Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-2-2021.pdf
PDF · 125.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o nesvojprávnu D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B. B. W. F. P. F., T. XX, zastúpenú opatrovníkom F. B. B. W. F. P. F., T. XX, za účasti Krajskej prokuratúry v Trnave, o návrhu opatrovníka na schválenie právneho úkonu za nesvojprávnu, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 9. októbra 2020, č.k. 6 Ps/9/2020-65, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že právny úkon opatrovníka, urobený za nesvojprávnu a to uzatvorenie Dohody o zrušení a vzájomnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 05.03.2020, ktorou nadobudne novoutvorené nehnuteľnosti v katastrálnom území A., podľa geometrického plánu č. 31/2020, ktorý vyhotovil Ing. Jozef Fanovič, IČO : 35 402 997 a overil Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor dňa 26.02.2020 a to parcely registra „C“ č. 796/6 záhradu o výmere 128 m2, č. 796/7 záhrada o výmere 87 m2 v podiele 1/1 neschvaľuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie schválil právny úkon opatrovníka F. B. B. W. F. P. F., T., zastúpeného PhDr. V. K. PhD., za nesvojprávnu D. K. a to uzatvorenie dohody o zrušení a vzájomnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 05.03.2020, ktorou nadobudne novoutvorené nehnuteľnosti v katastrálnom území A., podľa geometrického plánu č. 31/2020, ktorý vyhotovil Ing. Jozef Fanovič, IČO : 35 402 997, overil Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor dňa 26.02.2020 a to parcely registra „C“ č. 796/6 záhradu o výmere 128 m2, č. 796/7 záhrada o výmere 87 m2 v podiele 1/1. Druhým výrokom súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 26, § 27 ods. 2, § 28, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej OZ), vecne súd prvej inštancie dôvodil, že navrhovateľ ako opatrovník nesvojprávnej sa na súde domáhal schválenia vyššie označeného právneho úkonu za nesvojprávnu s tým, že predmetom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. 796 záhrada o výmere 1289 m2 v k.ú. A., ktorej spoluvlastníkmi je D. K. v podiele 1/6 a V. K. v podiele 5/6. Dohoda bola uzatvorená v súlade s predloženým geometrickým plánom zo dňa 21.02.2020, podľa ktorého z pôvodnej parcely č. 796, záhrady o výmere 1289 m2 vznikli novoutvorené nehnuteľnosti: par. č. 796/5 záhrada o výmere 1074 m2, parc. č. 796/6 záhrada o výmere 128 m2, parc. č. 796/7 záhrada o výmere 87 m2. Výmera pripadajúca na podiel 1/6, ktorú vlastní nesvojprávna, je 215 m2 a výmera pripadajúca na podiel 5/6 majoritného spoluvlastníka je 1074 m2. Podľa predmetnej dohody D. K. získa novoutvorené nehnuteľnosti a to
parcelu registra „C“ č. 796/6 záhradu o výmere 128 m2 a parc. č. 796/7 záhradu o výmere 87 m2 v podiele 1/1, ktoré zodpovedajú výmere podielu 1/6 pôvodnej parcely. Keďže spoluvlastníci nadobudnú výmeru zodpovedajúcu ich spoluvlastníckym podielom, účastníci dohody si navzájom finančne nič nedoplácajú. Navrhovateľ uviedol, že nesvojprávna D. K. je umiestnená v ich zariadení cca 30 rokov, má veľmi vážnu poruchu zdravia, nehnuteľnosť nemá ako využívať, nemá možnosť sa o ňu starať. K uzatvoreniu dohody došlo na základe podnetu jej príbuzných z dôvodu, že väčšinový spoluvlastník chce začať stavať dom na uvedenej parcele, a bolo preto nutné zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať ho tak, že spoluvlastníci, čo do veľkosti spoluvlastníckych podielov budú mať samostatné parcely vo výlučnom vlastníctve. Opatrovník mal za to, že nesvojprávna ničím nebola ukrátená na svojich právach, vyriešenie podielového spoluvlastníctva je na prospech spoluvlastníkov, pričom všetky