Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5CoCsp-23-2023.pdf
PDF · 121.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/23/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: A. B., s miestom podnikania Obrancov mieru 712/63A, 955 01 Tovarníky, IČO: 50 882 023, zastúpený: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., zastúpená: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, Štúrova 43, Nitra, o zaplatenie sumy 3 996 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. mája 2023 č. k. 4Csp/104/2020-211, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Topoľčany) rozsudkom zo dňa 19.05.2023 č. k. 4Csp/104/2020-211 pri právnom posúdení podľa § 631, § 634, § 652 ods. 1, § 633 ods. 1 a § 632 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3 996 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 27.08.2020 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu v plnej výške priznal plne úspešnému žalobcovi proti žalovanej. O výške tohto nároku rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania prijal záver o dôvodnosti podanej žaloby žalobcu ohľadom zaplatenia sumy 3 996 eur s príslušenstvom, voči žalovanej, a preto jej aj v celom rozsahu vyhovel. Zaplatenia predmetnej sumy sa žalobca voči žalovanej domáhal preto, že pre ňu v jej byte zrealizoval stavebné práce, za ktoré vyfakturoval spolu sumu 4 000 eur. Žalovaná v priebehu celého konania nerozporovala vykonanie daných stavebných prác žalobcom, ak aj to, že za takto vykonané práce malo byť zaplatené.
4. V konaní však namietala svoju pasívnu legitimáciu s tým, že stavebné a iné práce uskutočnené v jej byte mali objednať jej priateľ G. H.. Rovnako namietala tú skutočnosť, že žalobcovi ešte pred započatím výkonu prác bola zo strany jej priateľa zaplatená záloha vo výške 3 000 eur. S prihliadnutím na uvedené, nárok žalobcu rezultujúci z podanej žaloby, posudzoval konajúci súd ako nárok vyplývajúci zo zmluvy o oprave a úprave veci (§ 652 až § 656 OZ) ako zmluvným podtypom zmluvy o dielo (§ 631 OZ). Podľa zmluvy o oprave a úprave veci vzniká objednávateľovi právo na vykonanie opravy alebo úpravy veci zhotoviteľom podľa objednávateľovej objednávky a na druhej strane vzniká zhotoviteľovi právo na zaplatenie ceny za vykonanú opravu, resp. úpravu veci. Podstatou tohto zmluvného podtypu je to, že
zhotoviteľ vykonáva dielo spočívajúce v modifikácii, oprave alebo úprave už existujúcej veci, pričom nedochádza k vzniku novej veci. Takáto zmluva si nevyžaduje písomnú formu a vzťahuje sa na ňu všeobecná úprava v zmysle § 632 OZ, kedy v prípade, že sa nejedná o vykonanie opravy alebo úpravy veci na počkanie, je zhotoviteľ povinný objednávateľovi vydať písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Vykonaním opravy alebo úpravy veci sa nemenia vlastnosti a ani vlastníctvo predmetnej veci, pričom zhotoviteľ vlastníctvo k takejto veci nikdy modifikáciou, t. j. spracovaním nenadobudne. Objednávateľ nemusí byť vlastníkom veci, avšak nároky zo zodpovednosti za vady si vždy uplatňuje objednávateľ ako zmluvná strana a nie vlastník veci. Pre platnosť tohto typu zmluvy je rozhodujúca dohoda o predmete opravy alebo úpravy veci, čo do rozsahu a spôsobu požadovanej modifikácie, a dohody o odplatnosti zmluvy. Tu platí všeobecná úprava, podľa ktorej je podstatná dohoda o odplate a nie samotná výška takejto odplaty.
5. V čase uzatvorenia danej zmluvy bol žalobca živnostníkom s predmetom podnikania dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov so vznikom oprávnenia od 28.04.2017. Z kontextu dokazovania, ktoré v prejednávanej veci zrealizoval prvoinštančný súd, mal tento za preukázané platné uzatvorenie zmluvy o oprave a úprave veci medzi žalobcom a žalovanou, predmetom ktorej bola dohoda o vykonaní stavebných prác v byte žalovanej za odplatu. Rozsah vykonania stavebných práv medzi stranami tohto sporu nebol vôbec sporný, pretože ani žalovaná v priebehu tohto sporu vôbec nenamietala, že by žalobca nevykonal dohodnuté práce, ale namietala nekvalitu takto vykonaných prác. Uvedené vyplynulo z výpovedí obidvoch strán sporu a takisto aj z obsahu svedeckej výpovede G. H.. Medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dohody o odplatnosti zmluvy o oprave a úprave veci (bytu), pričom túto skutočnosť ani jedna zo strán nerozporovala.
