Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/262/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobkyne: A. U., R.. XX.XX.XXXX, T. D. N. XXXX/XX, K., zastúpenej: S.. Q. I., D. Z. XX/XX, K., proti žalovanému: Slovenská W., C. K. J. J. K. I. I. W., I. I. W. B.. XX, D., X.: XX XXX XXX, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.05.2018, č. k. -84, jednomyseľne, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa proti žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému náhrady škody vo výške 7.280 eur titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v súvislosti s nezákonným uznesením Okresného súdu Martin č. k. -25 zo dňa 25.01.2016. Žalovanému zároveň nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. a , a , , , až 4, , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila nárok titulom objektívnej zodpovednosti štátu za škodu v zmysle , pre ktorej založenie je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok - nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom. Ohľadom prvej podmienky - existencie nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, uviedol súd prvej inštancie, že vo veci bolo zistené, že na Okresnom súde Martin pod sp. zn. sa viedlo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi navrhovateľom - K. U. a odporcom - S. U., v ktorom dňa 13.02.2013 Okresný súd Martin rozsudkom č. k. -290 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam špecifikovaným v rozsudku a nehnuteľnosti v celosti prikázal do vlastníctva odporcu, ktorého zároveň zaviazal na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 9.950 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti - v časti zaplatenia sumy 6.480 eur titulom využívania podielu navrhovateľa z nehnuteľnosti za obdobie od 01/2006 do 04/2010, ako aj v časti návrhu na zaviazanie navrhovateľa na zaplatenie sumy 334,20 eur odporcovi, súd žalobu zamietol. Z dôvodu podaného odvolania Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. -342 zo dňa 26.06.2013 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 9.950 eur

a vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie sumy 334,20 eur odporcovi. Výrok, ktorým bol zamietnutý návrh na zaplatenie sumy 6.480 eur, odvolací súd rozsudkom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia uvedeného rozsudku odvolacieho súdu rozsudok okresného súdu spočíval na nesprávnom právnom posúdení veci vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti sumy 6.480 eur a zamietnutie nároku bez skúmania skutkových okolností uplatneného nároku bolo predčasné, odvolací súd poukázal na to, že v prípade, ak si spoluvlastník uplatní náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, ide o jeho zákonné právo - o právo na náhradu za obmedzenie spoluvlastníckeho práva a uviedol tiež, že súd musí stanoviť výšku náhrady pre vylúčeného spoluvlastníka. Krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti z dôvodu, že okresný súd nevyhodnotil žiadne skutkové zistenia ohľadom toho, či a akým spôsobom užíval odporca spoluvlastnícky podiel navrhovateľa a či za užívanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa prináleží náhrada. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2013 a vykonateľnosť dňa 18.09.2013. Následne v uvedenom konaní došlo k zmene žalobcu z dôvodu smrti pôvodného žalobcu - K. U. a ako žalobkyňa 1/ v uvedenom konaní vystupovala žalobkyňa v tomto konaní o náhradu škody. V rámci konania o zaplatenie sumy 6.480 eur došlo k rozšíreniu žaloby a žalobcovia si uplatnili sumu 7.280 eur titulom nemožnosti užívania spoločnej veci pôvodným žalobcom (náhrady za obmedzenie spoluvlastníctva). Okresný súd Martin rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.06.2015 žalobu o zaplatenie sumy 7.280 eur zamietol z dôvodu, že žalobcovia po smrti pôvodného žalobcu neformulovali žalobný petit tak, že by sa domáhali určenia, že do dedičstva patrí pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu (sp. zn. ) po poručiteľovi s tým, že túto sumu, ak by bola priznaná súdom, by bol žalovaný (S. U.) povinný zložiť do úradnej úschovy podľa výsledkov dedičského konania. Uvedený rozsudok dňa 09.07.2015 nadobudol právoplatnosť, keďže žiadna zo strán sporu nepodala proti nemu odvolanie. Žalobkyňa v domnení, že disponuje právoplatným rozsudkom, ktorý je výsledkom konania o zaplatenie sumy 6.480 eur, resp. sumy 7. 280 eur, podala na Okresný súd Martin návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi - K. U., po ktorom bolo základné dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť. Žalobkyňa tvrdila, že už počas základného dedičského konania upozornila notára, že poručiteľ má pohľadávku voči Jánovi Zelinovi, o ktorej sa vedie súdne konanie na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , notár ju však mal odkázať na výsledok uvedeného konania s tým, že potrebuje mať právoplatné rozhodnutie o žalovanej sume. Okresný súd Martin uznesením č. k. -25 z 25.01.2016 návrh žalobkyne na dodatočné prejednanie dedičstva zamietol z dôvodu, že v návrhu označený majetok - pohľadávka poručiteľa neexistuje, keďže žaloba o zaplatenie sumy 6.480 eur (neskôr sumy 7.280 eur) bola právoplatne zamietnutá, t. j. dedičom poručiteľa nebola priznaná odplata za užívanie spoluvlastníckeho podielu poručiteľa v nehnuteľnostiach. Žalobkyňa podala proti uvedenému uzneseniu odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline rozhodol uznesením č. k. -38 zo dňa 05.05.2016 a napadnuté uznesenie potvrdil. Odvolací súd mal za to, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, uviedol, že pohľadávka, ktorú navrhovateľka (žalobkyňa) tvrdí, musí preukázateľne existovať, avšak žaloba o zaplatenie sumy 6.480 eur (neskôr sumy 7.280 eur) bola právoplatne zamietnutá, preto tu nie je novoobjavený majetok. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2016. S poukazom na ust. súd prvej inštancie uviedol, že zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom a že podmienkou vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť, pričom z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia musí byť dôvod zrušenia rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý, nezákonnosť nemusí byť konštatovaná výslovne vo výroku či v odôvodnení. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniká poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená, pričom tiež platí, že nezákonnosť rozhodnutia musela byť v čase prejednávania nároku poškodeného subjektu už vyslovená príslušným orgánom. Doplnil, že v rámci konania o náhrade škody podľa nie je možné riešiť otázku nezákonnosti ako otázku predbežnú, tú musí vyriešiť orgán určený platnými právnymi predpismi, ktorého autoritu musí rešpektovať nielen súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, ale i súd rozhodujúci v konaní o náhradu škody, čím je zabezpečené, že otázku, či bolo v preskúmavanej veci právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil kvalifikovaný orgán už pred začatím konania o náhradu škody a pre súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je potom takéto rozhodnutie záväzné ( ) a musí vychádzať zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom vyjadrenej tým, že rozhodnutie zruší alebo zmení, napr. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že nebola splnená ani podmienka existencie nezákonného rozhodnutia, tobôž nie existencia právoplatného rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnutie prvostupňového i odvolacieho súdu zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, keďže žalobkyňa v

