Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-26S/39/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: FLEXTRONICS s.r.o., so sídlom časť Hadovce č. 5, 945 01 Komárno, IČO: 46 064 249, právne zastúpený: JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., advokát, Námestie Sv. Egídia 6/11, 058 01 Poprad, IČO: 42 399 050, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100971551/2020 zo dňa 02.06.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018. Daňová kontrola začala dňa 06.09.2018 na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 101500520/2018 zo dňa 03.08.2018. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 102435729/2019 zo dňa 24.10.2019 (ďalej aj len „protokol“). Protokol obsahujúci výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným bol doručený žalobcovi dňa 12.11.2019, ktorý sa k nim vyjadril podaním zo dňa 03.12.2019. Správca dane prerokoval so žalobcom jeho pripomienky a ním predložené dôkazy týkajúce sa protokolu dňa 22.01.2020.

2. Správca dane rozhodnutím č. 100277482/2020 zo dňa 27.01.2020 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 19 286,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018 tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume 2 810,29 eur žalobcovi zvýšil na sumu 22 096,69 eur.

3. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období máj 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) z dodávateľskej faktúry int. č. A. (faktúra VS: č. FV18040005) zo dňa 26.04.2018 v celkovej sume 23 760,00 eur, základ dane v sume 19 800,00 eur a DPH 20 % v sume 3 960,00 eur, predmet fakturácie: elektronické súčiastky, komponenty Power IC, Filter IC, Multilayer IC, int. č. A. (faktúra VS: č. FV 18040006), zo dňa 27.04.2018,

v celkovej sume 28 779,00 eur, základ dane v sume 23 980,00 eur a DPH 20 % v sume 4 796,00 eur, predmet fakturácie: elektronické súčiastky, komponenty Power IC, Filter IC, Memory IC, int. č. A. (faktúra VS: č. FV18050001), zo dňa 07.05.2018, v celkovej sume 10 008,00 eur, základ dane v sume 8 340,00 eur a DPH 20 % v sume 1 668,00 eur, predmet fakturácie: elektronické súčiastky, komponenty Seagate Cheetah 300GB Internal 10000RPI, HGST Ultrastar GB, CMTS8100 plus, int. č. A. (faktúra VS: č. FV18050003) zo dňa 28.05.2018, v celkovej sume 29 054,40 eur, základ dane v sume 24 212,00 eur a DPH 20 % v sume 4 842,40 eur, predmet fakturácie: elektronické súčiastky, komponenty, Filter IC, Power IC, int. č. A. (faktúra VS: č. FV18050002), zo dňa 14.05.2018, v celkovej sume 24 120,00 eur, základ dane v sume 20 100,00 eur a DPH 20 % v sume 4 020,00 eur, predmet fakturácie: elektronické súčiastky, komponenty Power IC, Filter IC, Memory IC od dodávateľa NETKONN s.r.o., Komenského 22, 945 0l Komárno, IČO 46 697 161, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH B. (ďalej aj len „NETKONN s.r.o.”). Správca dane mal za to, že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov a tým nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti NETKONN s.r.o., z deklarovaných zdaniteľných obchodov, a preto mu neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie v sume 19 286,40 eur.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že mu bolo upreté právo zúčastniť sa vypočutia svedkov p. C. D. a p. E. B. a klásť im otázky. Trval na svojej požiadavke opätovne vypočuť týchto svedkov a žiadal ich vzájomnú konfrontáciu za jeho prítomnosti. Na základe medzinárodnoprávnych dokumentov, ktoré uviedol v odvolaní, mal byť účastný na výsluchu svedkov, pretože inak je tento dôkaz získaný porušením základného práva neplatný a získaný nezákonne. S poukazom na vyššie uvedené protokol nespĺňa atribút zákonnosti vyžadovaný ustanovením § 3 ods. 1 daňového poriadku. Žalobca tiež nesúhlasil s argumentáciou správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí, podľa ktorej „z výpovedí svedkov je zrejmé, že nedisponujú účtovnými dokladmi spoločnosti NETKONN s.r.o., na základe ktorých bolo možné preveriť účtovníctvo menovanej spoločnosti, preto opakované vypočutie svedkov nie je schopné zvrátiť závery správcu dane, uvedené v protokole č. 102435729/2019 zo dňa 24.10.2019”. Z genézy danej právnej veci vyplýva, že správca dane najprv požiadal o vypočutie svedkov, maďarskí kolegovia o termíne vypočutia oboznámili žalobcu a následne v situácii, keď maďarský správca dane túto žiadosť odignoroval, správca dane uviedol, že vlastne ani tieto výsluchy nepotrebuje, pretože aj tak nezíska listinné dôkazy. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že svedecká výpoveď a listinné dôkazy sú dva samostatné dôkazné prostriedky, ktorými je potrebné vykonať dokazovanie jednotlivo a následne ich vzájomne vyhodnotiť, teda je potrebné vykonať výsluchy svedkov (za prítomnosti daňového subjektu), ich konfrontáciu a následne požadovať predloženie ďalších dôkazných prostriedkov (listín). V danom prípade ide o vadu dokazovania, pretože tieto „výpovede” sú s poukazom na vyššie uvedené neplatné, nemožno ich vziať do úvahy a nemožno z nich ani prijať záver, podľa ktorého je z výpovedí zrejmé, že nedisponujú účtovnými dokladmi spoločnosti NETKONN s.r.o.

