Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Er/236/2003

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zast. JUDr. Róbert Gombala, advokát, P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti J.: X/ U. F., X.. XX.XX.XXXX, X/ K.L. J., X.. XX.XX.XXXX, S. L. X. V. XX, Z., o vymoženie XXX,XX Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Andrea Cimermanová, Exekútorský úrad Zvolen, Hviezdoslavova ul. 43, Zvolen, pod EX XXXX/XX takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Na návrh oprávneného sa dňa 31.10.2003 začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie sumy 165,96 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Prešove, sp. zn. -10, zo dňa 30.04.2003. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 01.12.2003.

2. Podaním doručeným súdu dňa 25.01.2016 súdny exekútor predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v ktorom oprávnený uviedol, že oprávnený preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., IČO: 31 631 053. Oprávnený tvrdil, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného so spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah - uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na príslušnom krajskom súde prejednávaná ako obchodnoprávna. V čase základného súdneho konania ani neplatila právna úprava, ktorá by ukladala súdom posudzovať právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto prípade do úvahy. Ako dôkaz, z ktorého vyplývajú vyššie opísané skutočnosti, oprávnený označil súdny spis zo sporového konania vedeného pred Krajským súdom v Prešove. Iné dôkazy oprávnený nevie predložiť vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzitým zanikla a oprávnený až do 22.12.2015 nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným. Od oprávneného nemožno vyžadovať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekúcie, pretože k zastaveniu exekúcie by došlo aplikovaním neprípustnej retroaktivity. Oprávnený žiada, aby exekučný súd rozhodol o pokračovaní v exekúcii z dôvodu, že odkladom exekúcie vzniká oprávnenému škoda, ktorá spočíva v tom, že súdny exekútor nemôže oprávnenému vyplácať vymožené sumy, ktoré vymohol v rámci exekučného konania.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

5. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

6. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosť podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 01.07.2007 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupovala výrobky alebo používala služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

10. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

11. Exekučným titulom je v danom prípade zmenkový platobný rozkaz súdu, preto možno konštatovať, že v sporovom konaní si právny predchodca oprávneného uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zákon takýto postup exekučného súdu predpisuje bez ohľadu na charakter exekučného titulu a bez ohľadu na to, kedy došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. k vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa vymáhaný nárok zakladá. Z tohto pohľadu je teda bez právneho významu, že k založeniu právneho vzťahu povinného a právneho predchodcu oprávneného zjavne pred implementovaním spotrebiteľského práva do domáceho právneho poriadku. Právna úprava tzv. typových zmlúv podľa o ochrane spotrebiteľa nadobudla účinnosť dňa 01.01.2000. V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k implementácií smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zavedením právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou od 1.4.2004. Nemožno však prehliadať, že svojím vznikom a povahou išlo o vzťah obdobný vzťahom na základe spotrebiteľských zmlúv. Oprávnený tvrdí, že právny vzťah vzniknutý medzi jeho právnym predchodcom TRANSINVEST, a. s. a povinným bol obchodno-právneho charakteru, čo vyvodzoval z toho, že príslušný krajský súd vec prejednal ako obchodnú. S týmto jeho hodnotením sa nemožno stotožniť. V sporovom konaní bol nárok právneho predchodcu oprávneného uplatnený na základe zmenky vystavenej povinným. Príslušnosť krajského súdu na konanie v prvom stupni v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek vyplývala z ustanovenia bodu 3 v znení účinnom do 31.12.2001, pričom z citovaného ustanovenia výslovne vyplýva, že príslušnosť je daná „bez zreteľa na to, že nejde o obchodné

veci podľa písmena a) alebo b)“. Z návrhu na začatie konania nie je zistiteľné, aká bola hospodárska kauza vystavenej zmenky, t.j. aký právny vzťah existoval medzi spoločnosťou TRANSINVEST, A.S. a povinným. Z označenia povinného v návrhu na začatie konania nemožno vyvodiť, že by išlo v jeho osobe o podnikateľa - identifikovaný bol výlučne menom a priezviskom, rodným číslom a adresou zhodujúcou sa s miestom jeho trvalého bydliska. V konaní nebolo preukázané, že povinný do záväzkového vzťahu nevstupoval ako spotrebiteľ, t.j. ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. ako fyzická osoba, ktorá nekupovala výrobky alebo používala služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb. Súdu je skutočnosťou známou z jeho úradnej činnosti, že spoločnosť TRANSINVEST a.s. v obdobných exekučných veciach vystupovala pravidelne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatvárala ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. O inom postavení účastníkov v konaní nebol predložený žiaden dôkaz.

12. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza z znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Účelom právnych noriem na ochranu spotrebiteľa je vyvážiť slabšie postavenie spotrebiteľa tak, aby práva a povinnosti zmluvných strán zodpovedali spriadaniu tohto vzťahu. Tento cieľ právna úprava dosahuje aj za cenu zásahu do zmluvnej autonómie zmluvných strán, keďže bez takéhoto zásahu by zákonom sledovaný legitímny záujem nebolo možné dosiahnuť.

13. Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010 bolo schválené, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Vysoká miera zneužitia a zjavné uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom plne opodstatňujú zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom. Podľa názoru právnej vedy (Kristiána Csacha) „z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko - právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

14. Na právny vzťah právneho predchodcu oprávneného a povinného možno v súčasnosti nahliadať ako na „de facto“ spotrebiteľský vzťah. V zmysle vyššie uvedeného súd má za to, že ustanovenie § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré síce v čase ich vzniku neboli vzťahmi zo spotrebiteľskej zmluvy stricto sensu, ale išlo o fakticky obdobné vzťahy vzniknuté pred zavedením právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Zákonodarca uložil oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie bez ohľadu na čas vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa právny nárok zakladal. Predmetná právny úprava bola zavedená po tom, ako sa v masovom meradle rozmohlo vymáhanie nárokov zo zmeniek vystavených spotrebiteľmi, pričom v sporovom konaní často dochádzalo k obchádzaniu predpisov na ochranu spotrebiteľa poukazovaním na abstraktný charakter zmenky. Pokiaľ ochrana má byť poskytnutá fyzickým osobám, voči ktorým boli uplatnené nároky zo zmenky, niet racionálneho dôvodu, aby z okruhu týchto osôb boli vylúčení spotrebitelia len z toho dôvodu, že v čase vzniku ich právneho vzťahu ešte nedošlo k plnému sformovaniu spotrebiteľského práva.

15. Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinnosť tvrdenia a nadväzne aj dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). V dôsledku neunesenia dôkazného bremena o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa (dodávateľa) k povinnému súd si nemohol

vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže nebolo preukázané, že sporové konanie nebolo zaťažené uvedenými vadami a nedošlo tým k vyvráteniu právnej domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, súd mal za to, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

16. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným predloženým súdu dňa 25.01.2016 súd uvádza, že v zmysle novely Exekučného poriadku realizovanej ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. dňa 23.12.2015, bolo povinnosťou oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účastnosti zákona t.j. do 23.01.2016. Uvedené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo oprávneným realizované listom zo dňa 13.01.2016, doručené exekútorskému úradu dňa 20.01.2016, doručené súdu dňa 25.01.2016.

17. Hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení č. k. -7 zo dňa 08.11.2016 zaujal stanovisko, že je vyvoditeľný záver súdov, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Uvedený postoj súdov tak prispieva k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehote na jeho vykonanie. Nakoľko v tomto konaní bol dôvod na zastavenie exekúcie aj podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku (návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu - exekučnému súdu bol doplnený návrh doručený po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, až dňa 25.01.2016), súd už exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a preto v závere len skonštatoval okolnosti doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

19. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

20. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

21. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

22. O trovách súdneho exekútora súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a k náhrade trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, keďže nebolo preukázané, že sporové konanie nebolo zaťažené vadami a nedošlo tým k vyvráteniu právnej domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, súd mal za to, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V zmysle zák. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú a b) lehoty, ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.