Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-129-2019.pdf
PDF · 213.79 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/129/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ V. M., G. F. K. XX, I., 2/ W. M., G. F. K. XX, I., o správnej žalobe zo dňa 30. 09. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/027631-002 zo dňa 08. 07. 2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému a pribratým účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca dňa 14. 09. 2016 podal na Mesto Nitra, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, (ďalej len „stavebný úrad“, resp. „prvostupňový správny orgán“) žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: „1 ks reklamná stavba v tvare „V“ s nasvietením, p.č. XXX, k.ú. K. N., ktorá sa nachádza v sídelnom útvare obce, najväčšia plocha reklamnej stavby je plocha 9,6 x 3,6 m“ (ďalej len „reklamná stavba“).
2. Súčasťou žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby bolo Rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia č. 15084/2012-016-da/Ko zo dňa 16. 09. 2013, vydané stavebným úradom v spojení s oznámením o oprave zrejmej chyby č. 15084/2012-017 Da/Ko zo dňa 24. 09. 2013 na dočasné povolenie žalobcovi ako stavebníkovi na obdobie do 30. 09. 2016 umiestnenie reklamného zariadenia 1 ks reklamného zariadenia typu bigboard do tvaru „V“ s nasvietením, popri rýchlostnej ceste R1, na pozemku p.č. XXX k.ú. K. N., rozmer 9,60 x 3,60 m. Okrem toho žalobca k žiadosti doložil aj zmluvu o nájme č. DI/NR/02/05/2012/M. uzatvorenú dňa 27. 06. 2012 s dodatkom č. 3, predmetom ktorej je nájom časti pozemku v I., p.č. XXX, k.ú. K. N., o rozmeroch cca 4,5 x 4,5 x 1,1 m, pre účel osadenia 1 ks reklamného zariadenia nájomcu typu bigboard, podľa bodu II.1., v rámci ktorého bolo dohodnuté, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú a táto končí dňom 31. 12. 2021. Tým nie je dotknuté predlžovanie platnosti a účinnosti zmluvy v zmysle tohto bodu. Následne k žiadosti bol doložený aj informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX, týkajúci sa parcely registra „H.“ č.p. XXX o výmere 834 m2 druh pozemku orná pôda, katastrálne územie K. N., obec I., okres I..
3. Dňa 04. 10. 2016 bola daná odpoveď na žiadosť stavebného úradu o vyjadrenie k umiestneniu reklamnej stavby zo strany Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. 23913/2016/C240-SCDPK/60440 zo dňa 27. 09. 2016, v rámci ktorej Ministerstvo ako cestný správny orgán podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý vykonáva podľa § 3 ods. 3 písm. g) cestného zákona štátnu správu vo veciach diaľnic a rýchlostných ciest uviedol nasledovné vyjadrenie:
S účinnosťou od 02. 01. 2015, došlo zákonom č. 293/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony k zmene ustanovenia § 11 ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého slúžia na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku ochranných pásiem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25 metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou.
Ministerstvo po preštudovaní predloženého situačného podkladu a na základe vyššie uvedeného konštatovalo, že predmetná reklamná stavba je umiestnená v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, a preto nesúhlasilo s predĺžením doby platnosti jej umiestnenia na danom mieste.
4. Stavebný úrad vydal dňa 07. 12. 2016 oznámenie č. 15192/2016-003-Re o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Uvedené stavebný úrad oznámil aj žalobcovi a to podaním č. 15192/2016-004-Re zo dňa 10. 01. 2017.
5. V administratívnom spise na č.l. 9 sa nachádza mapa, na ktorej je označenie reklamnej stavby s vyznačením jej osadenia 12 m od osi vozovky.
6. Stavebný úrad vo veci žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby rozhodol rozhodnutím č. 15192/2016-005-Re zo dňa 15. 02. 2017 (v poradí prvým) tak, že podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/020701-002 zo dňa 12. 06. 2017 tak, že podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku, rozhodnutie Mesta Nitra č. 15192/2016-005-Re zo dňa 15. 02. 2017 zrušil a vec vrátil Mestu Nitra na nové prejednanie a rozhodnutie.
7. Následne stavebný úrad vydal dňa 22. 08. 2017 ďalšie oznámenie č. 15192/2016-008-Re o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, ktoré aj riadne doručil zástupkyni žalobcu a tiež všetkým subjektom zúčastneným v administratívnom konaní.
8. Podaním zo dňa 14. 09. 2017 žalobca požiadal o vyhotovenie kópie celého spisu, ako aj podaním zo dňa 20. 09. 2017 žalobca dal oznámenie a výzvu na upustenie od neoprávneného konania (avšak bez príloh, resp. ani v podaní nebolo vymedzené, že by k podaniu boli pripojené prílohy), k čomu bola zo strany stavebného úradu daná odpoveď zo dňa 16. 10. 2017, v rámci ktorej bolo skonštatované, že o podanej námietke predpojatosti voči všetkým zamestnancom stavebného úradu v konaní vedenom pod spisovou značkou č. 15192/2016 nebolo ešte právoplatne rozhodnuté. Po právoplatnosti rozhodnutí o námietke predpojatosti voči všetkým zamestnancom stavebného úradu bude žalobcovi listom oznámený zamestnanec stavebného úradu (vybavujúci pracovník), u ktorého si bude môcť žalobca dohodnúť termín osobného nahliadnutia do spisového materiálu č. 15192/2016 a budú mu vyhotovené fotokópie tých písomností, ktoré bude požadovať.
Rozhodnutím č. 15192/2016-010-Re zo dňa 30. 10. 2017 stavebný úrad rozhodol tak, že námietka predpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä R.. F.. F. N. a W.. V. L., sa zamieta.
9. Podaním zo dňa 14. 11. 2017 žalobca opätovne žiadal o vyhotovenie fotokópie celého spisu, v dôsledku čoho bol zo strany stavebného úradu vyzvaný na úhradu sumy 18,20 eura, ktorú aj uhradil
(predložil doklad o úhrade) a podaním č. 15192/2016-012-Re zo dňa 28. 02. 2018 bola žalobcovi zaslaná kópia spisového materiálu č. 15192/2016.
10. Následne stavebný úrad vydal výzvu na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie č. 15192/2016 zo dňa 07. 03. 2018, v rámci ktorej vyzval účastníkov administratívneho konania, aby sa s predmetnými podkladmi oboznámili v lehote 7 pracovných dní od doručenia tejto výzvy. Zástupkyňa žalobcu výzvu prevzala dňa 22. 03. 2018.
11. Rozhodnutím č. 15192/2016-014-Re zo dňa 09. 04. 2018 (v poradí druhým) stavebný úrad rozhodol podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona tak, že zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. OU- NR-OVBP2-2018/26959-002 zo dňa 06. 09. 2018 tak, že podľa ust. § 59 ods. 3 stavebného poriadku rozhodnutie Mesta Nitra č. 15192/2016-014-Re zo dňa 09. 04. 2018 zrušil a vec vrátil Mestu Nitra na nové prejednanie a rozhodnutie.
12. Následne podaním č. 15192/2016-017 zo dňa 17. 10. 2018 R.. F.. F. N. podal stavebnému úradu oznámenie o podaní námietky a rovnako tak podala oznámenie o podaní námietky predpojatosti aj W.. V. L. a to podaním č. 15192/2016-018 zo dňa 17. 10. 2018, o ktorých bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 18422/2018-002 zo dňa 26. 10. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná účastníkom konania
- žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä R.. F.. F. N. sa zamieta, a tiež rozhodnutím č. 18423/2018-002 zo dňa 26. 10. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä W.. V. L. sa zamieta.
13. Stavebný úrad vydal ďalšie oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania č. 15192/2016-019-Re zo dňa 26. 11. 2018, doručené účastníkom administratívneho konania.
