Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75S/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: BRING TRUCKING a.s., so sídlom Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom, IČO: 36 683 507, zast. advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica IČO: 00 166 375, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. IBB-53-50-2.2/P-E22,24,25-2018/1840 zo dňa 15. marca 2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal u žalobcu kontrolu predpisov v oblasti BOZP, kontrolu pracovno-právnych vzťahov a mzdových podmienok, u kontrolovaných vodičov B.. Q. Q., D. M. za kontrolované obdobie 10, 11, 12/2014 a G. G. a D. E. za obdobie 9, 10, 11/2017, dňa 18.12.2017 a 15.3.2018 v kontrolovanom subjekte a v dňoch 29.1.2018, 6.2.2018, 12.2.2018, 20.2.2018 na inšpektoráte práce.

2. Na základe zistených nedostatkov žalovaný vypracoval o výsledku inšpekcie práce podľa v nadväznosti na a , , o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) protokol č. IBB-53-50-2.2/P- E22,24,25-2018/1840 zo dňa 15.03.2018.

3. Žalovaný v časti II. Pracovno-právne vzťahy, písm. B Zistené nedostatky, bod 1 uviedol, že zamestnávateľ - žalobca v kontrolovanom období priradil pracovnému miestu „vodič medzinárodnej prepravy“ zamestnancov D. E., vodič medzinárodnej prepravy, G. G., vodič medzinárodnej prepravy, druhý stupeň náročnosti, hoci uvedenému pracovnému miestu podľa miery zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti patrí minimálne tretí stupeň, čím porušil ust. v nadväznosti na prílohu č. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej len aj „ alebo “).

4. Pod bodom 2 žalovaný konštatoval, že žalobca neposkytol svojmu zamestnancovi mzdu za prácu vykonanú v období 10/2017 najmenej v sume minimálneho mzdového nároku, ktorý zodpovedá stupňu náročnosti práce príslušného pracovného miesta vodiča určeného v súlade s charakteristikami stupňov

náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 , čím porušil ust.

5. Na základe takto zistených nedostatkov prijal žalovaný pod bodom IV. Opatrenia, ktorými nariadil odstrániť zistené nedostatky uvedené v bode 1 a 2, a to ihneď, pričom v súlade s ustanovením uložil zamestnávateľovi - žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušených predpisov a ich príčin a doručiť Inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušených predpisov a ich príčin a odstránenie nedostatkov v lehote do 15 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

6. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 15.03.2018 so štatutárnym zástupcom spoločnosti - podpredsedom predstavenstva B.. G. F., ktorý zobral výsledok na vedomie a následne prostredníctvom právneho zástupcu podal voči nemu vyjadrenie v ktorom vyjadril nesúhlas s právnymi závermi vyslovenými v protokole. Zároveň uviedol, že vychádzajúc z charakteristiky a druhu práce uvedenej v pracovnej zmluve kontrolovaných zamestnancov žalovaný nemohol vyvodiť záver, že pracovnému miestu „vodiča kamiónovej dopravy“ má byť priradený tretí stupeň náročnosti. Poukázal pritom aj na predchádzajúcu kontrolu Inšpektorátu práce u žalobcu v roku 2015, kedy napriek rovnakým podmienkam, nebolo zistené žiadne pochybenie. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepredložil pri prerokovaní protokolu žiadne nové dôkazy na doplnenie skutkového stavu, inšpektorát po posúdení vyjadrenia zobral toto na vedomie a protokol uzavrel o čom žalobcu upovedomil.

7. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-53-50-2.2/P-E22,24,25-2018/1840 zo dňa 15. marca 2018 a žiadal, aby súd tento protokol zrušil. Žalobca tvrdil, že v zmysle platného právneho stavu, a to ustanovenia , a jeho prílohy č. 1 - charakteristika stupňov náročnosti pracovných miest je pracovná pozícia „vodiča nákladnej dopravy“ zaradená do druhého stupňa náročnosti práce, pričom nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že určitým identifikátorom náročnosti práce je aj internetový sprievodca trhom práce a najmä jeho kartotéka zamestnaní (ďalej len “ISTP“). Uviedol, že zamestnávateľ je pri zadeľovaní práce zamestnancom, pracujúcim na pracovnej pozícii vodič, limitovaný právnymi predpismi, a preto už pri zadávaní práce a pokynov zamestnancovi sa predpokladá, že zamestnávateľ zabezpečí také pracovné prostriedky a opatrenia, ktoré zabránia zamestnancovi vykonávať prácu v prípade únavy, rozrušenia, resp. akýchkoľvek zdravotných problémov. Poukázal na skutočnosť, že v roku 2015 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce, pričom v danom čase nebolo konštatované, že zaradenie pracovného miesta „vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy“ v stupni náročnosti 2 je v rozpore s právnym poriadkom. Zároveň uviedol, že od roku 2015 nedošlo u žalobcu k zmene charakteristiky a druhu práce, ani k žiadnym zmenám pri výkone pracovnej pozície „vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy“.

8. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

9. Správny súd o žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 13.03.2019 tak, že správnu žalobu zamietol.

10. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca na Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil najmä tým, že krajský súd sa vo svojom rozsudku nevysporiadal s tvrdeniami vypočutého svedka p. Q. H., pričom sa zároveň nevysporiadal ani so všetkými námietkami žalovateľa a to najmä internými predpismi sťažovateľa, rozhodnutím účastníka konania a to konkrétne záznamu č. IBB-129-2.6/Z- E24-15 zo dňa 23.10.2015, zároveň sa Krajský súd nevysporiadal s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. a zároveň sa nevysporiadal ani so svedeckou výpoveďou pána A.. B. A., G., generálneho tajomníka združenia cestných dopravcov ČESMAD Slovakia.

11. Na základe podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.05.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13.03.2019 č.k. -79 a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správny súd sa nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu, keď správny súd zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom nevysvetlil, ako posúdil námietky žalobcu týkajúce sa záznamu z 23.10.2015 č. IBB-129-2.6/Z-E24-15, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný v roku 2015 pri totožnej kontrole správne zaradil výkon práce vodič medzinárodnej prepravy do II. stupňa náročnosti a teda závery vykonanej kontroly v roku

2017 si odporujú so závermi totožnej kontroly v roku 2015 a to aj s poukazom na precedenčnú zásadu zakotvenú v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Zároveň Najvyšší súd poukázal aj na konanie pred Krajským súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. , s ktorým sa Krajský súd v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Uvedeným konaním správny súd podľa názoru Najvyššieho súdu SR porušil jednak ust. , podľa ktorého správny súd preskúma rozhodnutie žalovaného v medziach žalobných bodov, ako aj právo žalobcu na spravodlivý proces. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal kasačný súd za to, že rozhodnutie správneho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a teda mu neostávalo nič iné, ako rozhodnutie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť v zmysle ust. v spojení s ust. na ďalšie konanie.

12. Keďže žalobca na základe výzvy súdu zo dňa 19.01.2021 a ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie, správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, pričom oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené spôsobom podľa . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.02.2021.

13. Súd po preskúmaní napadnutého opatrenia a im predchádzajúceho konania v medziach správnej žaloby, ako aj v medziach názoru Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy sú v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

14. Krajský súd sa opätovne na základe žalobnej námietky, ako aj záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR oboznámil s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.05.2017 sp. zn. , pričom dospel k záveru, že z predmetného rozhodnutia vyplýva, že sťažovateľ nebol spokojný s tým, ako bol jeho podnet vybavený a toto napádal aj podanou sťažnosťou. Nič to však nemenilo na závere, že vo vzťahu k podnetu na vykonanie inšpekcie zo dňa 31.08.2015 nebolo možné konštatovať nečinnosť žalovaného. Z tohto dôvodu správny súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol podľa . Zároveň bolo zistené, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému konať aj o jeho podnete zo dňa 04.02.2016, avšak podaniu správnej žaloby vo vzťahu k tomuto podnetu nepredchádzalo podanie sťažnosti podľa príslušného zákona alebo podanie podnetu na prokuratúre podľa príslušného zákona. Z tohto dôvodu správny súd konanie v časti týkajúce sa vyslovenia nečinnosti vo vzťahu k podnetu žalobcu zo dňa 04.02.2016 podľa konanie zastavil. Zároveň bolo zistené, že krajský súd v ods. 12 uviedol: „Pokiaľ žalobca namietal, že pri vybavovaní jeho podnetu žalovaný vychádzal z nesprávnych informácií uvedených na internetovej stránke ISTP.sk, tieto označil žalovaný za irelevantné. Internetová stránka je vytvorený projekt, ktorý sa má považovať za akéhosi internetového sprievodcu trhom práce. Dôvodom jej vzniku bola vysoká nezamestnanosť, čo vyvolalo potrebu skvalitniť a optimalizovať poradenské a sprostredkovateľské služby úradov práce. Za týmto účelom bol vytvorený bezplatný a verejne dostupný portál. Aj keď koordinátorom uvedenej stránky je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, táto internetová stránka nemôže byť považovaná za hlavné merítko pri posudzovaní a určovaní stupňa náročnosti práce príslušného pracovného miesta, a už vôbec nie hlavným dôkazom, respektíve skutočnosťou pre zamestnávateľov, ktorí zaraďujú svojich zamestnancov do stupňov náročnosti podľa vykonávanej profesie. Ide o všeobecné usmernenie pre zamestnávateľov, ktorého údaje je možné využiť. Žalovaný poukázal na to, že aj v predloženej odpovedi od ISTP.sk zo dňa 29.12. 2015, ktorú žalobca doložil ako prílohu k správnej žalobe, je uvedené, že údaje v kartotéke zamestnaní nie sú právne záväzné.“ Je teda zrejmé, že všetky tieto skutočnosti boli konštatované v konaní o nečinnosti, a to v odôvodnení rozhodnutia. Krajský súd má za to, že v predmetom konaní vedenom pod sp. zn. neboli zo strany krajského súdu tieto skutočnosti vyhodnocované, boli len uvedené ako konštatácia zo strany účastníkov konania, a teda nemajú povahu záväzného právneho názoru, ktorým bol prvostupňový orgán verejnej správy, resp. žalovaný viazaný.

