Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-1-2021.pdf
PDF · 96.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci rozvodu manželstva navrhovateľky: Bc. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. I. B. XXX, zastúpená splnomocnencom: VIA LEGE, s. r. o., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Veterná 1093, Pata, a manžela: Ing. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, G., zastúpený JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou, so sídlom Hlavná 44, Trnava, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7. septembra 2020, č.k. 27Pc/9/2020-65, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 03.05.2008, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, zväzok 76, ročník 2008, strana 120, poradové číslo 101, rozviedol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 18 a § 23 ods. 1 Zákona o rodine, keď podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Len ťažko možno hovoriť o funkčnom vzťahu, v ktorom jeden z manželov za žiadnych okolností nechce s druhým zotrvať vo zväzku. Súd pripúšťa rozdielnosť pohľadov a subjektívnych pocitov oboch účastníkov na intenzitu rozvratu, ale z vonkajších prejavov je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené. Navrhovateľka má plné právo domáhať sa na súde rozvodu manželstva aj keď na samotný rozvod nárok nemá, a súd tak rozhodne až po zvážení splnených podmienok. Je výlučne vecou navrhovateľky aké motívy a pohnútky ju vedú k rozhodnutiu nezotrvať s manželom v manželskom zväzku a k rozvodu. Ak súd dospeje k záveru, že sú tu také vážne a zásadné dôvody a príčiny vedúce k rozvratu, prihliadne na ne bez hlbšieho skúmania subjektívnych pocitov účastníka, ktorý s rozvodom nesúhlasí ako tomu je napr. u manžela, ktorý nesúhlas s rozvodom odôvodňuje pretrvávajúcou citovou náklonnosťou a starosťou o zdravie navrhovateľky. Navrhovateľka v konaní opakovane vyslovila svoj slobodný názor, podrobne uviedla dôvody, ktoré ju k rozvodu viedli ako aj dôvody, prečo nechce ďalej žiť s manželom. Manželstvo účastníkov dlhšiu dobu neplní svoje funkcie, účastníci majú rozdielne názory na všetky oblasti ich spoločného života, intímne sa nestýkajú od marca 2020, od 30.04.2020 nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko navrhovateľka sa odsťahovala najskôr k sestre a v súčasnosti býva u rodičov. Navrhovateľka v priebehu konania opakovane uviedla, že nemá záujem zachovať manželstvo, odmietla poradenstvo, mediáciu. Vylúčila možnosť obnovy manželstva z jej strany. Uviedla, že k manželovi cíti odpor a spoločnú domácnosť opustila z obavy o vlastný život. Od opustenia spoločnej domácnosti sa vyhýba komunikácii s manželom. V konaní je právne zastúpená, jej spôsobilosť na právne úkony nebola
obmedzená, podľa odborného vyjadrenia psychiatra netrpí žiadnou duševnou chorobou a ani poruchou. Zároveň napriek svojim zdravotným problémom je zamestnaná a to už dlhé roky a zamestnávateľ s ňou počíta aj do budúcnosti. Tvrdenie manžela, že navrhovateľka si neuvedomuje dosah podaného návrhu na rozvod manželstva, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd nemal pochybnosť, že si navrhovateľka plne uvedomuje následok podaného návrhu, nakoľko opakovane uviedla, že chce zvyšok života prežiť sama, bez manžela, šťastná a v pokoji. Pokiaľ by v budúcnosti potrebovala navrhovateľka akúkoľvek pomoc, a to aj vzhľadom na jej zdravotný stav, ak by došlo k jeho zhoršeniu, je len na jej rozhodnutí, na koho sa o pomoc obráti. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti a preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie o rozvod manželstva a žiadna zo strán si náhradu trov konania neuplatnila.