14. Podaním zo dňa 04. 01. 2019 žalobca požiadal o kópiu doplnených podkladov v konaní o zmenu doby trvania reklamnej stavby, v dôsledku čoho bol vyzvaný na úhradu správneho poplatku vo výške 16,50 eura a po preukázaní úhrady bola mu zaslaná kópia spisového materiálu, podaním č. 15192/2016-021-Re zo dňa 22. 02. 2019.
15. V poradní tretím rozhodnutím č. 15192/2016-022-Re zo dňa 11. 03. 2019 stavebný úrad rozhodol podľa ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona tak, že zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
V odôvodnení uviedol, že predmetná reklamná stavba bola povolená Rozhodnutím č. 15084/2012-016- da/Ko zo dňa 16. 09. 2013 ako stavba dočasná na obdobie do 30. 09. 2016. Vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bolo uvedené, že sa dočasne povoľuje „umiestnenie reklamného zariadenia 1ks reklamného zariadenia typu „bigboard do tvaru V“ s nasvietením, popri rýchlostnej ceste R1, na pozemku p.č. XXX, k.ú. K. N., rozmer 9,6 x 3,6m.“
Následne stavebný úrad dodal, že novelou stavebného zákona došlo aj k zmene zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a to konkrétne § 11 ods. 1 cestného zákona, preto konštatoval, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky bolo v danom prípade aj pred novelou stavebného zákona a aj po novele stavebného zákona príslušným cestným správnym orgánom, čo preukazovalo aj ust. § 3 ods. 3 písm. g) cestného zákona. Okrem toho stavebný úrad poukázal aj na ustanovenie § 15 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., podľa ktorého pre rýchlostnú cestu je ochranné pásmo 100 m a vzťahuje sa teda na ňu ust. § 11 ods. 1 cestného zákona.
Pozemok (parcela - parcelné číslo XXX reg. H. KN, katastrálne územie K. N.), na ktorom sa nachádza predmetná reklamná stavba, je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX umiestnený v zastavanom území obce. Novelou stavebného zákona však nedošlo k zmene zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktorý ešte
stále používa pojem zastavané územie obce. Novelou stavebného zákona došlo k zmene cestného zákona tým, že pojem zastavané územie obce bol nahradený pojmom sídelný útvar obce ohraničený dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce. V žiadnom ustanovení stavebného zákona nenájdeme pojem ochranné pásmo. Tento pojem však používa vo svojich ustanoveniach cestný zákon. Podľa platných ustanovení cestného zákona sa predmetná reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce a v území menej ako 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu, t. j. nachádza sa v ochrannom pásme rýchlostnej cesty (t. j. popri rýchlostnej ceste R1), čo potvrdilo vo svojom stanovisku aj MDVRR SR (nesúhlasné stanovisko MDVRR SR pod č. 23913/2016/C240-SCDPK/60440 zo dňa 27. 09. 2016 s predĺžením doby trvania reklamnej stavby). O tejto skutočnosti boli účastníci konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby informovaní listom č. 15192/2016-019-Re zo dňa 26. 11. 2018. Stavebný úrad poukázal aj na to, že MDVRR SR zaslalo toto vyššie uvedené stanovisko na vedomie aj stavebníkovi.
Nakoľko rýchlostná cesta R1 je zároveň medzinárodným cestným ťahom (je súčasťou európskej cesty E571), platí súčasne aj ust. § 10 ods. 4 cestného zákona, čo znamená, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je neprípustné a výnimku v zmysle § 11 ods. 2 cestného zákona nie je možné povoliť.
Polohu reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru obce bolo možné identifikovať pomocou webových stránok, napr. Google maps, mapy CDB, ZB GIS a pod., ktoré sú verejne prístupné. Sídelným útvarom obce sa rozumie územie, ktoré je ohraničené dopravnými značkami označujúcimi začiatok a koniec obce. Úsek rýchlostnej cesty R1, pri ktorom sa uvedená reklamná stavba nachádza, bol vybudovaný ako tzv. južný obchvat mesta Nitra a dopravné značky označujúce začiatok a koniec mesta Nitra sa na ňom nenachádzajú.
Na základe vyššie uvedeného stavebný úrad dospel k záveru, že žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území môže ohroziť verejné záujmy chránené osobitným predpisom v tomto prípade cestným zákonom, nie je možné vyhovieť.
Aj voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom však žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/027631-002 zo dňa 08. 07. 2019 tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 stavebného poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Mesta Nitra č. 15192/2016-022-Re zo dňa 11. 03. 2019 potvrdil.
II.
16. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/027631-002 zo dňa 08. 07. 2019 rozhodol tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 stavebného poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Mesta Nitra č. 15192/2016-022-Re zo dňa 11. 03. 2019 potvrdil.
17. V odôvodnení v prvom rade žalovaný poukázal na skutkový stav, ktorý sa zhoduje so skutkovým stavom opísaným v čl. I. predmetného rozsudku, preto súd naň odkazuje a opätovne ho neuvádza. Následne žalovaný konštatoval, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a spisový materiál vo veci v celom rozsahu a nezistil také porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, pre ktoré bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie, a preto odvolanie zamietol a rozhodnutie ponechal v platnosti. Poukázal pritom na ustanovenia § 140 stavebného zákona a § 3 ods. 1, 2, 4, 5 správneho poriadku, ako aj § 43 ods. 2 stavebného zákona a skutočnosť, že stavebník podľa § 58 stavebného zákona pred uskutočnením reklamnej stavby, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2, písomne požiada o stavebné povolenie takejto jednoduchej stavby. Reklamná stavba bola naposledy povolená rozhodnutím č. 15084/2012-016-da/ Ko zo dňa 16. 09. 2013, ako dočasná stavba na obdobie do 30. 09. 2016. Stavebník je oprávnený požiadať aj o zmenu doby trvania reklamnej stavby, pri reklamnej stavbe, ktorá je dočasná, a to pred uplynutím tejto doby. V takomto prípade doba trvania reklamnej stavby podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona neplynie, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby. K žiadosti stavebník priloží len doklady, ktorými preukáže vzťah k pozemku (aktuálny list vlastníctva a snímku z katastrálnej mapy), najmä že je vlastníkom pozemku alebo stavby, alebo že má
k pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, alebo priloží iné doklady, ktoré sú potrebné na preukázanie oprávnenia predĺženia doby trvania reklamnej stavby. Stavebný úrad v konaní o predĺžení doby trvania dočasnej stavby posudzuje len doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania stavby. To znamená, že sa jedná o konanie, v ktorom má stavebný úrad rozhodnúť o predĺžení alebo o nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby. Stavebný úrad je totiž povinný, pri rozhodovaní o predĺžení doby trvania reklamnej stavby, skúmať aj to, či je umiestnenie reklamnej stavby s verejným záujmom. Stavebný úrad musí posúdiť aj súlad reklamnej stavby so stanoviskami dotknutých orgánov. V tomto prípade sa k predĺženiu doby platnosti reklamnej stavby vyjadrilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktoré v stanovisku č. 23913/2016/C240-SCDPK/60440 zo dňa 27. 09. 2016 uviedlo, že „Ministerstvo po preštudovaní predloženého situačného podkladu a na základe vyššie uvedeného konštatuje, že predmetná reklamná stavba je umiestnená v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1 a preto nesúhlasíme s predĺžením doby platnosti jej umiestnenia na danom mieste.“ Následne žalovaný poukázal na § 10 ods. 4 a § 11 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ako aj mal za to, že podľa verejne prístupnej internetovej stránky: https://ismcs.cdb.sk/portal/mapviewer/? viewid=70ddf83c0243461fb614d7f6c8d22cb2&extent=-128334,5154890,718334,5635110, je zrejmé, že predmetná reklamná stavba je umiestnená menej ako 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice rýchlostnej cesty I. triedy. Z uvedeného vyplývalo, že na predmetnom pozemku nie je umiestenie reklamnej stavby prípustné.
