Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_31S-36-2020.pdf
PDF · 176.31 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej (sudca spravodajca) a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: Creo advertising, s.r.o., so sídlom Šustekova 20, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 280 299, právne zastúpený Dávidom Štefankom, advokátom, so sídlom O. XX, XXX XX K. - mestská časť L., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100425626/2020 zo dňa 13.02.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím Číslo: 102462259/2019 zo dňa 29.10.2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu alebo rozhodnutie správcu dane) Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán alebo správca dane) rozhodol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o určení rozdielu dane v sume 2.998,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018, o nepriznaní nadmerného odpočtu v sume 1.102,60 Eur a o vyrubení dane v sume 1.895,40 Eur, všetko vo vzťahu k daňovému subjektu Creo advertising, s.r.o., so sídlom Šustekova 20, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 280 299, DIČ: 2120658419, IČ DPH: SK2120658419 (ďalej ako žalobca alebo daňový subjekt). Rozdiel dane na úhradu podľa výroku rozhodnutia správcu dane zodpovedá sume 2.026,79 Eur. Správca dane na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti u daňového subjektu, ktorá bola začatá dňa 20.12.2018, t.j. v deň uvedený v Oznámení o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 102275840/2019 zo dňa 02.10.2019. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole daňovému subjektu doručený dňa 07.10.2019. Daňový subjekt sa k protokolu na základe uvedenej výzvy vyjadril len všeobecne a k zisteniam správcu dane, ktoré boli v protokole uvedené nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej kontroly, ani správcovi dane nenavrhol ďalšie šetrenia, o čom bol zo strany správcu dane spísaný úradný záznam zo dňa 29.10.2019. Správca dane potvrdil výsledok daňovej kontroly tak, ako bol uvedený v protokole zo dňa 02.10.2019, ukončil vyrubovacie konanie a pristúpil k vydaniu rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. Správca dane preveroval splnenie podmienok odpočítania dane podľa § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v nadväznosti na § 49 ods. 1 až 3 tohto právneho predpisu. Pri kontrole správnosti uplatnenia odpočítania
dane za zdaňovacie obdobie september 2018 zistil, že si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane prevažne z dodávateľských faktúr od spoločnosti Build&Rent, s.r.o., Vlčie Hrdlo 60, 821 07 Bratislava
- mestská časť Ružinov (do 13.09.2018 mal tento subjekt obchodné meno a sídlo Car Pro-Rent, s.r.o., Nitra), a to konkrétne · z faktúry č. 1859004 vystavenej celkom na sumu 4.620,- Eur, z toho 20 % DPH 770,- Eur za grafické práce pre klienta I., · z faktúry č. 1859008 vystavenej celkom na 4.920,- Eur, z toho 820,- Eur 20 % DPH za grafické práce pre klienta B., · z faktúry č. 1859011 vystavenej celkom na 3.588,- Eur, z toho 598,- Eur ako 20 % DPH za grafické práce pre klienta I. a · z faktúry č. 1859013 vystavenej celkom na 4.860,- Eur, z toho 810,- Eur ako 20 % DPH za grafické práce pre klientov. Na preverenie uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných v prijatých dodávateľských faktúrach zaslal správca dane podľa § 21 zákona č. 563/2009 Z.z. dožiadanie na Daňový úrad Bratislava, ktorý vo svojej odpovedi oznámil, že daňový subjekt Build&Rent, s.r.o. je osoba nekomunikujúca a nespolupracujúca so správcom dane. Na adrese sídla Vlčie Hrdlo v Bratislave je virtuálne sídlo tejto spoločnosti a výzva na predloženie dokladov sa vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Podľa výpisu z Obchodného registra je konateľom tohto subjektu chorvátsky štátny občan V. L., M. R. XXX, W. U.. Daňový úrad Bratislava teda oznámil, že nemal možnosť preveriť požadované skutočnosti. Správca dane ďalej na preverenie uskutočnenia zdaniteľných plnení, ktoré boli deklarované v prijatých dodávateľských faktúrach prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR podľa článku 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH žiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií do Chorvátskej republiky a v tomto smere o vypočutie svedka V. L. - konateľa spoločnosti Build&Rent, s.r.o. Odpoveď na žiadosť správcu dane obsahovala informáciu, podľa ktorej osoba V. L., M. R. XXX, W. U., Chorvátska republika, dátum narodenia: XX.XX.XXXX sa nenachádza v ich databázach. Vychádzajúc z uvedeného správca dane skonštatoval, že nebolo možné preveriť reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení uskutočnených medzi dodávateľom Build&Rent, s.r.o. a odberateľom - žalobcom. Výzvou podľa § 26 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane žiadal Okresný súd Bratislava I, Obchodný register o poskytnutie informácií, resp. dokladov, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní a týkajú sa spoločnosti Build&Rent, s.r.o., pričom konkrétne žiadal o všetky doklady, ktorými Obchodný register disponuje a ktoré by boli daňovým subjektom Build&Rent, s.r.o. predložené pri zmene konateľa spoločnosti z pôvodných konateľov: C. R., M. I. na nového konateľa od 14.07.2018 na osobu V. L.. Dožiadaný Okresný súd Bratislava I, Obchodný register zaslal správcovi dane v rámci odpovede doklady, ktoré sú identifikované na strane 5 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. V zmysle týchto dokumentov je V. L. konateľom spol. Build&Rent, s.r.o. s účinnosťou od 14.07.2018. Správca dane po realizácii príslušných procesov - zrušenia stupňa utajenia, prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR nahliadal do kontrolného výkazu spoločnosti Build&Rent, s.r.o. za zdaňovacie obdobie september 2018 a zistil, že tuzemským dodávateľom fakturovaných služieb spoločnosti Build&Rent, s.r.o. bol v kontrolovanom období subjekt RENT Slovakia s.r.o., Trnavská cesta 67, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 219 847. Keďže u priameho dodávateľa kontrolovaného subjektu, teda spoločnosti Build&Rent, s.r.o. nebolo preukázané a potvrdené dodanie fakturovaných služieb, správca dane podľa § 21 zákona č. 563/2009 Z.z. žiadal dožiadaním Daňový úrad Bratislava o preverenie, či v zdaňovacom období september 2018 subjekt RENT Slovakia s.r.o. obchodoval so spoločnosťou Build&Rent, s.r.o. a v akej oblasti, či dodal spoločnosti Build&Rent, s.r.o. služby - grafické práce, o aké grafické práce konkrétne sa jednalo, resp. čo bolo výstupom týchto grafických prác a s tým súvisiace informácie. Dožiadaný Daňový úrad Bratislava uvedené informácie žiadal oznámiť od subjektu RENT Slovakia s.r.o. prostredníctvom výzvy, ktorá sa však vrátila s poznámkou adresát neznámy. Predvolaný konateľ tohto subjektu V. V. sa na termín ústneho pojednávania na Daňový úrad Bratislava nedostavil. Zásielka mu adresovaná sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Na základe uvedených skutočností správca dane skonštatoval, že nebolo možné preveriť reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení uskutočnených medzi dodávateľom Build&Rent, s.r.o. a subdodávateľom RENT Slovakia s.r.o. Zároveň správca dane z údajov v informačnom systéme finančnej správy zistil, že dodanie grafických prác subdodávateľ - spoločnosť RENT Slovakia s.r.o. v zdaňovacom období september 2018 nepriznala. Spoločnosť RENT Slovakia s.r.o. nepodala daňové priznanie dane z pridanej hodnoty, ani kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie september 2018 a posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty podala za zdaňovacie obdobie august 2018.
