disponoval pečiatkou spoločnosti BERETONIA, to, že bol šoférom spoločnosti BERETONIA je len tvrdením žalobcu, nepodloženým žiadnym dokladom, či dôkazom. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že vzťah C. B. a spoločnosti BERETONIA nebol len administratívne podchytený, čo však neznamená, že by C. B. nemal tovar od žalobcu osobne preberať. Pán B. vo svojej svedeckej výpovedi viackrát poprel, že by bol od spoločnosti BERETONIA splnomocnený na zastupovanie, resp. poverený k prevzatiu tovaru. Uviedol, že nikdy nebol poverený spoločnosťou BERETONIA k prevzatiu tovaru od žalobcu, túto spoločnosť nepozná, iba podľa adresy na balíku. Aj keď p. B. uviedol, že prevzal balíky od p. P., nevedel, komu ich odovzdal (nepamätal si meno osoby), nevedel uviesť adresu miesta, kde tovar odovzdal, pričom balíky preberal od p. P. na najbližšom zjazde z diaľnice pri hoteli Hilton a p. P. pokračoval ďalej v ceste do Nemecka, pri preberaní tovaru nebol vyhotovený žiadny doklad o jeho prevzatí. Svedok nedisponoval žiadnymi dokladmi, podľa jeho slov „len vyhovel pánovi P. a odovzdal tovar“, no nie je zrejmé komu ho odovzdal. V danej veci žalovaný a správca dane dospeli k záveru, že žalobca hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie tovaru do IČŠ odberateľskej spoločnosti BERETONIA, deklarovanej na spornej odbernej faktúre spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, preto žalobcom uvedené judikáty, týkajúce sa uplatnenia nároku na odpočet dane, nemožno na danú vec aplikovať. Správca dane nežiadal od žalobcu, aby preukazoval akékoľvek skutočnosti za svojho odberateľa. Treba uviesť, že listinné doklady by boli spôsobilé privodiť žalobcovi uplatnenie nároku na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie SR, bol prevzatý odberateľom deklarovaným na faktúre alebo osobou ním poverenou.

24.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

1.

Podľa

(1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa

Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa

(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa

(1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa

Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 1 ods. 1 Daňového poriadku (1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku (3) Ak tak ustanovuje osobitný predpis, 1a)ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a/-c/ Daňového poriadku 1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

Podľa

(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Podľa 8) Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

25.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, pričom vo veci nenariadil pojednávanie, keďže ani jeden z účastníkov takýto postup nenavrhli a podľa rozhodol na verejnom zasadnutí tak, že dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

26.

Preskúmanie spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava začal dňa 03.10.2018 daňovú kontrolu u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2013 - december 2013 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101799843/2018 zo dňa 13.09.2018 doručené daňovému subjektu 19.09.2018.

27.

O výsledku daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov správca dane vyhotovil protokol č. 102627821/2018 zo dňa 18.12.2018. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole bol daňovému subjektu doručený dňa 20.12.2018.

28.

Žalobca dňa 28.01.2019 doručil elektronicky správcovi dane vyjadrenie k protokolu spolu s čestným prehlásením, ktoré bolo podpísané C. B. a ktoré je evidované u správcu dane pod č. 6/01590328/2019. Okrem tohto vyjadrenia k výzve k ďalším zisteniam uvedeným v protokole sa žalobca nevyjadril a nepripojil žiadne nové dôkazy.

29.

Následne po začatom vyrubovacom konaní na základe rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 101239491/2019 zo dňa 23.05.2019 bolo daňové konanie prerušené z dôvodu, že bolo potrebné získať

informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a to Nar. Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci o boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.

30.

Po pominutí dôvodov na prerušenie konania správca dane oznámením o pokračovaní v daňovom konaní č. 101806131/2019 zo dňa 24.07.2019 oznámil daňovému subjektu o pokračovaní v konaní a toto oznámenie bolo daňovému subjektu doručené 30.07.2019.

31.

Krajský súd okrem toho zistil, že daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie jún 2013 daňové priznanie dňa 25.07.2013, dňa 26.09.2018 podal daňový subjekt PNEUMOTO spol. s.r.o. dodatočné daňové priznanie za obdobie jún 2013.