právne kroky a príprava rozdelenia, vypracovanie geometrického plánu boli realizovaná na náklady V. K.. Opatrovník pristúpil k podpísaniu dohody i z dôvodov zachovania dobrých rodinných vzťahov, pretože ide o synovca nesvojprávnej a je to jeden z príbuzných, ktorí ju navštevujú. Opatrovník uviedol, že pán K. nemal záujem od nesvojprávnej podiel odkúpiť a to z dôvodu, že vlastná výmera mu postačuje na výstavbu rodinného domu, je samoživiteľ a rozhodujúce sú u neho i finančné prostriedky. Okresný prokurátor žiadal návrh zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na spôsob a formu vyporiadania tento právny úkon nebol urobený v najlepšom záujme nesvojprávnej, ktorá ním získa 2 okrajové časti rozdeľovanej parcely, ktoré nie sú samé ani sceliteľné, pri jednej z nich nie je vôbec daný prístup k miestnej komunikácii a prístup na ňu si vyžaduje prechod cez novovzniknutý pozemok V. K., prípadne cez susedný pozemok v podielovom spoluvlastníctve. Ak príbuzní pani K. mali záujem vyporiadať dotknutú parcelu, mali zohľadniť aj jej záujmy, kedy vzhľadom na jej zdravotný stav je nepochybne jej záujmom také vyporiadanie, ktoré pri jej zdravotnej anamnéze umožní zvýšiť kvalitu života, kvalitu poskytovaných služieb, príp. ju zabezpečí po finančnej stránke do budúcna.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že v danom prípade účastníci dohody postupovali v súlade so zákonom. Ak by opatrovníčka nepristúpila na uzatvorenie dohody, majoritný spoluvlastník má možnosť postupovať podľa § 142 ods. 1 OZ, kedy zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd, pretože nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V takom prípade bude musieť súd postupovať pri vyporiadaní spôsobom v zákone uvedeným, a aj proti vôli spoluvlastníka mu môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci zodpovedajúcej výške jeho spoluvlastníckeho podielu. Bolo preukázané, že predmetná parcela je reálne deliteľná a jej rozdelenie rešpektuje výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel nesvojprávnej ( 215 m2). Pôvodná parcela má nepravidelný tvar, a spoluvlastník, ktorý má záujem na pozemku stavať bol jej tvarom obmedzený. Novovytvorené parcely, ktorých nesvojprávna sa stane výlučným vlastníkom, do budúcnosti zhodnotia a zvýšia atraktívnosť susediaceho pozemku, ktorého je tiež spoluvlastníkom. Súd skúmal aj druhú navrhnutú alternatívu rozdelenia pôvodnej parcely, a to vytvorenie jednej samostatnej parcely č. 796/9 voľne prístupnej z komunikácie s tvarom šesťuholníka, hranicou cca 65 bm, ktorá je náročná na oplotenie, môže slúžiť iba ako záhrada a má vzhľadom k malej výmere a tvaru pozemku slabú využiteľnosť. Súd preto schválil právny úkon, nakoľko dospel k záveru, že tento je v záujme nesvojprávnej, pretože v rámci uvedeného vyporiadania získava do svojho výlučného vlastníctva pozemky, pri nakladaní s ktorými nebude nikým obmedzená a pri predaji je predpoklad v budúcnosti ich finančne zhodnotiť. Vzhľadom na svoj zdravotný stav ich ani do budúcna nebude môcť osobne užívať. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktorý ho považoval založený na nesprávnom právnom posúdení veci, za výsledok neúplného zistenia skutočného stavu veci a zároveň súd porušil aj ustanovenie článku 12 ods. 5 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zverejneného ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 317/2010 Z.z. (ďalej len Dohovor). Prokurátor považuje primárnu aplikáciu ust. § 142 ods. 1 OZ za nesprávne právne posúdenie, priamo rozporné s aplikabilitou ust. § 28 OZ, v spojení s ustanoveniami § 275 a § 277 ods. 1 CMP na túto vec a priamo porušujúce ustanovenie článku 12 ods. 3 aj