5. Žalovaný rozhodnutím č. 100971551/2020 zo dňa 02.06.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že správca dane využil všetky možnosti v Slovenskej republike na preverenie vyššie uvádzaných zdaniteľných obchodov, ktoré mala spoločnosť NETKONN s.r.o. uskutočniť pre žalobcu, avšak bezúspešne. Až v ďalšom konaní za účelom získania písomností spoločnosti NETKONN s.r.o. zaslal správca dane maďarskej daňovej správe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Správcovi dane požadované účtovné doklady a iné daňové doklady predložené neboli. Z výpovede p. C. D. a p. E. B. vyplýva, že písomnosťami spoločnosti NETKONN s.r.o. nedisponujú. Opätovné vypočutie svedkov a ich konfrontácia by bola pre správcu dane neefektívna, pretože ani jedna z uvedených osôb nemá k dispozícii účtovné ani iné doklady spoločnosti NETKONN s.r.o.file_0.jpg

file_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

Žalovaný ďalej konštatoval, že zákon o DPH stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní. Jedná sa o hmotnoprávne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca predložením faktúry splnil len jednu z podmienok, oprávňujúcich ho k odpočítaniu dane. Druhú, že k dodaniu tovaru reálne došlo, nepreukázal. Ak file_4.jpg

file_5.wmf

daňový subjekt, ktorý je na faktúre uvedený ako deklarovaný dodávateľ, svojím konaním znemožňuje správcovi dane vykonať úkon za účelom správneho posúdenia dane pre účely file_6.jpg

file_7.wmf

výkonu daňovej kontroly, je nedôveryhodný. V takomto prípade nemožno prijať ako dôkaz file_8.jpg

file_9.wmf

len samotnú faktúru vyhotovenú takýmto daňovým subjektom, nakoľko je takýto dôkazný prostriedok nepreskúmateľný, pretože nemožno overiť jeho pravosť a pravdivosť údajov v ňom uvedených v účtovníctve daňového subjektu. Správca dane nadobudol oprávnene pochybnosť, či údaje uvedené na faktúre od spoločnosti NETKONN file_10.jpg

file_11.wmf

s.r.o. odrážajú skutočnosť a reálnosť deklarovaného obchodu. Žalovaný po posúdení postupu správcu dane pri hodnotení predložených dokladov, dôkazov a vyjadrení žalobcu dospel k záveru, že správca dane sa vysporiadal so svojím tvrdením, že žalobca nepreukázal pravdivosť údajov, uvedených v daňovom priznaní a rozdiel dane v sume 19 286,40 EUR je správny.

II.

Žaloba

6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

7. Žalobca mal za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a tiež, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V prvom rade poukázal na priebeh administratívneho konania, ďalej na jeho námietky vznesené vo vyrubovacom konaní ako aj na námietky a návrhy vznesené v odvolacom konaní.