32.

V záznamoch DPH o dodanie tovaru do iného členského štátu za zdaňovacie obdobie jún 2013 s oslobodením od dane podľa v znení neskorších predpisov krajský súd zistil, že si žalobca uplatnil oslobodenie od dane podľa Zákona o DPH z faktúry č. 1300510 zo dňa 04.06. pre odberateľa BERETONIA s.r.o. Praha 10, Vršovice fakturovaný tovar dodaný dňa 04.06.2013 v sume 4.746,39 eur bez DPH a z faktúry č. 1300562 zo dňa 17.06.2013 pre odberateľa BERETONIA s.r.o. Praha 10, Vršovice fakturovaný tovar dodaný 17.06.2013 v sume 4.838,44 eur bez DPH.

33.

Ďalej krajský súd zistil, že žalobca predložil správcovi dane okrem vyššie uvedených faktúr aj CMR doklady.

34.

Zo spisového materiálu ďalej vyplynulo, že správca dane dohodol telefonicky s daňovým subjektom PNEUMOTO spol. s.r.o. deň prerokovania pripomienok a to na deň 05.09.2019 o čom spísal úradný záznam č. 102080675/2019 zo dňa 04.09.2019. Dňa 05.09.2019 bola s daňovým subjektom PNEUMOTO spol. s.r.o. spísaná posledná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102086788/2019.

35.

Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou a na základe dôkazov vyhodnotených vo vyrubovacom konaní správca dane v lehote podľa v znení neskorších predpisov vydal prvostupňové rozhodnutie č. 102188037/2019 zo dňa 18.09.2019 proti ktorému žalobca podal odvolanie a následne žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 100212025/2020 zo dňa 20.01.2020 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

36.

V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v žalobe krajský súd poznamenáva, že v danom prípade podľa zistení súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu, ozrejmili aj dôvod nevykonania navrhovaného dôkazu konfrontácie svedka C. B. s konateľom daňového subjektu Ing. Jurajom Černokom. Rovnako sa správne orgány dostatočným spôsobom vysporiadali aj s dôkazom, ktorý predložil žalobca týkajúcim sa čestného prehlásenia C. B., ktorý mal preukázať, že ako externý spolupracovník firmy BERETONIA osobne prevzal tovar od firmy PNEUMOTO spol. s.r.o. na adrese firmy BERETONIA s.r.o. Praha 10, Vršovice od p. Z. P..

37.

Žalobcom tvrdenú nezákonnosť rozhodnutia nepredstavuje absencia rozhodnutia o náhrade nákladov správy daní vo výroku rozhodnutia ( daňového poriadku) o vyrubení dane a vo výroku rozhodnutia odvolacieho orgánu, nenapĺňajúca svojou podstatou žiaden z dôvodov zrušenia rozhodnutia taxatívne vymedzených v ustanovení , nepoškodzujúca v žiadnom ohľade práva alebo právom chránené záujmy žalobcu a nemajúca žiadnu súvislosť so správnosťou alebo

zákonnosťou rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktoré potenciál poškodenia práv alebo právom chránených záujmov daňového subjektu má.

38.

Za rovnako nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu, že mu správca dane neumožnil vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom zisteným počas daňovej kontroly a v rozhodnutí konštatoval aj jemu neznáme skutočnosti, keď žalobca skutočnosti a dôkazy, ku ktorým mu malo byť znemožnené sa vyjadriť, nekonkretizoval, neuviedol ich význam pre konanie a nenamietal ani, že by takúto možnosť v dôsledku postupu správnych orgánov nemal v ďalšom priebehu správneho konania. Samotné výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávky tvrdenému zahraničnému odberateľovi žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správnych orgánov spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti, pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný nekonkretizovali dôkazy, ktoré by okrem už predložených ešte mal predložiť na preukázanie svojho nároku, je potrebné konštatovať, že daňový poriadok presne nešpecifikuje , aké dôkazy majú byť predložené, ktoré disponujú akou dôkaznou silou, čo vždy bude závisieť od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností. Určenie, aké dôkazy má na svoje tvrdenia daňový subjekt predložiť alebo ako má pri svojej podnikateľskej činnosti preverovať svojich obchodných partnerov, však nie je úlohou správcu dane. Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky, v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili.

