Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sa/1/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: W.. X. X., bytom T. XXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, o nečinnosti orgánu verejnej správy vo veci vykonania inšpekcie práce u zamestnávateľa, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o správnej žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému konať o jeho podnete zo dňa 31. augusta 2015 z a m i e t a .

II. Súd konanie o správnej žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému konať o jeho podnete zo dňa 4. februára 2016 z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správna žaloba, osobne podaná žalobcom na Okresnom súde Zvolen dňa 12.10.2016 (vec bola vedená na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14S/1/2016 a bola postúpená prípisom sp. zn. 14S/1/2016 zo dňa 13.02.2016 Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne a miestne príslušnému), bola označená ako žaloba proti nečinnosti Inšpektorátu práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, Banská Bystrica. V správnej žalobe žalobca poukázal na to, že dňa 31.08.2015 podal podnet na vykonanie inšpekcie práce u svojho zamestnávateľa na Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej aj „žalovaný“). Podnet sa týkal správnosti zaradenia žalobcu do stupňa náročnosti práce minimálneho mzdového nároku na pozícii vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy.

2. Žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že po výkone inšpekcie na základe uvedeného podnetu v kartotéke zamestnaní na ISTP.sk so zameraním na karty vodičov na všetkých úrovniach zistil, že v uvedenej kartotéke boli pri vodičovi nákladného motorového vozidla uvedené rozdielne informácie oproti iným profesionálnym vodičom, preto kontaktoval správcu ISTP.sk a upozornil na nesúlad. Následne po odstránení nesúladu informoval žalovaného o skutočnosti, že vykonanie inšpekcie a jej závery u jeho zamestnávateľa vychádzali z chybných a zavádzajúcich vstupných informácií.

3. Žalovaný podľa žalobcu vykonal inšpekciu práce u zamestnávateľa na základe nepravdivých vstupných charakteristík, ktoré čerpal od správcu portálu ISTP.sk, na ktoré sa žalovaný opakovane sám odvolával vo svojich písomných stanoviskách. Po uznaní chyby v zadávaní charakteristík správcom portálu ISTP.sk a ich oprave, odmietol žalovaný adekvátne reagovať na opakované žiadosti žalobcu vo veci vykonania inšpekcie.

4. Žalobca popísal v správnej žalobe priebeh konania o vybavení jeho podnetu zo dňa 31.08.2015. Zdôraznil, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo svojom stanovisku (ktoré bolo zaslané žalovanému), ako aj žalovaný vo svojom stanovisku k predmetnej problematike, poukazovali na charakteristiky zverejnené na stránke ISTP.sk (s poukazom na to, že tieto boli zostavené

odborníkmi). Odvolávali sa ďalej na to, že vodič kamiónovej dopravy nevykonáva prácu so zvýšenou psychickou záťažou, ani zodpovednosťou za ťažko odstrániteľné škody a zodpovednosťou za zdravie a životy iných osôb, čo nenaplňuje obsah textu v charakteristike tretieho stupňa náročnosti práce. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že po tom, ako zistil, že na uvedenej stránke sú na všetkých úrovniach pracovných miest „vodič“ (osobného automobilu, autobusu, dodávky atď.) uvedené zhodné charakteristiky s formuláciou „zvýšená psychická námaha, mimoriadna zodpovednosť za ťažko odstrániteľné škody a pod.“, a len u vodiča nákladného motorového vozidla je to inak, upozornil na tento nesúlad realizačný tím ISTP.sk. Obratom mu bola doručená odpoveď o odstránení nedostatku a oprave.

5. Žalobca poukázal v správnej žalobe ďalej na to, že dňa 05.01.2016 informoval žalovaného o skutočnostiach, že inšpekcia práce bola vykonaná na základe chybných vstupných charakteristík, ktoré boli čerpané zo stránky ISTP.sk a upozornil žalovaného na skutočný a aktuálny stav charakteristík pracovného miesta vodiča nákladného motorového vozidla. Z tohto dôvodu potom zotrval na obsahu svojho podnetu zo dňa 31.08.2015 a požiadal o opakovaný výkon inšpekcie práce na základe pravdivých charakteristík. Oznámením žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 29.01.2016, žalovaný oznámil, že vo veci konať nebude. Preto žalobca dňa 04.02.2016 podal nový podnet na vykonanie inšpekcie práce u zamestnávateľa s odôvodnením, že ide o nové podanie, nezávislé na podaní zo dňa 31.08.2015. Uvedený podnet bol žalovaným vybavený oznámením zo dňa 09.02.2016 tak, že opakovaný výkon inšpekcie práce u zamestnávateľa žalobcu uskutočnený nebude, pretože považuje výkon inšpekcie práce u zamestnávateľa za konanie „v tej istej veci.“

