Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-72-2016.pdf
PDF · 157.14 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/72/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Rožňava, Námestie 1. mája 11, Rožňava, proti žalovanému: Okresnému úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor, Šafárikova 71, Rožňava, za účasti ďalšieho účastníka: Poľovníckeho združenia Janík, Rožňavská 21, Moldava nad Bodvou, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOREJ Legal, s. r. o., so sídlom Krmanova 14, Košice o preskúmanie zákonnosti opatrenia Okresného úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor č.: OU-RV- PLO-2015/009868 zo dňa 25.08.2015, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e opatrenie žalovaného Okresného úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor č.: OU- RV-PLO-2015/009868 zo dňa 25.08.2015 o zaevidovaní do registra zmlúv Zmluvu o užívaní poľovného revíru č. 13 Silická Jablonica I. v prospech Poľovníckeho združenia Janík so sídlom v Moldave nad Bodvou a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na Krajský súd v Košiciach bola žalobcom, Okresnou prokuratúrou Rožňava podaná dňa 30.06.2016 žaloba z 29.06.2016, proti žalovanému Okresnému úradu Rožňava, za účasti ďalšieho účastníka Poľovníckeho združenia Janík, ktorou žalobca žiadal preskúmať zákonnosť postupu žalovaného, ako aj jeho opatrenia č. OU-RV-PLO-2015/009868 zo dňa 25.08.2015.
2. Žalobca konštatoval, že žalovaný ako príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva vykonal dňa 25.08.2015 v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o poľovníctve“), evidenciu Zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 13 Silická Jablonica I. v prospech Poľovníckeho združenia Janík, so sídlom v Moldave nad Bodvou, Rožňavská 21 (v ďalšom texte iba: „PZ Janík“). Zaevidovanie tejto zmluvy bolo PZ Janík oznámené listom žalovaného č. OU-RV-PLO-2015/009868 zo dňa 25.08.2015.
3. Ďalej uviedol, že označená zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzatvorená v Lučenci dňa 24.08.2015 (podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve), medzi vlastníkmi poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru č. 13 Silická Jablonica I. (v ďalšom texte aj: „poľovný revír“) v zastúpení splnomocnencami zvolenými Zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov, začlenených do spoločného poľovného revíru a užívateľom - PZ Janík, v zastúpení predsedom F.. K. E.. Súčasťou zmluvy je notárska zápisnica zo dňa 24.08.2015 vyhotovená notárom Z.. S.J. Z. (č.: J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX), osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru uskutočneného 24.08.2015.
4. Zo žaloby vyplýva, že proti označenému listu žalovaného zo dňa 25.08.2015 podal okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava dňa 31.03.2016 pod sp. zn. Pd 155/15/8808-8 protest prokurátora, v ktorom namietal porušenie § 16 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve v spojení s § 3 ods. 1, 2, 7 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok). Žalovaný protestu prokurátora nemienil vyhovieť, protest preto postúpil spolu so spisovým materiálom bezprostredne nadriadenému orgánu, t. j. Okresnému úradu Košice, odbor opravných prostriedkov, ktorý dňa 27.04.2016 pod č. OU-KE-OOP4-2016/021424/SZC podanému protestu prokurátora nevyhovel (rozhodnutie sp. zn. Pd 155/15/8808-8 zo dňa 31.03.2016). Odôvodnil to tým, že v zmysle § 16, § 74 a § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy vlastníkov nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, preto prvostupňový správny orgán v danej veci postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o poľovníctve. Dôvodil aj tým, že správny orgán použil všetky zákonné možnosti na zistenie skutkového stavu veci, získané dôkazy hodnotil jednotlivo, dával ich do vzájomného vzťahu a vzniknutú situáciu vyhodnotil tak, že predmetnú zmluvu zaevidoval. Takýmto spôsobom podľa odvolacieho orgánu žalovaný žiadnym spôsobom neporušil nielen zákon o poľovníctve, ale ani iné všeobecne záväzné právne predpisy.
5. V správnej žalobe dal žalobca do pozornosti súdu právne významné skutočnosti vzťahujúce sa k danej veci, a to že: dňa 24.08.2015 bola žalovanému doručená žiadosť splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru č. 13 Silická Jablonica I, F.. V. I. a L. E., o zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 13, ktorej súčasťou bola notárska zápisnica spísaná notárom Z.. S. Z. zo dňa 24.08.2015 (č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX), toho istého dňa bola žalovanému doručená aj žiadosť Poľovníckeho združenia Pod Sokoliou skalou Silická Jablonica, so sídlom v Silickej Jablonici 33 (v ďalšom texte iba: „PZ pod Sokoliou skalou“) o nezaevidovanie tejto zmluvy, odôvodnená pochybnosťami o dodržaní zákonnej podmienky vyplývajúcej z § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, ako aj oprávnenosti zastupovania Pozemkového spoločenstva lesomajiteľov Silická Jablonica PZ Janík, žalovaný bol zároveň informovaný o prebiehajúcom súdnom spore vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/64/2015, o žalobe PZ pod Sokoliou skalou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodnej poľovníckej komory Rožňava (v ďalšom texte aj: „OPK Rožňava“, resp. „OPK“) a spol. sp. zn. 47/2015 zo dňa 04.05.2015. V označenej veci právny zástupca PZ pod Sokoliou Skalou podal dňa 19.06.2015 návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutí žalovanej OPK a spol. zo dňa 04.05.2015. Žalobca zaujal názor, že vzhľadom k tomu, že žalobou sa riešil zánik členstva PZ pod Sokoliou skalou v OPK Rožňava, ktorý mal za následok vyradenie zmluvy z evidencie, tak výsledok tohto konania na súde má zásadný vplyv na prípadné zaevidovanie nových zmlúv o užívaní poľovného revíru.
6. Žalobca vytýkal žalovanému, že napriek týmto skutočnostiam došlo k zaevidovaniu do registra zmlúv. Zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 13 v prospech ďalšieho účastníka, čo mu bolo oznámené listom žalovaného č. OU-RV-PLO-2015/009868-002-MAR zo dňa 25.08.2015, ktoré je svojím obsahom opatrením (v ďalšom texte aj: „opatrenie z 25.08.2015“).
