Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/74/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. U. L., nar. XX. G. XXXX, trvale pobytom N. E. E. D. N. K. N., H. - H., H. XX, zastúpené procesným opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, matky: G. L., rod. H., nar. XX. N. XXXX, trvale pobytom Q. E. XX, E. X/X, XXXX D. K. U., Rakúska republika a otca: G. L., nar. XX. G. XXXX, trvale pobytom Q. E. XX, E. X/X, XXXX D. K. U., A. A., obaja zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Almási Gabriel, spol. s.r.o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, o návrhu starých rodičov zo strany otca: 1. C. L., rod. C., nar. XX. K. XXXX a 2. G. L., nar. X. E. XXXX, obaja bytom I. XX, XXXX L., A. A., právne zastúpení: C.. M. N., advokátka so sídlom N. X/D, R., na úpravu styku starých rodičov s maloletým dieťaťom, za účasti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím so sídlom Račianska 153, Bratislava, o odvolaní oboch rodičov maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 8. septembra 2020 č.k. -331 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I. upravil styk navrhovateľov ako starých rodičov s maloletým dieťaťom tak, že títo sú oprávnení stretávať sa s maloletým dieťaťom počas kalendárneho roka vždy v utorok a štvrtok od 15:00 hod do 18:00 hod a každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 10:00 hod do 18:00 hod s tým, že si maloleté dieťa v určenom čase prevezmú v zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje a po skončení styku ho v určenom čase na tom istom mieste odovzdajú; II. rozhodol o predbežnej vykonateľnosti rozsudku jeho doručením; III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami , a o rodine (ďalej len „“); a , (ďalej len „“); (ďalej len „“); 116 (ďalej len „“); SR; čl. 24 ods. 1 až ods. 3 Charty základných práv Európskej únie; čl. 3 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne dôvodil, že po vykonanom dokazovaní výsluchom navrhovateľov ako aj ich splnomocneného zástupcu, výsluchom otca maloletého, splnomocnenej zástupkyne rodičov maloletého dieťaťa, zástupcu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ako aj procesného opatrovníka, oboznámením sa obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. , pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. , správami rodičov, vyjadrením Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zo 4. novembra 2019, správami N. sociálnych služieb pre deti a dospelých H. - H. zo 17. februára 2020 a 21. apríla 2020, správou Spojenej školy internátnej v Nitre z 2. apríla 2020, správou procesného

opatrovníka z 26. júna 2020, správou občianskeho združenia TENENET Senec, doplneným vyjadrením Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zo 7. septembra 2020, ako aj ďalším obsahom spisu boli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu starých rodičov na úpravu styku s maloletým E.. Súd mal za preukázané, že navrhovatelia ako starí rodičia maloletého E. U. zo strany otca majú ako jediní záujem stretávať sa s maloletým, ktorý je od svojho narodenia umiestnený v N. sociálnych služieb H. - H., nakoľko ide o zdravotne ťažko postihnuté dieťa. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že styk starých rodičov s maloletým je v jeho záujme a zároveň je v záujme maloletého, aby bol upevňovaný kontakt s rodinnými príslušníkmi. Maloletý E. U. je dlhodobo izolovaný od svojej primárnej rodiny, pričom jedinými osobami, ktorí sa oňho zaujímajú a prejavujú snahu stretávať sa s ním sú práve starí rodičia zo strany otca, ktorým však rodičia maloletého v kontakte s ním bránia kvôli zlým rodinným vzťahom. Súd prvej inštancie konštatoval, že maloleté dieťa aj napriek jeho nepriaznivému zdravotnému stavu má svoje práva ako každé iné dieťa a je žiaduce, aby bol udržiavaný jeho kontakt so starými rodičmi, ktorí o neho dlhodobo javia záujem. Kontaktom medzi starými rodičmi a maloletým sa jednak prehĺbia ich vzájomné väzby a zároveň styk bude mať pozitívny dopad pri jeho napredovaní. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o styku starých rodičov s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku, pričom konštatoval možnosť rozšírenia styku v budúcnosti, a to podľa vývoja vzťahov medzi starými rodičmi a maloletým. Vzhľadom na status maloletého dieťaťa ako osoby so zdravotným postihnutím súd rozhodol o predbežnej vykonateľnosti rozsudku (výrok II.). O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov nepriznal (výrok III.).

