Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/39/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: FLEXTRONICS s.r.o., sídlo časť Hadovce č. 5, Komárno, IČO: 46 064 249, zastúpený advokátom: JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., sídlo Námestie sv. Egídia 6/11, Poprad, IČO: 42 399 050, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100971551/2020 z 02.06.2020 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou, odoslanou na poštovú prepravu dňa 10.08.2020 a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu ( v spojení s , - ďalej len "" alebo "SSP") dňa 12.08.2020, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví a zrušenia tohto rozhodnutia ako aj zrušenia jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 100277482/2020 z 27.01.2020. Žalobca v žalobe súčasne navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok (posudzujúc takto podľa obsahu návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti, obsiahnutý v žalobe - ).

2. Predmetom správneho súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa o správe daní (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, číslo 100277482/2020 z 27.01.2020, ktorým podľa Daňového poriadku žalobcovi určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018 rozdiel dane v sume 19.286,40 eura, tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume 2.810,29 eura zvýšil na sumu 22.096,69.

3. Žalobca v žalobe súčasne navrhol odložiť vykonateľnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Tento návrh žalobcu správny súd posúdil podľa jeho obsahu ( ) ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže z hľadiska obsahu a zmyslu podania je zrejmé, že skutočná vôľa žalobcu ako konajúcej osoby pri jeho urobení smerovala práve k pozastaveniu právneho účinku správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a to jeho vykonateľnosti. Domáhať sa pozastavenia (všetkých) právnych účinkov napadnutého rozhodnutia (vrátane účinkov vyplývajúcich z jeho vykonateľnosti) možno pritom procesným úkonom - návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby (, ) a nie návrhom na odklad vykonateľnosti, ktorý procesný úkon neupravuje. Z týchto dôvodov preto správny súd, ako už uviedol, návrh žalobcu označený ako „návrh na odklad vykonateľnosti“ podľa obsahu posúdil ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , a preto ho správny súd takto označuje aj v tomto uznesení.

4. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou daňovej exekúcie a negatívnym ekonomickým dopadom na ďalšiu podnikateľskú činnosť žalobcu, ktorá je vplyvom vyhlásenej mimoriadnej situácie o to zložitejšia. Právo žalobcu na súdnu ochranu, ktoré uplatňuje podanou správnou žalobou, nemôže byť podľa žalobcu upreté pred vykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia.

5. Správny súd uznesením č. k. - 35 z 12. novembra 2020 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Na návrh žalovaného správny súd predĺžil žalovanému uvedenú lehotu o 30 dní.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.01.2021, doručeným správnemu súdu dňa 20.01.2021. Dňa 19.01.2021 žalovaný predložil správnemu súdu administratívny spis.

7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu skutočne hrozila závažná ujma, finančná či hospodárska škoda, prípadne iný následok, ktorý by vážne ohrozil jeho ekonomickú činnosť.

8. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

10. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

11. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

12. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Podľa veta druhá , účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

14. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

15. Správny súd konštatuje, že ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia ustanovených procesných podmienok.

16. v ustanovení a taxatívne vymedzuje procesné podmienky, za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

17. Ako správny súd už uviedol v bode 3. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.

18. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené a tieto aj preukázať, keďže v tomto smere leží v plnom rozsahu dôkazné bremeno na ňom ( veta druhá ). Od tohto vymedzenia totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

19. Žalobca navrhoval priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok, posudzujúc ho podľa obsahu, na právnom základe .

20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie žalobca v návrhu navrhuje pre existenciu dôvodov podľa , je (preukázaný) stav, keď by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

21. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

22. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať, resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí teda vyplývať (nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

23. Žalobca v prejednávanej veci svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v podstate založil na tvrdeniach o hrozbe daňovej exekúcie a bližšie konkretizovaných tvrdeniach o negatívnom ekonomickom dopade na ďalšiu podnikateľskú činnosť žalobcu.

24. Správny súd zástava názor, že pokiaľ by správny súd rozhodoval o návrhoch žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe paušálne tak, že by ho priznával vždy, pokiaľ by hrozila exekúcia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (v prejednávanej veci daňová exekúcia na podklade exekučného titulu, a to prvostupňového rozhodnutia správcu dane v spojení so správnou žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím žalovaného), potom by tým poprel zmysel inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa .

25. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe totiž nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia správneho orgánu voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý napr. vo veci, o akú ide v tomto konaní (správna žaloba proti konečnému rozhodnutiu vydanému v daňovom konaní, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane) a keď žalobcom je právnická osoba, má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu alebo jeho inými právnymi následkami hrozila žalobcovi konkrétnym závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, hrozbu ktorej ujmy či škody alebo iného nenapraviteľného následku je však potrebné preukázať konkrétnymi dôkazmi.

26. Žalobca do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, z ktoré by osvedčovali existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jediné sú podľa z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa právne významnými skutočnosťami, za ktorých naplnenia (popri ostatných procesných podmienkach priznania odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok.

27. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo plne na strane navrhovateľa priznania odkladného účinku správnej žalobe (žalobcovi). Žalobca toto dôkazné bremeno v konaní o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuniesol, keďže dôkazmi nepreukázal existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Naviac, čo sa týka dôvodu, na ktorom založil žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby (hrozba daňovej exekúcie a prípadné následky s ňou spojené), táto, ako správny súd uviedol už vyššie, sama o sebe, teda bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v (príp. ), nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.

28. Osobitne, čo sa týka tej časti návrhu na odkladný účinok, v ktorej ho žalobca odôvodňuje negatívnym ekonomickým dopadom, tak ani z tohto abstraktného, naviac žiadnym dôkazom nepreukázaného skutkového tvrdenia, vôbec nevyplýva, v akej intenzite okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi ujma, škoda, či iný nenapraviteľný následok a teda či táto napĺňa zákonom požadovanú mieru závažnej hrozby (žalobca v tejto súvislosti napr. neuviedol a nepreukázal aké sú jeho prevádzkové náklady na podnikanie, vrátane mzdových nákladov, aký je rozsah jeho podnikateľských záväzkov, aký je súčasný objem objednávok, aké sú jeho tržby, aké má záväzky a v akom objeme, aká je jeho finančná situácia, či vlastní hnuteľný alebo nehnuteľný majetok - a ak áno akým a v akej výške, v kontexte ktorých by už správny súd mohol posúdiť, či skutočne v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozilo, že žalobca nebude môcť, príp. by bola výrazne obmedzená jeho možnosť pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho by bola ohrozená jeho samotná existencia).

29. Za týchto okolností, len hrozba daňovej exekúcie, ktorá bez pristúpenia ďalších skutočností nie je dostatočným dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe, a abstraktné tvrdenie o hrozbe negatívneho dopadu okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia na výkon ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu, bez toho, aby toto akokoľvek preukázal, sú vzhľadom na výnimočný charakter inštitútu odkladného účinku správnej žaloby absolútne nepostačujúce.

30. Správny súd z uvedeného dôvodu, keď nebolo preukázané naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby, taxatívne vymedzených v , nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa zamietol.

31. Záverom považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd nijak nepredurčuje aké bude meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku totiž správny súd nepreskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, primárne v medziach žalobných bodov, tak, ako to musí urobiť pri rozhodovaní vo veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v . Z ustanovenia je pritom zrejmé, že relevantným kritériom pre priznanie odkladného účinku nie je dôvodnosť správnej žaloby, a to v akejkoľvek miere.

32. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).