ods. 5 Dohovoru. Je vylúčené, aby rámec aplikácie § 142 ods. 1 OZ akýmkoľvek spôsobom vylučoval možnosť súdu neschváliť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzavretú opatrovníkom v mene nesvojprávnej osoby a to len z dôvodu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve a dohoda je preferovaným spôsobom zániku tohto zväzku bez ohľadu na jej výhodnosť v prospech osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony. Konajúci súd bol oprávnený neschváliť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti ako právny úkon urobený opatrovníkom, ak táto nie je v záujme osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, keďže právna úprava článku 12 Dohovoru v spojení s úpravou CMP má aplikačnú prednosť pred štandardným právnym režimom uzavierania dohody
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka. Ďalej prokurátor v odvolaní poukázal na to, že ak je aktuálny normatívno legislatívny stav CMP taký, že zákon neustanovuje normu vymedzujúcu kritéria pre schválenie právneho úkonu osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, mal súd správne postupovať v súlade s článkom 3 ods. 1 a 2 CMP, v tomto zmysle je vydaný rozsudok aj nepreskúmateľný a rozporný s § 220 CSP, súd v rozpore s Dohovorom schválil právny úkon, hoci v konaní vyšlo najavo, že spoluvlastník V. K. získal 1/6 spoluvlastníckeho podielu parcely registra C KN č. 796 od druhej tety (príbuznej), ktorá nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ktorá mu pozemok odpredala v sume 39 eur za m2, teda celkom za sumu 8.378,5 eur, pričom navrhovateľ uviedol, že k predmetnému predaju došlo z dôvodu, že táto príbuzná s iným vyporiadaním okrem odpredaja svojho podielu nesúhlasila, čo potvrdzuje, že nie je vylúčené, že ak by D. K. bola oprávnená namiesto opatrovníka vyjednávať o prevode vlastníckeho práva svojho podielu, mohla by tento odpredať. Uvedené potvrdzuje, že spôsob vyporiadania vo vecne rovnakej situácii nie je v záujme a na prospech D. K., keď menovanú s ohľadom na jej zdravotný stav, osobnú dispozíciu a akútne potreby poškodzuje, opatrovník o spôsobe vyporiadania vôbec nejednal, proces vysporiadania bol výhradne v dispozícii väčšinového spoluvlastníka, ktorý sám určil časť parcely, ktorú chce nadobudnúť, zadal vyhotovenie geometrického plánu a takto navrhovaným novým usporiadaním by nesvojprávna získala aj pri zachovaní jej výmery dve okrajové, v jednom hraničnom bode sa dotýkajúce časti nehnuteľnosti, ktoré nie je možné spolu žiadnym spôsobom sceliť a za daného stavu vyporiadania je k nim aj sťažený prístup. Ich budúce využitie alebo speňaženie je vzhľadom na zdravotný stav nesvojprávnej a celkovú osobnú prognózu v zásade nemožné a môže preferovať výhradne dlhodobé zámery a záujmy jej príbuzných, ktoré sa spájajú pravdepodobne s nakladaním so susedným pozemkom, v ktorom je síce menovaná podielovou spoluvlastníčkou, avšak iba v podiele 1/6 z celku. Sám opatrovník uviedol, že ním urobený právny úkon nie je na prospech ale ani na neprospech nesvojprávnej, pričom nevedel uviesť v čom je ním urobený právny úkon v záujme menovanej. Opatrovník zároveň potvrdil, že F. B. B. v T. je súčasťou procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb v Slovenskej republike, ktorá súvisí s implementáciou Dohovoru a nevylúčil zvýšenie nákladov na úhradu služieb v domove. Za uvedených okolností je zrejmé, že opatrovník nekonal v záujme najlepšie správy majetku nesvojprávnej, k právnemu úkonu nezaujal kritický postoj, naopak, primárne si osvojil záujmy tretích osôb a ich predstavu o nakladaní s majetkom D. K.. Je neprípustné, aby osoba ako slabší subjekt v postavení D. K. bola v rozpore s článkom 