Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/55/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: LITIGIS - Centrum ochrany ľudských práv, so sídlom Petrikovicha 5, Martin, IČO: 50 088 670, zastúpeného: Mgr. Pavol Baláž, advokát, so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, IČO: 50 119 303, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.12.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 1SprI/230/2019 zo dňa 27.12.2019 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I č. zo dňa 02.12.2019 zrušuje a vec vracia Okresného súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca sa na základe žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 28.11.2019 (ďalej aj ako „Žiadosť“) domáhal sprístupnenia informácie od Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj ako „OS BA I“), a to sprístupnenia spisových značiek konaní, v ktorých na strane žalovaného vystupuje Slovenská republika, vrátane uvedenia predmetu týchto konaní.

2. Dňa 02.12.2019 vydal OS BA I rozhodnutie č. -2 (ďalej aj ako „Rozhodnutie OS BA I“), ktorým Žiadosti žalobcu nevyhovel a ním požadovanú informáciu odmietol sprístupniť s poukazom na ust. v spojení s ust. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSI“) s odkazom na ustanovenie Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej aj ako „vyhláška“) v nadväznosti na o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, Sadzobník súdnych poplatkov: II. Poplatky za úkony súdov, Položka 24a.

3. Proti Rozhodnutiu OS BA I podal Žalobca dňa 09.12.2019 odvolanie, v ktorom namietal, že Rozhodnutie je nezákonné vzhľadom na skutočnosť, že v skutkovo a právne identických veciach už rozhodnuté bolo v prospech sprístupnenia týchto informácií, a to na úrovni Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj ako „KS BA), Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ÚS SR“), a teda podľa žalobcu OS BA I Rozhodnutím nerešpektoval

rozhodovaciu prax nielen povinných osôb (súdov), ale aj odvolacích súdov s hierarchicky vyšším postavením. S poukazom na odpovede Krajského súdu v Košiciach, Prešove, Trnave, Nitre, Trenčíne a Banskej Bystrici mal žalobca za to, že OS BA I porušil ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, nakoľko vyššie uvedené povinné osoby v skutkovo a právne identických veciach rozhodli v prospech žalobcu. Rozsudky NS SR sp. zn.: a , z ktorých OS BA I v Rozhodnutí vychádzal, sa týkali situácie, kedy informácie požadoval účastník konania, čo sa v prípade žalobcu nestalo. OS BA I v Rozhodnutí nesprávne právne posúdil pojem „rozhodovacia činnosť súdu“, a zároveň svojim odklonom od rozhodovacej praxe súdov a iných povinných osôb porušil princíp právnej istoty, keďže v identických veciach už rozhodnuté bolo v prospech sprístupnenia obdobných informácií.

4. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 1SprI/230/2019 z 27.12.2019 (ďalej aj ako „Napadnuté rozhodnutie“) zmenil výrok Rozhodnutia OS BA I tak, že žiadosť Žalobcu zo dňa 28.11.2019 o sprístupnenie informácií podľa ustanovení § 3 ods. 1 a § 15 ods. 1 v spojení s ustanovením § 18 ods. 2 ZSI, odmieta. S argumentáciou žalobcu uvedenou vyššie sa žalovaný podľa žalobcu nevysporiadal vôbec. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 03.01.2020. II. Napadnuté rozhodnutie žalovaného

5. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tak, že povinná osoba podľa jeho názoru správne vyhodnotila a zvolila správny režim vybavenia Žiadosti v režime zákona o slobode informácií. Žalovaný sa nestotožnil so závermi povinnej osoby ohľadom skutkového a právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného e povinná osoba opomenula subsumovať zistený skutkový stav pod ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií v nadväznosti na skutočnosť, že povinná osoba nemohla sprístupniť informácie podľa požiadavky žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že povinnej osobe zo zákona o slobode informácií nevyplýva povinnosť získavať, zhromažďovať, vyhľadávať a spracovávať materiály, požadované žiadateľom, ak sa v ich originálnej podobe v jej dokumentácií nenachádzajú.