V rámci výpovede na ústnom pojednávaní dňa 12.09.2019 konateľ daňového subjektu za prítomnosti účtovníka daňového subjektu pána B. F. uviedol, že nevie, kde v Bratislave má spoločnosť Build&Rent, s.r.o. sídlo. Osobne v sídle spoločnosti nebol, stretával sa s jej konateľom V., ktorého priezvisko si nepamätá, pričom spoločnosť Build&Rent, s.r.o. mu doporučil pán F. účtovník žalobcu, zmluva uzatvorená nebola a obchody sa realizovali bez objednávky. Nevie, kto konkrétne grafické práce vykonával, čo sa týka bannerov, s konateľom spoločnosti Build&Rent, s.r.o. sa dohodli ako majú bannery vyzerať, pričom žalobca poskytol produkčný plán, na základe čoho sa urobil banner a v rámci koordinácie rakúskej mediálnej agentúry bolo potrebné vytipovať najviac frekventované miesta s najväčšou premávkou, kde by sa billboardy, resp. citylighty umiestnili. Konateľ spoločnosti Build&Rent, s.r.o. aj napriek tomu, že je občanom Chorvátska, vedel po slovensky. Dodávateľské faktúry spoločnosti Build&Rent, s.r.o. mali byť uhradené v hotovosti konateľovi Build&Rent, s.r.o. v sídle žalobcu. Správca dane dňa 24.09.2018 zistil, že mu do emailovej schránky v priečinku nevyžiadaná pošta bol doručený email daňového subjektu, prílohou ktorého boli hotovostné úhrady predmetných faktúr. Tým, že nebolo preukázané vykonanie služieb - grafických prác, nebolo preukázané, že došlo k dodaniu fakturovaných služieb od subdodávateľa RENT Slovakia s.r.o., nevznikla spoločnosti Build&Rent, s.r.o. daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH a v dôsledku toho žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Číslo: 100425626/2020 zo dňa 13.02.2020 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102462259/2019 zo dňa 29.10.2019. Skonštatoval, že správca dane preveroval predmetné zdaniteľné obchody žalobcu ako odvolávajúceho sa, ktorý mu predložil faktúry a podal vysvetlenie k plneniam uvedeným na faktúre. V súlade s úpravou § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vykonal správca dane dokazovanie, pričom dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné pre určenie správy dane boli zistené čo najúplnejšie. Preveroval zdaniteľné obchody a vznik daňovej povinnosti u dodávateľa Build&Rent, s.r.o., pričom nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z faktúr, z ktorých si odpočítal žalobca daň. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu nebolo preukázané dodanie fakturovaných grafických prác dodávateľom uvedeným na faktúrach, t.j. subjektom Build&Rent, s.r.o. a u tohto dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Odvolávajúci sa - žalobca ako dôkaz o dodaní grafických prác predložil faktúry vrátane príloh, podal vysvetlenie k fakturovaným prácam a správca dane nespochybnil reálne vykonanie grafických prác. Pochybnosti správcu sa týkali dodávateľa prác, ktorého nevedel odvolávajúci sa preukázať, pretože nevedel uviesť konkrétnu osobu, s ktorou jednal v rámci obchodných vzťahov so spoločnosťou Build&Rent, s.r.o. Konateľ žalobcu pán P. C. na ústnom pojednávaní dňa 12.09.2019 uviedol, že za spoločnosť Build&Rent, s.r.o. jednal s osobou menom V., pritom osoba s takýmto menom nikdy nebola oprávnená za spoločnosť Build&Rent, s.r.o. konať, čoho dôkazom je výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Žalobca tak isto nemal vedomosť o sídle spoločnosti Build&Rent, s.r.o. Len samotným predložením faktúr vrátane ich príloh žalobca nevyčerpal dôkazné bremeno, keďže faktúra predstavuje len formálny doklad o vykonaní predmetného obchodu. Faktúra vrátane príloh aj jej zaúčtovanie v účtovníctve, ako aj uvedenie v povinných záznamoch pre DPH nie sú dôkazom toho, že žalobca je oprávnený uplatniť si odpočet DPH, pretože pri uplatnení práva na odpočítanie dane musí nastať aj vecné naplnenie podstaty, teda musí dôjsť k dodaniu deklarovaných zdaniteľných obchodov, a to konkrétnym dodávateľom, ktorý je na faktúre uvedený, čo v danom prípade bol subjekt Build&Rent, s.r.o. Keďže nebolo preukázané, že došlo k dodaniu predmetnej služby osobou uvedenou na faktúre, tejto osobe nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a následne nevzniklo právo odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane postupoval správne, keď v kontrolovanom zdaňovacom období neuznal odvolávajúcemu sa odpočet dane z predmetných faktúr. Žalobca ako odvolávajúci sa nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné a relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, čo znamená neunesenie dôkazného bremena ním samotným vo vzťahu k preukázaným skutočnostiam, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Nie je preto možné v prípade žalobcu ako odvolávajúceho sa použiť závery uvedené v rozsudku Afs 129/2016-147 a v rozsudku 5Sžf/7/2016 z 18.09.2017, pretože dôkazné bremeno neuniesol samotný žalobca. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), tieto rozsudky sa vzťahujú na prípady podvodného konania v rámci reťazca spoločnosti, čo však nebol posudzovaný prípad, a preto ich na danú vec nie je možné aplikovať. Pokiaľ ide o nevypočutie svedkyne C. R., ako bývalej konateľky Build&Rent, s.r.o., menová skončila funkciu štatutára 13.07.2018,
z ktorého dôvodu nebol opodstatnený postup realizáciou jej výsluchu v súvislosti s plneniami, ktoré nastali až v auguste 2018 a septembri 2018, kedy už nebola za Build&Rent, s.r.o. oprávnená konať.
3. Podaním zo dňa 30.03.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu. Navrhol zrušiť rozhodnutie správcu dane i žalovaného a tvrdil nesprávne právne posúdenie, nedostatočné zistenie skutkového stavu, skutočnosť, že zistený skutkový stav, ktorý vzal orgán štátnej správy za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a vadu konania s dôsledkom nezákonného rozhodnutia. Tiež tvrdil nevysporiadanie sa s námietkami žalobcu a so všetkými dôkazmi, ako aj nesprávne zhodnotenie dôkazov, nesprávne právne posúdenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane a nesprávne právne posúdenie v otázke unesenia dôkazného bremena, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Konkrétne v správnej žalobe vymedzil nasledovné žalobné body:
- Žalovaný sa nezaoberal argumentmi žalobcu, neodôvodnil a nevysporiadal sa s nimi, oproti čomu konateľ daňového subjektu pán P. C. so správcom dane spolupracoval, preberal poštu, bol súčinný. Pri neúčasti na ústnom pojednávaní sa ospravedlnil a ústneho pojednávania dňa 12.09.2019 sa zúčastnil.