6. Vzhľadom na obsah námietok vznesených žalovanou bolo pre konajúci súd pri konštatovaní platného uzatvorenia zmluvy o oprave a úprave veci sporným to, kto bol popri žalobcovi druhým účastníkom zmluvy, t. j. žalovaná alebo jej priateľ p. G. H.. Vychádzajúc z obsahu LV č. XXXX pre kat. úz. F. je zrejmé, že výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, t. j. bytu č. XX na prízemí vo vchode B bytového domu súp. č. XXXX na ul. G. A. I. F. je žalovaná, i keď táto skutočnosť nie je dôkazom v tom smere, že musela byť aj objednávateľkou vykonať sa majúcich prác na tomto byte. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že objednávateľ nemusí byť vlastníkom bytu, pričom je rozhodujúce s kým bola zmluva o oprave a úprave veci uzavretá, a teda kto je potom pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o zaplatenie odplaty za vykonané stavebné práce. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že stavebné práce vykonával pre žalovanú a žalovaná toto skutkové tvrdenie poprela tvrdiac, že práce boli objednané jej priateľom G. H., avšak na preukázanie tohto tvrdenia neprodukovala žiadne právne relevantné dôkazy. Taktiež ani z výpovede svedka G. H. jednoznačne nevyplýva, že by to bolo on, ktorý je v zmluvnom vzťahu so žalobcom. V rámci svedeckej výpovede tento svedok potvrdil iba to, že sa spolu so žalovanou stretli so žalobcom v byte žalovanej s tým, že žalobca zhodnotil, aké práce je potrebné vykonať. Priamo tento svedok výslovne nepotvrdil, že zmluvu o oprave a úprave veci so žalobcom uzatvoril, ale iba uviedol, že so žalobcom komunikoval telefonicky a peniaze na materiál posielal žalovanej, ktorá to potom platila. Z výpovedí strán sporu mal súd ďalej za preukázané, že žalobca vyberal materiál na vykonanie prác za súčinnosti žalovanej, ktorá tento materiál aj hneď platila. Žalovaná taktiež chodila do bytu práce vykonané žalobcom kontrolovať a zároveň aj upresňovať, čo je potrebné ešte urobiť. V priebehu vykonávania prác sa už žalobca so svedkom G. H. nestretol, pričom všetky pokyny žalobcovi dávala iba žalovaná.
7. Záver konajúceho súdu o uzavretí zmluvy o oprave a úprave veci medzi stranami tohto sporu potvrdil okrem iného aj ten fakt, že to bola žalovaná, ktorá prvýkrát kontaktovala žalobcu a rovnako aj tá skutočnosť, že žalobca s vedomím, že práce vykonáva pre žalovanú, vystavil na jej meno faktúru, po odovzdaní ktorej žalovanej táto faktúru nenamietala. Až v súdnom spore žalovaná vyslovila ten záver, že predmetná faktúra mala byť vystavená na meno G. H.. Pokiaľ však žalovaná tvrdila, že predmetnú zmluvu so žalobcom neuzatvorila ona, ale svedok G. H., tak bolo jej povinnosťou na toto skutkové tvrdenie označiť, resp. predložiť dôkazy, ktoré však v spore neprodukovala, pričom toto jej skutkové tvrdenie nebolo jednoznačne podporené ani výpoveďou svedka G. H..