39.

V danom prípade v súvislosti s vyhodnotením zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi vo vzťahu k uplatnenému oslobodeniu od dane pri deklarovanom intrakomunitárnom dodaní tovaru možno konštatovať, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Súdneho dvora EU k oslobodeniu dodania tovaru od dane v rámci spoločenstva dôjde iba vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa a predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu. Predložené listinné dôkazy by preto daňovému subjektu mohli privodiť priaznivejšie posudzovanie jeho uplatneného nároku iba za podmienky, ak by v daňovom konaní bolo preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenska, bol dodaný do iného členského štátu a tam zdanený odberateľom žalobcu, čo v danom prípade preukázané nebolo. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane bolo daňovou kontrolou zásadne spochybnené, pričom pochybnosti vo veci konajúcich správnych orgánov vyplývajú aj z dôkazov predložených žalobcom, preto nemožno tvrdiť, že tieto neboli vyhodnocované, či vytýkať správcovi dane, že neboli vyhodnotené v prospech žalobcu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia tieto pochybnosti, neodstránené žalobcom ani výsledkami spolupráce s orgánmi českej finančnej správy, spočívajú primárne v skutočnosti, že žiaden v konaní predložený dôkaz nepreukazuje vyvezenie tovaru do Českej republiky tvrdenému odberateľovi, keď, v súlade s právnym názorom správnych orgánov, takýmto dôkazom nie je CMR (medzinárodný nákladný list CMR predložený žalobcom rok po začatí daňovej kontroly), ktorý ako doklad podľa tvrdenia žalobcu bol ním vystavený a vyplnený v jeho prevádzke a preto nemôže obsahovať potvrdenie o prevzatí tovaru v inom členskom štáte.

40.

Žalobca sa v priebehu celého konania odvoláva na čestné prehlásenie C. B., ktorý mal potvrdiť prevzatie tovaru od p. Z. P. a on ako externý pracovník spoločnosti BERETONIA s.r.o. mal tento tovar prevziať na adrese spoločnosti BERETONIA. Hodnovernosť tohto prehlásenia bola spochybnená jednak samotnými výpoveďami p. U., ktorý vo svedeckej výpovedi pred daňovým úradom viackrát poprel, že by bol splnomocnený a zastupovaný v spoločnosti BERETONIA a takisto táto hodnovernosť bola spochybnená aj tým, že pokiaľ v čestnom prehlásení svedok U. tvrdil, že prevzal balíky s tovarom na adrese miesta spoločnosti BERETONIA, nevedel potom dostatočným spôsobom preukázať, kam tieto balíky následne prepravil a komu ich odovzdal. Taktiež bola hodnovernosť tohto čestného prehlásenia spochybnená aj tým, že sám svedok B. uviedol, že toto čestné prehlásenie nepísal sám, bolo mu zaslané zo Slovenska, on ho len potvrdil a podpísal, pričom sporné faktúry, ktoré mali byť aj súčasťou balíkov zo spomínaných tovarov nikdy nevidel.

41.

Spornosť dodávok tovaru žalobcu pre spoločnosť BERETONIA s.r.o. potvrdzuje aj tá skutočnosť, že v priebehu celého konania svedok B. nepredložil žiadne písomné čestné prehlásenie resp. splnomocnenie, že bol osobou, ktorá mohla za spoločnosť BERETONIA s.r.o. vystupovať ako externý pracovník. Navyše svedok B. o svojej svedeckej výpovedi poprel aj túto skutočnosť, že by bol splnomocnený na zastupovanie. Toto tvrdenie vyplýva len z uvedeného čestného prehlásenia, na ktoré sa žalobca odvoláva a ktoré však nebolo žiadnymi ďalšími dôkazmi, ktoré by potvrdili relevanciu tvrdených skutočností potvrdené.

42.

Krajský súd konštatuje, že žalobca okrem sporných faktúr čestného prehlásenia C. B. a CMR dokladov nepredložil v priebehu konania žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že spoločnosť PNEUMOTO s.r.o. dodala tovar spoločnosti BERETONIA s.r.o. tak ako to bolo tvrdené pri uplatnení nároku na oslobodenie od DPH.