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že v priebehu konania s rozvodom manželstva nesúhlasil a naďalej nesúhlasí. Napadol predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia nekorešpondujúce s vykonaným dokazovaním a nevykonanie navrhnutých dôkazov majúcich zásadnú relevanciu pre rozhodnutie vo veci, ktoré on navrhol vykonať, no súd ich vykonanie zamietol. Navrhovateľka vo svojich podaniach popisovala rôzne situácie a uvádzala pomerne závažné obviňujúce tvrdenia proti nemu, ktoré on spochybnil, sporoval ich a sporuje. On má záujem jednak svojim vlastným vyjadrením priamo pred navrhovateľkou vyvrátiť tieto tvrdenia a tiež aj výsluchmi svedkov. Súd mu však na to neposkytol priestor a navyše aj zamietol aj návrhy na doplnenie dokazovania výsluchmi svedkov. Opakovane uviedol, že navrhovateľka má(va) problémy s rozpoznávaním následkov svojho konania, so zapamätávaním a s rozlišovaním udalostí. V rámci vyjadrenia k návrhu uviedol, že navrhovateľka nie je „iba“ onkologickou pacientkou, ale trpí tromi veľmi vážnymi ochoreniami: onkologické ochorenie - difúzny a fibrilárny astrocitóm - operácia mozgu, epilepsia a postradiačná leukoencefalopatia - odumieranie bielej mozgovej hmoty, pričom ďalej uviedol charakteristické znaky leukoencefalopatie a dodal, že uvedené charakteristické znaky ochorení, ktorými trpí navrhovateľka, môžu byť pri vykonávaní právnych úkonov zdravotnou indispozíciou a právne úkony navrhovateľky ovplyvnené, čo navrhol skúmať, keďže jej rozhodnutie domáhať sa rozvodu manželstva nemusí byť trvalé a absolútne vážne. Napriek uvedenému súd tieto vážne okolnosti nezohľadnil a ani v odôvodnení svojho rozhodnutia nepopísal. Naopak súd neustále poukazoval vo vzťahu k dispozícii navrhovateľky k právnym úkonom na vyjadrenie MUDr. X. G., psychiatričky, ktoré je však nielen stručné, ale nie je z neho zrejmé, či bola menovaná pri vyšetrení zo strany navrhovateľky oboznámená s jej diagnostickou anamnézou, či jej bola predložená zdravotná dokumentácia navrhovateľky. Práve pre absenciu týchto podkladov pre stanovenie záverov psychiatra mal za to, že predložený lekársky nález nemá potrebnú výpovednú hodnotu a bolo odôvodneným vykonanie znaleckého dokazovania. Bol toho názoru, že súd postupoval príliš formalisticky a dôsledne sa nevyporiadal s produkovanými a navrhovanými dôkazmi, ako ani s dôrazným spochybnením rozhodovacej schopnosti navrhovateľky. Súd tiež podradil výsluchy svedkov, ktorých vypočutie navrhol, pod lekársky nález psychiatra, čo taktiež nepovažuje za správny, zákonný a spravodlivý procesný postup.
4. K odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Podľa jej názoru odvolanie obsahuje nepodložené tvrdenia všeobecného charakteru, ktoré hrubo zasahujú do jej osobnostných práv, predstavujú hrubé urážky voči nej a úkony, ktorých sa odvolateľ domáha, by predstavovali neprípustný zásah do jej základných ľudských práv. Ona jasne a zreteľne vyjadrila vôľu rozviesť sa pred súdom, a to opakovane, písomne aj ústne, vždy konzistentne a bez náznaku pochybností, neistoty a zároveň i jasne pomenovala dôvody pre toto svoje rozhodnutie, ktoré sa výsluchom a vyjadreniami druhého manžela potvrdili. Odvolanie považovala za účelové, lebo smeruje len k tomu, aby odvolateľ sa aj naďalej mohol domáhať svojho „práva manžela“ žiť spolu s ňou, resp. v rodinnom dome v jej výlučnom vlastníctve a na jej náklady. Navrhovať výsluchy známych a kamarátov odvolateľa, ktorí sa majú vyjadrovať k jej zdravotnému stavu, považovala za čiaru slušného prístupu, v rozpore s právnou etikou aj zdravým rozumom.