6. V súvislosti s tým žalovaný uviedol, že zistenia o vedení sporov u povinnej osoby ohľadom konkrétnej osoby podliehajú samostatným administratívnym úkonom tzv. „lustráciám“ účastníkov súdnych konaní, ktoré sa realizujú na základe klasickej - obyčajnej žiadosti Informačnému centru Okresného súdu Bratislava I podanej v súlade s ustanovením Vyhlášky č. . Z tohto dôvodu podľa žalovaného nemožno na vybavenie Žiadosti aplikovať priamo zákon o slobode informácií, pretože by sa tým obchádzali postupy v zmysle . Podľa žalovaného žiadosť žalobcu vykazuje požiadavku „lustrácie“ súdnych konaní, ktorú súdy realizujú na základe písomnej žiadosti spoplatnenej podľa Sadzobníka súdnych poplatkov v časti II. Poplatky za úkony súdov, Položka 24a

7. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že na získanie žalobcom požadovaných informácií nie je možné využívať zákon o slobode informácií za účelom realizácie garantovaného práva na prístup k informáciám vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa súdnych konaní, ktoré možno a zároveň treba žiadať prostredníctvom administratívnej žiadosti adresovanej Informačnému centru Okresného súdu Bratislava I, a to bez poukazu na zákon o slobode informácií, nakoľko tento zákon neslúži verejnosti na zisťovanie spisových značiek a iných identifikačných údajov súdneho konania. V opačnom prípade by sprístupnením týchto informácií došlo k obchádzaniu poplatkovej povinnosti a zneužitiu žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií.

8. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že zo strany povinnej osoby nemalo dôjsť k vydaniu rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácií v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením zákona o slobode informácií s odkazom na ustanovenie Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v nadväznosti na o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení; Sadzobník súdnych poplatkov: II. Poplatky za úkony súdov, Položka 24a, ale k vydaniu rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácií v zmysle ustanovenia a ods. 1 v spojení s ustanovením zákona o slobode informácií. Z týchto dôvodov žalovaný odvolaním napadnuté Rozhodnutie povinnej osoby zmenil.

III .

Žaloba

9. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote dňa 26.02.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako i povinnej osoby a vec žiadal vrátiť povinnej osobe na ďalšie konanie.

10. Žalobca uviedol nasledovné žalobné dôvody: a) Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov [ust. ], b) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej [ust. ], c) Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ust. ].

11. K žalobnému dôvodu pod písm. a) predchádzajúceho bodu žalobca uviedol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal:

- s rozhodnutiami NS SR sp. zn.: z 11.02.2014, z 28.01.2015 a z 18.02.2016, v ktorých súd ustálil obsah pojmu „rozhodovacia činnosť“.

- s nálezom ÚS SR z 02.02.2017, ktorého obsahom je skutkovo a právne identický predmet konania a v ktorom sa ÚS SR vysporiadal s právnou úpravou ust. § 64 ods. 1 a 2 vyhlášky. 12. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutí, vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 07.10.2015 v napadnutom rozhodnutí vôbec podľa žalobcu dodržané neboli, pretože žalovaný úplne rezignoval na argumenty žalobcu a teda ani neuviedol, prečo tieto argumenty nie sú pre vec relevantné. Žalovaný podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí vôbec neskúmal odvolacie námietky, aj z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

13. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca zdôvodňoval tým, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vec posúdil v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR (rozsudky sp. zn.: z 11.02.2014, z 28.01.2015 a z 18.02.2016), pričom poukázal na to, že z odôvodnení rozsudkov NS SR vyplýva k otázke poskytovania informácií zo súdnych registrov nasledovné: „Zásadnou právnou otázkou v tomto prípade nie je, či poskytnúť informácie zo súdnych registrov žiadateľovi, ale ktoré informácie je potrebné zo súdneho registra pred ich poskytnutím vylúčiť. V tejto súvislosti ide o osobné údaje fyzických osôb. Meno a priezvisko, v spojení s adresou trvalého bydliska, resp. korešpondenčná adresa, na ktorej účastník preberá súdne zásielky už tvorí osobný údaj, na základe ktorého možno fyzickú osobu identifikovať... Informácie zo súdnych registrov sú informácie evidenčného charakteru. Tieto informácie má povinná osoba evidované v informačnom systéme (súdny manažment), z ktorého jednoduchým postupom vie informácie aj získať. Zadaním označenia navrhovateľa zlustruje Register C, resp. Ro, všetky súdne konania prebiehajúce na konkrétnom súde a takýto zoznam je možné z aplikácie vytlačiť.“

14. Podľa žalobcu je otázka spoplatnenia žiadosti o poskytnutie informácií bezpredmetná s poukazom na ustanovenie o správnych poplatkoch, podľa ktorého od poplatkov sú oslobodené úkony súvisiace s vykonávaním všeobecne záväzných právnych predpisov o slobodnom prístupe k informáciám, ako to uviedol v rozsudku samotný NS SR.

