Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33T-80-2023.pdf
PDF · 102.98 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/80/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Luciou A. B., v trestnej veci obžalovaného C. D. pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 10.04.2024, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
C. D. C. E. F. G. H. narodený XX.XX.XXXX I. B., trvale bytom J., toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e: dňa 19.09.2023 v čase o 13:00 hod. v meste Vráble, časť Dyčka neoprávnene vošiel na pozemok rodinného domu na F. K. XXX, ktorého vlastníkom je dôchodca L. M., narodený XX.XX.XXXX a to tak, že rukou odistil háčik ktorých bola uzatvorená veľká brána na vstup pre vozidlo, prešiel cez dvor a vošiel do rodinného domu cez neuzamknuté vchodové dvere, kde uvidel v prednej izbe domu spať poškodeného L. M. vošiel do kuchyne, kde z hnedej peňaženky, ktorá sa nachádzala na stole, zobral finančnú hotovosť vo výške 300,- € a to dva 2 ks bankovky v hodnote 100,- € a 2 ks bankovky v hodnote 50,-€, s ktorými odišiel, čím spôsobil poškodenému L. M. škodu vo výške 300,- € a obvinený tak konal napriek tomu, že bol za drobnú krádež v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, spisová značka 1T/13/2023, zo dňa 06.03.2023, t e d a :
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a čin spáchal na chránenej osobe,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného, pričom prekonal prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
t ý m s p á c h a l :
zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno f) s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.
Za t o m u s ú d u k l a d á : Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno k), písmeno l) Trestného zákona, zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a), Trestného zákona, obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. 3 Pv 463/23/4403 podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len ,,súd“) dňa 19.12.2023 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému C. D..
Obžalovaný C. D. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní dňa 06.03.2024 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu po poučení, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), e), g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, a tiež z dôvodu, že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno f) s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne N. D. H., čítaním listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v prípravnom i súdnom konaní a pripojených súdnych spisov:
Znalkyňa MUDr. Katarína Romsauerová z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na hlavnom pojednávaní dňa 06.03.2024 predniesla znalecký posudok č. 78/2023 v zhode s jeho písomným vypracovaním, zotrvala na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov. Zo záverov znaleckého posudku č. 78/2023 vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania skutku a ani po jeho spáchaní netrpel žiadnou závažnou duševnou chorobou alebo poruchou či už prechodnou alebo dlhotrvajúceho charakteru. Nivelizovaný intelekt obžalovaného (či už v pásme mentálnej subnormy alebo ľahšej duševnej zaostalosti mu nebránil v tom, aby nevedel, že pácha protiprávny skutok. Nivelizácia intelektu je u obžalovaného podmienená heredosociálne v dôsledku málo podnetného sociálneho prostredia. Mentálny deficit obžalovaného nemal forenzne významný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Obžalovaný v čase spáchania skutku aj po jeho spáchaní mohol chápať a rozpoznať zmysel svojho správania a svoje konanie ovládať. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného stíhania. U obžalovaného nenavrhla znalkyňa nariadiť ochranné liečenie, navrhla však podať podnet na Sociálnu poisťovňu za účelom preverenia oprávnenosti priznania invalidného dôchodku. Na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že mentálny deficit obžalovaného nie je tak závažný, že by nevedel posúdiť trestnosť skutku. Podľa jej názoru sa jedná iba o subnormu. S tým súvisí aj predchádzajúci trestný čin s bankomatovými kartami, ktoré dokladujú to, že jeho úsudková schopnosť je plne zachovaná. Dokladujú, že vie predvídať. Mentálna subnorma, ľahká mentálna retardácia nemala vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti a exekutívnu funkciu (schopnosť plánovať). V prípade ak by sa jednalo o sofistikovaný trestný čin, resp. intelektuálne náročný, hralo by jeho nivelizácia intelektu rolu, avšak v prípade tohto skutku to rolu nehralo. Znalkyňa dospela k záveru, že obžalovaný simuloval pri znaleckom vyšetrení duševnú poruchu (mentálna retardácia stredného stupňa), nakoľko znalkyňa stanovila inú diagnózu (mentálna subnorma, ľahká mentálna retardácia), pričom podľa vyjadrenia znalkyne mentálna retardácia je porucha, ktorá sa nedá liečiť, nie je možné jej zlepšenie, len prípadné zhoršenie.
