Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21CoE-1-2021.pdf
PDF · 88.2 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/1/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, proti povinnému: E. P., nar. XX. XX. XXXX, V. XXX, F., o vymoženie pohľadávky vo výške 2.424,08 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 5Er/639/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 6556/2015, o odvolaní spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. zo dňa 27. 07. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/639/2015-44 zo dňa 01. 07. 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovení § 39, 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5 a § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, sp. zn. IA-C/0314/3757 zo dňa 16. 05. 2014.
4. Ďalej poznamenal, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
5. Ďalej uviedol, že preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 26. 01. 2011, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným, ako aj príslušné všeobecné obchodné podmienky (účinné od 01. 11. 2010), pričom znenie časti II. bod 10.2. i citoval.
6. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Predmetným spôsobom formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Predmetným spôsobom formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve ďalej nebolo možné považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodnutie predložené v predmetnom exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné zastavenie exekučného konania.
8. Proti predmetnému uzneseniu sa v zákonom stanovenej lehote odvolala spoločnosť Poštová banka, a.s. (v tom čase oprávnený), pričom predmetné odvolanie podal v jej mene spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o..
9. Odvolateľ namietal, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadostí o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a účastník ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tvrdil, že mu súd prvej inštancie ako účastníkovi konania - oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009 a nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Poukázal tiež na prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky súdom prvého stupňa. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Uviedol, že vylúčením možnosti riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zdôraznil, že Poštová banka, a.s.
postupovala v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách a dala možnosť klientovi návrh rozhodcovskej doložky neprijať. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne ust. § 53 ods. 4, porušenie § 153 ods. 1 OSP, absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedených a pre rozhodnutie vo veci a tiež na odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol tiež, že aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora, súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň poukázal na to, že súd prvého stupňa neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia Uviedol, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti.
10. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Dňa 19. 10. 2020 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie oprávneného zo dňa 19. 10. 2020, ktorým zobral podané odvolanie späť a zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku za podané odvolanie (ak bol uhradený).
12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania a hodnotiac podanie žalobcu zo dňa 19. 10. 2020 ako späťvzatie odvolania, dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné podľa § 369 ods. 3 CSP zastaviť, nakoľko došlo k späťvzatiu odvolania skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté odvolacím súdom.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 30. 03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodne oprávneného (Poštová banka, a.s.) zo dňa 25. 03. 2015 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. IA-C/0314/3757 zo dňa 16. 05. 2014. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 06. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 07. 2014, pričom o jeho vydanie požiadala spoločnosť Poštová banka, a.s.. na základe zmluvy o úvere č. 5116916211 zo dňa 26. 01. 2011. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 14. 04. 2015 (doručeným dňa 28. 04. 2015) požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie následne žiadosťou zo dňa 21. 05. 2015 vyzval pôvodne oprávneného na doloženie všeobecných obchodných podmienok. Na predmetnú žiadosť reagoval oprávnený v podaní zo dňa 17. 06. 2015 a predložil požadované všeobecné obchodné podmienky. Následne súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, uznesením zo dňa 01. 07. 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolanie oprávneného spolu o súdnym spisom bolo predložené Krajskému súdu v Nitre, avšak tento ho prípisom zo dňa 26. 02. 2016 vrátil ako predčasne predložený s tým, aby súd prvej inštancie pripojil doklad preukazujúci oprávnenie odvolateľa na podanie odvolania za (v tom čase) oprávneného, t. j. Poštovú banku, a.s.. Dňa 16. 03. 2017 bol súdu od právneho zástupcu pôvodne oprávneného doručený návrh zo dňa 09. 02. 2017 na zmenu účastníka konania na strane oprávneného na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.. Dňa 23. 01. 2020 vydal súd prvej inštancie uznesenie č. k. 5Er/639/2015-70, ktorým pripustil zmenu na strane oprávneného s tými, že na miesto oprávneného vstúpi spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.. Dňa 18. 06. 2020 bolo súdu prvej inštancie od súdneho exekútora doručené oznámenie zo dňa 17. 06. 2020 o konkurze na majetok povinného. Dňa 24. 06. 2020 bol súdu prvej inštancie od oprávneného doručený návrh na opravu uznesenia zo dňa 23. 06. 2020. Dňa 07. 10. 2020 vydal súd prvej inštancie opravné uznesenie č. k. 5Er/639/2015-94, ktorým opravil uznesenie č. k. 5Er/639/2015-70 zo dňa 23. 01. 2020 v časti nového oprávneného na BENCONT INVESTMENTS, s.r.o..
Výzvou zo dňa 07. 10. 2020 vyzval súd prvej inštancie spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., t. j. oprávneného, aby v určenej lehote predložil doklad preukazujúci oprávnenie na podanie odvolania zo dňa 27. 07. 2015 za spoločnosť Poštová banka, a.s., nakoľko súd prvej inštancie ním nedisponuje. Dňa 19. 10. 2020 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie oprávneného (BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.) zo dňa 19. 10. 2020, ktorým zobral podané odvolanie späť a zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku za podané odvolanie (ak bol uhradený). Následne súd prvej inštancie opätovne predložil odvolanie oprávneného spolu o súdnym spisom Krajskému súdu v Nitre.
14. Podľa § 243h ods 1. zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Podľa § 369 ods. 1, 3 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Späťvzatie odvolania je dispozitívnym úkonom strany konania, ktorá ho podala. Zákon teda priznáva odvolateľovi právo disponovať odvolacím konaním, kým o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, súd bez ďalšieho konanie zastaví, teda nerozhoduje o pripustení, či nepripustení späťvzatia odvolania, ale priamo odvolacie konanie zastavuje bez toho, aby skúmal dôvod späťvzatia odvolania. Naviac, ak odvolateľ vezme podané odvolanie späť, stráca tým odvolateľ možnosť znovu podať odvolanie, rovnako ako stráca možnosť odvolať späťvzatie odvolania. Vzhľadom k tomu, že oprávnený (odvolateľ) vzal svoje odvolanie späť skôr ako o ňom odvolací súd rozhodol (prostredníctvom podania zo dňa 19. 10. 2020, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 19. 10. 2020), odvolací súd odvolacie konanie zastavil podľa § 369 ods. 3 CSP.
17. Odvolací súd pre doplnenie uvádza, že nakoľko v čase podania odvolania nemala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. postavenie oprávneného v exekučnom konaní a rovnako nemala oprávnenie podať odvolanie v mene spoločnosti Poštová banka, a.s. a tento nedostatok nebol ani dodatočne odstránený, bolo predmetné odvolanie vyhodnotené ako odvolanie podané spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.. Súd následne zohľadnil podanie tejto spoločnosti zo dňa 19. 10. 2020 ako späťvzatie ním podaného odvolania.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia tohto uznesenia.
19. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.