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný odmietol predmetné informácie sprístupniť napriek skutočnosti, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR ( z 22.02.2017, z 23.01.2019) jasne vyplýva, za akých okolností je možné obmedzenie podľa predmetného ustanovenia ZSI použiť, a naopak, kedy je obmedzenie nielen zbytočné, ale v prípade žalobcu nezákonné a šikanózne.

16. Podľa žalobcu nesprávne právne posúdenie vyplýva aj z odpovedí Krajského súdu v Košiciach, Prešove, Trnave, Nitre, Trenčíne a Banskej Bystrici v tom že tieto povinné osoby teda v skutkovo a

právne obdobných veciach rozhodli úplne inak- sprístupnili informácie, na rozdiel od žalovaného, ktorý žalobcom žiadané informácie nesprístupnil, čím porušil ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

17. Nesprávne právne posúdenie podľa žalobcu výslovne vyplýva aj z nálezu ÚS SR z 02.02.2017: „Po štvrté, právna úprava ods. l a 2 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na ktorú krajský súd sťažovateľa odkázal, nie je v prípade sťažovateľovej žiadosti relevantná, keďže sťažovateľ nežiadal o potvrdenie o skutočnostiach známych z konkrétneho spisu, ale žiadal o informácie o spisových značkách rozhodnutí (vecí) v určitých okruhoch právnych problémov, ktoré mu v čase podania žiadosti neboli známe (ich existencia, počet, konkrétne spisové značky a pod.), kde by až následne (ak by také rozhodnutia, ktoré sťažovateľ definoval vo svojej sťažnosti, existovali a krajský súd by ich sťažovateľovi sprístupnil na základe jeho žiadosti) sťažovateľ mohol už z konkrétneho spisu (následne už jemu známeho podľa sprístupnených spisových značiek) požadovať v zmysle potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti.“

18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za zjavne svojvoľné a šikanózne, keďže žalovaný si bol vedomý aplikačnej praxe povinných osôb - Krajských súdov, no napriek tomu odvolaniu žalobcu nevyhovel.

19. Žalobca v zmysle ust. a žiadal súd, aby uložil žalovanému lehotu, v ktorej uvedie súdu dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

20. Písomným podaním zo dňa 12.05.2020 sa žalovaný vyjadril k žalobe nasledovne:

21. „Súdna prax sa k zadefinovaniu pojmu „lustrácia“, resp. administratívnemu postupu, ktorým súd zisťuje u neho vedené súdne konania v kontexte aplikácie jednotlivých ustanovení ZSI vyvíjala postupne, nakoľko tento zákon takéto situácie neriešil ani nerieši. Žalovaný v čase rozhodovania o podanom odvolaní vychádzal zo súdnej praxe v podobných veciach, kedy boli informácie tohto charakteru „tej-ktorej“ žiadajúcej osobe poskytnuté na základe klasickej administratívnej žiadosti, nie v zmysle ustanovení zákona o slobode informácií. A v prípade že boli takéto informácie žiadané prostredníctvo tzv. info žiadostí, tieto boli s poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 18 ods. 2 ZSI odmietnuté, nakoľko podľa právneho názoru žalovaného tento zákon neslúži na zisťovanie spisových značiek či iných identifikačných údajov súdneho konania.

22. Žalovaný v rozhodnom čase nedisponoval právnym názorom Ministerstva spravodlivosti SR ako svojho nadriadeného orgánu, ktorý by smerodajne určil, resp. zadefinoval, že informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii alebo má mať k dispozícii, nakoľko u nej takpovediac „ležia“ a postačuje sa na nich len pozrieť a vybrať z nich požadované informácie, je povinná sprístupniť a neodmietať ich s poukazom na ust. s. 1, , Zákona o slobode informácií (a to všetko v spojení s vykonávacím predpisom - č. a príslušnými s ustanoveniami napr. , či ). Ministerstvo spravodlivosti SR vo svojom rozhodnutí č. -142-1 dňa 17.02.2020 vyslovilo názor, že v prípade, ak povinná osoba požadované informácie k dispozícii má a túto skutočnosť povinná osoba aj deklaruje, môže vydať zamietavé rozhodnutie len pre niektorý z dôvodov odmietnutia ustanoveného v zákone o slobode informácií. S poukazom tak na neexistujúci právny názor Ministerstva spravodlivosti SR v čase odvolacieho konania, vychádzal žalovaný vo svojej právnej kvalifikácii a odôvodnení svojho odmietavého rozhodnutia z dovtedy existujúcej súdnej praxe a ustáleného právneho názoru, že prostredníctvom žiadosti o sprístupnenie informácií, nie je možné žiadať od povinnej osoby tzv. lustráciu u nej vedených súdnych konaní.