Zápisnica o vydaní veci, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný dobrovoľne vydal dňa 20.09.2023 finančnú hotovosť vo výške 80,- Eur a 2 ks náušníc zo žltého kovu. Uznesenie o vrátení veci zo dňa 16.10.2023 a Záznam o vrátení veci zo dňa 02.11.2023 z ktorých súd zistil, že na základe Uznesenia zo dňa 16.10.2023 pod ČVS: ORP-1052/VYS-NR-2023 bola poškodenému dňa 02.11.2023 vrátená finančná hotovosť vo výške 80,- Eur. Uznesenie o vrátení veci zo dňa 15.11.2023, Záznam o vrátení veci zo dňa 27.11.2023 a Odborné vyjadrenie č. 40/2023 zo dňa 18.10.2023 z ktorých súd zistil, že na základe Uznesenia zo dňa 15.11.2023 pod ČVS: ORP-1052/VYS-NR-2023 boli poškodenému dňa 27.11.2023
vrátené veci: dámske zlaté náušnice zo 14 K zlata s obrázkom N. s dieťatkom, ktorých hodnota bola odborným vyjadrením stanovená na sumu 137,- Eur. Poštový poukaz zo dňa 11.12.2023, z ktorého bolo zistené, že obžalovaný uhradil dňa 11.12.2023 poškodenému sumu 82,40,- Eur.
Zo záverečnej správy o šetrení IPŠ zo dňa 02.04.2024 bolo zistené, že v prípade obžalovaného, ktorý v rámci inštitútu predbežného šetrenia uviedol, že by chcel trest domáceho väzenia vykonávať na adrese I. – O. XX nie je vhodné uloženie trestu domáceho väzenia. Vlastník nehnuteľnosti – Mesto Vráble vyjadrilo nesúhlas s pobytom obžalovaného v uvedenom obydlí a nesúhlas s kontrolou technickými prostriedkami na uvedenej adrese z dôvodu, že obžalovaný nemá trvalý pobyt na území Mesta Vráble a v čase, keď so svojou rodinou býval na uvedenej adrese, vznikol rodine dlh na nájomnom a TKO viac ako 600,- Eur a zároveň bola rodina dlžníkom aj na elektrickej energii. Nájomná zmluva je aktuálne uzatvorená medzi mestom Vráble a pani F. D., pričom právo užívať objekt majú aj jej deti. Obžalovaný nemá právo užívania mestského objektu.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol štyrikrát súdne trestaný. Prvý záznam Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 6T/77/2010, ktorý Rozsudkom zo dňa 08.06.2010, právoplatným dňa 12.08.2010 uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom, za ktorý mu súd uložil podmienečný trest odňatia slobody na 1 rok a 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Trest bol obžalovanému odpustený amnestiou dňa 02.01.2013. Na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený. Druhý záznam Okresného súdu Nitra sp. zn.: 0T/270/2022, ktorý Trestným rozkazom zo dňa 04.12.2022, právoplatným toho istého dňa uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, písmeno g) Trestného zákona, za ktorý mu súd uložil podmienečný trest odňatia slobody na 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Trestný rozkaz zo dňa 04.12.2022 bol zrušený. Tretí záznam Okresného súdu Nitra sp. zn.: 4T/5/2023, ktorý Rozsudkom zo dňa 21.02.2023, právoplatným toho istého dňa uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona, za ktorý mu súd uložil súhrnný podmienečný trest odňatia slobody na 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok. Zároveň bol zrušený Trestný rozkaz sp. zn.: 0T/270/2022 zo dňa 04.12.2022. Štvrtý záznam Okresného súdu Nitra sp. zn.: 1T/13/2022, ktorý Trestným rozkazom zo dňa 09.03.2023, právoplatným dňa 29.03.2023 uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, písmeno a), písmeno g) Trestného zákona, pričom súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Nitra, zo dňa 21.02.2023, spisová značka 4T/5/2023.
Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bolo zistené, že obžalovaný má evidované 3 záznamy. Jednalo sa o priestupky rôznorodého charakteru (dopravný priestupok, priestupok proti majetku a priestupok voči občianskemu spolunažívaniu), za čo bol potrestaný v jednom prípade napomenutím a v dvoch prípadoch pokutami vo výške 30,- a 40,- Eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 0T/270/2022 bolo zistené, že na základe obžaloby Okresnej prokuratúry v Nitre zo dňa 04.12.2022 súd Trestným rozkazom zo dňa 04.12.2022, právoplatným toho istého dňa, uznal obžalovaného vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, písmeno g) Trestného zákona, za ktorý mu uložil podmienečný trest odňatia slobody na 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 4T/5/2023 bolo zistené, že na základe návrhu na schválenie dohody o vine a treste Okresnej prokuratúry v Nitre zo dňa 26.01.2023 súd Rozsudkom zo dňa 21.02.2023, právoplatným toho istého dňa, dohodu schválil a uznal obžalovaného vinným z pokračovacieho prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona, za ktorý mu uložil podmienečný trest odňatia slobody na 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky za súčasného zrušenia výroku o trestu Trestného rozkazu Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 0T/270/2022 zo dňa 04.12.2022. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 1T/13/2023 bolo zistené, že na základe obžaloby Okresnej prokuratúry v Nitre zo dňa 07.03.2023 súd Trestným rozkazom zo dňa 09.03.2023, právoplatným dňa 29.03.2023, uznal obžalovaného vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, písmeno a), písmeno g) Trestného zákona a podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože trest odňatia slobody uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 4T/5/2023 zo dňa 21.02.2023, právoplatným toho istého dňa považoval na ochranu spoločnosti a na nápravu obžalovaného za dostatočný.
Obžalovaný v záverečnej reči oľutoval spáchaný skutok a v poslednom slove sa ospravedlnil poškodenému a uznal svoju vinu.
K osobe obžalovaného súd zistil, že obžalovaný, je vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od 19.09.2023. Z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra obžalovaný nie je hodnotený kladne, keďže správanie a vystupovanie obžalovaného nebolo vždy a požadovanej úrovni. Počas výkonu väzby bol obžalovaný dvakrát upozornený na svoje negatívne správanie a konanie. Bol zaznamenaný negatívny poznatok z dôvodu zapojenia sa obžalovaného do fyzickej potýčky s iným obvineným. Dňa 06.02.2024 bol disciplinárne potrestaný pokarhaním z dôvodu fyzickej a verbálnej potýčky s iným obvineným. Pracovne je nezaradený z dôvodu nedostatku pracovných možností, vyživovaciu povinnosť na svoje tri maloleté deti si nenahlásil z dôvodu, že nemá uznané otcovstvo. Z výsluchu obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom súd zistil, že na adrese O. XX žije s nevlastnou mamou a so svojou družkou F. D.. Majú spolu 4 deti - D., I., N. (pri ktorom je uvedený ako otec) a C.. Pôvodne býval v rodinnom dome na uvedenej adrese, avšak tento približne dva roky dozadu vyhorel a obec im na pozemok poskytla kontajnerové bývanie. Jedná sa celkovo o 5 kontejnerov, v ktorých bývajú. Pred vzatím do väzby bol zamestnaný u pána P. A. (KRALKOV s.r.o.) na ústnu dohodu na pozícii pomocník na stavbe. Zarábal 200 až 300,- eur. Poberá invalidný dôchodok 284,- eur. Z Vyhlásenia spoločnosti KRALKOV s.r.o., bolo zistené, že uvedená spoločnosť má záujem zamestnať obžalovaného. Z Rodných listov maloletých D. a I. D. vyplynulo, že uvedené maloleté nemajú v rodných listoch uvedeného otca. Obžalovaný k prečítaným rodným listom uviedol, že sa jedná o jeho dcéry.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Ako na poľahčujúcu okolnosť súd prihliadol na skutočnosť podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona, že obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, nakoľko táto skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania, kedy obžalovaný dobrovoľne vydal dňa 20.09.2023 hotovosť v sume 80,- Eur, veci pochádzajúce z trestnej činnosti – zlaté náušnice ohodnotené na sumu 137,- Eur (vydané poškodenému v dňoch 02.11.2023 a 27.11.2023) a zároveň dňa 11.12.2023 zaplatil poškodenému sumu vo výške 82,40- Eur. Uvedené skutočnosti potvrdili tak obžalovaný, ako aj poškodený, ktorý si nárok na náhradu škody neuplatnil.
