Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/190/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: U. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U., P. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Sedlákom, bytom U., T. XX/XX, proti odporcovi: L. K., nar. X.X.XXXX, bytom U., P. XX, právne zastúpený JUDr. Dušanom Stanom, advokátom so sídlom v U., M. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 13. februára 2013, sp. zn. -290, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 9.950,- Eur do 15. dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľa o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi sumu 334,20 Eur zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 6.480,- Eur, z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. U., a to k rodinnému domu súp. č. XXXX postavený na parc. č. 3731/16, ďalej k parc. č. 3731/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 500 m2, parc. č. 3731/35 - záhrady o výmere 301 m2. Predmetné nehnuteľnosti v celosti prikázal do vlastníctva odporcu, ktorý bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 9.950,- Eur. Vo zvyšku návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy 6.480,- Eur za využívanie jeho podielov z nehnuteľnosti za obdobie od januára 2006 do apríla 2010, ako aj povinnosti zaplatiť sumu 334,20 Eur, ako povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 23.2.2010 - pohrebných nákladov, ako nedôvodný zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že podľa súčasného zápisu na LV č. XXX k.ú. U. navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom žalovaných nehnuteľností v podiele 1/6- iny a odporca v podiele 5/6-ín, keďže tento nadobudol podiel 1/6-iny v priebehu konania od pôvodne vedeného navrhovateľa v rade 2/ L. K.. Vychádzal pritom zo zhodného vyjadrenia navrhovateľa a odporcu, ktorí so zrušením podielového spoluvlastníctva k žalovaným nehnuteľnostiam súhlasili a žiadali ho vyporiadať tak, aby výlučným vlastníkom žalovaných nehnuteľností sa stal odporca. Hodnota vyporiadavaných nehnuteľností bola určená na základe znaleckého posudku vypracovaného JHS, s.r.o., Sládkovičova 10, Martin, č. 554/2012 tak, že bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti na sumu 59.700,- Eur. K stanoveniu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti sa vyjadroval znalec Ing. P. Y., ktorý uviedol, že všeobecná hodnota bola stanovená podľa vyhlášky MS SR č. a je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu zistenia skutkového stavu, ktoré by tieto nehnuteľnosti mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji za predpokladu, že účastníci

