Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Csp-50-2020.pdf
PDF · 80.05 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/50/2020
Uznesenie
Okresný súd Senica v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201 proti žalovanému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpený advokátom Mgr. Ondrejom Dostálom, so sídlom Robotnícka 79, 905 01 Senica, IČO: 37 172 191 o zaplatenie 594,67 € s príslušenstvom a zmluvnej pokuty takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.05.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 594,67 € s príslušenstvom, zmluvnú pokutu v sume 184,09 € a náhradu trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 33Up/981/2020 zo dňa 09.06.2020, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor.
3. Podaním odporu sa hore uvedený platobný rozkaz ex lege podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní zrušil.
4. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní a Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní dňa 04.08.2020 postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie.
5. Žalovaný v odôvodnení odporu uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil a nariadil vo veci pojednávanie. Uplatnená pohľadávka bola na žalobcu postúpená spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., nakoľko medzi žalovaným a uvedenou spoločnosťou mala byť uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb. Podpis na zmluve, ktorú žalovaný videl prvýkrát až mu bola doručená ako príloha k vydanému platobnému rozkazu, však nie je podpisom žalovaného, a teda tento podpis musel byť sfalšovaný a niekto neoprávnene nakladal s jeho osobnými údajmi, na základe ktorých, bola predmetná zmluva uzavretá. Tieto služby si žalovaný nikdy neobjednal a v jeho mene musel teda konať aj podpisovať niekto iný. Ďalej poukázal na to, že aj adresa trvalého bydliska uvedená na zmluve v dobe jej uzatvorenia nie je správna. Žalovaný už býval na novej adresa trvalého pobytu v S., na X. Q.. Teda ten kto nakladal s jeho osobnými údajmi toto nevedel a použil neplatné údaje.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že podaný odpor považuje v celom rozsahu za nedôvodný bez akéhokoľvek vecného odôvodnenia. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje skutkové tvrdenia napriek tomu, že je v konaní zastúpený advokátom a ani na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Samotné spochybnenie podpisu žalovaného nie je podľa názoru žalobcu dostatočným vecným odôvodnením odporu, rovnako ako ani uvedenie nesprávnej adresy trvalého bydliska bez preukázania akýchkoľvek iných skutočností. Tvrdil, že odpor nespĺňa náležitosti uvedené v § 11 zákona č. 307/2016 Z.z., a preto navrhol, aby ho súd v súlade s § 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 307/2016 Z.z. odmietol.
7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nikdy so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. neuzatvoril zmluvu, ktorá mu bola doručená spolu s platobným rozkazom, a ktorú až po jej doručení do jeho elektronickej schránky, videl prvýkrát v živote. Už od pohľadu je zrejmé, že podpis, ktorý je na dokumentoch spoločnosti Slovak Telekom, a.s. je úplne odlišný od jeho podpisu, ktorý si môže súd pozrieť na doloženej plnej moci. K tomuto samozrejme, ak to bude potrebné, bude požadovať znalecké skúmanie znalcom z odboru písmoznalectva. Z dokumentov priložených k platobnému rozkazu je tiež zrejmé, že jednak zmluva bola dojednaná v meste P., kde nemá žiadne väzby, ktoré by odôvodňovali, aby si práve tu tieto služby objednal a tiež je na liste 20/44 uvedená adresa P. XX a na liste 13/44 je P. XX, na ktorých nikdy nebýval, ani nie je zrejmé, prečo je tu rozdiel v popisných číslach. Je takisto logické, že by nezjednával služby na adrese, kde nebýva on, ani nikto z jeho príbuzných, či známych. Jednoznačne pochybil žalobca, keď neskontroloval doklady predložené k podpísanej zmluve s ich držiteľom. Na občianskom preukaze je fotografia, všetky osobné údaje a dokonca aj podpis. Veľmi ľahko teda mohol pracovník žalobcu odhaliť podvod. Súčasťou príloh k platobnému rozkazu boli tiež faktúry a výzvy na úhradu pohľadávok, avšak z dokumentov je zrejmé, že tieto boli zasielané na adresu Č. XXX, ktorá bola uvedená na občianskom preukaze žalovaného č. C., ktorý mu bol dňa 15.07.2015 odcudzený, čo bolo riadne nahlásené na polícii SR. O tomto tvrdení žalovaný doložil potvrdenie o krádeži dokladov. Medzitým však žalovaný zmenil adresu trvalého pobytu, ktorá na starom občianskom preukaze ešte nebola uvedená. Preto ten, kto podvodne zmluvy za A. D. uzatváral, uvádzal všade adresu Č.Á. XXX a na zmluvách je staré číslo občianskeho preukazu. Vzhľadom k tomu, že na tejto adrese žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv so Slovak Telekom, a.s. už nebýval, neboli mu ani žiadne faktúry, či výzvy doručené. Preto nemohol na tieto skutočnosti nijako reagovať, nakoľko iba vďaka platobnému rozkazu, ktorý bol doručený do jeho e-schránky sa o vzniknutej situácii dozvedel. Z vyššie uvedeného dôvodu preto žalovaný podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ktoré k svojmu vyjadreniu aj doložil.
8. Toto vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.02.2021. 9. Žalobca pred prvým pojednávaním vo veci samej, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.02.2021, vzal žalobu v celom rozsahu späť, žiadal, aby súd konanie zastavil a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal s ohľadom na okolnosti prípadu, keďže žalobca a ani jeho právny predchodca nemohli mať vedomosť o sfalšovaní podpisov a dokladov žalovaného a prípadnom spáchaní trestného činu pri uzatváraní zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Súčasne žiadal, aby súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi.
10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Súd súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 CSP nežiadal, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
14. Vzhľadom k tomu, že žalobca pred prvým pojednávaním vo veci samej vzal žalobu účinne v celom rozsahu späť, súd v zmysle § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
19. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.
20. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).
21. Skutočnosti, ktoré uviedol žalobca ako okolnosti prípadu, pre ktoré by súd nemal žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania, teda že žalobca a ani jeho právny predchodca nemohli mať vedomosť o sfalšovaní podpisov a dokladov žalovaného a prípadnom spáchaní trestného činu pri uzatváraní zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, súd nevyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania, tak ako žiadal žalobca. Žalobca nepreukázal ani žiadne svoje pomery, pre ktoré by náhradu trov konania žalovanému nemohol uhradiť, a preto súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané dôvody pre použitie ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku strán na náhradu trov konania.
22. Súd s poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby v celom rozsahu, a preto súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko zavinením žalobcu bolo konanie zastavené. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by zastavenie konania procesne zavinil žalovaný.
23. Súd rozhodne o vrátení súdneho poplatku zo žaloby po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Senica.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.