- Správca dane nezaslal daňovému subjektu oboznámenie sa so zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly, ku ktorým by mal možnosť sa daňový subjekt vyjadriť a v prípade po konštatovaných pochybnostiach žalovaného následne doplniť dôkazy ešte počas daňovej kontroly. Správca dane tak pochybil, keď nevyslovil svoje pochybnosti včas, v dôsledku čoho žalobca tvrdí, že ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku nebolo dodržané. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžf/65/2016. Keďže správca dane daňovému subjektu svoje pochybnosti neoznámil už keď u neho tieto vznikli, porušil takýmto postupom správca dane právo daňového subjektu vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly a ku spôsobu ich zistenia, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a z tejto situácie vyvodil záver o nezákonnosti rozhodnutia správcu dane, ktorú potvrdil, resp. neodstránil aj žalovaný. Skutočnosť existencie pochybností správcu dane neuvádzal ani protokol z daňovej kontroly, vyjadrenia daňového subjektu k protokolu nevzal správca dane do úvahy a nevykonal dôkazy, ktoré daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu navrhol na odstránenie pochybností správcu dane, a to konkrétne výsluch účtovníka, ktorý s dodávateľom služieb opakovane rokoval.
- Správca dane i žalovaný zohľadnili len dôkazy v neprospech žalobcu, a to konkrétne nekontaktnosť subjektu Build&Rent, s.r.o. oproti čomu nevzali do úvahy rozsiahle dôkazy predložené žalobcom o obchodoch so subjektom Build&Rent, s.r.o., a to konkrétne faktúry ako aj grafické ukážky prác a ďalších služieb, resp. dodávaných produktov, ďalej úhrady dodávateľských faktúr prostredníctvom pokladničných dokladov, resp. v hotovosti pri odovzdaní a tak isto nespomenuli e-mailovú komunikáciu. Správca dane nevysvetlil prečo dôkazy, ktoré zohľadnil ako dôkazy v neprospech žalobcu, vníma ako dôkazy s vyššou výpovednou hodnotou ako dôkazy, ktoré produkoval žalobca. Žalobca zdôraznil, že subjekt Build&Rent, s.r.o. v čase realizácie obchodov bol plne funkčnou obchodnou spoločnosťou a následná nekontaktnosť tohto subjektu nemôže byť žalobcovi na ťarchu pričítaná za stavu, ak žalobca predkladá na preukázanie realizácie plnenia v obchodných vzťahoch obvyklé doklady. Žalobca v správnej žalobe, ale aj v daňovom konaní detailne špecifikoval dodávateľom dodané produkty, pričom zdôraznil, že Daňový poriadok špecifikáciu tovaru neukladá (§ 74 ods. 1 zákona o DPH kladie len požiadavku špecifikácie množstva a druhu a § 10 ods. 1 zákona o účtovníctve kladie len požiadavku na obsah účtovného prípadu a označenie účastníkov). Žalobca teda nemá zo zákona vyplývajúcu povinnosť vo faktúrach alebo v iných účtovných dokladoch uvádzať akýkoľvek konkrétny identifikátor. Žalobcom predložené doklady sú priamym dôkazom reálnosti fakturovaných obchodov vzájomne vecne a časovo nadväzujú. Zároveň žalobca predložil úhrady za dodaný tovar a doklady o následnom dodaní tovaru ďalším subjektom. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku NS SR 5Sžf/7/2016.
- Správca dane porušil zásadu zistenia skutkového stavu čo najpresnejšie. Nevypočul účtovníka daňového subjektu pána F., ktorý jednal za daňový subjekt na základe poverenia daňového subjektu s dodávateľom. Závery správcu dane a žalovaného sú jednostranné, vyznievajú v neprospech žalobcu a nevykonanie dôkazu výsluchom svedka pána F. nebolo ani zdôvodnené. Žalobca priamo v správnej žalobe navrhol opätovne pána F. vypočuť, a to na okolnosť jednania s dodávateľom a aj k počiatkom spolupráce daňového subjektu a dodávateľa a tiež k opatrnosti pri výbere obchodných partnerov. Žalobca zdôraznil, že to, kde sa obchod dojednáva, je vecou dohody.
- Daňový subjekt nemôže niesť zodpovednosť za pochybenia dodávateľa, či subdodávateľa a ani za nekontaktnosť dodávateľa.
- Daňový subjekt tvrdí, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno, splnil si dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno uniesol. Nepotvrdenie niektorých skutočností nekontaktnou osobou nemôže byť brané ako dôkaz nedodania tovaru, ak existujú doklady, na základe ktorých možno dodávku overiť. V tejto časti poukázal na závery podľa rozhodnutia NSS ČR Afs 129/2016. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 12.09.2019, aj vo vyjadrení k protokolu objasnil, že s dodávateľom komunikoval pán F..
- Správca dane sa nevysporiadal s otázkou zavinenia, nepreukázal, že by daňový subjekt vedel alebo musel vedieť o porušení ostatných daňových povinností. Dobromyseľnosť v obchodnoprávnych vzťahoch sa predpokladá a žalobca nemôže automaticky zodpovedať za nekonanie iných daňových subjektov. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudku ESD C-354/03 Optigen, v zmysle záveru ktorého je potrebné vždy preukázať, že odpočet bol uplatnený neoprávnene, každá transakcia musí byť posudzovaná samostatne, správca dane nepreukázal priamy alebo nepriamy úmysel žalobcu zneužiť systém DPH, ani jeho vedomosť o jeho účasti na podvodnom konaní. Správca dane a žalovaný vykladali zákon o DPH extenzívne v neprospech žalobcu. Dôkazné bremeno nezákonného konania je na orgánoch finančnej správy a uvedené vyplýva i zo záverov rozsudkov NS SR sp.zn. 6Sžf/10/2012, sp.zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 3Sžf/1/2010, ako aj rozsudku NSS sp. zn. 5Afs/15/2010. Či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom, preukazuje, a teda je dôkazným bremenom správcu dane (rozsudok ESD C-80/11).
- Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, nakoľko v nich absentuje odôvodnenie hodnotenia dôkazov a použitia úvahy. Daňové konanie je dvojinštančné a žalovaný len prevzal argumenty správcu dane, jeho závery sú nepresvedčivé, nedostatočne odôvodnené a skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ rozhodnutia, je v rozpore so spisom a nemá v nich oporu. V odôvodnení správcu dane i žalovaného absentujú odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky prípadu. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca tvrdí, že boli porušené jeho práva, neboli dodržané niektoré zásady daňového konania. Rozhodnutie je založené na pochybnostiach, pričom nebola zohľadnená zásada „in dubio mitius“. Správca dane sa má riadiť zásadou voľného hodnotenia dôkazov a má v zmysle zásady zákonnosti postupovať v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, v súčinnosti s daňovým subjektom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá požiadavke § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože nevymedzuje skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a ani to ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami a návrhmi žalobcu. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku NS SR 5Sžf/37/2016.