23. Odvolací argument žalobcu, že v podobných veciach väčšina krajských súdov SR požadované informácie sprístupňuje, nepredstavuje pre žalovaného zákonnú povinnosť vydávať rozhodnutia v

intenciách právneho názoru 6 krajských súdov SR. Viazanosť právnym názorom ostatných krajských súdov SR žalovanému nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.

24. Argument žalobcu, že žalovaný nedostatočne ako odvolací orgán povinnej osoby zdôvodnil svoje odmietavé rozhodnutie, sa podľa názoru žalovaného nezakladá na pravde. Fakt, že samotný výrok rozhodnutia bol pre žalobcu neprijateľný a aplikácia príslušných ustanovení zákona o slobode informácií žalovaným v predmetnom rozhodnutí spolu s ich právnym výkladom ešte neznamená, že žalovaný svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil.“

25. Žalovaný netrval na ústnom prerokovaní veci sp. zn. .

V.

Ďalšie vyjadrenia

26. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca podaním zo dňa 08.06.2020, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil dôvodnosť správnej žaloby, dokonca ani nežiadal výslovne žalobu zamietnuť, čím podľa žalobcu uznal jej dôvodnosť.

27. Žalobca zotrval na dôvodoch podanej žaloby, a bol toho názoru, že žalovaný sa nevysporiadal s argumentmi prednesenými žalobcom.

28. K námietke žalovaného o tom, že nie je viazaný rozhodnutiami iných povinných osôb žalobca poukázal na to, že takáto povinnosť mu vyplýva z ust. o správnom konaní (správny poriadok) podľa ktorého: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. “Poukazom na citované ustanovenie sa žalobca snažil upriamiť pozornosť na zásadu legitímneho očakávania.

29. K tvrdeniu žalovaného o neexistencii právneho názoru Ministerstva spravodlivosti SR v čase odvolacieho konania žalobca uviedol, že toto tvrdenie žalovaného je nutné považovať za irelevantné, nakoľko žalovaný opomenul súdnu prax Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. , , , ktorých obsahom je pojem „rozhodovacia činnosť súdu“ a praxou Ústavného súdu SR pod sp. zn. , ktorého obsahom je skutkovo a právne identický predmet konania. S ohľadom na skôr uvedenú súdnu prax teda nie je podľa žalobcu možné poukazovať na neexistenciu právneho názoru Ministerstva spravodlivosti SR v rozhodnom čase, keďže tento údajný neexistujúci právny názor Ministerstva spravodlivosti SR iba reflektoval rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR z roku 2014, ktorú potvrdil aj Ústavný súd SR v roku 2017.

VI.

Skutkové a právne závery správneho súdu.

30. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa podmienky zákonnosti a ako také bolo potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa a v spojení s .

31. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

34. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

35. Podľa , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

36. Podľa , každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

37. Podľa , informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

38. Podľa , povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

39. Podľa ustanovenia , ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím.

40. Podľa až 3 , žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa a a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa , ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa , ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ().

42. Podľa ustanovenia , o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

43. Podľa , odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že

vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

44. Podľa ustanovenia , ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

45. Podľa o správnom konaní, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

46. Podľa ustanovenia , rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

47. Podľa ustanovenia , rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

48. Podľa ustanovenia , výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

49. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

50. Podľa ustanovenia , ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

51. Podľa ustanovenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v platnom znení (ďalej len „“), na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov, výpisov a odpisov zo súdneho spisuje spoplatnené podľa osobitného predpisu.

52. Podľa osudných poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení; Sadzobníka súdnych poplatkov v časti II. Poplatky za úkony súdov, Položka 24a (ďalej len „“), sa za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov a spisov bývalých štátnych notárstiev a za vydanie osvedčenia o tom, či o žiadateľovi v registri diskvalifikácií určitý záznam je alebo nie je, za každú aj začatú stranu platí poplatok 2,50 eura. Úradné osvedčenie sa vyhotovuje na žiadosť adresovanú informačnému centru súdu, ktorú je potrebné opatriť kolkovou známkou v zákonom stanovenej nominálnej hodnote.