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie rodičia maloletého s návrhom na zmenu tak, že odvolací súd návrh starých rodičov v celom rozsahu zamietne, alternatívne na šenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rodičia maloletého namietajú porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktorého sa súd prvej inštancie dopustil tým, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Súd prvej inštancie v odôvodnení nedal odpoveď na otázky, ktoré počas konania nastolili rodičia maloletého, opomenul sa zaoberať argumentáciou rodičov. Hoci rodičia maloletého v konaní uvádzali početné dôvody, pre ktoré nepovažujú styk navrhovateľov s maloletým E. za vhodný, resp. v záujme maloletého, súd na tieto dôvody neprihliadol. Rodičia ako dôvod opakovane poukazujú na neuspokojivé charakterové vlastnosti starých rodičov maloletého, absenciu úprimného záujmu o styk s maloletým E.. Starí rodičia sa o maloletého až do podania návrhu nijako nezaujímali, do dnešného dňa neprejavujú záujem ani o ďalšie dve deti otca maloletého (súrodencov maloletého E.). V zariadení, do ktorého je maloletý E. umiestnený, je mu poskytovaná adekvátna starostlivosť. Maloletý E. bol niekoľkokrát v domácnosti rodičov. Podľa názoru rodičov maloletého starí rodičia nemajú s maloletým vytvorený žiadny citový vzťah, nespĺňajú ani osobnostné predpoklady na zaistenie pozitívneho vplyvu na maloletého. Návrh starých rodičov považujú za účelový, vnímajú ho ako prostriedok na demonštráciu ich moci. Uvedené je zrejmé aj z absencie úprimnej vôle navrhovateľov dohodnúť sa mimosúdne. Rodičia maloletého namietajú tiež porušenie ich práva na prerokovanie veci v ich prítomnosti. Rodičia maloletého splnomocnili dňa 16. júla 2020 svojho právneho zástupcu, ktorému odovzdali celý spisový materiál. Právny zástupca sa o pojednávaní nariadenom na 8. septembra 2020 dozvedel až dňa 7. septembra 2020, pričom nasledujúci deň svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania. Tomuto návrhu súd nevyhovel s odôvodnením, že právny zástupca mal prístup do elektronického spisu. Rodičia však poukazujú na to, že ich právnemu zástupcovi bol elektronický spis sprístupnený až dňa 10. septembra 2020. Porušenie práva na spravodlivý proces predstavuje aj výrok II. rozsudku, ktorým súd rozhodol o predbežnej vykonateľnosti s poukazom na zamedzenie spôsobenia ujmy, ktorý však nijako neodôvodnil, t.j. neuviedol, v čom mala spočívať hroziaca ujma.

3. K odvolaniu rodičov maloletého dieťaťa sa vyjadrili navrhovatelia, starí rodičia maloletého, stotožňujúc sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Uviedli, že považujú odvolanie rodičov maloletého dieťaťa za blanketové, t.j. rodičia vo všeobecnosti citujú zákonom vyžadované požiadavky na kvalitu súdneho rozhodnutia avšak bez akejkoľvek väzby s napadnutým rozsudkom. Tvrdenia rodičov maloletého o akcentovaní na potrebu lásky a starostlivosti o maloletého sa nezakladajú na pravde. V konaní bolo jednoznačne preukázaná veľmi nízka úroveň kvality starostlivosti rodičov o svojho maloletého syna, pričom na druhej strane bol preukázaný dlhodobý záujem starých rodičov o svojho vnuka. Navrhovatelia poukazujú na správy N. H., správy procesného opatrovníka ako aj správy Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, z ktorých vyplýva, že záujem rodičov o maloletého E. je nedostatočný, rodičia navštívili maloletého v priemere 2 krát do roka, pričom v období rokov 2016-2017 nenavštívili svoje dieťa ani raz, rodičia ponechali výkon rodičovských práv na zariadenie, v ktorom je

