Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoP-4-2021.pdf
PDF · 113.69 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/4/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, matky: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, F., zastúpenej advokátkou: JUDr. Beatrica Babačová, so sídlom Hlavná 43, Šamorín, a otca: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, F., zastúpeného splnomocnencom: Márton & Partner, s. r. o., IČO: 47 242 019, so sídlom Lichnerova 115/6, Senec, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, o zmene úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, o neodkladnom opatrení a uložení výchovného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 22. októbra 2020, č.k. 15P/30/2020-195, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a II. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým L. U., nar. XX.XX.XXXX každú párnu sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu od 16.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky, a to po dobu 6 týždňov od vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia v mieste bydliska matky s tým, že v prípade nemožnosti realizácie styku v niektorom z uvedených termínov si rodičia za účelom realizácie styku poskytnú náhradný termín v rozsahu nezrealizovaného styku. Po uplynutí šiestich týždňov od vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia sa styk bude realizovať striedavo v bydlisku matky a v bydlisku otca“, výrokom II. súd zrušil uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 15P/30/2020-18 zo dňa 12. júna 2020 vo výroku I. a výrokom III. uložil rodičom maloletého výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti oboch rodičov podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať, vyrovnania sa so svojimi minulými konfliktami, ako aj s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove a vhodne komunikovať s maloletým dieťaťom, a to po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 363, § 118 z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 329 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 37 ods. 2 písm. d) z. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“). Vecne dôvodil, že matka sa podaným návrhom domáhala zmeny súdneho rozhodnutia v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a v časti zastupovania maloletého a správy jeho majetku. V priebehu konania podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že otec sa mal pokúsiť dňa 25. apríla 2020 o samovraždu podrezaním žíl, pričom bola privolaná rýchla zdravotná služba a otca odviezla do Nemocnice s poliklinikou Dunajská Streda, otec hospitalizovaný nebol a nevyhľadal odbornú pomoc, a preto má matka obavy o maloleté dieťa i o seba a mala za to, že je potrebné rozhodnúť o zákaze styku otca s maloletým do času vydania rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie uznesením z 12. júna 2020, č.k. 15P/30/2020-18 neodkladným opatrením dočasne zakázal styk otca s maloletým dieťaťom.
Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia 24. júla 2020 otec maloletého doložil lekársku správu, z ktorej vyplýva, že absolvoval odborné vyšetrenie so záverom, že nevyžaduje akútnu hospitalizáciu, je asuicidálny, apsychotický a bez porúch správania a navrhol neodkladné opatrenie dočasne zakazujúce styk otca s maloletým zrušiť. I z následnej správy z 22. októbra 2020 vyplynulo, že u otca nie je florídna psychopatológia. Súd prvej inštancie vzhľadom na okolnosti prípadu a postoj účastníkov konania dospel k záveru, že je dôvodné a v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, keďže absencia aspoň predbežného súdneho rozhodnutia ohľadom styku otca s maloletým vzhľadom na aktuálnu neschopnosť rodičov dohodnúť sa, môže mať v konečnom dôsledku nepriaznivý dopad pre maloleté dieťa. Súd prvej inštancie dôvodil, že týmto spôsobom bude dočasne zabezpečený kontakt otca s dieťaťom, a to formou pravidelného, postupne sa rozvíjajúceho a prehlbujúceho sa styku, keď vzhľadom na vek dieťaťa i na nerealizovanie styku dlhší čas je potrebné, aby styk prebiehal v prítomnosti matky, aby táto bola na blízku, aby dieťa vnímalo jej prítomnosť. Podotkol, že je prirodzene potrebné, aby rodičia minimálne počas realizácie styku sa odosobnili od svojich minulých i súčasných konfliktov, aby nevyvolávali napäté situácie, ale aby sa plne venovali dieťaťu tak, aby styk prebehol v pokojnej a podľa možností aj príjemnej atmosfére, a preto súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné súčasne s dočasnou úpravou styku nariadiť rodičom i povinnosť absolvovať odborné poradenstvo. Súd prvej inštancie na obdobie prvých šiestich týždňov od vykonateľnosti uznesenia upravil styk otca s maloletým predbežne tak, že tento sa bude realizovať v bydlisku matky, pretože tam je aktuálne pre dieťa prirodzený priestor, ktorý dôverne pozná a vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu a fakt, že i poveternostné podmienky môžu vylučovať realizáciu styku vo vonkajšom prostredí, rozhodol o realizácii styku v bydlisku matky a následne striedavo v bydlisku otca a v bydlisku matky, keď týmto spôsobom dieťa bude mať príležitosť a možnosť poznať i domácnosť svojho otca. Vzhľadom na rozvinutie a zlepšenie vzájomnej komunikácie uložil rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a odbornému psychologickému poradenstvu.