K námietke odvolateľa vo veci nesprávneho postupu pri podaní námietky predpojatosti žalovaný poukázal na § 9 ods. 1, 2, § 10, § 11 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, 2 správneho poriadku a tiež postup Ing. F.. F. N. a W.. V. L., ktorí túto skutočnosť oznámili svojmu nadriadenému - primátorovi Mesta Nitra a ten rozhodol o námietke predpojatosti tak, že ju zamietol, teda postup pri vylúčení zamestnancov správneho orgánu bol v súlade s citovanými právnymi predpismi.
K námietke odvolateľa, že boli porušené jeho procesné práva ako účastníka konania, ktorému bola postupom správneho orgánu odňatá možnosť náležite argumentovať a správny orgán prvého stupňa nepostupoval v súlade s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, uviedol, že stavebník nekonkretizoval, ako mu boli upreté jeho práva, avšak všetky písomnosti mu boli riadne doručované, o čom svedčia doručenky priložené k jednotlivým písomnostiam stavebného úradu. Stavebník mal preto možnosť sa v konaní k ich obsahu náležite vyjadriť, preto žalovaný aj túto námietku považoval za nedôvodnú.
V rámci poslednej námietky žalobcu, žalovaný uviedol, že je na zvážení stavebného úradu, či vykoná ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania nemá žiadny vplyv na uplatnenie si námietok, pripomienok počas celého konania, a preto nie sú týmto postupom správneho úradu odopreté žiadne práva účastníkov konania.
Záverom žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 46 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
III.
18. V podanej žalobe zo dňa 30. 09. 2019, doručenej súdu dňa 30. 09. 2019, žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/027631-002 zo dňa 08. 07. 2019 v spojení s rozhodnutím Mesta Nitra č. 15192/2016-022-Re zo dňa 11. 03. 2019.
19. Ako dôvody žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného a pred ním aj správneho orgánu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP),
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).
20. V rámci žaloby uviedol, že v danom prípade nevyplýva zo žiadneho dôkazu, že sa reklamná stavba nachádzala mimo sídelného útvaru obce. Úvahy žalovaného boli nepreskúmateľné a pravdepodobne (ako bez ďalšieho naznačil) vychádzajú len zo stanoviska „dotknutého“ orgánu resp. komunikácie medzi správnym orgánom prvého stupňa a týmto orgánom. Správny orgán prvého stupňa a po ňom ani žalovaný žiadnym spôsobom nevymedzili územie sídelného útvaru obce, ktoré by bolo odlišné od intravilánu obce, neuviedli ani žiadne preskúmateľné úvahy, ktorými by podporili akýkoľvek záver, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce. Uvedené je o to zarážajúcejšie, že priamo z verejného registra operátu katastra je zrejmé, že parc. č. XXX v k.ú. K. N. sa nachádza v intraviláne (zastavanom území obce), čo je zrejmé z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. W., ktorý navrhol oboznámiť. Zároveň z verejne dostupnej mapy operátu je zrejmé, že v okolí reklamnej stavby sa nachádzajú ďalšie stavby, čo opäť potvrdzuje, že reklamná stavba sa nachádza v sídelnom útvare obce, kde aplikácia ust. § 10 ods. 4 a/alebo § 11 ods. 1 Cestného zákona priamo z dikcie cit. ustanovení nie sú aplikovateľné. Uvedené svedčí o tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a vec by pri spoľahlivom zistení skutkového stavu takto musela byť aj nesprávne právne posúdená (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Zároveň bolo potrebné podotknúť, že link, ktorý poňal žalovaný priamo do odôvodnenia svojho rozhodnutia v podobe https://R. zobrazuje mapu v podobe, ktorá nepodporuje úvahy a závery žalovaného vo vzťahu k jeho snahe vysporiadať sa s otázkou polohy reklamného zariadenia v sídelnom útvare obce. Žalobca zasiela printscreen obrazovky, ktorá sa po zadaní linku zobrazí. Odkazovanie na obsah internetových stránok je podľa názoru žalobcu podstatným porušením ustanovení o konaní pred správnym orgánom s následkom vydania nezákonného rozhodnutia, keď sa účastníkom konania upiera možnosť správne pochopiť závery správneho orgánu a rovine prípustnej polemiky na ne pri ochrane svojich práv a právom chránených záujmov reagovať v podobe uplatnenia opravných prostriedkov, vyjadrení a/alebo iných, ktoré mu zákon za týmto účelom zveruje. Zároveň tieto skutočnosti robia rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
V ďalšej časti žalobca vytýkal, že žalovaný bez preskúmateľných úvah cituje veľké množstvo právnych noriem, avšak neuvádza vo vzťahu k cit. normám nič, čo by odôvodňovalo správnosť postupu žalovaného v konaní a pred ním správneho orgánu prvého stupňa v konaní alebo ktoré by akýmkoľvek logickým či analytickým postupom spojil s argumentáciou proti námietkam žalobcu použitým v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa, ktoré je označené vo výroku rozhodnutia žalovaného ako potvrdzované. Nie je zrejmý ani na základe ako zisteného skutkového stavu došlo k subsumpcii pod ust. § 126 Stavebného zákona a ust. § 10 ods. 4 a/alebo § 11 ods. 1 Cestného zákona, keď každé ust. rieši inú situáciu. Zároveň ani akékoľvek stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky neobsahuje žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné aplikovať ust. § 10 ods. 4 a/ alebo § 11 ods. 1 Cestného zákona. Bolo potrebné podotknúť, že cit. normy navyše upravujú dve odlišné situácie, pričom v prípade § 10 ods. 4 ide o bezvýnimočný zákaz a v prípade § 11 ods. 1 sa pripúšťa výnimka v podobe záväzného stanoviska skutočne dotknutého orgánu chrániaceho záujem podľa § 126 Stavebného zákona. V konaní nielenže, nebol preukázaný a identifikovaný skutkový základ, ktorý by umožňoval vôbec aplikovať cit. ustanovenia Cestného zákona, avšak správny orgán prvého stupňa, žalovaný a ani v tejto chvíli domnelý dotknutý orgán neuviedli, pre ktorý prípad dávajú záväzné stanovisko. Z hľadiska regulácie bolo možné odvodzovať len, že by to malo byť k situácii regulovanej ust. § 11 ods. 1 Cestného zákona, nakoľko pri ust. § 10 ods. 4 cit. zákona to nie je možné, avšak správne orgány oboch stupňov citujú obidve ustanovenia a takto na základe stanoviska odôvodňujú splnenie podmienok pre aplikáciu oboch ustanovení, čo však nie je logicky a procesne možné. Jednak by išlo o vyvodzovanie príčiny z následku (žiadanie záväzného stanoviska po ustálení, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru po ustálení jeho hraníc a v relevantne nameranej blízkosti od osi vozovky), čo je logicky chybný a teda nesprávny úradný postup, ale súčasne minimálne v prípade skutkového základu podľa § 10 ods. 4 Cestného zákona by išlo aj o nesprávny úradný postup z ďalšieho dôvodu, ktorým je skutočnosť, že v takom prípade je záväzné stanovisko irelevantné, vôbec sa nemá požadovať, nakoľko zákaz je bezvýnimočný. Keďže správny orgán prvého stupňa stanovisko žiadal, ale súčasne aplikoval obidve ustanovenia cestného zákona, je zrejmé, že skutkový stav nemal spoľahlivo zistený, postupoval nesprávne, vyvodzoval príčinu z následku a aj to len v jednej skutočnosti (teda zo skutočnosti, že bolo vydané stanovisko na žiadosť správneho orgánu znamená, že jeho záver o polohe
reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce bez jeho vymedzenia je správny, čo však nie je pravda) a na základe takéhoto obsahu spisu vyvodzoval neprijateľné skutkové a právne závery o neprípustnosti reklamnej stavby na danom mieste. Tento postup bol však porušením elementárnej povinnosti správneho orgánu prvého stupňa podľa § 3 ods. 2 a 5 Správneho poriadku v podobe povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav, ktorá nebola naviazaná na žiadnu inú povinnosť účastníkov konania. Následne potom nevyhnutne tento nesprávny úradný postup, ktorý vyústil do nesprávneho a nedostatočného zistenia skutkového stavu vyústil do nesprávnej subsumpcie pod právnu normu a teda aj do nesprávnej aplikácie práva, ktorá je aj v prípade citovaných ustanovení Cestného zákona neurčitá, keďže nie je možné, aby boli aplikovateľné ust. § 10 ods. 4 v podobe bezvýnimočného zákazu a § 11 ods. 1 Cestného zákona v podobe možnosti udelenia výnimky súčasne. To všetko bez ohľadu na skutočnosti zrejmé z verejných registrov podľa bodu 1, ktoré vôbec aplikáciu citovaných ustanovení cestného zákona bez ďalšieho vylučujú. V danom prípade preto došlo zvoleným postupom správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom s následkom vydania nezákonného rozhodnutia a tento dôvod sa prekrýva aj s ďalšími dôvodmi, keď napádané rozhodnutie žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa nemôže dávať zmysel, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zároveň obsah spisu nemôže ani postačovať na vyvodzovanie tých záverov, ktoré správne orgány oboch stupňov v otázke skutkového stavu (poloha reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce) a jeho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) vyvodzovali a teda ide o vadu pri vyvodzovaní skutkových záverov, ale na takto vyvodené závery, následne aj o vadu právnych záverov.