Súd prihliadol u obžalovaného aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, keďže sa obžalovaný opakovane pri výsluchoch v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu skutku a tento úprimne oľutoval.
Ako na priťažujúcu okolnosť súd prihliadol na skutočnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, keďže spáchal zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno f) s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.
Súd prihliadol u obžalovaného aj na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, keďže obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (oboznámený spis Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 4T/5/2023). Súd prihliadol na predchádzajúce odsúdenie, nakoľko sa v prejednávanom prípade jedná o druhovo totožný trestný čin, t.j. o trestný čin majetkového charakteru.
Súd neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, keďže obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku učinil až po vykonaní dokazovania výsluchom poškodeného a prečítaním zápisníc o výpovedi svedkov, teda vyhlásenie obžalovaného v kontexte uvedených skutočností súd nevyhodnotil ako napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti, nakoľko tak obžalovaný urobil až pod váhou už vykonaného dokazovania.
V rámci právnej úpravy úhrnného trestu podľa ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného poriadku, teda v situácii zbiehajúcich sa trestných činov je vyvodenie trestnej zodpovednosti voči ich páchateľovi založené na aplikácii absorpčnej zásady. Páchateľovi zbiehajúcej trestnej činnosti bude ukladaný jeden trest, ktorý v sebe skonzumuje (obsiahne) tresty, ktoré by bolo možné páchateľovi uložiť za trestné činy
miernejšie trestné. Pod trestným činom najprísnejšie trestným je potrebné rozumieť ten trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť najprísnejší trest. V rámci základnej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného (§ 212 odsek 3 Trestného zákona) tri až desať rokov, bez úpravy trestnej sadzby z dôvodu vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona, ukladal súd trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby tri až desať rokov. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na tri roky, t.j. na samej spodnej hranici základnej trestnej sadzby nepodmienečne, prihliadajúc na následky týmto činom spôsobené (obžalovaný dobrovoľne vzniknutú škodu poškodenému nahradil vydaním vecí a finančných prostriedkov a čiastočnou úhradou). Uložený trest odňatia slobody má teda nielen pozitívne vplývať na obžalovaného, ktorého je potrebné prevychovať, aby sa takého konania v budúcnosti vyvaroval, ale má preventívne pôsobiť aj na ostatných páchateľov a prípadne ich odradiť od páchania ďalšej trestnej činnosti. Takto uložený trest odňatia slobody zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. V súlade s ustanovením § 49 odsek 2 Trestného zákona, súd, odsudzujúc obžalovaného za úmyselný trestný čin, ktorý spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (Okresný súd Nitra, sp. zn.: 4T/5/2023) obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne neodložil.