43.

Krajský súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že správca dane sa zameriava na získavanie účtovných a iných dokladov odberateľa za ktorého žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť, ani ich predloženie nevie ovplyvniť.

44.

Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo aj posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt.

45.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane pritom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. septembra 2017).

46.

Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 21.04.2020).

47.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH, resp. na oslobodenie od tejto dane pri deklarovanom dodaní tovaru do iného členského štátu, nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia

ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva často krát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

48.

Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodenie od dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na oslobodenie od dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na oslobodenie od dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar predal a tento bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu v prospech osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.

49.

V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

50.

Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného spočívajú aj v okolnostiach, identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdeného odberateľa žalobcu, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdeného plnenia a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie obchodu deklarovaným spôsobom. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaného zmluvného plnenia.

51.

Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho

uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na oslobodenie od dane.

52.

Podľa zistenia súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, jeho rozhodnutie obsahuje zrozumiteľné a vecne správne hodnotiace úsudky, je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

53.

Krajský súd k namietaniu prenesenia dôkazného bremena týkajúce sa odberateľa žalobcu na daňový subjekt poznamenáva, že krajský súd zo spisového materiálu zistil, že aj samotný zástupca spoločnosti PNEUMOTO spol. s.r.o. v priebehu konania menil neustále výpovede najmä čo sa týka osoby, ktorá prevzala tovar za spoločnosť BERETONIA, pričom najskôr tvrdil, že si nepamätal, kto za spoločnosť BERETONIA tovar prevzal, neskôr uviedol, že to bola osoba, ktorá hovorila po česky a na ústnom pojednávaní dňa 22.11.2008 uviedol, že to bol p. Z. P. (túto skutočnosť teda tvrdil až po tom, keď už svedok Z. P. bol mŕtvy, pretože tento svedok zomrel dňa 30.09.2018). Takéto tvrdenie konateľa spoločnosti žalobcu vzbudzuje pochybnosti o pravdivosti tvrdení, ktoré boli neustále v priebehu konania pred daňovým úradom menené a podľa názoru krajského súdu ich správca dane vyhodnotil ako nedôveryhodné a zavádzajúce.

54.

V súvislosti s namietanou skutočnosťou, ktorú navrhoval žalobca ako dôkaz a to konfrontáciu medzi svedkom C. B. a konateľom daňového subjektu Ing. Jurajom Černokom krajský súd poznamenáva, že podľa jeho názoru takáto konfrontácia nebola potrebná a to z dôvodu, že títo svedkovia vo svojich výpovediach nepresvedčili daňový úrad o tom, že mali akýkoľvek vzťah so spoločnosťou BERETONIA s.r.o., ktorá mala byť odberateľom spoločnosti žalobcu, keď C. B. v priebehu konania poprel aj predložené čestné prehlásenie, ktoré mal podpísať a v ktorom mal potvrdiť, že za túto spoločnosť BERETONIA s.r.o. vystupoval ako externý pracovník a takisto konateľ spoločnosti žalobcu Ing. Juraj Černok nevedel počas svojich výsluchov jednoznačne označiť osobu, ktorá mala prevziať od žalobcu tovar za spoločnosť BERETONIA s.r.o. Rozpory v ich výpovediach boli také značné, že podľa názoru krajského súdu sa ani v jednom bode, ktorý bol tvrdený žalobcom, títo svedkovia nezhodli, nezhodli sa najmä v otázke kto bol osobou, ktorá mala vystupovať za spoločnosť BERETONIA s.r.o. pri prevzatí tovaru.

55.

Okrem toho krajský súd uvádza, že žalobca v priebehu celého konania nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že došlo k dodávke tovaru tak ako to tvrdil, keď si uplatnil nárok na oslobodenie od DPH podľa § 43 Zák. o DPH.

56.

Krajský súd preto na záver konštatuje, že predložením faktúr CMR dokladov, čestného prehlásenia bola splnená len formálna stránka účtovnej operácie, avšak nebola splnená požiadavka preukázateľnosti podmienky na oslobodenie od DPH podľa Zák. o DPH a preto súd považoval žalobu za nedôvodnú a preto ju zamietol podľa .

57.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SPP, keď úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

58.

Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.