15. K argumentácii a námietke, že v roku 2015 bola vykonaná kontrola, kde výsledkom inšpekcie práce bol záznam č. IBB-129-2.6/Z-E24-15 zo dňa 23.10.2015 kde nebol konštatovaný rozpor so zaradením vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy na miesto II. stupňa náročnosti nič nemení na skutočnosti, že predmetná kontrola bola vykonaná v 2015 a zároveň nebola predmetom súdneho konania vo veci . Správny súd zhodnotil dôvody pre ktoré rozhodol správny orgán, resp., pre ktoré správny orgán došiel k záveru, že v roku 2017 patrí vodič medzinárodnej prepravy na miesto podľa miery zložitosti namáhavosti a zodpovednosti do minimálne III. stupňa náročnosti. Ako uviedol v žalobou napadnutom protokole žalovaný v závere roka 2015 na internetovom sprievodcovi trhu práce na kartotéke zamestnaní došlo k zmene kritérií na karte zamestnania „vodič nákladného motorového vozidla

kamiónu“ a v časti „zodpovednosť za výsledky a hodnoty“ sa uvádzala mimoriadna zodpovednosť a ďalej, že „prípadné strany straty sú rozsiahleho a s vážnymi následkami (dlhodobým dopadom). Význam riadenia a operatívneho zabezpečenia chodu zariadenia (nákladného motorového vozidla) je spojené so zvýšenou duševnou námahou a najmä obrovskou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné strany. Tieto kritériá zostali v platnosti do dnes“.

16. Svedok A.. B. A., MBA ako generálny tajomník združenia cestných dopravcov ČESMAD Slovakia uviedol, že keď vychádza zo štandardného popisu pracovnej pozície vodiča nákladnej cestnej dopravy, má za to, že sa jedná o činnosti rutinné, často sa opakujúce s relatívne nízkou náročnosťou na intelektuálnu činnosť. Sú to činnosti, ktoré majú nízky potenciál spôsobiť škodu, či už na majetku alebo zdraví a životoch a z tohto dôvodu z jeho pohľadu tak vodič cestnej nákladnej dopravy spĺňa kritériá na zaradenie do druhého stupňa náročnosti práce. Poukázal na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 24.04.2018, z ktorého okrem iného vyplýva, že pracovné miesto je možné zaradiť do druhého stupňa náročnosti, pokiaľ by však z porovnávania s charakteristikami stupňov náročnosti práce vyplynulo, že zložitosť, zodpovednosť a namáhavosť najnáročnejších prác vyžadovaných od vodiča je vyššia, než zodpovedá charakteristike druhého stupňa náročnosti, pracovné miesto zamestnanca by malo byť zaradené až do tretieho stupňa náročnosti práce.