8. Podľa žalobcu sa v konaní vyskytla vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože mu bolo upreté právo zúčastniť sa na výsluchu svedkov a klásť im otázky, a to pri výsluchu konateľa spoločnosti NETKONN s.r.o. p. C. D. ako aj svedka p. E. B., súčasného konateľa spoločnosti NETKONN s.r.o. So svedkom p. C. D. sa uskutočnilo ústne pojednávanie bez prítomnosti žalobcu a možnosti klásť mu otázky a s osobou p. E. B. ústne pojednávanie vôbec nebolo. Dožiadaný orgán zabezpečil iba jeho „vyhlásenie“, že nepozná NETKONN s.r.o. ani osobu p. C. D., ukradli mu občiansky preukaz, žiadne doklady neprevzal a takéto vyhlásenie postačovalo žalovanému pre prijatie skutkových záverov o tom, že účtovníctvo nebude žalovanému aj tak predložené. Žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie pre prijatie skutkových záverov, pretože v danej veci bola potrebná výpoveď svedka p. E. B. za účasti daňového subjektu (žalobcu) a najmä bola potrebná konfrontácia svedkov A. C. D.

a p. E. B. ohľadom prevodov obchodného podielu a odovzdanie účtovníctva novému konateľovi, a to najmä s ohľadom na hodnovernosť tejto osoby ako aj pravdivosť jeho výpovede, na základe ktorej došlo k nepriaznivému rozhodnutiu pre žalobcu.

9. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že maďarská legislatíva neprikazuje maďarskej daňovej správe povinnosť zabezpečiť právo kontrolovaného daňového subjektu alebo jeho zástupcu byť prítomný na vypočutí svedka a klásť mu otázky, nemožno takto získaný dôkaz považovať za nezákonný, žalobca uviedol, že žalovaný nepoukázal na konkrétnu maďarskú legislatívu, ktorá takúto účasť neumožňuje. Uvedené tvrdenie je iba domnienkou žalovaného. Navyše, ak slovenský správca dane požaduje vypočuť svedka za účasti daňového subjektu, resp. jeho zástupcu a dožiadaný orgán tak z akýchkoľvek dôvodov neurobí, nemožno takto získaný dôkaz použiť v rámci daňového konania, pretože nie je získaný v súlade so zákonom. V danej veci síce výpoveď svedka p. C. D. existuje, ale je zaťažená procesnou vadou, ku ktorej došlo pri vykonávaní tohto dôkazu. Vo vzťahu ku svedkovi p. E. B. výpoveď svedka ani neexistuje, pričom o jeho vyhlásenie oprel žalovaný svoje závery. Z takýchto záverov však podľa názoru žalobcu nemožno prijať závery v jeho neprospech.

10. Podrobný a efektívny výsluch svedkov je adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či došlo k dodaniu tovaru od deklarovaného dodávateľa podľa žalobcom predložených faktúr ako aj zistenie, kde sa nachádza účtovníctvo, ktoré je potrebné pre verifikáciu predložených faktúr a konfrontácia osôb zúčastnených na transakciách v danej veci. Súčasná dôkazná situácia žalovanému neumožňuje prijať žiadne skutkové závery k dokazovanej skutočnosti (ne)uznaniu odpočtu dane z pridanej hodnoty žalobcovi, ale naopak, svedčí o tom, že v konaní sa vyskytla vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čím je toto rozhodnutie nezákonné pre rozpor s § 3 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 2, § 25 ods. 4 a § 63 ods. 2 daňového poriadku.

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.01.2021 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu ako bezdôvodne podanú.

12. Konaním žalobcu podľa názoru žalovaného došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď si uplatnil právo na odpočítanie dane z deklarovaných faktúr od spoločnosti NETKONN s.r.o. Daň z pridanej hodnoty je daňou „zrkadlového obrazu“, t. j. dodanie tovaru a služieb musí byť vierohodným spôsobom preukázané ako u daňového subjektu, tak u jeho dodávateľa. Pokiaľ nie je možné u daňového subjektu NETKONN s.r.o. preveriť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukázateľné a samé o sebe nepreukazujú, že sa obchody uskutočnili tak, ako je to v nich uvedené alebo že doklady daňový subjekt vôbec vystavil. Každú dodávateľskú faktúru je potrebné považovať za účtovný záznam každého podnikateľského subjektu, preto k jeho prevereniu je potrebné preveriť účtovníctvo daňového subjektu, v danom prípade účtovníctvo spoločnosti NETKONN s.r.o. Z dôvodu, že nie je možné preveriť účtovníctvo daňového subjektu NETKONN s.r.o., nie je možné účtovné doklady-dodávateľské faktúry považovať za vierohodné. Správca dane za účelom preverenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaslal daňovému subjektu NETKONN s.r.o. výzvu na predloženie účtovných a daňových dokladov. Písomnosť sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. V ďalšom konaní správca dane za účelom získania písomností spoločnosti NETKONN s.r.o. zaslal predvolanie konateľovi tejto spoločnosti p. E. B.. Predvolanie s medzinárodnou doručenkou sa správcovi dane vrátilo naspäť s poznámkou „Nem kereste“. A. E. B. sa ústneho pojednávania nezúčastnil a účtovné doklady spoločnosti NETKONN s.r.o. nepredložil. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosti zistené medzinárodnou výmenou informácií.