Okrem toho dodal, že nespochybňuje a nikdy, ani vo svojom odvolaní, nespochybňoval všeobecnú právnu úpravu týkajúcu sa významu a povahy záväzných stanovísk. Záväzné stanovisko však môže byť požadované len na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku), t. j. v prípade, ak je preukázané, že sa rozhodnutie má alebo môže dotýkať verejného záujmu chráneného osobitným predpisom. Spoľahlivé zistenie skutkového stavu je však povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného a nie potenciálne „dotknutého“ správneho orgánu. Inými slovami nemožno vyvodzovať záver o tom, že stanovisko bolo žiadané dôvodne preto, že ho domnelý dotknutý orgán vydal, najmä ak ho požadoval sám správny orgán prvého stupňa a podmieňoval pokračovanie v konaní jeho predložením (bezdôvodné prieťahy). Jednak správny orgán prvého stupňa mal najprv riešiť otázku vymedzenia sídelného útvaru obce (územie vymedzené hranicami), ak by mal byť rozsah tohto územia iný než je intravilán obce a následne zisťovať, či sa v takto dôvodne z logického a geometrického hľadiska vymedzenom sídelnom útvare obce nachádza reklamná stavba a až následne na základe takéhoto spoľahlivo zisteného skutkového stavu požadovať akékoľvek stanovisko s vplyvom na konanie a súčasne sa žalovaný mal vysporiadať s tou časťou odvolacích dôvodov, ktoré sa týkali zisťovaného skutkového stavu a skutočnosti, že sa reklamná stavba nachádza v sídelnom útvare obce, čo je zrejmé z verejných registrov. Ani žalovaný a ani domnelý dotknutý orgán žiadnym spôsobom nevyriešil otázku, z akého dôvodu a na základe akého dôkazu sa reklamná stavba nemá nachádzať v sídelnom útvare obce, keď je z verejného registra zjavné, že sa nachádza v zastavanom území obce a z mapy, že sa v blízkosti nachádzajú ďalšie stavby. Absencia akýchkoľvek úvah v tomto smere robí rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným pre nedostatok odôvodnenia. Je potrebné podotknúť, že žiaden právny predpis nestanovuje, ako a kadiaľ sa majú viesť hranice sídelného útvaru obce (okrem bodov v podobe dopravných značiek začiatok/koniec obce, pričom však hranice sú čiary), preto je možné pracovať buď s pojmom intravilán ako zastavané územie obce alebo musí svoje rozhodnutie správny orgán v tejto otázke presvedčivo a logicky odôvodniť a podložiť zákonným dôvodom, v opačnom prípade ide o rozhodnutie svojvoľné a prekračujúce ústavné limity správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného uvedené v čl. 2. ods. 2, 3 Ústavy SR. Keďže správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný v tejto otázke neuviedli nič nad rámec toho, že domnelý dotknutý orgán vydal stanovisko (nevedno na základe akého skutkového zistenia, vyvodeného z akého dôkazu v otázke vymedzenia sídelného útvaru obce a vzdialenosti od reklamnej stavby od osi vozovky) je možné vychádzať len z toho, že z verejného registra vyplýva, že sa reklamná stavba nachádza v sídelnom útvare obce, ktorý je totožný s intravilánom alebo, že správny orgán prvého stupňa nezistil spoľahlivo skutkový stav (vymedzenie územia sídelného útvaru obce hranicami odlišného od intravilánu obce) a žalovaný toto pochybenie vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezhojil a zjavné pochybenie v procesnom postupe správneho orgánu prvého stupňa len potvrdil. Takéto rozhodnutie je však zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a/alebo nesprávnym právnym posúdením otázky polohy reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce a následnej chybnej aplikácie ust. § 10 ods. 4 a/alebo 11 ods. 1 cestného zákona z hľadiska skutkového stavu vyplývajúceho z verejných registrov na potrebu požadovať záväzné stanovisko od
„dotknutého“ orgánu. Ak však z odôvodnenia rozhodnutia má vyplývať, že reklamná stavba nemôže byť umiestnená na mieste, na ktorom stojí len preto, že bolo vydané stanovisko, ide podľa názoru žalobcu o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Takýto postup je totiž vyvodzovaním záveru o existencii dôkazu o právne významnej skutočnosti (reklamná stavba mimo sídelného útvaru obce) z dôkazu, ktorý môže byť žiadaný len na základe skutočnej a preukázanej existencie takej skutočnosti, ktorá však nebola preukázaná žiadnym dôkazom a naopak z verejných registrov logicky vyplýva opak. Navyše ani žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa neuviedli žiadne vymedzenie sídelného útvaru obce. Dokonca žalobca mal za to, že ani existencia stanoviska, zo strany žalobcu označeného ako paaktu, nemôže zbaviť správny orgán prvého stupňa a ani žalovaného jeho povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, najmä ak okolnosti vydania stanoviska spočívajú na požadovaní tohto stanoviska správnym orgánom prvého stupňa, aby pokračoval v konaní resp. si ho vyžiadal sám vychádzajúc z predpokladu a teda bez opory v spoľahlivo zistenom skutkovom stave. Také stanovisko nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie, pretože sa môže žiadať (nieto ešte použiť) len v prípade, že sa preukáže, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce.
Zároveň žalobca podotkol, že ani domnelý dotknutý orgán a ani žalovaný žiadnym spôsobom nevymedzovali hranice sídelného útvaru obce a porovnávací etalón vzdialenosti stanovenej všeobecne záväznými predpismi a nameranej, či iným preskúmateľným spôsobom vyvedenej, je možné používať vo vzťahu k umiestneniu reklamnej stavby od osi vozovky, či osi priľahlého jazdného pásu len v prípade, polohy reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce, čo však nie je pravda a zistenia skutočnej vzdialenosti a ani odhad nie je preskúmateľný, nakoľko nebolo zrejmé, čo bolo porovnávané s čím a prečo. Sídelný útvar obce je územím/plochou vymedzenou hranicami, nie bodmi. Taktiež žalobca upriamil pozornosť na ďalšiu významnú skutočnosť, ktorá však preukazuje, že správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný nepostupovali pri spoľahlivom zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkom konania (§ 3 ods. 2 a 5 Správneho poriadku). Zo žiadosti je zrejmé, že reklamná stavba sa má nachádzať na parc. reg. „C“ č. XXX v k.ú. K. N.. Správny orgán rozhodol, že upustí od ústneho konania, pretože sú mu dobre známe pomery staveniska. Tieto dobre známe pomery, však vo vzťahu k subsumpcii pod ust. § 10 ods. 4 a/alebo § 11 ods. 1, 2 Cestného zákona a v spojení s tým pod ustanovenie verejného záujmu v zmysle ust. § 126 Stavebného zákona chráneného dotknutým orgánom nie sú zrejmé, keď ani správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný žiadnym spôsobom preskúmateľne nevymedzili sídelný útvar obce vo vzťahu k polohe reklamnej stavby v intraviláne obce a navyše v zástavbe v okolí. Teda subsumpcia bola vykonaná absolútne nepreskúmateľne a svojvoľne bez opory v akomkoľvek zistení, či preskúmateľnej úvahe, ktorá by taký postup vôbec umožňovala, teda zo žiadneho dôkazu, či preskúmateľnej úvahy súladnej so zákonom a logickými a geometrickými axiómami o podobe hraníc sídelného útvare obce nevyplýva existencia verejného záujmu, ktorý by mal byť chránený dotknutým orgánom.