6. Správnou žalobou sa teda žalobca domáhal vydania rozhodnutia v nasledujúcom znení: Žalovaný Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal inšpekciu práce u zamestnávateľa BRING TRUCKING, a. s. na základe podnetu W.. X. X. zo dňa 31.08.2015 so zameraním na správnosť ustanovení zamestnanca do stupňa minimálneho mzdového nároku a preukázateľne použil pri hodnotení pracovného miesta neobjektívne a nepravdivé charakteristiky, ktoré mohli zásadne ovplyvniť závery výkonu inšpekcie a zasiahnuť tak do ústavných práv žalobcu. Žalobca má právo na objektívne vykonanie inšpekcie práce na základe pravdivých, objektívnych a aktuálnych charakteristík pracovných miest. Nie je možné mu odopierať právo na opakované podanie podnetu na vykonanie inšpekcie práce v rovnakej veci v prípade preukázania, že pri výkone inšpekcie boli použité neobjektívne a nesprávne charakteristiky kontrolovaného pracovného miesta. Súd považuje nečinnosť a neochotu žalovaného konať v súvislosti s podaním podnetu W.. X. X. zo dňa 04.02.2016 vo veci výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľa za dostatočne preukázané. Preto je žalovaný Inšpektorát práce Banská Bystrica v predmetnej veci podania podnetu žalobcom zo dňa 04.02.2016 povinný konať v súvislosti s prešetrením veci a výkonom inšpekcie práce u zamestnávateľa podľa platnej legislatívy SR.

7. Keďže z petitu správnej žaloby nevyplývalo jednoznačne, čoho sa žalobca mienil správnou žalobou domáhať vo vzťahu k jeho podnetu na vykonanie inšpekcie zo dňa 31.08.2015, správny súd ho uznesením č. k. 30Sa/1/2017-43 zo dňa 28.03.2017 vyzval na doplnenie správnej žaloby v tom, aby konkretizoval, či sa domáha uložiť žalovanému povinnosť konať o jeho podnete zo dňa 31.08.2015, alebo žiada preskúmať oznámenie žalovaného č. 12551/1585/15/pod. zo dňa 23.10.2015. Vo vzťahu k podnetu zo dňa 04.02.2016, správny súd vyzval žalobcu na preukázanie, že pred podaním správnej žaloby o nečinnosť v súvislosti s týmto podnetom, vyčerpal sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sťažnostiach“) alebo podnet na prokuratúre podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o prokuratúre“). Správny súd vychádzal z ustanovenia § 246 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), podľa ktorého je žalobca povinný pripojiť k správnej žalobe o nečinnosť oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa Zákona o sťažnostiach alebo o výsledku vybavenia podnetu prokurátorom.

8. Na uvedenú výzvu súdu žalobca zareagoval v podaní zo dňa 12.04.2017, v ktorom uviedol, že v súvislosti s jeho podnetom zo dňa 31.08.2015 mienil podať správnu žalobu proti nečinnosti žalovaného a domáhal sa uloženia povinnosti žalovanému konať v tejto veci podnetu. Ďalej uviedol, že nežiada preskúmať oznámenie žalovaného zo dňa 23.10.2015.

9. V súvislosti s podnetom na výkon inšpekcie zo dňa 04.02.2016 žalobca uviedol, že sa domáha odstránenia nečinnosti žalovaného vo vzťahu k tomuto podnetu. Doložil podanie zo dňa 30.01.2017,

ktoré zaslal žalovanému po obdržaní vyjadrenia Národného inšpektorátu práce, týkajúceho sa zaradenia vodičov MKD do stupňa náročnosti pracovných miest.

10. Ďalej žalobca poukázal na oznámenie žalovaného zo dňa 27.02.2017, v ktorom žalovaný uviedol, že odmieta vo veci jeho podnetu zo dňa 04.02.2016 konať.

