Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: B. B., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXX/XX, X., Y. zaplatenie 11.954,34 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 17. októbra 2019, č.k. -83, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok 10,49 % ročne: zo sumy 12.416,44 eur od 11.09.2018 do 18.09.2018, zo sumy 12.185,39 eur od 19.09.2018 do 17.10.2018, zo sumy 11.954,34 eur od 18.10.2018 do 19.11.2018, zo sumy 11.733,45 eur od 20.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 11.502,75 eur od 19.12.2018 do 17.01.2019, zo sumy 11.271,70 eur od 18.01.2019 do 19.02.2019, zo sumy 11.040,65 eur od 20.02.2019 do 20.03.2019, zo sumy 10.824,61 eur od 21.03.2019 do 17.04.2019, zo sumy 10.593,57 eur od 18.04.2019 do 19.07.2019, zo sumy 10.331,34 eur od 20.07.2019 do zaplatenia, do troch dní.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.637,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12.416,44 eur od 11.9.2018 do 18.9.2018, zo sumy 12.185,39 eur od 19.9.2018 do 17.10.2018, zo sumy 11.954,34 eur od 18.10.2018 do 19.11.2018, zo sumy 11.733,45 eur od 20.11.2018 do 18.12.2018, zo sumy 11.502,75 eur od 19.12.2018 do 17.1.2019, zo sumy 11.271,70 eur od 18.1.2019 do 19.2.2019, zo sumy 11.040,65 eur od 20.2.2019 do 20.3.2019, zo sumy 10.824,61 eur od 21.3.2019 do 17.4.2019, zo sumy 10.593,57 eur od 18.4.2019 do 19.7.2019, zo sumy 10.331,34 eur od 20.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 295,54 eur od 11.9.2018 do zaplatenia. V časti o zaplatenie sumy 1.623,- eur konanie zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 11.954,34 eur spolu s nezaplatenými úrokmi vo výške 295,54 eur, úrokmi z omeškania 10,39 eur, úrokmi 10,49% p.a. zo sumy 12.416,44 eur od 11.9.2018 do 18.9.2018, zo sumy 12.185,39 eur od 19.9.2018 do 17.10.2018 a zo sumy 11.954,34 eur od 18.10.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 12.416,44 eur od 11.9.2018 do 18.9.2018, zo sumy 12.185,39 eur od 19.9.2018 do 17.10.2018, zo sumy 11.954,34 eur

od 18.10.2018 do zaplatenia a zo sumy 295,54 eur od 11.9.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.8.2015 uzavrel jeho právny predchodca B. B., P..B.. so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX (ďalej len ,,Zmluva"), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 15.500,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach a úver bola povinná splatiť do 20.8.2024. Po vyčerpaní úveru žalovaná porušila jej zmluvné povinnosti a preto listom zo dňa 10.9.2018 bola žalobcom vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Ku dňu zosplatnenia predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 12.782,37 eur a bola tvorená nezaplatenou istinou v sume 12.416,44 eur, úrokmi 295,54 eur, úrokmi z omeškania 10,39 eur a poplatkami 60,- eur, ktoré si však žalobca v žalobe neuplatnil. Istina a nezaplatené úroky sú od 11.9.2018 sankcionované úrokom z omeškania vo výške 5% ročne. Žalobca si uplatnil aj zaplatenie úrokov z poskytnutej sumy istiny až do jej zaplatenia, a to v Zmluvou dohodnutej výške 10,46% p.a. Žalovaná po zosplatnení vykonala dve úhrady, a to dňa 18.9.2018 v sume 231,05 eur a dňa 17.10.2018 v sume 231,05 eur. V priebehu konania žalobca čiastočne zobral žalobu späť a to v časti o zaplatenie sumy 1.623,- eur z dôvodu čiastočnej úhrady žalovanej pohľadávky po podaní žaloby, o ktorom čiastočnom späťvzatí rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil. Zo zmluvy zo dňa 14.8.2015 zistil, že právny predchodca žalobcu dohodol so žalovanou poskytnutie úveru v sume 15.500,- eur, s úrokovou sadzbou 10,49% p.a., s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 50,- eur, s výškou mesačnej splátky 224,08 eur a počtom splátok 108 vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Výška RPMN bola 11,10%, priemerná RPMN bola 11,53%. Celková čiastka, ktorú sa zaviazala žalovaná zaplatiť bola v sume 24.250,64 eur. Z listu ,,Opakované upozornenie" zo dňa 13.8.2018 adresovaného žalovanej zistil, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 792,53 eur do 18.8.2018. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 10.9.2018 žalobca oznámil žalovanej, že napriek opakovaným výzvam a upozorneniam neplní svoje zmluvné povinnosti z úverovej zmluvy a na základe toho žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žiadal žalovanú bezodkladne zaplatiť 12.782,37 eur s príslušenstvom. Z prehľadu splácania zistil, že žalovaná na dlh do zosplatnenia uhradila sumu 7.319,37 eur. Po zosplatnení a pred podaním žaloby vykonala úhradu dňa 18.9.2018 v sume 231,05 eur a dňa 17.10.2018 v sume 231,05 eur. Po podaní žaloby uhradila sumu 1.623,- eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa , , , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, a dospel k záveru, že predmetná zmluva uzavretá medzi stranami je zároveň zmluvou spotrebiteľskou a obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle , Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe uzavretej úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver v sume 15.500,- eur a následne zosplatnil úver dňa 10.9.2018 po tom, ako žalovaná bola v omeškaní so splátkami úveru a k splateniu dlžného zostatku bola právnym predchodcom žalobcu vyzvaná v lehote do 18.8.2018. Vzhľadom na to zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu istiny 10.331,34 eur a tiež vyčíslený úrok v sume 295,54 eur, pretože mal preukázané, že žalovaná na úrokoch do dňa zosplatnenia bola uvedenú sumu dlžná. Zamietol žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku 10,49% ročne z nezaplatenej istiny od 11.9.2018 do zaplatenia (pri zohľadnení postupného splácania žalovanou), s odôvodnením, že žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Vychádzal pri tom z uznesenia ÚS IV 476/2012 zo dňa 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. Ďalej uviedol, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Stav výhody splátok je obvyklý, a teda justifikuje nárok veriteľa na úroky, ako cenu dočasne ,,obetovaných" peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a

právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Poukázal ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. , aj na stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave č. 1/2019 zo dňa 1.3.2019. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej istiny a zmluvných úrokov z úveru, odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti do zaplatenia, a to pri zohľadnení skutočnosti, že žalovaná postupne svoj dlh žalobcovi splácala. Ďalej priznal žalobcovi aj vyčíslené úroky z omeškania v sume 10,39 eur, ktoré žalobca vyčíslil do dňa zosplatnenia, keďže žalovaná bola preukázateľne v omeškaní s plnením jej peňažného dlhu. O náhrade trov konania rozhodol podľa a s odôvodnením, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania v časti o zaplatenie 1.623,- eur úhradou jej dlhu po podaní žaloby; vo zvyšnej časti bol žalobca, pokiaľ ide o istinu, v celosti úspešný, jeho nárok bol zamietnutý len pokiaľ ide o časť požadovaného príslušenstva a vzhľadom na to, mu priznal náhradu trov konania v nekrátenom rozsahu 100%. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s argumentmi súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil nepriznanie mu uplatneného zmluvného úroku po zosplatnení úveru až do vrátenia poskytnutej sumy. Namietal, že popri absencii právnych noriem obmedzujúcich predmetný nárok veriteľa existuje množstvo zákonných ustanovení z ktorých priamo, resp. výkladom resp. cez analógiu legis vyplýva záver, podľa ktorého nárok veriteľa na dohodnutý (zmluvný) úrok nie je viazaný (obmedzený) na zosplatnenie dlhu, ale na vrátenie v rámci úveru poskytnutých peňažných prostriedkov. Poukázal na , a , z ktorých vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby peňažných prostriedkov; ďalej poukázal na príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôvodnosť jeho nároku na zmluvne dohodnutý úrok po zosplatnení dlhu potvrdzuje aj skutočnosť, že , ktorým sa mal meniť a dopĺňať a ktorým sa navrhovalo doplnenie na konci pripojením vety: ,,Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa ." Rozhodujúcou skutočnosťou je podľa jeho názoru, že táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a , ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neobsahuje. Ďalej poukázal na rozhodujúcu súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a krajských súdov, najmä na najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 30.7.2019, v ktorom Najvyšší súd SR odkazujúc na judikatúru Súdneho dvora EÚ, uviedol právny záver, podľa ktorého má veriteľ nárok na zmluvný (obchodný) úrok z úveru bez ohľadu na zosplatnenie dlhu, a to aj popri nároku na úrok z omeškania, pričom tento nárok trvá až do úplného splatenia poskytnutých finančných prostriedkov dlžníkom. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR uviedol, že toto rozhodnutie sa netýka samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd prioritne riešil otázku nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania. Pokiaľ ide o uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , na ktoré poukázal súd prvej inštancie, namietal, že zo znenia petitu sťažovateľa v danej veci, ako aj z povahy preskúmavacej právomoci Ústavného súdu SR, je zrejmé, že ústavný súd sa v danom prípade nielen že nevyjadril k meritu dovolania, ale tak ani nemohol učiniť, čo vyplýva z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia. 3. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti uplatňovaného úroku 10,49% ročne z nezaplatenej istiny od 11.9.2018, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, do zaplatenia, presne špecifikovaného žalobcom v jeho podaní doručenom súdu dňa 11.10.2019, ktorým čiastočne žalobu zobral späť a požadované úroky špecifikoval s prihliadnutím na postupné splácanie dlhu žalovanou. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žalobca nemá proti žalovanej nárok na dohodnuté úroky z nevrátenej časti úveru za obdobie po zosplatnení úveru žalobcom, opierajúc sa o konštantnú rozhodovaciu prax slovenských súdov, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a Stanovisko č. 1/2019, Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.3.2017. 6. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že v danej veci je pre posúdenie práva žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru, rozhodujúca právna úprava , keďže toto právo vyplýva zo zmluvy o úvere. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v danom prípade žalovanému treba priznať právne postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd je totiž toho názoru, že právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa nemôže mať v danej veci za následok vylúčenie ustanovení na posúdenie práva žalobcu (v postavení dodávateľa/vertiteľa) na zaplatenie zmluvne dohodnutých úrokov z úveru za obdobie po zosplatení úveru, keď nejde o prípad, kedy by použitie na (spotrebiteľský) právny vzťah medzi stranami sporu, bolo založené dojedaním neprijateľnej; teda neplatnej; zmluvnej podmienky a do úvahy neprichádza ani prednostné použitie ustanovení . Aplikácia na daný právny vzťah, t.j. na všetky práva a povinnosti plynúce z úverovej zmluvy, vyplýva priamo zo zákona ( ). Preto je nevyhnutné i následky ukončenia právneho vzťahu z úverovej zmluvy z dôvodu nesplácania úveru a nároky z nich vyplývajúce posúdiť so zreteľom na . 7. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 8. Podľa vety prvej , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. 9. Podľa , záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 10. Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 11. Z citovaných ustanovení vyplýva, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od poskytnutia peňažných prostriedkov. Hoci z ust. vety prvej výslovne nevyplýva, do kedy táto povinnosť dlžníka trvá, vzhľadom na skutočnosť, že úrok z úveru je vlastne cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, dlžník má túto povinnosť zásadne za celú dobu ich užívania, teda až do doby ich skutočného vrátenia veriteľovi, a teda nie len do doby, keď ich mal podľa zmluvy vrátiť. Uvedená zásada sa uplatní nielen v prípade ak dlžník zaplatí dlh predčasne, teda pred dobou splatnosti stanovenou v zmluve ( Obch. zák., o spotrebiteľských úveroch), ale aj v prípade, ak k vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov došlo po uplynutí doby splatnosti a dlžník je teda so zaplatením dlhu v omeškaní. V prípade odstúpenia od zmluvy dlžníkom, tento platí veriteľovi istinu a úrok z istiny odo dňa čerpania spotrebiteľského úveru až do dňa splatenia istiny ( ) a v prípade odstúpenia od zmluvy veriteľom pre omeškanie dlžníka je veriteľ oprávnený požadovať vrátenie dlžnej sumy s úrokmi do doby ich vrátenia. V súvislosti s aplikáciou vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. uverejnenom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 8/2007 právny názor, že odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Možno preto pre účely danej veci konštatovať, že

dôsledkom zosplatnenia úveru je zmena v obsahu záväzku v podobe straty výhody splátok a z toho vyplývajúce právo veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi a povinnosť dlžníka uhradiť veriteľovi nesplatenú časť istiny ihneď; spolu s dohodnutými úrokmi; pričom k tejto povinnosti dlžníka pristupuje už iba povinnosť platiť veriteľovi navyše aj (sankčné) úroky z omeškania. I v takomto prípade dlžníkovi (spotrebiteľovi) zostávajú zachované rovnaké práva, ako pred zosplatnením, hoci s tým rozdielom, že z dôvodu závažného porušenia svojej platobnej disciplíny stratí výhodu vrátiť veriteľovi neplatenú časť úveru s úrokom v splátkach. 12. Vzhľadom na podstatu oboch právnych inštitútov a z nich vyplývajúcu odlišnú funkciu, keď úroky sú odmenou (cenou) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov a úroky z omeškania sú zákonnou sankciou za omeškanie s vrátením istiny, nie je vylúčené, požadovať úroky z úveru súbežne s úrokmi z omeškania po splatnosti celého úveru. V tomto smere sa odvolací súd priklonil k záverom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR publikovaného v časopise Zo súdnej praxe pod č. 55/1996, podľa právnej vety ktorého úroky vo výške dohodnutej pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. 13. Vyššie uvedené závery majú v preskúmavanej veci ten dôsledok, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z úveru aj za dobu po zosplatnení istiny úveru, teda i za dobu, za ktorú súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol. 14. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne považuje za potrebné zdôrazniť, že na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani spotrebiteľské právne postavenie žalovaného, keď vzhľadom na skutočnosť, že jeho povinnosť platiť žalobcovi úroky až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov napriek zosplatneniu úveru, resp. odstúpeniu od úverovej zmluvy, vyplýva priamo z , nemá toto jeho postavenie vo vzťahu k nároku uplatnenému v napadnutej časti žiadnu relevanciu. V danom prípade totiž nemožno vylúčiť použitie len s poukazom na skutočnosť, že by to mohlo byť pre žalovaého ako spotrebiteľa výhodnejšie, a to ani pri zohľadnení ust. vety tretej ; podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva; nakoľko (ani zákon o spotrebiteľských úveroch) výslovnú právnu úpravu vylučujúcu nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z úveru za dobu po zosplatnení úveru neobsahuje, keď za takúto nemožno považovať ani ust. , nakoľko samotná existencia nároku na úroky z úveru za obdobie po jeho zosplatnení nemôže spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; a navyše ide o zákonný nárok veriteľa, ktorý vzniká bez zreteľa na ustanovenia dojednané v spotrebiteľskej zmluve. 15. V prípade akceptovania názoru, že v dôsledku predčasného zosplatnenia úveru veriteľom pre jeho nesplácanie dlžníkom, nie je už po tomto okamihu dlžník povinný platiť veriteľovi úroky, nastala by situácia, v ktorej by bolo na jednej strane celkom popreté, že úroky z úveru sú vo svojej podstate cena peňažných prostriedkov; v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk, ktorý pokrýva veriteľovi práve úrok z úveru; avšak zároveň by sa dlžník v prípade nesplácania úveru, teda neplnenia svojej základnej povinnosti zo zmluvy o úvere, ocitol vo výhodnejšom postavení, než by bol v prípade riadneho splácania úveru a veriteľ využijúc svoje oprávnenie odstúpiť od zmluvy resp. predčasne zosplatniť úver, v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka, by sa dostal do horšieho postavenia aké mal pred porušením povinnosti dlžníka. Takýto výklad a aplikáciu platných právnych noriem je však potrebné odmietnuť ako neprijateľné a narúšajúcu ekonomické základy fungovania právnych vzťahov súvisiacich s poskytovaním úverov. 