12 ods. 5 Dohovoru poškodená len preto, že nevie o svojom majetku rozhodovať sama a to všetko za situácie, kedy jej počas súdneho konania bola diagnostikovaná aj rakovina, ktorej liečba ovplyvní výšku jej výdavkov. Súd vôbec nezohľadnil výsledky dokazovania pokiaľ ide o osobné potreby a aktuálny záujem D. K. na schválení právneho úkonu, pre ktorej zachovanie životného štandardu sú potrebné jedine finančné prostriedky, zvlášť v súvislosti s procesom deinštitucionalizácie sociálnych služieb v Trnavskom samosprávnom kraji. Najlepší záujem by podľa názoru prokurátora mohol spočívať napr. v tom, že menovaná by získala za svoj minoritný podiel pri vyporiadaní spoluvlastníctva finančnú kompenzáciu, ktorú by mohla v budúcnosti využiť na úhradu sociálnych služieb a poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nevykonaním potrebného dokazovania v uvedenom smere a neúplným zistením skutočného stavu, súd rozhodol predčasne a navyše aj nepreskúmateľne, argumentácia súdu v bode 16 rozsudku je nesprávnym právnym posúdením a z neho plynúce právne závery v intenciách záujmu D. K. sú iluzórne, keďže všetky benefity plynúce zo schválenia tohto právneho úkonu sú hypotetické, budúce, závislé od vytvorenia scelených pozemkov a možného budúceho speňaženia. Podľa vyhotoveného geometrického plánu vzniknú pozemky, ktoré sú svojim umiestnením fakticky nepredajné, pričom je irelevantné, či je k nim súdom tvrdený zabezpečený prístup a je ich možné nanajvýš sceliť so spoluvlastníckym podielom D. K. na susednom pozemku, avšak takéto scelenie je opätovne iba teoretické, keďže vyžaduje v poradí ďalšie zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pozemku parc. č. 795 v katastrálnom území A., ku ktorému od nadobudnutia spoluvlastníctva menovanou v roku 1975 doposiaľ nedošlo. Z daných dôvodov prokurátor považuje vydaný rozsudok za nepreskúmateľný, založený na nesprávnom právnom posúdení veci, neúplnom zistení skutočného stavu a ustálení nesprávnych skutkových záverov, ktoré nie sú spôsobilé osvedčiť ochranu verejného záujmu a najmä záujmov D. K.. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 65, § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
6. Predmetom konania je schválenie právneho úkonu uzavretého opatrovníkom v mene osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony ( ďalej len nesvojprávnej ) a to Dohody o zrušení a vzájomnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 05.03.2020, ktorou sa ruší jej podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na L V č. XXXX ako parcela registra C KN č. 796 záhrada o výmere 1289 m2 v k.ú. A. ( ktorej spoluvlastníkmi je D. K. v podiele 1/6 a V. K. v podiele 5/6) a vyporiada sa tak, že jej rozdelením vzniknú 3 nové parcely, z ktorých D. K. nadobudne do výlučného vlastníctva 2 novoutvorené parcely registra „C“ a to č. 796/6 záhradu o výmere 128 m2 a parc. č. 796/7 záhradu o výmere 87 m2 v podiele 1/1-ina, ktoré zodpovedajú výmere jej podielu 1/6 pôvodnej par. č. 796 záhrady o výmere 1289 m2. Jej spoluvlastník V. K. nadobudne novovytvorenú parcelu č. 796/5 záhradu o výmere 1074 m2, ktorá rovnako zodpovedá výmere jeho podielu 5/6 na pôvodnej parcele č. 796.
7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav, má za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu postačujúcom na rozhodnutie vo veci, avšak po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd nemôže zdieľať právne závery prvoinštančného súdu vo veci. Odvolateľ vo svojom odvolaní okrem iného namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, vec nesprávne právne posúdil a neprihliadal na najlepší záujem nesvojprávnej a odvolací súd mu dal za pravdu.
8. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že vyššie uvedený právny úkon je v záujme nesvojprávnej. Zdôvodnil to tým, že bolo preukázané, že predmetná parcela je reálne deliteľná a jej rozdelenie rešpektuje výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel nesvojprávnej ( 215m2), pričom ak by opatrovníčka nepristúpila na uzatvorenie dohody, majoritný spoluvlastník má možnosť postupovať v súlade s § 142 ods. 1 OZ podať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kedy súd by nemohol uskutočniť vyporiadanie spoluvlastníctva iným než v zákone uvedeným spôsobom, a to ani vtedy, keby bol takýto spôsob stranou sporu navrhnutý alebo by sa súdu javil ako vhodnejšie riešenie spôsobu vyporiadania v konkrétnom prípade. Súd aj proti vôli spoluvlastníka mu potom môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že v danom prípade z predloženého geometrického plánu je zrejmé, že pôvodná parcela č. 796 má veľmi nepravidelný tvar, ak mal V. K. ako majoritný spoluvlastník nehnuteľnosti v podiele 5/6 záujem zo záhrady vytvoriť pre vlastnú potrebu stavebný pozemok, bol jej tvarom obmedzený. Novovytvorená par. č. 796/6 o výmere 128 m2 prirodzeným spôsobom vypĺňa priestor medzi dvorom a záhradkou parc. č. 795, ktorej je nesvojprávna spoluvlastníčkou v 1/6 (LV č. XXX pre obec a k.ú. A.), vytvára rovnú hranicu pozemku a nie zanedbateľné je to, že podstatným spôsobom rozšíri priestor, ktorý je v časti prechodu cca 3 m. Takto vytvorená parcela vo vlastníctve navrhovateľky by nepochybne do budúcnosti zhodnotila majetok, ktorého je spoluvlastníkom a perspektívne by zvýšila jeho atraktívnosť na predaj. Parcela č. 796/7 o výmere 87 m2 tiež priamo hraničí s parc. č. 795, ktorej je nesvojprávna spoluvlastníkom ako je vyššie uvedené a parcela prirodzene zväčšuje priestor označený v nákrese na č.l. 30 ako „dvor“, čím sa vytvára takmer rovná hranica a pozemok bude lepšie prístupný a tým i využiteľný ( bez hluchých miest). Parcela č. 795 ( čo je tiež majetok nesvojprávnej) je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie má celkove výmeru i so zastavanou plochou domu 457 m2, čo je nepochybne malá výmera pozemku a pri potenciálnom predaji možnosť rozšíriť tento pozemok o 215 m2 získa možnosť výmery 672 m2, čo je podstatnou zmenou v atraktívnosti nehnuteľnosti. Nie je tiež zanedbateľné, že domový majetok - parc. č. 795 prirodzene hraničila so záhradou vo výmere 1287 m2 a bol tam rovnaký spoluvlastnícky režim. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že pokiaľ ide o trojuholníkový tvar pozemku, tak aj novoutvorená parc. č. 795/5, ktorú nadobúda spoluvlastník V. K. má z pravej strany tiež trojuholníkový tvar s takmer totožným uhlom. Súd prvej inštancie preto schválil právny úkon, majúc za to, že v rámci uvedeného vyporiadania získava nesvojprávna do svojho výlučného vlastníctva pozemky, pri nakladaní s ktorými nebude nikým obmedzená a pri predaji je predpoklad v budúcnosti ich finančne zhodnotiť.