11. K správnej žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 23.02.2017. Vo vyjadrení žalovaný podrobne opísal spôsob vybavenia podnetov žalobcu zo dňa 31.08.2015 (zaevidované pod č. 85/15/pod) a zo dňa 04.02.2016 (zaevidované pod č. 29/16/pod), spôsob vybavenia sťažnosti žalobcu doručenej dňa 26.11.2015 a podania žalobcu zo dňa 07.01.2016, ako aj sťažnosti doručenej dňa 11.02.2016. Žalovaný ďalej uviedol, že po doručení podnetu žalobcu zo dňa 31.08.2015 vykonal inšpekciu práce v zmysle § 7 ods. 8 písm. c) Zákona o inšpekcii práce, a to v lehote 60 dní od doručenia podnetu. O výsledku inšpekcie bol žalobca upovedomený. Ďalšie podania žalobcu boli odmietnuté z dôvodu, že ide o opakovaný podnet. Niektoré z podaní boli vybavené v zmysle zákona o sťažnostiach, resp. v súlade so zákonom č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov v rámci vnútornej kontroly, a niektoré ako poskytnutie informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a ako právne poradenstvo.

12. Pokiaľ žalobca namietal, že pri vybavovaní jeho podnetu žalovaný vychádzal z nesprávnych informácií uvedených na internetovej stránke ISTP.sk, tieto označil žalovaný za irelevantné. Internetová stránka je vytvorený projekt, ktorý sa má považovať za akéhosi internetového sprievodcu trhom práce. Dôvodom jej vzniku bola vysoká nezamestnanosť, čo vyvolalo potrebu skvalitniť a optimalizovať poradenské a sprostredkovateľské služby úradov práce. Za týmto účelom bol vytvorený bezplatný a verejne dostupný portál. Aj keď koordinátorom uvedenej stránky je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, táto internetová stránka nemôže byť považovaná za hlavné merítko pri posudzovaní a určovaní stupňa náročnosti práce príslušného pracovného miesta, a už vôbec nie hlavným dôkazom, respektíve skutočnosťou pre zamestnávateľov, ktorí zaraďujú svojich zamestnancov do stupňov náročnosti podľa vykonávanej profesie. Ide o všeobecné usmernenie pre zamestnávateľov, ktorého údaje je možné využiť. Žalovaný poukázal na to, že aj v predloženej odpovedi od ISTP.sk zo dňa 29.12. 2015, ktorú žalobca doložil ako prílohu k správnej žalobe, je uvedené, že údaje v kartotéke zamestnaní nie sú právne záväzné.

13. Žalovaný ďalej zdôraznil, že stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 30.09.2015, ale aj iné stanoviská ministerstva, nie sú právne záväzné, pretože ministerstvo nie je kompetentné podávať záväzné výklady právnych predpisov a nemôže rozhodovať o konkrétnom zaradení zamestnanca do konkrétnych stupňov náročnosti práce.

14. Pri zaraďovaní pracovného miesta zamestnanca do stupňa náročnosti musí zamestnávateľ zásadne vychádzať z najzložitejších prác, ktorých výkon zamestnávateľ od zamestnanca vyžaduje podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Znenie charakteristík, ktoré slovne popisujú náročnosť prác, zodpovedajúcich príslušnému stupňu náročnosti práce, sú formulované len všeobecne tak, aby bola vyjadrená rozdielnosť a stupňujúca sa náročnosť prác podľa kritérií zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti. Príloha č. 1 k Zákonníku práce neobsahuje prípady pracovných činností, pre konkrétny stupeň náročnosti. Vychádzajúc z charakteristiky práce a druhu práce uvedenej v pracovnej zmluve kontrolovaných zamestnancov (vrátane žalobcu) pri výkone inšpekcie práce u zamestnávateľa žalobcu BRING TRUCKING, a.s., inšpekcia dospela k záveru, že uvedená charakteristika práce zodpovedá druhému stupňu náročnosti práce príslušného pracovného miesta - vodič medzinárodnej prepravy, a u kontrolovaného zamestnávateľa nezistila v tomto smere porušenie právnych predpisov.