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Dôvodila, že odvolanie podáva proti výroku I. a II., ktoré odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým vec právne nesprávne posúdil. Namietala, že svojim návrhom z 13. mája 2020 sa domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletým a vydania neodkladného opatrenia, keďže styk otca s maloletým bol v zmysle rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 21P/83/2019 ponechaný na dohode rodičov a otec od samého začiatku dohodu nerešpektoval, ako i z obavy o maloletého, ktorý má len osemnásť mesiacov a otec si 25. apríla 2020 suicidálnym úmyslom podrezal ľavé predlaktie. Dôvodila, že napriek tomu, že otcovi bol dočasne styk s maloletým zakázaný jej snahou bolo ozdravenie rodičovskej komunikácie a preto sa skontaktovala s O.Z. Tenenet, ktorého pracovníčka mala byť nápomocná. Po podpísaní dohody o spolupráci sa realizovalo len jediné stretnutie, ktorého sa otec zúčastnil a ktoré predčasne opustil s vyhlásením, že on si počká na rozsudok, všetky ostatné stretnutia s pracovníčkou O.Z. Tenenet otec odignoroval a stretnutí sa zúčastňovala len matka. Uvedené správanie otca bolo dôvodom toho, že na pojednávaní 22. októbra 2020 požiadala súd o nariadenie výchovného opatrenia, pričom žiadne stretnutie sa nerealizovalo v súvislosti s opatreniami súvisiacimi s ochorením COVID-19. Podotkla, že napriek tomu, že u otca došlo k samopoškodzovaniu so suicidálnym úmyslom, súd prvej inštancie sa uspokojil s potvrdením otca o jeho návšteve v neštátnej psychiatrickej ambulancii MUDr. T. N. a nenariadil odborné vyšetrenie otca za účelom zistenia jeho aktuálneho psychického zdravotného stavu, a to aj napriek tomu, že otec na pojednávaní uviedol, že predpísané lieky neužíval a ani neužíva. Dodala, že má za to, že duševné zdravie rodiča, ktorý má realizovať styk s tak maloletým dieťaťom ako je maloletý L. musí byť bez porúch. Realizácia styku otca s maloletým v jeho domácnosti, i keď za jej prítomnosti nebude v súčasnosti v prospech maloletého, keďže otec realizoval styk s maloletým doposiaľ len dvakrát, a to v napätej atmosfére, keď po otcových návštevách je maloletý nepokojný, plačlivý a v noci sa budí. Namietala, že na vybudovanie vzťahu otca s maloletým treba viac ako šesť týždňov v prostredí, v ktorom sa maloletý cíti dobre a isto, a následnú realizáciu styku otca s maloletým v jeho domácnosti, i keď za jej prítomnosti, považuje za predčasnú a má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil skutočnosť, že maloletý si musí najprv vybudovať vzťah k otcovi a je predčasné, aby sa v tak krátkom čase vyporiadaval i s otcovou domácnosťou, najmä keď v tejto žije so svojou manželkou a dieťaťom manželky z predchádzajúceho vzťahu, ktoré osoby sú pre maloletého cudzie a v kombinácii s novým prostredím môžu spôsobovať pre maloletého traumu a stres. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o nariadenie neodkladného opatrenia zrušil.
3. K odvolaniu matky sa vyjadrila Okresná prokuratúra Dunajská Streda, ktorá uviedla, že vydaniu napadnutého neodkladného opatrenia predchádzala rozsiahla debata právnych zástupcov účastníkov konania za ich prítomnosti, pričom na návrh právnych zástupcov účastníkov konania došlo k dočasnej úprave styku s maloletým tak, ako je to upravené vo výroku I. napadnutého uznesenia. Takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa, avšak aby ju bolo možné realizovať bez komplikácií, je potrebná súčinnosť a snaha oboch účastníkov konania ju takto realizovať. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý nebol dlhšiu dobu v kontakte s otcom z dôvodu dočasného zákazu styku otca s maloletým nariadeného uznesením z 12. júna 2020 č.k. 15P/30/2020-18, bolo možné očakávať reakciu maloletého na uvedenú zmenu. Aj na uvedenom je však potrebné pracovať a hlavne poskytnúť dieťaťu čas, aby si na novú situáciu zvyklo a akceptovalo ju. Je v záujme maloletého mať vytvorený vzťah k obom rodičom. K námietke matky voči výroku II. uviedla, že podkladom pre rozhodnutie súdu bola lekárska správa MUDr. N., z ktorej vyplýva, že otec trpí práve tým, že sa nemôže stretávať s maloletým a u otca nie je prítomná florídna psychopatológia, pričom otec naďalej navštevuje psychiatrickú ambulanciu. Uviedla, že dočasná úprava styku je v záujme maloletého a nebolo dôvodné ponechanie v platnosti uznesenie, ktorým bol styk otca s maloletým dieťaťom zakázaný.