13. K námietke žalobcu, že mal byť prítomný pri vypočutí svedkov, žalovaný uviedol, že správca dane požiadal maďarskú daňovú správu, aby upovedomila kontrolovaný daňový subjekt. Správca dane nevie ovplyvniť postup maďarskej daňovej správy, nakoľko každý štát postupuje v zmysle svojich zákonov. Pokiaľ podľa platných právnych predpisov dožiadaného štátu nie je povinnosť zabezpečiť právo kontrolovaného daňového subjektu alebo jeho zástupcu byť prítomný na vypočutí svedka a klásť mu otázky, nemožno takto získaný dôkaz považovať za nezákonný z dôvodu, že daňovému subjektu nebola umožnená realizácia tohto práva, pretože § 25 ods. 4 daňového poriadku sa aplikuje len v

rámci výsluchu svedka vykonávaného slovenskou finančnou správou. Pokiaľ ide o nevyhoveniu návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania opätovným výsluchom svedkov p. C. D. a p. E. B. a ich vzájomnú konfrontáciu, žalovaný konštatoval, že hodnotenie dôkazov je v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku plne v kompetencii správcu dane. Práve v súlade s touto zásadou správca dane vyhodnotil všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z výpovedí svedkov je zrejmé, že nedisponujú účtovnými dokladmi spoločnosti NETKONN s.r.o., na základe ktorých by bolo možné preveriť účtovníctvo menovanej spoločnosti, preto opakované vypočutie svedkov by nebolo schopné zvrátiť závery správcu dane.

14. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane nevykonal a nevykonáva úkony súvisiace s trestným konaním, preto argumentácia žalobcu, že mu boli porušené jeho základné ľudské práva a právo na spravodlivý proces, je v danom prípade irelevantná. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe SR, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V daňovom konaní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Správca dane postupoval v zmysle daňového poriadku a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

15. Záverom žalovaný dodal, že zo žiadneho ustanovenia daňového poriadku nevyplýva povinnosť vyhľadávať donekonečna dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, t. j. znova, opakovane vypočuť a vykonať konfrontáciu svedkov - občanov Maďarska (súčasného a bývalého konateľa spoločnosti NETKONN s.r.o.). Uvedené potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 25.05.2016, z odôvodnenia ktorého žalovaný citoval.

IV.

Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

16. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. .

17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“) v spojení s preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa , keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.07.2024 ( ).

18. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

20. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

21. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

22. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

23. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

24. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

25. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

26. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

27. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

29. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska. 30. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

31. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

32. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

33. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

35. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

36. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak: a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

37. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) zákona o DPH, na účely tohto zákona: a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

38. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov, ktorými bolo žalobcovi odopreté právo na odpočítanie dane a bol mu vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné orgány pri vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

39. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov vo veci odpočítania dane, správny súd prvotne uvádza, že právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty. I keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, resp. odopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva. Ide o rôzne právne dôvody pre obmedzenie, resp. odopretie práva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a predmetom dokazovania či inštitútom dôkazného bremena. V rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutí finančných orgánov, ktorými tie odopreli žalobcovi právo na odpočítanie dane a vyrubili mu rozdiel dane, je potom správny súd viazaný dôvodom obmedzenia, resp. odopretia práva na odpočítanie dane vymedzeným finančnými orgánmi.

40. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov možno konštatovať, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane. Správny súd preto venoval v medziach žalobných námietok osobitnú pozornosť prieskumu záveru finančných orgánov o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu.

41. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zákona o DPH rozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak čo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

42. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy preukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne nemožné.

43. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť (i) a povinnosť svoje tvrdenie preukázať (ii). Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé, že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

44. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

45. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj preskúmavanú právnu vec majúc na zreteli, že v nej bolo finančnými orgánmi spochybnené splnenie podmienky reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení (tak a v takom rozsahu, ako to bolo uvedené na faktúrach, ktoré mala vystaviť spoločnosť NETKONN s.r.o.).

46. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca preukázanie svojich tvrdení opieral o predloženie faktúr. Predloženie faktúr je však len jednou z podmienok pre uznanie práva na odpočítania dane. Samotným predložením faktúry ešte nie je preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, resp. zdaniteľného plnenia (zo strany tam uvedeného dodávateľa), pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady (či už sú to faktúry, objednávky, dodacie listy alebo iné listinné doklady) predložené daňovým subjektom nie sú nespochybniteľným dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené (dodávateľom uvedeným na faktúre), keď hodnotenie dôkazov zo strany finančných orgánov neznamená bezvýhradné akceptovanie dokladov predložených daňovým subjektom, resp. údajov v nich uvedených (či mechanické preberanie informácií predložených daňovým subjektom).

47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bola teda predmetom sporu medzi finančnými orgánmi na jednej strane a žalobcom na druhej strane otázka preukázania materiálnej existencie zdaniteľných plnení deklarovaných spornými faktúrami ako jednej z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane. Materiálnu existenciu týchto plnení mal pritom preukázať v prvom rade žalobca ako subjekt uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane.

48. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých nadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných plnení (tak a v takom rozsahu, ako to bolo uvedené na faktúrach, ktoré mali vystaviť spoločnosti NETKONN s.r.o. a žalobca). Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že za účelom preverenia dodania tovaru spoločnosťou NETKONN s.r.o. zaslal správca dane na adresu sídla spoločnosti výzvu č. 102141395/2018 zo dňa 05.11.2018. Zásielka sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Následne správca dane zaslal na adresu známu z Obchodného registra SR (F. G. XXX, XXXX F. XX, E.) predvolanie č. 102287863/2018 zo dňa 20.11.2018 konateľovi spoločnosti NETKONN s.r.o. p. E. B.. Predmetné predvolanie s medzinárodnou doručenkou sa tiež vrátilo naspäť s poznámkou „Nem kereste“. O neúčasti p. E. B. spísal správca dane úradný záznam č. 102570658/2018 zo dňa 12.12.2018. V ďalšom konaní správca dane zaslal Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000019632/19 zo dňa 11.01.2019, ktorou požiadal maďarskú finančnú správu o vypočutie svedka p. C. D., dátum narodenia XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. XX., I. XXXX, E., ktorý bol v čase od 23.09.2013 do 02.07.2018 jediným konateľom a spoločníkom v spoločnosti NETKONN s.r.o. Maďarská daňová správa vypočula p. C. D. ako svedka, ktorý potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom. Z výpovede svedka vyplynulo, že spoločnosť NETKONN s.r.o. dodala tovar - elektronické súčiastky (PC diely a diely strojov) pre žalobcu. Z odpovede vyplynulo, že spoločnosť v kontrolovanom zdaňovacom období nemala žiadnych zamestnancov. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že v súvislosti s dodaním tovaru bol v kontakte s p. E. I., ktorý zastupoval spoločnosť ako konateľ. Tovar bol platený prevodom a aj hotovosťou. Svedok uviedol, že v tomto období nič neskladoval, tovar hneď po nadobudnutí previezol do FLEXTRONICS s.r.o. Tovar nadobudol zo SK a RO. Svedok zabezpečoval prepravu