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v žalobe a tiež v priebehu konania na pojednávaní dňa 11.05.2018 za nezákonné rozhodnutie označila uznesenie Okresného súdu Martin č. k. -25 zo dňa 25.01.2016, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o dodatočné dedičské konanie o sume 7.280 eur. Súd prvej inštancie posudzoval existenciu podmienky nezákonného rozhodnutia len vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu a ďalšími ňou označenými rozhodnutiami ako nezákonnými rozhodnutia sa nezaoberal. Vo vzťahu k uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. -25 zo dňa 25.01.2016 mal súd prvej inštancie za to, že nejde o nezákonné rozhodnutie v zmysle ust. , ktoré odvolací súd na odvolanie žalobkyne (Krajský súd v Žiline) uznesením č. k. -38 zo dňa 05.05.2016 potvrdil, čo znamená, že napadnuté uznesenie nebolo ani zrušené, ani zmenené, dokonca uvedené právoplatné uznesenie Krajského súdu v Žiline tiež nebolo ani zrušené, ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V danom prípade tak neexistuje nezákonné rozhodnutie, nie je splnená prvá z podmienok pre prípad zodpovednosti štátu za škodu. Za nezákonné rozhodnutie nebolo možné považovať ani rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -342 z 26.06.2013 a ani rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. z 19.06.2015. Súd nevykonal návrhy žalobkyne na vykonanie dokazovania zistením, na základe akého právneho podkladu Okresný súd Martin zrušil zákonnú povinnosť odporcu zaplatiť žalovanú sumu, keď Okresný súd Martin bol viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.06.2013, ďalej zistením, akú žalobu zrušil (zamietol) Okresný súd Martin dňa 19.06.2015, keď nikto zo žalobcov žalobu nepodal a zistením, či Okresný súd Martin uznesením zo dňa 25.01.2016 neporušil ustanovenia (ďalej len „“), keď zamietol návrh žalobkyne na dodatočné prejednanie dedičstva a rozhodol uznesením vo veci samej, a to vzhľadom na to, že predmetom sporu bola náhrada škody v zmysle , v rámci ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, s poukazom na ust. . Súd prvej inštancie mal za to, že uvedené návrhy na doplnenie dokazovania nebolo možné vykonať, keďže neposudzuje podmienky, za ktorých bolo to- ktoré rozhodnutie vydané, neposudzuje ani to, či bolo namietané rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, iba skúma, či sú súčasne splnené tri podmienky na vznik zodpovednosti štátu za škodu. Podľa názoru súdu prvej inštancie uvedené návrhy na doplnenie dokazovania mohla žalobkyňa uplatniť v rámci odvolania napríklad aj proti rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. z 19.06.2015, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie sumy 7.280 eur, pokiaľ mala pochybnosti o správnosti rozhodnutia, ktoré žalobkyňa nepodala, preto rozsudok, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie sumy 7.280 eur nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nedisponuje nezákonným rozhodnutím, nemohla byť v konaní o náhradu škody úspešná, pretože neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním existencie nezákonného rozhodnutia a pokiaľ žalobkyňa mala za to, že jej v dôsledku nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Martin, ktorým bol zamietnutý jej návrh na dodatočné dedičské konanie, vznikla škoda vo výške 7.280 eur, súd dospel k záveru, že v danom spore škoda nebola preukázaná. V predmetnom konaní žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody, ani existencie nezákonného rozhodnutia, preto tu nebolo možné preukázať ani priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, túto žalobkyňa nepreukázala. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadom existencie nezákonného rozhodnutia a vzniku škody, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. s tým, že úspešný žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu ich nepriznal.

3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. , a , t. j. z dôvodu, že konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že z a 4 SR a ust. a vyplýva nárok na náhradu škody a že ak príslušný orgán do 6 mesiacov od podania žiadosti o náhradu spôsobenej škody neuspokojí nárok na náhradu spôsobenej škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde. Prekročenie právomoci Okresného súdu v Martine spočívalo v tom, že o žiadosti žalobkyne zo dňa 09.07.2015, ktorou požiadala o dodatočné dedičské konanie vo veci 7.280 eur, na ktorý jej vznikol nárok na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26.06.2013 (č. k. -342), ktorým rozsudok Okresného súdu v Martine zo dňa 13.02.2013 zmenil tak, že v časti návrhu na zaplatenie sumy 6.480 eur rozsudok zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie, konal a rozhodol súd a nie príslušný notár na základe poverenia súdu podľa