8. V rámci dokazovania v civilnom sporovom konaní platí zásada, že účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, čo znamená, že kto tvrdí, ten dokazuje. Inak povedané účastník musí preukázať to, čo tvrdí a iba potom môže súd zobrať na zreteľ jeho tvrdenie v rámci svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie
vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Ide potom o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Zohľadniac uvedené, konajúci súd hodnotil vykonané dokazovanie, v rámci ktorého stálo proti sebe tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy so žalovanou a tvrdenie žalovanej, že predmetnú zmluvu neuzatvárala ona, ale jej priateľ G. H.. Na preukázanie týchto tvrdení strán sporu neexistuje žiaden vierohodný dôkaz, pretože žalobca v zmysle § 632 OZ nevydal objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, čo samo o sebe nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ktorá ani nemusí byť uzatvorená v písomnej forme. Nevydaním potvrdenia sa však žalobca ocitol v dôkaznej núdzi vzhľadom na tvrdenie žalovanej, že zmluva nebola uzatvorená s ňou. Podľa názoru súdu však sporným nie je to, že zmluva o oprave a úprave veci je platná, pretože bola uzatvorená dohoda o predmete úpravy veci čo do rozsahu a spôsobu požadovanej modifikácie ako aj dohoda o odplatnosti zmluvy. Ani jedna zo strán však v danom prípade nepredložila dostatok dôkazov o tom, kto mal byť objednávateľom vykonaných prác.
9. V prípade objektívnej absencie ďalších dôkazov (obhliadky bytu sa zúčastnili iba sporové strany a svedok G. H., pričom písomné potvrdenie o prevzatí objednávky žalobca nevydal), súd prvej inštancie pre svoje rozhodnutie vo veci samej musel vyhodnotiť pravdivosť tvrdení strán sporu a rovnako aj výpoveď v spore vypočutého G. H.. Takisto bol vzatý zreteľ aj na správanie sa týchto subjektov počas existencie záväzkového vzťahu a celého súdneho konania. Žalobca v priebehu celého sporu stále rovnakým spôsobom opisoval uzatvorenie zmluvy o oprave a úprave veci s tým, že jeho tvrdenia si navzájom neodporovali. Na druhej strane žalovaná síce už v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietala svoju pasívnu legitimáciu, avšak na pojednávaní konanom pred prvoinštančným súdom dňa 28.05.2021 v rozpore s týmto tvrdením uviedla, že predmetný byt je síce jej vlastníctvom, ale bol rekonštruovaný pre obidvoch, t. j. aj pre jej priateľa G. H.. Žalovaná navrhla v danom spore vykonať znalecké dokazovanie, podľa ktorého by potom zaplatila za vykonané práce. Rovnako aj správanie sa žalovanej počas vykonávania stavebných prác svedčí o tom, že zmluvu so žalobcom uzatvorila ona (spolu so žalobcom kupovala materiál, platila zaň a dávala žalobcovi pokyny na vykonanie konkrétnych stavebných úprav), pričom to nebol svedok G. H.. Podľa názoru súdu žalovaná k svojmu tvrdeniu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore na jej strane využila to, že pri prvotnej obhliadke bytu bol prítomný aj jej priateľ, ktorého označila za objednávateľa stavebných úprav, avšak tento stavebné úpravy neobjednával a so žalobcom ako so zhotoviteľom následne už v kontakte nebol. Dôveryhodnosť výpovedí žalovanej a svedka G. H. znižuje aj spôsob akým od žalobcu získali späť kľúče od zrekonštruovaného bytu po vystavení faktúry za vykonané práce a ich správanie počas celého sporu, keď žalovaná svojím postojom zmarila vykonanie znaleckého dokazovania a svedok G. H. sa všemožne snažil vyhnúť účasti na pojednávaní za účelom poskytnutia svedeckej výpovede. Celé konanie žalovanej ako aj svedka G. H. smerovalo k spochybneniu uzavretia zmluvy o oprave a úprave veci medzi stranami a tým aj zároveň k znemožneniu splnenia povinnosti žalovanou zaplatiť žalobcovi odplatu za vykonané práce. Súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu vzal všetky tieto skutočnosti do úvahy za účelom vydania rozhodnutia, ktoré by viedlo k čo najspravodlivejšiemu usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami.