4. K odvolaniu matky maloletého sa vyjadril i otec. Uviedol, že matka vo svojom odvolaní v podstate zopakovala všetky argumenty z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze styku otca s maloletým, neuviedla žiadnu novú skutočnosť či postreh, ktorý by mal zdôvodniť, prečo súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým vec právne nesprávne posúdil. Preto odkazuje na predchádzajúce vyjadrenia. Argumenty, ktorými matka zdôvodňovala svoj pôvodný návrh na zákaz styku otca s maloletým boli prednesené v priebehu dokazovania a súd sa s nimi riadne vysporiadal. Matka uvádza, že po otcových návštevách je maloletý nepokojný, plačlivý a v noci sa budí, pričom tieto tvrdenia sú nepreukázateľné, a preto im nepripisuje dôkaznú relevanciu. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že stretnutia prebiehajú v napätej atmosfére, môže ísť len o subjektívny postoj matky, keď otec má zo stretnutí opačný dojem, a to že maloletý prejavuje radosť, pozitívne reaguje na otcove podnety, na hru, užíva si prítomnosť otca a oslovuje ho tato a plačlivosť po stretnutí si môže vysvetliť i tým, že maloletému je smutno, že otec zo stretnutia odišiel. K namietanej šesťtýždňovej lehote, po uplynutí ktorej by matka mala s maloletým navštevovať domácnosť otca, uviedol, že budovaniu vzťahu neprospieva neodkladné opatrenie nariaďujúce úplný zákaz styku a negovanie všetkých návrhov zo strany otca, pričom matka neuviedla, ako si predstavuje budovanie vzťahu otec - syn. Dodal, že rozumie obavám matky ohľadne styku s maloletým v domácnosti otca, keďže matke musí byť nepríjemné byť v kontakte s novou rodinou otca, ale práve prítomnosť matky má byť akýmsi garantom bezproblémového prechodu maloletého do iného prostredia. K nariadenému výchovnému opatreniu nie je zrejmá argumentácia matky, keď ďalšie stretnutie naplávané na 4. decembra 2020 sa konalo a otec sa ho riadne zúčastnil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, matkou maloletého dieťaťa (§ 7 CMP a 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého je nedôvodné.
6. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 15P/30/2020 je návrh matky maloletého L. U., narodeného XX. L. XXXX v prvom rade vo veci samej, na zmenu úpravy styku otca s maloletým a v druhom rade návrh na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie z 12. júna 2020 č.k. 15P/30/2020-18, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie dočasnom zakáze styku otca s maloletým L. do právoplatného skončenia konania vo veci samej vednej pod sp. zn. 15P/30/2020.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku I, ktorým neodkladným opatrením dočasne upravil styk otca s maloletým L. a vo výroku II., ktorým zrušil uznesenie z 12. júna 2020 č.k. 15P/30/2020-18, o zákaze styku otca s maloletým.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia a zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o potrebe dočasnej úpravy styku otca s maloletým nariadením neodkladného opatrenia ex offo, ktoré je v záujme maloletého. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie o potrebe zrušenia uznesenia z 12. júna 2020 č.k. 15P/30/2020-18. Námietky matky z jej odvolania nepovažoval za spôsobilé dôvody na zmenu ši zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutých častiach.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 111 písm. d) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým.
11. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
15. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
16. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
17. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu,
pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.
19. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že § 25 ods. 1 Zákon o rodine uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičmi tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať veľmi starostlivo. Rozhodujúce sú okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa - jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na jeho školské, prípadne predškolské povinnosti, ale aj na strane jeho rodičov a to najmä ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti a podobne.
22. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
23. Zo skutkového stavu osvedčeného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi rodičmi dlhodobo pretrváva konfliktná situácia, ktorá znemožňuje vzájomnú spoluprácu rodičov pri výkone práv a povinností k maloletému L. a to napriek tomu, že rodičia sa za pomoci svojich právnych zástupcov snažia o uzatvorenie rodičovskej dohody, avšak neúspešne. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie v znení výroku I. a dospel k záveru, že naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov rodičov k maloletému L. bola vzhľadom na vyššie uvedené súdom prvej inštancie správne právne posúdená. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol na vek maloletého L., jeho denný režim a zohľadnil predbežné návrhy rodičovskej dohody.
24. Z dosiaľ osvedčeného, ako to vyplýva z obsahu spisu, maloletý L. pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom z 18.2.2020 č.k. 21P/83/2019, maloletý je zverený matke, styk otca s maloletým bol ponechaný na dohode rodičov. Rodičia maloletého sa na styku nevedia dohodnúť, styk sa pravidelne nerealizoval vzhľadom na uznesenie z 12. júna 2020 č.k. 15P/30/2020-18, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie o zakáze styku otca s maloletým L. do právoplatného skončenia konania vo veci samej vednej pod sp. zn. 15P/30/2020. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že dočasná úprava styku otca s maloletým neodkladným opatrením je v danom prípade potrebná, nakoľko úprava styku je v záujme zachovania vzťahu otca a maloletého, aby si navzájom mohli budovať zdravý a plnohodnotný vzťah. I odvolací súd mal za to, že je potrebná celková stabilizácia situácie určením času i miesta styku, nakoľko konflikty rodičov nevplývajú na maloletého pozitívne, a tiež z dôvodu, aby nedošlo k odcudzeniu otca a maloletého. Vzhľadom na vek maloletého a jeho denný režim súd prvej inštancie dôvodne styk upravil počas dvoch hodín každú párnu sobotu a každú nedeľu, ktorým spôsobom si maloletý postupne môže zvykať na otca, styk sa bude realizovať za prítomnosti matky, počas prvých 6 týždňov v bydlisku matky a následne striedavo v bydlisku matky a v bydlisku otca. Takáto úprava styku však nebráni dohode rodičov o realizácii styku prípadne i v inom čase a mieste, teda nie v bydlisku rodičov ale vonku, v prírode.
25. Matka v podanom odvolaní uviedla obavy pre realizáciu styku vzhľadom na otcov zdravotný stav, poukazovala na to, že otec má psychické problémy, došlo k samopoškodzovaniu a najmä nesúhlasila, aby sa styk otca s maloletým realizoval za jej prítomnosti v bydlisku otca, nakoľko styk otca sa doteraz realizoval výlučne v domácnosti matky.
26. Odvolací súd námietky matky vyhodnotil ako irelevantné a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že úprava styku otca s maloletým nariadením neodkladného opatrenia je nutná a to v rozsahu a v určení miesta ustálenom v napadnutom uznesením. Otec a maloletý L. majú takto zabezpečený pravidelný a primeraný styk, a to najmä vzhľadom na vek, potreby a denný režim dieťaťa, ktoré má 20 mesiacov. Je zrejmé, že otec má záujem stretávať sa s maloletým a zároveň je zrejmé, že vzťah rodičov je aktuálne konfliktný a títo nie sú schopní rozumnej vzájomnej komunikácie, čo má vysoko negatívny vplyv na zdravý psychický vývin maloletého. Tvrdenia rodičov o tom, kto tieto konfliktné situácie vyvoláva sú pritom celkom protichodné. V tomto štádiu konania (kedy súd dokazovanie vzhľadom na potrebu urýchleného rozhodnutia nevykonáva), je však medzi účastníkmi konania sporné, či je otec schopný sa o dieťa, ktoré je v útlom veku samostatne osobne postarať tak, aby maloleté dieťa neohrozil a preto súd prvej inštancie správne styk upravil za prítomnosti matky. Pokiaľ ide o psychický stav otca, tak podľa lekárskej správy MUDr. N. otec trpí práve tým, že sa nemôže stretávať s maloletým a u otca nie je prítomná florídna psychopatológia.
27. Odvolací súd považoval za nedôvodnú i odvolaciu námietku matky o nesprávnosti zrušenia uznesenia z 12. júna 2020 č.k. 15P/30/2020-18, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie o zakáze styku otca s maloletým L. do právoplatného skončenia konania vo veci samej vednej pod sp. zn. 15P/30/2020. Súd prvej inštancie správne v súlade s § 363 CMP pristúpil k zrušeniu neodkladného opatrenia, ktorým dočasne zakázal styk otca s maloletým, keďže zanikol dôvod pre ktoré bolo nariadené. Aktuálny zdravotný stav otca je totiž bez florídnej psychopatológie.
28. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
29. Vyššie citované ustanovenie § 363 CMP umožňuje súdu zrušiť uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v ktoromkoľvek štádiu konania, ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Súd prvej inštancie ako dôvod, ktorý odpadol vymedzil zdravotný stav otca. Z vyjadrenia MUDr. T. N. z 23. novembra 2020 (č.l. 2016) mal i odvolací súd za preukázané, že otec maloletého navštevoval ambulanciu do 22. októbra 2020, jeho psychický stav bol stabilizovaný, nebola kontraindikácia k styku s dieťaťom.
30. Odvolací súd považuje záverom za potrebné dodať, že nariadené neodkladné opatrenie je len dočasného charakteru a o konečnej úprave styku otca s maloletým L. bude rozhodnuté až v konaní vo veci samej, v ktorom bude vykonané náležité dokazovanie, v rámci ktorého obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje vo vzťahu k matkou navrhovanej úprave, rešpektujúc najlepší záujem maloletého L..
31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko sa o ňom bude rozhodovať v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení v spojení s § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).