Zb. (ďalej len „OSP“). Dňa 19.06.2015 prebehlo konanie, v rámci ktorého bola suma ustálená na sumu 7.280 eur (voči tomuto uzneseniu nikto nepodal odvolanie), Okresný súd Martin rozsudkom č. k. z 19.06.2015 zamietol žalobu, voči tomuto rozsudku nikto nepodal odvolanie. Žalobkyňa ako právna nástupkyňa po pôvodnom navrhovateľovi žiadnu žalobu v danej veci nepodala, ani odporca. Povinnosť pre okresný súd rozhodnúť o sume 7.280 eur uložil Krajský súd v Žiline rozsudkom z 26.06.2013, okresný súd v odôvodnení rozsudku zo dňa 19.06.2015 uvádza, že pohľadávka, ktorá ostala predmetom sporu vo vzťahu k žalovanému nebola zahrnutá do dedičstva po K. U., nakoľko o nej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, konanie nebolo skončené, v konaní o dedičstve musí byť prejednaný aj majetok, ktorý v pôvodnom prejednaní a rozhodnutí nebol zistený alebo známy; z uvedeného jednoznačne vyplýva, že okresný súd o žalobe (ktorú nik nepodal) sám konštatoval, že predmet sporu (aktíva 7.280 eur) nebol zahrnutý do masy dedičstva, nakoľko o nej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Na toto žalobkyňa upozornila aj notára v dedičskom konaní, bola ním poučená, že na okresnom súde prebieha konanie, tak je treba počkať na právoplatné rozhodnutie okresného súdu v danej veci, preto žalobkyňa nepodala odvolanie. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku zo dňa 19.06.2015 žalobkyňa žiadosťou zo dňa 09.07.2015 požiadala Okresný súd Martin o dodatočné vykonanie dedičského konania vo veci aktíva 7.280 eur, v danom prípade sudkyňa nepostupovala zákonným spôsobom, nepoverila notára na vykonanie dedičského konania a uznesením zo dňa 25.01.2016 č. k. bez verejného konania zamietla žiadosť žalobkyne, a vo veci rozhodla uznesením, nie rozsudkom. S poukazom na ust. , a a uviedla žalobkyňa, že tým, že súd nepostupoval podľa príslušných ustanovení , prekročil svoju právomoc, na čom nezmení nič ani to, že Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -38 zo dňa 05.05.2016 uznesenie Okresného súdu Martin potvrdil. V danej veci súd nepoveril notára, nebolo vydané osvedčenie o dedičstve povereným notárom, konal súd, čím prekročil svoju právomoc, hoci o pohľadávke žalobkyne vedel. Keďže na pohľadávku v sume 7.280 eur vznikol zákonný nárok, v zmysle príslušných ustanovení sa štát tejto zodpovednosti nemôže zbaviť, a tým, že súd zamietol žalobu, ktorá sa nedá zamietnuť, prekročil svoju právomoc a nekonal v súlade so Na základe uvedeného žiadala žalobkyňa rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.07.2018, v ktorom uviedol, že povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť zaťažuje v sporovom konaní o náhradu škody práve žalobkyňu, ktorá ak chce byť v konaní úspešná je nevyhnutné, aby v prvom rade hodnoverne preukázala existenciu nezákonného rozhodnutia. Podmienka existencie nezákonného rozhodnutia splnená nebola, nakoľko žalobkyňou označené rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Martin, č. k. -25 zo dňa 25.01.2016 nespĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia podľa ust. , ktoré bolo ako vecne správne potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, č. k. -38 zo dňa 05.05.2016. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie že nie je možné riešiť otázku nezákonnosti ako otázku predbežnú. Žalovaný poukázal na znenie (v tom čase platného a účinného) ust. , z ktorého ustanovenia jednoznačne vyplýva príslušnosť súdu na konanie o návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva. S prihliadnutím na uvedené sa tvrdenia žalobkyne ohľadom prekročenia právomoci Okresného súdu Martin pri vydávaní uznesenia javia ako nepravdivé a zavádzajúce. Pri vydávaní uznesenia o zamietnutí návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva vychádzal súd z rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. -270 zo dňa 19.06.2015, ktorým súd návrh na zaplatenie sumy 7.280 eur zamietol, pričom predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2015. Pri posúdení návrhu o dodatočné prejednanie dedičstva vychádzal súd z nesporného skutkového stavu, že suma 7.280 eur, ktorej dodatočného prejednania sa žalobkyňa domáhala, neexistovala (nebola právoplatne priznaná poručiteľovi, resp. jeho dedičom), a preto nemohla ani patriť do dedičstva po poručiteľovi. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, žalovaný uviedol, že posúdenie návrhov a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania aj vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie strán sporu, súd nie je viazaný návrhmi na vykonanie dokazovania a nie je povinný ani vykonať všetky navrhované dôkazy. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky stranou navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu, a tento svoj postup riadne odôvodnil, nezakladá odvolacie dôvody tak, ako to uvádza žalobkyňa. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vykonal dokazovanie nevyhnutné a potrebné pre riadne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, na základe ktorého dospel k skutkovým aj právnym záverom, ktoré riadne a dostatočne odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Žalovaný preto tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní považuje za zavádzajúce a účelové, pričom žalobkyňa neuviedla nijaké nové skutočnosti, resp.