10. Žalovaná na svoje tvrdenie prezentované v rámci jej procesnej obrany ohľadom poskytnutia zálohy vo výške 3 000 eur jej priateľom G. H. žalobcovi nepredložila a ani nenavrhla žiaden dôkaz. Tvrdenie žalovanej v tomto smere potvrdil vo svedeckej výpovedi G. H.. Táto svedeckú výpoveď vzhľadom na vzájomný vzťah žalovanej a menovaného svedka však nemá takú váhu, aby z nej bolo možné vychádzať. Poskytnutie zálohy vo výške 3 000 eur žalobcovi nebolo totiž preukázané žiadnym iným dôkazom. Po odovzdaní faktúry žalovaná sumu 4 000 eur nenamietala a svedok H. bol ochotný túto sumu zaplatiť len aby žalobca odovzdal žalovanej kľúče od bytu. Ak by podľa názoru súdu bola vyplatená žalovanou tvrdená záloha vo výške 3 000 eur, zrejme by žalobca nezvolil krajné riešenie spočívajúce v odmietnutí odovzdania kľúčov od zrekonštruovaného bytu, pokiaľ mu nebude uhradená platba za ním vykonané práce. Pokiaľ ide o výšku odplaty za vykonané práce, tak táto v predmetnej zmluve dohodnutá nebola, avšak bola priebežne medzi stranami sporu odsúhlasovaná s tým, že celková výška sumy za vykonané stavebné práce potom vyšla na 4 000 eur. Pokiaľ žalovaná namietala výšku odplaty za takto vykonané práce, bolo jej povinnosťou preukázať, že žalobcom fakturovaná suma nezodpovedá rozsahu vykonaných prác, avšak žalovaná v tomto smere žiadne dôkazy neprodukovala.
11. S poukazom na vykonané dokazovanie mal potom prvoinštančný súd za preukázané platné uzatvorenie zmluvy o oprave a úprave veci medzi žalobcom a žalovanou, podľa ktorej žalobca pre žalovanú vykonal rozsah dohodnutých stavebných úprav v byte žalovanej, pričom za vykonanie týchto prác mu mala byť zaplatená odplata. Vzhľadom na nezaplatenie vyúčtovanej odplaty vo výške 3 996
eur žalovanou žalobcovi, konajúci súd podanej žalobe ako plne dôvodnej vyhovel s tým, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3 996 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 27.08.2020 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou pre ňu vystavenej faktúry žalobcom v nasledujúci deň po splatnosti faktúry.
12. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná uvádzajúc, že sa domáha toho, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázala na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP s tým, že napadnutý rozsudok považuje za vecne nesprávny, nepresvedčivý, nepreskúmateľný, a teda nezákonný.
13. V prvom rade sa súd nesprávne vysporiadal s tým, že pasívna vecná legitimácia prináleží žalovanej, pretože objednávateľom mala byť práve ona. Tu súd vychádzal výlučne iba z tvrdení žalobcu, pričom to, že objednávateľom mal byť G. H. vyplýva okrem jeho svedeckej výpovede, ale aj z argumentov samotnej žalovanej. Uvedené znamená, že súd sa nesprávne vysporiadal s pasívnou vecnou legitimáciou v tomto spore. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009. Ak súd uviedol konštatovanie:, že ani jedna zo strán nepredložila dostatok dôkazov o tom, kto by mal byť objednávateľom vykonaných prác“ ako potom mohol vyhovieť podanej žalobe žalobcu. V tomto konštatovaní spočíva arbitrárnosť napadnutého rozsudku.
14. Takisto nemožno súhlasiť s tým záverom súdu, že žalobcom predložená faktúra vychádza z objektívne zisteného skutkového stavu, pretože fakturovaná a žalovaná suma (znížená o 4 eurá) vyplýva výlučne iba z tvrdení žalobcu, ktorý svoj nárok voči žalovanej výlučne opiera iba o túto faktúru. Predmetná faktúra neobsahuje žiadny rozpis prác a ani jej prílohou nie je akýkoľvek zoznam, z ktorého by bol zrejmý rozsah vykonaných prác. Tvrdenie súdu v tom smere, že medzi sporovými stranami nebol sporný rozsah vykonávaných stavebných prác preto nemôže obstáť. Za neakceptovateľné je potrebné považovať to, že súd uviedol, že pri uzatvorení zmluvy výška odplaty dojednaná nebola, avšak podľa tvrdenia žalobcu priebežne so žalovanou oceňovali vykonané práce, pričom celková cena za vykonané práce vyšla na 4 000 eur, ktorú sumu žalobca voči žalovanej aj žaloval. Neobstojí ani argument súdu, že žalobcovi mala byť „naoko“ vyplatená suma 4 000 eur, pretože túto transakciu realizoval svedok G. H., a nie žalovaná, čo znamená, že nie je ničím preukázané, že by túto sumu aj akceptovala. V tomto kontexte sa súd nedostatočne vysporiadal s poskytnutím zálohy vo výške 3 000 eur G. H. žalobcovi, pritom názor súdu, že uvedené žalovaná ničím nepreukázala, nemôže ísť na jej vrub. Nesprávny je postup súdu, keď vyhodnocuje dôkazy ako mu to vyhovuje, bez toho, aby ich podriadil dôslednejšiemu skúmaniu za stavu, že ich zobral za relevantné. Subjektívnym postupom súdu v tomto smere bolo porušené totiž právo žalovanej na spravodlivý proces.