7. V žalobe ďalej tvrdil, že vydaním opatrenia z 25.08.2015 bol porušený zákon, a po citácii § 16 ods. 1, 2, § 79 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve, ako aj § 3 ods. 1, 2, 7 správneho poriadku konštatoval, že evidencia zmluvy v zmysle § 12 a § 13 zákona o poľovníctve príslušným okresným úradom predstavuje osobitný administratívny proces, v ktorom orgán verejnej správy na základe špeciálneho procesného predpisu rozhoduje o účinnosti predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru. Takéto tvrdenie podporuje aj ustanovenie § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve, ktorý podmieňuje účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru až jej zaevidovaním príslušným okresným úradom. Možno preto konštatovať, že evidencia orgánom štátnej správy na úseku výkonu práva poľovníctva má v danom prípade konštitutívny a nie deklaratórny účinok. Tvrdil, že aj keď sa na evidenciu zmluvy nevzťahuje správny poriadok v tom zmysle, že sa o zaevidovaní zmluvy nevydáva rozhodnutie v zmysle správneho poriadku, na jej zaevidovanie by sa mali v každom prípade vzťahovať základné princípy a zásady tzv. „dobrej správy“ obsiahnuté v § 3 správneho poriadku. Uvedené vychádza z toho, že Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, ktorému osobitný právny predpis zveruje pôsobnosť pri správe poľovníctva, je ako orgán verejnej moci povinný pri akejkoľvek činnosti, bez ohľadu na to, či procesne ide o správne konanie alebo iné konanie alebo činnosť upravenú iným procesným predpisom, postupovať v súlade so zásadou zákonnosti, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu zakotvený v čl. 1, 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Správne orgány pritom nie sú pri výkone verejnej správy viazané výlučne doslovným znením právnych predpisov bez toho, aby prihliadali k zmyslu a k
účelu aplikovanej právnej normy, a k normám vyššej právnej sily, ktorou je v danom prípade Ústava SR. Ústava SR akceptuje a rešpektuje princíp legality ako súčasť celkovej koncepcie právneho štátu, neviaže však pozitívne právo len na formu legality, ale výklad a použitie právnych noriem podriaďuje ich obsahovo materiálnemu zmyslu, podmieňuje právo rešpektovaním základných konštitutívnych hodnôt demokratickej spoločnosti a týmito hodnotami tak používanie právnych noriem meria. Žalobca v správnej žalobe zdôraznil, že aj za predpokladu, že správny orgán mal za to, že na konanie o zaevidovaní zmluvy sa procesne nevzťahuje správny poriadok, je nepochybné, že v rámci vyhodnotenia všetkých relevantných písomností nepostupoval podľa základných zásad správneho konania, v zmysle ktorých je povinný zisťovať úplne skutkový stav veci a na základe takto zisteného stavu veci rozhodnúť v súlade so zásadou materiálnej pravdy obsiahnutej v § 3 ods. 1 a 5 správneho poriadku. Bolo povinnosťou správneho orgánu zisťovať stav predmetného konania na Krajskom súde v Košiciach a tiež mal žiadať o predloženie dôkazov ku skutočnostiam uvedeným v žiadosti o nezaevidovanie zmluvy, ktoré by prispeli k spoľahlivému zisteniu stavu veci. Súčasne mal postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi alebo osobami, ktoré mali byť jeho postupom priamo alebo nepriamo dotknuté a tým aj predchádzať prípadným budúcim sporom.
8. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný opatrením č. OU-RV-PLO-2015/007125-003-MAR zo dňa 15.05.2015 oznámil PZ pod Sokoliou skalou vyradenie zmluvy o užívaní poľovného revíru Silická Jablonica I. z evidencie v zmysle § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve, a to z dôvodu uvedeného v § 17 ods. 1 písm. g) zákona o poľovníctve, t. j. pre ukončenie členstva v tejto poľovníckej organizácie v Slovenskej poľovníckej komore. O vyradení však nevykonal s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 1, 2 a § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve riadne správne konanie a nevydal rozhodnutie v zmysle § 46 správneho poriadku, hoci podľa žalobcu v zmysle platnej právnej úpravy takéto rozhodnutie mal vydať. Vyradenie zmluvy z evidencie iba písomne oznámil dotknutému užívateľovi poľovného revíru Silická Jablonica I, čo podľa žalobcu možno z právneho hľadiska považovať za nezákonný právny akt správneho orgánu. Prokurátor reagoval na uvedené pochybenie podaním protestu prokurátora pod sp. zn. Pd 212/15/8800-9 zo dňa 30.11.2015, ktorému zo strany žalovaného a ani zo strany nadriadeného Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov nebolo vyhovené. Z tohto dôvodu Krajská prokuratúra Košice dňa 10.03.2016 podala Krajskému súdu Košice žalobu o preskúmanie zákonnosti označeného opatrenia, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 6S/30/2016. Žalobca tvrdil, že v čase zaevidovania novej zmluvy zostala spornou otázka zákonnosti vyradenia zmluvy o užívaní poľovného revíru Silická Jablonica I. PZ pod Sokoliou skalou, preto na posudzovaný postup správneho orgánu možno hľadieť, ako keby k vyradeniu predchádzajúcej zmluvy z evidencie vôbec nedošlo, a preto nebolo následne možné na jej miesto zaevidovať novú zmluvu.
9. Na podporu tvrdení ohľadom spornosti vyradenia zmluvy o užívaní poľovného revíru poukázal na výsledok súdneho preskúmavacieho konania vo veci žaloby PZ pod Sokoliou skalou o preskúmanie rozhodnutia žalovanej OPK Rožňava č. 47/2015 zo dňa 04.05.2015, ktorým bol oznámený zánik členstva PZ pod Sokoliou skalou v OPK Rožňava a rozhodnutia Slovenskej poľovníckej komory Bratislava (v ďalšom texte aj: „SPK Bratislava“, resp. „SPK“) č. 572/2015 zo dňa 18.05.2015, ktorým nebolo vyhovené odvolaniu tohto poľovníckeho združenia proti rozhodnutiu OPK Rožňava. V danej Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/64/2015-100 z 25.02.2016 zrušil rozhodnutie SPK, ako aj rozhodnutie OPK vec vrátil SPK na ďalšie konanie (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2016). Odvolal sa aj na uznesenie Okresného súdu Rožňava vydané vo veci sp. zn. 11C/186/2016 z 22.04.2016 (vykonateľné dňom 28.04.2016) v právnej veci navrhovateľa PZ pod Sokoliou skalou proti odporcom v prvom až piatom rade o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a o zákaze užívať poľovný revír, ktorým súd dočasne zakázal odporcovi PZ Janík užívať tento poľovný revír uznaný rozhodnutím Okresného úradu v Rožňave, odboru pozemkového, poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva č. 97/009407 zo dňa 13.05.1997, a to v zmysle bodu č. 4 uznesenia schváleného zhromaždením vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri, ktoré sa uskutočnilo 24.08.2014 a následne v zmysle zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej 24.08.2015 medzi vlastníkmi pozemkov poľovného revíru a odporcom v prvom rade. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.