4. Podaním zo dňa 04.06.2020 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Poukázal na závery podľa odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného, pričom zdôraznil, že bol žalobca povinný preukázať materiálny podklad plnenia, ktorým je samotné zdaniteľné plnenie, pričom uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu. Nebolo preukázané, že došlo k dodaniu predmetnej služby osobou uvedenou na faktúre a že tejto osobe vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. V nadväznosti na to nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. K námietke na doplnenie dokazovania formou vypočutia svedka pána F., žalovaný uviedol, že nie je dôvodná, pretože žalobca neuviedol, aké dôkazy by mohol poskytnúť pán F. k plneniam od dodávateľa Build&Rent, s.r.o. Menovaný bol účtovníkom daňového subjektom, nebol osobou oprávnenou na konanie za túto spoločnosť a nebol ani splnomocneným zástupcom spoločnosti. Pán F. mal odporučiť kontakt na pána menom V., ktorý mal navštíviť žalobcu v sídle jeho spoločnosti. Uvedené vo svojej výpovedi potvrdil štatutárny zástupca žalobcu. Z vyjadrenia žalovaného nebolo preukázané, kto konkrétne bola osoba vystupujúca pod menom V. a ani za akú spoločnosť mala oprávnenie konať. V nadväznosti na to žalovaný nevzhliadol dôvod na vypočutie svedka F., nakoľko nemal informácie o tom, že by sa menovaný podieľal na uskutočňovaní obchodov s dodávateľskou spoločnosťou Build&Rent, s.r.o. Žalovaný zdôraznil, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia preukázať. Samotné predloženie daňových dokladov - faktúr nie je postačujúce, ak daňový subjekt zároveň nepreukáže, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené tak, ako boli deklarované na predložených faktúrach, a to konkrétnou zdaniteľnou osobou uvedenou na faktúrach, čo v danom prípade žalobca nepreukázal. Na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo u deklarovaného dodávateľa Build&Rent, s.r.o. vykonané, boli pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní plnení v nadväznosti na existenciu vzniku daňovej povinnosti u deklarovaného subjektu Build&Rent, s.r.o. oprávnené. Správca dane spochybnil deklarovaného dodávateľa, dôkazné bremeno preto zostalo na žalobcovi, aby pochybnosti správcu dane odstránil.
Pokiaľ ide o námietku, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, táto nie je podľa žalovaného dôvodná, pretože žalobca nepoukázal konkrétne na skutočnosti, pre ktoré je rozhodnutie nepreskúmateľné alebo nezrozumiteľné a zároveň neuviedol, aké boli nedostatočné dôvody na strane žalovaného, ani v čom bolo rozhodnutie nedostatočne odôvodnené.
5. Žalobca podal repliku podaním zo dňa 13.08.2020. Zdôraznil, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobca na ústnom pojednávaní nevedel preukázať ako prebiehala komunikácia s dodávateľom a ani nepreukázal vykonanie služieb spoločnosťou Build&Rent, s.r.o. Žalobca opätovne uvádza, že jednanie a rokovania za daňový subjekt s dodávateľom komunikoval najmä účtovník daňového subjektu pán F., a to na základe poverenia konateľa, pretože pán F. sám dal odporúčanie daňovému subjektu na dodávateľa. Osobne so zástupcom dodávateľa sa stretol aj konateľ daňového subjektu ako sám uviedol, ale po zvážení všetkých okolností uznal, že rokovania môžu ďalej prebiehať aj cez pána F., pričom daňový subjekt tento priebeh komunikácie objasnil práve na danom ústnom pojednávaní dňa 12.09.2019 a opakovanie vo vyjadrení k protokolu. Skutočnosť, že konateľ daňového subjektu poznal len krstné meno osoby, ktorá jednala a vykonala za dodávateľa Build&Rent, s.r.o. grafické práce, nie je dôkazom toho, že nebolo preukázané vykonanie služby spoločnosťou Build&Rent, s.r.o. Je úplne bežné, že konatelia spoločností delegujú rokovania s klientmi, vybavovanie obchodov a získanie a zadávanie zákaziek na svojich zamestnancov, pričom v takom prípade je konateľ informovaný len o výsledku a o samotnom priebehu nevie alebo len veľmi okrajovo. Toto je bežná prax podnikania v akejkoľvek spoločnosti, ktorá je ponechaná výlučne na vôli podnikajúcich subjektov a ktorá v žiadnom prípade nemôže byť žalovaným dávaná ako príklad, ktorým preukazuje to, že vykonanie služby nebolo vykonané spoločnosťou Build&Rent, s.r.o. Žalobca poukazuje na postoj ESĽP v súvislosti s platením daní do štátneho rozpočtu, pri ktorom musí byť zachovaná spravodlivá rovnováha medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a povinnosťou chrániť základné práva jednotlivca. Pri aplikovaní tohto pravidla na daňovú či poplatkovú povinnosť vo veci Buffalo, s.r.o. v likvidácii c/a Taliansko (2003). Podpornými dôkazmi, ktorými sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu, sú ďalšie dôkazy napr. zmluvy, doklady o preprave, doklady o zaplatení kúpnej ceny a podobne. V danom prípade boli správnemu orgánu poskytnuté zo strany žalobcu aj podporné dôkazy. Ako prílohu repliky predložil žalobca odpoveď na výzvu na predloženie dôkazov, ktorú zaslal i správnemu orgánu spolu s príslušnými dôkazmi. Tieto dôkazy sú prevažne v elektronickej podobe, pričom správnemu orgánu boli poskytnuté na USB kľúči. Tento by mal byť súčasťou administratívneho spisu. Spoločnosť žalobcu mala v zdaňovacom období september 2018 jedného zamestnanca na pracovný pomer, a to T.. Z. E., ďalej v zdaňovacom období august a september 2018 spolupracovala so živnostníkom pánom M.. P. M. a subdodávateľmi Homemedia s.r.o., Build&Rent, s.r.o. a so spoločnosťou ZZ Rent, s.r.o., pričom s nimi spolupracuje v prípade veľkých projektov, kde žalobcovi pomáhajú s komunikačnou a strategickou činnosťou kampaní. Kde a akým spôsobom to zastrešujú subdodávatelia žalobcu, je ich obchodným tajomstvom. Kreatívci a marketingoví špecialisti sú v odvetví, v ktorom pôsobí žalobca veľmi žiadaní a takmer žiaden subjekt ich neprezradí, aby sa ich klienti, či spolupracujúce spoločnosti na tieto osoby neobrátili napriamo a neobchádzali ich. Za tým účelom navrhol žalobca vypočuť v replike aj svedka, a to T.. Z. E. a to v prípade, ak by súd žiadal bližšie objasniť okolnosti spolupráce s dodávateľom Build&Rent, s.r.o. aj od inej osoby ako štatutára žalobcu.
6. Podaním zo dňa 03.09.2020 reagoval žalovaný na vyjadrenie sa žalobcu k replike tak, že žalobca mal v priebehu daňovej kontroly, ako aj počas vyrubovacieho konania dostatočný priestor na to, aby predložil správcovi dane dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ako aj navrhol správcovi dane vykonanie dôkazov dostupných správcovi. Návrh na vypočutie svedkyne T.. Z. E. počas celého výkonu kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní nebol vznesený. Zároveň žalobca neuviedol ako by výpoveď tejto svedkyne prispela k objasneniu skutkového stavu, v nadväznosti na čo tento návrh považuje žalovaný za nedôvodný. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.09.2020 bolo žalobcovi zaslané na vedomie.