tvrdenia, ktoré by neboli prejednávané už v konaní pred súdom prvej inštancie, a s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal. Žalovaný uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu žalobkyne, dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobkyni označeným nezákonným rozhodnutím, preto navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 12.09.2018, v ktorom zopakovala, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zdôvodňuje tým, že na sumu 7.280 eur vznikol zákonný nárok na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.06.2013, č. k. -342, okresný súd namiesto toho, aby uložil odporcovi uhradiť navrhovateľovi vzniknutý zákonný nárok v sume 7.280 eur, tak svojím rozsudkom zo dňa 19.06.2015, č. k. zamietol žalobu vo výške 7.280 eur, hoci nik z účastníkov v danej veci žalobu nepodal, teda ako môže súd pojednávať a hlavne rozhodnúť o žalobe ktorú nik nepodal, k čomu sa žalobca (pozn. odvolacieho súdu zrejme má byť správne uvedené žalovaný) v zaslanom vyjadrení nevyjadril. Kládol otázku, ako môže súd zamietnuť podaný návrh na dodatočné vykonanie dedičstva, keď taxatívne určuje, že aj dodatočné dedenie vykonáva príslušný notár na základe poverenia súdu, naviac súd zamietol návrh bez nariadenia verejného konania, k čomu sa žalobca (pozn. odvolacieho súdu zrejme má byť správne uvedené žalovaný) v zaslanom vyjadrení nevyjadril. Žalobkyňa kládla otázku, ako môže súd v neoprávnenom uznesení ako dôvod odmietnutia žiadosti o dodatočné vykonanie dedičstva uviesť, že dodatočný majetok (aktíva v sume 7.280 eur) neexistuje, keď sám súd vo svojom rozsudku zo dňa 19.06.2015 (ktorým odmietol žalobu, ktorú nik nepodal) konštatoval, že pohľadávka (aktíva 7.280 eur), ktorá zostala predmetom tohto sporu vo vzťahu k žalovanému, nebola zahrnutá do masy dedičstva po pozostalom, pôvodne žalobcovi K. U., nakoľko o nej nebolo ešte právoplatne rozhodnuté, konanie nebolo skončené. V konaní o dedičstve musí byť prejednaný aj majetok, ktorý v pôvodnom prejednaní a rozhodnutí nebol známy alebo zistený, k čomu sa žalobca (pozn. odvolacieho súdu zrejme má byť správne uvedené žalovaný) v zaslanom vyjadrení nevyjadril. K ostatným tvrdeniam žalovaného sa vyjadril s odkazom na a 4 SR, ust. , a a ust. a a dovodil, že z uvedených právnych predpisov taxatívne vyplýva, že spôsobená škoda nezákonným konaním a rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je nároková vec, ktorej sa štát nemôže zbaviť a podľa žiadneho ust. sa žaloba na nárok na náhradu spôsobenej škody uplatnená žalobou nedá zamietnuť.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne ďalej nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a ods. 1 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( ).

8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje ( ) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým nároku na náhradu škody nevyhovel a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam.

9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), udáva nasledovné.

10. Podľa ust. a , tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

11. Podľa ust. . štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

12. Podľa ust. , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13. Podľa ust. , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

14. Podľa ust. , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

15. Podľa ust. , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

16. Podľa ust. , právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa ust. , ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

18. Podľa ust. , ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a .

19. Podľa ust. , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11.

20. Podľa ust. , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

21. Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď v prvom rade skúmal kumulatívne splnenie troch podmienok pre založenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa , a to existenciu nezákonného rozhodnutia (alt. nesprávneho úradného postupu), vznik škody (v žalovanej výške 7.280,- eur) a existenciu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Rovnako správne je aj konštatovanie súdu prvej inštancie v rozsudku (čo mimo iného namietala aj žalobkyňa v odvolaní), že v prípade zodpovednosti štátu podľa ust. ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu.

23. Na základe vykonaného dokazovania bol správny záver súdu prvej inštancie, že už prvý predpoklad pre založenie zodpovednosti štátu za škodu - a to existencia nezákonného rozhodnutia ( ) nebola žalobkyňou preukázaná. Nezákonným rozhodnutím je právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Podmienkou vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je tak zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť, pričom z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia musí byť dôvod zrušenia rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý, pričom ne ako predbežnú otázku. Pre súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je potom takéto rozhodnutie záväzné podľa ust.

