Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-108-2021.pdf
PDF · 318.14 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/108/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej, st. a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1/ F.. Ľ. V., narodený XX.XX.XXXX, Č. XXXX/XXA, Z., 2/ D.. T. V. X.., narodená XX.XX.XXXX, Č. XXXX/XXA, Z., obaja zastúpení: JUDr. Marián Macko advokátska kancelária, so sídlom A. X, Z., IČO: 42 117 647, proti žalovaným: 1/ J. J.Š., narodený XX.XX.XXXX, Poľnohospodárska 8694/32, Bratislava, 2/ M.E. J., narodená XX.XX.XXXX, X. XXXX/XX, B., obaja zastúpení: ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, o určenie vlastníctva, o vypratanie nehnuteľnosti a o vrátenie kúpnej ceny, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 20. novembra 2020 č. k. 37C/188/2013-515, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaní 1,2 m a j ú voči žalobcom 1,2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
III. Znalcovi sa p r i z n á v a nárok na znalečné odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa po zmene jej petitu domáhali proti žalovaným: a) určenia, že žalovaní sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., a to bytu č. X, na prízemí, vo vchode C., X- bytového domu, so súpisným číslom XXX, postavenom na parc. registra „C.“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 201m2 (ďalej len „predmetný byt“) a XXXX/XXXXX podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. registra „C.“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 201m2, parc. registra „C.“ č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 35m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J. a parc. registra „C.“ č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 79m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J. (ďalej len „podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu“); b) uloženia povinnosti žalobcom, aby do 60 dní od právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne vypratali a odovzdali žalovaným predmetný byt a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu bez ťarchy- záložného právo v prospech Tatra banky, a.s.; c) zaplatenia sumy 104 690,- eur titulom vrátenia kúpnej ceny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 23. júla 2012 do zaplatenia; d) zaplatenia sumy 3 794,48 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 23. júla 2012 do zaplatenia; e) náhrady trov konania. Žalovaným a štátu priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Vychádzal zo žaloby skutkovo odôvodnenej tým, že ako kupujúci uzatvorili dňa 9. decembra 2011 so žalovanými, ako predávajúcimi zmluvou o prevode vlastníctva bytu a pozemku
(ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Rovinka, a to k predmetnému bytu a k podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu (ďalej spolu len „predmetné nehnuteľnosti“), ktoré sú zapísané na LV číslo XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Q. pre okres Q., obec J., katastrálne územie J.. Tvrdili, že pri uzatváraní zmluvy boli uvedení do omylu v otázke vád prevádzaných predmetných nehnuteľností, ktorých existenciu im žalovaní zamlčali a nepravdivo ich ústne aj v zmluve ubezpečili, že predmetné nehnuteľnosti nemajú vady, čo je výslovne uvedené aj v bode 8. článku VII. zmluvy, kde sa uvádza: „Predávajúci vyhlasujú, že prevádzaný byt nemá také vady, na ktoré by mali kupujúceho osobitne vopred upozorniť“. Tvrdili, že uvedené vyhlásenie žalobcov sa ukázalo ako nepravdivé, keď sa prejavili vady (zatekanie do spálne cez strop, zatekanie do kúpeľne cez strop, zatekanie do obývačky cez terasové dvere, vadné zhotovenie strešnej izolácie, vadné vyhotovenie odkvapov rýn a striešok), ktoré žalovaní žalobcom zamlčali, pričom sa jedná o podstatné vady predmetných nehnuteľností, ktoré znemožňujú ich riadne užívanie. Žalobcovia poukázali na to, že nemožnosť užívania časti predmetných nehnuteľností, statické poruchy a existenciu skrytých vád skonštatoval aj znalec D.. F. D. vo svojom znaleckom posudku číslo 01/2012 zo dňa 1. augusta 2012. Argumentovali tým, že na základe zistených vád odstúpili podaním zo dňa 1. júla 2012 od zmluvy, a vyzvali žalovaných na vydanie kúpnej ceny vo výške 104.690,- eur, na prevzatie predmetných nehnuteľností a na zaplatenie sumy 3.794,48 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v zhodnotení prevádzaných nehnuteľností - investíciách do predmetných nehnuteľností. Poukázali pritom na to, že v období od uzatvorenia kúpnej zmluvy do prejavenia investovali do predmetných nehnuteľností sumu 3.794,48 eur, pričom sa jednalo o investície, ktoré mali za následok zhodnotenie predmetných nehnuteľností. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovaným doručené dňa 2. júla 2012 a účinky odstúpenia nastali dňom jeho doručenia. 10-dňová lehota na prevzatie predmetných nehnuteľností a zaplatenie požadovaných súm uplynula žalovaným dňa 22. júla 2012, teda od 23. júla 2012 sú žalovaní v omeškaní s vrátením kúpnej ceny aj so zaplatením sumy 3.794,48 eur.
3. Žalovaní žalobcami uplatnené nároky považovali za neopodstatnené, vzhľadom k tomu, že prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu doručili dňa 17. júla 2012 žalobcom stanovisko k odstúpeniu od zmluvy, v ktorom informovali žalobcov, že odstúpenie od zmluvy uskutočnené listom zo dňa 1. júla 2012 považujú za neplatné, nakoľko uvedený dôvod odstúpenia nemali za naplnený. Poukázali na to, že z ich strany nedošlo k zamlčaniu žiadnych vád predmetných nehnuteľností. Tvrdili, že žalobcov pred uzatvorením zmluvy viackrát opakovane, aj za prítomnosti realitnej maklérky informovali o závadách, ktoré sa na predmetných nehnuteľnostiach v minulosti vyskytli, a ktoré boli predmetom reklamácie u zhotoviteľa stavby, keďže sa na predmetnú stavbu vzťahovala a ešte stále vzťahuje 5 ročná záručná doba. Taktiež boli podľa nich žalobcovia podrobne informovaní, že na základe uplatnených reklamácií došlo počas mesiaca august v roku 2011 k odstráneniu reklamovaných závad, ktoré sa od toho času na predmetnej nehnuteľnosti podľa nich nevyskytli. O tom, že sa na predmetných nehnuteľnostiach v minulosti vyskytlo zatekanie do spálne cez strop a zatekanie do kúpeľne cez strop, boli žalobcovia pred uzatvorením zmluvy niekoľkokrát zo strany žalovaných upozornení, a taktiež boli informovaní o tom, že v rámci reklamácie boli závady odstránené a v čase uzatvorenia zmluvy nimi predmetná stavba netrpela. O tejto skutočnosti sa podľa nich žalobcovia osobne presvedčili vykonanými opakovanými prehliadkami na mieste samom. Zamlčanie zo strany žalovaných ďalšej žalobcami uvádzanej vady na prevedenej nehnuteľnosti, a to zatekanie do obývačky cez terasové dvere, považovali za vylúčené, nakoľko po celý čas čo predmetnú nehnuteľnosť vlastnili a užívali žalovaní sa takáto vada nikdy nevyskytla, nikdy nebola predmetom reklamácie a neboli preto vykonané ani žiadne práce na jej odstránenie. Ide podľa nich o novú vadu, ktorá, ak skutočne existuje, sa objavila až po uzatvorení zmluvy, a žalovaní v čase scudzenia predmetných nehnuteľností o nej nevedeli a preto nemohli žalobcov na ňu upozorniť. Pokiaľ ide o vadu spočívajúcu v odchýlení odkvapov a ozdobných striešok od stavby domu, tieto sa na predmetných nehnuteľnostiach vyskytovali a boli zjavné už v čase vykonaných osobných obhliadok. Podľa nich o tom, že sa na predmetných nehnuteľnostiach vyskytujú, žalobcovia vedeli, ich stav im bol v čase uzatvorenia zmluvy dobre známy, a nepredstavovali prekážku, pre ktorú by k uzatvoreniu zmluvy nemalo prísť. Žalovaní argumentovali aj tým, že žalobcovia v podanej žalobe nijakým spôsobom nepreukázali, že na určení práva, ktorého sa domáhajú majú skutočne naliehavý právny záujem. Poukázali pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 91/2006, v zmysle ktorého naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena. Vychádzajúc z tohto judikátu mali žalovaní za to, že v danom prípade naliehavý právny záujem na určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam u žalobcov nie je daný, nakoľko sa práva k predmetným nehnuteľnostiam dotýka
ďalšia právna zmena v tom, že predmetné nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech Tatra banky, a.s., ktorá poskytla žalobcom hypotekárny úver na kúpu predmetných nehnuteľností. Nárok žalobcov na zaplatenie sumy 3.794,48 eur, ktorá má podľa vyjadrenia žalobcov predstavovať investície do predmetných nehnuteľností považujú žalovaní za absolútne neopodstatnený, pričom mali za prekvapujúce, že žalobcovia ešte v apríli roku 2012 investovali do predmetnej nehnuteľnosti, hoci ako sami uvádzajú v žalobe, táto od nadobudnutia trpela podstatnými vadami, ktoré bránili a znemožňovali jej riadne užívanie. Navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcov zaviazať spoločne a nerozdielne nahradiť im trovy konania.
4. Pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku D.. F. D., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, statika stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý v záveroch svojho znaleckého posudku číslo 01/2012 zo dňa 1. augusta 2012 na základe obhliadky stavby, dostupných informácií a zistení konštatoval, že posudzovaný byt číslo X na prízemí vo vchode C. v bytovom rodinnom dome na parcele číslo XXX/XX katastrálne územia J., je poškodený v hlavnej miere dôsledkom zatekania. Podľa posudku zatekanie bytu je spôsobené cez vonkajšie prostredie cez konštrukciu terasy nachádzajúcej sa nad bytom. Zatekanie pôsobí dlhodobo, poruchy stavby nie sú spôsobené krátkodobým zatečením stavby. Poruchy spôsobené zatečením bytu znalec hodnotil ako „skryté“ závady, nakoľko pri kúpe sa tieto poškodenia dajú krátkodobo odstrániť premaľovaním, alebo zakrytím. D.. F. D., v záveroch svojho znaleckého posudku číslo 10/2013 zo dňa 28. mája 2013 (vypracovanom na doplnenie svojho znaleckého posudku č. 01/2012 zo dňa 1. augusta 2012), konštatoval, že posudzovaný byt má viacero porúch, hlavne z dôvodu zatekania, ktoré degradujú jednotlivé prvky stavby, i stavbu ako celok. Znalec z dôvodu nedostupnosti projektovej dokumentácie nevedel posúdiť, či ide o chyby v projekte alebo chyby spôsobené pri realizácii a uviedol, že pôsobením príčin vzniku porúch dochádza k postupnému prehlbovaniu porúch a k poškodzovaniu i ďalších prvkov konštrukcie. Znalec D.. F. D., X.. znalec z odboru stavebníctva, odvetvie: pozemné stavby, poruchy stavieb, statika stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností v znaleckom posudku číslo 227/2014 zo dňa 12. decembra 2014, v časti znaleckého posudku 2. 2. 1. (vplyv projektu/projektového riešenia) uviedol, že zrealizovaná stavba je vo viacerých detailoch v nesúlade s dodanou projektovou dokumentáciou, nakoľko: a) dvere z obývacej izby do záhrady projekt nepredpokladal, pričom v projekte bolo uvažované okno s parapetom výšky 850 milimetrov a v skutočnosti sú tam vytvorené dvere do záhrady; b) nad celým bytom číslo 3 mala byť plochá strecha, pričom skutočnosť je odlišná - na mieste plánovanej pochôdznej plochej strechy sú vytvorené relevantné obytné priestory (izba) bytu na poschodí a táto časť je zastrešená plytkou sedlovou strechou, na mieste plánovanej nepochôdznej plochej strechy je vytvorená pochôdzna plochá strecha - terasa bytu na poschodí; c) okrasné striešky v úrovni stropu nad prízemím projekt nepredpokladal. V časti znaleckého posudku 2. 2. 2. (vplyv/spôsob samotnej realizácie výstavby) znalec uviedol, že existujú relatívne podstatné kvantitatívne rozdiely medzi projektom tejto stavby a jej skutočným zrealizovaním. Znalec v posudku poukázal na to, že je v dodanom rozhodnutí (užívacom povolení č. j. V.: XXX - XXXX - J. - XX -M. zo dňa 10.12. 2009) konštatované: „Odchýlky skutočnej realizácie stavby od dokumentácie overenej v stavebnom konaní sú vyznačené v dokumentácii a nakoľko sú nepodstatného rozsahu, nevyžaduje sa osobitné konanie.“ ... „V konaní sa zistilo, že stavba bola uskutočnená v súlade s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní a boli dodržané podmienky stavebného povolenia a podmienky určené v územnom rozhodnutí. Užívaním stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb, ani životné prostredie.“ Znalec mal za zrejmé, že tieto konštatovania v rozhodnutí neodzrkadľujú skutočnosť/ pravdu. Podľa znalca je zrejmé a jednoznačné, že prejavy porúch súvisiace so zatekaním do bytu číslo 3 cez pochôdznu plochú strechu nad týmto bytom neboli ojedinelé, ale vyskytovali sa prakticky od začiatku užívania stavby, čiže od roku 2009. V roku 2011 bola zrealizovaná lokálna oprava, ktorá spočívala pravdepodobne v tom, že po odstránení existujúcej nášľapnej vrstvy (keramickej dlažby na terase) bola aplikovaná neidentifikovaná náterová hydroizolačná hmota. Takýto spôsob opravy pri vtedy existujúcich prejavoch poruchy mal za veľmi neštandardný/nedôsledný/neprofesionálny, nakoľko pri poruchách hydroizolácií je vždy nutné opravovať v takýchto prípadoch celé dotknuté lokality. Taktiež konštatoval, že pokiaľ bola aplikovaná náterová hydroizolačná hmota, tak je to materiál, ktorý je primerane aplikovateľný len na vhodne pripravený stavebný podklad. V tomto prípade mu nebolo jasné, či bola táto hmota aplikovaná priamo na nosnú stropnú konštrukciu alebo len na vyrovnávacie betónové vrstvy strešného plášťa. Žiadnu z týchto stavebných konštrukcií nepovažoval za vhodnú na aplikáciu náterových hydroizolačných systémov z titulu svojej primárnej výrobnej materiálovej štruktúry - bežné betóny. Pokiaľ by sa mala aplikovať náterová hydroizolačná hmota správne, tak by musela byť nanášaná na špeciálne vyrobené/prispôsobené stavebné konštrukcie. Ako ďalšiu poznámku znalec prezentoval aj súvislosť, že v dodanej projektovej dokumentácii je v časti statika uvažované/predpísané, že stropná
konštrukcia mala byť vytvorená ako monolitická železobetónová stropná doska. Naproti tomu sú v dokladoch (dodaných stavebným úradom obce J.) medzi certifikátmi stavebných materiálov a výrobkov, ktoré mali byť/ktoré boli zabudované do posudzovanej stavby aj doklady o tom, že do stavby boli zabudované: keramické stropné vložky POROTHERM 60, keramické stropné vložky POROTHERM 45 a keramické predpäté stropné nosníky POROTHERM 120/65. Znalec uviedol, že pokiaľ je to aj skutočnosť, tak stropná konštrukcia nebola vyhotovená v súlade s projektom (čo však neznamená, že by nevyhovovala primárnej funkcii), pričom takýto strop je vlastne poloprefabrikovaný strop vytvorený z definovaných výrobkov, ktoré sú na stavbe zaliate /zmonolitnené vrstvou betónu. Takúto stropnú konštrukciu nemal za vhodnú/vyhovujúcu pre aplikáciu náterových hydroizolačných systémov. Znalec konštatoval s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že príčina poruchy (zatekanie cez pochôdznu plochú strechu do stavby) je spôsobené nevhodným/nevyhovujúcim zrealizovaním hydroizolačnej vrstvy pochôdznej plochej strechy a pravdepodobne aj zmenami v spôsobe odvodnenia tejto pochôdznej plochej strechy (poloha odvodňovacej vpuste je voči projektu zmenená a je neidentifikovateľné jej napojenie na dažďový zvod). V záveroch svojho znaleckého posudku znalec v odpovediach na otázky položené súdom prvej inštancie, inter alia, uviedol, že na jednom z prvkov dlhodobej životnosti - na strieške v úrovni stropu prízemia - boli identifikované nepodstatné poruchy vyplývajúce z nedostatočného ukotvenia tejto konštrukcie zastrešenia k priľahlej nosnej obvodovej stene - v kontakte striešky steny bola identifikovaná trhlina/deformácia, ktorá však neohrozuje bezpečnosť stavby ako celku pri jej exploatácii. Na prvkoch krátkodobej životnosti stavby boli identifikované nasledovné poruchy: a) zatekanie cez pochôdznu plochú strechu/terasu nad bytom číslo 3 do priestorov bytu číslo 3 na prízemí stavby; b) z titulu tohto zatekania sú poškodené úpravy vnútorných povrchov stropov a priľahlých stien a priečok v miestnostiach: vstupná predsieň, kúpeľňa s WC, kuchyňa, izba vedľa kuchyne; c) z titulu tohto zatekania je iste aj poškodená zabudovaná tepelno-izolačná vrstva situovaná v tejto pochôdznej plochej streche, a tým došlo/dochádza k výrazne zmeneným vlastnostiam tejto konštrukcie z hľadiska tepelno-izolačných vlastností obalových konštrukcií stavby, čo má za následok aj vznik a rozvoj plesní na vnútorných povrchoch stien a stropov v byte číslo 3 na prízemí; d) na podhľadovej omietke striešky v úrovni stropu nad prízemím stavby boli identifikované výkvety solí spôsobené prítomnosťou/vnikaním atmosférickej vody do tejto konštrukcie cez krytinu. Na otázku kedy tieto vady vznikli, odpovedal znalec len nepriamo, nakoľko sa dostal do posudzovanej nehnuteľnosti dňa 3. septembra 2014. Uviedol, že s ohľadom na údaje v spise a vzhľadom na technický stav posudzovanej časti stavby je však možné konštatovať, že definované poruchy vznikajú priebežne od začiatku užívania stavby (teda od roku 2009) - v závislosti od intenzity a množstva zrážkovej vody, ktorá môže zasiahnuť pochôdznu plochú strechu nad bytom číslo X. Na otázku, či nehnuteľnosť mala tieto vady v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania znalec odpovedal takisto len nepriamo, pričom uviedol, že z údajov v spise vyplýva, že k termínu 9. decembra 2011 bol byt vymaľovaný a prejavy porúch v byte boli neidentifikovateľné. Takýto stav je však iba krátkodobým odstránením dôsledkov poruchy a nie odstránením jej príčin. Primárne príčiny poruchy je možné v tomto prípade zaradiť medzi tzv. „skryté závady“, a tie iste existovali aj k termínu 9. decembra 2011. Za primárnu príčinu poruchy zatekania cez pochôdznu plochú strechu znalec označil vplyv realizácie stavby (v rozsahu 80 až 90 % podielu príčiny) a vplyv kvality zabudovaných materiálov (v rozsahu 10 až 20 % podielu príčiny). Za primárnu príčinu poruchy striešky znalec označil vplyv realizácie stavby (v rozsahu 100 % podielu príčiny). Na otázku príčiny zatekania do obývačky cez terasové dvere znalec uviedol, že takáto porucha identifikovaná nebola. Znalec ďalej v závere svojho posudku konštatoval, že spôsob odstránenia vád/porúch v roku 2011 iste nebol riadny a úplný. Ak by bola príčina poruchy (zatekanie cez pochôdznu plochú strechu) odstránená technicky relevantným spôsobom, tak zatekanie po riadnej oprave by už nenastalo. Znalec tiež poukázal, že z posudkov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vyplýva, že v časti bytu sú prekročené limitné hodnoty výskytu mikroorganizmov v prostredí bytu.
