Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoCsp-23-2020.pdf
PDF · 79.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: PRIVATdebt, s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 45 322 571, právne zastúpeného: JUDr. Ján Halko, advokát, IČO: 50 589 865, so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, Rožňava, proti žalovanému: Róbert Zelner, nar. 24.02.2020, trvale bytom ul. 29 augusta 2283/38, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.01.2020, č.k. 19Csp/27/2019-75 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.03.2020, č. k. 19Csp/27/2019-89, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26,40 eur, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 70,70 eur od 28.04.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ust. § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, § 524 ods. 1 § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 2 ods. 1,2, § 8 ods. 2, § 8 ods. 5,6, zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach (ďalej len „zákon o doprave na dráhach“), § 1 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z o upomínacom konaním (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a § 369, § 396c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ Obchodný zákonník“). Vecne rozhodnutie zdôvodnil tým, že vykonaním dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu došlo konkludentne k uzavretiu zmluvy o preprave osôb, preto bolo povinnosťou žalovaného zaplatiť za prepravu určené cestovné. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť nesplnil, nevyužil ani možnosť uhradiť prirážku na mieste kontroly a ani v dodatočnej lehote 5 pracovných dní odo dňa cestovania bez cestovného lístka, vznikla mu povinnosť zaplatiť základnú sadzbu cestovného vo výške 0,70 eur a prirážku vo výške 70 eur. Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu ako dôvodný a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 28.04.2018 do zaplatenia. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku, nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky, za zaslanie predžalobnej výzvy, v dopĺňacom rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že trovy právneho zastúpenia spojené so zaslaním predžalobnej výzvy vznikli primárne z dôvodu postúpenia pohľadávky (obchodno-právny vzťah medzi postupcom a postupníkom), nepovažoval ich za nevyhnutne a účelne vynaložené, preto v tejto časti nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.
3. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
4. Proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ktorým súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie nákladov spojené s uplatnením pohľadávky), podal žalobca včas odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolanie žalobca odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP (rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Uviedol, že v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní) odvodzuje výšku trov právneho zastúpenia z ust. § 13a ods. 1 písm. vyhlášky, keďže predžalobná výzva je písomným podaním protistrane týkajúcim sa veci samej. Uvedenému zodpovedá aj dôvodová správa novely č. 159/2019 Z.z.. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.06.2020, sp.zn. 3M Obdo 2/2010. Účelnosť predžalobnej výzvy je daná aj tým, že kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konania, preto považoval za neprijateľné hodnotiť účelnosť týchto nákladov. Nakoľko sa rozhodol uplatniť svoj nárok v upomínacom konaní, je potrebné posudzovať účelnosť a nevyhnutnosť vynaložených nákladov výlučne vo vzťahu k upomínaciemu konaniu. Nesúhlasil s argumentáciou súdu, že trovy právneho zastúpenia spojené so zaslaním predžalobnej výzvy vznikli primárne z dôvodu postúpenia pohľadávky. Nebol povinný žalovanému zasielať oznámenie o postúpení pohľadávky, naopak bol povinný žalovaného pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní vyzvať k úhrade pohľadávky. Bez relevancie bola aj argumentácia súdu prvej inštancie ust. § 369c Obchodného zákonníka, nakoľko uvedené nemá relevanciu na prejednávaný spor, týka sa len obchodnoprávnych vzťahov.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku je potrebné zmeniť.
7. V podanom odvolaní žalobca namietal, že napadnutý zamietajúci výrok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. Z obsahu podanej žaloby je zrejmým, že žalobca si v konaní uplatnil aj náklad spojený s uplatnením pohľadávky, a to za 1 úkon právnej služby pred podaním návrhu - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej, ktorým je predsporová výzva vo výške odmeny podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) - 16,60 eur + 1x režijný paušál 9,80 eur, t.j. spolu 26,40 eur. Právny základ uplatneného nároku na zaplatenie 26,40 eura je zakotvený v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením. Pre správne posúdenie žalovaného nároku v predmetnom spore odvolací súd odkazuje v plnej miere na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, a to uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.6.2010, sp. zn. 3M Obdo 2/2010, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2010 pod č. 6, podľa ktorého: „Príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka)“. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Keďže sa jedná
sa o rozhodnutie zásadného významu uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR, vyššie uvedené uznesenie predstavuje ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, od ktorej (okrem celkom výnimočných prípadov) nie je v obdobných veciach možný odklon.
9. V nadväznosti na uvedené možno dospieť k právnemu záveru, že v danom prípade vzniklo žalobcovi právo na úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s uplatnením (vymáhaním) pohľadávky v podobe trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby pred podaním návrhu - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej, ktorým je predsporová výzva vo výške odmeny podľa § 13a ods. 1, písm. c) vyhlášky o odmenách advokátov - 16,60 eura + 1x režijný paušál 9,80 eura, t.j. spolu 26,40 eur. Odvolací súd vzhliadol pri tom na to, že predžalobná výzva bola nevyhnutným predpokladom prípustnosti návrhu v upomínacom konaní, preto vykonanie uvedeného úkonu právnej pomoci bolo dôvodným, tento úkon priamo súvisel s uplatňovaným nárokom a bol vykonaný v predsúdnom štádiu(č.l.13, č.l.16). Pri posudzovaní splnenia podmienky preukázania, že žalobcovi ním uplatnený nárok vznikol, t.z. že ho vynaložil, vychádzal odvolací súd zo zásady, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Nesporné skutkové zistenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza pri rozhodnutí vo veci samej. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných tvrdení, pričom splnenie podmienky, že tvrdenia strán nie sú sporné celkom závisí od procesných úkonov žalovaného. Nakoľko žalovaný žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia týkajúce sa uvedeného nároku nespochybnil ani nepoprel, bolo potrebné aplikovať ust. § 151 ods. 1 C.s.p., že skutkové tvrdenia strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaný) výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. V prípade, ak mal súd prvej inštancie za to, že skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu k preukázaniu nároku na úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s uplatnením (vymáhaním) pohľadávky nie sú dostatočné, mal postupom podľa ust. § 150 ods. 2 C.s.p. požiadal žalobcu o ich doplnenie a nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie ( § 177 ods. 1 C.s.p.). Ak by súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie umožnil by žalobcovi predniesť žalobu a postupom podľa ust. § 181 ods. 2 C.s.p. by určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné, čo by malo zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v konaní.
10. Odvolací súd tak po zhodnotení všetkých relevantných skutočností a s ohľadom na vyslovený právny záver má za to, že právne závery súdu prvej inštancie, ktorými vo zvyšku zamietol žalobu žalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto podľa ust. § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 26,40 eur.
11. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde, nakoľko vyhovením žaloby v celom rozsahu mal žalobca vo vzťahu k predmetu sporu (žalobou uplatnený petit) plný úspech.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).