15. Žalovaný ďalej uviedol, že o nečinnosti možno hovoriť v prípade, keď má orgán verejnej správy zákonom uloženú povinnosť konať a nekoná. Za nečinnosť možno podľa judikatúry Najvyššieho súdu považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie a správny orgán o nich nekoná, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby konal a rozhodol. Nečinnosť sa prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov alebo zbytočných prieťahoch pri postupe správneho orgánu.

16. Na základe uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že vo veci žalobcu v každom jednotlivom prípade konal, a ku každému podaniu žalobcu bez zbytočných prieťahov adekvátne reagoval, či už v rámci

poskytnutia právneho poradenstva, poskytnutia informácie v rámci slobodného prístupu k informáciám, či v rámci vykonanej kontroly u zamestnávateľa, ale aj písomného oznámenia, že opakovaný výkon inšpekcie práce uskutočnený nebude, alebo v rámci prešetrenia a vybavenia sťažnosti žalobcu.

17. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 7 ods. 8 písm. c) Zákona o inšpekcii práce a na čl. 5 bod 19 Metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce vydanej Národným inšpektorátom práce Košice zo septembra 2014. V zmysle uvedených ustanovení žalovaný potom aj postupoval pri výkone inšpekcie. Podnet žalobcu zo dňa 04.02.2016 bol identický s podnetom žalobcu zo dňa 31.08.2015, preto bolo vykonanie inšpekcie u zamestnávateľa žalobcu odmietnuté. To, že vyšli najavo podľa tvrdenia žalobcu nové skutočnosti týkajúce sa pozmenenia údajov na stránke ISTP.sk v časti kartotéky zamestnancov, je podľa žalovaného bezpredmetné, nakoľko tieto skutočnosti nemenia obsah predmetu výkonu inšpekcie práce. 18. Žalovaný mal za to, že pri vybavovaní podnetu žalobcu zo dňa 04.02.2016, ako aj ďalších podaní zo strany žalobcu, nebol nečinný a konal v súlade s právnymi predpismi, preto navrhol, aby správny súd v zmysle § 249 SSP žalobu zamietol.

19. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených Správnym súdnom poriadok domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku). 20. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

21. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), inšpekcia práce sa vykonáva podľa osobitného zákona.

22. Podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa § 239 zistili porušenia pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“), inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

24. Podľa § 7 ods. 8 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je povinný a) bezodkladne preskúmať odôvodnenosť požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce podľa osobitného predpisu, 18c) b) zakázať osobné vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom, alebo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 10) c) vykonať inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) do 30 dní od doručenia podnetu 18ca) a v odôvodnených prípadoch najneskôr do 60 dní od doručenia podnetu, a ak nemožno vzhľadom na povahu veci inšpekciu práce vykonať ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť Národný inšpektorát práce; inšpektorát práce je povinný o predĺžení lehoty, dôvode jej predĺženia a o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podala podnet.

Poznámka 18ca) odkazuje na § 150 ods. 2 Zákonníka práce.

25. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 02.09.2015 bol žalovanému Inšpektorátu práce Banská Bystrica doručený podnet žalobcu zo dňa 31.08.2015 na vykonanie inšpekcie práce podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca v podnete poukázal na to, že má uzavretú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom BRING TRUCIKING, a. s., Priemyselná 12, Žiar nad Hronom s pracovnou náplňou „vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy“, a je odmeňovaný mzdovým nárokom na základe stupňa náročnosti 2. Žalobca v podnete vyjadril presvedčenie, že jeho minimálny mzdový nárok by mal byť na stupni 3 s koeficientom 1.4. Vychádzal z toho, že ide o prácu so zvýšenou duševnou námahou, na základe fyzického diskomfortu, práce v noci, na zmeny a pod., čo je porovnateľné s inými profesiami zaradenými do stupňa 3. Zdôraznil aj povinnosť profesionálnych vodičov absolvovať pravidelné lekárske prehliadky u psychológa. Vodič MKD vykonáva podľa názoru žalobcu riadenie chodu zariadenia, čo je jedna z charakteristík pre stupeň náročnosti č. 3, koeficient 1.4. Ďalej mal žalobca za to, že vodič MKD vykonáva jednoznačne profesiu s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody, čo zodpovedá stupňu 3.