5. Súd prvej inštancie vychádzal z výpovede žalobcu 1/, že v roku 2011 sa s manželkou rozhodli, že si nájdu byt v okolí Bratislavy. Našli si na internete ponuku realitnej kancelárie na predaj predmetného bytu, dohodli si ohliadku a byt boli ohliadnuť za prítomnosti realitnej maklérky a žalovaných. Po podpise zmluvy prebiehalo preberanie bytu. Pri preberaní bytu si žalobca 1/ všimol v jednej z izieb, že zo stropov boli dolu dané podhľady, na čo žalovaný 1/ povedal, že tieto podhľady si zobrali do nového bytu a že uvedený strop dá do poriadku, čo aj žalovaný 1/ urobil. Žalobcovia sa rozhodli, že do izieb dajú sadrokartónové podhľady, pričom v januári 2012 ich remeselník upozornil, že tam môže byť nejaký problém a že nie je dobré to zakryť sadrokartónom. Žalobca 1/ následne telefonoval so žalovaným 1/, ktorý mu povedal, že on túto vadu reklamoval a poslal mu 3 fotografie z priebehu rekonštrukcie. Po nasťahovaní do bytu v marci 2012 žalobcovia zistili, že tento stav sa v predmetnej izbe zhoršuje, pretože sa začala odúvať
omietka na stene. Postupne sa od susedov z ostatných bytových jednotiek dozvedeli, že o danej vade vedeli. U susedov sa vada nevyskytovala, avšak susedia sa vyjadrili, že žalovaní pre uvedenú vadu v predmetnej izbe nespávali, ale spávali v obývačke. Žalobkyňa 2/ vypovedala, že predmetný byt kupovali v dobrej viere a dúfali, že ak bol byt obývaný dlhší čas, nemá žiadne vady. V predmetnom byte žalobcovia chceli bývať a založiť si tam rodinu.
6. Poukázal na obsah výpovede žalovaného 1/, že v predmetnom byte bývali asi rok, avšak rozhodli sa bývanie zmeniť z dôvodu, že syn je astmatik, a byt sa nachádza pri hrádzi a trávnatých porastoch, čo synovi spôsobovalo zdravotné problémy. Pri ohliadke nehnuteľnosti realitná maklérka upozornila žalobcov, že v byte sa vyskytla vada, ktorá však bola odstránená a viac sa nevyskytla. Pri ohliadke bytu zvonka boli žalobcovia žalovaným 1/ a realitnou maklérkou upozornení na odchýlenie odkvapových striešok, pričom žalobcovia túto skutočnosť akceptovali. Kazety na strope si pred odovzdaním bytu žalovaní zobrali z toho dôvodu, aby bolo vidieť, že daná závada sa viac nevyskytuje. Potom, ako žalovanému 1/ telefonoval v januári 2012 žalobca 1/, že sa opäť vyskytla nejaká vada, žalovaný 1/ kontaktoval developera, ktorý mu uviedol, že bude kontaktovať priamo žalobcov a vec vyrieši. Žalovaný 1/ uviedol, že predmetné vady neuviedli v kúpnej zmluve preto, lebo vady boli odstránené.
7. Žalovaná 2/ vypovedala, že pri inzercii predmetného bytu bola na fotkách viditeľná odchýlená strieška a takisto tam boli fotografie obývačky a terasy, kde nie je vidno žiadne zatečenie. Zmluva bola podpísaná 9. decembra 2011, byt uvoľnili dňa 16. decembra 2011, aj keď podľa zmluvy boli povinní byt odovzdať až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, čo sa udialo dňa 27. decembra 2011. Po odovzdaní bytu tam ešte s manželom asi týždeň chodili, nakoľko si nestihli naraz presťahovať všetky veci. Tvrdila, že vady uvedené v odstúpení od zmluvy nie sú totožné s vadami, ktoré boli žalovaným odstraňované v rámci reklamácie, pretože žalovaným bola odstraňovaná len jedna vada a to presakovanie v spálni, iné vady nemali. Táto vada im bola odstránená v lete roku 2011 a jej odstránenie prebehlo tak, že developer rozbil terasu u suseda nad nimi, potrelo sa to náterom ako v bazéne, vyskúšalo sa to tak, že sa tam liala z hadice voda a následne sa naspäť osadili kachličky. V septembri alebo októbri roku 2011 začali svoj byt inzerovať. Pri sťahovaní chceli žalovaní nechať byt v pôvodnom stave, preto dali dole polystyrénové kazety a strop natreli, čím chceli ukázať žalobcom, že tam žiadna závada nie je. Pri preberaní bytu boli všetky izby vymaľované.
8. Svedkyňa F. X. vypovedala, že v čase, keď žalovaní kupovali predmetný byt od pána J.A. sa bola pozrieť, či žalovaní kupujú dobrý byt. Po nejakej dobe ju žalovaní oslovili, že by chceli byt predať. V lete urobila fotodokumentáciu a popis nehnuteľností a v čase, keď tam bola, sa vyskytol problém so zatekaním z terasy. Odporučila žalovaným, aby to dali opraviť, resp. reklamovať a aby byt predávali až potom. Potom, ako to žalovaní dali opraviť, sa začali robiť ohliadky bytu. Ohliadka žalobcov prebiehala ako každá iná, bola im ukázaná každá miestnosť a bolo im oznámené, že sa vyskytlo zatečenie v spálni, keď susedia polievali kvety, avšak súčasne im bolo oznámené, že závada je odstránená.
9. Svedok F. J. vypovedal, že stavebníkom bytového domu bol pán I. spolu s jeho synom P. J., pričom svedok nevedel uviesť, z akého dôvodu bolo rozhodnutie obce J. o povolení užívania bytu na prízemí vydané na jeho meno. Byt na prízemí svedok previedol na žalovaných. Po čase sa objavila nejaká závada, ktorú vyriešili tak, že zhotoviteľovi pánovi I. bola vznesená reklamácia a závada bola odstránená, pričom o odstránení tejto vady by mal existovať aj protokol.
10. Svedok P. J. vypovedal, že predmetné nehnuteľnosti staval spolu so svojím otcom. Realizátorom stavby bola firma MMZ, s.r.o. Stavebníkom bol jeho otec a svedok bol do celej veci zainteresovaný tak, že pomáhal otcovi. Otec svedka mal na starosti papiere a svedok mal na starosti stavbu - chodil dozerať na robotníkov a pozeral ako stavba rastie. Svedok uviedol, že do projektu stavby nezasahoval, ani sa nepamätá, ako mal dom podľa projektu vyzerať. Pokiaľ ide o zmenu projektu, túto si objednal majiteľ horného bytu u stavebníka. Majiteľom horného bytu bol X. P., ktorý spomínal, že si na hornom poschodí chce spraviť izbu a komunikoval zo staviteľom stavby. K zmene projektu prišlo až po kolaudácii, pričom svedok nevedel uviesť, či na zmenu projektu mal X. P. aj stavebné povolenie. Svedok si takisto nevedel vysvetliť, prečo je namiesto projektovaného monolitického železobetónového stropu použitý strop z keramických stropných vložiek. Svedok ďalej vypovedal, že na stavbe sa v minulosti vyskytla vada a to v čase, keď tam bývali žalovaní. Vada spočívala v tom, že bola mokrá časť steny a časť stropu. Táto vada vznikla preto, že horný byt má terasu, na ktorej je odtok, ktorý susedia z horného bytu ucpali, voda vsakovala do steny domu a následne aj do steny a stropu žalovaných. Túto vadu začali
odstraňovať v čase, keď v dolnom byte býval pán J., pričom v odstraňovaní pokračovali aj pri pánovi V.. Pán V. dostal od zhotoviteľa stavby odvlhčovač, a bolo mu povedané, že byt sa musí vykurovať, vetrať a voda z nádoby odvlhčovača sa musí vylievať. Svedok uviedol, že bol osobne prítomný pri tom, ako sa odstraňovala závada v čase, keď v dolnom byte bývali žalovaní. Po rozobratí časti strechy bolo zistené, že je ucpatý zvod, nakoľko majiteľ horného bytu z guličky vo zvode odstránil sitko, zvod sa ucpal a voda v trativode stála. Závada sa odstránila vyčistením zvodu a osadením sitka, izbu žalovaným sušili a dávali na stenu náter, aby sa to presušenie urýchlilo. Po tomto odstránení už žalovaní žiadnu vadu nereklamovali. Svedka však kontaktovali žalobcovia hneď potom ako sa do bytu nasťahovali a pokračovalo sa v odstraňovaní závady.
11. Svedkyňa F. B.Í. vypovedala, že obýva vedľajší byt na prízemí, hneď vedľa predmetného bytu. Nad bytom svedkyne sa nachádza celý byt bez terasy a do bytu svedkyne nikdy nezatekalo. Pred žalovanými bývala v predmetnom byte dva mesiace svokra pána J., ktorá mala tiež problém s plesňou, avšak svedkyňa nevedela uviesť, v ktorej izbe. Počas doby, keď v predmetnom byte bývali žalovaní, týmto do bytu zatekalo v spálni na strope, nikde inde. V spálni sa tvorila pleseň, a keďže žalovaná 2/ i syn žalovaných sú silní alergici, museli žalovaní spávať na gauči v obývačke. Problém so zatekaním sa odstránil tak, že sa najskôr rozbíjali kachličky hore susedovi na terase, aby sa to dalo odstrániť a potom už tam ten problém nebol. Po odstránení problému spávali žalovaní normálne v spálni. Svedkyňa nevedela uviesť kedy a kde začalo do predmetného bytu zatekať žalobcom, pretože títo tam na začiatku boli iba pár dní, potom odišli na dlhšie časové obdobie preč. Svedkyňa uviedla, že bola nahnevaná na žalobcov za to, že v predmetnom byte nevetrali a bála sa, že sa tá vlhkosť dotkne aj jej bytu.
12. Svedok V. B.A. vypovedal, že do predmetného bytu zatekalo potom, ako sa doň nasťahovali žalovaní, či do bytu zatekalo aj predtým svedok uviesť nevedel. Pri odstraňovaní zatekania u žalovaných bola hornému susedovi rozbíjaná dlažba, vtedy aj vylievali na hornú terasu vodu, či to bude zatekať, avšak žalovaným sa v izbách fľaky netvorili. Svedok videl aj priebeh opravy izby žalovaných a uviedol, že pri nej zoškrabali omietku z vrchnej steny a z jednej bočnej steny, nainštalovali tam odvlhčovač a na jednu bočnú stenu išiel špeciálny náter. Keď predmetný byt kúpili žalobcovia, začali sa tam tvoriť plesne, svedok však nevedel uviesť kedy to bolo, nepamätal si ani, kedy sa do predmetného bytu nasťahovali žalobcovia, ani ako dlho byt mali, keď sa im začali tvoriť plesne. Pamätal si len to, že žalobcovia v predmetnom byte veľa nebývali. Problémy žalobcov so zatekaním do predmetného bytu riešila firma MMZ, s.r.o. tak, že im do bytu dala odvlhčovač.
13. Súd prvej inštancie pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. 37C/188/2013-343 zo dňa 07.06.2016 tak, že: I. Žalovaní 1/, 2/ sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J.:
- Byt č. X, na prízemí, vo vchode C., X-bytového domu, so súp. č. XXX, na parc. registra „C.“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 201m2,
- XXXX/XXXXX podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. registra „C.“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 201m2, parc. registra „C“ č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 35m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J. a parc. registra „C.“ č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 79m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J.. II. Žalobcovia 1/, 2/ sú do 60 dní od právoplatnosti rozsudku povinní spoločne a nerozdielne vypratať a odovzdať žalovaným 1/, 2/ nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J.:
- Byt č. X, na prízemí, vo vchode C., X -bytového rodinného domu so súp. č. XXX, na parc. registra „C.“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 201m2,
- XXXX/XXXXX podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zaradeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: parc. registra „C.“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 201m2, parc. registra „C.“ č. XXX/XX - Ostatné plochy o výmere 35m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J., bez ťarchy zapísanej na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J.: „Záložné právo v prospech Tatra banky, a.s., Bratislava (IČO: 00 686 930) na byt č. X, prízemie, V.:C., podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXX, podľa V.-XXXX/XX zo dňa 16.01.2012“ a parc. registra „C.“ č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 79m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J., bez ťarchy zapísanej na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J.: „Záložné právo v prospech Tatra banky, a.s., Bratislava (IČO: 00 686 930) na pozemok parc. č. XXX/XX, podľa V.-XXXX/XX zo dňa 16.01.2012“.
III. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 104.690,- € titulom vrátenia kúpnej ceny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z tejto sumy od 5. 4. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého zo žalovaných plniť. IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V. Priznal žalobcom 1/, 2/ voči žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 92,76 %. VI. Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania vo výške 184,10 €, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého zo žalovaných plniť. VII. Žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania vo výške 6,91 € s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého zo žalobcov plniť. 14. Na podklade včas podaného odvolania žalovanými proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením č. k. 4Co/61/2017- 424 zo dňa 30.09.2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich častiach I., II., III. a v súvisiacich častiach V. o nároku na náhradu trov konania a VI. a VII. o nároku na náhradu trov štátu zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie žalovaných proti zamietajúcej časti rozsudku IV. odmietol.
15. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že žalovaní dôvodili skutočnosťou, že žalobcovia písomnosť, ktorej obsahom bolo relevantné odstúpenie od kúpnej zmluvy, adresovali síce obom žalovaným, nakoľko ich oboch uviedli ako adresátov daného jednostranného právneho úkonu, avšak písomnosť doručovali len jednému z týchto adresátov, a to žalovanému 1/. Podľa odvolacieho súdu je potrebné mať na zreteli nespornú skutočnosť, že žalovaní sú manželia a vedú spoločnú domácnosť, majú spoločné bydlisko a zdržujú sa tak na rovnakej adrese. Miesto doručovania listových zásielok je preto u nich oboch zhodné. Odvolací súd preto prijal záver, že žalovaným, nesúcim v konaní dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že písomný právny úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobcami sa do sféry dispozície žalovanej 2/ nedostal, toto dôkazné bremeno neuniesli. Odvolací súd dospel k záveru, že právny úkon odstúpenia žalobcov od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanými je po formálnej právnej stránke platný. V rámci písomného vyjadrenia žalovaných k žalobe boli totiž ako prílohy doložené listinné dôkazy, a to list právneho zástupcu žalovaných adresovaný žalobcom zo dňa 12.07.2011, z ktorého nie je zrejmá žalovanými tvrdená skutočnosť, že by išlo o právne zastúpenie výlučne len žalovaného 1/ a taktiež v rámci obsahu tohto písomného vyjadrenia vyplýva, že je reakciou oboch žalovaných. Splnomocnenie právneho zástupcu žalovaných zo dňa 12.07.2011 obsahom spisového materiálu nie je. Pokiaľ ide o text písomného vyjadrenia žalovaných k žalobe je potrebné si povšimnúť, že na jeho 2. strane sa uvádza, že odporca (aktuálne žalovaný) sa k odstúpeniu od zmluvy vyjadril listom zo dňa 12.07.2012, avšak v tom istom odseku písomného vyjadrenia k žalobe je uvedené, že v uvedenom liste žalovaní (obaja) informovali žalobcov o svojom postoji k nemu, s tým, že ho považujú za neplatné. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, že v zmysle záverov vykonaného dokazovania sa právny úkon odstúpenia od zmluvy do dispozičnej sféry žalovanej 2/ dostal a jeho právne účinky tak vo vzťahu k nej nastali. Nestotožnil sa však zatiaľ so záverom súdu prvej inštancie o začiatku omeškania žalovanej 2/ s plnením peňažného dlhu dňom doručenia žaloby s prílohami do jej rúk, nakoľko z obsahu spisu nie je nad všetku pochybnosť zrejmé, že práve tento listinný dôkaz tvoril prílohu žaloby a že deň doručenia žaloby je tak dňom začiatku omeškania oboch žalovaných. Odvolací súd vyhodnotil zatiaľ za pravdepodobnejšie, že odstúpenie od zmluvy sa do dispozície žalovanej 2/ dostalo pred začatím konania vo veci samej, avšak vzhľadom na právoplatnosť zamietajúcej časti napadnutého rozsudku, v rámci ktorej bola zamietnutá aj žaloba v časti o zaplatenie príslušenstva za obdobie pred doručením žaloby s prílohami žalovanej 2/, ide o nestotožnenie sa odvolacieho súdu so súdom prvej inštancie irelevantné. Odvolací súd ďalej uviedol, že pri posudzovaní platnosti odstúpenia žalobcov od zmluvy na základe zmluvného dojednania, rovnako tak pre prípad možnosti odstúpenia od zmluvy podľa zákona, t. j. pre prípad zodpovednosti žalovaných za vady bytu, na ktoré neupozornili predávajúcich napriek ich existencii v čase predaja, resp. pri ubezpečení, že byt nemá žiadne vady v čase predaja, sa súd prvej inštancie nezaoberal posúdením tej právnej okolnosti, či u žalovaných ide o zodpovednosť objektívneho alebo subjektívneho charakteru, z ktorého dôvodu sa jeho rozhodnutie preto javí predčasné. Súd prvej inštancie totiž nevyhodnotil, či vykonaným dokazovaním došlo k zisteniu, či žalovaní - predávajúci ako laici vady bytu reklamujúci o neodbornosti opravy a zakrytí vád mali alebo nemali vedomosť a či takáto skutková okolnosť mala alebo nemala pre rozhodnutie veci právny význam a z akých dôvodov. V kontexte uvedeného je potom potrebné brať zreteľ na svedeckú
výpoveď F. X., realitnej maklérky, ktorá žalovaným opravu vád bytu pred predajom odporučila a títo opravu bezprostredne pred predajom zabezpečili. V konaní neboli tvrdené skutočnosti, že by opravu vykonali sami žalovaní. Pre prípad platnosti odstúpenia od zmluvy žalobcov v zmysle vyššie uvedených právnych aspektov tohto právneho úkonu sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o neupotrebiteľnosti predanej veci zo zdravotných dôvodov.
16. Súd prvej inštancie následne pripustil návrh žalobcov na zmenu žaloby, s ktorou súhlasili aj žalovaní, v znení: 1) Žalovaní 1/, 2/ sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J.:
- Byt č. X, na prízemí, vo vchode C., X -bytového rodinného domu, so súp. č. XXX, na parc. registra „C.“ č. XXX/XX - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2,
- XXXX/XXXXX podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: parc. registra „C.“ č. XXX/XX - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2, parc. registra „C.“ č. XXX/XX - Ostatná plocha o výmere 35 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J. a
- parc. registra „C.“ č. XXX/XX - Ostatná plocha o výmere 79 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J.. 2) Žalobcovia 1/, 2/ sú do 3 dní od právoplatnosti rozsudku povinní spoločne a nerozdielne vypratať a odo vzdať žalovaným 1/, 2/ nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J.:
- Byt č. X, na prízemí, vo vchode C., X -bytového rodinného domu, so súp. č. XXX, na parc. registra „C.“ č. XXX/XX - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2,
- XXXX/XXXXX podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: parc. registra „C.“ č. XXX/XX - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2, parc. registra „C.“ č. XXX/XX - Ostatná plocha o výmere 35 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J. a
- parc. registra „C“ č. XXX/XX - Ostatná plocha o výmere 79 m2, ktorá je zapísaná na LV č. 1938 pre okres Q., obec J., katastrálne územie J..
3) Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 104.690,- € titulom vrátenia kúpnej ceny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % p. a. odo dňa 5.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 4) Súd priznáva žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 92,76 %.
17. Podľa názoru žalobcov vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ako aj názor odvolacieho súdu mali ich odstúpenie od kúpnej zmluvy z formálnoprávneho charakteru za platné. V konaní podľa názoru žalobcov žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a nebolo preukázané, že žalovaní upozornili žalobcov a oboznámili ich v čase uzatvárania kúpnej zmluvy na vady vyskytnuté sa v minulosti s tým, že tieto boli odstránené. Žalobcovia ďalej uviedli, že podľa ich názoru sa u žalovaných jedná o zodpovednosť objektívneho aj subjektívneho charakteru, ktorá zakladá platnosť ich odstúpenia od zmluvy. Žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že žalovaní vedeli, že predmetné vady neboli odstránené a ich existenciu v čase vykonania obhliadky, ako aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy úmyselne zamlčali, vadu zamaskovali nalepením stropných kaziet, čím bolo žalobcom znemožnené oboznámiť sa so skutočným stavom bytu. Žalobcovia sa nestotožnili s názorom odvolacieho súdu o tom, že žalovaní zabezpečili opravu predmetných vád, čo vylučuje znaleckým dokazovaním preukázaná skutočnosť, že vady neboli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy odstránené, iba boli zakryté, aby ich nebolo vidno. To zakladá podľa žalobcov subjektívnu zodpovednosť žalovaných. Objektívnu zodpovednosť u žalovaných podľa žalobcov zakladá skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť trpela vadami od počiatku, ktoré neboli doposiaľ odstránené, majú za následok neupotrebiteľnosť predmetných nehnuteľností z dôvodu ich zdravotnej závadnosti a podľa názoru žalobcov sú tieto vady neodstrániteľné. Žalovaní teda neupozornili žalobcov, že byt má vady, o ktorých preukázateľne vedeli, že neboli odstránené a ktoré dodatočne vyšli najavo a robia vec neupotrebiteľnou, čo podľa nich zakladá právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zároveň v kúpnej zmluve žalovaní ubezpečili žalobcov, že byt nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým, čo podľa nich zakladá právo na odstúpenie v zmysle § 597 ods. 2 OZ.
18. Žalovaní v záverečnom prednese uviedli, že z ich strany nedošlo k zamlčaniu žiadnych vád prevádzaných nehnuteľností. V čase uzatvorenia Zmluvy tieto netrpeli žiadnymi vadami, na ktoré mali byť žalobcovia predávajúcimi osobitne vopred upozornení. O vadách, ktoré sa na predmetnej nehnuteľnosti vyskytli v minulosti boli žalobcovia žalovanými viac krát pri osobných stretnutiach na mieste samom informovaní, ako aj o tom, že došlo k ich odstráneniu a už sa na predmetnej nehnuteľnosti nevyskytujú. Na vady, ktoré sa do uzatvorenia Zmluvy ma prevádzaných nehnuteľnostiach nikdy nevyskytli nemohli žalovaní žalobcov upozorniť. Ďalej uviedli, že žalovaný 1/ v stanovisku k odstúpeniu od Zmluvy odporučil žalobcom uplatniť si údajné vyskytujúce sa vady na predmetnej nehnuteľnosti u zhotoviteľa stavby v rámci záručnej doby v zmysle § 11 ods. 2 Zmluvy. Žalovaní vyjadrili presvedčenie, že k odstúpeniu od Zmluvy listom zo dňa 01.07.2012 žalobcovia neboli oprávnení, nakoľko k naplneniu dôvodu odstúpenia podľa § 597 OZ nikdy nedošlo a nemohlo tak dôjsť ani k zrušeniu samotnej zmluvy, pretože právne účinky v podobe zrušenia zmluvy od počiatku môže vyvolať len platné odstúpenie od zmluvy. K vykonanému dokazovaniu žalovaní uviedli, že v zmysle znaleckého posudku na hlavných prvkoch dlhodobej životnosti stavby neboli identifikované žiadne podstatné prejavy porúch, len na prvkoch krátkodobej životnosti stavby. Zistené poruchy tak majú podľa žalovaných minimálny vplyv na znehodnotenie predmetnej stavby z hľadiska jej životnosti. Otázku kedy vady vznikli odpovedal znalec len nepriamo, rovnako tak na otázku, či nehnuteľnosť mala vady v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 09.12.2011. V čase pred 09.12.2011 sa vyskytli závady v podobe zatekania do kúpeľne cez strop a do spálne cez strop, o čom boli žalobcovia upozornení, a tiež o tom, že tieto vady boli v rámci reklamácie zhotoviteľom stavby odstránené počas mesiaca august 2011. Zatekanie do kuchyne sa počas vlastníctva bytu žalovanými nikdy nevyskytlo. Žalovaní poukázalo na to, že vady neodstraňovali sami, ich odstránenie zhotoviteľom pánom J. považovali za profesionálne a dôsledné, nakoľko sa potom už na predmetnom byte nevyskytli. Tvrdenia znalca o tom, že byt bol k termínu 09.12.2011 vymaľovaný sú podľa žalovaných nepravdivé, byt bol žalobcom odovzdaný v stave, v akom ho žalovaní užívali. Rovnako označili za nepravdivé tvrdenia, že z ich strany došlo ku krátkodobému zakrytiu dôsledkov zatekania, práve naopak pred predajom odstránili kazetový strop zo spálne, aby mali žalobcovia možnosť presvedčiť sa, že vada v podobe zatekania bola odstránená a byt ňou netrpí.
19. Súd prvej inštancie sa pred rozhodnutím o žalobe žalobcov v prvom rade zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (žaloba podaná v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - v zmysle § 80 písm. c/) a dospel záveru, že na ňom je daný naliehavý právny záujem, pretože v posudzovanej veci žalobcovia tvrdili, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalovaní, pričom žalovaní namietali, že odstúpenie od zmluvy je neplatné a vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú stále žalobcovia, ktorých vlastníctvu svedčí i aktuálny zápis v katastri nehnuteľností. Z uvedeného mal za zrejmé, že medzi stranami sporu vznikol stav právnej neistoty, ktorý nemožno odstrániť inak, len žalobou o určenie vlastníctva predmetných nehnuteľností, a preto považoval existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení za preukázanú.
20. Súd prvej inštancie sa po ustálení existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na tom, či tu právo je alebo nie je, zaoberal posúdením otázky platnosti odstúpenia od zmluvy žalobcami. V konaní vyhodnotil ako nesporné skutočnosti, že dňa 9. decembra 2011 bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva bytu a pozemku, na základe ktorej previedli žalovaní na žalobcov vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu vo výške 104.690,- eur, a za spornú nemali ani skutočnosť, čo bolo obsahom tejto zmluvy. Takisto medzi stranami nemal za sporné ani to, že žalobcovia od zmluvy písomne odstúpili podaním zo dňa 1. júla 2012. Za spornú medzi účastníkmi konania označil práve skutočnosť, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy alebo nie.
21. Súd prvej inštancie vyhodnocoval v prvom rade splnenie podmienok odstúpenia od zmluvy formálno
- právneho charakteru, pričom v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalobcov bolo z formálnej stránky v zmysle ustanovení OZ platné, nakoľko bolo uskutočnené v zákonom požadovanej písomnej forme, adresované bolo obom žalovaným, pričom sa dostalo do dispozičnej sféry ako žalovaného 1/ aj žalovanej 2/, o čom v konaní nebolo sporu. Čo sa týka procesnej obrany žalovaných ohľadom absencie podpisov žalobcov na predmetnom odstúpení od zmluvy konštatoval neunesie dôkazného bremena žalovanými, nakoľko túto skutočnosť nemal za preukázanú, keďže žalobca 1/ (pravdepodobne žalovaný 1/ - pozn. odvolacieho súdu) nevedel jemu doručené odstúpenie od zmluvy dňa 03.07.2012 dohľadať, a tak zostala iba v rovine tvrdenia.
22. Následne súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu platnosti odstúpenia od zmluvy aj z hmotno- právneho hľadiska, pričom posudzoval zákonné aj zmluvné podmienky.
23. Vec právne posúdil podľa § 48 OZ, § 596 OZ, § 597 OZ.
24. Zhrnul, že žalobcovia, ako kupujúci na strane jednej, uzatvorili dňa 9. decembra 2011 so žalovanými, ako predávajúcimi na strane druhej, zmluvu o prevode vlastníctva bytu a pozemku, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J., a to k predmetnému bytu a k podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu za kúpnu cenu vo výške 104.690,- eur. V bode 5. článku č. 8 tejto zmluvy sa uvádza: „Ak by sa v budúcnosti preukázali prehlásenia predávajúcich uvedené v tomto článku za nepravdivé alebo ak by predávajúci porušili svoje záväzky uvedené v tomto článku tejto zmluvy, je kupujúci oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy, pričom je predávajúci povinný uhradiť kupujúcemu celú škodu vzniknutú z nepravdivostí týchto vyhlásení a porušenia týchto povinností a náklady z toho plynúce.“. V bode 8. článku č. 8 tejto zmluvy sa uvádza: „Predávajúci vyhlasujú, že prevádzaný byt nemá také vady, na ktoré by mali kupujúceho osobitne vopred upozorniť, kupujúci vyhlasuje, že mu je stavu bytu známy z jeho obhliadky na mieste samom.“ Žalobcovia písomným podaním zo dňa 1. júla 2012 adresovaným obom žalovaným, označeným ako: „Odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva bytu a pozemku zo dňa 9.12.2011“ oznámili žalovaným, že odstupujú od zmluvy, nakoľko sa ich vyhlásenie ako predávajúcich uvedené v bode 8. článku VII. zmluvy ukázalo ako nepravdivé, pretože kupujúcim zamlčali podstatné vady prevádzaných nehnuteľností, ktoré bránia a znemožňujú riadne užívanie predmetných nehnuteľností. Žalovaní reagovali na podanie žalobcov písomným podaním zo dňa 12. júla 2012 označeným ako: „Stanovisko k odstúpeniu od Zmluvy o prevode bytu a pozemku zo dňa 9.12.2011“, v ktorom uviedli, že odstúpenie od zmluvy uskutočnené listom zo dňa 1. júla 2012 považujú za neplatné, nakoľko uvedený dôvod odstúpenia nebol naplnený. Zo strany predávajúcich nedošlo k zamlčaniu žiadnych vád prevádzaných nehnuteľností, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy prevádzané nehnuteľnosti netrpeli žiadnymi vadami, na ktoré mali byť žalobcovia predávajúcimi osobitne vopred upozornení. O vadách, ktoré sa na predmetnej nehnuteľnosti vyskytli v minulosti boli predávajúci viac ráz pri osobných stretnutiach a vykonaných ohliadkach na mieste samom informovaní, ako aj o tom, že došlo k ich odstráneniu a už sa nevyskytujú. Na vady, ktoré sa do uzatvorenia zmluvy na prevádzaných nehnuteľnostiach nikdy nevyskytli predávajúci kupujúcich vopred upozorniť ani nemohli a vady, ktoré sa v čase uzatvorenia zmluvy na prevádzaných nehnuteľnostiach vyskytovali (odchýlenie striešok od stavby domu) boli zjavné a o ich výskyte kupujúci vedeli z osobných ohliadok a z informácií od predávajúcich. V predmetnom stanovisku vyjadrili presvedčenie, že žalobcovia svoj zámer domáhať sa vydania kúpnej ceny a prevzatia prevedených nehnuteľností voči predávajúcim prehodnotia a odstránenie v súčasnosti sa vyskytujúcich vád na predmetných nehnuteľnostiach si uplatnia v rámci záručnej doby u zhotoviteľa stavby.
25. Súd prvej inštancie uviedol, že vychádzajúc z ustanovenia § 597 OZ je prvoradou povinnosťou predávajúceho upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých vie. Nemal za rozhodujúce, či ide o vady faktické (t.j. napr. vady funkčnosti, akosti a pod.), alebo o vady právne (t.j. vady, ktoré bránia predávajúcemu disponovať vecou, prípadne dispozíciu obmedzujú - napr. obmedzenie prevodu vlastníctva a pod.). Konštatoval, že zodpovednosť za vady má objektívnu povahu, za ktorú predávajúci zodpovedá, ak vec vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade vedel, alebo nie, čo znamená, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy medzi dvoma fyzickými osobami, ako je tomu aj v prejednávanom prípade, je daná objektívna zodpovednosť predávajúceho a kupujúci môže u neho vyskytnuté sa vady reklamovať, a teda žiadať buď zľavu, prípadne sa rozhodnúť pre odstúpenie od zmluvy, ako to urobili žalobcovia. Objektívna zodpovednosť podľa súdu prvej inštancie znamená, že sa nevyžaduje zavinenie predávajúceho, teda nemusel mať o vadách vedomosť. Predávajúci môže dôsledky svojej zodpovednosti vylúčiť len tým, že upozorní kupujúceho na konkrétne vady veci, ktoré už potom kupujúci nemôže predávajúcemu vytýkať. Predávajúci, ktorý na vadu neupozornil, sa nemôže tejto zodpovednosti zbaviť, avšak jeho zodpovednosť sa vzťahuje iba na vady v čase plnenia, t. j. pri prevzatí kúpnej ceny a odovzdaní predmetu zmluvy, a nie na vady, ktoré sa vyskytnú až po tomto plnení. Neplynie tu teda záručná doba na rozdiel od predaja tovaru v obchode.
26. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou, či žalobcovia odstúpili od zmluvy platne alebo nie v zmysle splnenia hmotnoprávnych podmienok daných ustanoveniami OZ. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že dňa 01.07.2012 prišlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcov, pretože vec kúpená
žalobcami mala mať v čase uzatvorenia zmluvy také vady (zatekanie do spálne, kúpeľne a obývačky, vadné zhotovenie strešnej izolácie, ktoré zatekanie spôsobilo a vadné vyhotovenie odkvapov, rýn a striešok), s ktorými OZ v ustanovení § 597 možnosť odstúpenia kupujúceho od kúpnej zmluvy spája. Vyhodnotil, že žalovaní však žalobcov upozornili na to, že do ich bytu v minulosti zatekalo (do spálne a kúpeľne) a spoločne s realitnou maklérkou aj uistili žalobcov o tom, že táto vada bola v lete roku 2011 odstránená a už sa nevyskytuje. Tieto vady žalovaní reklamovali u zhotoviteľa stavby, nakoľko sa na ňu vzťahovala 5 ročná záručná doba.
27. Mal za to, že v uvedenom prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy ide o objektívnu zodpovednosť za vady na strane predavajúcich, teda žalovaných 1/, 2/. Čo sa týka vád zatekania do spálne a kúpeľne, ktoré boli predmetom odstúpenia od zmluvy, poukázal súd prvej inštancie na podľa neho dokazovaním zistenú skutočnosť, že žalobcovia boli na tieto vady zo strany žalovaných upozornení, preto nemal za možné, aby nimi žalobcovia v odstúpení od zmluvy argumentovali. Zaujal názor, že tým, že žalovaní žalobcov na vady, ktoré sa v minulosti vyskytli na predmetnej nehnuteľnosti upozornili, došlo k exkulpácii z objektívnej zodpovednosti žalobcov za tieto vady, ako to vyvodil z ustanovenia § 597 ods. 1 OZ. Čo sa týka ostatných vád predmetných nehnuteľností uvedených v odstúpení od zmluvy žalobcami súd prvej inštancie pristúpil k posúdeniu možnosti existencie týchto vád v čase uzavretia, resp. plnenia kúpnej zmluvy, ergo či tieto vady možno označiť za tzv. skryté závady a kto je za tieto vady zodpovedný.
28. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že k odstraňovaniu vád reklamovaných žalovanými došlo aplikáciou hydroizolačného náteru na terase nad predmetným bytom v lete roku 2011, čím nebola v skutočnosti samotná príčina zatekania odstránená, nakoľko podľa znalca D.. F. D., X.. stropná konštrukcia v posudzovanej stavbe nebola vôbec vhodná pre aplikáciu náterových hydroizolačných systémov. Znalec uviedol, že je možné konštatovať, že príčina poruchy (zatekanie cez pochôdznu plochú strechu do stavby) je spôsobená nevhodným/nevyhovujúcim zrealizovaním hydroizolačnej vrstvy pochôdznej plochej strechy a pravdepodobne aj zmenami v spôsobe odvodnenia tejto pochôdznej plochej strechy. Takýto postup teda podľa znalca neviedol k trvalému odstráneniu príčin zatekania do predmetného bytu. Znalec ďalej uviedol, že k zatekaniu dochádza v predmetnej nehnuteľnosti vo vstupnej predsieni, v kúpeľni, v kuchyni a v izbe vedľa kuchyne; v obývacej izbe k zatekaniu nedochádza, resp. dochádza len na jej okraji s kuchyňou. Na otázky kedy vady vznikli a či predmetná nehnuteľnosť mala tieto vady v čase uzavretia kúpnej zmluvy, odpovedal znalec iba nepriamo s odôvodnením, že do predmetnej nehnuteľnosti sa dostal len dňa 03.09.2014. K vade zatekania do obývačky cez terasové dvere (ktorú žalobcovia tiež uviedli v odstúpení od zmluvy) znalec uviedol, že takáto porucha identifikovaná nebola. Na otázku, či by v prípade riadneho odstránenia vád v roku 2011 došlo k opätovnému zatekaniu v dobe 8 mesiacov od opravy znalec uviedol, že ak by bola príčina poruchy odstránená technicky relevantným spôsobom, tak zatekanie po riadnej oprave by už nenastalo. K otázke, či nehnuteľnosť trpí takými vadami, ktoré ju robia neupotrebiteľnou znalec v podstate neodpovedal, pričom len konštatoval, že predmetná nehnuteľnosť trpí vadami, a že Úrad verejného zdravotníctva posúdil, že v časti bytu sú prekročené limitné hodnoty výskytu mikroorganizmov.
29. Súd prvej inštancie označil za nesporné, že predmetná nehnuteľnosť trpí vadami, ktoré sú pravdepodobne dôsledkom nesprávnej realizácie stavby zhotoviteľom. V posudzovanom prípade mal však za relevantnú skutočnosť, či vady, ktoré žalobcovia uviedli ako dôvod odstúpenia od zmluvy, a na ktoré neboli v čase uzavretia zmluvy zo strany žalovaných upozornení, mala predmetná nehnuteľnosť v tomto rozhodnom čase. Na túto otázku podľa názoru súdu prvej inštancie nedalo relevantnú odpoveď ani znalecké dokazovanie, ani ostatné dokazovanie vykonané v priebehu súdneho konania. V tomto smere podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, že namietanými vadami trpela nehnuteľnosť v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanými. Žalovaní pred predajom predmetnej nehnuteľnosti reklamovali vyskytnuté sa vady zatekania u zhotoviteľa stavby, ktorý realizoval odstránenie tejto závady. To, že odstraňovanie vád nebolo vykonané technicky relevantným spôsobom, nepripísal na ťarchu žalovaných, nakoľko nemal za preukázané, že by sa na odstraňovaní tejto vady podieľali, resp. že o nedôslednom odstránení predmetnej vady vedeli. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobcov nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, nakoľko neboli naplnené predpoklady pre takýto úkon v zmysle ustanovenia § 597 ods. 1 a 2 OZ. Z uvedeného dôvodu preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
30. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore plne úspešným žalovaným priznal oproti v spore neúspešným žalobcom plný nárok na náhradu trov konania, ako trov konania pred súdom prvej inštancie aj pred odvolacím súdom.