maloletý umiestnený. Uvedené skutočnosti rodičia v konaní navyše nijako nepopreli. Súd prvej inštancie podľa názoru navrhovateľov vykonal rozsiahle dokazovanie a rozsudok aj riadne a vyčerpávajúco odôvodnil. Rodičia maloletého aj napriek tomu, že verejné inštitúcie označili úroveň ich starostlivosti o maloletého ako mizivú nie sú schopní primeranej sebareflexie. Navrhovatelia sa nestotožňujú ani s námietkou rodičov o tom, že súd neskúmal ich osobnostné predpoklady, na to, aby sa títo mohli stýkať s maloletým. Rodičia maloletého ako účastníci konania disponujú celým spisovým materiálom, nemohlo im teda uniknúť, že navrhovatelia ako starí rodičia maloletého nielen počas konania preukazovali a preukazujú záujem stýkať sa s maloletým a poskytovať mu uspokojovanie aspoň niektorých potrieb, najmä citových, ktoré mu v žiadnom rozsahu neposkytujú tí, ktorí sú na to z biologického hľadiska povinní. Rodičia v odvolaní poukazujú na to, že navrhovatelia nemajú s maloletým vytvorené žiadne citové väzby, je však nesporné, že takýto stav zapríčinili práve rodičia, ktorí dlhodobo a aktívne znemožňujú styk maloletého s navrhovateľmi. Vzťah navrhovateľov k maloletému je vrúcnejší ako u jeho biologických rodičov. Rodičia maloletého nikdy, ani vo svojich písomných vyjadreniach, ani na výsluchu pred súdom neuvádzali žiadne dôvody, pre ktoré nepovažujú styk navrhovateľov s maloletým za vhodný. Výpoveď otca sa koncentruje na to, ako ťažko znášajú rodičia postihnutie svojho maloletého dieťaťa, otec rozprával iba o sebe, bez zohľadnenia toho, že v konaní nejde o jeho psychické zdravie, ale o blaho a zdravie maloletého E.. Navrhovatelia v konaní vyčerpávajúco preukázali záujem dohodnúť sa s rodičmi, ako aj nezáujem rodičov dohodnúť sa s nimi. Navrhovatelia sú ochotní a schopní prekonať vzdialenosť, časovú zaneprázdnenosť ako aj psychickú náročnosť z interakcie so znevýhodneným dieťaťom a urobiť všetko pre blaho maloletého. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo nič, čo by navrhovateľov ako starých rodičov diskvalifikovalo z realizácie styku s maloletým. Navrhovatelia sa nestotožňujú ani s námietkou rodičov o porušení práva na spravodlivý súdny proces tým, že súd prejednal vec v ich neprítomnosti. Rodičia v konaní opakovane postupovali tak, aby sa vo veci nepojednávalo v nariadených termínoch, opakovane žiadali o odročenie pojednávania, konanie rodičov sa v tomto smere javilo ako obštruózne. Súd o nevyhovení návrhu právneho zástupcu rodičov na odročenie pojednávania rozhodol už 17. júla 2020 (t.j. 2 mesiace pred nariadeným termínom pojednávania). Skutočnosť, že rodičia neboli dostatočne bdelí a údajne neupovedomili svojho právneho zástupcu o rozhodnutí o nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania nie je relevantným ani dôležitým dôvodom na vyhovenie opakovanej žiadosti o odročenie pojednávania. Za takýchto okolností pojednávanie v neprítomnosti rodičov nie je možné klasifikovať ako odňatie možnosti konať pred súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujú napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. K odvolaniu rodičov maloletého sa vyjadril aj Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím s návrhom na potvrdenie napadnutého rozsudku, plne sa stotožňujúc so závermi súdu prvej inštancie. Úprava styku starých rodičov s maloletým je v jeho najlepšom záujme. Rodičia v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili proti úprave styku. Práve naopak, rodičia len potvrdili to, že nedokážu rozpoznať ochranu vlastných záujmov v osobnom spore s navrhovateľmi od najlepšieho záujmu maloletého Samuela. Úrad komisára sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením navrhovateľov. Odvolanie rodičov považuje za formalistické, bez akejkoľvek sebareflexie k vlastnej starostlivosti o maloletého E., idealizujúc si plnenie svojich rodičovských povinností, ako aj ústavnú starostlivosť zabezpečovanú ich synovi. Poukazuje na predložené správy šetrenia ako aj vyjadrenia, ktoré prezentoval v konaní pred súdom prvej inštancie.

5.K vyjadreniu navrhovateľov sa vyjadrili rodičia maloletého dieťaťa, poukazujú na neúplné údaje v knihe návštev N. E. E. D. N. K. N. H.- H., kde nie sú zaznamenané všetky návštevy rodičov. Výpočet návštev rodičov maloletého navrhovateľmi je účelový, za účelom vykresliť rodičov v zlom svetle. Rodiča maloletého po celý čas konania poukazovali na nezhody a rozvrátený vzťah s navrhovateľmi, s čím sa súd v konaní nijako nevysporiadal. Súd sa počas konania nevysporiadal s charakterovými vlastnosťami navrhovateľov, na ktoré rodičia počas celého konania poukazovali. Rodičia maloletého neodporujú tomu, že navrhovatelia majú záujem o maloletého, v tomto záujme však vidia nečestné úmysly navrhovateľov. V najťažších chvíľach po narodení maloletých sa navrhovatelia starali len o tom, ako vydediť otca maloletého. Aj napriek prosbe rodičov nerešpektovali súkromie rodičov a maloletých detí a zisťovali informácie o zdravotnom stave maloletých, na čo následne podali návrh na úpravu styku s maloletými. Navrhovatelia doposiaľ neprejavujú záujme o ich ďalšie dve deti, maloletého M. a Q.. Rodičia maloletých navrhovateľom umožnili neobmedzený styk s maloletým E., následne však tento súhlas museli odvolať pre pretrvávajúce konflikty rodičov maloletého s navrhovateľmi. Navrhovatelia svojim neustálym konaním a nátlakom dlhodobo spôsobujú rodičom teror, rodičia ich nepovažujú za vhodných adeptov na stretávanie sa s ich maloletým synom.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenými osobami, rodičmi maloletého dieťaťa ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania ( ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie rodičov je nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť ( ).

7. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. je návrh navrhovateľov - starých rodičov maloletého E. U. L., nar. XX. G. XXXX na úpravu styku s maloletým dieťaťom v rozsahu špecifikovanom v návrhu zo dňa 5. júna 2020 (tento návrh predstavuje zmenu petitu uplatneného navrhovateľmi v priebehu prvoinštančného konania na č.l. 269 spisu, pozn. odvolacieho súdu).

8. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na odvolacie dôvody rodičov maloletého dieťaťa je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to v tom smere, či súd prvej inštancie správne právne posúdil dôvodnosť úpravy styku navrhovateľov s maloletým E. s poukazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na všetky stranami tvrdené skutočnosti; tiež či v konaní nebolo porušené právo na spravodlivý súdny proces rodičov maloletého, ktoré pochybenie by malo spočívať v absencii riadneho odôvodnenia rozsudku a v prejednaní veci v neprítomnosti rodičov a ich právneho zástupcu.

9. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na úpravu styku starých rodičov s maloletým E. U. a v celom rozsahu zdieľa i právne záveru súdu prvej inštancie. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

11. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľov na úpravu styku s maloletým E., súd prvej inštancie v tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie skutkového stavu, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania dôsledne vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle odôvodnil. Keďže sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle dodáva:

12. Odvolacia námietka rodičov maloletého o porušení práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok neodôvodnil tak, ako mu to ukladá ustanovenie a vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré prezentovali rodičia počas prvoinštančného konania je irelevantná.

13. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je o.i. aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (porovnaj napr. , , ). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. , ).

15. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. Tu je však potrebné zdôrazniť, že rozsah tejto povinnosti (majúc na mysli povinnosti súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť) sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Ťažisko a sila presvedčivosti rozsudku spočíva práve v jeho odôvodnení, ktoré spočíva v dôslednom vysvetlení, prečo súd rozhodol tak ako to premietol do výroku. Zákonný sudca je povinný vyjadriť dôvody svojho rozhodnutia (lat. iudices tenetur exprimere cusam senteniae suae).

16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách vyššie uvedeného s konštatovaním, že táto námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia spôsobom akým mu to ukladá ustanovenie uviedol právne posúdenie návrhu navrhovateľov, jednotlivo uviedol dôkazy, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal (a tie aj stručne a jasne rozviedol), stručne opísal priebeh pojednávania ako aj obsah výpovedí či už navrhovateľov a ich právneho zástupcu, tiež samotných rodičov a ich právneho zástupcu, procesného opatrovníka a napokon aj splnomocneného zástupcu Úradu Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, následne zhrnul výsledky dokazovania a svoje rozhodnutie o vyhovení návrhu starých rodičov aj riadne odôvodnil. Takémuto rozhodnutiu z obsahovej stránky nemožno nič vytknúť. Rodičia maloletého poukazujú tiež na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré počas konania prezentovali, k čomu odvolací súd dodáva, že rodičia maloletého E. počas celého konania ako jediný dôvod, pre ktorý nesúhlasili s navrhovanou úpravou styku poukazovali na dlhodobo narušené vzťahy s navrhovateľmi ako starými rodičmi, na negatívne osobnostné charakteristiky navrhovateľov a tiež na to, ako ťažko nesú postihnutie maloletého E.. Rodičia v konaní neuviedli žiadne konkrétne a vecné skutočnosti, s ktorými by sa súd mal vysporiadať (tu treba podotknúť, že vydedenia otca maloletého E. navrhovateľmi, na ktoré otec opakovane poukazuje nie je podstatným pre posúdenie dôvodnosti úpravy styku a tiež bez ďalšieho nespochybňuje povahové črty a morálne hodnoty navrhovateľov). Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť to, že predmetom tohto konania nie je skúmanie narušených vzťahov rodičov maloletého s navrhovateľmi a analýza udalostí, pre ktoré sa vzájomné vzťahy zhoršili, ale práve a výlučne vhodnosť úpravy styku navrhovateľov s maloletým E. a tiež najlepší záujem maloletého E.. Súd prvej inštancie na narušené vzťahy v rodine poukázal ako na dôvod znemožňovania styku, pričom v odôvodnení náležite uviedol dôvody, pre ktoré rozhodol o úprave styku, a ku ktorým sa odvolací súd vyjadrí v odôvodnení nižšie.

17. Skutočnosť, že sa rodičia nestotožňujú s procesom hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie neznamená porušenia práva na spravodlivý proces. Okrem takého vymedzenia obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré v odvolaní prezentovali rodičia do tohto práva nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, inak povedané, za porušenie tohto práva nemožno považovať neúspech v konaní pred všeobecným súdom (porovnaj napr. , , a ďalšie).