tovaru. Nepamätal si meno prepravcu, EVČ, vlastníka a ani trasu prepravy. Odovzdal všetky dokumenty vlastníkovi. Tovar, ktorý dodal daňovému subjektu obstaral od SK Dataware s.r.o., a Comonencs s.r.o. a z RO. Účtovníkom spoločnosti NETKONN s.r.o. bola spoločnost' EVO s.r.o. Zmluvy a objednávky boli podpísané daňovníkom, faktúry boli podpísané účtovníčkou (Zsuzsanna) a daňovým subjektom. P. C. D. odovzdal všetku dokumentáciu novému majiteľovi pred notárom. Konateľom spoločnosti NETKONN s.r.o. v čase zisťovania bol p. E. B.. P. C. D. odovzdal dokumentáciu spoločnosti v júli 2018 pred notárom osobe E. B.. C. D. vykonal činnosti súvisiace s predajom spoločnosti. K dispozícii mal časť dokumentov, tieto odovzdal osobe p. E. B., zvyšok bol uskladnený v účtovníckej kancelárii, všetky tieto doklady boli odovzdané tam. A. C. D. dodal spoločnosť za 500 EUR. Nepodal svoje daňové priznanie k dani z príjmu. Podľa jeho vyjadrenia nemal zo spoločnosti NETKONN s.r.o. v období 01.05.2018 do 31.07.2018 žiadny príjem.

49. Z administratívneho spisu je tiež zrejmé, že správca dane v ďalšom konaní za účelom získania listinných dôkazov súvisiacich s deklarovanými dodaniami tovaru uvádzanými na sporných faktúrach požiadal maďarskú daňovú správu o vypočutie p. E. B. ako svedka, ktorý bol od 02.07.2018 jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti NETKONN s.r.o. Maďarská daňová správa zaslala čiastočnú odpoveď, v ktorej uviedla, že p. E. B. si prevzal na pošte písomné predvolanie dňa 25.06.2019 a emailové oznámenie dňa 28.06.2019, avšak pred daňový úrad sa nedostavil. Daňoví kontrolóri mu dňa 18.06.2019 opäť zaslali oznámenie na predvolanie na deň 03.07.2019. Maďarská daňová správa v konečnej odpovedi zo dňa 30.07.2019 uviedla: „Vykonali sme kontrolu u pána B. E.- Od 2.5.2019 — sa tu nachádza útulok pre bezdomovcov. A. B. E. poskytol 10.7.2019 vyhlásenie v útulku pre bezdomovcov. Pokiaľ ide o spoločnosť NETKONN s.r.o. uviedol, že jeho identifikačný preukaz bol ukradnutý približne pred dvoma rokmi, táto právnická osoba nie je pre neho známa nemá žiadne informácie o spoločnosti. Nepozná osobu D. C., nenadviazal s ním kontakt. A. B. E. nevlastní dokumenty spoločnosti NETKONN s.r.o.“.

50. Vzhľadom na (dôvodné) pochybnosti správcu dane o skutočnostiach tvrdených žalobcom bol žalobca opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie svojich tvrdení deklarovaných na faktúrach ako aj na predloženie vysvetlenia. Nakoľko nebolo možné preveriť účtovníctvo daňového subjektu NETKONN s.r.o., nie je možné účtovné doklady – dodávateľské faktúry považovať za vierohodné.

51. Uvedené potvrdzuje aj stanovisko Súdneho dvora EÚ, keď podľa tejto súdnej inštancie právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (veci SC Paper Consult SRL, C-101/16; Ferimet SL, C-281/20; Senatex GmbH, C-518/14; vec Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/2020).

52. V danom prípade bola hodnovernosť žalobcom predložených dokladov dôvodne spochybnená, a preto bolo opäť na žalobcovi, aby preukázal ich pravdivosť a oprávnenosť uplatneného odpočítania dane zo sporných faktúr. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal skutočnosti, na ktorých sa sám podieľal a ktorých preukázanie bolo jeho povinnosťou ustanovenou daňovým poriadkom i platnou judikatúrou. Žalobcovi bolo uplatnenie odpočítania dane zamietnuté z dôvodu, že sa nepreukázala pravdivosť ním predložených dokladov a tvrdení. Žalobca tak svoje zákonné dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal splnenie podmienok stanovených v § 49 zákona o DPH pre vznik práva na odpočítanie dane. Na tomto závere žalobné námietky nemohli nič zmeniť.