31. Konštatoval, že štátu vznikli počas vedenia konania trovy spočívajúce v štátom vyplatenej odmene do konania pribratému znalcovi, ktorá nebola krytá preddavkami na trovy znaleckého dokazovania. Uviedol, že v zmysle § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami tretej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok, pričom dôvodová správa k uvedenému procesnému ustanoveniu uvádza, že toto ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Na základe uvedeného zaviazal žalobcov nahradiť štátu trovy konania.
32. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobcovia. Poukázali na pravdepodobne chybu v písaní, avšak z dôvodu opatrnosti oznámili, že predmetný rozsudok má na svojom vyhotovení č.k. 37C/188/2013-515, avšak do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcov bol doručený so sprievodným listom, v ktorom bol označený ako č.k. 37C/188/2013-538. K uvedenému odvolací súd uvádza, že sa jedná o zrejmú nesprávnosť v písaní ohľadom č. l. rozsudku len v sprievodnom liste k doručovanému rozsudku súdu prvej inštancie s uvedeným správnym číslom listu tohto rozhodnutia. Ako odvolacie dôvody žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie podľa nich nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcov sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkami nastolenými v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu vydaného vo veci. Mali za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov a s týmto záverom sa stotožnili. Stotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie, že sporné nebolo to, čo bolo obsahom Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a pozemku zo dňa 9.12.2011 (ďalej ako zmluva“), ani to, že žalobcovia od zmluvy odstúpili podaním zo dňa 1.7.2012 (ďalej ako „odstúpenie“) a že spornou medzi účastníkmi zostala skutočnosť, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy alebo nie. Stotožnili sa tiež s konštatovaním, že z formálnej stránky je odstúpenie žalobcov od zmluvy platné. Pokiaľ ide o hodnotenie platnosti odstúpenia od zmluvy z hmotno-právneho hľadiska, pričom boli posudzované zákonné aj zmluvné podmienky, podľa názoru žalobcov toto vykonal súd prvej inštancie iba čiastočne, pretože platnosť odstúpenia podľa zmluvného dojednania vôbec nehodnotil ani sa ním nezaoberal, posudzoval platnosť odstúpenia iba z pohľadu zákonných podmienok, pričom aj tu postupoval podľa názoru žalobcov nesprávne. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie konštatoval, že u žalovaných je daná objektívna zodpovednosť za vady, žalobcovia na tomto mieste poukázali najmä na ustanovenie § 597 OZ: 1) Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. 2) Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. Podľa ich názoru boli splnené podmienky uvedené ako v ods. 1), lebo predávajúci ich neupozornili na vady, o ktorých vedeli a zároveň je „vec neupotrebiteľná“, čo konštatoval aj odvolací súd/, rovnako aj podmienky v ods. 2), keď žalovaní ako predávajúci ubezpečili kupujúcich, že predmetný byt nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým.
33. Žalobcovia v odvolaní poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009, podľa ktorého: „OZ v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov.“ Žalobcovia naďalej tvrdili a trvali na tom, že im predmetné vady žalovaní aj realitná maklérka zamlčali a nemali ich ani možnosť zistiť pri obhliadke bytu, ktorá predchádzala uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pretože prejavy týchto vád boli zamaskované kazetovým podhľadom, resp. stropnými kazetami. Žalovaní upozornili žalobcov na to, že do ich bytu v minulosti zatekalo (do spálne a kúpeľne) a spoločne s realitnou maklérkou aj uistili žalobcov o tom, že táto vada bola v lete roku 2011 odstránená a už
sa nevyskytuje. Uviedli, že v tomto prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť predávajúceho, t.j. je irelevantné či predávajúci o vade vedel alebo nie a podstatné je, či predmetný byt mal vady v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Označili za irelevantné a na zodpovednosť a platnosť odstúpenia nemalo vplyv, či žalovaní „ako laici“ v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vedeli alebo nevedeli, či predmetná nehnuteľnosť má vady alebo nie, t.j. je irelevantné, či žalovaní vedeli alebo nevedeli, že predmetné vady (zatekanie z leta 2011) neboli v skutočnosti odstránené, ale iba zamaskované, resp. zakryté ich prejavy, čo preukazujú aj závery znaleckého dokazovania. Predávajúci sa môže tejto zodpovednosti zbaviť jedine, ak na tieto vady kupujúceho upozornil najneskôr pri uzatváraní kúpnej zmluvy, pretože notifikačná povinnosť predávajúceho vzniká už v procese dojednávania kúpnej zmluvy, keďže subjektom, od ktorého možno očakávať dôkladnú znalosť predmetu kúpy je predávajúci. Na to, aby sa žalovaní mohli zbaviť zodpovednosti za predmetné vady, by museli žalobcov najneskôr pri uzatváraní kúpnej zmluvy upozorniť, že predmetná nehnuteľnosť trpí touto konkrétnou vadou, t.j. museli by ich upozorniť, že predmetná nehnuteľnosť mala tieto vady v čase uzatvárania kúpnej zmluvy. Samotný súd prvej inštancie však uvádza, že podľa jeho názoru žalovaní spolu s maklérkou ich upovedomili o tom, že predmetná vada sa vyskytla v minulosti, avšak bola odstránená. Z gramatického výkladu tohto konštatovania súdu prvej inštancie podľa nich nemožno dospieť k inému záveru, že žalovaní ani maklérka neupozornili žalobcov na to, že predmetná nehnuteľnosť v čase dojednávania a uzatvárania zmluvy trpela predmetnými vadami tak ako to má namysli § 597 OZ, práve naopak, výslovne uviedli, že týmito vadami nehnuteľnosť netrpí, pretože tieto vady boli odstránené. I z obsahu samotným súdom prvej inštancie uvedeného záveru (zvýrazneného hrubým písmom) jednoznačne vyplýva, že žalovaní ani maklérka neupozornili žalobcov na to, že predmetná nehnuteľnosť v čase dojednávania a uzatvárania zmluvy trpela predmetnými vadami, práve naopak vychádzajúc zo záveru súdu prvej inštancie, výslovne uviedli, že týmito vadami nehnuteľnosť netrpí, pretože tieto vady boli odstránené. Totožný názor ako žalobcovia zastáva aj odvolací súd, ktorý v uznesení č.k. 4Co/61/2017-424 zo dňa 30.9.2019 uvádza: „Je potrebné pripomenúť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené a správne ustálené, že žalovaní žalobcov v čase realizácie predaja predmetného bytu upozornili na vady v minulosti, s tým, že tieto sú odstránené. Z uvedeného vyhlásenia žalovaných ako predávajúcich je zrejmé, že garantovali bezzávadnosť bytu v čase jeho predaja.“ To, že sa malo jednať o ubezpečenie o bezzávadnosti predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovaných vyvodili aj z tvrdenia právneho zástupcu žalovaných v záverečnej reči zo dňa 23.10.2020, kde uviedol, že žalobcovia mali byť žalovanými informovaní o tom, že došlo k odstráneniu vád a už sa na predmetnej nehnuteľnosti nevyskytujú. Okrem tohto boli žalobcovia duplicitne v rozpore so skutočnosťou a teda nepravdivo v bode 8. článku č. 8 zmluvy žalovanými ubezpečení, že byt nemá také vady, na ktoré by mali žalovaných ako kupujúcich osobitne vopred upozorniť. Žalobcovia poukázali aj na to, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyporiadal so skutočnosťami, na ktoré poukázali žalobcovia v záverečnej reči, a to že v konaní právny zástupca žalovaných tvrdí, že žalobcov oboznámili žalovaní. Žalobca 1/ to v podstate poprel, keďže tvrdí, že to bola svedkyňa F. X., tá to však nepotvrdila a žalovaná 2/ sa k tejto otázke nevyjadrila vôbec. Súdu prvej inštancie vytkli, že aj napriek tomu konštatoval, že sa tak stalo a že tak dokonca žalovaní a maklérka mali urobiť dokonca spoločne, čo však z vykonaného dokazovania nevyvodili. Zastali názor, že žalovaní ohľadne tejto skutočnosti neuniesli dôkazné bremeno, pretože: a) Právny zástupca žalovaných uviedol na pojednávaní 22.11.2013, že realitná maklérka (F. X.) bola pri tom, keď žalovaní oboznámili žalobcov s tým, že na nehnuteľnosti sa vyskytla vada, ktorú reklamovali a bola odstránená v auguste 2011 a do uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalobcami sa nevyskytla. b) Žalovaný 1/ na pojednávaní 22.11.2013 tvrdil, že žalobcov s vadami nehnuteľnosti oboznamovala realitná maklérka (F. X.), ktorá to však vo svojej výpovedi nepotvrdila. c) Žalovaná 2/ vo svojej výpovedi neuviedla absolútne nič k otázke, či, kedy, kto a za akých okolností žalobcov upozornil a oboznámil ich v čase uzatvárania kúpnej zmluvy (v čase predaja) aspoň na vady vyskytnuté sa v minulosti s tým, že tieto boli odstránené. Žalobcovia opakovane uviedli, že nikdy neboli o žiadnej vade informovaní, pred uzatvorením kúpnej zmluvy bola v byte vykonaná iba jedna obhliadka a od uskutočnenia tejto prvej a jedinej obhliadky prišiel žalobca 1/ prvýkrát do predmetného bytu až dňa 16.12.2011, kedy sa realizovalo odovzdanie predmetných nehnuteľností, čiže až po uzatvorení kúpnej zmluvy. Uvedené teda vylučuje, že by toto tvrdenie právneho zástupcu žalobcov mohlo byť v súlade so skutočnosťou. Namietali, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani so skutočnosťou, že podľa jeho záverov a tvrdení žalovaných malo v lete 2011 zatekať v predmetnom byte do spálne a kúpeľne, avšak všetci svedkovia vypovedali, že vada bola odstraňovaná iba v spálni a samotný svedok P. J. uviedol, že začal odstraňovať vadu v čase, keď tam bývali žalovaní (t.j. pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi účastníkmi) a pokračoval v odstraňovaní vady pri pánovi V., čiže keď už byt vlastnili žalobcovia (t.j. po uzatvorení kúpnej zmluvy), čo
znamená, že proces odstraňovania vady reklamovanej žalovanými v roku 2011 nebol v čase uzatvárania zmluvy dokončený, čiže vada nebola a nemohla byť odstránená. Stotožnili sa iba so záverom súdu prvej inštancie o tom, že u žalovaných je daná objektívna zodpovednosť za vady, avšak tvrdili, že neboli upozornení žalovanými ani maklérkou na žiadne vady. Žalobcovia neboli upozornení na to, že nehnuteľnosť v čase dojednávania a uzatvárania kúpnej zmluvy trpí vadami v kúpeľni a spálni. Práve naopak, podľa samotného súdu prvej inštancie boli žalobcovia žalovanými a maklérkou upozornení a podľa odôvodnenia napadnnutého rozsudku dokonca uistení, že predmetné vady boli odstránené, čiže boli výslovne ubezpečení, že nehnuteľnosť týmito vadami netrpí, ktorý názor v mierne odlišnej formulácii vyslovil aj odvolací súd v uznesení č.k. 4Co/61/2017-424 zo dňa 30.9.2019. Podľa ich názoru uvedená skutočnosť nemôže exkulpovať žalovaných od ich zodpovednosti za tieto vady, ale zvýrazňuje a preukazuje to objektívnu zodpovednosť žalovaných za tieto vady. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovaných, nemal sa obmedziť iba na skúmanie dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení, ale mal skúmať aj existenciu iných dôvodov zakladajúcich platnosť odstúpenie v zmysle vyššie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009. Dali do pozornosti, že znalec v ZP 227/2014 v odpovedi na otázku č. 8 konštatuje, že vady sa vyskytli v lete 2011, tieto neboli odstránené, pretože ak by boli odstránené, tak by zatekanie by po riadnej oprave už nenastalo. Z uvedeného jednoznačne vyvodili, že nehnuteľnosť teda tieto vady nespochybniteľne mala aj v čase dojednávania a uzatvorenia kúpnej zmluvy 9.12.2011, keďže sa táto vada opäť prejavila v roku 2012.Tiež pripomenuli, že podľa znaleckého posudku definované poruchy vznikajú priebežne od začiatku užívania stavby (teda od roku 2009) - v závislosti od intenzity a množstva zrážkovej vody, ktorá môže zasiahnuť pochôdznu plochú strechu nad bytom č. X.“ Vytkli súdu prvej inštancie, že opomína a nevyporiadal sa s odpoveďou znalca na otázku č. 6. v ZP 227/2014, či nehnuteľnosť mala tieto vady v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania (dňa 9.12.2011), ktorá znie: „Primárne príčiny poruchy je možné v tomto prípade zaradiť medzi tzv. „skryté závady“ a tie iste existovali aj k termínu 9.12.2011“. Rovnako namietali, že súd prvej inštancie opomína a nevyporiadal sa s odpoveďou znalca na otázku č. 7. v ZP 227/2014, čo je príčinou týchto vád, ktorá znie: Hlavnou príčinou týchto porúch/vád je nevhodná hydroizolačná vrstva pochôdznej plochej strechy nad bytom č. 3 - jej kvalita a jej vyhotovenie. Z hľadiska globálneho rozdelenia jednotlivých vplyvov podieľajúcich sa primárne na príčine poruchy (zatekanie cez pochôdznu plochú strechu) je možné prezentovať nasledovné podiely jednotlivých vplyvov na vznik poruchového stavu: • vplyv kvality / nekvality projektu 0,0 % • vplyv realizácie stavby 80,0 - 90,0 % • vplyv kvality zabudovaných materiálov 10,0 - 20,0 % • vplyv užívania stavby 0,0 % • iné vplyvy 0,0 %“ V tejto súvislosti žalobcovia podotkli, že posledný materiál bol na strechu zabudovaný v lete 2011, kedy sa mala (podľa svedka P. J.) začať realizovať oprava zatekania do spálne a teda k vzniku tejto vady nemohlo dôjsť neskôr a zároveň táto vada nemohla vzniknúť neskôr ani v dôsledku užívania stavby. Žalobcovia zastali názor, že „neupotrebiteľnosť veci“ je právna otázka, ktorú posudzuje a konštatuje súd a preto znalec nie je oprávnený túto otázku zodpovedať. Znalec sa podľa nich dostatočne a vyčerpávajúco v znaleckom posudku, najmä body 2.1.1. až 2.2.6. a časti III. „Záver“ vyjadril k vadám predmetnej nehnuteľnosti a z jeho vyjadrenia mali za zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť je postavená nekvalitne, v rozpore s technickými normami a technologickými postupmi, použité boli nekvalitné a navyše aj navzájom nevhodné materiály, stavba bola postavená v rozpore s projektovou dokumentáciou a v neposlednom rade z neho vyvodili aj to, že samotný proces stavebného konania a kolaudácie vyvoláva pochybnosti z pohľadu súladu so zákonom. Žalobcom nebolo zrejmé, aké vyjadrenie ohľadne neupotrebiteľnosti predmetnej nehnuteľnosti mal podľa súdu prvej inštancie tento znalec poskytnúť. Znalec konštatoval vady, ich príčinu a následok v podobe plesní a spór. Znalec z oboru stavebníctvo
- pozemné stavby, resp. poruchy stavieb sa však nemohol vyjadriť k zdravotnej závadnosti alebo nezávadnosti, t.j. spôsobilosti na užívanie predmetnej nehnuteľnosti zo zdravotného hľadiska. K tomuto sa v dostatočnej miere vyjadril Úrad verejného zdravotníctva SR v posudkoch č. 2535/2013, 2536/2013 a 2537/2013 zo dňa 22.8.2013, na čo znalec poukázal. V tejto súvislosti je však asi najpodstatnejšie to, že odvolací súd v uznesení č.k. 4Co/61/2017-424 zo dňa 30.9.2019 jednoznačne uviedol, že predmetný byt je „neupotrebiteľnou vecou“ z dôvodu zdravotnej závadnosti (zdravotných dôvodov) a vzhľadom na to, že prvoinštančný súd je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný, mali akúkoľvek polemiku ohľadne tejto neupotrebiteľnosti zo strany súdu prvej inštancie za nadbytočnú. Skutočnosť, že znalec sa dostal do predmetnej nehnuteľnosti až 3.9.2014 žiadnym spôsobom neoslabuje ani inak nedegraduje