26. Žalovaný Inšpektorát práce Banská Bystrica požiadal žiadosťou zo dňa 22.09.2015 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava o zaujatie stanoviska, resp. výkladu k tomu, ktoré pracovné činnosti sú zahrnuté v treťom stupni náročnosti práce, a či medzi ne spadá aj práca vodiča nákladnej dopravy.

27. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava v stanovisku zo dňa 30.09.2015 uviedlo, že nemá právomoc posudzovať správnosť zaradenia pracovného miesta zamestnanca do stupňa náročnosti podľa § 120 Zákonníka práce, za ktorú zodpovedá zamestnávateľ. Ako pomôcku ministerstvo uviedlo niektoré aspekty, ktoré je podľa jeho názoru potrebné zohľadniť. Okrem iného odkázalo aj na údaje o konkrétnom zamestnaní, zverejnené na stránke <https://istp.sk/> - Internetový sprievodca trhom práce.

28. Prípisom zo dňa 02.10.2015 žalovaný informoval žalobcu o tom, že si vyžiadal stanovisko od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava.

29. V podaní doručenom žalovanému dňa 16.10.2015 žalobca požiadal o zaslanie stanoviska od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava.

30. Následne bola žalovaným Inšpektorátom práce Banská Bystrica vykonaná inšpekcia u zamestnávateľa žalobcu - spoločnosti BRING TRUCKING, a.s., Priemyselná 12, Žiar nad Hronom, IČO: 36 683 507, podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 3 a § 14 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Inšpekcia bola vykonaná v dňoch 02.09., 09.09., 22.09., 02.10. a 23.10.2015 a jej predmetom bolo zistenie súladu minimálnych mzdových nárokov s charakteristikami stupňa náročnosti práce. O výsledku inšpekcie bol vyhotovený záznam č. IDP-129-51-2.6/Z-E24-15 zo dňa 23.10.2015. V zázname o inšpekcii bolo konštatované, že v kontrolovanom subjekte neboli zistené nedostatky, nebolo zistené porušenie predpisov zo strany zamestnávateľa.

31. Podaním č. 12551/1585/15/pod. zo dňa 23.10.2015 žalovaný informoval žalobcu o vyšetrení jeho podnetu zo dňa 31.08.2015. V podaní uviedol, že vyžiadal od zamestnávateľa relevantné doklady pre posúdenie zaradenia žalobcu do pracovnej pozície „vodič medzinárodnej prepravy“ v stupni náročnosti pracovného miesta č. 2. Taktiež uviedol, že si vyžiadal od svojho nadriadeného orgánu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR stanovisko. Po obdržaní stanoviska, jeho posúdení a po prijatí záverov zistených kontrolou u zamestnávateľa, dospel žalovaný k záveru, že nebolo zistené porušenie predpisov zo strany zamestnávateľa, preto považoval podnet žalobcu za neopodstatnený. Zároveň v tomto podaní žalovaný odmietol žalobcovi sprístupniť stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z dôvodu, že nemá právnu záväznosť a je len pomôckou pre aplikačnú prax inšpektorov práce. V závere podania ešte uviedol, že v prípade, ak sa cíti byť žalobca poškodený konaním zamestnávateľa, má sa v zmysle § 14 Zákonníka práce obrátiť so žalobou na príslušný okresný súd.

32. Dňa 19.11.2015 bola Národnému inšpektorátu práce Košice doručená sťažnosť žalobcu, ktorou vyjadril nespokojnosť s tým, ako bol vybavený žalovaným jeho podnet. Žiadal tiež o zaslanie stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré si Inšpektorát práce Banská Bystrica vyžiadal a

obdržal k posúdeniu jeho podnetu. Zároveň požiadal o zodpovedanie niektorých otázok, súvisiacich s odborným stanoviskom.

33. Národný inšpektorát práce Košice prípisom zo dňa 23.11.2015 postúpil sťažnosť na vybavenie žalovanému. V tomto prípise Národný inšpektorát práce Košice konštatoval, že aj na zodpovedanie otázok - poskytnutie poradenstva a na zaslanie stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, je vecne príslušný na vybavenie Inšpektorát práce Banská Bystrica.

34. Podaním zo dňa 02.12.2015 bola žalobcovi poskytnutá fotokópia stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 30.09.2015, ktoré si žalovaný vyžiadal na základe žalobcom podaného podnetu.