17. Krajský súd má za to, že výpovede A.. B. A., G. vyplýva jeho osobné hodnotenie činnosti, ktoré vykonáva šofér medzinárodnej nákladnej dopravy, ktoré nemožno z hľadiska náročnosti považovať za vyššie ako šofér cestnej nákladnej dopravy národnej. Z tohto dôvodu je jeho výpoveď, z hľadiska hodnotenia správnym súdom považovaná za subjektívne hodnotenie, ktoré on sám vyvodzuje a ktoré nemá žiadnu právnu relevanciu z hľadiska dôvodov, pre ktoré žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené v napadnutom protokole. Krajský súd zároveň konštatuje, že z výpovede svedka Q. H. vyplýva len tá skutočnosť, že popísal akým spôsobom vykonával on svoju činnosť ako šofér medzinárodnej nákladnej prepravy. Z jeho výpovede však má krajský súd za to, že to, že niektoré činnosti sú vykonávané opakovane, resp. rutinne samo o sebe nič nemení na povahe nákladnej medzinárodnej prepravy a to vo vzťahu k náročnosti s potrebou nutnej sústredenosti sa na výkon práce. Predmetná činnosť z povahy, tak ako ju vníma krajský súd si vyžaduje absolútnu sústredenosť vzhľadom na poveternostnú situáciu, stav vozovky, ako aj na celkovú situáciu na ceste a jej neustálu premenlivosť. Vodič je napriek pokynovaniu zo strany dispečingu neustále povinný zabezpečovať chod zariadenia, a ktorý je vzhľadom na váhu, rýchlosť zariadenia zaťažený zvýšenou duševnou námahou, ako aj pocitom zodpovednosti za prípadné ťažko odstrániteľné škody.

18. Z vykonaného dokazovania pred súdom jednoznačne vyplynulo, že argumentácia týkajúca sa rutinnej dopravy, rutinného vykonávania činnosti, ako aj nenaplnenia kumulatívnych alternatívnych podmienok naplnenia tretieho stupňa náročnosti nebola preukázaná. Z pracovnej náplne ako aj z internej smernice žalobcu IS-08 vyplýva, že predmetom činnosti vodičov, resp. oprávnenie vodičov je aj kontrolovať, riadiť, resp. zodpovedať za prepravované zásielky. V danom prípade sa nemôže jednať o činnosť, ktorú by bolo možné považovať za činnosť rutinnú v rozsahu ich vzájomného komplexného posúdenia.

19. Argumentácia žalobcu o skutočnosti, že v danom prípade sa nejedná o vodiča hromadnej osobnej dopravy, ktorý zodpovedá za cestujúcich, ale ako vodič kamiónu nezodpovedá za život a bezpečnosť prevádzky, nekorešponduje so stavom, ktorý v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave v súčasnosti je. Z hmotnosti a celkovej veľkosti nákladného motorového vozidla je jednoznačné, že v danom prípade vedenie vozidla v rámci medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy je činnosťou, pri ktorej môže dôjsť k nezvratným následkom v prípade dopravných nehôd, resp. v prípade zanedbania akejkoľvek povinnosti vodiča motorového vozidla, a to nielen na majetku ale aj na živote a zdraví.

20. Skutočnosť, že vodič motorového vozidla a jeho štartovacia a cieľová destinácia je určená z koordinačného centra resp. sú zároveň určené aj jeho prestávky na oddych a na tankovanie, ešte neznamená, že centrála resp. centrálny dispečing rieši aj otázky vznikajúce v rámci cestnej premávky a prepravy tovaru, jednak týkajúcej sa bezpečnosti samotnej jazdy v danom motorovom vozidle a ďalšie týkajúce sa nakladania a prepravy tovaru ako takého.

21. V danom prípade má správny súd za to, že skutkový stav bol žalovaným riadne zdokumentovaný a žalovaný nemal dôvod vychádzať z reálne vykonávaných činností jednotlivých zamestnancov, nakoľko

tak ako to vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalobcu, boli upravené internými predpismi a pracovnou náplňou tak, aby v prípade nutnosti mohol jednotlivý zamestnanec, t. j. šofér medzinárodnej dopravy túto činnosť vykonávať. Za súčasného stavu z úpravy pracovnej náplne „vodiča medzinárodnej prepravy“ zamestnaného u žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobca je oprávnený a môže od zamestnanca vyžadovať činnosti, ktoré patria do tretieho stupňa náročnosti. Akýkoľvek predchádzajúci záver kontroly u žalobcu v súvislosti so zaradením do stupňa náročnosti práce považuje súd za právne irelevantný vo vzťahu k preskúmavanému protokolu.