dôkaznú hodnotu zistení a záverov znalca v ZP č. 227/2014, navyše ak v predmetnom byte neboli vykonávané žiadne stavebné úpravy ani zásahy s výnimkou ich pravidelného vetrania a kúrenia, aby nedochádzalo k jeho degradácii, keďže vlastníkmi sú v dôsledku odstúpenia žalovaní. Taktiež táto skutočnosť nemôže byť na ujmu žalobcom, pretože žalobcovia nie sú a nemôžu byť zodpovední za to, že súd prvej inštancie aj napriek zjavnej potrebe znaleckého dokazovania nariadil znalecké dokazovanie až Uznesením č.k. 37C/188/2013-174 zo dňa 21.7.2014, doručeným znalcovi 8.8.2014. Aj napriek tomu, že znalec odpovedal na všetky relevantné otázky a dokonca časť jeho zistení a odpovedí citoval v odôvodnení, sa pri hodnotení dôkazov a rozhodovaní žiadnym spôsobom nezaoberal a nevyporiadal závermi znaleckého dokazovania a zisteniami znalca, a v podstate ich existenciu opomenul. Znalec v ZP 227/2014 jednoznačne konštatoval, že príčinou týchto vád je v rozsahu 80 - 90 % vplyv nesprávnej realizácie stavby a v rozsahu 10 - 20% vplyv kvality, resp. nekvality zabudovaných materiálov. Uvedené nedáva priestor na žiadne pochybnosti o tom, že vady, ktorými predmetná nehnuteľnosť trpí, sú dôsledkom nesprávnej realizácie zhotoviteľom. Z napadnutého rozsudku nezistili, z akého dôvodu mal súd prvej inštancie o tejto skutočnosti pochybnosti. Mali za to, že v rámci posudzovania platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy sa súd prvej inštancie nemal zaoberať výlučne iba vadami uvedenými v odstúpení. V zmysle vyššie citovaného Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009 mal skúmať, či mala predmetná nehnuteľnosť v čase dojednávania a uzatvorenia zmluvy aj iné vady a či tieto boli spôsobilé byť dôvodom na platné odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcov, ako napríklad, nie však výlučne, že sa jedná o „neupotrebiteľnú vec“, čo už skôr konštatoval odvolací súd. Žalobcovia neboli na žiadne vady nikdy a nikým upozornení. Žalobcovia opätovne poukázali na záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia boli uistení, že vada zatekanie cez pochôdznu strechu nad bytom č. 3 bola odstránená a teda boli výslovne ubezpečení, že touto vadou nehnuteľnosť netrpí a zároveň boli v bode 8. článku č. 8 zmluvy ubezpečení, že nehnuteľnosť nemá vady a znalecké dokazovanie jednoznačne preukazuje nepravdivosť týchto vyhlásení a ubezpečení. To, že žalobcovia neboli upozornení na to, že nehnuteľnosť má vady tak ako to chápe ustanovenie § 597 OZ, bolo vysvetlené vyššie a aj odvolacím súdom v uznesení KS v Bratislave č.k. 4Co/61/2017-424 zo dňa 30.9.2019. Znalec jednoznačne v ZP 227/2014 uviedol, že definované poruchy vznikajú priebežne od začiatku užívania stavby (teda od roku 2009), primárne príčiny poruchy je možné v tomto prípade zaradiť medzi tzv. „skryté závady“ a tie iste existovali aj k termínu 9.12.2011, vady sa vyskytli v lete 2011, tieto neboli odstránené, pretože ak by boli odstránené, tak by zatekanie po riadnej oprave už nenastalo. Z vykonaného dokazovania mali za nespochybniteľne preukázané, že predmetná nehnuteľnosť v čase dojednávania a uzatvorenia zmluvy trpela predmetnými vadami, čo okrem znaleckého dokazovania preukazuje aj výpoveď svedka P. J., že s odstraňovaním vady začal v čase, kedy tam bývali žalovaní a pokračoval v ňom v čase, kedy nehnuteľnosť vlastnili žalobcovia, čo podľa nich jednoznačne preukazuje, že proces „odstraňovania vád“ reklamovaných žalovanými nebol a nemohol byť dokončený. Vzhľadom na to, že u žalovaných je daná objektívna zodpovednosť za vady, čo konštatoval aj súd prvej inštancie, mali za irelevantné, či tieto vady odstraňovali žalobcovia osobne alebo prostredníctvom tretej osoby a rovnako za irelevantné mali to, či vedeli alebo nevedeli o nedôslednom odstraňovaní tejto vady, t.j. že táto vada nebola odstránená. Vytkli súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal ani skutkovými okolnosťami, t.j. že ak by aj súd nekriticky prijal zjavne nepravdivé tvrdenia žalovaných a niektorých svedkov a ignoroval výsledky znaleckého dokazovania, tak Z výpovede svedka P. J. vyplynulo, že vada nebola v roku 2011 odstránená, ale pokračovalo sa v jej odstraňovaní po uzatvorení kúpnej zmluvy medzi účastníkmi, t.j. v roku 2012. Samotní žalovaní uviedli, že u P. J. reklamovali vadu - zatekanie do spálne a do kúpeľne, avšak z výpovedí žalovaných ako aj z výpovedí svedkov P. J. a manželov B.Í. mali za preukázané, že sa odstraňovala iba vada - zatekanie do spálne. Považovali za nespochybniteľné, že aj ako laici žalovaní museli vedieť, že vada - zatekanie do kúpeľne nikdy odstraňovaná nebola. Z výpovede svedkyne X. mali za preukázané, že žalovaní nemali záujem na odstránení predmetnej vady, ale chceli predať predmetnú nehnuteľnosť aj s vadami. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcov nepostupoval správne, pretože sa neriadil názorom odvolacieho súdu aj napriek tomu, že je ním viazaný v zmysle § 391 ods. 2 CSP, a to najmä, nie však výlučne že predmetný byt je vecou neupotrebiteľnou z dôvodu zdravotnej závadnosti (zdravotných dôvodov), bolo zistené a správne ustálené, že žalovaní žalobcov v čase realizácie predaja predmetného bytu upozornili na vady v minulosti, s tým, že tieto sú odstránené. Z uvedeného vyhlásenia žalovaných ako predávajúcich mali za zrejmé, že garantovali bezzávadnosť bytu v čase jeho predaja. Súd prvej inštancie tento svoj postup žiadnym spôsobom ani nezdôvodnil, pri rozhodovaní názor odvolacieho súdu žiadnym spôsobom nezohľadnil a nevyporiadal sa sním. Taktiež sa podľa názoru žalobcu súd dostatočne nevyporiadal s otázkami uvedenými v uznesení KS v Bratislave č.k. 4Co/61/2017-424, keď sa obmedzil iba na posúdenie možnosti odstúpenia od zmluvy podľa zákona, žiadnym spôsobom sa nezaoberal a nevyporiadal s možnosťou odstúpenia podľa
zmluvy, a posúdením platnosti odstúpenia v tomto smere, a to aj napriek tomu, že odvolací súd na to, že takáto možnosť bola medzi účastníkmi zmluvne dojednaná poukázal. Obmedzil sa iba na konštatovanie, že u žalovaných je daná objektívna zodpovednosť. Vôbec sa nezaoberal a nevyporiadal s otázkou existencie subjektívnej zodpovednosti žalovaných, a to aj napriek žalobcami prednesenému tvrdeniu, že podľa ich názoru je u žalovaných daná objektívna aj subjektívna zodpovednosť. Konštatovanie existencie objektívnej zodpovednosti žalovaných za vady automaticky nevylučuje súčasnú existenciu ich subjektívnej zodpovednosti a preto podľa názoru žalobcov mal súd prvej inštancie povinnosť skúmať aj existenciu subjektívnej zodpovednosti žalovaných za vady, mal zisťovať a vyhodnotiť, či žalovaní ako laici reklamujúci vady bytu mali vedomosť o neodbornosti opravy a zakrytí vád a či takáto skutočnosť mala alebo nemala pre rozhodnutie vo veci právny význam a z akých dôvodov. S týmito otázkami sa súd prvej inštancie vyporiadal iba čiastočne a aj to podľa názoru žalobcov nesprávne, pretože jeho závery sú v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Podľa názoru žalobcov vykonané dokazovanie preukázalo nasledovné: • žalovaní mali vedomosť o tom, že predmetné vady neboli odstránené, pretože to vyplýva z výsluchov svedkov P. J., manželov B. ako aj tvrdení samotných žalovaných. • žalovaní mali vedomosť o zakrytí vád, pretože tieto sami zakryli polystyrénovými stropnými kazetami, ktoré žalobcom znemožnili oboznámiť sa so skutočným stavom predmetného bytu a tieto odstránili až po uzatvorení kúpnej zmluvy pri odovzdávaní bytu, avšak aj tu žalobcovi v 1. rade nepravdivo tvrdili, že sa jedná o pozostatky lepidla po demontovaných podhľadoch a zamlčali, že sa jedná o prejav (následky) vád nehnuteľnosti (či už odstránených alebo nie). • táto skutočnosť (či žalobcovia vedeli alebo nevedeli o neodstránení vady a iba zakrytí jej prejavov) nemala žiadny vplyv a právnym význam na rozhodnutie vo veci samej, a to • z dôvodu, že u žalovaných je daná objektívna zodpovednosť za vady a teda ich vedomosť o existencii tejto vady je irelevantná. Relevantné je to, či nehnuteľnosť mala v čase uzatvárania zmluvy predmetné vady, pričom znaleckým dokazovaním aj výsluchom svedkov bolo preukázané, že nehnuteľnosť tieto vady mala, ako v čase dojednávania zmluvy tak aj v čase jej uzatvorenia. Súd prvej inštancie sa vôbec žiadnym spôsobom nevyporiadal so skutočnosťou, že predmetný byt je neupotrebiteľnou vecou z dôvodu zdravotnej závadnosti (zdravotných dôvodov). V konaní mali za nesporné, že žalobcovia ako kupujúci so žalovanými ako predávajúcim uzatvorili dňa 9.12.2011 Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a pozemku, predmetom ktorej bol predaj predmetných nehnuteľností, v ktorej zároveň dohodli, že: „Ak by sa v budúcnosti preukázali prehlásenia predávajúcich uvedené v tomto článku za nepravdivé alebo ak by predávajúci porušili svoje záväzky uvedené v tomto článku tejto zmluvy, je kupujúci oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy, pričom je predávajúci povinný uhradiť kupujúcemu celú škodu vzniknutú z nepravdivostí týchto vyhlásení a porušenia týchto povinností a náklady z toho plynúce.“ Bod 8. článku č. 8 zmluvy: „Predávajúci vyhlasujú, že prevádzaný byt nemá také vady, na ktoré by mali kupujúceho osobitne vopred upozorniť, kupujúci vyhlasuje, že mu je stavu bytu známy z jeho obhliadky na mieste samom.“ V bode 47. uznesenia KS v Bratislave č.k. 4Co/61/2017-424 zo dňa 30.9.2019 ustálené: „Je potrebné pripomenúť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené a správne ustálené, že žalovaní žalobcov v čase realizácie predaja predmetného bytu upozornili na vady v minulosti, s tým, že tieto sú odstránené. Z uvedeného vyhlásenia žalovaných ako predávajúcich je zrejmé, že garantovali bezzávadnosť bytu v čase jeho predaja.“ Najmä, nie však výlučne znaleckým dokazovaním mali za preukázané, že predmetná nehnuteľnosť mala predmetné vady od začiatku užívania (rok 2009), vady boli spôsobené nesprávnou výstavbou, vady reklamované žalovanými v lete 2011 neboli odstránené a že tieto vady predmetná nehnuteľnosť isto mala aj dňa 9.12.2011, čo malo za následok, že vyhlásenia žalovaných v zmysle bodu 1. aj bodu 2. sa preukázali ako nepravdivé. Posudkami Úradu verejného zdravotníctva SR č. 2535/2013, 2536/2013 a 2537/2013 zo dňa 22.8.2013 mali za preukázané, že predmetná nehnuteľnosť nie je vhodná na bývanie z dôvodu zdravotnej závadnosti (ako bezprostredného následku vád, ktorými nehnuteľnosť trpela v čase uzatvorenia zmluvy) a zároveň mali za ustálené, že predmetná nehnuteľnosť je „neupotrebiteľnou vecou“. Mali za nesporné, že odstúpili od zmluvy z dôvodov uvedených v odstúpení. Vykonaným dokazovaním mali za preukázané, že odstúpenie je z formálno-právnej stránky platné. Tiež mali za preukázané, že odstúpenie je z materiálno-právnej stránky platné, pretože: Z pohľadu splnenia podmienok § 597 ods. 1. OZ: V bode 47. uznesenia KS v Bratislave č.k. 4Co/61/2017-424 zo dňa 30.9.2019 ustálené „upozornenie na vady vyskytnuté sa v minulosti, ktoré boli odstránené“ nie je upozornenie na vady v zmysle § 597 ods. 1. Občianskeho zákonníka, zbavujúce žalovaných zodpovednosti za vady, ale garanciou bezvadnosti, v čase uzatvorenia zmluvy nehnuteľnosť tieto vady mala a tieto vady nehnuteľnosť zároveň robia neupotrebiteľnou. Z pohľadu splnenia podmienok § 597 ods. 2. OZ: V bode bode 47. uznesenia KS v Bratislave č.k. 4Co/61/2017-424 zo dňa 30.9.2019 ustálené „upozornenie na vady vyskytnuté sa v
minulosti, ktoré boli odstránené“ ako aj ubezpečenie že nehnuteľnosť nemá vady v zmysle bodu 8. článku 8. zmluvy sú preukázane nepravdivé, pretože v čase uzatvorenia zmluvy nehnuteľnosť tieto vady mala a tieto vady nehnuteľnosť zároveň robia neupotrebiteľnou. Vykonaným dokazovaním mali za preukázané, že žalovaní vedeli o tom, že vady neboli odstránené, ale boli iba zakryté. V prípade, ak sa s týmto názorom odvolací súd nestotožní, na rozhodnutie vo veci samej to nemá podľa nich žiadny vplyv, pretože u žalovaných je daná (a v tomto štádiu súdom konštatovaná minimálne) objektívna zodpovednosť a preto mali za irelevantné, či o tom vedeli alebo nie, keďže mali za preukázané, že nehnuteľnosť túto vadu pri uzatvorení zmluvy mala. Napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov nemá podľa nich oporu v skutkovom ani právnom stave, ani vo vykonanom dokazovaní, pretože prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcov rozsudok nespĺňa náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho je arbitrárny, nepreskúmateľný, zmätočný, jeho odôvodnenie je nepresvedčivé a jeho vyhlásením došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa pri jeho vydávaní neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle zákona viazaný. Podľa názoru žalobcov je výrok napadnutého rozsudku v rozpore s jeho odôvodnením a súd prvej inštancie sa relevantným spôsobom nevyporiadal v podstate so žiadnym tvrdením žalobcov v konaní a v záverečnom návrhu. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 390 CSP zmenil tak, že vyhlási nasledujúci rozsudok: 1) Žalovaní v 1. a 2. rade sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J.:
- Byt č. X, na prízemí, vo vchode C., X-bytového rodinného domu, so súp. č. XXX, na parc. registra „C.“ č. XXX/XX - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2,
- XXXX/XXXXX podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku:
- parc. registra „C.“ č. XXX/XX - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201m2, parc. registra „C“ č. XXX/XX - Ostatná plocha o výmere 35 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J. a
- parc. registra „C“ č. XXX/XX - Ostatná plocha o výmere 79 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J.. 2) Žalobcovia v 1. a 2. rade sú do 3 dní od právoplatnosti rozsudku povinní spoločne a nerozdielne vypratať a odovzdať žalovaným v 1. a 2. rade nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J.:
- Byt č. X, na prízemí, vo vchode C., X-bytového rodinného domu, so súp. č. XXX, na parc. registra „C.“ č. XXX/XX - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2,
- XXXX/XXXXX podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku:
- parc. registra „C.“ č. XXX/XX - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2, parc. registra „C.“ č. XXX/XX - Ostatná plocha o výmere 35 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J. a
- parc. registra „C.“ č. XXX/XX - Ostatná plocha o výmere 79 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre okres Q., obec J., katastrálne územie J.. 3) Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 104.690,- € titulom vrátenia kúpnej ceny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % p.a. odo dňa 5.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 4) Súd priznáva žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 92,76 %.
34. Žalovaní v rámci odvolacej repliky prostredníctvom svojho právneho zástupcu s odôvodnením odvolania žalobcov nesúhlasili, nakoľko žalobcami uvádzané odvolacie dôvody podľa nich neexistujú. Tvrdenia žalobcov označili za účelové, nepravdivé, vyfabulované a zavádzajúce. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov podľa nich k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aj správne právne posúdil. Dali do pozornosti odvolacieho súdu, že vykonaným dokazovaním bolo zistené a správne ustálené, že žalovaní žalobcov v čase realizácie predaja predmetného bytu upozornili na vady vyskytnuté sa v minulosti, s tým, že tieto sú odstránené. V čase predaja bola predmetná stavba bez závad. V konaní mali za nesporné, že v tomto čase byt vady vytýkané v odstúpení od zmluvy nevykazoval, preto predávajúci nemali na čo kupujúcich upozorniť. Zo záverov znaleckých posudkov použitých v konaní vyvodilli, že vady neboli odstránené odborne, ale realizovanou opravou sa len skryli, a z toho dôvodu došlo dodatočne k ich opakovanému výskytu. Vykonaným dokazovaním mali za zistené, že žalovaní (predávajúci) ako laici, ktorí vady bytu riadne reklamovali u zhotoviteľa stavby, nemali o neodbornosti opravy a zakrytí vád žiadnu vedomosť. V konaní neboli podľa nich tvrdené skutočnosti,
že by opravu vykonali sami žalovaní (svojpomocne, neodborne). Svedecká výpoveď F. X., realitnej maklérky, zo dňa 25.02.2014 podľa nich preukázala, že žalovaným opravu vád bytu pred predajom sama odporučila a títo opravu pred predajom odborne- zhotoviteľom stavby zabezpečili. Počas celého konania mali za nesporné, že žalobcovia ako kupujúci boli na vady (v podobe zatekania), ktoré sa vyskytli v minulosti zo strany žalovaných ako predávajúcich pred predajom upozornení, čo potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa F. X.. Tvrdenia žalobcov uvedené v odvolaní, že im predmetné vady žalovaní aj realitná maklérka zamlčali a nemali ich ani možnosť zistiť pri obhliadke bytu, označili za nepravdivé a odporujúce vykonanému dokazovaniu. To, že žalobcovia prišli s uvedenými tvrdeniami o zamlčaní vád až po tom, ako súd prvej inštancie žalobu zamietol, podľa žalovaných len potvrdzuje účelovosť ich konania. Odstránenie reklamovaných vád zhotoviteľom stavby pánom J. počas mesiaca august v roku 2011 považovali žalovaní za profesionálne a dôsledné, nakoľko od času ich odstránenia sa reklamované vady viac na predmetnom byte nevyskytli (a to aj napriek tomu, že sa jednalo o štyri mesiace jesenného daždivého obdobia, od augusta 2011 do 09.12.2011). Podľa nich za odstraňovanie vád zhotoviteľom stavby žalovaní predávajúci ako laici nenesú zodpovednosť. O skutočnosti, že byt v čase predaja netrpel vadami v podobe zatekania sa žalobcovia osobne presvedčili opakovanými ohliadkami na mieste samom. Uviedli, že z ich strany nedošlo k žiadnemu krátkodobému zakrytiu dôsledkov zatekania. Keďže od vykonanej opravy sa žiadne zatekanie v predmetnom byte nevyskytlo, boli žalovaní presvedčení, že došlo k skutočnému odstráneniu vád. Žalovaní práve naopak, v snahe demonštrovať neexistenciu zatekania, odstránili pred predajom kazetový strop zo spálne, aby mali žalobcovia možnosť presvedčiť sa na vlastné oči, že vada v podobe zatekania, o ktorej boli pred kúpou upovedomení, bola riadne odstránená a prevádzaný byt ňou už netrpí. Prekvapujúcim a zo strany žalobcov úplne novým tvrdením je, že proces odstraňovania vady reklamovanej žalovanými v roku 2011 nebol v čase uzatvárania zmluvy dokončený, a že v odstraňovaní vady sa pokračovalo, keď už byt vlastnili žalobcovia. Žalovaní mali za to, že žalobcovia účelovo a zavádzajúco spájajú dve reklamácie a ich vybavovanie odstraňovaním závad, ktoré boli uplatnené so značným časovým odstupom (cca 8 mesiacov), rozdielnymi subjektami (prvú uplatnili žalovaní a druhú žalobcovia) a každá z nich bola zhotoviteľom stavby samostatne vybavená. Tvrdenie žalobcov, že proces odstraňovania vady reklamovanej žalovanými v roku 2011 nebol v čase uzatvárania zmluvy dokončený, považovali za absolútne nepravdivé. Žalobcovia opakovane prišli s úplne novým účelovým tvrdením až po tom, ako súd prvej inštancie žalobu zamietol, pričom počas takmer 9 rokov trvajúceho konania túto skutočnosť neuviedli. Mali za nepochopiteľné, že žalobcovia ešte v apríli roku 2012 (po 4 mesiacoch od nadobudnutia) „investovali“ do predmetnej nehnuteľnosti (dôkazy o tom predložili samotní žalobcovia v podobe účtovných dokladov, ktoré žiadali preplatiť), hoci ako sami uvádzajú v žalobe, táto od nadobudnutia trpela podstatnými vadami, ktoré bránili a znemožňovali jej riadne užívanie. Boli toho názoru, že vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne právne posúdil otázku naplnenia hmotnoprávnych otázok platnosti relevantného odstúpenia žalobcov od kúpnej zmluvy týkajúcej sa predmetného bytu, t.j. pokiaľ ide o existenciu zmluvných alebo zákonných dôvodov podmieňujúcich možnosť takéhoto právneho úkonu, keď dospel k záveru, že zo strany žalobcov nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, nakoľko neboli naplnené predpoklady pre takýto úkon v zmysle ustanovenia § 597 ods. 1 a 2 OZ.