53. Čo sa týka výpovede svedka p. C. D., táto bola správcovi dane poskytnutá v súvislosti s jeho žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií. So žalobcom možno súhlasiť v tom, že nemal možnosť aktívne spolupôsobiť na tomto procese. V tomto prípade však ide o výmenu informácií medzi žiadajúcim a dožiadaným orgánom iného štátu, na ktorého priebeh pochopiteľne, správca dane nemá priamy dosah. Už z povahy tohto procesného inštitútu vyplýva, že nejde o dokazovanie v pravom slova zmysle, t. j. také, v rámci ktorého by musel byť o výsluchu osoby (realizovaného prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií) kontrolovaný daňový subjekt upovedomený správcom dane (žiadajúceho štátu) za účelom umožniť mu účasť na tomto úkone.

54. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30. novembra 2021, v ktorom okrem iného konštatoval, že „Správca dane

je pri výkone svojich právomoci v zásade limitovaný územným prvkom, t. j. neprináleží mu realizovať svoju právomoc vykonávať dôkazy v zahraničí (s výnimkou, ak to umožňuje medzinárodná norma) - nie je preto pochybením slovenského správcu dane, ak sa daňový subjekt nemohol zúčastniť úkonu pred zahraničným daňovým orgánom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je v plnej kompetencii dožiadaného zahraničného orgánu, akým procesným spôsobom v zmysle svojich vnútroštátnych postupov zabezpečí administratívne vyšetrovanie potrebné na získanie požadovaných informácií na účely odpovede na žiadosť v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktorá sa realizuje v režime nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.

I. Žiaden právne záväzný akt Európskej únie v oblasti DPH neupravuje možnosť daňového subjektu zúčastniť sa výsluchu svedka, resp. iného úkonu pred zahraničným dožiadaným orgánom. V oblasti medzinárodnej spolupráce v administratívnych veciach absentuje obdobná úprava, ako je napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, ktoré upravuje možnosť, aby v zahraničí dožiadaný súd vykonal dokazovanie v prítomnosti účastníkov konania a umožnil im podieľať sa na vykonaní dôkazu. II. Poznatky získané z medzinárodnej výmeny informácií možno považovať za zákonne získaný a procesne použiteľný dôkaz. To, akú relevanciu prizná správca dane konkrétnemu dôkazu, je už vecou hodnotenia dôkazov. Samozrejme, nemožno opomenúť ústavné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom ( ).“

55. Námietku žalobcu, že mu správca dane v daňovom konaní uprel právo zúčastniť sa na výsluchu svedkov a klásť im otázky, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Aj Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-276/12 zo dňa 22. októbra 2013 Jiří Sabou v. Finančné ředitelství pro hlavní město Prahu (ďalej aj len „rozsudok vo veci C-276/12“) uviedol, že zo základného práva byť vypočutý nevyplýva najmä daňovníkovi určitého členského štátu právo zúčastniť sa na výsluchu svedkov, ktorý žiadaný štát uskutočnil. Preto je námietka žalobcu, že sa nemohol zúčastniť výsluchu svedka p. C. D. maďarskou daňovou správou, nedôvodná. Žiadosti o poskytnutie informácií podľa smernice Rady o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní č. 77/799/EHS slúžia v podstate na overenie údajov a dôkazov predložených daňovým subjektom. Aj v prejednávanej veci chcela maďarská daňová správa overiť údaje daňového subjektu, ktoré tento subjekt predtým sám uviedol v rámci správneho konania. V takýchto prípadoch si ochrana dotknutej osoby nevyžaduje vypočutie v súvislosti s vyšetrovacím úkonom. Jednak daňový subjekt už prostredníctvom svojich údajov uviedol svoj pohľad na vec, a jednak skutočné nepriaznivé následky vyšetrovaní vyplynuli predovšetkým z jeho nesprávnych údajov. Právo Únie daňovému subjektu nebráni v tom, aby spochybnil informácie poskytnuté vo vnútroštátnom daňovom konaní; v tomto rozsahu bude mať pravidelne a opakovane možnosť uviesť svoj pohľad na vec.

56. Súdny dvor v rozsudku vo veci C-276/12 posudzoval aj otázku, či je možné použiť dôkazy získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií za situácie, ak pri nej neboli realizované procesné práva daňového subjektu, ktoré má v rámci vnútroštátneho daňového konania. Súdny dvor uviedol, že dodržanie práv daňového subjektu na obhajobu nevyžaduje, aby sa daňový subjekt podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci členský štát dožiadanému členskému štátu. Informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií teda nie sú nezákonnými informáciami pre neúčasť daňového subjektu pri procesných úkonoch realizovaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií, a to ani za situácie, že daňovému subjektu nebolo priznané právo na obhajobu v rámci dožiadaného členského štátu.