16. Záverom možno dodať, že k zosplatneniu úveru v žiadnom prípade nedochádza z dôvodu svojvôle veriteľa, ale pre neplnenie základnej povinnosti dlžníka riadne splácať úver spolu s dohodnutými úrokmi. Zároveň je v súvislosti s potrebou zachovania elementárnej a vyváženej spravodlivosti, a aj ústavnej konformity, nevyhnutné poukázať na to, že práve popretie práva veriteľa na úroky z úveru za dobu po zosplatnení, resp. po zániku úverovej zmluvy, by viedlo k nespravodlivému výsledku, ktorý by nezodpovedal ani obsahu slobodne a vážne prejavenej vôli dlžníka a veriteľa v zmluve o úvere obsahujúcej tiež dohodu o úrokoch. V takomto prípade by sa totiž v rozpore s očakávaniami veriteľa, vychádzajúcimi z platne uzavretej zmluvy o úvere, jeho majetok nezväčšil ani o sumu zodpovedajúcu úrokom (aspoň) za dobu, po ktorú objektívne nemohol disponovať s peňažnými prostriedkami nachádzajúcimi sa vo faktickej dispozícii (držbe) dlžníka, a to výlučne z dôvodu, že dlžník dlhodobo porušuje svoje základné povinnosti z úverovej zmluvy, za stavu, keď veriteľ žiadnu povinnosť neporušil. Takýto právny stav je potom podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné považovať za neudržateľný.

17. V uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 16.júna 2020 dovolací súd zaujal právny záver, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí (obdobne aj rozhodnutia sp.zn. , , , , , , , , ). V uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.júla 2019 dovolací súd zaujal právny záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Týmito rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR bolo prekonané zjednocujúce Stanovisko č. 1/2019 Krajským súdom v Bratislave prijaté dňa 20.02.2019 z dôvodu rozdielov v rozhodovacej činnosti jednotlivých senátov občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého, cit: "V prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 28.marca 2018)". Odvolací súd sa preto v danej veci odklonil od cit. Stanoviska a zaujal vyššie prezentovaný právny názor súladný s právnym názorom judikovaným Najvyšším súdom SR v jeho rozhodovacej činnosti, podľa ktorého úroky z úveru po zosplatnení istiny veriteľovi patria. 18. V preskúmavanej veci tak dospel odvolací súd k záveru, že dohodnuté úroky je žalovaný ako dlžník povinný žalobcovi zaplatiť aj za dobu po zosplatnení úveru, a to až do úplného vrátenia istiny úveru. Odvolací súd sa priklonil k záverom vyplývajúcim z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 18.08.2020 a sp.zn. z 18.08.2020, v zmysle záverov ktorých po zosplatenení úveru teda z nesplatenej istiny ďalej beží úrok z úveru (ako odmena za poskytnuté finančné prostriedky, ktoré dlžník v dohodnutej dobe nevrátil) až do ich vrátenia a v prípade omeškania dlžníka beží zároveň taktiež úrok z omeškania (ako sankcia za omeškanie s úhradou peňažného záväzku). Napokon aj z rozhodnutia sp.zn. vyplýva, že nárok na bežné úroky patrí až do skutočného splatenia úveru. Pokiaľ potom za tohto stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi na zaplatenie úroku za obdobie po zosplatnení úverovej zmluvy nárok nevznikol, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 19. Odvolací súd preto; keď súd prvej inštancie v napadnutej časti podanú žalobu zamietol vychádzajúc z dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu, avšak z nesprávneho právneho posúdenia veci; zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podľa tak, že žalobe v tejto časti vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok 10,49% ročne z nesplatenej istiny úveru po zosplatnení, t.j. od 11.9.2018 do zaplatenia, so zohľadnením vykonaných splátok žalovanou. 20. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).