18. Pri preskúmaní dôvodnosti podaného návrhu, odvolací súd vychádza z doposiaľ zistených skutočností, a to, že maloletý E. U. L., nar. XX. G. XXXX (narodený z dvojčiat) je dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím (Downov syndróm), od 3. júna 2013 umiestnený v N. E. E. D. N. K. N. H. - H. (ďalej len „DSS“) s celoročnou pobytovou formou. Maloletý E. od roku 2019 navštevuje Spojenú školu internátnu v U., kde je počas školského roka ubytovaný na internáte, do DSS sa vracia každý druhý víkend, tiež v prípade choroby alebo mimoriadnej situácie. Rodičia maloletého E. majú ďalšie dve deti, a to mal. M. C. nar. XX. G. XXXX (dvojča maloletého E.) a mal. Q. K., nar. XX. C. XXXX. Rodičia maloletého žijú v Rakúskej republike spolu so svojimi dvoma maloletými deťmi v spoločnej domácnosti, maloletý E. je celoročne umiestnený vo vyššie uvedenom zariadení, kde má evidovaný trvalý pobyt. Navrhovatelia sú starí rodičia maloletého E. (z otcovej strany), títo dlhodobo prejavujú záujem o styk, upevňovanie a prehlbovanie väzieb s maloletým E.. Navrhovatelia sa o styku s maloletým E. nevedia s rodičmi maloletého dohodnúť, rodičia maloletého dlhodobo znemožňujú a bránia v styku navrhovateľov s maloletým, primárnym (a možno konštatovať, že zároveň aj jediným) dôvodom sú dlhodobo narušené

vzájomné vzťahy navrhovateľov s rodičmi maloletého, pričom nevôľa dohodnúť sa na styku s maloletým Samuelom je spôsobená negatívnym postojom rodičov maloletého k navrhovateľom.

19. Podľa , ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

20. Blízkou osobou v zmysle je pritom príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Príbuznými v priamo rade

- v priamom pokolení sú pritom priami predkovia a priami potomkovia, teda i starí rodičia.

21. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).

22. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

23. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom, preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. Maloleté deti majú právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov so širšou rodinou v súlade so zákonom (čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Zároveň Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa).

24. Podľa , ktorá v čl. 41 ods. 4 ustanovuje, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť a práva rodičov možno obmedziť len rozhodnutím súdu na základe zákona. Ústavný súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale prostredníctvom tejto úpravy prispieva k ich garancii, preto nemôže byť v nesúlade s a že štát zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, v prípadoch, keď sa rodičia o styku nedohodnú (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.7.2006 sp. zn. ). Uvedené možno analogicky aplikovať aj na styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami, ktorý záver podporuje aj v ktorom je výslovne zakotvené, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 tohto článku ustanovuje zákon. Týmto zákonom je práve Zákon o rodine, ktorý neupravuje iba styk rodičov s deťmi, ale aj styk s blízkymi osobami. Úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami vyjadruje záujem štátu o udržanie rodinných vzťahov.

25. Dieťa samotné je bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jej vývine to najlepšie. Dieťa má právo aj na lásku a starostlivosť starých rodičov, ktorí snahu o styk s dieťaťom vyvíjajú, chcú byť súčasťou jeho života, a chcú napomáhať pri jeho výchove a starostlivosti oň, tak ako je tomu aj v tomto prípade. Ak je dieťaťu toto právo upierané, musí štát využiť svoje mocenské oprávnenie a prostredníctvom súdu ako príslušného orgánu zabezpečiť, aby právo maloletého dieťaťa a to i v prípade nesúhlasu niektorého z rodičov bolo zabezpečené.

26. Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami za splnenia dvoch podmienok a to vtedy, ak je preukázané, že takáto úprava bude v záujme dieťaťa a zároveň si to vyžadujú pomery v rodine.

27. Odvolací súd konštatuje, že obe vyššie uvedené podmienky boli v tomto prípade splnené. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od narodenia maloletého E. je navrhovateľom zo strany rodičov