15. Dostatočnú pozornosť nevenoval súd tomu, že už počas sporu boli práce vykonané žalobcom na predmetnom byte opravené treťou osobou. V tejto súvislosti iba okrajovo poznamenal, že vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom preukázania rozsahu a kvality stavebných prác zmarila žalovaná. Nesprávny postup súdu je potrebné vzhliadnuť v tom, že žalovanej boli vytýkané tie okolnosti, v prípade ktorých mal súd z pozície žalovanej strany ako strany slabšej pristupovať k dokazovaniu smerujúcom v jej prospech obozretnejšie, a nie naopak, ako v tomto súdnom spore. Dôkazné bremeno o tom, že objednávateľ mal byť oboznámený s výškou odplaty uplatnenej v žalobe ako aj to, že dohodnuté práce boli riadne vykonané, zaťažovalo žalobcu, ale súd sa týmto pri rozhodovaní o merite veci vôbec nezaoberal. Nezákonnosť postupu súdu je zjavná v tom, že súd vôbec neskúmal, že žalobca v konaní nepreukázal, že by objednávateľa na zvýšenie ceny vôbec upozornil. Súd konal zjavne bez dostatočne zisteného skutkového stavu.
16. Súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nezareagoval na to, že ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý má zaručenú ochranu slabšej strany, v danom prípade žalovanej ako spotrebiteľky. Bez právneho dôvodu však súd v prejednávanej veci nepostupoval v naznačenom smere, ale práve naopak, t. j. v prospech žalobcu. Tu je potrebné poukázať na obsah § 54 ods. 3 OZ, kde sa má za to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalobca nepredložil súdu žiadnu žalovanou podpísanú objednávku alebo súhlas s ňou, žiadny žalovanou podpísaný rozpis prác alebo súhlas s ním a dokonca ani žiadny písomný protokol o prevzatí a odovzdaní diela. Napadnutý rozsudok nie je zjavne konzistentný, pretože argumenty v ňom
uvedené nie sú dostatočne podporené preukázanými skutočnosťami, a vôbec nepodporujú zaujatý záver prvoinštančného súdu o dôvodnosti podanej žaloby.
17. V závere podaného odvolania odvolateľka poukázala na nálezy ÚS SR sp. zn. III. ÚS 115/03 a sp. zn. III. ÚS 209/04 a uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/98/2017. Napadnutý rozsudok je na základe všetkých vytknutých pochybení nepresvedčivý, pretože nedáva dostatočné odpovede na to, prečo bolo v plnom rozsahu podanej žalobe vyhovené, a taktiež je aj nesprávny a nezákonný, pretože v danom prípade existujú všetky zákonné podmienky k zamietnutiu podanej žaloby. Žalobca zjavne dôkazné bremeno ohľadom ním uplatneného žalobného nároku neuniesol.
18. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že navrhuje Krajskému súdu v Nitre rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19.05.2023 č. k. 4Csp/104/2020-211 potvrdiť, pretože obsahuje logické, jasné a zrozumiteľné odôvodnenie. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne uviedol dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
19. Súd v zmysle čl. 2 ods. 1 a 17 CSP postupuje tak, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, a taktiež aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
20. Žalobca popiera, že by ho žalovaná notifikovala o vadách a takisto popiera aj to, že by s uplatnila nároky z údajných vád. Tvrdenia v tomto smere žalovaná nepreukázala, neuniesla dôkazné bremeno, a preto žalobca nemá potrebu sa bližšie vyjadrovať k takýmto tvrdeniam. Konanie žalovanej a svedka smerovalo k spochybneniu uzavretia zmluvy medzi ňou a žalobcom a zároveň aj k znemožneniu splnenia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi odplatu za vykonané práce. Pokiaľ ide o zhodnotenie dôveryhodnosti svedeckej výpovede v spore vypočutého svedka G. H., tak tu konajúci súd v súlade s ustálenou judikatúrou prihliadol na vzťah svedka k účastníkom konania (žalovanej).
21. Rozsah vykonania stavebných prác (úprav) medzi sporovými stranami nebol sporný, pretože žalovaná v priebehu celého konania nenamietala, že by žalobca nevykonal práce, ktoré boli dohodnuté, skôr namietala kvalitu ich vykonania. Tieto práce boli zo strany žalovanej priebežne kontrolované a dopĺňané o ďalšie pokyny. Súd vôbec nevychádzal iba z tvrdení žalobcu, ako sa to v podanom odvolaní snaží účelovo navodiť žalovaná. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, tak samotná žalovaná uviedla na pojednávaní konanom dňa 28.05.2021, že podľa nej práca vykonaná žalobcom nie je hodná tých peňazí, ktoré si vyúčtoval a stále nedostala od neho za čo má zaplatiť. Ďalej v rámci svojej výpovede na tomto pojednávaní uviedla, že by si dala rada naceniť vykonané práce súdnemu znalcovi a podľa toho by aj za tieto práce zaplatila.
22. Súd postupoval v konaní procesne správne, v súlade so zákonom, rešpektujúc základné princípy CSP ako aj právo na spravodlivý proces. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.
23. Žalovaná v reakcii na písomné vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že žalobca v tomto vyjadrení neuviedol žiadne také relevantné konštatovanie, ktoré by malo mať za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu, než akého sa domáha v rámci odvolania a v ňom obsiahnutého odvolacieho návrhu, na ktorom v celom rozsahu zotrváva.
24. Opakovane musí poukázať a zdôrazniť názor konajúceho súdu, podľa ktorého sa nevydaním písomného potvrdenia žalobca ocitol v dôkaznej núdzi, pričom ani jedna zo strán nepredložila dostatok dôkazov v tom smere, kto by mal byť objednávateľom vykonaných prác.
25. Nemôže obstáť názor žalobcu, ktorým sa stotožnil s názorom súdu, že dohoda o predmete úpravy bytu bola medzi sporovými stranami uzavretá hneď pri obhliadke bytu, pretože táto okolnosť vyplýva len z tvrdení žalobcu a z ničoho iného.
26. Žalobca v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie žalovanej k jeho písomnému vyjadreniu k podanému odvolaniu navrhol Krajskému súdu v Nitre, aby potvrdil rozsudok Okresného súdu
Topoľčany č. k. 4Csp/104/2020 – 211 zo dňa 19.05.2023 a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázal na z časti totožné dôvody ako v prípade svojho písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu žalovanej. 27. Právny zástupca žalovanej sa zrejme účelovo nevyjadril k obštrukciám a prieťahom v spore zo strany žalovanej a svedka H.. Z výpovedí strán sporu vyplýva, že žalobca materiál na vykonávanie prác vyberal za súčinnosti žalovanej, ktorá tento materiál aj hneď platila a taktiež chodila do bytu práce vykonaného žalobcom kontrolovať a upresňovať, čo je ešte potrebné urobiť. Všetky pokyny na vykonávanie prác boli zadávané iba žalovanou. 28. Žalovaná až v súdnom konaní začala namietať, že faktúra mala byť vystavená na meno G. H., pričom túto skutočnosť po odovzdaní faktúry znejúcej na jej meno hneď nenamietala. 29. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania v zmysle § 362 ods. 1 CSP, preskúmal odvolaním zo strany žalovanej napadnutý – vyhovujúci rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd podané odvolanie žalovanej vyhodnotil za nedôvodné, s rozhodnutím o ňom tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku. 30. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu druhej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Podľa § 652 ods. 1 OZ, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci. Podľa § 652 ods. 2 OZ, opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Odvolací súd viazaný svojou zákonnou povinnosťou v tomto odvolacom konaní skúmať, či napadnutý prvoinštančný rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom výskytom niektorej z procesných vád zakotvenej v ust. § 389 ods. 1 CSP, prijal ten záver, že predmetný rozsudok ani jednou z procesných vád v citovanom ustanovení CSP, netrpí, a preto ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pokiaľ ide o proces získania a nasledovného vyhodnotenia dôkazov konajúcim súdom v tomto spore, tak tento je potrebné kvalifikovať za súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, čo znamená, že dôkazy predložené v tomto spore boli vyhodnotené jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko vyšlé počas tohto sporu najavo. 32. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu voči žalovanej týkajúcemu sa zaplatenia sumy 3 996 eur s príslušenstvom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Za vecne správne je potrebné vyhodnotiť právne posúdenie vzniklého právneho vzťahu medzi stranami tohto sporu odvíjajúce sa od aplikácie ustanovení všeobecného právneho predpisu hmotnoprávnej povahy (OZ), tak ako sú odcitované v rámci bodu 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že absencia právneho posúdenia daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia obsiahnuté v druhej hlave CSP prvoinštančným súdom v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku, na čo v podanom odvolaní správne poukázala žalovaná, v konečnom dôsledku nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej. 33. Na margo vecnej správnosti napadnutého rozsudku je potrebné zdôrazniť, že konajúci súd pri rešpektovaní špecifík danej prejednávanej veci a najmä záverov rezultujúcich z ním vykonaného dokazovania dôvodne kvalifikoval vzniklý právny vzťah medzi stranami tohto sporu za zmluvu o oprave a úprave veci ako zmluvného podtypu zmluvy o dielo, spravujúcu sa obsahom ust. § 652 až § 656 OZ, resp. všeobecnými ustanoveniami OZ upravujúcimi práve zmieňovanú zmluvu o dielo. Špecifiká prejednávanej veci bolo potrebné vzhliadnuť v tom, že táto zmluva bola uzatvorená v ústnej forme, avšak bez vydania potvrdenia zhotoviteľom (žalobcom) objednávateľovi o prevzatí objednávky, čo sťažilo následný proces zisťovania objednávateľa, t. j. pasívne vecne legitimovaného subjektu v tomto spore, za tej situácie, že žalovaná tvrdila, že pasívne vecne legitimovaným subjektom je jej priateľ G. H.,
a nie ona. S týmto nedostatkom písomne uzatvorenej zmluvy o oprave a úprave veci sa prvoinštančný súd vysporiadal správne, keď napriek tomuto nedostatku (nevystavenie potvrdenia pre objednávateľa) považoval predmetnú zmluvu za platne uzatvorený právny úkon. Čo sa týka tvrdeného nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v tomto spore, tak súd prvej inštancie bol opodstatnene toho názoru, že žalovaná je tým subjektom, ktorému svedčí pasívna vecná legitimácia, pretože táto svojím postojom a správaním, či už v priebehu sporu alebo bezprostredne po uzatvorení zmluvy o oprave a úprave veci dala najavo, že objednávateľom stavebných prác na byte v jej vlastníctve bola práve ona, a nie jej priateľ G. H., čo sa nepodarilo preukázať ani obsahom jeho svedeckej výpovede, ktorej konajúci súd vzhľadom na priateľský vzťah žalovanej k tomuto svedkovi nepriznal takú váhu, akú by v skutočnosti mal. 34. Žalovaná svoje postavenie objednávateľa, resp. objednávateľky daných stavebných prác na jej byte potvrdila aj tým spôsobom, že to bola práve ona, ktorá byt počas výkonu týchto