zmluvného vzťahu budú konať s patričnou informovanosťou, opatrnosťou, s predpokladom, že hodnota nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Vo vzťahu k odbornému vyjadreniu evidovanému pod č. 195/2008 uviedol, že cena nehnuteľností je nižšia, keďže rodinný dom prešiel vykonanými úpravami interiéru odporcom a taktiež bola vykonaná výstavba prístavby rodinného domu, pričom účastníci zhodne súhlasili, aby stavebné úpravy interiéru ako aj prístavba rodinného domu boli vylúčené zo znaleckého dokazovania. Pri stanovení všeobecnej hodnoty prihliadal ďalej na skutočnosť, že cena nehnuteľnosti v roku 2012 je minimálne o 25% nižšia ako v období roku 2008. K tomuto záveru dospel na základe správy od realitných kancelárií. Vychádzajúc zo zistených skutkových okolností, keď navrhovateľ i odporca súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k žalovaným nehnuteľnostiam tak, aby výlučným vlastníkom nehnuteľnosti sa stal odporca, návrhu navrhovateľa vyhovel, pričom pri stanovení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 9.950,- Eur, vychádzal zo záverov znaleckého posudku o určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ako aj zo situácie na trhu nehnuteľností v čase vyporiadania. V ostatnej časti, pokiaľ navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 6.480,- Eur za využívanie jeho spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnostiach odporcom za obdobie od januára 2006 do apríla 2010, návrh zamietol s poukazom na ust. , keďže odporca bol väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Taktiež zamietol návrh, ktorý smeroval k povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1/3-inu nákladov za pohreb poručiteľky vo výške 334,20 Eur na základe rozhodnutia Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 23.2.2010 z dôvodu nejasnosti uplatneného nároku. O trovách konania rozhodol tak, že v zmysle rozhodne o nich samostatným uznesením.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že na základe Osvedčenia o dedičstve sp.zn. , zo dňa 23.10.2010 po nebohej matke W. K., na základe zhody všetkých troch dedičov bola dohodnutá všeobecná cena zdedeného majetku sumou 59.993,- Eur. V osvedčení o dedičstve sa odporca zároveň zaviazal, že ak sa rozhodne od ostatných dedičov odkúpiť zdedené spoluvlastnícke podiely, bude musieť každému z nich vyplatiť 1/3- inu, t.j. deklarovaných 19.997,- Eur. Jeho splnomocnený zástupca upozornil okresný súd na stanovenie všeobecnej ceny dedičstva v časti konania prvostupňového súdu, keď súd vyzýval účastníkov, či majú návrhy na ďalšie dokazovanie. Pokiaľ okresný súd nerešpektoval všeobecnú cenu dedičstva, t.j. aj vo vzťahu k vyporiadaným nehnuteľnostiam, porušil podmienky uvedené v . Primeranou náhradou podľa ust. by nemala byť cena podľa cenového predpisu alebo všeobecná cena, ale v danom prípade všeobecná cena, na ktorej sa zhodli v Osvedčení o dedičstve zo dňa 20.3.2010. Primeranou náhradou za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoluvlastníckemu podielu 1/6-iny žalovaných nehnuteľností je čiastka 19.993,- Eur. Odporca nepristúpil ani k inej - ním navrhovanej sume za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu (11.617,- Eur + 6.480,- Eur za využívanie jeho spoluvlastníckeho podielu). Aj napriek tomu, že okresný súd vedel o stanovení ceny v Osvedčení o dedičstve zo dňa 23.2.2010, z vlastnej iniciatívy požiadal znaleckú organizáciu o vypracovanie znaleckého posudku na posúdenie, či je dobre reálne možné delenie dedeného majetku ako aj určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Vzhľadom na stanovisko odporcu o odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu, zadanie takejto úlohy bolo zbytočné. Použitie všeobecnej hodnoty nehnuteľností podľa znaleckého posudku bolo okresným súdom nesprávne, nakoľko sa v rámci dedičského konania dohodli na všeobecnej cene dedeného majetku všetci spoluvlastníci nehnuteľností. Žiadal rozsudok okresného súdu vo výrokoch o stanovení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel a v jeho zamietajúcich častiach zmeniť a jeho žalobnému návrhu vyhovieť.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako správny potvrdiť. Uviedol, že obsahom Osvedčenia o dedičstve sp. zn. zo dňa 23.10.2010 je len dohoda dedičov o tom, v akom podiele nadobudnú dedičstvo po poručiteľke a nie dohoda o tom, koľko vyplatí ten ktorý z dedičov druhému dedičovi v prípade, ak pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k dedenej nehnuteľnosti nadobudne jeho dedičský podiel. Dedičský súd postupoval podľa , podľa ktorého je jeho povinnosťou určiť všeobecnú cenu, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne o jeho predĺžení v čase smrti poručiteľa. V konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je potrebné pri určení výšky primeranej náhrady v peniazoch vychádzať z hľadísk určujúcich trhovú (všeobecnú) cenu nehnuteľností, t.j. cenu, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť podobnú nehnuteľnosť v čase rozhodovania súdu. Práve z uvedených dôvodov navrhol vo vyjadrení zo dňa 24.8.2010 ako aj na pojednávaní konanom dňa 8.9.2010, nariadenie znaleckého dokazovania na stanovenie všeobecnej

ceny nehnuteľností znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností. Okresný súd pri vyporiadaní vychádzal zo zákonných predpokladov uvedených v , a to v postupe a podmienkach použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva. Keďže znaleckým posudkom č. 554/2012 zo dňa 20.8.2012 vypracovanom JHS s.r.o., Martin bolo potvrdené, že reálne rozdelenie rodinného domu neprichádza do úvahy, ako účastníci konania súhlasili s prikázaním nehnuteľnosti za primeranú náhradu do jeho výlučného vlastníctva s tým, aby súd stanovil výšku primeranej náhrady, ktorá má byť vyplatená navrhovateľovi za jeho spoluvlastnícky podiel. Okresný súd pri určení všeobecnej ceny nevychádzal len zo znaleckého posudku JHS, s.r.o., Martin, ale aj zo stanoviska miestnych realitných kancelárií, ktoré uviedli reálnu predajnú cenu nehnuteľností. Je potrebné zdôrazniť, že takúto reálnu cenu uvedenú realitnými kanceláriami by mohla mať nehnuteľnosť v tom prípade, keby neboli zohľadnené investície, ktoré do predmetnej nehnuteľnosti vniesol. Aj keď pri vyporiadaní spoluvlastníctva je potrebné vychádzať z hodnoty celej veci a z veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov, okresný súd správne nezapočítal hodnotu týchto vecí, ktoré preukázateľne nadobudol do vlastníctva on. Tieto neboli na základe dohody účastníkov predmetom znaleckého posudku. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že za rovnaký podiel 1/6-iny predmetného rodinného domu zaplatil ďalšiemu spoluvlastníkovi - L. K. kúpnu cenu 8.000,- Eur. Okresný súd správne zamietol návrh navrhovateľa na peňažnú náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu s poukazom na ust. . Navrhovateľ žiadnym spôsobom ho nevyzval v minulosti na rokovanie o tom, akým spôsobom budú nehnuteľnosti spoločne užívať, ako sa budú podieľať na nákladoch spojených s užívaním a podobne. Navrhovateľ konkludentne súhlasil s bezplatným užívaním jeho spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľ nepreukázal, že by nehnuteľnosť nemohol užívať a svoje právo realizovať v dôsledku jeho protiprávneho správania sa. V prípade, ak by súd priznal navrhovateľovi nárok na uvedenú náhradu, vznáša námietku premlčania proti časti nároku navrhovateľa za obdobie pred 30.4.2007. Žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. , ktorý vo výrokoch o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel a vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 334,20 Eur, ako správny podľa potvrdil. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 6.480,- Eur, podľa zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého v súlade s podmienkami uvedeným v zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. U. zapísaných na LV č. XXX tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporcu ako väčšinového spoluvlastníka a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu primeranú náhradu vo výške 9.950,- Eur do 15. dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd sa stotožňuje s vyhodnotením skutkového stavu okresným súdom, s dôvodmi uvádzanými v rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje ( ). Krajský súd považoval za potrebné sa vyjadriť len k tým skutočnostiam, ktoré boli uvedené v písomnom odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhovateľom a ktoré sú významné k právnemu posúdeniu veci okresným súdom (, ).