Súd pri ukladaní trestu zisťoval, či existujú dôvody na tzv. mimoriadne zníženie trestu podľa §39 odsek 1 Trestného zákona. V zmysle ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona totiž možno mimoriadne znížiť trest s prihliadnutím buď na okolnosti prípadu alebo na pomery páchateľa. Pokiaľ ide o existenciu mimoriadnych skutkových okolností prípadu, možno pod nimi rozumieť také okolnosti, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s trestným činom. Tieto skutkové okolnosti teda významnou mierou pôsobia na charakter trestnej činnosti konkrétneho páchateľa, inými slovami ide o okolnosti, ktoré pôsobili na páchateľa trestného činu a ktoré odôvodňujú úvahu konajúceho súdu o uložení trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Obžalovaný bol uznaný vinným z majetkového trestného činu spáchaného na staršej osobe, využijúc moment, kedy poškodený spal a nemohol sa brániť útoku obžalovaného na záujem chránený Trestným zákonom (nemohol brániť svoj majetok). Zároveň súd uviedol, že obžalovaný sa v konaní snažil vyviniť, resp. dosiahnuť pre seba priaznivejší trest simulovaním duševnej poruchy (mentálna retardácia stredného stupňa). V danom prípade mal súd za to, že na strane obžalovaného neexistujú žiadne mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. Argument obhajoby, že obžalovaný nešiel k poškodenému v úmysle kradnúť, ale išiel za ním po vzájomnej dohode za účelom vykonania práce pre poškodeného, a len využil príležitosť, ktorá vyplynula zo situácie, ani bezprostredné priznanie spáchania skutku, jeho oľutovanie a nahradenie škody, tiež podľa názoru súdu nie je dôvod na uloženie miernejšieho trestu.
Do úvahy tak teoreticky prichádzalo len mimoriadne zníženie trestu s prihliadnutím na pomery páchateľa. Tu však treba uviesť, že v konaní pred súdom (na hlavnom pojednávaní) nebol vykonaný žiadny taký dôkaz, ktorý by preukazoval mimoriadnosť (výnimočnosť) pomerov na strane obžalovaného, vo vzťahu ku ktorým by uloženie trestu v zákonom určenom rozpätí bolo pre neho neprimerane prísne a pre zabezpečenie ochrany spoločnosti nadbytočné. Pod mimoriadnymi (výnimočnými) okolnosťami daného prípadu treba rozumieť také okolnosti (pomery) páchateľa, ktorých mimoriadnosť (výnimočnosť) je zjavná na prvý pohľad a nie je potrebné na ňu osobitne upozorňovať. Malo by ísť o také okolnosti (pomery), ktoré sa obvykle nevyskytujú, keďže sú niečím mimoriadnym. Obžalovaný bol v minulosti štyrikrát súdne trestaný, z toho jedenkrát za zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona (v uvedenom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený) pričom skutočnosť, že je otcom štyroch detí, nie je ničím výnimočná. Nemožno prehliadať, že obžalovaný, aj napriek jeho vyhláseniu, že sa chce postarať o svoje deti k týmto otcovstvo neuznal a zároveň si nenahlásil v ústave na výkon väzby vyživovaciu povinnosť ani k synovi N., pri ktorom je ako otec uvedený. Poukazovanie obžalovaného na jeho rodinnú situáciu tak súd považoval za tendenčné.
Súd teda pri ukladaní trestu neaplikoval ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona.
Súd zároveň skúmal, či sú u obžalovaného splnené podmienky na uloženie trestu domáceho väzenia v zmysle § 53 Trestného zákona, pričom zo záverečnej správy o šetrení IPŠ vyplynulo, že tieto podmienky splnené nie sú, nakoľko vlastník nehnuteľnosti nesúhlasil s pobytom obžalovaného v uvedenom obydlí a zároveň nesúhlasil s kontrolou technickými prostriedkami na uvedenej adrese.
Na výkon uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona z dôvodu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd o škode nerozhodoval, pretože poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnil.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.