35. Pokiaľ ide o neupotrebiteľnosť predanej veci zo zdravotných dôvodov, ktorej žalobcovia venujú značnú časť podaného odvolania, dali žalovaní do pozornosti odvolacieho súdu, že k tejto skutočnosti sa vyjadril aj súdny znalec, avšak len nepriamo, ktorý v odpovedi na otázku, či nehnuteľnosť trpí takými vadami, ktoré ju robia neupotrebiteľnou (ktoré znemožňujú riadne užívanie nehnuteľnosti) sa odvolal výlučne na posudky Úradu verejného zdravotníctva SR, podľa ktorých v časti bytu sú prekročené limitné hodnoty výskytu mikroorganizmov v prostredí bytu. Pokiaľ ide o výskyt plesní v stavebných konštrukciách, znalec zaraďuje medzi primárne príčiny ich vzniku aj nedostatočné vetranie, pričom ich vznik je v drvivej väčšine prípadov kombináciou viacerých príčin. V znaleckom posudku sa uvádza, že najjednoduchším spôsobom znižovania relatívnej vlhkosti vzduchu (miery nasýtenia vzduchu vodnou parou) je hlavne pomocou intenzity vetrania. Nové moderné okná majú tesnosť oveľa väčšiu ako okná vyrábané a osádzané v minulosti. V takýchto miestnostiach (priestoroch), skoro vzduchotesne uzavretých, stúpa relatívna vlhkosť vzduchu vyššie ako sa uvažuje v tepelno-technických výpočtoch. Vzhľadom na uvedené príčiny vzniku plesní vyjadrili presvedčenie, že o prekročenie limitných hodnôt výskytu mikroorganizmov v prostredí bytu sa pričinili hlavnou mierou samotní žalobcovia, ktorí dlhodobým nevetraním bytu, jeho zatemnením ako aj nedostatočným vykurovaním vytvorili ideálne prostredie pre klíčenie a rast plesní, ktoré dosiahli až hodnoty nevyhovujúce hygienickým požiadavkám stanovených pre kvalitu vnútorného ovzdušia budov. Podľa ich názoru pri dostatočnom vetraní, presvetlení bytu a primeranom vykurovaní by aj za zvýšenej relatívnej vlhkosti vzduchu v
dôsledku zistených porúch bolo možné byt udržať v upotrebiteľnom (v užívaniaschopnom) stave. Mali za to, že rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 37C/188/2013-515 zo dňa 20.11.2020, ktorým žalobu zamietol a žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, vychádza zo správnych skutkových zistení, ako aj zo správneho právneho posúdenia veci, je riadne, podrobne a presvedčivo odôvodnený a vydaný plne v súlade s právom na spravodlivý súdny proces. Sú presvedčení, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny a zákonný, a preto žiadali odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 37C/188/2013-515 zo dňa 20.11.2020, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1. CSP potvrdil a žalovaným priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
36. V následnom odvolacom vyjadrení žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu odmietli tvrdenie žalovaných o tom, že tvrdenia žalobcov sú nepravdivé, vyfabulované a zavádzajúce, keď práve žalobcovia boli žalovanými pri uzatváraní kúpnej zmluvy uvedení do omylu v podobe ich nepravdivých vyhlásení v kúpnej zmluve a zároveň zamlčania vád predmetných nehnuteľností v čase uzatvárania tejto kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému zisteniu, že žalovaní oboznámili žalobcov, že na predmetných nehnuteľnostiach sa v minulosti vyskytla vada s tým, že táto už bola odstránená a už sa na prevádzaných nehnuteľnostiach nevyskytuje, ktorý záver však označili za nesprávne skutkové zistenie. Žalobcami predloženou inzerciou z rozhodného obdobia mali za preukázané, že v okolí sa predávali identické nehnuteľnosti za rovnaké ceny. Žalobcovia by nikdy nekúpili dom, o ktorom by vedeli, že trpel vadami a už vonkoncom nie dom, ktorý trpel konštrukčnými vadami. V konaní mali za preukázanú aj nepravdivosť tvrdenia žalovaných o tom, že pre žalobcov malo byť motiváciou kúpiť si nehnuteľnosti od nich to, že v cene bola zahrnutá kuchynská linka so spotrebičmi, pretože napríklad pri ponuke na č.l. 305 bola inzerovaná „akcia“, ktorá predstavovala kuchynskú linku+spotrebiče v cene nehnuteľnosti, čo je uvedené v texte inzerátu na č.l. 305. Uvedené tvrdenie žalovaných označili za absurdné. Súd prvej inštancie uzavrel, hoci nesprávne, že žalovaní upozornili žalobcov na to, že nehnuteľnosť trpela vadami s tým, že tieto už boli odstránené, avšak nikdy nekonštatoval, že predmetné vady boli odstránené a že „v čase predaja bola predmetná nehnuteľnosť bez závad“, ako uvádzajú vo svojom vyjadrení žalovaní. Toto tvrdenie žalovaných mali za nepravdivé a zavádzajúce, snažiace sa navodiť dojem, že súd prvej inštancie túto skutočnosť konštatoval, čo však nie je pravda, keď si iba osvojil to, že žalovaní zároveň ubezpečili žalobcov, že vady boli odstránené. Absenciu vád v čase predaja však súd prvej inštancie nikdy nekonštatoval. Toto bolo predmetom znaleckého dokazovania a znalec uviedol, že predmetné nehnuteľnosti vadami trpeli vadami už v čase predaja, nakoľko pred tým neboli odstránené. Vykonaným dokazovaním, a to predovšetkým znaleckým dokazovaním, mali za preukázané, že vady a ich prejavy boli skryté. V konaní mali taktiež za preukázané, že k odstráneniu polystyrénových podhľadov došlo až po uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2011, pričom žalobcovia ako kupujúci sa so skutočným stavom mohli oboznámiť prvýkrát až pri preberaní bytu 16.12.2011, kedy bol taktiež žalobca 1/ (ktorý sa preberania zúčastnil) uvedený žalovaným 1/ do omylu v tom, že sa jedná iba o pozostatky lepidla po odstránených polystyrénových podhľadoch. Vo vyjadrení žalovaní sami potvrdzujú, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že predmetné vady neboli odstránené, len sa skryli. A keďže vady sa „opravou“ iba skryli, avšak neodstránili, považovali za nespochybniteľné a preukázané, že predmetné nehnuteľnosti mali tieto vady aj v čase predaja žalovanými žalobcom, t.j. ku dňu 9.12.2011. Konštatoval to aj znalec D.. D. X.., keď v odpovedi znalca na otázku č. 6. v ZP 227/2014, či nehnuteľnosť mala tieto vady v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania (dňa 9.12.2011), uviedol: „Primárne príčiny poruchy je možné v tomto prípade zaradiť medzi tzv. „skryté závady“ a tie iste existovali aj k termínu 9.12.2011.“ Pripomenuli konštatovanie súdu prvej inštancie, že u žalovaných je daná objektívna zodpovednosť za vady. Z toho dôvodu mali za irelevantné, či vady odstraňovali žalobcovia osobne alebo prostredníctvom tretej osoby a rovnako to, či vedeli alebo nevedeli o nedôslednom odstraňovaní tejto vady, t.j. že táto vada nebola odstránená. Podotkli, že z výsluchu svedkyne X. vyplynulo, že žalovaní mali v úmysle predmetné nehnuteľnosti predať s vadami, od čoho ich mala odhovoriť samotná X.. Toto mentálne a morálne nastavenie žalovaných mali za potrebné vziať do úvahy pri hodnotení správania a tvrdení žalovaných, navyše, keď sa v konaní opakovane preukázala nepravdivosť ich tvrdení. Skutočnosť, či žalobcovia boli pred predajom (pri uzatváraní kúpnej zmluvy) upozornení žalovanými na vady v podobe zatekania, ktoré sa vyskytli v minulosti, označili za spornú od počiatku. Pre žalobcov je nepochopiteľné, že žalovaní takto neskrývane klamú. Mali za absurdné tvrdiť, že žalobcovia si kúpili predmetné nehnuteľnosti od žalovaných, aj napriek tomu, že vedeli o tom, že tieto v minulosti trpeli (akýmikoľvek) vadami, a to bez ohľadu na to, či boli alebo neboli odstránené. To, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k tomuto nesprávnemu skutkovému zisteniu (t.j. že žalobcovia boli upozornení na
vady vyskytnuté sa v minulosti s tým, že boli odstránené) je jeden z odvolacích dôvodov. Pripomenuli, že aj vo svojom odvolaní poukazujú na to, že žalovaní ani svedkyňa X. nedokázali uviesť a neuviedli, kto konkrétne mal žalovaných na tieto vady upozorniť. Ich pôvodné všeobecné tvrdenie o tom, že žalovaní boli na vady upozornení, následne sami minimálne spochybnili (podľa názoru žalobcov vyvrátili). V konaní právny zástupca žalovaných tvrdil, že žalobcov oboznámili žalovaní, žalobca 1/ to na pojednávaní v podstate poprel, keďže tvrdil, že to bola svedkyňa F. X., tá to však nepotvrdila a žalovaná 2/ sa k tejto otázke nevyjadrila vôbec. Za motiváciu žalovaných mali čo najskôr sa zbaviť zdravotne závadnej nehnuteľnosti s vadami a to dokonca bez toho, aby sa vady pokúsili odstrániť. Rovnako mali za potrebné zohľadniť aj motiváciu svedkyne X. zamlčať predmetné vady pred žalobcami, pretože jej odmena vo výške 3.140,- € bola v zmysle Zmluvy o obstaraní kúpy zo dňa 15.11.2011 (č.l. 458 a nasl.) priamo závislá na tom, či žalobcovia kúpia práve a jedine tento byt od žalovaných. Žalobcovia od počiatku uvádzajú, že predmetné vady žalovaní pred nimi zamlčali. Žalobcovia to uviedli nielen v žalobe vo veci samej, ale uviedli to už pred začatím konania v odstúpení od kúpnej zmluvy doručeným žalovaným ešte pred začatím konania vo veci samej - „Odstúpenie od Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a pozemku zo dňa 9.12.2011“. Toto tvrdenie žalovaných svedčí o bezškrupulóznosti žalovaných, ktorí sú schopní a ochotní tvrdiť čokoľvek, len aby sa vyhli zodpovednosti za svoje konanie. Dokonca aj takto neskrývane klamať. Práve z dôvodu, že sa jednalo o spoločné konanie žalovaných a svedkyne X., ktorá zároveň vypracovala kúpnu zmluvu, v tejto zmluve nebolo uvedené, že sa v minulosti na prevádzaných nehnuteľnostiach v minulosti vyskytli vady, tieto boli odstránené, ani to, že s tým boli žalobcovia ako kupujúci žalovanými ako predávajúcimi oboznámení. Práve naopak, v kúpnej zmluve boli nepravdivé ubezpečenia, že predmetné nehnuteľnosti netrpia žiadnymi vadami. Svedkyňa X. mala preukázane motív zamlčať pred žalovanými existenciu predmetných vád. Rovnako tak mala motív aj vypovedať v konaní pred súdom prvej inštancie nepravdivo, pretože ak by priznala, že žalobcom boli tieto vady zamlčané, malo by to za následok hmotnoprávnu zodpovednosť za spôsobenú škodu. Zároveň nemali za vylúčené, že by mohlo dôjsť aj aj k vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, keďže boli žalobcovia uvedení do omylu, v dôsledku čoho v domnení, že kupujú vec bez vád, im bola predaná vec v skutočnosti s vadami a neupotrebiteľná za cenu 104.690,- €. Vzhľadom na súdom prvej inštancie správne konštatovanú a danú objektívnu zodpovednosť žalovaných za vady v čase predaja, t.j. bez ohľadu na to, či o vadách vedeli alebo nie, mali za irelevantné, čo si mysleli o profesionalite zhotoviteľa - P. J.. Vychádzajúc z výsluchu P. J. na pojednávaní a jeho výpovede o priebehu odstraňovania predmetných vád, muselo byť žalovaným aj ako laikom už v počas „procesu odstraňovania vád“ jasné, že tieto odstránené neboli a že boli iba zakryté ich prejavy. Z výsluchu tohto svedka mali za zrejmé, že sa snaží predovšetkým minimalizovať vlastnú zodpovednosť, ktorú má ako zhotoviteľ vo vzťahu k žalovaným. Žalovaní majú objektívnu zodpovednosť za to, že predmetné nehnuteľnosti mali vady v čase predaja kupujúcim. Predmetom tohto konania je vzťah žalobcovia - žalovaní, zodpovednosť žalovaných a vzájomné nároky z tohto vzťahu vyplývajúce. Zodpovednostný vzťah medzi žalovanými a P. J. nie je predmetom tohto konania. Podotkli, že výrok súdu, že žalovaní sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností má deklaratórny charakter a teda žalovaní si ako vlastníci (ktorými sa stali v dôsledku odstúpenia žalobcov od kúpnej zmluvy) mali už dávno riešiť nároky voči P. J., resp. jeho otcovi, od ktorého predmetné nehnuteľností kúpili. Zároveň, nakoľko si žalovaní podľa vlastných slov predmetné vady u P. J. riadne uplatnili a tieto aj podľa záverov znaleckého dokazovania neboli doposiaľ odstránené, záručná doba neplynie a tieto nároky zostali žalovaným zachované. Upozornili, že samotní žalovaní v úvode svojho vyjadrenia konštatujú, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že vady na predmetných nehnuteľnostiach neboli odstránené, iba boli skryté. Toto tvrdenie žalovaných samo o sebe taktiež preukazuje, že žalobcovia sa pri obhliadke nemohli oboznámiť so skutočným stavom nehnuteľností, pretože vady boli zakryté. Neuskutočnili sa žiadne opakované obhliadky. Uskutočnila sa jedna obhliadka, po ktorej nasledoval podpis Zmluvy o obstaraní kúpy s realitnou kanceláriou, v ktorej už sú presne špecifikované predmetné nehnuteľnosti a zaplatenie preddavku rezervačného poplatku k rukám realitnej kancelárie v ten istý deň. Počas tejto obhliadky bol strop zakrytý - oblepený polystyrénovými kazetami, čo znemožňovalo oboznámiť sa so skutočným stavom nehnuteľností. Polystyrénové stropné kazety boli odstránené až po uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2011, pričom žalobca 1/, ktorý nehnuteľnosti za žalobcov preberal, mal možnosť sa so skutočným stavom stropu oboznámiť prvýkrát až pri preberaní nehnuteľností 16.12.2011, t.j. v čase, kedy bola kúpna zmluva už uzatvorená. Na jeho dotaz k stavu stropu bol zo strany žalovaného 1/ nepravdivo ubezpečený, že sa jedná iba o zvyšky lepidla po stropných kazetách. Svedok P.Í. J. (zhotoviteľ stavby) uviedol, že začal odstraňovať vadu v čase, keď tam bývali žalovaní (t.j. pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi účastníkmi) a pokračoval v odstraňovaní vady pri pánovi Veselom, čiže keď už byt vlastnili žalobcovia (t.j. po uzatvorení kúpnej zmluvy), z čoho žalobcovia vyvodili, že proces odstraňovania vady reklamovanej žalovanými v roku 2011 nebol v čase uzatvárania zmluvy dokončený, čiže vada nebola a
nemohla byť odstránená. Žalobcovia sú presvedčení a tvrdia, že práve skutočnosť, že do bytu zatekalo aj naďalej po tom, ako boli vady podľa tvrdenia žalovaných v auguste 2011 odstránené, bolo dôvodom, pre ktorý tento strop žalovaní oblepili polystyrénovými kazetami, t.j. aby zakryli, že do bytu zateká, nakoľko pokiaľ by táto vada bola viditeľná, predmetné nehnuteľnosti by nikto nekúpil, navyše, keď za rovnakú cenu sa predávali v tej lokalite v podstate totožné byty bez vád. Taktiež, ak by aj tvrdenie žalovaných, že do bytu už po auguste 2011 nezatekalo bolo pravdivé (čo nie je), tak by strop bolo nutné nechať vyschnúť a žalobcovia by takýto vodou nasiaknutý strop neoblepili polystyrénovými platňami, pretože si museli byť vedomí, že tým znemožnili, aby sa voda v strope odparila a stop postupne vyschol. Oporu v skutkovom stave nemá ani tvrdenie žalovaných. Prekvapujúcim a zo strany žalobcov úplne novým tvrdením je, že proces odstraňovania vady reklamovanej žalovanými v roku 2011 nebol v čase uzatvárania zmluvy dokončený, a že v odstraňovaní vady sa pokračovalo, keď už byt vlastnili žalobcovia. Žalobcovia účelovo a zavádzajúco spájajú dve reklamácie a ich vybavovanie odstraňovaním závad, ktoré boli uplatnené so značným časovým odstupom (cca 8 mesiacov), rozdielnymi subjektami (prvú uplatnili žalovaní a druhú žalobcovia) a každá z nich bola zhotoviteľom stavby samostatne vybavená. Tvrdenie žalobcov, že proces odstraňovania vady reklamovanej žalovanými v roku 2011 nebol v čase uzatvárania zmluvy dokončený je absolútne nepravdivé. Žalobcovia opakovane prišli s úplne novým účelovým tvrdením až po tom, ako súd prvej inštancie žalobu zamietol, pričom počas celého doterajšieho, už takmer 9 rokov trvajúceho konania, túto skutočnosť neuviedli.