Na doplnenie dôvodov rozsudku okresného súdu a vo vzťahu k odvolacím dôvodom krajský súd dodáva, že v ust. upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkmi podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Preto okresný súd, aj bez návrhu účastníkov bol nielen oprávnený ale zároveň aj povinný skúmať a zistiť, či do úvahy neprichádza prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, reálne rozdelenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom tohto konania. Ak na základe znaleckého posudku č. 554/2012 zo dňa 20.8.2012, ktorý vypracoval JHS s.r.o., Martin, zistil, že reálne rozdelenie rodinného domu nie je dobre možné, pristúpil k druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prikázaniu veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, správne vychádzal

zo súhlasného stanoviska účastníkov konania, keď navrhovateľ ako aj odporca súhlasili s tým, aby spoluvlastnícky podiel navrhovateľa (1/6-ina) k žalovaným nehnuteľnostiam bol prikázaný do výlučného vlastníctva odporcu s povinnosťou vyplatiť primeranú náhradu. Keďže medzi spoluvlastníkmi nedošlo k súhlasnému stanoveniu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel navrhovateľa, táto sa stala predmetom znaleckého dokazovania. Správne okresný súd pri stanovení primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zisťoval všeobecnú cenu veci (príslušného podielu), ktorú bol podľa súčasnej súdnej praxe zistiť k času vyhlásenia rozhodnutia (podľa , viď napr. R 43/1997, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a ďalšie). Správne preto okresný súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia všeobecnej ceny nehnuteľností a vykonal aj ďalšie dokazovanie za týmto účelom, pričom k času vyhlásenia rozsudku nemohol výlučne vychádzať len z určenia ceny nehnuteľností na základe súhlasného vyhlásenia dedičov v konaní o dedičstve vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. , keďže cena nehnuteľností bola určená k inému obdobiu a na základe iných kritérií (dohody dedičov), než predpokladá postup pri určení primeranej náhrady vyporiadavaných nehnuteľností podľa ust. . Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch - o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o zaplatenie primeranej náhrady, ako správny potvrdil.

Okresný súd správne rozhodol, keď zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 334,20 Eur ako povinnosti odporcu vyplývajúcej z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. zo dňa 23.10.2010. Jedná sa o uloženie povinnosti v rozhodnutí, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Nie je dôvod k tomu, aby raz uložená povinnosť v rozhodnutí bola uložená na základe rozsudku okresného súdu opätovne. Z uvedených dôvodov preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako správny podľa potvrdil.

Krajský súd považoval za dôvodné zrušiť rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa k povinnosti odporcu zaplatiť mu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnostiach, za obdobie od januára 2006 do apríla 2007, sumu 6.480,- Eur. Ak okresný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, vychádzajúc z podmienok uvedených v , jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a zamietnutie nároku bez skúmania skutkových okolností uplatneného nároku, je predčasné.

Spoluvlastníctvo veci vyvoláva dve skupiny právnych vzťahov, jednak medzi spoluvlastníkmi a tretími osobami, jednak medzi spoluvlastníkmi samotnými. Z právnych úkonov voči tretím osobám týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne ( ). Pri výkone spoluvlastníckeho práva vznikajú však i právne vzťahy medzi samotnými spoluvlastníkmi.