9. Uvedené závery súdu prvej inštancie sú podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne.
10. Vychádzajúc z § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia. V danom prípade za zákonného zástupcu D. K., ako osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony ( ďalej len nesvojprávna), treba považovať súdom ustanoveného opatrovníka ( § 27 ods. 2 OZ), ktorým je tu F. B. B. W. F. P. F. T.. Občiansky zákonník v ustanovení § 28 zveruje zákonnému zástupcovi oprávnenie nakladať s majetkom zastúpeného, ktoré
však obmedzuje tým, že pokiaľ nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
11. Právna úprava hmotnoprávneho zastúpenia fyzických osôb v prípade ich nedostatku spôsobilosti na právne úkony vychádza z toho, že zákonný zástupca bude takúto osobu zastupovať v jej záujme. Nesvojprávne osoby, ktoré nie sú v dôsledku duševnej poruchy schopné samé účinne brániť svoje práva, požívajú v spoločnosti zvýšenú ochranu. Práva osôb s postihnutím chránia aj medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktoré po ich ratifikácii a vyhlásení v Zbierke zákonov sa stali pre Slovenskú republiku záväznými. Slovenská republika sa takto stala signatárom Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a zaviazala sa zaručiť tejto kategórií osôb rovnaké ľudské práva ako majú ľudia bez zdravotného postihnutia. Účelom Dohovoru je podporovať, chrániť a zabezpečovať plnohodnotné a rovnaké užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich dôstojnosti. Štát by mal v zmysle Dohovoru zabezpečiť potrebnú podporu a opatrenia na ochranu záujmov proti zneužitiu zraniteľných ľudí. Článok 12 uznáva rovnosť pred zákonom, aj človek s mentálnym postihnutím má právo mať rovnakú ochranu ako iní ľudia. Ustanovenie tohto článku obsahuje povinnosť zmluvných strán zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s osobami so zdravotným postihnutím, a to špecificky vo vzťahu k právu na majetok, spravovať svoje finančné záležitosti a mať rovnaký prístup k bankovým pôžičkám, hypotékam a iným formám finančného úverovania, a zabezpečia aby osoby so zdravotným postihnutím neboli svojvoľne zbavené svojho majetku. Zdôraznenie tohto práva odráža skúsenosť, že právo vlastniť a nakladať s majetkom je osobám so zdravotným postihnutím často neoprávnene obmedzované alebo odobraté a opatrovníci v skutočnosti často nereprezentujú záujmy toho, koho zastupujú.
12. Ochranu zo strany štátu realizujú aj súdy vo forme kontroly a to dohliadaním na spôsob výkonu funkcie opatrovníka ( § 277 CMP) a tým, že dôsledne skúmajú skutočný záujem nesvojprávneho na uzavieraní právnych úkonov, ktoré predkladajú opatrovníci súdu na schválenie. Hmotnoprávna podmienka konania opatrovníka v záujme osoby, ktorú zastupuje, bola v minulosti premietnutá do ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ( § 193 v spojení s § 179), kde uvedený zákon zakotvoval, že ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za opatrovanca potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme opatrovanca. Nová procesná úprava účinná od 01.júla 2016 síce takúto úpravu, týkajúcu sa schvaľovania právnych úkonov za opatrovanca, neobsahuje, avšak je tu namieste aplikácia článku 3 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ktorý ukladá súdu v prípade, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, treba ju posúdiť podľa ustanovenia zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej veci. Použitím pravidla analógie na daný prípad je nutné dospieť k záveru o potrebe aplikovať na danú vec ust. § 119 CMP, ktoré procesné ustanovenie zakotvuje záujem maloletého ako kritérium pre schválenie právneho úkonu urobeného jeho zákonným opatrovníkom. Analogicky je potom treba postupovať aj v prípadoch plnoletých fyzických osôb, ktoré v dôsledku duševnej poruchy nie sú schopné robiť právne úkony a za týmto účelom majú ustanoveného zákonného zástupcu, ako v prípade nesvojprávnej D. K., kedy jediným zákonným kritériom pri rozhodovaní súdu o tom, či právny úkon schváli alebo nie, je záujem nesvojprávnej. Toto kritérium ako rozhodujúce vyplýva aj z doterajšej judikatúry a rozhodovacej súdnej praxe vo všetkých veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o osoby pozbavené alebo obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, vrátane konaní o schválenie právneho úkonu.
13. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedeným dôsledne neriadil.
14. Predovšetkým treba uviesť, že ako argument pre schválenie predloženého právneho úkonu neobstojí konštatovanie súdu, že ak by uvedená dohoda schválená nebola, v podstate výsledok vyporiadania bude zrejme rovnaký, len v súdnom konaní podľa § 142 ods. 1 OZ, pretože ak podielový spoluvlastník raz nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, môže sa na súde domáhať jeho zrušenia a vyporiadania, kedy súd postupuje vždy podľa kritérií presne stanovených v zákone a keďže tu ide o nehnuteľnosť reálne deliteľnú, súd bude môcť prikázať spoluvlastníkovi reálnu časť zo spoločnej veci zodpovedajúcu výške spoluvlastníckeho podielu aj vtedy, ak by sa inak javil ako vhodnejší iný spôsob vyporiadania.