“ Zo strany žalobcov sa nejedná o nové tvrdenie. Jedná sa o konštatovanie výsledku vykonaného dokazovania. Svedok P. J. (zhotoviteľ stavby) v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uviedol, že začal odstraňovať vadu v čase keď tam bývali žalovaní (t.j. pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi účastníkmi) a pokračoval v odstraňovaní vady pri pánovi V., čiže keď už byt vlastnili žalobcovia (t.j. po uzatvorení kúpnej zmluvy), čo znamená, že proces odstraňovania vady reklamovanej žalovanými v lete 2011 nebol v čase uzatvárania zmluvy 9.12.2011 dokončený, čiže vada nebola a nemohla byť odstránená. Nejedná sa ani o žiadne spájanie dvoch reklamácií a ich vybavovanie odstraňovaním závad ako tvrdia žalovaní, pretože ako samotní žalovaní uviedli, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že v auguste 2011 žalovanými uplatnené vady odstránené neboli, iba boli zakryté a že predmetné nehnuteľnosti trpeli týmito vadami aj ku dňu 9.12.2011 (v čase predaja). Jednalo sa teda o tie isté vady, ktoré boli uplatnené žalovanými v auguste 2011 a ktoré v skutočnosti neboli odstránené. Žalobcovia boli dobromyseľní a dôverovali žalovaným, že poruchy stropu, ktoré bolo možné zistiť prvýkrát až po odstránení stropných kaziet žalovanými, t.j. po uzatvorení kúpnej zmluvy a pred prevzatím nehnuteľností, sú iba pozostatkami lepidla zo stropných kaziet. Žalobcovia si po nadobudnutí nehnuteľosti objednali montáž sadrokartónového podhľadu a vstavaných skríň. Žalobcovia kupovali predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere a verili aj tomu, že sa jedná iba o pozostatky lepidla na strope. Preto si u dodávateľa P. F. - I. D. objednali vstavané skrine, ktoré im boli dodané 21.2.2012. Objednané však boli už 16.1.2012, t.j. v čase, kedy žalobcovia verili ubezpečeniu žalobcov, že sa jedná iba o pozostatky lepidla po stropných kazetách. Pri montáži sadrokartónového podhľadu žalobcov zhotoviteľ STAV BAU, s.r.o. upozornil, že sa nejedná iba o pozostatky lepidla ale zrejme o iné, závažnejšie vady. Z tohto dôvodu sa so zhotoviteľom dohodli na prerušení prác s tým, že v nich budú pokračovať po tom, ako bude otázka týchto vád vyriešená. Keďže sa tak nestalo, dohodli sa žalobcovia so zhotoviteľom na ukončení zhotovovania diela a zhotoviteľ im vyfakturoval dovtedy uskutočnenú časť diela. Počas tejto niekoľkomesačnej doby sa však v prácach nepokračovalo. Tieto v apríli 2012 vyfakturované práce resp. časť diela boli objednané a vykonané do momentu upozornenia žalobcov zo strany ich dodávateľa na to, že sa nejedná o pozostatky lepidla (tak ako žalobcu 1/ ubezpečil žalovaný 1/), ale inú vadu. Faktúry od uvedených dodávateľov sa nachádzajú v súdnom spise. Práve naopak, nelogické by podľa nich bolo, ak by žalobcovia investovali do predmetných nehnuteľností, ak by vedeli, alebo mali čo i len podozrenie, že tieto trpia vadami. Na to by však bolo potrebné, aby boli žalovanými o vadách vopred oboznámení. Nesúhlasili ani s tvrdením žalovaných, že „súd prvej inštancie správne právne posúdil otázku naplnenia hmotnoprávnych otázok platnosti relevantného odstúpenia žalobcov od kúpnej zmluvy týkajúcej sa predmetného bytu, t.j. pokiaľ ide o existenciu zmluvných alebo zákonných dôvodov podmieňujúcich možnosť takéhoto právneho úkonu, keď dospel k záveru, že zo strany žalobcov nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, nakoľko neboli naplnené predpoklady pre takýto úkon v zmysle ustanovenia § 597 ods. 1 a 2 OZ.“, pretože tieto závery súdu nemajú oporu v skutkovom ani právnom stave, ani vo vykonanom dokazovaní. Konkrétne dôvody odvolania sú uvedené v odvolaní žalobcov proti rozsudku OS Pezinok č.k. 37C/188/2013-515 zo dňa 20.11.2020. K žalovanými tvrdenej absencii zákonných dôvodov podmieňujúcich možnosť odstúpenia od zmluvy podľa § 597 ods. 1 OZ pripomenuli konštatovanie súdu prvej inštancie, že je daná objektívna zodpovednosť žalovaných za vady predmetných nehnuteľností. Znalec konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti vadami trpeli iste aj ku dňu 9.12.2011, t.j. ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Znalec konštatoval aj to, že predmetné vady
neboli v auguste 2011 odstránené, boli iba zakryté, na čo poukázali aj samotní žalovaní vo svojom vyjadrení. Prvoinštančný aj odvolací súd zhodne skonštatovali, že predmetný byt je zároveň vecou neupotrebiteľnou. Z pohľadu naplnenia podmienok podľa § 597 ods. 1 OZ mali teda odstúpenie žalobcov za platné, pretože objektívnu zodpovednosť zakladajú dve skutočnosti: 1. Vec mala vady v čase predaja a 2. tieto vady robia vec neupotrebiteľnou. Mali za irelevantné, či žalovaní o vadách vedeli. Na existencii objektívnej zodpovednosti by nič nezmenilo ani to, ak by bolo pravdivé ich tvrdenie o tom, že upozornili žalobcov na to, že vady sa vyskytli v minulosti s tým, že tieto boli odstránené, pretože aj takýmto tvrdením by deklarovali, že nehnuteľnosti vadami v čase predaja netrpeli a v konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosti týmito aj inými vadami v čase predaja trpeli. Žalovaných by upozornenie na tieto vady mohlo exkulpovať iba a jedine v prípade, ak by žalobcov upozornili na to, že prevádzané nehnuteľnosti trpia týmito vadami v čase predaja a žalobcovia by predmetné nehnuteľnosti kúpili s vedomím, že kupujú nehnuteľnosti trpiace vadami. Zároveň, z dôvodu obilgatórnej písomnej formy kúpnej zmluvy, by toto upozornenie, ako aj prejav vôle žalobcov ako kupujúcich o tom, že predmetné nehnuteľnosti vedome nadobúdajú aj s vadami, museli byť obsiahnuté v kúpnej zmluve. Kúpna zmluva však nič také neobsahuje. Práve naopak, obsahuje nepravdivé ubezpečenie zo strany žalovaných, žalovaných o tom, že predmetné nehnuteľnosti nemajú žiadne vady. Taktiež, ak by aj boli žalovaní exkulpovaní ohľadne nejakej konkrétnej vady (čo nie sú), súd je povinný skúmať platnosť odstúpenia aj z pohľadu iných vád, a to vrátane tých, ktoré neboli uvedené v odstúpení žalobcov, pokiaľ týmito vadami prevádzané nehnuteľnosti trpeli v čase predaja. To však súd neurobil. Čo sa týka žalovanými tvrdenej absencie zmluvných dôvodov podmieňujúcich možnosť odstúpenia od zmluvy podľa § 597 ods. 2 OZ, touto otázkou sa prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal a ani sa s ňou nevyporiadal. Žalobcovia pritom od počiatku konania poukazovali na to, že v bode 8. Článku VII. zmluvy - „Technický stav domu, bytu a pohľadávky tretích osôb“ žalovaní nepravdivo žalobcov ubezpečili a vyhlásili, že: „Predávajúci vyhlasujú, že prevádzaný byt nemá také vady, na ktoré by mali kupujúceho osobitne vopred upozorniť.“ Znaleckým dokazovaním mali za preukázané, že v čase uzatvárania mala nehnuteľnosť vady vytýkané žalobcami. Znaleckým dokazovaním mali za preukázané aj to, že predmetné nehnuteľnosti trpia aj ďalšími vadami, ktoré boli spôsobené tým, že nehnuteľnosti boli postavené v rozpore s projektovou dokumentáciou, technickými normami, technologickými postupmi a zabudovaním nekvalitných resp. nevhodných materiálov. V tejto súvislosti poukazujú žalobcovia na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009, podľa ktorého: „Obč. zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov.“ Pripomenuli, že znalec konštatoval vady, ich príčinu a následok v podobe prítomnosti a premnoženia plesní a spór a zamorenie bytu nimi. Znalec z oboru stavebníctvo - pozemné stavby, resp. poruchy stavieb sa prirodzene nemohol vyjadriť k zdravotnej závadnosti alebo nezávadnosti stavby, t.j. spôsobilosti na užívanie predmetnej nehnuteľnosti zo zdravotného hľadiska. K tomuto sa jednoznačne a nespochybniteľne vyjadril Úrad verejného zdravotníctva SR v posudkoch č. 2535/2013, 2536/2013 a 2537/2013 zo dňa 22.8.2013, na čo znalec poukázal. Neupotrebiteľnosť je podľa nich právnou otázkou, ktorú hodnotí a konštatuje súd. Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 4Co/61/2017-424 zo dňa 30.9.2019 jednoznačne uviedol, že predmetný byt je „neupotrebiteľnou vecou“ z dôvodu zdravotnej závadnosti (zdravotných dôvodov) a vzhľadom na to mali akúkoľvek polemiku ohľadne tejto neupotrebiteľnosti za vylúčenú, nadbytočnú a irelevantnú. Neakceptovali ani tvrdenie žalovaných: „Pokiaľ ide o výskyt plesní v stavebných konštrukciách, znalec zaraďuje medzi primárne príčiny ich vzniku aj nedostatočné vetranie, pričom ich vznik je v drvivej väčšine prípadov kombináciou viacerých príčin. V znaleckom posudku sa uvádza, že najjednoduchším spôsobom znižovania relatívnej vlhkosti vzduchu (miery nasýtenia vzduchu vodnou parou) je hlavne pomocou intenzity vetrania. Nové moderné okná majú tesnosť oveľa väčšiu ako okná vyrábané a osádzané v minulosti. V takýchto miestnostiach (priestoroch), skoro vzduchotesne uzavretých, stúpa relatívna vlhkosť vzduchu vyššie ako sa uvažuje v tepelno-technických výpočtoch. Vzhľadom na uvedené príčiny vzniku plesní sme presvedčení, že o prekročenie limitných hodnôt výskytu mikroorganizmov v prostredí bytu sa pričinili hlavnou mierou samotní žalobcovia, ktorí dlhodobým nevetraním bytu, jeho zatemnením ako aj nedostatočným vykurovaním vytvorili ideálne prostredie pre klíčenie a rast plesní, ktoré dosiahli až hodnoty nevyhovujúce hygienickým požiadavkám stanovených pre kvalitu vnútorného ovzdušia budov. Pri dostatočnom vetraní, presvetlení bytu a primeranom vykurovaní by aj za zvýšenej relatívnej vlhkosti
vzduchu v dôsledku zistených porúch bolo možné byt udržať v upotrebiteľnom (v užívaniaschopnom) stave.“ Žalobcovia upozornili, že znalec na 28. strane Znaleckého posudku č. 227/2014 v bode 2.2.4. „Vplyv užívania tejto časti stavby konštatoval: „Z titulu užívania tejto posudzovanej časti stavby nevznikli žiadne poruchy, ktoré by súviseli s posudzovanou problematikou.“ Mali za preukázané, že žalobcovia nezapríčinili vznik plesní v predmetnom byte, ani k jeho vzniku neprispeli. K tvrdeniu, že žalobcovia sa pričinili hlavnou mierou o prekročenie limitných hodnôt mikroorganizmov v prostredí bytu jeho nevetraním, nedostatočným vykurovaním a nedostatočným presvetlením, poukázali aj na to, že tejto problematike sa znalec podrobne venuje v bode 2.2.4.1. „Plesne v stavebných konštrukciách“ na stranách 28. až 30. Znaleckého posudku č. 227/2014, pričom na strane 29. k podmienkam vzniku plesní uvádza: „Kľúčovým faktorom sa stáva prítomnosť vody.“ Taktiež, pojednanie znalca o potrebe vetrania sa týkalo predovšetkým prípadov, kedy sú v rámci rekonštrukcií v starých domoch osadené nové plastové okná, čo však nie je tento prípad. Okrem toho, žalobcovia riadne vetrali, kúrili a o predmetnú nehnuteľnosť sa starali, okrem prirodzenej starostlivosti aj v rámci prevenčnej povinnosti. Odpoveď na otázku miery zavinenia/pričinenia žalobcov k vzniku plesní sa znalec vyjadril v záveroch znaleckého posudku, kedy konštatoval príčinu vád: • vplyv kvality / nekvality projektu 0,0 %, • vplyv realizácie stavby 80,0 - 90,0 %, • vplyv kvality zabudovaných materiálov 10,0 - 20,0 %, • vplyv užívania stavby 0,0 %, • iné vplyvy 0,0 %“. Mali za preukázané, že spôsob užívania stavby žalobcami nemal žiadny vplyv na vznik plesní. Tento bol spôsobený realizáciou stavby v spojení s kvalitou zabudovaných materiálov. Považovali za zrejmé, že sa jedná o konštrukčné vady, ktorými predmetné nehnuteľnosti trpia od počiatku. V tejto súvislosti poukázali aj na to, že Úrad verejného zdravotníctva SR v posudkoch č. 2535/2013, 2536/2013 a 2537/2013 zo dňa 22.8.2013 skonštatoval nespôsobilosť predmetného bytu na užívanie a zdravotnú závadnosť. Obhliadka a odbery vzoriek sa uskutočnili dňa 14.8.2013, t.j. v najteplejšom období roku, kedy sa predmetné nehnuteľnosti vetrali neprerušovane, t.j. 24 hodín denne, nakoľko klimatické podmienky to umožňovali. Keď však do bytu zateká voda cez strechu, akokoľvek intenzívne vetranie jednoducho nepomôže, pretože stropné konštrukcie sú nasiaknuté a opakovane nasiakané vodou pri každom daždi, alebo manipuláciou „horného suseda“ s vodou na terase, tvoriacej strop predmetného bytu (ktorá terasa bola navyše postavená v rozpore s projektovou dokumentáciou). Tvrdenie žalovaných o tom, že o vznik plesní sa pričinili žalobcovia, mali za nepravdivé, keďže tieto plesne sa v predmetných nehnuteľnostiach nachádzali už v čase, kedy tam bývali žalovaní. Uvedené podľa nich preukazuje výsluch svedkyne F. B. na pojednávaní dňa 16.2.2016, kde uviedla, že primárnym dôvodom, pre ktorý žalovaní chceli byt predať, bolo to mokro a pleseň, kvôli čomu žalovaní nemohli spávať v spálni, pretože malý sa drhol, aj F. (žalovaná 2/). Žalobcovia úprimne nechápu, ako mohol prvoinštančný súd posúdiť a vyhodnotiť podľa nich jednoznačné, zrozumiteľné a nespochybniteľné závery znaleckého posudku č. 227/2014 spôsobom, akým to urobil. Podľa názoru žalobcov, pokiaľ však súd prvej inštancie mal pochybnosti o tom, či znalec zodpovedal všetky otázky, resp. ich zodpovedal dostatočne a zrozumiteľne, vzhľadom na to, že sa jednalo o znalca pribratého súdom, mal podľa názoru žalobcov znalca vypočuť. Navyše, keď v rámci predbežného posúdenia súd prvej inštancie v súvislosti so znaleckým dokazovaním a jeho závermi neuviedol nič. Z tohto dôvodu, v prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že znalec D.. D. X.. vo svojom Znaleckom posudku č. 277/2014 nezodpovedal dostatočne, konkrétne, alebo zrozumiteľne všetky položené otázky, žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom tohto znalca D.. F. D. X..
XX. Žalovaní v odvolacej duplike prostredníctvom svojho právneho zástupcu opakovane uviedli názor, že vykonaným dokazovaním bolo zistené a správne ustálené, že žalovaní žalobcov v čase realizácie predaja predmetného bytu upozornili na vady vyskytnuté sa v minulosti, s tým, že tieto sú odstránené. V čase predaja bola predmetná stavba podľa nich bez závad. Počas celého konania mali za nesporné, že žalobcovia ako kupujúci boli na vady (v podobe zatekania), ktoré sa vyskytli v minulosti zo strany žalovaných ako predávajúcich pred predajom upozornení, čo potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa F. X.. O skutočnosti, že byt v čase predaja netrpel vadami v podobe zatekania, sa žalobcovia osobne presvedčili opakovanými ohliadkami na mieste samom. Zo strany žalovaných nedošlo k žiadnemu krátkodobému zakrytiu dôsledkov zatekania. Keďže od vykonanej opravy sa žiadne zatekanie v predmetnom byte nevyskytlo, boli žalovaní presvedčení, že došlo k skutočnému odstráneniu vád . Ohradili sa proti podľa nich absolútne nepravdivým tvrdeniam žalobcov, že: „ z výsluchu svedkyne
X. vyplynulo, že žalovaní mali v úmysle predmetné nehnuteľnosti predať s vadami, od čoho ich mala odhovoriť samotná X.“. Žalovaní nikdy nemali v úmysle pred žalobcami čokoľvek zatajiť. Vždy s nimi komunikovali seriózne, a na rovinu im uviedli, aké vady sa na predmetnej nehnuteľnosti vyskytli v minulosti. Dôrazne popreli tvrdenie žalobcov, že proces odstraňovania vady reklamovanej žalovanými v roku 2011 nebol v čase uzatvárania zmluvy dokončený, a že v odstraňovaní vady sa pokračovalo, keď už byt vlastnili žalobcovia. Žalobcovia účelovo a zavádzajúco spájajú dve reklamácie a ich vybavovanie odstraňovaním závad, ktoré boli uplatnené so značným časovým odstupom (cca 8 mesiacov), rozdielnymi subjektami (prvú uplatnili žalovaní a druhú žalobcovia) a každá z nich bola zhotoviteľom stavby samostatne vybavená. Tvrdenie žalobcov, že proces odstraňovania vady reklamovanej žalovanými v roku 2011 nebol v čase uzatvárania zmluvy dokončený mali za absolútne nepravdivé. Žalobcovia opakovane prišli s úplne novým účelovým tvrdením až po tom, ako súd prvej inštancie žalobu zamietol, pričom počas celého takmer 9 rokov trvajúceho konania túto skutočnosť neuviedli. Tvrdenie žalobcov, že žalovaní oblepili strop polystyrénovými kazetami, aby zakryli, že do bytu zateká aj naďalej po tom, ako boli vady odstránené, označili za úplný nezmysel. Žalovaní mali strop oblepený polystyrénovými kazetami, od kedy sa do predmetnej nehnuteľnosti nasťahovali. Žalovaní práve naopak, v snahe demonštrovať neexistenciu zatekania a odstránenie vady, zhodili pred predajom kazetový strop zo spálne, práve preto, aby mali žalobcovia možnosť presvedčiť sa na vlastné oči, že vada v podobe zatekania, o ktorej boli pred kúpou upovedomení, bola riadne odstránená a prevádzaný byt ňou už netrpí. Podľa nich sa žalobcom nepodarilo vierohodne odôvodniť, prečo ešte v apríli roku 2012 (po 4 mesiacoch od nadobudnutia) „investovali“ do predmetnej nehnuteľnosti (dôkazy o tom predložili samotní žalobcovia v podobe účtovných dokladov, ktoré žiadajú preplatiť), hoci ako sami uvádzajú v žalobe, táto od nadobudnutia trpela podstatnými vadami, ktoré bránili a znemožňovali jej riadne užívanie. Pokiaľ ide o neupotrebiteľnosť predanej veci zo zdravotných dôvodov, ktorej žalobcovia venujú značnú časť svojho vyjadrenia, opätovne dali do pozornosti odvolacieho súdu, že najjednoduchším spôsobom znižovania relatívnej vlhkosti vzduchu (miery nasýtenia vzduchu vodnou parou) je hlavne pomocou intenzity vetrania. Vzhľadom na príčiny vzniku plesní boli presvedčení, že o prekročenie limitných hodnôt výskytu mikroorganizmov v prostredí bytu sa pričinili hlavnou mierou samotní žalobcovia, ktorí dlhodobým nevetraním bytu, jeho zatemnením a nedostatočným vykurovaním vytvorili ideálne prostredie pre klíčenie a rast plesní, ktoré dosiahli až hodnoty nevyhovujúce hygienickým požiadavkám stanovených pre kvalitu vnútorného ovzdušia budov. Pri dostatočnom vetraní, presvetlení bytu a primeranom vykurovaní by aj za zvýšenej relatívnej vlhkosti vzduchu v dôsledku zistených porúch bolo možné byt udržať v upotrebiteľnom (v užívaniaschopnom) stave. Mali za to, že rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 37C/188/2013-515 zo dňa 20.11.2020, ktorým žalobu zamietol a žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vychádza zo správnych skutkových zistení, ako aj zo správneho právneho posúdenia veci, je riadne, podrobne a presvedčivo odôvodnený a vydaný plne v súlade s právom na spravodlivý súdny proces. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je podľa nich správny a zákonný, a preto žiadali odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 37C/188/2013-515 zo dňa 20.11.2020, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil a žalovaným priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
38. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.
39. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal opätovne vec na odvolacom pojednávaní, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie v súlade s § 384 ods. 1, 2 v spojení s § 385 os. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
40. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho uznesenia zo dňa 30.09.2019, č. k. 4Co61/2017-424, ktorým zrušil pôvodný vo veci súdom prvej inštancie vydaný rozsudok zo dňa 07.06.2016 č.k.37C/188/2013-343 vo vtedy napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie určil, že žalovaní 1/, 2/ sú ako manželia bezpodielovými vlastníkmi relevantných nehnuteľností, žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť tieto nehnuteľnosti vypratať a žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne sumu 104.690 eur titulom vrátenia kúpnej ceny spolu s úrokom z omeškania a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v tomto svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že predmetom jeho odvolacieho prieskumu bolo posúdenie platnosti právneho úkonu, ktorého obsahom bolo odstúpenie žalobcov 1/, 2/ od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanými týkajúcej sa relevantnej nehnuteľnosti. Po stránke formálnoprávnej posúdil tento právny úkon ako platný. Pokiaľ ide o právne posúdenie naplnenia hmotnoprávnych otázok platnosti relevantného odstúpenia žalobcov od kúpnej zmluvy týkajúcej sa predmetného bytu, t. j. pokiaľ ide o
existenciu zmluvných alebo zákonných dôvodov podmieňujúcich možnosť takéhoto právneho úkonu, mal za potrebné vychádzať z čl. 8 bod 5, 6 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 09.12.2011 a z ust. § 597 ods. 1, 2 OZ, keďže s poukazom na ust. § 48 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Do pozornosti dal čl. 8 bod 6 zmluvy, v ktorom predávajúci vyhlásili, že prevádzaný byt nemá také vady, na ktoré by mali kupujúceho osobitne vopred upozorniť a kupujúci vyhlásili, že im je stav bytu známy z jeho obhliadky na mieste samom. V čl. 8 bod 5 zmluvy si účastníci tejto kúpnej zmluvy zmluvne dojednali možnosť odstúpenia kupujúcich od nej v prípade preukázania nepravdivosti tohto prehlásenia predávajúcich v budúcnosti. V odôvodnení uznesenia uviedol aj zákonné možnosti pre odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa § 597 ods. 1, 2 OZ. Odvolací súd vtedy konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo zistené a správne ustálené, že žalovaní žalobcov v čase realizácie predaja predmetného bytu upozornili na vady vyskytnuté sa v minulosti, s tým, že tieto sú odstránené, preto predávajúci nemali na čo kupujúcich upozorniť. Pre účely rozhodnutia vo veci súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania o výskyte vád na byte v čase predaja. Pokiaľ ide o splnenie zákonných predpokladov pre nárok žalobcov na odstúpenie od zmluvy odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal posúdením tej právnej okolnosti, či u žalovaných ide o zodpovednosť objektívneho alebo subjektívneho charakteru, nakoľko nevyhodnotil, či došlo k zisteniu, či žalovaní ako predávajúci mali o neodbornosti opravy vád a o ich neodstránení vedomosť a či takáto zistená skutočnosť by mala alebo nemala vplyv a právny význam na rozhodnutie vo veci. Pre prípad platnosti odstúpenia žalobcov od zmluvy sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o neupotrebiteľnosti predanej veci zo zdravotných dôvodov.
41. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
42. V rámci ďalšieho konania sa súd prvej inštancie podľa odôvodnenia nového rozhodnutia vydaného vo veci, ktoré je aktuálne predmetom odvolacieho prieskumu, zaoberal otázkou, či žalobcovia odstúpili od zmluvy platne v zmysle OZ. Vychádzal zo zistenia, že dňa 01.07.202 prišlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcov, pretože kúpená vec mala mať v čase uzatvorenia zmluvy také vady, s ktorými OZ v ust. § 597 možnosť odstúpenia od zmluvy spája. Vyhodnotil, že žalovaní však žalobcov upozornili na to, že do ich bytu v minulosti zatekalo (do spálne a do kúpeľne) a spoločne s realitnou maklérkou aj uistili žalobcov o tom, že táto vada bola v lete 2011 odstránená a už sa nevyskytuje. Zaujal názor, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za vady na strane predávajúcich. Čo sa týka vady zatekania do spálne a do kúpeľne, ktoré boli predmetom odstúpenia žalobcov od zmluvy, poukázal na to, že na ne boli žalobcovia žalovanými upozornení, preto nemal za možné, aby nimi žalobcovia v odstúpení od zmluvy argumentovali, nakoľko došlo k exkulpácii žalovaných z ich objektívnej zodpovednosti za vady. Pokiaľ ide o ostatné vady v odstúpení žalobcov súd prvej inštancie pristúpil k posúdeniu existencie týchto vád v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ergo či ich možno označiť za skryté vady a posudzoval zodpovednosť za ne. Mal za nesporné, že nehnuteľnosť trpí vadami. Mal však aj za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o tom, že nimi trpela nehnuteľnosť aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Vychádzal zo zistenia, že žalovaní pred predajom vady reklamovali u zhotoviteľa stavby, ktorý realizoval ich odstránenie a neodbornosť tohto odstránenia nepripísal na ťarchu žalovaných, nakoľko nedošlo k preukázaniu toho, že by sa na odstraňovaní vád podieľali, resp. že by o nedôslednom odstránení vád vedeli. Dospel k záveru o neplatnosti odstúpenia žalobcov od kúpnej zmluvy a žalobu preto zamietol.
43. Odvolací súd preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozsudku a obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa intenciami vyslovenými odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení riadil, avšak nie dôsledne , postačujúco a správne, nakoľko z ním vykonaného dokazovania nevyhodnotil úplne správne skutkové závery pokiaľ ide o to, čo bolo vadou na prevádzanom byte a či žalovaní upozornili žalobcov na reálnu vadu bytu a jeho odôvodnenie je zároveň čiastočne zmätočné, nakoľko síce argumentuje vo všeobecnosti objektívnou zodpovednosťou predávajúceho za vady v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, zároveň však zaujal názor, že žalovaní ako predávajúci za vyskytnuté sa vady bytu nenesú zodpovednosť vzhľadom na to, že neodbornosť opravy a neodstránenie vady nemožno pripísať im na zodpovednosť, ktorou zmätočnou argumentáciou použitou v odôvodnení napadnutého rozsudku porušil právo strán sporu na spravodlivý súdny proces v rovine možnosti pochopenia jednoznačných záverov súdu prvej inštancie a možnosti riadneho bránenia sa takýmto jednoznačným právnym záverom v rámci odvolacieho konania.
44. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
45. Práve z dôvodu nutnosti aplikácie vyššie citovaného procesného ustanovenia odvolací nariadil v záujme dodržania procesného postupu podľa ust. § 384 ods. 1 CSP v spojení s § 385 ods. 1 CSP vo veci odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie výsluchom na tomto pojednávaní prítomného žalobcu 1/ a žalovaného 1/ a doplnil dokazovanie výsluchom znalca D.. F. D. k záverom a skutočnostiam uvedeným v jeho znaleckom posudku č. 227/2014, nakoľko to považoval za účelné pre náležité zistenie skutkového stavu a pre rozhodnutie vo veci (§ 208 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP).
46. Komplexným vyhodnotením dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a následne aj súdom odvolacím odvolací súd skutkovo ustálil, že stavba, v ktorej bol relevantný žalovanými žalobcom predávaný byt, mala v čase predaja a uzatvorenia kúpnej zmluvy vady poškodzujúce jej prvky krátkodobého užívania, konkrétne poškodené omietky v byte, ktorých príčinou bolo dlhodobé zatekanie do bytu cez pochôdznu strechu nad bytom. Konkrétnou vadou, v príčinnej súvislosti s ktorou sa tieto omietky v byte poškodili, bola zlá a nekvalitná hydroizolácia strechy, ktorá vada sa podľa znalca dala odstrániť a keďže inak bola stavba podľa znalca bez žiadnych porúch hlavných prvkov, išlo o vadu odstrániteľnú, keď po jej odstránení by hydroizolácia mala životnosť 20 až 50 rokov, t. j. podľa znalca by bol daný problém (vada vyskytujúca sa na prevádzanej nehnuteľnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy) odstránená na dlhodobo. Podľa znalca správna hydroizolácia strechy by bránila tomu, aby sa poškodené a opravené prvky bytu poškodzovali opakovane. Podľa znalca išlo o skrytú vadu neodstránenú opravou v roku 2011 pred predajom bytu žalobcom, o ktorej nesprávnosti žalovaní ako laici nemohli vedieť, ale o ktorej zväčšenie sa ani žalobcovia následne spôsobom užívania bytu nezapríčinili. Podľa znalca zatekanie vo všetkých poškodených miestnostiach bytu (obývačka, kúpeľňa, spálňa) je prejavom tej istej skrytej vady vyskytujúcej sa na prevádzanej nehnuteľnosti v čase uzatvárania kúpnej zmluvy.
47. Vyhodnotením obsahu výpovedí oboch žalobcov a oboch žalovaných pred súdom prvej inštancie doplnených výpoveďami žalobcu 1/ a žalovaného 1/ pred súdom odvolacím, v spojení s vyhodnotením obsahu výpovede svedkyne F. X. pred súdom prvej inštancie odvolací súd skutkovo ustálil, že žalovaní pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalobcami kupujúcich upozornili prostredníctvom svedkyne nanajvýš na zatekanie do spálne v minulosti, teda na jeden z viacerých prejavov vady, ktorou bola zlá , nedostatočná hydroizolácia strechy, keď o tejto vade strechy žalovaní vedomosť nemali a nemali ju ani o ďalších jej prejavoch vyskytujúcich sa následne v kúpeľni a v obývačke. Ani o zatekaní do spálne vedomosť v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemali, keďže tento prejav zlej hydroizolácie strechy sa v čase predaja vzhľadom na predchádzajúcu opravu a odstránenie viditeľnosti tejto vady nevyskytoval.
48. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Citované ustanovenie vyjadruje všeobecnú zásadu o rešpektovaní a dodržiavaní uzavretých zmlúv, keď inštitút odstúpenia od zmluvy túto zásadu prelomuje, avšak len výnimočne v prípadoch, v ktorých to v hypotéze právnej normy predvída zákon, alebo keď sa na tom účastníci zmluvy dohodli. V niektorých prípadoch možnosť odstúpenia od zmluvy upravuje okrem OZ aj iný zákon, ktorým je napríklad Zákon o ochrane spotrebiteľa, na daný spor však neaplikovateľný, keďže relevantná kúpna zmluva v posudzovanej veci nie je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko nebola uzavretá medzi žalobcami ako spotrebiteľmi a žalovanými ako dodávateľmi, ktorí by mali predaj bytov ako predmet svojej podnikateľskej činnosti.
49. V predmetnej veci si strany sporu ako účastníci kúpnej zmluvy o prevode bytu a pozemku uzavretej dňa 09.12.2011 zmluvne dohodli možnosť odstúpenia od tejto zmluvy v jej článku 8 bod 5 tak, že ak by sa v budúcnosti preukázali prehlásenia predávajúcich uvedené v tomto článku za nepravdivé alebo ak by predávajúci porušili svoje záväzky uvedené v tomto článku tejto zmluvy, je kupujúci oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy, pričom je predávajúci povinný uhradiť kupujúcemu celú škodu vzniknutú z nepravdivosti týchto vyhlásení a porušenia týchto povinností a náklady z toho plynúce.
50. Žalobcovia porušenie zmluvy žalovanými netvrdili, preto bolo vo veci potrebné právne posúdiť splnenie zmluvnej možnosti odstúpenia žalobcov od zmluvy z dôvodu nepravdivosti vyhlásení
žalovaných ako predávajúcich v článku 8 zmluvy, v ktorého bode 6 vyhlásili, že prevádzaný byt nemá také vady, na ktoré by mali kupujúceho osobitne vopred upozorniť, pričom kupujúci vyhlásil, že mu je stav bytu známy z jeho obhliadky na mieste samom.
51. Podľa § 596 OZ ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.
52. Kombináciou zmluvne dohodnutého dôvodu možnosti kupujúcich žalobcov odstúpiť od relevantnej kúpnej zmluvy s dikciou zákonného ustanovenia, na ktoré vady je predávajúci povinný kupujúceho pri predaji veci upozorniť, je možné dospieť k jedinému záveru, že žalovaní ako predávajúci neboli povinní žalobcov ako kupujúcich upozorniť na žiadne vady, keďže v čase uzatvárania zmluvy o žiadnych vadách bytu nemali vedomosť vzhľadom na to, že v minulosti vyskytnutá vada bola podľa nich odstránená a teda sa podľa nich na prevádzanej nehnuteľnosti nevyskytovala. Ich vyhlásenie, uvedené v bode 6 článku 8, že prevádzaný byt nemá také vady, na ktoré by boli povinní kupujúceho upozorniť, teda vady, o ktorých existencii v čase predaja by mali vedomosť, nebolo teda nepravdivé a ako nepravdivé sa neukázalo (že neexistovali vady, na ktoré by mali kupujúcich upozorniť) ani v budúcnosti. Odvolací súd preto dospel k záveru, že zmluvne dojednaná skutková podstata pre možnosť kupujúcich na odstúpenie od relevantnej zmluvy nebola naplnená.
53. Následne bolo potrebné vo veci právne posúdiť splnenie zákonných kritérií pre možnosť žalobcov ako kupujúcich na odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanými ako predávajúcimi.
54. Podľa § 597 ods. 1 OZ ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady., ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Podľa § 597 ods. 2 OZ právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
55. Zodpovednosť za vady predávanej veci má teda jednoznačne objektívnu povahu, za ktorú predávajúci zodpovedá, ak vec vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade vedel alebo nie.
56. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom znalca, došlo k zisteniu, že predávaná vec (byt) mal v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi stranami sporu vadu, ktorou bola nedostatočná, resp. vadná hydroizolácia strechy. Práve takto vadu formuloval a charakterizoval znalec v rámci znaleckého posudku v spojení s obsahom jeho výpovede na pojednávaní odvolacieho súdu. Za túto vadu existujúcu na prevádzanej nehnuteľnosti v čase uzatvárania kúpnej zmluvy zodpovedajú žalovaní ako predávajúci, a to aj keď o nej na základe výsledkov vykonaného dokazovania nevedeli, nakoľko vykonaným dokazovaním došlo k zisteniu, že vedomosť mali len o zatekaní do spálne v minulosti ako o jednom z prejavov práve tejto znalcom konštatovanej a zistenej vady nimi v minulosti a žalobcami v budúcnosti (po predaji bytu aj v kuchyni, resp. obývačke a v kúpeľni). Za vadu zodpovedajú žalovaní v zmysle § 597 ods. 1 OZ objektívne bez ohľadu na vedomosť o tejto vade. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení vydanom vo veci vyslovil právny názor, že je prirodzené, že byt so zvýšeným výskytom mikroorganizmov je vecou zo zdravotného hľadiska neupotrebiteľnou, avšak samozrejme len ak sa tento zvýšený výskyt mikroorganizmov neodstráni, lebo jeho odstránenie nie je možné, t. j. ak sa neodstráni vada tento zvýšený výskyt mikroorganizmov spôsobujúca, nakoľko ju odstrániť nie je možné. Zo znaleckého posudku ako výsledku nariadeného znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie doplneného výsluchom znalca pred odvolacím súdom jednoznačne vyplynulo, že vada bytu, a to nevhodná, zlá, vadná hydroizolácia strechy spôsobujúca zatekanie do spálne, kuchyne a kúpeľne a tým aj spôsobujúca zvýšený výskyt mikroorganizmov v byte je opraviteľná, a to rekonštrukciou/opravou hydroizolácie strechy, ktorá rekonštrukcia by znamenala odstránenie zatekania a zvýšenia miery mikroorganizmov v byte na obdobie dlhodobé ( 20 až 50 rokov) a byt by sa stal bežne upotrebiteľným. Vykonaným dokazovaním teda došlo k zisteniu, že vada prevedenej nehnuteľnosti je odstrániteľná, preto jej odstránením by sa stal byt riadne upotrebiteľný bez zdravotných závad v podobe zvýšenej miery výskytu mikroorganizmov v byte. Žalobcovia teda nárok na odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanými nepreukázali, nakoľko išlo o vadu odstrániteľnú s nárokom na zľavu z kúpnej ceny, prípadne s nárokom na náhradu nákladov vynaložených žalobcami na odstránenie tejto vady bytu vzhľadom na existenciu
zodpovednostného vzťahu medzi stranami sporu objektívneho charakteru. Vykonaným dokazovaním došlo k preukázaniu toho, že žalobcovia nevyvinuli žiadne kroky k odstráneniu vád uvedených v jednostrannom právnom úkone, ktorého predmetom bolo ich odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanými, uzavretie kúpnej zmluvy si jednoducho vzhľadom na zatekanie do bytu rozmysleli a vo zmluvne vzniknutom právnom vzťahu so žalovanými nemali záujem pokračovať, ktorý postup však vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nebol v súlade s uzavretou zmluvou a ani s príslušnými ustanoveniami OZ. V odstraňovaní vady ostali pasívni, nemali záujem riadiť sa ďalej ustanoveniami kúpnej zmluvy a ani ustanoveniami zákonnými, hoci k naplneniu skutkovej podstaty ust. § 597 ods. 1 OZ pre odstúpenie od zmluvy nedošlo, ktorému správaniu nemožno poskytnúť súdnu ochranu vzhľadom na zásadu prednostného dodržiavania zmluvných dojednaní vo vzniknutých právnych vzťahoch aj s ich právnymi následkami za účelom ich stabilizácie. Skutková podstata ust. § 597 ods. 2 OZ taktiež naplnená nebola a v tomto smere žalobcovia neuniesli ani bremeno tvrdenia, nakoľko od zmluvy neodstúpili z dôvodu, že by byt podľa nepravdivého vyjadrenia predávajúcich nemal žiadne vady, pretože podľa kúpnej zmluvy žalovaní vyhlásili len to, že v byte neexistujú vady, na ktoré by mali kupujúcich upozorniť, teda podľa § 596 vady, o ktorých by vedeli, a ani z dôvodu, že by žalovaní žalobcov ubezpečili, že byt má vlastnosti vymienenú žalobcami ako kupujúcimi. Kupujúci si od žalovaných vymienili, že do spálne nezateká, pričom v čase predaja bytu do spálne nezatekalo. Zistenou vadou bytu však bola vada odlišná, a to vadná hydroizolácia strechy, ktorej bezvadnosť si kupujúci pri kúpe bytu nevymienili, pričom zatekanie do spálne bolo len jedným z prejavov tejto skrytej vady, ktoré sa v čase uzavretia kúpnej zmluvy nevyskytovalo. K platnému odstúpeniu žalobcov od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09.12.2011 zo zákonom vymedzených dôvodov teda nedošlo.
57. Pokiaľ ide o upozornenie žalobcov v odvolaní ohľadom čísla listu napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že tento má č. l. 37C/188/2013-515 a rozsudok s takýmto správnym č.l. bol aj stranám sporu doručovaný, pričom len v sprievodnom liste asistentky spisovej kancelárie súdu prvej inštancie prislúchajúcom k doručovaniu napadnutého rozsudku došlo len k zrejmej nesprávnosti označenia č. l. doručovaného rozsudku, ktorá skutočnosť a zrejmá nesprávnosť len v tomto sprievodnom liste nemá žiaden vplyv na priebeh odvolacieho konania a nejedná sa ani o zrejmú nesprávnosť potrebnú procesne konvalidovať.
58. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vychádza síce z čiastočne neúplne, resp. nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý súd prvej inštancie aj nejednoznačne právne posúdil, avšak je vo výroku vecne správny, a to zároveň a najmä aj po zopakovaní a doplnení dokazovania vykonaného odvolacím súdom, preto aj z nutnosti aplikácie ust. § 390 CSP ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným priznal proti neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
60. O výške priznaného znalečného a spôsobe jeho vyplatenia rozhodne súd prvej inštancie.
61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).