10. V závere správnej žaloby žalobca konštatoval, že žalovaný vydaním opatrenia zo dňa 25.08.2015 porušil zákon, pretože v zmysle zákonnej povinnosti mohol zaevidovať zmluvu o užívaní revíru v prospech PZ Janík iba vtedy, kedy by vo vzťahu k totožnému poľovnému revíru nebola zaevidovaná iná zmluva. Keďže táto podmienka splnená nebola, pretože k vyradeniu zmluvy o užívaní poľovného revíru PZ pod Sokoliou skalou nedošlo zákonným spôsobom, zaevidovanie zmluvy v prospech ďalšieho
účastníka bolo v rozpore s § 16 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve. Z dôvodu, že žalovaný opatrenie z 25.08.2015 nezrušil na základe protestu prokurátora, žalobca žiadal, aby súd rozsudkom opatrenie Okresného úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor č. OU-RV-PLO-2015/009868 zo dňa 25.08.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
11. V doplnení žaloby zo dňa 09.03.2018 žalobca v dôsledku vzniku nových skutočností v konaní o proteste prokurátora sp. zn. Pd 155/16/8808 z 31.03.2016 uviedol, že Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím sp. zn. OU-KE-OOP4-2016/021424/SZC zo dňa 27.04.2016 protestu prokurátora zo dňa 31.03.2016 nevyhovel. Zároveň uviedol, že Krajský súd Košice vo veci vedenej pod sp. zn. 6S/30/2016 rozhodol zrušením opatrenia žalovaného z 15.05.2015 č. OU- RV-PLO-2015/007125-003-MAR a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi bolo dňa 23.06.2017 doručené rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 705/2017-730 zo dňa 20.06.2017, ktorým ministerstvo postupujúc podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku zrušilo rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov sp. zn. OU-KE- OOP4-2016/021424/SZC z 27.04.2016. Proti tomuto rozhodnutiu podalo PZ Janík rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 2923/2017-420 zo dňa 07.11.2017 zamietnutý. Týmto rozhodnutím o rozklade (právoplatným 21.11.2017) bolo potvrdené rozhodnutie ministerstva č. 705/2017-730 z 20.06.2017. V nadväznosti na to Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov dňa 04.01.2018 vydal rozhodnutie sp. zn. OU-KE-OOP4-2018/003326/ SZC, ktorým protestu prokurátora sp. zn. Pd 155/15/8808-8 zo dňa 31.03.2016 opätovne nevyhovel. Správny orgán v novom rozhodnutí znova zdôraznil, že v zmysle § 16, § 74 a § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy vlastníkov nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, preto prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o poľovníctve. Žalobca tvrdil, že preskúmaním zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP4-2018/003326/SZC zo dňa 04.01.2018 zistil porušenie procesných ustanovení zákona o prokuratúre upravujúcich konanie o proteste prokurátora, pretože správny orgán pri vydávaní predmetného rozhodnutia neprihliadol na § 56af zákona o prokuratúre (prechodné ustanovenie účinné od 01.07.2016), v dôsledku čoho rozhodnutie obsahuje nesprávne poučenie o opravnom prostriedku. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca podal Okresnému úradu Košice, odbor opravných prostriedkov upozornenie prokurátora pod sp. zn. Pd 22/18/8808 z 30.01.2018, ktorým navrhol prijať adekvátne opatrenia za účelom dôsledného dodržiavania ustanovení zákona o prokuratúre upravujúcich konanie o proteste prokurátora, na základe ktorého správny orgán upozorneniu prokurátora vyhovel.
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10.01.2017 k správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení zopakoval chronológiu udalostí vedúcich k vydaniu opatrenia zo dňa 25.08.2015 a zdôraznil, že v procese evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru okresný úrad nerozhoduje v koho prospech, resp. neprospech predmetnú zmluvu zaeviduje, pretože o tom, v koho prospech alebo neprospech bude postúpené užívanie poľovného revíru rozhodujú samotní vlastníci na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve. Jeho úlohou je preskúmať, či predložená zmluva má všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve. Jednou z náležitosti taxatívne uvedených v § 14 ods. 3 pod písm. a/ zákona o poľovníctve sú identifikačné údaje žiadateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy. Uviedol, že predložená zmluva spĺňala všetky náležitosti predpísané zákonom. V § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve zákonodarca upravil podmienky, za splnenia ktorých zmluvu okresný úrad zaeviduje. V predmetnom poľovnom revíri nebola zaevidovaná iná zmluva, pretože predchádzajúcu zmluvu okresný úrad z evidencie vyradil, a to po naplnení zákonnej podmienky, ktorá je uvedená v § 17 ods. 1 písm. g/ zákona o poľovníctve, ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore. Skutočnosť zániku členstva v komore bola okresnému úradu oznámená listom z 04.05.2015 doručeným dňa 11.05.2015 od OPK Rožňava vo veci: Zánik členstva - oznámenie, evidovaným pod číslom záznamu 0012642/2015 a číslom spisu OU-RV-PLO-2016/007125-001, v ktorom je ako dôvod ukončenia členstva uvedené nesplnenie povinnosti podľa § 6 ods. 8 písm. e/ stanov OPK Rožňava. Žalovaný ďalej uviedol, že použil úvahu správneho orgánu a v zmysle § 40 zákona o poľovníctve si urobil úsudok o „predbežnej otázke.“ Zdôraznil, že by bolo len veľmi ťažko zdôvodniteľné, prečo orgán štátnej správy poľovníctva umožnil osobe, ktorá nie je členom komory, podieľať sa na chove zveri, starostlivosti o zver a o jej životné prostredie, vrátane jej lovu. Takáto poľovnícka organizácia by nemohla vydávať povolenia na lov zveri a nemohla by ani vykonávať základnú starostlivosť o zver a poľovný revír, ktorá je uvedená v § 26 zákona o poľovníctve. Ak by fyzická osoba ako nečlen komory vykonávala lov,
dopustila by sa trestného činu pytliactva. Tvrdil, že žiadosť o nezaevidovanie zmluvy bola zdôvodnená pochybnosťami ohľadom dodržania zákonnej podmienky stanovenej v § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, ako aj oprávnenosti zastupovania Pozemkového spoločenstva lesomajiteľov Silická Jablonica PZ Janík. Zdôraznil, že predmetná zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 24.08.2015 bola zaevidovaná dňa 25.08.2015, pretože spĺňala všetky vecné náležitosti podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, ako aj podstatné obsahové náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve. Materiálna podmienka viac ako nadpolovičnej väčšiny bola splnená, pretože podľa priloženej notárskej zápisnice za postúpenie užívania poľovného revíru hlasovalo 68,717 % hlasov. Ďalej uviedol, že aj za predpokladu, že Poľovnícke združenie Janík by nemalo platný mandát zastupovať pozemkové spoločenstvo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a vykonávať práva vlastníka, nemalo by to vplyv na splnenie zákonnej podmienky zvolávania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov uvedenej v § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, podľa ktorej zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery poľovných pozemkov, pretože zvolávateľ Lesy Slovenskej republiky disponujú výmerou väčšou ako 1/3 výmery poľovných pozemkov začlenených do tohto poľovného revíru a nemalo by to ani vplyv na prijatie všetkých uznesení, ktoré sa prijímajú nadpolovičnou väčšinou výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru. Žalovanému sú známe snahy PZ pod Sokoliou skalou úmyselne mariť výkon štátnej správy, a to nepodloženými podnetmi, vykonštruovanými dôkazmi, ktoré sú zavádzajúce a takýmto spôsobom vznášať pochybnosti. Snahou tohto poľovníckeho združenia je viacerými spôsobmi zmariť zaevidovanie akejkoľvek zmluvy o užívaní predmetného poľovného revíru, ktorá by vzišla zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.