aktívne bránené nielen v styku s maloletým ale aj v prístupe k akýmkoľvek informáciám o maloletom. Ako už bolo uvedené v odôvodnení vyššie, jediným dôvodom sú konfliktné vzťahy medzi navrhovateľmi a rodičmi maloletého. Táto skutočnosť sa však nijako netýka maloletého E. a jeho najlepšieho záujmu. Maloletý E. je od útleho detstva umiestnený v N. E. E. D. N. K. N. H. - H. (odovzdaný rodičmi do zariadenia ako 3 mesačný), pre zdravotné znevýhodnenie (Downov syndróm), je úplne izolovaný a segregovaný od svojej biologickej rodiny, navyše žijúci v inom štáte. V konaní bolo preukázané, že starí rodičia sa od jeho narodenia zaujímali o zdravotný stav maloletého, a to aj napriek výslovného zákazu rodičov (inú možnosť vzhľadom na cielené utajovanie informácií o maloletom napokon starí rodičia ani nemali). Starí rodičia dlhodobo vyvíjajú snahu o to, aby boli súčasťou života maloletého, chcú sa s ním stretávať, napomáhať jeho rozvoju práve s poukazom na jeho zdravotný stav, uspokojovať jeho citové potreby. O tejto snahe svedčí to, že už krátko po narodení podali opakovane návrh na úpravu styku s maloletým, opakovane rodičov oslovili so žiadosťou o umožnenie styku, prejavili vôľu dohodnúť sa mimosúdne, tiež informovaním sa o zdravotnom stave a o maloletom ako takom v zariadení, kde je umiestnený. Na krátky čas síce rodičia navrhovateľom umožnili styk s maloletým, starí rodičia túto možnosť v podstate ihneď a pravidelne využívali, maloletého navštevovali, priniesli mu ošatenie, hračky, sladkosti, venovali sa mu. O eminentnom záujme navrhovateľov svedčí aj vôľa cestovať väčšiu vzdialenosť len aby maloletého mohli navštíviť, prevziať ho zo zariadenia a stráviť s ním čas, urobiť mu program, napomáhať jeho rozvoju a prehlbovať vzájomné rodinné väzby. Starí rodičia sa aj napriek zdravotnému hendikepu domáhali úpravy styku s maloletým aj s prespaním, čím prejavili snahu vytvoriť mu rodinné zázemie v ich domácnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom preukázateľné, že navrhovatelia prejavujú intenzívnu snahu o styk s maloletým a na maloletom E. im skutočne záleží.

28. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením rodičov maloletého o tom, že navrhovatelia nejavia o maloletého E. ako aj ich ďalšie dve maloleté deti záujem, a keď ho aj prejavia, nemajú čestné úmysly a tiež nemajú s maloletým vytvorené hlboké citové väzby. Nielen z vyjadrení rodičov maloletého Samuela, ale aj z vyjadrení navrhovateľom a DSS vyplýva, že rodičia bránia v styku navrhovateľov s ich deťmi, neželajú si, aby sa navrhovatelia s ich deťmi stýkali, zasahovali do rozhodnutí rodičov, informovali sa o zdravotnom stave detí. Nemožno potom dávať za vinu navrhovateľom to, že s maloletými deťmi nateraz nemajú vytvorený hlboký citový vzťah, keď sú to práve rodičia, ktorý tejto snahe bránia. Vo vyjadreniach rodičov maloletého možno badať zjavné diskrepancie a protichodné tvrdenia, keď na jednej strane vytýkajú navrhovateľom nezáujem o maloleté deti, na druhej strane však pokiaľ starí rodičia snahu vyvíjajú, rodičia to považujú za prejav cynizmu, psychický teror a komplikovanie už aj tak ťažkej životnej situácie a v konečnom dôsledku im kontakt s maloletými deťmi neumožňujú. Za zmienku tiež stojí záver správy o.z. TENENET-u, ktoré navrhlo rodičom maloletého pomoc pri riešení dohody o úprave styku, keď sa sám otec maloletého vyjadril, že o zlepšenie vzťahov so svojimi rodičmi (navrhovateľmi) nestojí. Aj napriek opakovanému spochybňovaniu úmyslu navrhovateľov stretávať sa s maloletým E. odvolací súd nečestný úmysel navrhovateľov nezistil.

29. Za takejto situácie je bez akýchkoľvek pochybností možné konštatovať, že situácia v rodine odôvodňuje, aby bol styk navrhovateľov ako starých rodičov s maloletým E. upravený. Rovnako je nutnosť úpravy styku navrhovateľov s maloletým E. odôvodnená aj s poukazom na jeho najlepší záujem, ktorá skutočnosť bola jednoznačne potvrdená Úradom pre komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, vyjadreniami DSS, vyjadrením procesného opatrovníka a tiež Spojenej školy internátnej U., ktorú navštevuje maloletý E.. Z týchto vyjadrení vyplýva, že maloletý v dôsledku minimálneho záujmu rodičov dlhé roky strádal, v záujme jeho napredovania a rozvoja zohráva dôležitú úlohu práve kontakt s rodinou, kontakt so starými rodičmi bol výslovne odporučený a naopak odlúčenie od rodiny sa neodporúča. O tom, že styk starých rodičov s maloletým E. je v jeho záujme svedčí aj zistenie príslušných orgánov o tom, že v dôsledku nedostatočného záujmu rodičov o maloletého tento v podstate nie je začlenený do žiadnej rodiny, od narodenia žije sám v zariadení, kde mu je poskytovaná celoročná starostlivosť, a to aj napriek tomu, že jeho zdravotné postihnutie nie je takého charakteru, pre ktoré by musel ostať žiť výlučne v tomto zariadení. Celoročný pobyt maloletého v tomto zariadení bol posúdený len ako krajná možnosť, maloletý pri bežných činnostiach nevyžaduje žiadnu špeciálnu zdravotnícku starostlivosť, je bežné, že deti s rovnakým hendikepom vyrastajú vo svojej rodine. Práve preto možnosť o aspoň čiastočné začlenenie maloletého do jeho prirodzenej biologickej rodiny je v jeho najlepšom záujme, čas strávený so starými rodičmi u ktorých neboli zistené skutočností, ktoré by akýmkoľvek spôsobom znižovali morálny a etický profil navrhovateľov je pre blaho maloletého. Odvolací súd podotýka, že to, čo rodičia považujú za nemorálne (snaha navrhovateľov o styk s maloletým) odvolací

súd považuje za konanie starých rodičov v súlade s dobrými mravmi, keď ich snahou je zlepšenie kvality života maloletého E..