5. K vyjadreniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odvolateľ, ktorý zotrval na dôvodoch obsiahnutých v odvolaní. Poukázal na to, že zo strany navrhovateľky boli uvádzané klamstvá a polopravdy, ktoré sa
dajú relatívne ľahko dokázať, a teda neexistuje právny a ani morálny dôvod na rozvod manželstva bez toho, aby bola dodržaná spravodlivosť a zásady v súlade s dobrými mravmi.
6. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu odvolateľa opätovne navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. Aj po preštudovaní „vlastného vyjadrenia manžela“ na rozvode stále trvá a požiadala odvolací súd, aby rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie čo najskôr.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.
8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27Pc/9/2020 je rozvod manželstva účastníkov. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 03.05.2008, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, zväzok 76, ročník 2008, strana 120, poradové číslo 101, rozviedol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zákona o rodine); účelom manželstva je vytvoriť harmonicky a trvale životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine).
13. So zreteľom na obsah vyššie citovaného ustanovenia je potom zjavné, že ak už uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím utvorenia takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania; uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. I keď určite nemôže byť sporu o tom, že naplnenie takto vymedzené účelu manželstva môže z času na čas alebo aj častejšie byť obtiažne a na manželov sú tu kladené do istej miery zvýšené nároky; ani v prípade rodiny založenej manželstvom nemožno opomínať faktory dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch členov v minulosti založeného partnerského zväzku reagovať najmä na vývin vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah kultivovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti v minulosti prijatého rozhodnutia a aby chyby vlastné napokon každému jedincovi nie len vyvážil, ale i prevážil pozitívami, pre ktoré sú pre jeho životného partnera prakticky bezpredmetnými úvahami o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať a tými prípadmi, v ktorých výsledkom obdobného procesu hodnotenia je záver, podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a niet rozumného dôvodu
predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť buď k náprave narušených vzťahov, alebo k naplneniu prakticky vyprázdneného vzťahu.
14. Pri vyjdení z takýchto úvah však základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov, musí byť ochota oboch manželov hľadať riešenia spôsobilé opísanému zámeru napomôcť, s čím však samozrejme musí ísť ruka v ruke presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. To je možným len ak tu nie je nadobudnutie už i len jedným z manželov presvedčenia, že prostriedky možnej nápravy disharmónie vo vzťahu boli prakticky vyčerpané a vzťahy sú tak narušené, že on považuje za vylúčené ďalšie pokusy o obnovenie niečoho, podľa neho už neživotného (formálneho).
15. Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci šlo o práve takýto stav praktickej neobnoviteľnosti spolužitia navrhovateľky a manžela, a to jednak z toho dôvodu, že manželia žijú oddelene už dlhšiu dobu a bolo treba usudzovať i na trvalosť, a teda i nemennosť stavu vecí, okrem toho však navrhovateľka opakovane rezolútne poprela záujem podieľať sa na manželom proklamovanom úsilí o udržanie manželstva. Bolo potrebné uplatniť úvahu, podľa ktorej na udržanie manželstva, rovnako ako na jeho založenie, treba slobodné a dobrovoľné rozhodnutie oboch partnerov. Práve z toho zároveň plynie i pravidlo, podľa ktorého nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku pre neho už neuspokojivom. Za správny považoval odvolací súd i záver prvoinštančného súdu, že spôsobilosť na právne úkony navrhovateľky nebola obmedzená, pričom podľa odborného vyjadrenia psychiatra netrpí žiadnou duševnou chorobou a ani poruchou, ktorá by ju akokoľvek zneschopňovala na právne úkony, pričom bolo potrebné prihliadnuť i na to, že navrhovateľka okrem poberania invalidného dôchodku i pracuje, a teda neboli preukázané žiadne dôvody spochybňujúce slobodu a vážnosť rozhodnutia nezotrvať v manželstve.
16. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami odvolateľa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.
19. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).