53. Podľa SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

54. Podľa SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

55. Predmetom preskúmania správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného 1SprI/230/2019 z 27.12.2019 o odvolaní žalobcu zo dňa 09.12.2019, ktorým žalovaný zmenil výrok Rozhodnutia povinnej osoby (OS BA I) tak, že žiadosť žalobcu zo dňa 28.11.2019 o sprístupnenie informácií podľa ustanovení § 3 ods. 1 a § 15 ods. 1 v spojení s ustanovením § 18 ods. 2 ZSI, odmietol.

56. Žalobca už v podanom odvolaní voči rozhodnutiu povinnej osoby namietal nesprávnosť rozhodnutia povinnej osoby z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, poukazujúc na viaceré rozhodnutia NS SR ako aj na rozhodnutie ÚS SR, špecifikované vyššie. Rovnaké argumenty žalobca uplatnil ako žalobné dôvody v tomto konaní.

57. Správny súd musí so žalobcom v tejto časti žaloby súhlasiť, pretože z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by sa týmito relevantnými argumentami žalobcu vôbec zaoberal, či sú žalobcom označené rozhodnutia vyšších súdnych autorít na danú vec aplikovateľné alebo nie, či posudzujú obdobnú skutkovú situáciu ako v prípade žalobcu, resp. či právny názor v rozhodnutiach uvedený je nejakým spôsobom prekonaný novšou rozhodovacou činnosťou. Uvedený nedostatok preskúmavaného rozhodnutia nie je možné zhojiť prípadným vyjadrením žalovaného k správnej žalobe.

58. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal ani s odlišnou rozhodovacou činnosťou iných povinných osôb, na ktorú žalobca už v odvolaní poukazoval (rovnako tak v správnej žalobe) a teda nesplnil povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

59. Zo skôr uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

60. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku, ktorou žalobca namietal nesprávne právne posúdenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súd súčasne poukazuje na právne posúdenie otázky sprístupňovania informácií zo súdnych registrov, obsiahnutú v rozhodnutiach vyšších súdnych inštancií:

61. Zásadnou právnou otázkou v tomto prípade nie je, či poskytnúť informácie zo súdnych registrov žiadateľovi, ale ktoré informácie je potrebné zo súdneho registra pred ich poskytnutím vylúčiť. V tejto súvislosti ide o osobné údaje fyzických osôb, a to o meno a priezvisko, adresa trvalého bydliska, resp. korešpondenčná adresa, na ktorej účastník preberá súdne zásielky . Súčasťou administratívneho spisu je kópia rozhodnutia predsedníčky Krajského súdu v Prešove č. zo dňa 30.04.2012, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že informácie zo súdnych registrov sú informácie evidenčného charakteru. Tieto informácie má povinná osoba evidované v informačnom systéme (súdny manažment), z ktorého jednoduchým postupom vie informácie aj získať. Zadaním označenia navrhovateľa vylustruje Register C, resp. Ro, všetky súdne konania prebiehajúce na konkrétnom súde a takýto zoznam je možné z aplikácie vytlačiť. Aj v prípade, že zoznam nebude obsahovať úplné podrobnosti o odporcovi, bude pre žiadateľa aspoň informáciou, s ktorou môže žiadateľ pracovať. Získaný zoznam môže povinná osoba upraviť vymazávaním tých konaní, o ktorých sa domnieva, že sa netýkajú spotrebiteľov. Najvyšší súd sa s týmto právnym názorom stotožňuje. Najvyšší súd poukazuje na to, že vývoj v súdnej praxi obsah pojmu „rozhodovacia činnosť“ v ustálil tak, že do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov fyzických osôb (rozhodnutie NS SR sp. Zn. z 11. 02. 2014).