30. Pre úplnosť odvolací súd považuje za nevyhnutné dodať, že maloletý E. (hoci si to zrejme i vzhľadom na svoju tiež neľahkú situáciu vzhľadom na zdravotné postihnutie neuvedomuje, o to viac by si to však mali uvedomiť jeho rodičia) je plnohodnotná ľudská bytosť, ktorá má svoje práva, má právo na bezpodmienečnú lásku zo strany svojej rodiny. Upieranie akéhokoľvek kontaktu, prehlbovania vzájomných citových väzieb s členmi rodiny a času, ktorý môže stráviť so svojimi blízkymi je v príkrom rozpore s tým, ako káže etika príbuzenských vzťahov. Zo všetkých vykonaných dôkazov sa javí, že rodičia si svoje rodičovské povinnosti voči maloletému neplnia v dostatočnom rozsahu, táto povinnosť je obmedzená na hradenie nákladov spojených s návštevou Spojenej internátnej školy v U., nepravidelným uhrádzaním poplatkov DSS, v ktorom je umiestnený a telefonickými dopytmi na zdravotný stav maloletého otcom maloletého priemerne šesťkrát do roka. Zo zabezpečených správ týkajúcich sa maloletého vyplýva, že rodičia si maloletého prevzali zo zariadenia len jedenkrát, matka maloletého sa naň neinformuje vôbec, rodičia bez vedomia zariadenia prihlásili maloletého na trvalý pobyt práve v tomto zariadení, riadne a pravidelne si neplnia povinnosti úhrad za pobyt v zariadení, nepreberajú si korešpondenciu, maloletému nikdy nepriniesli hračky, ošatenie, nevyužili (výslovne odmietli) možnosť kontaktovania sa s maloletým aspoň formou videohovoru. Pokiaľ ide o návštevy rodičov, tieto boli realizované len za účelom riešenia formálnych záležitostí spojených s pobytom maloletého v zariadení, možnosť styku s maloletým nevyužili. V období rokov 2016-2017 rodičia maloletého zmenili pobyt, o tejto skutočnosti zariadenie neinformovali, nehradili poplatky spojené s pobytom maloletého v zariadení, o maloletého počas tohto obdobia nijako nezaujímali, zariadenie muselo dlhý čas pátrať po pobyte rodičov, títo reagovali až vtedy, keď v dôsledku dlhu na úhradách spojených s pobytom v zariadení hrozilo vypovedanie (zrušenie) zmluvy, na základe ktorej bol maloletý umiestnený v zariadení. Rodičia maloletého v konaní opakovane prezentovali svoju ťažkú životnú situáciu po narodení chorých detí (náročnosť ktorej odvolací súd nepopiera), sústreďujú sa na vlastné pocity, spôsobené krivdy zo strany navrhovateľov (ktoré nijako nepreukázali), ich ťažké psychické zvládanie celej situácie. Rodičia akoby opomínali potreby, dobro a záujem maloletého E.. Od narodenia maloletého uplynula dostatočne dlhá doba, maloletý má takmer 8 rokov, žije osamotený v zariadení v cudzom prostredí a inom štáte, kdežto rodičia maloletého ako zdraví jedinci žijú plnohodnotný život so svojimi dvoma maloletými deťmi. Preto pokiaľ starí rodičia, členovia biologickej rodiny javia záujem o maloletého E., je nutné tento záujem všemožne podporovať a napomáhať mu. Nie je úlohou odvolacieho súdu zisťovať, analyzovať príčiny nezhôd v rodine a z nich prameniacu krivdu, hnev, ľútosť, nenávisť. Úlohou súdu (prvoinštančného i odvolacieho) je konať v záujme maloletého E.. Odvolací súd však dáva do pozornosti rodičov a starých rodičov maloletého E., že je prioritne v záujme maloletého a sekundárne i v záujme rodičov a starých rodičov maloletého vzájomné odpustenie, pozitívna vnútorná zmena postojov, myslenia a správania voči sebe navzájom. Odpustenie umožní lepšie vzťahy, lepší a pokojnejší život.

31. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o rozsahu, ktorý určil pre styk navrhovateľov s maloletým s perspektívou rozšírenia v závislosti od situácie v budúcnosti ako aj s rozhodnutím o predbežnej vykonateľnosti, z dôvodu hroziacej ujmy. Hroziacou ujmou vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je nutné rozumieť predlžovanie stavu, kedy sa navrhovatelia bez dôležitého, relevantného dôvodu nemôžu stretávať s maloletým E..

32. Pokiaľ ide o námietku porušenia práva rodičov na prejednanie veci v ich prítomnosti a v prítomnosti ich právneho zástupcu, aj túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie vytýčené na 8. septembra 2020 bolo právnej zástupkyni rodičov JUDr. Michaele Černákovej, BSc., doručené 13. júla 2020 (č.l. 280). Dňa 14. júla 2020 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť právnej zástupkyne rodičov maloletého o odročenie pojednávania (z dôvodu plnenia školských povinností ďalších dvoch maloletých detí rodičov a nemožnosti zabezpečiť starostlivosť o ne). Súd prvej inštancie tejto žiadosti nevyhovel, pričom o nevyhovení bola právna zástupkyňa upovedomená už 17. júla 2020, kedy jej bola odpoveď súdu doručená do elektronickej schránky. Dňa 16. júla 2020 rodičia maloletého E. splnomocnili na zastupovanie vo veci splnomocnenca Advokátsku kanceláriu JUDr. Almáši Gabriel, spol. s.r.o. a 17. júla 2020 bolo súdu doručené oznámenie o prevzatí zastúpenia spolu s plnou mocou. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť uvedenú rodičmi v odvolaní, a to, že ku dňu 17. júla 2020 rodičia odovzdali celý spisový materiál nového právnemu zástupcovi pričom v čase odovzdania bol termín pojednávania na 8. september vytýčený a predvolania riadne doručené všetkým účastníkom, t.j. všetci účastníci mali vedomosť o termíne pojednávania. Rovnako už v čase

prevzatia právneho zastúpenia právny zástupca rodičov maloletého preukázateľne musel mať vedomosť o tom, že súd žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na 8. septembra 2020 nevyhovel, nakoľko dôvod odročenia nepovažoval za dôležitý. Dňa 8. septembra 2020 (t.j. deň pred pojednávaním a zároveň takmer dva mesiace po prevzatí právneho zastúpenia a vedomosti o termíne pojednávania) bolo e-mailom doručené ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu na pojednávaní, s odôvodnením, že tento nemal dostatok času na prípravu, nakoľko sa o termíne pojednávania dozvedel od rodičov maloletého až 7. septembra 2020. Z uvedenej chronológie je už na prvý pohľad zrejmé, že v čase prevzatia právneho zastúpenia nový splnomocnenec musel mať vedomosť o vytýčenom pojednávaní na 8. septembra 2020, pričom mal dostatok času na prípravu, resp. ospravedlnenie a požiadanie o odročenie pojednávania (takmer 2 mesiace). Aj napriek tomu svoju neúčasť ospravedlnil deň pred pojednávaním bez uvedenia dôležitého dôvodu (odvolací súd tak ako súd prvej inštancie nepovažuje za dôležitý dôvod o oneskorenom upovedomení o termíne pojednávania). Nie je dôvodné, aby sa právny zástupca strany odvolával na oneskorené upovedomenie o termíne pojednávania stranou, pretože uvedené je v rozpore so základnými povinnosťami splnomocneného zástupcu, ktorý má v konaní hájiť záujmy strany, vystupovať aktívne a dodržiavať zákonné lehoty a napokon, každý účastník konania (vrátane právneho zástupcu) musí byť bdelý.

33. Odvolací súd dodáva, že obaja rodičia mali počas celého konania možnosť aktívne preukazovať relevantné skutočnosti, rodičia boli riadne vypočutí na pojednávaní 5. marca 2020, na ktorom zároveň otec maloletých predniesol obsiahle vyjadrenie, v ktorom zhrnul všetky podstatné skutočnosti. Tu je potrebné poukázať aj na to, že rodičia maloletého opakovane žiadali o odročenie pojednávania z rôznych dôvodov, ktoré súd nepovažoval za dôležité (napr. absolvovanie rodinnej dovolenky, ktorú si rodičia zakúpili len pár dní po doručení predvolania na pojednávanie a ktorá sa mala uskutočniť v čase pojednávania !). V danej veci teda nebol dôvod vyhovieť žiadosti právneho zástupcu rodičov o odročenie pojednávania, pričom boli splnené všetky podmienky pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti právneho zástupcu ako aj rodičov a vyhlásenie rozsudku.

34. Odvolací súd preto podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol o úprave styku navrhovateľov ako starých rodičov s maloletým E. a napokon i o náhrade trov konania.

35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa alebo podľa , resp. ak by ich priznanie vyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci, čo však nebol prípad práve prejednávanej veci.

36. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení - v spojení s ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).