24. Odvolací súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie žalobného nároku, keď žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody odvodzovala z nezákonného rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Martin č. k. -25 zo dňa 25.01.2016, ktorým bol zamietnutý jej návrh na dodatočné prejednanie dedičstva v sume 7.280 eur po poručiteľovi K. U., zomr. XX.XX.XXXX. Uvedené rozhodnutie nie je za žiadnych okolností možné považovať na nezákonné v zmysle ust. , keď v konaní bolo nesporné, že toto uznesenie bolo na odvolanie žalobkyne Krajským súdom v Žiline uznesením č. k. -38 zo dňa 05.05.2016 potvrdené ako vecne správne. Predmetné uznesenie Okresného súdu Martin č. k. -25 zo dňa 25.01.2016, ktoré žalobkyňa považuje za nezákonné, tak nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, a preto správne súd prvej inštancie dospel k zisteniu, že toto rozhodnutie nespĺňa predpoklady rozhodnutia nezákonného podľa Súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia iného orgánu alebo súdu, vecnú správnosť týchto rozhodnutí možno preskúmavať len v rámci riadnych alebo mimoriadnych zákonom prípustných opravných prostriedkov. Rovnaký záver o neexistencii nezákonného rozhodnutia platí aj pre uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -38 zo dňa 05.05.2016. Správny je tak záver súdu prvej inštancie v rozsudku o neexistencii nezákonného rozhodnutia (označeného žalobkyňou uznesenie Okresného súdu Martin č. k. -25 zo dňa 25.01.2016) ako prvej z podmienok pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu.

25. Nedôvodne žalobkyňa v odvolaní s poukazom na a 4 SR a ust. a namieta, že z týchto ustanovení vyplýva jej nárok na náhradu škody a jeho uspokojenia sa môže domáhať na súde a že štát sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť. Právo na náhradu škody, ako aj zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú ne vznikne len vtedy, ak sú splnené súčasne všetky vyššie uvedené zákonom stanovené podmienky, to znamená, že ak sú tieto podmienky splnené, vznikne zodpovednosť štátu za škodu, ktorej sa nemôže zbaviť, avšak v danom prípade vzhľadom na nesplnenie týchto podmienok, keď žalobkyňa nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia, (t. j. právoplatného rozhodnutia, ktoré by bolo zrušené alebo zmeneného pre nezákonnosť príslušným orgánom), zodpovednosť štátu za škodu nevznikla, z ktorého dôvodu správne súd prvej inštancie žalobu zamietol.

26. S prihliadnutím na obsah spisu a pripojeného spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. , nad rámec námietok žalobkyne, správne dovodil súd prvej inštancie aj to, že za nezákonné rozhodnutie nebolo možné považovať ani rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -342 zo dňa 26.06.2013 a ani rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -270 zo dňa 19.06.2015, ktorým zamietol žalobu žalobcov, ako právnych nástupcov pôvodného žalobcu K. U., zomr. XX.XX.XXXX (žalobcami boli žalobkyňa v tomto konaní ako žalobkyňa 1/, žalobcami 2/ až 4/ boli ďalší zákonní dedičia: K. U., R.. XX.XX.XXXX, O. C., R.. XX.XX.XXXX O. N. U., R.. XX.XX.XXXX). Argumentácia žalobkyne ohľadne toho, že v konaní sp. zn. rozhodol súd rozsudkom zo dňa 19.06.2015 o žalobe vo výške 7.280 eur, hoci nik z účastníkov v danej veci žalobu nepodal, tak nemá oporu v zistenom skutkovom (žalobkyňa bola účastníčkou konania titulom právneho nástupníctva po zomr. K. U.) a naviac je bez významu k prejednávanej veci. Rovnako námietky žalobkyne týkajúce sa skutočnosti, že voči rozsudku č. k. -270 zo dňa 19.06.2015 nepodala odvolanie a dôvody, pre ktoré tak nespravila, nemajú vplyv na posúdenie existencie predpokladov pre založenie zodpovednosti štátu za škodu. Všetky námietky týkajúce sa eventuálnej nesprávnosti rozhodnutia alebo pochybenia súdu vo veci vedenej Okresným súdom Martin pod sp. zn. , vrátane návrhov na doplnenie dokazovania, ktoré súd prvej inštancie správne nevykonal, mohla žalobkyňa uplatniť v rámci využitia inštitútu riadnych a príp. mimoriadnych opravných prostriedkov. Zo skutočnosti, že Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. -342 zo dňa 26.06.2013 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie sumy 6.480 eur a vec vrátil na ďalšie konanie, nemožno za žiadnych okolností dovodiť, ako tvrdí žalobkyňa, existenciu nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 7.280 eur (a to ani v spojení s pripustením rozšírenia žaloby na sumu 7.280 eur právoplatným uznesením). Okresný súd Martin, ktorý po zrušení (prvého) rozsudku v napadnutej časti ďalej konal, po pripustení zmeny žalobcu z dôvodu smrti pôvodného žalobcu K. U., rozhodol tak, že rozsudkom č. k. -270 zo dňa 19.06.2015 žalobu o zaplatenie sumy 7.280 eur zamietol (z dôvodu nesprávne formulovaného žalobného petitu po smrti pôvodného žalobcu), teda nárok žalobkyni na zaplatenie sumy 7.280 eur nepriznal.