35. Na základe sťažnosti žalobcu bola vykonaná kontrola postupu pri šetrení jeho podnetu zo dňa 31.08.2015, evidovaného pod č. 85/15/pod., zamestnancom Inšpektorátu práce Banská Bystrica W.. K. N., o čom bol spracovaný protokol zo dňa 26.08.2016.

36. V sťažnosti na postup žalovaného zo dňa 15.11.2015 žiadal žalobca aj o zodpovedanie otázok týkajúcich sa toho, či vodič kamiónovej dopravy vykonáva prácu so zvýšenou námahou, či zabezpečuje a riadi chod zariadenia, či je zodpovedný za zdravie a bezpečnosť iných osôb a či je zodpovedný za prípadné ťažko odstrániteľné škody. Uvedená časť sťažnosti bola vybavená žalovaným podaním č. 17831/15-2.6/50-1 zo dňa 08.12.2015 a vyhodnotená ako poskytnutie bezplatného poradenstva v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce.

37. K uvedenej odpovedi žalovaného doručil žalobca svoje stanovisko zo dňa 08.12.2015 (doručené žalovanému dňa 07.01.2016), v ktorom uviedol, že považuje postup, vykonanie a závery vykonanej inšpekcie práce u jeho zamestnávateľa za nesprávne a naďalej zotrval na obsahu svojho podnetu zo dňa 31.08.2015. Ďalej uviedol, že v prípade, ak k opakovanému výkonu inšpekcie práce je požadované nové podanie, má byť táto odpoveď považovaná za podanie podnetu v súlade s § 150 ods. 2 Zákonníka práce.

38. Oznámením č. c.p. 261/2016 zo dňa 29.01.2016 žalovaný žalobcovi oznámil, že na základe jeho podnetu zo dňa 31.08.2015 už uskutočnil výkon inšpekcie práce a o výsledku ho informoval, preto opakovaný výkon inšpekcie práce u zamestnávateľa žalobcu v tej istej veci uskutočnený nebude.

39. V správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa fyzická alebo právnická osoba ako žalobca môže domáhať len odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní, pričom o nečinnosti možno hovoriť v prípade, ak žalovaný orgán verejnej správy nekoná napriek tomu, že má zákonom uloženú povinnosť konať. Tomu potom zodpovedá aj rozhodnutie správneho súdu, a to uloženie povinnosti žalovanému orgánu verejnej správy, aby konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon.

40. Žalobca sa podnetom zo dňa 31.08.2015 domáhal vykonania inšpekcie u svojho zamestnávateľa podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce. Zákon o inšpekcii práce ukladá žalovanému povinnosť takýmto podnetom sa zaoberať a vybaviť ho v ustanovení § 7 ods. 8 písm. c).

41. Na základe uvedeného podnetu žalobcu zo dňa 31.08.2015 bola príslušným povereným inšpektorom práce u zamestnávateľa žalobcu inšpekcia vykonaná a podaním č. 12551/1585/15/pod. zo dňa 23.10.2015 žalovaný informoval žalobcu o vyšetrení tohto jeho podnetu. Keďže žalobca bol so skutočnosťami, ktoré mu boli oznámené v uvedenom podaní, nespokojný, podal sťažnosť Národnému inšpektorátu práce Košice.

42. Z vyššie podrobne uvedených skutočností, zistených z administratívneho spisu, vyplýva, že žalovaný sa podnetom žalobcu zo dňa 31.08.2015 zaoberal a konal o ňom, o výsledku čoho žalobcu upovedomil oznámením č. 12551/15 85/15/pod. zo dňa 23.10.2015. Správny súd má za to, že vo vzťahu k tomuto podnetu preto nie je možné konštatovať nečinnosť žalovaného, ktorú je potrebné chápať ako pasivitu orgánu verejnej správy tam, kde má zákonom ustanovenú povinnosť konať. Skutočnosť, že žalobca nebol spokojný s tým, ako bol jeho podnet vybavený a toto napádal aj podanou sťažnosťou, nič nemení na tom závere, že vo vzťahu k podnetu na vykonanie inšpekcie zo dňa 31.08.2015 nie je možné

konštatovať nečinnosť žalovaného. Správny súd preto v tejto časti žalobu žalobcu zamietol podľa § 249 SSP. V zmysle tohto ustanovenia ak správny súd nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.

43. Podľa § 244 ods. 1 SSP v konaní o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

44. Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh.

45. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.

46. Z administratívneho spisu ďalej správny súd zistil, že dňa 05.02.2016 bol žalovanému doručený ďalší podnet žalobcu zo dňa 04.02.2016, na vykonanie inšpekcie práce podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce, vo veci zaradenia žalobcu na správny stupeň náročnosti práce minimálneho mzdového nároku podľa § 120 Zákonníka práce, u zamestnávateľa žalobcu BRING TRUCKING, a.s., Priemyselná 12, Žiar nad Hronom. Vo svojom podnete žalobca uviedol, že so svojím zamestnávateľom má dojednanú hlavnú pracovnú náplň ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy a je odmeňovaný minimálnym mzdovým nárokom na základe stupňa náročnosti č. 2. Poukázal ďalej na to, že existuje množstvo relevantných materiálov, na ktoré odkazuje aj Národný inšpektorát práce, či Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako napríklad ISTP.sk, kde sa uvádza, že vodič nákladného motorového vozidla (kamiónu) vykonáva prácu so zvýšenou psychickou záťažou a s mimoriadnou zodpovednosťou za prípadné rozsiahle straty s vážnymi následkami s dlhodobým dopadom. Na základe uvedeného žalobca vyjadril presvedčenie, že vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy má nárok na minimálny mzdový nárok podľa § 120 Zákonníka práce na stupni č. 3 s koeficientom 1.4.

47. Žalovaný listom č. c.p. 2120/2016 - 29/16/Pod zo dňa 09.02.2016 žalobcovi oznámil, že u zamestnávateľa žalobcu na základe jeho identického podnetu zo dňa 31.08.2015 už výkon inšpekcie práce uskutočnil a o jeho výsledku žalobcu informoval listom zo dňa 23.10.2015. Na základe uvedeného preto opakovaný výkon inšpekcie práce u zamestnávateľa žalobcu v tej istej veci uskutočnený nebude. Zároveň poukázal na oznámenie zo dňa 29.01.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 03.02.2016.

48. Žalobca k správnej žalobe doložil oznámenie o výsledku prešetrenia jeho sťažnosti, ktorá bola podaná vo vzťahu k jeho podnetu na vykonanie inšpekcie zo dňa 31.08.2015. Správny súd preto uznesením č. k. 30Sa/1/2017-43 zo dňa 28.03.2017 žalobcu vyzval, aby doplnil správnu žalobu o jej zákonom požadovanú náležitosť, a to na doloženie oznámenia žalovaného alebo príslušnej prokuratúry o tom, ako bola vybavená jeho sťažnosť, prípadne podnet zaslaný prokuratúre, ktorými sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného vo vzťahu k jeho podnetu zo dňa 04.02.2015. Žalobca na základe uvedenej výzvy doložil oznámenie žalovaného zo dňa 27.02.2017, ktorým žalovaný reagoval na stanovisko žalobcu zo dňa 30.01.2017. V uvedenom stanovisku žalobca žalovanému oznámil, že dôrazne trvá na svojom podnete na vykonaní inšpekcie zo dňa 04.02.2016.

49. Z citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 SSP vyplýva, že podaniu správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy musí predchádzať vyčerpanie zákonom stanovených prostriedkov obrany, a to podanie sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Ochrana poskytovaná správnymi súdmi v prípade možnej nečinnosti orgánov verejnej správy je ochranou následnou, prichádzajúcou do úvahy vtedy, ak žalobca využil niektorý z dvoch prostriedkov nápravy, ktoré sú mu dané alternatívne na výver. Ak sa fyzická alebo právnická osoba v pozícii žalobcu domáha od súdu

vyslovenia nečinnosti orgánu verejnej správy a prikázu konať, takejto správnej žalobe musí predchádzať podanie sťažnosti podľa § 5 Zákona o sťažnostiach alebo podnet prokuratúre podľa § 31 Zákona o prokuratúre.