Úvaha žalovaného o tom, že správny orgán prvého stupňa postupoval správne, keď na základe záväzného stanoviska zo dňa 27. 09. 2016 (vydané pred niekoľkonásobne začatým konaním vo veci a bez spoľahlivého zistenia skutkového stavu) zamietol žiadosť o zmenu doby trvania stavby bez ďalšieho, považoval žalobca za ignoráciu vecných námietok žalobcu v odvolaní, ktoré sa týkali namietania neuplatniteľnosti akéhokoľvek stanoviska podľa akéhokoľvek ustanovenia cestného zákona v súvislosti s polohou stavby v sídelnom útvare obce, nakoľko to ust. § 10 ods. 4 ako aj § 11 ods. 1 cestného zákona priamo z ich dikcie vylučujú, pričom ani z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ani z rozhodnutia žalovaného a ani z nesúhlasného stanoviska „dotknutého“ orgánu nevyplýva, že by sa reklamné stavby mali nachádzať mimo sídelného útvaru obce, keďže ani jeden zo správnych orgánov nijako nevymedzili sídelný útvar odlišne od intravilánu obce a skutočnosť existencie dopravnej značky na určitom mieste nevylučuje polohu reklamnej stavby v sídelnom útvare obce.
V ďalšom bode žaloby žalobca vytýkal, že žalovaný sa vôbec vecne (rovnako ako v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa) nezaoberal námietkou predpojatosti, s ktorou sa správny orgán prvého stupňa vysporiadal absolútne nepreskúmateľným spôsobom. Žalobca namietal zaujatosť zamestnancov obce (a aj ďalších osôb), o ktorých sa domnieval, že sú zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa a ktorí mimo právomoci správneho orgánu prvého stupňa konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám a to v konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca aj riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný vôbec nezohľadnil skutočnosť, že takýto zamestnanci nemohli vykonávať svoje právomoci nestranným a
nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov účastníka mimo právomoci správneho orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom s tým, aby následne mohli pri výkone verejnej moci rozhodovať tak, že žalobca nepreukáže právo k pozemku pod reklamnou stavbou. Žalobca uvedené namietal aj v podanom odvolaní a žalovaný sa s uvedeným nevysporiadal žiadnym spôsobom, hoci uvedené, mohlo mať vplyv na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s ohľadom na ďalší namietaný postup správneho orgánu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, zisťovaní skutkového stavu a zvolení procesného postupu.
V súvislosti s týmto dôvodom žalobca uviedol, že z iných konaní nadobudol poznatky, ktoré svedčia o tom, že neboli splnené ani základné formálne predpoklady na to, aby bolo možné vôbec uvažovať o tom, že rozhodnutie žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa je zákonné. Namietaná zaujatosť osôb vybavujúcich vec žalobcu na správnom orgáne prvého stupňa smerovala voči všetkým osobám konajúcim vo vzťahu k žalobcovi vrátane primátora, ktorý podpisoval v súčinnosti s označenými zamestnancami útvaru hlavného architekta (nakoľko podľa získaných vedomostí žalobcu, nejde o zamestnancov stavebného úradu a ani o osoby, ktoré majú podľa organizačnej štruktúry zabezpečovať jeho činnosti, keď majú byť na rôzne úkony pri prenesenom výkone štátnej správy len poverované primátorom) listy adresované zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvné vzťahy so žalobcom.
Zároveň žalobca uviedol, že pokiaľ bol žalovanému zasielaný administratívny spis a nenachádzali sa v ňom podklady, ktoré žalobca správnemu orgánu prvého stupňa preukázateľne predložil, nejde o kompletný administratívny spis a uvedené znamená podstatné porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom. Ako aj zdôraznil, že nezákonnosť je aj z dôvodu, ak na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa sa podieľajú neoprávnené osoby, keď organizačne nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť správneho orgánu prvého stupňa (Ing. F.. N. a W.. L.), ale o zamestnancov obce zaradených na Útvar hlavného architekta mesta Nitra, ktorý organizačný útvar zastupuje záujmy obce, ktoré môžu narážať na záujmy účastníkov konaní a takéto rozhodovanie nemôže byť nepredpojaté, nestranné a spravodlivé. Požiadavky na organizačné zabezpečenie chodu správneho orgánu prvého stupňa vyplývajú z ust. § 117 ods. 3 Stavebného zákona a okrem osobitného kvalifikačného predpokladu, je potrebné, aby išlo organizačne o zamestnancov zabezpečujúcich činnosti stavebného úradu, čomu nemôže zodpovedať ad hoc poverovanie primátorom mesta zamestnancov obce z iných organizačných útvarov obce na výkon konkrétnych činností správneho orgánu prvého stupňa, pričom ani to nebolo v danej veci preukázané. Vytýkal, že správny orgán prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkou ani materiálne vo vzťahu k tvrdeným a preukazovaným dôvodom predpojatosti a ani inak a v danej veci bez akejkoľvek preskúmateľnej aplikácie, hoci o nej už od 29. 09. 2017 mali vedomosť a mali sa v súlade s ust. § 9 ods. 1 Správneho poriadku z konania vylúčiť. Takýto postup a spôsob konania sa rovnako považoval za svojvôľu. Pre úplnosť označil podklady, ktoré majú byť súčasťou žurnalizovaného administratívneho spisu: - List odvolateľa zo dňa 20.09.2017, - List mesta Nitra č. 11517/2017 zo dňa 04.07.2017, - List mesta Nitra č. 11559-2/2017 zo dňa 07.07.2017. Ďalšie listy boli označené, avšak nemal ich žalobca k dispozícii, hoci mal vedomosť o ich existencii od zmluvných partnerov. Z predmetných listov taktiež vyplýva, že R.. F.. N. a W.. L., nie sú organizačne zamestnancami obce zabezpečujúcimi chod stavebného úradu, ale zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť Útvaru hlavného architekta. Uvedené bolo podľa žalobcu možné posúdiť ako nespĺňanie predpokladov týchto osôb podľa § 117 ods. 3 Stavebného zákona. Zároveň žalobca poukázal aj na skutočnosť, že od podania žiadosti v roku 2016 osoby prejednávajúce vec nemali spĺňať až do roku 2017 ani osobitný kvalifikačný predpoklad podľa § 117 ods. 3 Stavebného zákona, ktorý podľa vedomosti žalobcu, opäť nadobudnutej v súvislosti s inými konaniami, nadobudli až v závere roka 2017. Všetky úkony dovtedy vykonané sú preto zaťažené aj ďalšou vadou nezákonnosti, nakoľko ich vykonali neoprávnené osoby aj z tohto dôvodu.
Záverom žalobca namietal aj to, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval ani v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, ale navyše nie sú splnené podmienky podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keď rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ale ani napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko žalovaný a pred ním správny orgán prvého stupňa nepostupoval pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím je zasahované do práva žalobcu
na spravodlivé konanie, ktoré sa aplikuje aj na Správne konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené namietal žalobca porušenie zásad spravodlivého konania a najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku v spojení s ust. § 32 ods. 1 a 46 Správneho poriadku a to zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného sp. zn. OU-NR-OVBP2-2019/027631-002 zo dňa 08. 07. 2019 v spojení s rozhodnutím Mesta Nitra č. 15192/2016-022-Re zo dňa 11. 03. 2019 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) v spojení s ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušuje a vec vracia podľa ust. § 191 ods. 4 SSP správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
IV.
22. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 21. 01. 2020 uviedol, že je toho názoru, že v prvostupňovom rozhodnutí nebol porušený procesný postup a konanie bolo vedené v súlade s platnými právnymi predpismi a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.
Námietky uvedené v žalobe sú obdobné ako boli uplatnené v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, a preto sa žalovaný pridržiava právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí.
V.
23. Uznesením č.k. 11S/129/2019-130 zo dňa 27. 05. 2020 súd pribral za účastníkov konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/129/2019 účastníkov administratívneho konania: 1/ V. M., G. F. K. XX, I., 2/ W. M., G. F. K. XX, I.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07. 08. 2020.
24. Ďalšia účastníčka 2/ (W. M.) k žalobe uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím mesta Nitra, ani žalovaného, majúc pritom za to, že jej pozemok sa nachádza v zastavanom území obce, čo je zrejmé z katastra nehnuteľností, ale súčasne sa nachádza aj v bezprostrednej blízkosti stavieb, čo vylučuje správnosť akýchkoľvek úvah o tom, že je jej pozemok mimo sídelného útvaru obce. Vyjadrila počudovanie nad tým, že by malo ísť o územie mimo sídelného útvaru obce, ako aj spochybnila nestrannosť a nezaujatosť konajúcich osôb za predpokladu pravdivosti tvrdení v žalobe.
Zhrnúc uviedla, že rozhodnutia nepovažuje za správne a už vôbec ani len za elementárne spravodlivé z hľadiska spôsobu, akým bol zisťovaný skutkový stav, z hľadiska zabezpečovania konania zjavne predpojatými a na to neoprávnenými osobami, pričom rozhodnutie stavebného úradu sa jej javí až okato zaujaté a nepochopiteľné. Rozhodnutie žalovaného vnímala ako vyhýbajúce sa jasným a pochopiteľným odpovediam na tie základné otázky, ktoré mohli mať vplyv na konanie a samotné rozhodnutie a toto rozhodnutie v podstate tieto žiadnym spôsobom nerieši a ani sa s nimi pochopiteľne a presvedčivo nevysporadúva.
Žiadala o to, aby správny súd rozhodnutie žalovaného, a aj stavebného úradu zrušil a vrátil im vec na ďalšie konanie.
25. K žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník 1/ (V. M.), ktorý svoje vyjadrenie sformuloval v rovnakom znení ako ďalšia účastníčka v rade 2/, preto súd naň len odkazuje (citované v bode 24).
26. Žalobca vo svojej replike, reagujúc na vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov, v prvom rade vytkol skutočnosť, že žalovaný si riadne nesplnil svoju povinnosť bližšie podporiť svoj názor, ktorý bol podľa jeho názoru vyvrátený v žalobe, priamou argumentáciou k žalobným dôvodom proti rozhodnutiu. Obranu žalovaného preto hodnotil za nekonzistentnú. Zároveň vyjadril domnienku, že spisový materiál
má byť podkladom pre vyjadrenie žalovaného, preto ho žiadal doručiť. Na záver sa žalobca stotožnil s vyjadreniami ďalších účastníkov a zotrval na svojej žalobe v celom rozsahu.
27. V rámci žalobnej dupliky písomné vyjadrenie nepodal ani žalovaný, ako ani ďalší účastníci 1/ a 2/.
V.
28. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 07. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. 02. 2021 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
29. Podľa § 3a ods. 1 zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj cestný zákon) účinnom do 30. 11. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre diaľnice a rýchlostné cesty vykonáva ministerstvo.
Podľa § 10 ods. 3, 4 cestného zákona, na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných cestných ťahoch je zakázané umiestňovať reklamné stavby.
Mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, zakázané umiestňovať reklamné stavby; to sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom.
Podľa § 11 ods. 1, 2 cestného zákona, na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25 metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia.
V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. 2ab) _______________________ 2ab) § 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
30. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2018, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 10 Správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.
Podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.
Podľa § 12 ods. 2 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie.
Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
Podľa § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
31. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), cestné ochranné pásma sa zriaďujú pri všetkých diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy mimo zastavaného územia alebo územia
určeného na súvislé zastavanie; vnútri tohto územia sa zriaďujú ochranné pásma podľa osobitných predpisov. 10)
Podľa § 16 ods. 1 písm. a/, ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky, v cestných ochranných pásmach je zakázané vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť vyžadujúcu ohlásenie stavebnému úradu alebo povolenie stavby.
Výnimky zo zákazu podľa odseku 1 udeľuje príslušný cestný správny orgán. Žiadosť sa podáva už v štádiu prípravnej dokumentácie. Výnimky možno povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak nebudú tým dotknuté všeobecné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy majetkovej správy dotknutej komunikácie. Povolením výnimiek nesmie dôjsť k rozšíreniu súvislej zástavby obcí a miest obstavovaním komunikácie. Povolenie výnimky možno viazať na podmienky.
32. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj stavebný zákon) účinnom v čase rozhodovania žalovaného, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.
Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.
Podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
Podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona, zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.
Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.
Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 140a ods. 1 písm. a/, ods. 3 stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí,
Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.
Podľa § 140b ods. 1, 2, 3 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.
Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona.
Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.
33. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
34. Úlohou správneho súdu bolo na základe žalobných námietok uvedených v podanej žalobe, bližšie citovaných v III. časti tohto rozsudku, posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu, ktorú dňa 14. 09. 2016 podal žalobca na Mesto Nitra, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, domáhajúc sa ňou o zmenu doby trvania reklamnej stavby: „1 ks reklamná stavba v tvare „V“ s nasvietením, p.č. XXX, k.ú. K. N., ktorá sa nachádza v sídelnom útvare obce, najväčšia plocha reklamnej stavby je plocha 9,6 x 3,6 m“.
35. Pri posudzovaní dôvodnosti, resp. nedôvodnosti žaloby správny súd vychádzal v prvom rade z toho, že medzi účastníkmi konania bolo vo veci samej sporné to, či ide o reklamnú stavbu umiestnenú mimo sídelného útvaru obce v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, ktorá je zároveň aj medzinárodným ťahom, kde je umiestnenie reklamnej stavby, zakázané.
36. Vychádzajúc zo zásadného právneho problému v predmetnej veci, správny súd poukazuje na obdobné konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/135/2019, kde bolo predmetom prieskumu taktiež rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v rámci ktorých bolo rozhodnuté o žiadosti totožného žalobcu, resp. o odvolaní totožného žalobcu. V oboch žalobách je
zo strany žalobcu použitá zhodná argumentácia, v časti týkajúcej sa vymedzenia sídelného útvaru. Rozdiel spočíva len v tom, že reklamné stavby sa nachádzali na rôznych pozemkoch, avšak obidve podľa správnych orgánov v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, ktorá je zároveň aj medzinárodným ťahom.