22. Podľa ; zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len "") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

23. Podľa v nadväznosti na prílohu č. 1 ; pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

24. Podľa prílohy č. 1 k písm. b), c); (b) pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov, (c) pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody.

25. Správny súd teda opakovane dospel k záveru, že žalobca nesprávne určil stupeň náročnosti práce pre druh práce a pracovnú pozíciu „vodič medzinárodnej prepravy“ tým, že nesprávne vyhodnotil najmä charakteristiku a druh vykonávanej práce, a teda žalovaný správne vyhodnotil, že práca vodiča nákladného motorového vozidla, resp. vodiča medzinárodnej prepravy, nemôže byť charakterizovaná ako výkon ucelených obslužných rutinných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, a túto zodpovednú prácu nemožno charakterizovať ako rutinnú, ktorej prislúcha druhý stupeň náročnosti. Pre správny súd tieto skutočnosti vyplývajú priamo zo zákonnej úpravy, a ak aj žalovaný čiastočne oprel svoj právny názor o kartotéku zamestnaní uvedenej na ISTP, nič to nemení na skutočnosti, že pracovná náplň „ vodiča medzinárodnej dopravy“ napĺňa znaky 3. stupňa náročnosti práce.

26. Správny súd má za to, že práca vodiča obsahuje činnosti ako je riadenie alebo operatívne zabezpečenie chodu zariadenia, v tomto prípade nákladného motorového vozidla, ktoré je spojené so zvýšenou duševnou námahou, ako aj s prípadnou zodpovednosťou za ťažko odstrániteľné škody. Zároveň má správny súd za to, že z pracovných zmlúv kontrolovaných vodičov, ako aj v zmysle internej Smernice č. IS-08 s názvom „Prepravný poriadok cestnej nákladnej dopravy“, vyplývajú činnosti, z ktorých jednoznačne vyplýva nutnosť zaradiť pracovné miesto vodič do tretieho stupňa náročnosti. Zároveň sa stotožňuje s názorom žalovaného, že na zaradenie pracovného miesta do tretieho stupňa náročnosti postačuje aj, že dané pracovné miesto spĺňa aspoň jednu v ňom uvedenú podmienku, nakoľko v stupňoch náročnosti platí hierarchia, v ktorej vyšší stupeň môže v sebe subsumovať aj podmienky uvedené v nižších stupňoch.

27. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že námietka žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného stavu veci, ako aj nesprávneho právneho posúdenia, nie je opodstatnená, pretože z obsahu administratívneho spisu, a vykonaného dokazovania zo zistených súdom ( ) vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia , a to tým, že v prípade vodičov medzinárodnej prepravy D. E. a G. G. priradil druhý stupeň náročnosti, hoci uvedenému pracovnému miestu podľa miery zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti, patrí minimálne tretí stupeň. Zároveň má súd za to, že žalovaný správne vyhodnotil, že v prípade zamestnanca D. E. žalobca neposkytol svojmu zamestnancovi mzdu za prácu vykonanú v období 10/2007 najmenej v sume minimálneho mzdového nároku, ktorý zodpovedá stupňu náročnosti práce príslušného pracovného miesta zamestnanca, čím porušil ustanovenie a teda prijaté opatrenia vyplývajúce z protokolu o výsledku inšpekcie práce sú na mieste.

28. Správny súd poznamenáva, že vykonal dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či opatrenia sú alebo nie sú v súlade so zákonom. Opatrenia uložené kontrolovanému subjektu podľa majú byť opatreniami smerujúcimi k nastoleniu zákonného stavu, k odstráneniu zistených nedostatkov v činnosti kontrolovaného subjektu. Ich účelom nie je sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy.

29. Správny súd poukazuje tiež na to, že z hľadiska obsahového sú v Protokole významné uvedené skutočnosti ohľadom zistených porušení právnych predpisov a zároveň opatrenia uložené na odstránenie zistených nedostatkov ( ). Právna úprava nevyžaduje, aby orgán verejnej správy v protokole uviedol z akých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti zistil a akou úvahou sa riadil pri hodnotení dôkazov a rozhodovaní. Až na základe zistení pri výkone inšpekcie práce, uvedených v protokole, môže orgán verejnej správy začať správne konanie o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa a , na ktoré sa vzťahuje správny poriadok ( citovaného zákona), výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie, ktoré by muselo byť riadne odôvodnené ( správneho poriadku).

30. Správny súd teda po preskúmaní opatrenia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a contrario a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na ich náhradu.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.