13. Žalovaný v doplnení vyjadrenia zo dňa 31.05.2018 k doplneniu správnej žaloby uviedol, že má vedomosť o rozsudku súdu vo veci sp. zn. 6S/30/2016, ktorým bolo zrušené jeho opatrenie z 15.05.2015, č. OU-RV-PLO-2015/007125-003-MAR a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2018, avšak proti tomuto rozsudku bola dňa 18.01.2018 podaná kasačná sťažnosť, o ktorej rozhodne kasačný Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave). K doplneniu dôvodov správnej žaloby vzhľadom na opätovné rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 04.01.2008 č. OU-KE-OOP4-2018/003326/SZC zaujal rovnaké stanovisko a rovnakú právnu argumentáciu ako v pôvodnom vyjadrení k správnej žalobe.
14. Žalobca v replike z 03.11.2020 opakovane zdôraznil, že konanie o žalobe o preskúmanie opatrenia z 25.08.2015 úzko súvisí s konaním vedeným pod sp. zn. 6S/30/2016 o žalobe Krajskej prokuratúry Košice sp. zn. KC 60/16/8800 z 10.03.2016 o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného 1/ č. OU- RV-PLO-2015/007125-003-MAR zo dňa 15.05.2015. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorý žalobe vyhovel, opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, bola žalovaným podaná kasačná sťažnosť, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sžk/15/2018 zo dňa 22.05.2019 odmietol. V nadväznosti na uvedenú súvislosť vyššie označených vecí a výsledok konania vedeného Krajským súdom Košice pod sp. zn. 6S/30/2016 žalobca na dôvodoch žaloby v znení jej písomného doplnenia trval v celom rozsahu.
15. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení zo dňa 18.11.2020 zdôraznil, že odmietnutie kasačnej sťažnosti Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sžk/15/2018 z 22.05.2019 bolo vykonané bez vecného prejednania obsahu kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť odmietol ako podanú neoprávnenou osobou, pretože spochybnil oprávnenie vedúceho odboru udeliť plnú moc na zastupovanie advokátovi, a to všetko za situácie, kedy vedúci odboru disponoval poverením na takýto úkon priamo prednostom Okresného úradu Rožňava a navyše bez toho, aby kasačný súd túto otázku akýmkoľvek spôsobom overoval. Podľa právneho zástupcu ďalšieho účastníka však dôvody uvedené v kasačnej sťažnosti sú natoľko závažné, že akékoľvek hodnotenie rozsudku vo veci sp. zn. 6S/30/2016 je nutné podrobiť vlastnému hodnoteniu kýmkoľvek, kto má záujem osvojiť si závery vyslovené súdom v danej veci. V tomto smere považoval za potrebné zdôrazniť, že v otázke, ktorú mal podľa názoru žalobcu posúdiť žalovaný správny orgán v momente uskutočnenia zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru a teda v otázke zákonnosti opatrenia žalovaného, ktorým ako orgán štátnej správy na úseku poľovníctva vyradil z evidencie zmluvu o užívaní poľovného revíru, ktorého užívateľom v tom čase bolo PZ pod Sokoliou skalou, je nutné vytvoriť si vlastný úsudok konajúcim súdom rozhodujúcim o merite v tejto veci.
16. Podľa ďalšieho účastníka vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/30/2016 bolo úlohou posúdiť, či v danej veci bol zákonný postup žalovaného, ktorý úkon vyradenia zmluvy o užívaní
poľovného revíru z evidencie vykonal opatrením. Súd si v rozsudku osvojil argumentáciu prokurátora a citujúc príslušné ustanovenia zákona o poľovníctve s odkazom na ustanovenie § 79 ods. 1 vyvodil záver: „Citované ustanovenie taxatívne upravuje konania, na ktoré sa zákon o správnom konaní nevzťahuje. Medzi vymenovanými konaniami nie je uvedené vyradenie zmluvy z evidencie podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve… Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že evidencia zmluvy podľa § 12 alebo podľa § 13 zákona o poľovníctve je výsledkom plného vyhovenia navrhovateľovi, a tiež požadovaným očakávaným správnym aktom. Vyradenie z evidencie má iný charakter, pretože medzi zmluvnými stranami a orgánom štátnej správy môže byť sporné to, či sú splnené podmienky, resp. dôvody pre zánik zmluvy podľa § 17 ods. 1 písm. a) - h) zákona o poľovníctve. V preskúmavanom prípade k takémuto sporu došlo, keď Poľovnícke združenie pod Sokoliou skalou tvrdilo, že k oneskorenému zaplateniu členského príspevku došlo z dôvodu, že obvodná poľovnícka komora nezaslala poštovú poukážku na adresu štatutárneho zástupcu poľovníckeho združenia, čo bolo dôvodom oneskoreného zaplatenia členského príspevku. Poľovnícke združenie postupom žalovaného nemalo možnosť sa vyjadriť ku skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré viedli k vyradeniu z evidencie.“ Tento úsudok a záver Krajského súdu je nutné konfrontovať s § 131 SSP a je nutné poukázať aj na okolnosti trvania členstva PZ pod Sokoliou skalou v SPK. Danej otázke sa však krajský súd nevenoval dostatočne. V tej súvislosti ďalší účastník sa odvolal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zn. PL.