50. Žalobca práve z dôvodu nespokojnosti s tým, ako bol vybavený jeho podnet na vykonanie inšpekcie zo dňa 31.08.2015, podal podnet zo dňa 04.02.2016, ktorým sa domáhal vykonania inšpekcie u svojho zamestnávateľa, tvrdiac, že došlo k zásadnej zmene v oblasti charakteristík pracovného miesta. Žalobca tvrdil, že jeho podnet zo dňa 04.02.2016 je podaním novým a nezávislým na podaní zo dňa 31.08.2015. Na tento podnet reagoval žalovaný oznámením č. c.p. 2120/2016 29/16/Pod. zo dňa 09.02.2016 a žalobcovi oznámil, že na základe identického podnetu bola už u zamestnávateľa žalobcu vykonaná inšpekcia práce a opakovaný výkon inšpekcie preto uskutočnený nebude.

51. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovanému konať o jeho podnete zo dňa 04.02.2016, avšak podaniu správnej žaloby vo vzťahu k tomuto podnetu nepredchádzalo podanie sťažnosti podľa príslušného zákona alebo podanie podnetu prokuratúre podľa príslušného zákon. Z tohto dôvodu správny súd konanie v časti, týkajúcej sa vyslovenia nečinnosti vo vzťahu k podnetu žalobcu zo dňa 04.02.2016, podľa § 99 písm. f) SSP zastavil. Podľa tohto zákonného ustanovenia, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konaniach.

52. Pokiaľ ide o sťažnosť zo dňa 05.02.2016, doručenú Národnému inšpektorátu práce Košice dňa 08.02.2016, ani táto sa netýkala podnetu žalobcu zo dňa 04.02.2016.

53. Napriek tomu, že žalobca nebol v konaní o tejto správnej žalobe úspešný, pretože v jednej časti má správny súd za to, že nebolo možné konštatovať nečinnosť žalovaného a v druhej časti neboli podľa správneho súdu vyčerpané prostriedky nápravy požadované zákonom, správny súd považuje za potrebné žalovaného upozorniť na čl. 2 od 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pokiaľ Zákon o inšpekcii práce nezakladá orgánom verejnej správy možnosť vybaviť opakovaný podnet na vykonanie inšpekcie takým spôsobom, že ide o identický podnet, a preto nie je ich povinnosťou na jeho základe vykonať tomuto podnetu zodpovedajúci procesný postup, nemôže v tomto smere vnútorný predpis orgánov verejnej správy odporovať zákonu. Je akceptovateľné, že na základe požiadavky hospodárneho a efektívneho výkonu verejnej správy nie je žiaduce opakovať všetky požadované úkony za situácie, že ide o totožný skutkový a právny stav veci a v niektorých prípadoch je možné vychádzať aj z výsledkov predchádzajúceho súvisiaceho konania. V takýchto prípadoch je potom akceptovateľné rešpektovať odkaz na predošlé vybavenie totožnej veci tohto istého účastníka. Aj tento odkaz by však mal byť primeraným spôsobom zdôvodnený a vysvetlený, s konkrétnym materiálnym obsahom, pričom je potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti každého prípadu - podania a dôsledne vyhodnotiť, či takýto postup je vhodný. Nie je žiaduce, aby orgány verejnej správy formálne odkazovali na to, že už bol totožný podnet tohto istého účastníka vybavený, a to bez bližšieho zdôvodnenia prečo je tento podnet považovaný za totožný, najmä za situácie, ak boli zistené a konštatované nedostatky pri vybavení podnetu, na závery ktorého formálne odkazujú. Starostlivo je potrebné taktiež zvážiť, či ide o naozaj totožnú vec bez zmeny skutkového a právneho stavu. Ďalej je nutné smerom k žalovanému zdôrazniť, že aj samotná Metodika č. 1 pre výkon inšpekcie práce (vydaná Národným inšpektorátom práce Košice), v ktorej je upravený postup inšpektorátov práce pri vybavovaní podnetov a oznámení, pri opakovanom podnete v tej istej veci zakotvuje nielen, že sa podávateľovi podnetu oznámi, že opakovaný podnet nebude prešetrený, ale zakotvuje aj povinnosť odpovedať na podnet na základe výsledkov predchádzajúcej inšpekcie práce.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Tento výrok o náhrade trov konania podľa správneho súdu v sebe konzumuje aj výrok, ktorý by zodpovedal tej časti správnej žaloby, v ktorej žalobca nebol úspešný, pretože žaloba bola zamietnutá a právo na náhradu trov konania by mu nebolo priznané podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.