prác navštevovala, za súčinnosti žalobcu ako zhotoviteľa sa finančne podieľala na zakupovaní potrebného materiálu, pričom žalobcovi dávala aj pokyny k vykonaniu konkrétnych stavebných úprav. Tento spôsob správania sa žalovanej utvrdil aj odvolací súd v zhodnom závere ako konajúci súd, t. j., že pokiaľ išlo o rozsah vykonať sa majúcich stavebných prác na predmetnom byte, tento bol medzi stranami sporu za účasti G. H. dohodnutý pri prvej obhliadke bytu s tým, že ďalej bol precizovaný výlučne iba za pričinenia žalovanej ako vlastníčky zrekonštruovať sa majúceho bytu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalovaná v spore neuniesla dôkazné bremeno ohľadom poskytnutia zálohy vo výške 3 000 eur žalobcovi z finančných zdrojov jej priateľa G. H., čo by preukazovalo jeho pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Samotný svedok G. H. po získaní vedomosti o obdržaní faktúry znejúcej na sumu 4 000 eur od žalobcu jeho priateľkou, t. j. žalovanou vyvinul iniciatívu v snahe získať zadržiavané kľúče od bytu žalobcom tým spôsobom, že bol ochotný zaplatiť fakturovanú sumu 4 000 eur, z ktorej uhradil iba 4 eurá, čím vlastne potvrdil, že žiadna záloha vo výške 3 000 eur z jeho finančných zdrojov žalobcovi vyplatená nebola. 35. Ďalším z argumentov, ktorý prvoinštančný súd primäl k dôvodnému vyhoveniu podanej žalobe v celom rozsahu, pretože žalovaná síce nenamietala rozsah stavebných prác vykonaných žalobcom na jej byte, avšak namietala kvalitu vykonania týchto prác, pričom svojím ďalším postojom v tomto spore žalovaná zmarila vykonávanie znaleckého dokazovania, ktoré by malo preukázať ňou tvrdenú nekvalitu vykonaných stavebných prác žalobcom na predmetnom byte. Pokiaľ ide o žalovanou v jej odvolaní namietané konštatovanie prvoinštančného súdu v tom smere, že na preukázanie tvrdení oboch strán sporu neexistuje žiaden iný vierohodný dôkaz, v dôsledku čoho mal súd prvej inštancie podanú žalobou zamietnuť, je dôležité vychádzať z tej skutočnosti, ako správne uviedol aj prvoinštančný súd, že žalobca sa v dôsledku nevydania písomného potvrdenia objednávateľovi dostal do dôkaznej núdze. Podľa názoru odvolacieho súdu však dôkazná núdza žalobcu ohľadom naplnenia ďalších esenciálnych náležitostí zmluvy o obstaraní a úprave veci, okrem absencie daného potvrdenia, ktorá však takúto zmluvu nerobí neplatnou, bola v tomto spore odstránená skutkovými tvrdeniami zo strany žalobcu, ktoré boli podporené správaním sa žalovanej v súvislosti s vykonávaním stavebných prác žalobcom na jej byte, ktoré táto z hľadiska materiálového zabezpečenia financovala, priebežne kontrolovala a zároveň aj určitým spôsobom usmerňovala. Ako diametrálne odlišné je pritom potrebné hodnotiť správanie sa žalovanej počas výkonu týchto prác žalobcom, kedy žalovaná nemala žiadne výhrady ku kvalite vykonaných prác a takisto aj k osobe samotného objednávateľa, pretože tieto práce financovala, kontrolovala a upresňovala výlučne ona, ako vlastníčka zrekonštruovať sa majúceho bytu, od správania sa žalovanej po podaní žaloby, kedy žalovaná začala spochybňovať svoju pasívnu legitimáciu v spore a kvalitu vykonaných prác žalobcom. 36. K jednotlivým argumentom obsiahnutých v podanom odvolaní žalovanej je potrebné zaujať to stanovisko, že tieto nie je možné oddeľovať a separovať z celkového rámca odôvodnenia napadnutého rozsudku vychádzajúceho z tej základnej premisy, že žalovaná rozsah vykonaných prác žalobcom uznala, ale neuznala iba kvalitu ich vyhotovenia, ktorú konajúci súd však nemohol preveriť nariadením príslušného znaleckého dokazovania pre jeho zmarenie v dôsledku postoja žalovanej. 37. Vo vzájomnom kontexte takto prezentovaných dôvodov, odvolací súd podané odvolanie žalovanej, vrátane argumentov v ňom obsiahnutých, na základe ktorých bola požadovaná zmena napadnutého rozsudku s tým, že podaná žaloba žalobcu bude zamietnutá, vyhodnotil ako nedôvodné, s rozhodnutím o ňom tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku. 38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v tomto konaní priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
39. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).