ÚS 19/2014-83 bod 115, podľa ktorého ústavný súd hodnotí SPK ako verejnoprávnu korporáciu a ako nositeľa záujmovej samosprávy, ktorá predstavuje jednu z foriem výkonu verejnej moci. Táto disponuje vlastnou administratívnou, normotvornou aj disciplinárnou právomocou a ako taká vo svojich stanovách upravuje aj podmienky vzniku a zániku členstva, ako aj podmienky platenia a splatnosti členských príspevkov a poplatkov. Zdôraznil, že vo veci vedenej pod sp. zn. 6S/30/2016 sa nenachádza jediná zmienka o normách upravujúcich otázku členstva v SPK, no napriek tomu súd konštatuje viaceré zistenia k tejto otázke, a to, že OPK nezaslala poštovú poukážku na adresu štatutárneho zástupcu poľovníckeho združenia, čo bolo aj dôvodom oneskoreného zaplatenia členského príspevku a aj na inom mieste. V prípade, ak by sa súd podrobnejšie zaoberal obsahom predmetných stanov, nemohol by vyvodiť záver, že: „Poľovnícke združenie pod Sokoliou skalou je naďalej členom Obvodnej poľovníckej komory v Rožňave“. V prípade, ak Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6S/64/2015-100 zrušil rozhodnutie Slovenskej poľovníckej komory, ako aj Obvodnej poľovníckej komory, ide iba o výrokovú stránku rozsudku. Dôvodom zrušenia označených rozhodnutí poľovníckych komôr, ktoré napadlo PZ pod Sokoliou skalou, nebolo zistenie o trvaní členstva žalobcu v obvodnej poľovníckej komore, ale fakt, že správny súd prisúdil týmto rozhodnutiam potrebu aplikácie správneho poriadku a z pohľadu kvality týchto rozhodnutí správnym poriadkom predpísané náležitosti. V rovine rozhodovania príslušných poľovníckych komôr sa jednalo o rozhodnutie deklaratórne, preto zánik členstva nevyplýva priamo z týchto rozhodnutí, ale z právnej skutočnosti nezaplatenia členského príspevku v stanovenej lehote. Uvedené je z pohľadu konštatovaní v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Košiciach nesporné a teda zánik členstva PZ pod Sokoliou skalou v obvodnej poľovníckej komore bol zistený aj Krajským súdom v Košiciach. OPK v Rožňave vydala rozhodnutie v súlade s usmernením Krajského súdu v Košiciach ako rozhodnutie č. 83/2016 zo dňa 01.06.2016 a následne rozhodnutím SPK č. 885/2016 zo dňa 24.10.2016 bolo rozhodnutie OPK zrušené. Na jednej strane bolo druhýkrát deklarované, že členstvo PZ pod Sokoliou skalou v Slovenskej poľovníckej komore zaniklo z dôvodu nezaplatenia členského príspevku včas, kde OPK riadne zdôvodnila, na základe akých dôkazov k tomuto zisteniu dospela a na základe akého právneho stavu k danej skutočnosti aj došlo. Na druhej strane, citujúc stanovy úplne iného právneho subjektu, a to Slovenského poľovníckeho zväzu a bez zaoberania sa stránkou kontinuity trvania členstva PZ pod Sokoliou skalou v SPK, podľa názoru SPK odpadol dôvod konať, nakoľko medzičasom bol príslušný poplatok zaplatený. Aj keď rozhodnutie SPK nadobudlo právoplatnosť, opäť to nič nezmenilo na posúdení predbežnej otázky, ktorú mal posudzovať správny orgán. Navyše skutkové zistenia nezaplatenia členského príspevku včas doteraz žiadny orgán nespochybnil. Ďalší účastník opakovane zdôraznil, že rozhodovanie orgánov poľovníckej samosprávy v otázke zániku členstva v komore smeruje k vydaniu deklaratórneho rozhodnutia, ktorého imanentným znakom je fakt, že takéto rozhodnutie vyjadruje právny stav k momentu vzniku tohto právneho stavu, t.j. na skutočnom stave takéto rozhodnutie nič nemení, nič v subjektívnej sfére nezakladá ani nezrušuje. Platí, že právny stav v časovom slede od vzniku konkrétnej právnej skutočnosti, cez vydanie rozhodnutia, jeho právoplatnosť a teoreticky aj jeho následné zrušenie sa po celý čas nemení, pokiaľ nie je spochybnená právna skutočnosť, ktorá tento právny stav založila. V danej veci je takouto relevantnou právnou skutočnosťou práve nezaplatenia členského príspevku včas. V právnej veci vedenej pod sp. zn. 6S/30/2016 však táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom spochybnená. Zistenie o včasnom zaplatení členského príspevku nevyplýva ani z rozhodnutia SPK č. 885/2016 zo dňa 24.10.2016, ktorým bolo zrušené rozhodnutie
OPK a dňa 11.11.2016 nadobudlo právoplatnosť. Ďalší účastník ďalej vytýkal súdu, že vo veci sp. zn. 6S/30/2016 nijako právne logicky a právne systematicky nevyhodnocoval ustanovenia vo vzťahu vydať rozhodnutie a vykonať správne konanie, len stroho uzavrel, že medzi konaniami vymenovanými v § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve nie je uvedené vyradenie zmluvy z evidencie podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve a zároveň konštatoval, že vyradenie z evidencie má iný charakter, pretože medzi zmluvnými stranami a orgánom štátnej správy môže byť sporné to, či sú splnené podmienky, resp. dôvody pre zánik zmluvy podľa § 17 ods. 1 písm. a) - h) zákona o poľovníctve. Takáto rovina výkladu je však prinajmenšom nedostatočná, ak nie arbitrárna.
17. Poukázal aj na tú skutočnosť, že je nutné, aby správny súd prihliadol aj na samotný výsledok administratívneho konania po tom, čo žalovaný pristúpil k vydaniu nového rozhodnutia po právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. 6S/30/2016. Nie je celkom bez významu následné rozhodnutie, a to najmä ak samotná žaloba je založená na tvrdení, že spornou v čase vydania napádaného rozhodnutia bola otázka vyradenia zmluvy o užívaní PZ pod Sokoliou skalou. Ďalší účastník nedisponuje predmetným rozhodnutím, disponuje však informáciou, že ani nové rozhodnutie neosvedčilo dôvodnosť zaevidovania pôvodnej zmluvy o užívaní PZ pod Sokoliou skalou, ba práve naopak znovu osvedčilo právnu skutočnosť zániku vyradenej zmluvy.
18. V závere svojho stanoviska preto ďalší účastník: dôrazne apeloval na to, aby rozsudok Krajského súdu vo veci sp. zn. 6S/30/2016 bol podrobený primeranej kritike a jeho závery boli konfrontované minimálne v otázke posúdenia trvania, resp. zániku členstva PZ pod Sokoliou skalou v obvodnej poľovníckej komore a faktu, že skutkové zistenie nezaplatenia členského príspevku včas doteraz žiadny orgán nespochybnil;
- doplnil dokazovanie vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného o rozhodnutie o vyradení zmluvy o užívaní PZ pod Sokoliou skalou po tom, čo pôvodné rozhodnutie zrušil Krajský súd rozhodnutím vo veci vedenej pod sp. zn. 6S/30/2016;
- súd vo vzťahu k meritu veci osvedčil, že v čase vyradenia zmluvy o užívaní poľovného revíru PZ pod Sokoliou skalou bol naplnený zákonný predpoklad pre vyradenie tejto zmluvy z dôvodu naplnenia zákonom predpokladaného dôvodu zániku zmluvy pre zánik členstva poľovného združenia v Slovenskej poľovníckej komore podľa príslušných ustanovení zákona o poľovníctve;
- vzniesol námietku nedostatku právomoci s odkazom na § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku a navrhol zvážiť odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, a to s prihliadnutím na fakt, že žalobou napadnuté opatrenie má v okolnostiach predmetnej veci charakter procesného opatrenia, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, a preto nepodlieha prieskumu správnym súdom;
- navrhol, aby súd žalobu zamietol.
19. Krajský súd v Košiciach, v konaní podľa § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP), po oboznámení sa obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj ostatnými predloženými listinnými dôkazmi, vychádzajúc aj z obsahu rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach vo veciach vedených pod sp. zn. 6 S 64/2015 a sp. zn. 6S 30/2016, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 10Sžk/15/2018 zo dňa 22.5.2019 dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
20. Na pojednávaní, ktoré sa pred súdom uskutočnilo dňa 26.11.2020 zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v znení jej dodatku zo dňa 9.3.2018 v celom rozsahu, ako aj na argumentácii, ktorá je uvedená v týchto podaniach. Zástupca žalovaného zmenil svoje procesné stanovisko oproti vyjadreniu obsiahnutému v súdnom spise tak, že žiadal, aby súd správnej žalobe vyhovel, opatrenie z 25.8.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uvedené odôvodnil tým, že po tom, čo sa stal dňa 01.03.2019 prednostom okresného úradu, oboznámil s obsahom danej problematiky a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Zástupca ďalšieho účastníka na pojednávaní trval na svojich stanoviskách uvedených v jednotlivých písomných podaniach adresovaných súdu, a trval aj na právnej argumentácii, na základe ktorej žiadal žalobu zamietnuť. Na tomto pojednávaní bolo účastníkom konania ako aj zástupcom oznámené (podľa § 116 SSP), že vyhlásenie rozsudku sa uskutoční dňa 17.12.2020. Tento termín vyhlásenia rozsudku bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti sudcu spravodajcu, nový termín pojednávania bol nariadený na deň 28. 01. 2021, ktorý z dôvodu obmedzenia slobody pohybu a pobytu so zákazom vychádzania (opatrenia vlády Slovenskej republiky v súvislosti s epidemiologickou situáciou ochorenia COVID-19, prijaté uznesením vlády Slovenskej republiky vyhlásené pod č. 453/2020 Z. z.)
bol preložený na deň 18. 02. 2021. Na uvedenom pojednávaní žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 17. 02. 2021, zástupca žalovaného vyhlásil, že k zmene ich procesného stanoviska nedošlo, a so žalobou súhlasia. Zástupca ďalšieho účastníka sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil.
21. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom preskúmavacom konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu žalovaného, ktorý ako príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva dňa 25.8.2015 vykonal v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov evidenciu Zmluvy o užívaní poľovného revíru číslo 13 Silická Jablonica I. v prospech Poľovníckeho združenia Janík. Zaevidovanie zmluvy bolo ďalšiemu účastníkovi oznámené listom žalovaného zo dňa 25.8.2015.
22. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Zmluva o užívaní poľovného revíru číslo 13 Silická Jablonica I bola uzavretá v Lučenci dňa 24.8.2015 (podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o poľovníctve) medzi vlastníkmi poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru č. 13 Silická Jablonica I, v zastúpení splnomocnencami zvolenými zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru číslo 13 Silická Jablonica I a užívateľom PZ Janík, so sídlom Rožňavská 21, Moldava nad Bodvou, v zastúpení predsedom združenia Ing. K. E.. Súčasťou tejto zmluvy predloženej žalovanému bola notárska zápisnica spísaná dňa 24.8.2015 notárom JUDr. S. Z., so sídlom v Lučenci pod č.: J., J.: XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru č. 13 Silická Jablonica I, uskutočneného dňa 24.8.2015.
23. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
24. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
25. Podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou poľovníckej organizácii podľa § 32.
26. Podľa § 32 ods. 1 zákona o poľovníctve, na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá: a/ je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b/ má sídlo na území Slovenskej republiky, c/ je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d/ riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.
27. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadostí o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
28. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak, zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
29. Podľa § 17 ods. 1 zákona o poľovníctve, zmluva zaniká: a. uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, b. zánikom poľovného revíru, c. zánikom osoby (§ 13), d. dohodou zmluvných strán, e. rozhodnutím súdu, f. výpoveďou z dôvodov nedodržania podmienok zmluvy g. vlastníkom poľovného pozemku postupom podľa § 5, h. užívateľom poľovného revíru, i. ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore, j. rozhodnutím orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva pri neplnení povinností podľa k. § 26 po predchádzajúcej výzve na odstránenie nedostatkov.
30. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona zánik zmluvy je doterajší užívateľ poľovného revíru povinný nahlásiť príslušnému okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa jej zániku. Okresný úrad zmluvu ku dňu jej zániku vyradí z evidencie (ods. 3 označeného ustanovenia zákona).
31. Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve, sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 79 ods. 2 zákona o poľovníctve, všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na a/ posúdenie projektu podľa § 6 a 7, b/ zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy podľa § 8, c/ evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13, d/ vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže podľa § 28, e/ schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa § 30, f/ vydanie povolenia podľa § 56 ods. 1 a 3, g/ rozhodovanie ministerstva podľa § 72 okrem písmena d), h/ rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja podľa § 73 okrem písmena c), i/ rozhodovanie okresného úradu podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i) a § 74 ods. 2 okrem ukladania pokút za iné správne delikty podľa § 78.