Podľa dikcie ust. , spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Niet sporu o tom, že „podiel nevymedzuje určitú časť veci, ku ktorej by bol spoluvlastník oprávnený vykonávať svoje vlastnícke právo, ale vyjadruje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom, určuje, ako sa spoluvlastníci podieľajú na úžitku veci a aké nesú náklady a pod. Problémom je vymedzenie možnosti užívania veci spoluvlastníkmi. Tí môžu vec užívať súčasne, užívanie môže byť vymedzené časovo (každý z nich môže po určitú dobu výlučne užívať vec) a taktiež sa môžu dohodnúť, ktorú časť veci bude každý z nich užívať výlučne. Podstatné je, že každý spoluvlastník je „v zásade“ oprávnený (má nárok) užívať vec v rozsahu svojho podielu. Posúdenie či v konkrétnej veci spoluvlastník užíva vec v rámci podielu je posúdenie právne, vychádzajúce zo skutkových zistení. Súd musí zobrať do úvahy všetky okolnosti veci; nestačí napríklad zistenie, že spoluvlastník užíva časť veci o väčšej výmere, než by mu podľa pomeru výška podielu prináležala, musí sa zaoberať i kvalitou užívanej veci. Na základe tohto posúdenia je možné zaujať záver, či spoločník užíva vec v rámci svojho podielu alebo nad jeho rámec.

Právo každého zo spoluvlastníkov vec užívať je obmedzené rovnakým právom užívať vec ostatnými podľa veľkosti podielu. Podľa konštantnej judikatúry môžu spoluvlastníci (dohodou alebo väčšinovým rozhodnutím) alebo súd o hospodárení so spoločnou vecou rozhodnúť podľa tak, že niektorého zo spoluvlastníkov z fyzického užívania veci celkom alebo v časti vylúčia. V takomto prípade logicky užíva niektorý zo spoluvlastníkov vec nad rámec jeho podielu (neužíva vec

v súlade s kritériom uvedeným v ). Jedná sa však o obmedzenie práva dovolené zákonom ( ), za ktoré z užívania celkom alebo v časti vylúčenému spoluvlastníkovi prináleží (ak sa nedohodli s ostatnými spoluvlastníkmi inak) náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. Spoluvlastník užívajúci vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu v tomto prípade neužíva vec bez právneho dôvodu, a preto jej užívaním nemôže získať bezdôvodné obohatenie; žiadna skutková podstata uvedená v na tento prípad nedopadá.

Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, je dané zákonom a vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Rozsah tohto užívacieho práva ku spoločnej veci (rovnako ako výška spoluvlastníckeho podielu) nemôže byť proti vôli spoluvlastníka rozhodnutím spoluvlastníkov modifikovaný. Ak neumožňujú existujúce pomery alebo rozhodnutie, prípadne dohoda spoluvlastníkov niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva, prináleží mu za to (ak sa však strany nedohodli inak) zodpovedajúca náhrada. Jedná sa o náhradu za obmedzenie spoluvlastníckeho práva.

Pri posúdení výšky náhrady pre vylúčeného spoluvlastníka potom nie je - podobne ako v iných prípadoch stanovenia náhrady za obmedzenie práva - rozhodujúce to, čo spoluvlastník užívajúcu vec nad rámec podielu získava (o čo sa obohatí); podstatná je ujma vznikajúca vylúčenému spoluvlastníkovi. Tú musí súd stanoviť na základe úvahy vychádzajúc zo skutkových zistení ohľadom toho, čo by spoluvlastník pri obvyklom užívaní veci v rámci svojho podielu získal.

Iná situácia nastane, ak užíva spoluvlastník vec nad rámec svojho podielu bez právneho dôvodu (bez rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov alebo bez dohody spoluvlastníkov alebo bez rozhodnutia súdu). Len spoluvlastníctvo voči sebe navzájom môže z takto nastoleného vzťahu vyvodzovať nároky, prípadne sa domáhať inej úpravy užívania veci. Samotné spoluvlastnícke právo však nie je právnym dôvodom užívania veci v akomkoľvek rozsahu; je len dôvodom k užívaniu veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu. Z vlastníctva podielu síce nevyplýva právo užívať len konkrétnu časť veci, spoluvlastník je oprávnený užívať vec len v rámci svojho podielu (nie je tu právny dôvod pre užívanie v inom rozsahu). Ak užíval spoluvlastník vec bez právneho dôvodu nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, je povinný vydať to, o čo sa takým užívaním obohatil, podľa pravidiel o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Vzhľadom k tomu, že okresný súd nevyhodnotil žiadne skutkové zistenia ohľadom toho, či a akým spôsobom odporca užíval spoluvlastnícky podiel navrhovateľa a či za užívanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľovi prináleží náhrada, ako bolo vyššie uvedené, krajský súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa okresný súd rozhodne o doterajších trovách konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .