Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-9-2021.pdf
PDF · 82.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/9/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Lawyers, s.r.o., so sídlom Dunajská 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Arnold C., nar. XX. októbra XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 304,31 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 4Er/774/2015-15 zo dňa 27. októbra 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 4Er/774/2015-15 zo dňa 27. októbra 2015 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie podľa § 104 zákon č. 99/1969 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal vykonania exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 304,31 Eur s príslušenstvom od povinného na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 14558/10 zo dňa 03.02.2011. Súd prvej inśtancie v registroch zistil, že medzi týmito istými účastníkmi konania bolo na tom istom súde vedené exekučné konanie pod spisovou značkou 21Er/252/2011, v ktorom súd uznesením č. k. 21Er/252/2011 zo dňa 06.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne bolo toto konanie v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku uznesením č. k. 21Er/252/2011 zo dňa 21.06.2011 zastavené. Exekučným titulom v predmetnom konaní bol tak isto ako je tomu v tomto konaní, rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 14558/10 zo dňa 03.02.2011. Dôvodom na takýto postup v konaní 21Er/252/2011 bolo to, že vzťah medzi účastníkmi súd posúdil ako spotrebiteľský a rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť príslušnosť rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci bola súčasťou zmluvných dojednaní medzi oprávneným a povinný, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z tohto dôvodu je exekučný titul postihnutý vadou, ktorá bránila tomu, aby súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 17.03.2015 súdny exekútor opätovne požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade toho istého rozhodcovského rozsudku aj napriek tomu, že súd prvej inštancie už raz zamietol žiadosť o udelenie poverenia. Na základe uvedeného súd konštatoval, že oprávnený podal návrh na vykonanie toho istého exekučného titulu, u ktorého už raz bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, a preto konanie zastavil.
2. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods.. 2 písm. b) OSP), svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) OSP) a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2. písm. f) OSP). K týmto dôvodom ďalej uviedol, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo zamietnutie návrhu na vydanie poverenia. Napriek uvedenému však súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale rozhodol o zastavení exekučného konania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.1.2013, podľa ktorého ak súdy nižších stupňov neprípustne „preskočili“ postup podľa § 44 ods. Oprávnený je toho názoru, že nemalo byť aplikované ustanovenie § 230 CSP, nakoľko v Exekučného poriadku, a že exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v procesnej situácii, v ktorej neboli dané procesné predpoklady pre takýto postup. V danom prípade súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3 a § 104 ods. 1 prvá veta OSP, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov, ale je nutné aby vec bola meritórne prejednaná a aby bolo o tejto právnej veci rozhodnuté. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, ale predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na to, že v Exekučnom poriadku výslovne nie je uvedená prekážka rozhodnutej veci ako vada konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Zákonodarca nepochybne nemal v úmysle aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím § 251 ods. 4 OSP, keďže obdobnú vadu konania, litispendenciu Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach obsahuje. Ak by táto vada konania mala byť aplikovaná prostredníctvom ust. § 251 ods.4 OSP, nebolo by potrebné ju zakotviť priamo v exekučnom poriadku. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ku ktorého porušeniu došlo zastavením exekúcie voči povinnému. S ohľadom na uvedené oprávnený požiadal o zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a o vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.
6. Odvolací súd z predloženého spisu súdu prvej inštancie zistil, že dňa 17.03.2015 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. zápisnica, obsahom ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Súdny exekútor požiadal dňa 17.09.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 14558/10 zo dňa 03.02.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2011 a vykonateľnosť dňa 24.02.2011. Súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie z dôvodu existencie prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 21Er/252/2011, v ktorom súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 21Er/252/2011-18 zo dňa 06.05.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora a následne uznesením sp. zn. 21Er/252/2011zo dňa 21.06.2011, predmetnú exekúciu zastavil. Oprávnený podal v zákonnej 15 dňovej lehote voči uvedenému uzneseniu odvolanie.
7. Odvolací súd mal z predloženého uznesenia Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21Er/252/2011-18 zo dňa 06.05.2011 preukázané, že oprávnený už podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na podklade rovnakého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 14558/10 zo dňa 03.02.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky
nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2011 a vykonateľnosť dňa 24.02.2011. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 614600494, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 17.12.2009. Exekučná vec bola vedená na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 21Er/252/2011. Súd prvej inštancie uvedeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a vydanie exekučného titulu. Následne predmetnú exekúciu uznesením sp. zn. 21Er/252/2011 zo dňa 21.06.2011 zastavil.
8. Podľa § 161 ods. 1 CSP; kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP; ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 230 CSP; ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
11. Podstatou prekážky právoplatne rozhodnutej veci je, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne súd rozhodol. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania.
12. Z citovaného ustanovenia 161 ods. 1 CSP vyplýva pre súd povinnosť v každom štádiu konania skúmať, či sú splnené podmienky konania. Negatívnou procesnou podmienkou je tzv. prekážka právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), ktorá nesmie byť daná, ak má súd vo veci konať, t.j. vec prejednať a rozhodnúť. Táto prekážka je vymedzená totožnosťou veci, t.j. totožnosťou osôb (okruhu účastníkov) a súčasne totožnosťou predmetu konania. V prejednávanej veci ide jednoznačne o uplatnenie rovnakého nároku, vychádzajúceho z rovnakého tvrdeného skutkového stavu medzi rovnakými účastníkmi, aký bol uplatnený v predchádzajúcom exekučnom konaní, ktoré bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že oprávneným predložený exekučný titul nie je v súlade so zákonom. Aj v exekučnom konaní môže nastať situácia, keď konaniu bráni prekážka rozhodnutej veci. Je tomu tak z dôvodu, že v exekučnom konaní v štádiu od podania žiadosti exekútora do vydania poverenia je predmetom konania zisťovanie, či oprávneným predložený exekučný titul je v súlade so zákonom. O tomto predmete konania už bolo v prejednávanej veci právoplatne rozhodnuté tak, ako je uvedené v bode 7 tohto rozhodnutia. Exekučný súd teda nemohol pre uvedenú prekážku právoplatne rozhodnutej veci v konaní vedenom exekučným súdom pod sp. zn. 21Er/252/2011 opätovne rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie aj v konaní vedenom exekučným súdom pod sp. zn. 4Er/774/2015.
13. Pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu, voči tomu istému povinnému, už právoplatne rozhodol. Uvedené rozhodnutie založilo prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. Ak už bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že exekučný titul je materiálne nevykonateľný (teda na výkon rozhodnutia, či exekúciu nespôsobilý), nemôže byť táto otázka prejednávaná znova, t. j. v novom exekučnom konaní (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 15.02.2006, sp. zn. 20Cdo 1234/2005).
14. Z ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 9a ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 CSP, ktoré výslovne zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).