33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1267 Z.z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
34. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami aj inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
35. Žalobca vyvodzoval nezákonnosť opatrenia z 25.8.2015 z toho, že aj keď sa na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nevzťahuje správny poriadok v tom zmysle, že sa o zaevidovaní nevydáva rozhodnutie v zmysle správneho poriadku, na jej evidenciu by sa mali v každom prípade vzťahovať základné princípy a zásady tzv. dobrej správy obsiahnuté v § 3 správneho poriadku. Zároveň tvrdil, že evidencia zmluvy predstavuje osobitný administratívny proces, v ktorom orgán verejnej správy na základe špeciálneho procesného predpisu rozhoduje o účinnosti predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru. Uvedené podľa žalobcu podporuje aj ustanovenie § 14 ods. 3 písm. g/ zákona o poľovníctve, ktorý podmieňuje účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru až jej zaevidovaním príslušným okresným úradom. Podľa žalobcu evidencia orgánom štátnej správy na úseku výkonu práva poľovníctva v danom prípade má konštitutívny a nie deklaratórny účinok. Ďalej tvrdil, že, správny orgán v rámci vyhodnotenia všetkých relevantných skutočností pre rozhodnutie podľa § 16 zákona o poľovníctve bol povinný zisťovať úplný skutkový stav veci a na základe takto zisteného stavu rozhodnúť v súlade so zásadou materiálnej pravdy obsiahnutou v § 3 ods. 1 a 5 správneho poriadku. Bolo preto povinnosťou žalovaného zisťovať stav konania na Krajskom súde v Košiciach, ktoré bolo vedené pod
sp. zn. 6S/64/2015 vo veci žaloby PZ pod Sokoliou skalou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia OPK Rožňava a spol., sp. zn. 47/2015 zo dňa 4.5.2015 vo veci zániku členstva v komore, a tiež aj žiadať o predloženie všetkých dôkazov ku skutočnostiam uvedeným žiadostí o nezaevidovanie zmluvy (zároveň žalobca upriamil pozornosť aj na to, že žalovaný opatrením číslo OÚ-RV-PLO-2015/007125-003-MAR zo dňa 15.5.2015 oznámil PZ pod Sokoliou skalou vyradenie zmluvy o užívaní poľovného revíru z evidencie v zmysle § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve a to z dôvodu uvedeného v § 17 ods. 1 písm. g/ zákona o poľovníctve, t.j. pre ukončenie členstva tejto poľovníckej organizácie v SPK. V čase zaevidovania novej zmluvy tak zostala spornou otázka zákonnosti vyradenia zmluvy o užívaní poľovného revíru PZ pod Sokoliou skalou, preto žalobca vyslovil názor, že na posudzovaný postup správneho orgánu možno hľadieť ako keby k vyradeniu predchádzajúcej zmluvy z evidencie vôbec nedošlo, preto nebolo následne možné na jej miesto zaevidovať novú zmluvu.
36. V súvislosti s touto argumentáciou krajský súd poukazuje na to, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že rozsudkom označeného súdu č. k. 6S/64/2015-100 zo dňa 25.2.2016 bolo zrušené rozhodnutie SPK so sídlom v Bratislave, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - OPK v Rožňave č. 47/2015 zo dňa 04.05.2015 o zániku členstva PZ pod Sokoliou skalou v OPK a vec bola vrátená SPK na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2016. Tento rozsudok tak vytvoril stav, že napriek skutočnosti, že PZ Pod Sokoliu skalou nezaplatilo členský príspevok na rok 2015 do 31.03.2015, čím vznikol dôvod zániku členstva právnickej osoby v OPK Rožňava (táto skutočnosť medzi účastníkmi konania v konaní sp. zn. 6S/64/2015 nebola spornou), OPK v Rožňave nevydala rozhodnutie, ktorým by sa deklaroval zánik členstva žalobcu v poľovníckej komore. Zánik členstva PZ pod Sokoliou skalou v OPK PZ Rožňava pritom založil dôvod pre vyradenie zmluvy o užívaní poľovného revíru Poľovníckym združením pod Sokoliou skalou, ktorá skutočnosť bola riešená v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/30/2016. Z obsahu rozsudku č.k. 6S/30/2016-116 zo dňa na 16.11.2017 vyplýva, že súd na základe žaloby žalobcu Krajskej prokuratúry Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Rožňava, odboru pozemkového a lesného, za účasti PZ pod Sokoliou skalou, Silická Jablonica zrušil opatrenie Okresného úradu Rožňava, pozemkového lesného odboru z 15.5.2005 č. OÚ-RV-PLO-2015/007125-003-MAR a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Označeným opatrením Okresný úrad Rožňava, odbor pozemkový a lesný oznámil PZ pod Sokoliou skalou, že jeho zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve vyradil z evidencie, pretože zmluva zanikla zo zákona podľa § 17 ods. 1 písm. g/ ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore z dôvodu nesplnenia si povinnosti podľa § 17 ods. 2 zákona o poľovníctve. V odôvodnení rozsudku prijal krajský súd takéto právne závery: „33. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že evidencia zmluvy podľa § 12 alebo § 13 zákona o poľovníctve je výsledkom plného vyhovenia navrhovateľovi, a tiež požadovaným a očakávaným správnym aktom. Vyradenie z evidencie má iný charakter, pretože medzi zmluvnými stranami a orgánom štátnej správy môže byť sporné to, či sú splnené podmienky, resp. dôvody pre zánik zmluvy podľa § 17 ods.1 písm.a) - h) zákona o poľovníctve, na základe ktorého možno vyradenie z evidencie vykonať. V preskúmavanom prípade k takémuto sporu došlo, keď Poľovnícke združenie Pod Sokoliou skalou tvrdilo, že k oneskorenému zaplateniu členského príspevku došlo z dôvodu, že obvodná poľovnícka komora nezaslala poštovú poukážku na adresu štatutárneho zástupcu poľovníckeho združenia, čo bolo dôvodom oneskoreného zaplatenia členského príspevku. Poľovnícke združenie postupom žalovaného nemalo možnosť sa vyjadriť ku skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré viedli k vyradeniu z evidencie. 34. Keďže sa na rozhodovanie o vyradení z evidencie s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 1, 2 vzťahuje zákon o správnom konaní, žalovaný mal vydať deklaratórne rozhodnutie, ktorým by na základe zistených skutkových okolností deklaroval vyradenie zmluvy o užívaní poľovného revíru z evidencie. Toto deklaratórne rozhodnutie musí mať náležitosti rozhodnutia podľa § 47 zákona o správnom konaní a v odôvodnení uviesť, na základe akých skutkových zistení žalovaný dospel k svojmu rozhodnutiu. V prípade, ak by poľovnícke združenie nesúhlasilo s rozhodnutím, malo by možnosť si svoje práva uplatniť podaním riadneho opravného prostriedku v odvolacom konaní. 35. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 6S/64/2015-100 zo dňa 25.02.2016, ktorým súd zrušil rozhodnutie Obvodnej poľovníckej komory v Rožňave z 18.05.2015 č. 572/2015 a rozhodnutie Obvodnej poľovníckej komory v Rožňave zo 04.05.2015 č. 47/2015, ktorými bol poľovníckemu združeniu oznámený zánik jeho členstva v Obvodnej poľovníckej komore v Rožňave na rozhodnutie slovenskej poľovníckej komory z 24.10.2016 sp. zn. 885/2016, ktorým bolo vyhovené odvolaniu Poľovníckeho združenia Pod Sokoliou skalou, čo má za následok, že Poľovnícke združenie Pod Sokoliou skalou je naďalej členom Obvodnej poľovníckej komory v Rožňave, keďže pôvodné rozhodnutie obvodnej poľovnícke komory o zániku členstva tohto poľovného združenia bolo zrušené. Aj