15. Takýto spôsob uvažovania súdu prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu nesprávny, a to napriek tomu, že možnosť postupu spoluvlastníka v zmysle § 142 OZ tu samozrejme existuje. Treba mať však na zreteli predmet konkrétneho konania, ktorý nie je totožný. Predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva.
V takom konaní súd na návrh spoluvlastníka zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo v zmysle jasne určených kritérií zakotvených v § 142 OZ. Na rozdiel od uvedeného, predmetom konania, o ktoré ide, je schválenie právneho úkonu opatrovníka urobeného pri nakladaní s majetkom nesvojprávneho, kde jediným určujúcim kritériom pre rozhodnutie súdu je záujem nesvojprávneho, ktorý rozhoduje o tom, či súd návrhu vyhovie alebo ho zamietne. Skutočnosť, že spôsob vyporiadania spoluvlastníctva navrhovaný dohodou by bol vhodný na vyporiadanie podľa § 142 OZ ešte bez ďalšieho neznamená, že je aj v záujme nesvojprávnej. Inak povedané, ak by aj v konaní vedenom podľa § 142 OZ prichádzalo do úvahy zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom, aký ponúka dohoda predložená súdu na schválenie, z toho nijako nevyplýva možnosť súdu takýto úkon schváliť, ak nie je v najlepšom záujme nesvojprávnej. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní na tento rozdiel dostatočne neprihliadal a namieste bola preto argumentácia odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci.
16. Treba tiež pripomenúť, že pre schválenie právneho úkonu nestačí splnenie podmienky, že predkladaný právny úkon nie je v rozpore so záujmami nesvojprávnej osoby, ale musí byť splnená podmienka, že tu záujem na schválení právneho úkonu existuje. Záujem nesvojprávnej osoby je treba pritom vždy hodnotiť komplexne vychádzajúc z potrieb zastúpenej nesvojprávnej osoby, ktorej sa právny úkon týka.
17. D. K. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, pričom jej spoluvlastník má záujem postaviť na parcele rodinný dom a za tým účelom by chcel ich spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Pani K. je umiestnená v ústavnom zariadení už približne 30 rokov z dôvodu vážnej poruchy zdravia, pre ktorú nemá ako nehnuteľnosť využívať ani sa o ňu starať. Je nepochybné, že nesvojprávna ako minoritná spoluvlastníčka, ktorá za jestvujúceho stavu nemá nijaký úžitok z nehnuteľnosti, ktorú neužíva, by mohla mať záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nej, avšak takým spôsobom, ktorý by reflektoval na jej potreby. Potreby D. K. sa viažu na nepretržitú starostlivosť v domove sociálnych služieb ( vrátane ubytovania, stravy, ošatenia, zdravotnej starostlivosti a pod.), kde náklady s tým spojené uhrádza zo svojho dôchodku ako jediného príjmu. Niet pochýb o tom, že za uvedených okolností, kedy život D. K. je obmedzený na trvalý pobyt v ústavnom zariadení, sa záujem menovanej sústreďuje predovšetkým na dostatok finančných prostriedkov, ktorý jej zaručí nielen možnosť plného pokrytia stále sa zvyšujúcich nákladov spojených s ubytovaním a nepretržitou starostlivosťou v domove sociálnych služieb, ale aj možnosť lepšej zdravotnej starostlivosti ( obzvlášť vzhľadom na nedávno diagnostikované onkologické ochorenie) ako aj celkového zvýšenia životného štandardu, napr. zakúpením kvalitnejšieho vybavenia v zariadení pre menovanú ( ako posteľ, matrac, ošatenie a pod.), či možnosť využitia nadštandardných služieb (masáže a pod.), ako aj čokoľvek iné, čo poslúži na zvýšenie jej komfortu a starostlivosti. Netreba zdôrazňovať, že dostatočné úspory dokážu podstatným spôsobom zvýšiť životný komfort a bolo by preto nerozumné, pokiaľ by súd odobril právny úkon, ktorým sa D. K. takýchto možností vzdá obzvlášť za situácie, kedy nemôže mať žiadny osobitný záujem na vlastníctve novovzniknutých parciel, keď tieto by zostali z jej strany celkom nevyužité. Treba tiež pripomenúť, že ak majetkom sú finančné prostriedky uložené na účtoch v peňažnom ústave, tieto na rozdiel od nehnuteľnosti nevyžadujú prakticky žiadnu špeciálnu starostlivosť ani výdavky na jeho udržiavanie.
18. Nazerajúc na vec cez prizmu skutočných záujmov menovanej nemôže byť navrhovaný právny úkon považovaný za taký, ktorý by mohol súd schváliť. Je pritom irelevantná prípadná perspektíva zhodnotenia jej nehnuteľnosti pre účely možného budúceho predaja susedného pozemku. Úvaha o zvýšení atraktívnosti susedného pozemku parc. č. 795 navrhnutým rozdelením pozemku parc. č. 796 evidentne vybočuje z rámca skutočného záujmu menovanej, keďže sa nedá spoliehať na prípadný predaj označenej parcely, ide o možnosť, ktorá nevedno kedy a či vôbec za života menovanej nastane. To znamená, že prípadný pozitívny dopad navrhovaného vyporiadania pre nesvojprávnu je nielen neistý ale aj nepravdepodobný pre jeho komplikovanosť, pretože by vyžadoval zrušenie a vyporiadanie uvedenej susednej parcely (ktorej je nesvojprávna spoluvlastníčkou tiež v 1/6), na ktorej navyše je postavený dom obývaný matkou D. K.. Tak ako uviedol odvolateľ, všetky benefity plynúce zo schválenia tohto právneho úkonu sú teda hypotetické, budúce, závislé od vytvorenia scelených pozemkov a možného budúceho speňaženia.
19. Povinnosťou zákonného zástupcu je spravovať majetok opatrovanca so starostlivosťou riadneho hospodára, pričom musí dbať na záujmy opatrovanca. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie celkom jednoznačne vyplynulo, že v záujme nesvojprávnej v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva je
vyporiadanie spôsobom, ktorým získa za svoj spoluvlastnícky podiel čo najvyššiu finančnú náhradu, minimálne v sume zodpovedajúcej trhovej hodnote nehnuteľnosti. Treba potom súhlasiť s odvolateľom aj v tom, že súdom ustanovený opatrovník nepostupoval pri uzatváraní právneho úkonu s náležitou starostlivosťou a nedostatočne rešpektoval záujmy D. K., keď bez toho, aby pre ňu vyjednal čo najvýhodnejšie podmienky, plne a bez výhrad akceptoval návrh majoritného spoluvlastníka (ktorý právny úkon inicioval aj pripravil ) a uspokojil sa s jeho vyjadrením, že nemá záujem od nesvojprávnej jej podiel odkúpiť, hoci v konaní bolo zistené, že rovnaký podiel odkúpil od ďalšej príbuznej, ktorá s iným spôsobom vyporiadania nesúhlasila. Nemôže obstáť ani argumentácia opatrovníka, že k podpísaniu dohody pristúpil z dôvodov zachovania dobrých rodinných vzťahov, pretože i keď nesporne je záujem na tom, aby príbuzní udržiavali s ňou kontakty, toto nemôže byť výmenou za pristúpenie na také zmluvné podmienky, ktoré sú pre nesvojprávnu nevýhodné. Pochybil potom aj prvoinštančný súd, ktorý si názor opatrovníka nekriticky osvojil a považoval právny úkon za súladný so záujmami D. K., hoci výsledky vykonaného dokazovania preukazujú opak.
20. Rozhodujúcim a jediným zákonom aprobovaným dôvodom pre súdne schválenie právneho úkonu urobeného v mene opatrovanca je záujem samotného opatrovanca na schválení takéhoto úkonu, v zmysle prospešnosti úkonu pre neho. V preskúmavanej veci žiadny prospech opatrovankyne na schválení predmetného právneho úkonu nebol zistený, prospech tu je iba na strane jej podielového spoluvlastníka.
21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky prokurátora ako dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že právny úkon neschválil. Týmto rozhodnutím nie je nijako dotknuté právo ktoréhokoľvek spoluvlastníka domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka pre prípad, že nedôjde k jeho zrušeniu dohodou.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto ( prvoinštančného aj odvolacieho) konania.
23. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.