37. Na rozdiel však od predmetného konania (t. j. konania vedeného pod sp. zn. 11S/129/2019), správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/135/2019 zastal ten názor, že bolo podstatné zistiť, kde je reklamná stavba umiestnená, či je to v sídelnom útvare obce, kde nie sú vytvorené cestné ochranné pásma diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej triedy alebo mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce, kde je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, zakázané umiestňovať reklamné stavby. Uvedené zistenie bolo dôležité pre ďalší postup správneho orgánu, preto správny súd rozsudkom č.k. 11S/135/2019-115 zo dňa 04. 11. 2020 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- NR-OVBP2-2019/034981-002 zo dňa 14. 08. 2019 ako i rozhodnutie Mesta Nitra č. 16914/2015-027- Re zo dňa 16. 04. 2019 a vec vrátil Mestu Nitra na ďalšie konanie a to za účelom zistenia, či sa predmetná reklamná stavba nachádza v sídelnom útvare obce, resp. mimo sídelného útvaru obce. Z uvedeného teda vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/135/2019 sa správny súd meritom veci nezaoberal, avšak zrušil rozhodnutia správnych orgánov z procesných dôvodov a to nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
38. Preskúmajúc obsah administratívneho spisu v predmetnom konaní, tak ako je opísaný v čl. I. predmetného rozsudku, správny súd v danej veci mal za preukázané, že v danom prípade ide o reklamnú stavbu umiestnenú mimo sídelného útvaru obce (južný obchvat mesta Nitra) v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, kde je umiestnenie reklamnej stavby zakázané. Rovnako tak mal preukázané, že reklamná stavba sa nachádza vo vzdialenosti menšej ako 100 m (konkrétne 12 m) od osi priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1, a teda v jej ochrannom pásme. Z uvedeného jednoznačne podľa správneho súdu vyplynulo dostatočné zistenie skutkového stavu veci, preto nebolo možné stotožniť sa so záverom správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/135/2019 o zrušení rozhodnutí správnych orgánov. Naviac, správny súd v danej veci prihliadol aj na to, že rýchlostná cesta R1 je zároveň medzinárodným cestným ťahom (je súčasťou európskej cesty E571), teda na umiestnenie reklamnej stavby súčasne platí aj ust. § 10 ods. 4 cestného zákona, čo znamená, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je neprípustné a výnimku v zmysle § 11 ods. 2 cestného zákona nie je možné povoliť. Uvedenú skutočnosť nesprávne žalobca dezinterpretoval vo svojej žalobe ako nepresnosť rozhodnutí správnych orgánov, pretože správne orgány presne a jednoznačne vymedzili, ktoré právne predpisy na daný skutkový stav použili a aj uviedli, akým spôsobom ich aplikovali. Rovnako tak sa nemožno stotožnil s úvahami žalobcu o podobe línie oddeľujúcej územie sídelného útvaru obce od územia mimo tohto sídelného útvaru obce, ako ani nie je možné stotožňovať ochranné pásmo rýchlostnej cesty R1 mimo sídelného útvaru obce s pojmom zastavané územie obce, pretože zastavané územie obce je výraz používaný katastrom nehnuteľností a týka sa určenia druhu nehnuteľnosti, avšak nikde v zákone nie je stotožnené, že ide o identický pojem so sídelným útvarom obce, pretože cestný zákon ho vymedzuje ako územie medzi začiatkom a koncom obce. Rýchlostná cesta R1 síce prechádza aj cez zastavané územie obce, avšak v zmysle cestného zákona ide o rýchlostnú cestu R1 mimo sídelného útvaru obce. Pritom skutočnosť, že reklamná stavba je postavená „popri rýchlostnej ceste R1“ nie je medzi účastníkmi konania sporná. Spor nastal len ohľadom toho, že je reklamná stavba postavená v zastavanom území obce, avšak v tomto ohľade správny súd poukazuje na to, že umiestnenie reklamných stavieb pri cestách upravuje špeciálny zákon, t. j. zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v rámci čoho nie je možné stotožňovať pojem zastavané územie obce s pojmom sídelný útvar obce.
39. V tomto ohľade správny súd uvádza, že k zmene právnej úpravy § 10 ods. 1, 2, 3 (ochrana diaľnic, ciest a miestnych komunikácií) a ust. § 11 ods. 1 až 6 (cestné ochranné pásma) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov došlo prijatím zákona č. 293/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (vrátane cestného zákona) s účinnosťou od 02. 01. 2015. Zákon č. 293/2014 Z. z. reagoval na dlhodobo pretrvávajúcu nedostatočnú úpravu regulácie v oblasti vonkajšej reklamy a sprísnil jej zákonnú reguláciu, pričom okrem iného prekvalifikoval doterajšie reklamné zariadenia na reklamné stavby. Zároveň boli týmto zákonom upravené i súvisiace právne predpisy, a to cestný zákon, v ktorom sa sprísnili podmienky
pre umiestňovanie reklamných stavieb mimo obcí a miest pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a cestách I. triedy.
V zmysle ust. § 10 ods. 3, 4 cestného zákon v znení účinnom od 02. 01. 2015 a taktiež i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných cestných ťahoch je zakázané umiestňovať reklamné stavby a mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, taktiež zakázané umiestňovanie reklamných stavieb, pričom tento zákaz sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom.
Z dôvodovej správy k ust. § 10 ods. 4 vyplýva, že sa zakazuje umiestňovanie reklamných stavieb pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlo a cestách I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, a to v území až 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, cesty pre motorové vozidlá alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. Zákaz sa vzťahuje na územie mimo sídelných útvarov obce (alebo mesta), pričom sídelný útvar je na tieto účely územie, ktoré je ohraničené dopravnými značkami označujúcimi začiatok a koniec obce (alebo mesta). Tento zákaz sa nevzťahuje na označenia stavby alebo plnia iné informačné funkcie súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom.
V dôvodovej správe k ust. § 11 ods. 1 cestného zákona v znení účinnom od 02. 01. 2015 sa uvádza: „precizovanie právnej úpravy v nadväznosti na novú úpravu § 10 ods. 4 v nadväznosti na definíciu súvisle zastavaného územia na účely určenia cestného ochranného pásma sa upresňuje § 11 ods. 1 tak, že ochranné pásma vznikajú len mimo obcí (mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce) a mimo súvisle zastavaného územia“.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že od 02. 01. 2015 platí právna úprava, v zmysle ktorej je na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných cestných ťahoch zakázané umiestňovať reklamné stavby a ich umiestňovanie je zakázané i mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce v území 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel.
Na úpravu zakotvenú v cestnom zákone odkazuje i ust. § 55 ods. 3 vyhl. č. 532/2002 Z. z. (ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie), v zmysle ktorého v ochrannom pásme pozemnej komunikácie sa môže informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných predpisov (medzi nimi je príkladom vymenovaný i cestný zákon).“
40. Súd mal okrem toho za to, že správne orgány v danom prípade správne prihliadli na stanovisko príslušného orgánu, ktoré sa vyjadrovalo k otázke povolenia výnimky zo zákazu činnosti (umiestňovania reklamných stavieb) v cestnom ochrannom pásme vo vzťahu k žalobcovi a reklamnej stavbe umiestnenej popri rýchlostnej ceste R1 mimo sídelného útvaru obce I.. V zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona príslušný stavebný orgán žiadosť o stavebné povolenie zamietne, ak je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom alebo osobitnými predpismi. V danom prípade je osobitným predpisom chrániacim verejný záujem cestný zákon, pričom verejný záujem spočíva v tom, aby bola zabezpečená ochrana diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich. V zmysle § 11 ods. 2 cestného zákona je v cestnom ochrannom pásme cesty I. triedy, ktorá nie je medzinárodným cestným ťahom, zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. Okrem toho v zmysle § 10 ods. 4 cestného zákona mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, zakázané umiestňovať reklamné stavby; to sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. Reklamná stavba žalobcu spĺňa atribúty reklamnej stavby, ktorej umiestnenie cestný zákon zakazuje, ako ani v
zmysle § 10 ods. 4 cestného zákona nie je možné udeliť výnimku. Preto bolo dôvodné takúto stavbu v dôsledku jej rozporu s verejným záujmom ďalej nelegalizovať a žiadosť žalobcu o predĺženie doby trvania dočasnej reklamnej stavby zamietnuť. Poukaz správnych orgánov na zamietajúce stanovisko príslušného orgánu vo vzťahu k umiestneniu tejto reklamnej stavby bol taktiež správny, pretože v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 stavebného zákona správny orgán bol oprávnený vo veci rozhodnúť vychádzajúc z takéhoto stanoviska. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že správny orgán vyvodil existenciu príčiny z následku (teda skutočnosť o umiestnení reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce vyvodil zo stanoviska príslušného orgánu), ale k takémuto záveru dospel majúc znalosť o mieste situovanej stavby, keď vychádzal z definície sídelného útvaru obce zavedeného do nášho právneho poriadku cestným zákonom, ako aj riadne zisteného skutkového a právneho stavu, pričom prihliadol na skutočnosť, že nemožno stotožňovať sídelný útvar obce so zastavaným územím obce tak, ako sa to snažil urobiť žalobca vo svojej žalobe.