táto okolnosť podporuje správnosť názoru žalobcu, s ktorým sa súd stotožňuje, že v konaní o vyradení zmluvy z evidencie podľa § 17 ods.3 zákona o poľovníctve je potrebné postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, v ktorom by sa dotknuté poľovné združenie malo právo vyjadriť sa k dôvodom zániku zmluvy a vyradenia z evidencie.“
37. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 22.05.2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 10Sžk/15/2018 kasačnú sťažnosť proti vyššie citovanému rozsudku odmietol, čo odôvodnil tým, že konanie vo veci kasačnej sťažnosti realizovala advokátska kancelária zastupujúca tohto účastníka ako neoprávnená osoba, pretože vedúci odboru Okresného úradu Rožňava nemal právomoc a kompetencie na udelenie plnomocenstva na zastupovanie žalovaného pre túto advokátsku kanceláriu v konaní o kasačnej sťažnosti.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc najmä obsahu výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/30/2016-116 zo dňa na 16.11.2017 súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie zásadným spôsobom spochybňuje vyradenie z evidencie predchádzajúcej zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorá svedčila PZ Pod Sokoliou skalou. Podľa názoru správneho súdu je súd v celom rozsahu viazaný týmto výrokom rozsudku správneho súdu v inom súdnom konaní, pretože jeho výrok je výsledkom právnej úvahy, ktorá je podrobne uvedená v dôvodoch označeného rozsudku a je založená jednak na zistení, že neboli splnené formálne požiadavky na konanie správneho orgánu, pretože jeho rozhodnutie nemalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, ako aj s odvolaním sa na výsledky konania vedeného pod sp. zn. 6S/64/2015, že PZ Pod Sokoliou skalou je naďalej členom obvodnej poľovníckej komory v Rožňave. Za takéhoto stavu preto súd nepovažoval za potrebné vychádzať z tvrdenia ďalšieho účastníka, že rozhodnutia OPK a SPK mali iba deklaratórny charakter, pričom zánik členstva poľovníckeho združenia v OPK nastal ako následok právnej skutočnosti nezaplatenia členského príspevku v stanovenej lehote, ktorá skutočnosť má podľa jeho názoru aj podstatný vplyv na posúdenie otázky vyradenia predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 17 ods. 3 zákona o poľovníctve (z dôvodu uvedeného podľa § 17 ods. 1 písm. g/). Podľa názoru správneho súdu, vzhľadom na právne podmienky, ktoré musia byť splnené pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, bolo zároveň povinnosťou žalovaného aby skúmal v čase rozhodovania o jej evidencii všetky dôležité okolnosti, nevynímajúc ani tie, ktoré vyplývali zo žiadosti PZ Pod Sokoliou skalou, doručenej správnemu orgánu dňa 24.8.2015, odôvodnenej pochybnosťami o dodržaní zákonnej podmienky vyplývajúcej z § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, ako aj oprávnenosti zastupovania pozemkového spoločenstva lesov, majiteľov Silická Jablonica PZ, čo mohlo prispieť k spoľahlivému zisteniu stavu veci a následne aj zákonnému rozhodnutiu podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve. Správny orgán v rámci vyhodnotenia všetkých relevantných skutočností pre rozhodnutie podľa § 16 zákona o poľovníctve preto bol povinný zisťovať úplný skutkový stav veci a na základe takto zisteného stavu rozhodnúť v súlade so zásadou materiálnej pravdy obsiahnutou v § 3 ods. 1 a 5 správneho poriadku. V prípade, ak by správny orgán dospel k záveru, že na užívanie poľovného revíru je zaevidovaná iná zmluva (resp. existuje oprávnená pochybnosť o jej vyradení z evidencie), táto skutočnosť by bránila evidencii novej zmluvy o užívaní poľovného revíru.
39. Správny súd zdôrazňuje, že zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe dochádza k zavŕšeniu postúpenia užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, respektíve vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona č. 274/2009 Z.z., čo znamená, že sa priamo dotýka výkonu vlastníckych práv k týmto pozemkom. Skutočnosť, že tento správny akt - opatrenie podlieha súdnemu prieskumu vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uvedený právny názor je vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/30/2018 zo dňa 18.9. 2018). V tejto súvislosti preto správny súd považuje za nedôvodnú námietku ďalšieho účastníka o nedostatku právomoci s odkazom na § 7 písm. e/ SSP a to s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa tohto žalovaného žalobou napadnuté opatrenia má v okolnostiach predmetnej veci charakter procesného opatrenia, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, a preto nepodlieha prieskumu správnym súdom. V danej veci je nesporné, že zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru sa priamo dotýka výkonu vlastníckych práv k predmetným pozemkom tvoriacim poľovný revír, preto individuálny správny akt - opatrenie zo dňa 25.8.2015 podľa názoru správneho súdu podlieha súdnemu prieskumu. 40. Vzhľadom na tieto závery správny súd zrušil opatrenie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou administratívneho orgánu opätovne vo veci
rozhodnúť pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu a vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu sa vysporiadať v celom rozsahu so splnením zákonných podmienok podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve vo vzťahu k predloženej zmluve o nájme poľovného revíru a predchádzajúcou históriou jeho nájmu. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
41. O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal, pretože úspešný žalobca náhradu trov konania nežiadal (§ 167 SSP) a ostatným, neúspešným účastníkom konania toto s právo nepatrí.
42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.