57. Správny súd zastáva názor, že správcovi dane nemožno vytýkať porušenie práv žalobcu, ku ktorému malo podľa jeho tvrdenia dôjsť tým, že nemal možnosť byť prítomný na výsluchu svedka p. C. D., ktorý bol realizovaný v rámci medzinárodnej výmeny informácií. V tomto smere správny súd mal za to, že na naplnenie požiadavky zachovania práv kontrolovaného daňového subjektu je potrebné umožniť mu predovšetkým s takto obstaranými informáciami sa oboznámiť a vyjadriť sa k ním (ktoré právo žalobcovi nebolo upreté a napokon túto skutočnosť ani nenamietal).

58. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa opätovného vypočutia svedkov p. C. D. a p. E. B. a ich vzájomnej konfrontácie správny súd v zhode so žalovaným uvádza, že takýto postup by bol nehospodárny a neúčelný, keďže ani jedna z uvedených osôb nepredložila požadované doklady.

59. Námietka žalobcu, týkajúca sa podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy ako aj námietka týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, nebola dôvodná. Takéto pochybenie správny súd v prejednávanej veci nevzhliadol. Daňový poriadok určuje procesný postup správcu dane, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je potom vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte.

60. Určenie hranice dôkaznej povinnosti daňového subjektu je vždy individuálne, keď vyplýva zo skutkových a právnych okolností konkrétneho prípadu. Preto je potrebné mať vždy na zreteli, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy o tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti a aby tieto dôkazy mohol potom predložiť finančným orgánom v rámci prípadnej daňovej kontroly. Žalobca síce správcovi dane predložil listinné dôkazy, ktoré však neboli spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o skutočnostiach tvrdených žalobcom, pričom správca dane tieto pochybnosti zrozumiteľne vymedzil a podložil konkrétnymi skutkovými zisteniami. Inými slovami, žalobca v daňovom konaní (a ani v žalobe) neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o tom, že nepreukázal nadobudnutie predmetných zdaniteľných plnení v zdaňovacom období máj 2018 (tak a v takom rozsahu, ako to bolo uvedené na faktúrach, ktoré mala vystaviť spoločnosť NETKONN s.r.o.).

61. V nadväznosti na uvedené je potrebné uvedomiť si, že daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH môže vzniknúť iba na základe faktického dodania tovaru alebo služby (čo žalobca nepreukázal) a nie na základe vystavenia faktúr s daňou. Základnou podmienkou práva na odpočítanie dane je, aby išlo o tovary a služby, ktoré naozaj boli dodané. Správca dane pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí vychádzať nielen z dokladov, resp. listín predložených daňovým subjektom, ale aj z ďalších zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Správca dane musí tiež posúdiť, či v prípade predložených dokladov neabsentuje materiálny základ. Skutočnosť, že boli vyhotovené a predložené faktúry, nie je nespochybniteľným dôkazom toho, že k dodaniu tovarov a služieb skutočne došlo.

62. Správny súd mohol len prisvedčiť správnosti záverov žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, pretože žalobca nepreukázal nadobudnutie predmetných zdaniteľných plnení v zdaňovacom období máj 2018.

63. Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa spája výlučne so vznikom daňovej povinnosti v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Dodanie tovaru alebo služby, na základe čoho vzniká daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia práva na odpočítanie dane a pokiaľ žalobca nepreukázal, že tovar alebo služba bola dodaná, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchody deklarované predmetnými faktúrami boli reálne uskutočnené, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti týchto dodávateľov v zmysle zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, je potom výsledkom správneho právneho posúdenia veci a námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné. Zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Na to, aby mohlo byť pri dodaní tovaru alebo služby uplatnené právo na odpočítanie dane, nestačí len vyhotovenie samotnej faktúry s náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH.

64. Možno teda uzavrieť, že rozhodnutia finančných orgánov preskúmané v medziach žalobných námietok vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky

zákonné náležitosti. Finančné orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako vec právne posúdili.

65. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa zamietol.

66. O trovách konania rozhodol správny súd podľa v spojení s a contrario tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( v spojení s a ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.