27. Ostatné námietky žalobkyne týkajúce sa postupu súdu v konaní o novoobjavenom dedičstve sú irelevantné pre posúdenie odvolania voči napadnutému rozsudku. Nad rámec toho odvolací súd uvádza, že ust. riešilo prejednanie novoobjaveného dedičstva súdom, avšak iba za predpokladu existencie nového majetku poručiteľa (vrátane napr. pohľadávky). Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. -25 zo dňa 25.01.2016, ktorým súd zamietol návrh žalobkyne na dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi K. U., Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne potvrdil uznesením č. k. -38 zo dňa 05.05.2016, pričom v tomto uznesení sa Krajský v Žiline vysporiadal aj s námietkami žalobkyne totožne uvádzanými v odvolaní (konanie súdu v rozpore s , nepoverenie notára a nevydanie osvedčenie o dedičstve povereným notárom, prekročenie právomoci súdom, neverejné konanie súdu bez účastníkov, rozhodnutie formou uznesenia). Tvrdenie žalobkyne, že na sumu 7.280 eur jej vznikol nárok na základe zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26.06.2013 (č. k. -342), ktorým napadnutý (prvý) rozsudok Okresného súdu v Martine (č. k. -290) zrušil, nemá oporu ani v procesnom postupe v súlade ani vo vykonanom dokazovaní, keď práve naopak, týmto rozsudkom odvolacieho súdu sa vec vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci na Okresný súd Martin. Uvedenú „povinnosť pre okresný súd rozhodnúť o sume 7.280 eur“ (ako uvádza žalobkyňa) si splnil Okresný súd Martin následne ďalším rozhodnutím. Vychádzajúc z (druhého) rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. -270 zo dňa 19.06.2015 (právoplatného dňa 09.07.2015), ktorým súd návrh na zaplatenie sumy 7.280 eur zamietol, pohľadávka v sume 7.280 eur, ktorej dodatočného prejednania ako novoobjaveného dedičstva sa žalobkyňa domáhala návrhom zo dňa 09.07.2015, neexistovala (nebola právoplatne priznaná poručiteľovi, resp. jeho dedičom), a preto nemohla ani patriť do dedičstva po poručiteľovi. Správna nie je ani argumentácia (úvaha) žalobkyne, že predpokladom pre prejedanie novoobjaveného dedičstva je (zrejme akékoľvek) právoplatného rozhodnutie týkajúce sa pohľadávky v sume 7.280 eur (a preto nepodala odvolanie voči rozsudku č. k. -270 zo dňa 19.06.2015), keď predpokladom uplatnenia pohľadávky a jej zahrnutia do dedičstva ako majetku v dedičskom konaní, je jej priznanie právoplatným rozhodnutím súdu, nie jej zamietnutie, ako tomu bolo v tomto prípade.

28. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne a právne správny potvrdil. Odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorým súd objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia a vysporiadal sa s dôvodnosťou relevantných argumentov strán sporu, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Pri formulácii výroku o nároku na náhradu trov konania odvolací súd zohľadnil, že žalovanému žiadne trovy v súvislosti s podaným odvolaním žalobkyne nevznikli.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).