62. Z obsahu podaní žalobcu je zrejmé, že žiada informácie zo súdnych registrov z dôvodu zamýšľaného vstupu žalobcu ako združenia založeného za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov do súdneho konania v pozícii vedľajšieho účastníka. Zásadnou právnou otázkou v tomto prípade bolo, či poskytnúť na základe zákona o slobode informácií žiadateľovi informácie zo súdnych registrov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že informácie zo súdnych registrov sú informácie evidenčného charakteru. Tieto informácie má povinná osoba evidované v informačnom systéme (súdny manažment), z ktorého jednoduchým postupom vie informácie aj získať. Zadaním označenia navrhovateľa vylustruje Register C, resp. Ro, všetky súdne konania prebiehajúce na konkrétnom súde a takýto zoznam je možné z aplikácie vytlačiť. Aj v prípade, že zoznam nebude obsahovať úplné podrobnosti o odporcovi, bude pre žiadateľa aspoň informáciou, s ktorou môže žiadateľ pracovať. Je však potrebné uviesť, že žiadosti o sprístupnenie informácii v právnom režime nemôžu smerovať k získaniu osobných údajov fyzickej osoby (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa pre doručovanie....) ani komunikácia medzi žiadateľom a povinnou osobu nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že vývoj v súdnej praxi obsah pojmu ,,rozhodovacia činnosť" v ustálil tak, že do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov fyzických osôb. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa a správnych orgánov, ktorých výklad ustanovenia zákona považoval za nedôvodne reštriktívny napriek neexistencii zákonného dôvodu. Správne orgány a aj krajský súd nesprávne vyhodnotili žiadosť žalobcu ako žiadosť o úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu v zmysle č. , ktoré je spoplatnené podľa osobitného predpisu - Položka 24a a 28 sadzobníka súdnych poplatkov v znení neskorších predpisov. Otázka spoplatnenia žiadosti o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií je bezpredmetná s poukazom na ustanovenie o správnych poplatkoch, podľa ktorého od poplatkov sú oslobodené úkony súvisiace s vykonávaním všeobecne záväzných právnych predpisov o slobodnom prístupe k informáciám. Pokiaľ ide o úhradu nákladov na sprístupnenie informácie, veta prvá ustanovuje, že informácie sa sprístupňujú bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácie žiadateľovi (rozhodnutie NS SR sp. Zn. z 18. 02. 2016).

63. 10.3 Po prvé, to, že krajský súd nevedie evidenciu súdnych rozhodnutí podľa formy rozhodovania, t. j. podľa paragrafov a zákonov, ešte neznamená, že krajský súd nemá interný elektronický register podaní a rozhodnutí, resp. vhodný interný počítačový softvér, v rámci ktorého je možné dohľadať konkrétnu rozhodovaciu činnosť konkrétnych senátov krajského súdu. Krajský súd mohol a mal sťažovateľovi ako žiadateľovi objasniť, či takýmito elektronickými prostriedkami disponuje, či ich v prípade kladnej odpovede využil pri snahe vyhovieť žiadosti sťažovateľa a s akým výsledkom. 10.6 Po štvrté, právna úprava ods. l a 2 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na ktorú krajský súd sťažovateľa odkázal, nie je v prípade sťažovateľovej žiadosti relevantná, keďže sťažovateľ nežiadal o potvrdenie o skutočnostiach známych z konkrétneho spisu, ale žiadal o informácie o spisových značkách rozhodnutí (vecí) v určitých okruhoch právnych problémov, ktoré mu v čase podania žiadosti neboli známe (ich existencia, počet, konkrétne spisové značky a pod.), kde by až následne (ak by také rozhodnutia, ktoré sťažovateľ definoval vo svojej sťažnosti, existovali a krajský súd by ich sťažovateľovi sprístupnil na základe jeho žiadosti) sťažovateľ mohol už z konkrétneho spisu (následne už jemu známeho podľa sprístupnených spisových značiek) požadovať v zmysle potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti. 10.7 Keďže uvedené nedostatky pri vybavovaní sťažnosti sťažovateľa zo strany krajského súdu, ktoré nie sú zlučiteľné s právom sťažovateľa na informácie, neodstránil ani najvyšší súd v napadnutom rozsudku, došlo podľa názoru ústavného súdu k porušeniu základného práva sťažovateľa na informácie v zmysle , 2 a 4 . Zároveň tak nedošlo zo strany najvyššieho súdu k zodpovedaniu (reakcii) kľúčových otázok dôležitých pre spravodlivé rozhodnutie veci a odôvodnenie napadnutého rozsudku je tak nepostačujúce pre konštatovanie zachovania práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré kladú podmienky na určité kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 2. februára 2017).

64. S poukazom na vyššie citované právne názory je nepochybné, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď podľa názoru žalovaného žalobcom žiadané informácie nebolo možné žalobcovi sprístupniť z dôvodu, že podliehajú lustrácii súdnych konaní informačným centrom povinnej osoby po zaplatení súdneho poplatku. Rovnako je nesprávny aj právny názor žalovaného, že na získanie žiadateľom požadovaných informácií nie je možné využívať zákon o slobode informácií nakoľko tento zákon neslúži verejnosti na zisťovanie spisových značiek a iných identifikačných údajov súdneho konania. V opačnom prípade by sprístupnením týchto informácií došlo k obchádzaniu poplatkovej povinnosti a zneužitiu žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií.

65. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

66. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania.

67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).