41. Správny súd tiež konštatuje, že správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keď správne reklamnú stavbu subsumovali pod úpravu cestného zákona a vyvodili správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je pre jej umiestnenie v území mimo sídelného útvaru obce v cestnom ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, ktorá je medzinárodným ťahom, zakázaná, pričom žalobcovi z tohto dôvodu nemohla byť povolená ani výnimka zo zákazu tejto činnosti. Svoje rozhodnutie tak žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili. Správne orgány riadne opísali zistený skutkový stav, uviedli listinné dôkazy, z ktorých vychádzali, opísali procesný priebeh správneho konania a vec subsumovali pod konkrétne ustanovenia zákonov. V napadnutom rozhodnutí nechýbala ani správna úvaha pri právnom posúdení veci.
42. V súvislosti so žalobcom namietanou zaujatosťou zamestnancov obce (a aj ďalších osôb), vytýkal žalobca, že žalovaný sa vôbec vecne nezaoberal námietkou predpojatosti, preto správny súd preskúmavajúc administratívny spis dodáva, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa začalo dňa 14. 09. 2016 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, v rámci svojho podania zo dňa 20. 09. 2017 dal oznámenie a výzvu na upustenie od neoprávneného konania. Rozhodnutím č. 15192/2016-010-Re zo dňa 30. 10. 2017 stavebný úrad rozhodol tak, že námietka predpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä R.. F.. F. N. a W.. V. L., sa zamieta. Po zrušení rozhodnutia č. 15192/2016-014-Re zo dňa 09. 04. 2018 (v poradí druhého), rozhodnutím žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2018/26959-002 zo dňa 06. 09. 2018 prvostupňový správny orgán postupoval tak, že podaním č. 15192/2016-017 zo dňa 17. 10. 2018 R.. F.. F. N. podal stavebnému úradu oznámenie o podaní námietky a rovnako tak podala oznámenie o podaní námietky predpojatosti aj W.. V. L. a to podaním č. 15192/2016-018 zo dňa 17. 10. 2018, o ktorých bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 18422/2018-002 zo dňa 26. 10. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä R.. F.. F. N. sa zamieta, a tiež rozhodnutím č. 18423/2018-002 zo dňa 26. 10. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä W.. V. L. sa zamieta. Až následne stavebný úrad vydal ďalšie oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania č. 15192/2016-019-Re zo dňa 26. 11. 2018, doručené účastníkom administratívneho konania. Z uvedeného možno vyvodiť, že správny orgán prvého stupňa o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zamestnancov rozhodol. Samotná skutočnosť, že žalobca sa s týmito rozhodnutiami nestotožňuje a to bez preukázania konkrétneho dôvodu, preukazujúceho vylúčenie dotknutých zamestnancov, je právne irelevantná. Následne správny súd musel skonštatovať len to, že správny orgán prvého stupňa o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti rozhodol a čo sa týka odvolacieho konania, v tomto konaní námietka zaujatosti vznesená nebola, preto sa s ňou žalovaný správne nezaoberal.
43. Rovnako tak neobstojí ani skutočnosť, že námietka zaujatosti smerovala aj voči primátorovi, pretože v tomto ohľade správny súd dáva do pozornosti žalobcovi rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/15/2015 zo dňa 21.05.2015, z ktorého vyplýva, že starosta obce, ktorý je vecne príslušným správnym orgánom v stavebnom konaní nemôže byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretože nie je zamestnancom ani členom stavebného orgánu a neexistuje iný správny orgán, ktorý by
vo veci, ako aj o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/43/2008 zo dňa 18.03.2009). Tento názor potvrdzuje aj právna doktrína zaoberajúca sa problematikou správneho práva, podľa ktorej, ak tvorí správny orgán jediná osoba, ktorá však nie je v pracovnom pomere k tomuto orgánu (prípad primátora mesta), tak na tieto prípady sa ustanovenia o vylúčení zamestnanca správneho orgánu nevzťahujú.
44. Pokiaľ išlo o námietku, že rozhodoval správny orgán, ktorý bol nesprávne obsadený, správny súd ani v tejto námietke nevzhliadol jej dôvodnosť. Vychádzal pritom z toho, že podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec, pričom ide o prenesený výkon štátnej správy. Teda ako prvostupňový správny orgán správne rozhodlo mesto Nitra. V zmysle § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce a môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. Zamestnanci stavebného úradu - mesta Nitra R.. arch. F. N. a W.. V. L. boli povereniami poverení oprávnením výkonu štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa reklamných stavieb podľa § 98 až § 102 stavebného zákona. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že primátor mesta ako štatutárny orgán obce, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej správy v rámci pôsobnosti stavebného úradu, poveril výkonom štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa reklamných stavieb žalobcom namietaných zamestnancov, čo mu umožňuje vyššie citovaný zákon, preto ani námietka o nesprávne obsadenom prvostupňovom správnom orgáne neobstojí. V tomto ohľade správny súd dodáva, že každá obec, resp. mesto má svoju osobitnú organizačnú štruktúru, v rámci ktorej vykonáva svoje kompetencie, čo v danom prípade je Organizačný poriadok Mestského úradu Nitra (pozn. správneho súdu, v zmysle § 7 písm. b/ opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, nie sú predmetom prieskumu správneho súdu). Naviac, zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že poverení zamestnanci obce, ktorí zabezpečujú činnosť stavebného úradu v rozsahu reklamných stavieb, nespĺňali v čase rozhodovania, ktoré je preskúmavané správnym súdom, osobitné kvalifikačné predpoklady, preto ani tejto námietke žalobcu správny súd nevyhovel.
45. V tomto ohľade správny súd dodáva, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo 6. októbra 2015).
46. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď v zmysle ustanovenia § 62 ods. 4 Správneho poriadku žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby doručenú dňa 14. 09. 2016 pre jej rozpor s verejným záujmom chráneným zákonom č. 135/1961 Zb. cestný zákon prihliadnuc na existujúce nesúhlasné stanovisko príslušného správneho orgánu zamietol. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 11. 03. 2019 potvrdil podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
47. Rovnako tak žalobca súdu nepreukázal neúplnosť administratívneho spisu. Vychádzajúc z jeho podania zo dňa 20. 09. 2017, súčasťou ktorého podľa tvrdenia žalobcu mali byť písomnosti, ktoré sa v spise nenachádzajú, nie je súdu zrejmé, že by tieto písomnosti boli aj reálne priložené k podaniu. Uvedené nevyplýva ani z odtlačku pečiatky správneho orgánu prvého stupňa, ako ani z podania, kde nie sú uvedené žiadne prílohy, ktoré by mali byť súčasťou podania. Listiny, na ktoré sa odvoláva žalobca, sú síce uvedené v texte podania, avšak jeho prílohu netvoria, a preto správny súd mal za to, že ani tento argument nemožno považovať za dôvodný, preukazujúci neúplnosť administratívneho spisu.
48. Čo sa týkalo požiadavky žalobcu o zaslanie administratívneho spisu ako súčasť vyjadrenia žalovaného, takáto požiadavka nebola zo strany žalobcu hodnotená ako dôvodná. Ak žalobca chcel
nahliadnuť do súdneho, resp. administratívneho spisu, nachádzajúceho sa v súdnom spise, mal postupovať podľa príslušných zákonov a vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z., v zmysle ktorej je potrebné požiadať o nahliadnutie do súdneho spisu a vyhotovenie fotokópie, avšak s takouto požiadavkou je potrebné obrátiť sa na Informačné centrum príslušného súdu a nie na sudcu.
49. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
50. Správny súd o trovách konania žalovaného a pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 168 SSP (žalovaný) a § 169 SSP (pribratí účastníci), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady (podané vyjadrenia nie je možné hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, zákon poskytuje možnosť vyjadriť sa k žalobe a neukladá im takúto povinnosť).
51. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.