7. Žalobca podaním zo dňa 18.01.2021 učinil vyjadrenie ku konaniu, ktoré bolo zaslané žalovanému s výzvou na vyjadrenie sa a s doložkou, že na ďalšie vyjadrenia nemusí správny súd prihliadať. Žalovaný žiadnu ďalšiu argumentáciu oproti už uvedenej argumentácii podľa jeho podaní zo dňa 04.06.2020 a 03.09.2020 neuviedol.
8. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj napadnutého rozhodnutia a postup správnych orgánov, ktorý viedol k vydaniu týchto rozhodnutí, vychádzajúc zo
žalobných bodov vymedzených žalobcom vo včas podanej správnej žalobe s poukazom na úpravu § 183 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej SSP) a skonštatoval nedôvodnosť žalobných bodov, v nadväznosti na čo rozhodol podľa § 190 SSP o zamietnutí žaloby. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 a) až e) SSP (žalobca cestou právneho zástupcu podľa podania zo dňa 08.02.2021 vyjadril na výzvu súdu súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, teda na pôvodnom návrhu na nariadenie pojednávania netrval). Na termíne verejného vyhlásenia rozsudku určeného na deň: 24.02.2021 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
9. Podľa § 177 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - ďalej ako Daňový poriadok: Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku: Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo po f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku: Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 30.09.2018 - ďalej ako zákon o DPH: Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
10. Žaloba v tejto veci je všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 a nasl. SSP. V nadväznosti na to vyhodnocoval správny súd predloženú správnu žalobu vo väzbe na obsah námietok podľa žalobných bodov vo včas podanej správnej žalobe s poukazom na koncentračnú zásadu ovládajúcu konanie o takejto všeobecnej správnej žalobe. Vychádzajúc z uvedeného neexistoval právny základ na to, aby správny súd prihliadal na dôvody a ani na nové dôkazné návrhy uvedené až v replike žalobcu podľa podania žalobcu zo dňa 13.08.2020. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, ktoré boli uvedené vo včas podanej správnej žalobe, správny súd uvádza nasledovné závery: Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný sa nevysporiadali s argumentmi žalobcu, že sa nimi nezaoberali, oproti čomu zároveň žalobca zdôrazňoval, že konateľ žalobcu pán P. C. so správcom dane spolupracoval, ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní a na ďalší správcom dane určený termín pojednávania sa riadne ustanovil, správny súd túto námietku hodnotí ako nedôvodnú. Správny súd nespochybňuje skutočnosť, že sa konateľ žalobcu na ústne pojednávanie dňa 12.09.2019 pred správcu dane riadne ustanovil, avšak zdôrazňuje, že z jeho výpovede, ktorú správca dane náležite a s vyvodením správnych záverov pokiaľ ide o hodnotenie jej obsahu podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, nevyplynulo preukázanie splnenia materiálnych podmienok vzniku práva žalobcu na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) všetko zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty vo vyššie citovanom znení. Konateľ žalobcu vo svojom vyjadrení nevedel presne označiť osobu, ktorá za dodávateľa - konkrétne za subjekt Build&Rent, s.r.o., so sídlom Vlčie Hrdlo 60, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 07 (do 13.09.2018 mal tento subjekt obchodné meno Car Pro-Rent, s.r.o.) IČO: 51 659 468 - ďalej ako dodávateľ alebo Build&Rent, s.r.o., či už ako konateľ alebo osoba oprávnená na konanie za tohto dodávateľa na základe iného hmotnoprávneho titulu (splnomocnenia alebo poverenia alebo v zmysle úpravy podľa § 15 ods. 1 Obchodníka zákonníka a podobne), konala pri realizácii plnenia podľa predmetných faktúr. Tým nebolo možné vypočutím takejto osoby po jej dohľadaní preveriť reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení, ktoré sa mali uskutočniť medzi dodávateľom Build&Rent, s.r.o. a subdodávateľom RENT Slovakia s.r.o., so sídlom Trnavská cesta č. 67, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 219 847 (ďalej aj len RENT Slovakia s.r.o.) v smere preverovania vzniku daňovej povinnosti dodávateľa Build&Rent, s.r.o. ako osoby uvedenej na faktúrach predložených žalobcom podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Samotná žalobcom (jeho konateľom) zdôrazňovaná súčinnosť teda nebola preto dostatočná vzhľadom na obsah jeho výpovede. Námietka nevysporiadania sa s argumentáciou žalobcu nie je hodnotená správnym súdom ako dôvodná primárne vzhľadom na jej všeobecnosť, kedy žalobca ani vo včas podanej správnej žalobe neidentifikoval konkrétne argumenty žalobcu, s ktorými sa správca dane a žalovaný nevysporiadali, resp. k nim nezaujali stanovisko. Zároveň postup správcu dane tak, ako vyplýva z pripojeného administratívneho spisu, kedy tento nevykonal len formálnu kontrolu dokladov predložených žalobcom
- predmetných faktúr a ich príloh ako aj ďalších žalobcom produkovaných dokladov, vrátane tých na ktoré poukázal žalobca v replike a mali byť poskytnuté správcovi dane na USB kľúči (ktorý USB kľúč ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 12.09.2019 č. 102148048/2019, strana 9, bol žalobcovi vrátený), ale zameral sa na preverenie vecného plnenia a toho, či plnenie uvedené na faktúrach skutočne odráža realitu, či majú žalobcom predložené faktúry i materiálny základ, a to vo všetkých súvislostiach vrátane tvrdení žalobcu uvádzaných v rámci daňovej kontroly, vyvracia tvrdenie žalobcu o nevysporiadaní sa s argumentáciou žalobcu a o nezaujatí stanoviska k nej. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane, že mu tieto pochybnosti neboli oznámené hneď ako ich správca dane nadobudol, že protokol, ktorý mu bol doručený, tieto pochybnosti nevymedzuje a že mu správca dane nezaslal oboznámenie so zistenými skutočnosťami v daňovej kontrole, a tým mu neumožnil vyvrátiť pochybnosti správcu dane ešte počas daňovej kontroly a v tejto súvislosti poukazoval žalobca na úpravu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a zdôrazňoval, že týmto postupom mu nebolo umožnené vyjadriť sa k priebehu a výsledkom daňovej kontroly, ako aj k spôsobu zistenia týchto výsledkov podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, nie je táto námietka žalobcu správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Pri tomto závere vychádza správny súd z obsahu administratívneho spisu, a to konkrétne so zápisnice správcu dane z ústneho pojednávania č. 102148048/2019 zo dňa 12.09.2019, z ktorej v časti „Hlavný predmet pojednávania“ vyplýva vymedzenie tohto hlavného predmetu nasledovne: Podanie vyjadrenia konateľa spol. Creo advertising, s.r.o. k dodávateľsko - odberateľským vzťahom spol. Creo advertising, s.r.o. všeobecne a konkrétne za zdaňovacie obdobia august 2018 a september 2018 a oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania správcu dane, vykonaného počas výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie august 2018 a daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2018. Uvedenému vymedzeniu hlavného predmetu ústneho pojednávania podľa tejto zápisnice o ústnom pojednávaní korešponduje aj obsah tejto zápisnice, kde konkrétne na strane 3 správca uvádza, že po podaní vyjadrenia oboznámil správca dane konateľa spol. Creo advertising, s.r.o. s priebehom a výsledkami dokazovania správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie august 2018 a daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2018. V ďalšej časti zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 12.09.2019 je potom identifikovaný postup správcu dane v rámci priebehu dokazovania a z toho vyplývajúce výsledky dokazovania správcu dane v priebehu daňovej kontroly. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu o absencii oboznámenia daňového subjektu so zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly a výsledkami daňovej kontroly nezodpovedá skutočnosti. Rovnako samotný obsah zápisnice z ústneho pojednávania správcu dane zo dňa 12.09.2019 vyvracia ako nedôvodnú námietku žalobcu o tom, že nebol, resp. nebol hneď po ich vzniku oboznámený správcom dane s pochybnosťami správcu dane o vzniku práva na odpočet DPH. V zápisnici z ústneho pojednávania správcu dane zo dňa 12.09.2019, a to konkrétne na strane 7 a 8 jej písomného vyhotovenia správca dane skonštatoval, že nakoľko u priameho dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu, t.j. spoločnosti Build&Rent, s.r.o. nebolo potvrdené a listinnými dôkazmi preukázané dodanie fakturovaných služieb, zaslal správca dane v zmysle § 21 Daňového poriadku dožiadanie na Daňový úrad Bratislava zo dňa 08.04.2019, prostredníctvom ktorého požiadal o preverenie spoločnosti RENT Slovakia s.r.o. vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu august 2018 a september 2018 a oznámenie skutočností identifikovaných v texte tohto dožiadania tak, ako sú uvedené aj v tejto texte zápisnice o ústnom pojednávaní. Následne správca dane konštatuje, že v zmysle odpovede Daňového úradu Bratislava nebolo možné na základe uvedených skutočností preveriť reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení uskutočnených medzi dodávateľom Build&Rent, s.r.o. a subdodávateľom RENT Slovakia s.r.o. Na otázku správcu dane v znení: „V súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Na výzvu správcu dane, či sa žalobca cestou štatutárneho zástupcu chce vyjadriť k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia, prípade predložiť doklady týkajúce sa predmetných obchodných prípadov, ktoré neboli ešte správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly predložené a či chce, aby vyjadrenie bolo uvedené v protokole?“, štatutárny zástupca žalobcu pán P. C. odpovedal: „So spol. Build&Rent, s.r.o. bola ku koncu ťažká komunikácia, neviem, čo by som k uvedenému viac dodal. Chcem, aby moje vyjadrenie bolo uvedené v protokole.“ Na otázku správcu dane, či chce k predmetu konania niečo dodať, štatutárny zástupca žalobcu pán P. C. uviedol: „Nie.“ Z uvedených častí obsahu zápisnice z ústneho pojednávania pred správcom dane zo dňa 12.09.2019 jednoznačne a nepochybne vyplýva zadefinovanie východísk (dôvodov) a aj samotných záverov správcu dane, ktoré vyústili správne a zákonne do odôvodnených pochybností správcu dane o splnení hmotnoprávnych podmienok vzniku práva žalobcu na odpočet DPH a tiež dôsledné odôvodnenie z toho vyplývajúceho ďalšieho postupu správcu dane pri preverovaní vecného plnenia deklarovaného faktúrami predloženými žalobcom. Rozpor rozhodnutia správcu dane a tým ani žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, s úpravou podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a ani so závermi žalobcom označeného rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžf/65/2016 konštatovať nie je možné, pretože ako vyplýva z vyššie citovaných pasáží zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 12.09.2019 potom ako správca dane jasným a zrozumiteľným spôsobom dal najavo svoje pochybnosti, žalobca poznal obsah svojho dôkazného bremena a z toho vyplývajúcej dôkaznej povinnosti. Ako nedôvodnú hodnotí správny súd i námietku žalobcu o absencii priestoru vytvoreného postupom správcu dane pre reakciu daňového subjektu na zaprezentované oboznámenie zo strany správcu dane so zistenými skutočnosťami v rámci výkonu daňovej kontroly a výsledkami dokazovania správcu dane v priebehu daňovej kontroly a na to sa viažucimi pochybnosťami správcu dane. Opäť z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 12.09.2019, a to konkrétne z jej časti na strane 8 vyplýva skutočnosť, že správca dane svojim postupom vytvoril dostatočný priestor pre daňový subjekt na to, aby sa vyjadril v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a aby navrhol, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia tak, ako je citované vyššie. Z citovaných častí obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 12.09.2019 vyplýva, že správca dane zrejmým spôsobom vo vzťahu k daňovému subjektu - žalobcovi vyjadril pochybnosti o vzniku práva na odpočet DPH tak, ako to jednoznačne vyplýva zo strany 7 zápisnice z ústneho pojednávania, podľa ktorej: „Nakoľko u priameho dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu, t.j. v spoločnosti Build&Rent, s.r.o. nebolo potvrdené
listinnými dôkazmi preukázané dodanie fakturovaných služieb, realizoval správca dane v rámci ďalšieho postupu dožiadanie“ a to tak, ako vyplýva z uvedenej časti zápisnice z ústneho pojednávania. Rovnako aj zo samotného protokolu z daňovej kontroly č. 102275840/2019 zo dňa 02.10.2019, vyplývajú konštatovania správcu dane, z ktorých je jednoznačné a nepochybné prezentovanie pochybností správcu dane. Konkrétne na strane 11 správca dane uvádza: „Tým, že nebolo preukázané vykonanie služieb - grafických prác, nebolo preukázané, že došlo k dodaniu fakturovaných služieb od subdodávateľa RENT Slovakia s.r.o., nevznikla spoločnosti Build&Rent, s.r.o. daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z.z., následkom čoho nevzniklo spoločnosti Creo advertising, s.r.o. právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. z predložených faktúr“, ktoré sú v protokole následne uvedené. Správca dane na strane 12 protokolu uvádza: „Nakoľko sa jedná o hmotnoprávne podmienky, nestačí len existencia konkrétnej faktúry, aj keď obsahuje všetky formálno - právne náležitosti. Správca dane overoval, či údaje uvedené na predloženej faktúre odrážajú skutočnosť. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Správca dane preto skúma uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale aj overuje podklady potrebné pre správne a úplné zistenie dane. Na uplatnenie odpočítania DPH nepostačuje iba predloženie faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, preukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre, pričom uvedený princíp musí byť splnený na všetkých stupňoch v zistenom reťazci, t.j. nie len u priameho dodávateľa, ale aj u ďalších zistených subdodávateľov“. So samotnými námietkami žalobcu smerujúcimi voči zisteniam správcu dane v daňovej kontrole, ktoré v zásade prvýkrát daňový subjekt prezentoval až v rámci vyjadrenia sa k doručenému protokolu z daňovej kontroly podľa podania daňového subjektu zo dňa 21.10.2019, sa správca dane dôsledne v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal a zaujal k nim hodnotiace stanovisko. Skonštatoval, že k zisteniam správcu dane, ktoré boli v protokole uvedené, daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej kontroly a ani správcovi dane nenavrhol ďalšie šetrenia, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 102456419/2019 zo dňa 29.10.2019. Správny súd konštatuje, že uvedený záver správcu dane korešponduje obsahu pripojeného administratívneho spisu. Rovnako i napadnuté rozhodnutie žalovaného v odôvodnení náležite reaguje na argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, ktoré sa v podstatnom obsahu vrátane zdôrazňovanej judikatúry NSS, NS SR a SD EÚ preniesli do odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno neuniesol žalobca, pretože nevedel uviesť základný údaj o spolupráci so spoločnosťou dodávateľa, a to označiť osobu, s ktorou na strane dodávateľa jednal. Táto okolnosť vylučuje aplikáciu rozhodnutia NSS sp.zn. Afs/126/2016, NS SR sp.zn.5 Sžf/7/2016 ale i rozhodnutí ESD (sp.zn. C-354/03 (Optigen), sp.zn. C-355/03 (Fulcrum Elektronics), sp.zn. C-484/03 (Bond House)), ktoré rozhodnutia SD EÚ sú založené na závere o podvodnom konaní. Správny súd tento záver hodnotí ako správny a zákonný a dodáva, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i žalovaného vyplýva dostatočne a zrozumiteľne správne vymedzenie východísk označených rozhodnutí, ktoré aplikáciu uvedených rozhodnutí na prejednávanú vec vylučujú, a to primárne pri zohľadnení dôvodu, na ktorom správca dane a žalovaný založili svoje rozhodnutia (nepreukázanie plnenia dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach) a pri zohľadnení správneho a zákonného záveru správnych orgánov o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti plnenia dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach. Skutočnosť, že uvedené závery správcu dane a žalovaného nekorešpondujú tvrdeniam a predstavám žalobcu je v tejto súvislosti irelevantná. Osobitne pokiaľ ide o dôkazné návrhy žalobcu, správny súd konštatuje na základe obsahu administratívneho spisu, že osoba pána B. F. (účtovníka žalobcu) bola pri realizácii úkonu výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu podľa zápisnice o ústnom pojednávaní správcu dane zo dňa 12.09.2019. Štatutárny zástupca žalobcu k tejto osobe v rámci vyjadrenia sa podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 12.09.2019 uviedol jedine to, že ide o osobu, ktorá mu odporučila subjekt Build&Rent, s.r.o. vtedy, keď hľadal externých dodávateľov. Cez osobu pána F. sa skontaktoval s osobu menom V., ktorý bol konateľom spol. Build&Rent, s.r.o. a pán V. prišiel k žalobcovi do firmy. Žalobca cestou štatutárneho zástupcu žalobcu ani po oboznámení so zisteniami v daňovej kontrole zo strany daňového subjektu a po konštatovaní pochybností správcu dane podľa zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 12.09.2019 žiadne ďalšie skutočnosti a súvislosti týkajúce sa osoby pána F. v rámci daňovej kontroly neuvádzal. Žalobca cestou štatutárneho zástupcu žalobcu nenavrhol v súlade s plnením dôkaznej povinnosti podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku výsluch osoby pána F. ako svedka. Následne vo vyjadrení sa k protokolu opätovne uviedol len zopakovanie skutočností tak, ako boli správne uvedené a správcom dane zadokumentované v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 12.09.2019, pričom svoje vyjadrenie doplnil ešte zdôraznením skutočnosti, že
konateľ daňového subjektu dodržal zásadu opatrnosti a obozretnosti pri výbere obchodného partnera a preveril si dodávateľa ako aj jeho prácu, pričom nečerpal iba z informácií od svojho účtovníka pána F.. Z uvedeného je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že žalobcovi nič nebránilo výsluch osoby pána F. navrhnúť v súlade s riadnym plnením dôkaznej povinnosti žalobcu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, čo neučinil. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v daňovej kontrole má primárne daňový subjekt a správca dane dokazovanie vedie a pri hodnotení dôkazov verifikuje tvrdenia a dôkazy produkované daňovým subjektom. Zároveň zo skutočností uvádzaných štatutárnym zástupcom žalobcu v rámci ústneho pojednávania dňa 12.09.2019 vyplýva, že osoba pána F. mala žalobcovi dodávateľa len odporučiť, a teda z takéhoto vyjadrenia sa štatutárneho zástupcu žalobcu nevyplýva, že by osoba pána F. ako osoba oprávnená na konanie za žalobcu i s dodávateľom žalobcu akokoľvek komunikovala. Skutočnosť, že pán F. s dodávateľom žalobcu sám priamo rokoval, nebola žalobcom v daňovej kontrole uvádzaná (takéto vyjadrenie sa žalobcu nevyplýva ani z vyjadrenia v rámci ústneho pojednávania z 12.09.2019, ani z vyjadrenia sa k protokolu z daňovej kontroly, ktoré vyjadrenie je z 21.10.2019, ani z reakcie žalobcu na výzvu správcu dane na predloženie dokladov doručenej správcovi dane dňa 14.02.2019 a nevyplýva ani z odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane), v nadväznosti na čo je ako správny a zákonný, a teda súladný s úpravou podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku hodnotený postup správcu dane, keď tento bez dôkaznej iniciatívy daňového subjektu k výsluchu osoby pána F. neprikročil. Rovnako z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca, plniac si svoju dôkaznú povinnosť, aktívne v administratívnom konaní navrhol ako svedka vypočuť T.. Z. E.. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje úpravu rozhodného momentu pre posudzovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia správnym súdom v zmysle § 135 ods. 1 SSP, ktorým je moment právoplatnosti napadnutého rozhodnutia v spojení so skutočnosťou, že správny súd nie je súdom skutkovým. Dôkazný návrh na výsluch svedka p. F., podaný až v obsahu správnej žaloby spolu s tvrdeniami žalobcu o tom, že pán F. sa priamo na komunikácii s obchodným partnerom žalobcu Build&Rent, s.r.o. zúčastnil - opakovane s ním rokoval a podieľal sa na tejto komunikácii, hodnotí správny súd ako účelový, učinený zo strany žalobcu už len v snahe zvrátiť závery správcu dane a žalovaného, ktoré vychádzali z náležitého vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania v daňovej kontrole. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil nevykonanie výsluchu svedkyne C. R. bývalej konateľky spoločnosti Build&Rent, s.r.o. s prihliadnutím na skutočnosť ukončenia jej funkcie štatutárneho zástupcu označeného dodávateľa k 13.07.2018 a v spojení so skutočnosťou vymedzenia preskúmavaného zdaňovacieho obdobia ako september 2018. Správny súd konštatuje, že skutkový stav bol správcom dane zistený dostatočne pre riadne posúdenie veci, má oporu v administratívnom spise a námietka jeho nedostatočného zistenia nie je dôvodná. Vyhodnotenie dôkazov správcom dane spĺňa požiadavky vyplývajúce z úpravy § 3 ods. 3 Daňového poriadku, teda správca dane vykonané dôkazy vyhodnotil náležite a v súlade so zákonom upravenou zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Záverom správcu dane ani žalovaného pri hodnotení vykonaných dôkazov nie je možné vytknúť jednostrannosť a žalobcom namietané preferovanie dôkazov svedčiacich v neprospech žalobcu. Je potrebné zdôrazniť, že správca dane nespochybnil reálne vykonanie plnenia a ani uskutočnené úhrady dodávateľských faktúr, ale subjekt dodávateľa fakturovaných prác, ktorý je na faktúrach uvedený. Ani nesporná skutočnosť reálnej existencie plnenia, ktoré bolo fakturované predmetnými faktúrami, a to ani v spojení s realizovanými úhradami dodávateľských faktúr a prípadným použitím plnenia podľa týchto faktúr pre ďalšie dodávky žalobcu pre jeho odberateľov, skutočnosť realizácie plnenia osobou uvedenou na predmetných faktúrach nepreukazujú. Na tomto závere nič nemení ani obsah faktúr, ktoré vymedzujú fakturované plnenie vecne a množstvom a ani prílohy týchto faktúr tak, ako boli produkované žalobcom v daňovom konaní a sú prílohou administratívneho spisu - grafické ukážky prác a ďalších služieb, pretože týmito dôkazmi nie je preukázané realizovanie plnenia dodávateľom Build&Rent, s.r.o. a tým vznik daňovej povinnosti tohto subjektu podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, všetko i za stavu, keď vystavené faktúry po formálnej stránke spĺňajú požiadavky kladené na formálnu podmienku odpočtu DPH, a teda obsahujú všetky formálno- právne náležitosti. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že predmetné faktúry sú len dôkazom o naplnení uvedenej formálnej podmienky odpočtu DPH, a to i za stavu ich vecnej a časovej nadväznosti a súvislosti k realizovaným úhradám a prípadne ďalším dodávkam pre odberateľov žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal, že na jeho ťarchu bola pričítaná nekontaktnosť dodávateľa Build&Rent, s.r.o. a že nemôže zodpovedať za pochybenia tohto dodávateľa alebo jeho subdodávateľa, nie je ani táto námietka zo strany správneho súdu hodnotená ako dôvodná. Správca dane i žalovaný vyhodnocovali nekontaktnosť dodávateľa žalobcu spolu s ostatnými zisteniami, a teda nešlo o jedinú zohľadňovanú skutočnosť. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov má každý podnikateľský subjekt povinnosť zachovať potrebnú mieru obozretnosti pri výbere konkrétneho subjektu
obchodného partnera a prostredníctvom toho eliminovať alebo zminimalizovať mieru podnikateľského rizika, ktoré nevyhnutne znáša s poukazom na úpravu podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré podnikateľské riziko zahŕňa i stav, kedy práve v dôsledku nezachovania tejto požadovanej miery obozretnosti pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov s konkrétnymi subjektmi, môže byť pre žalobcu zložité, resp. problematické pred správcom dane preukázať obsah týchto vzťahov a realizáciu plnenia v rámci týchto vzťahov medzi konkrétnymi subjektmi. Úlohou správcu dane nie je zisťovať a pátrať po dôkazoch, ktoré má označiť a predložiť daňový subjekt v súlade s úpravou jeho dôkazného bremena podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Za stavu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu v tejto veci, kedy žalobca nebol schopný presne označiť v daňovom konaní osobu, ktorá za dodávateľa Build&Rent, s.r.o. so žalobcom komunikovala a keď správca dane vykonal na preverenie reálnosti uskutočnenia fakturovaného plnenia úkony ako sú v administratívnom spise zadokumentované (dožiadanie na daňový úrad zo dňa 11.01.2019, žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, kde správca dane žiadal o vypočutie konateľa dodávateľa pána V. L. - konateľa dodávateľa Build&Rent, s.r.o. od 14.07.2018, žiadosť na register Okresného súdu Bratislava I z 28.03.2019, nahliadal do kontrolného výkazu spoločnosti Build&Rent, s.r.o. za zdaňovacie obdobie september 2018, vykonal dožiadanie na Daňový úrad Bratislava ako správcu dane subjektu RENT Slovakia, s.r.o., vykonal šetrenie v informačnom systéme finančnej správy ohľadom daňového priznania daňového subjektu RENT Slovakia, s.r.o. za september 2018) s výsledkom týchto úkonov, ktoré neumožňovali správcovi dane skonštatovať preukázanie splnenia hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, § 19 ods. 2 všetko zákona o DPH, boli pochybnosti správcu dane odôvodnené a daňové bremeno preukázania týchto hmotnoprávnych podmienok, teda preukázania skutočnosti, že obchod bol uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúrach predložených žalobcom, bolo na žalobcovi, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol. Daňový subjekt nebol v daňovom konaní správcom dane zaťažený dôkazným bremenom, ktoré by zahŕňalo preukázanie skutočností, ktoré sa týkali vzťahu s dodávateľom, ktorého nebol účastný, a teda nebolo toto dôkazné bremeno uplatnené voči daňovému subjektu extenzívne. Zároveň nie je možné súhlasiť so žalobcom v jeho tvrdení, že dôkazné bremeno vyčerpal tým, že predložil predmetné faktúry a ich prílohy, ako sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu a doklady o úhradách, pretože pri existencii uvedených odôvodnených pochybností správcu dane o reálnosti zdaniteľného deklarovaného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, nie je možné len na základe takéhoto typu dôkazov skonštatovať preukázanie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane. Pokiaľ žalobca namietal, že sa správca dane a žalovaný nevysporiadali s otázkou zavinenia a nepreukázali, že by daňový subjekt vedel alebo musel vedieť o porušení povinností ostatných daňových subjektov, správny súd nehodnotí túto námietku ako dôvodnú, pretože správca dane a žalovaný správne a zákonne vychádzali pri svojich rozhodnutiach zo záveru o nepreukázaní hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH a nie zo záveru, podľa ktorého žalobca úmyselne zneužil systém DPH alebo, že by mal alebo mohol mať vedomosť o svojej účasti na podvodnom konaní. Táto okolnosť potom vylučuje záver o primárnej dôkaznej povinnosti daňových orgánov - orgánov finančnej správy v predmetnej veci s poukazom na judikatúru označenú žalobcom - rozhodnutia SD EÚ (sp. zn. C-354/03, sp. zn. C-80/2011) a rozhodnutia NSS a NS SR, konkrétne 5 Asf/15/2010 (toto rozhodnutie vychádza zo záveru, že i pokiaľ má správca dane odôvodnené pochybnosti, je povinný zaoberať sa dôkaznými návrhmi daňového subjektu, pričom v prejednávanej veci daňový subjekt svedkov v administratívnom konaní nenavrhoval a s dokladmi produkovanými daňovým subjektom sa správca dane vysporiadal), 6Sžf/10/2012, 3 Sžf/1/2011. V prejednávanej veci mal primárne dôkaznú povinnosť daňový subjekt. Poukaz žalobcu na rozhodnutie SD EÚ C 80/2011 je v správnej žalobe uvedený len vo všeobecnej rovine, bez väzby na prejednávanú vec a ide o rozhodnutie týkajúce sa vzniku nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane vystaviteľa faktúry, čo nebol základ rozhodnutí správnych orgánov v prejednávanej veci ako je už konštatované vyššie. Pokiaľ žalobca namietal nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane pre nedostatok dôvodov, nakoľko v nich absentuje odôvodnenie hodnotenia dôkazov a použitia úvahy a ďalej namietal, že je nepresvedčivé, správny súd ani túto námietku nehodnotí ako dôvodnú. Primárne správny súd uvádza, že správca dane a aj žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí dôsledne uviedli hodnotiace závery k výsledkom realizovaných úkonov tak, ako sú identifikované vyššie a tiež odôvodnili procesný postup, ktorý realizovali a jednotlivé úkony v rámci neho uskutočnené v súlade s požiadavkou naplnenia úpravy podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, teda s cieľom zistenia skutočností nevyhnutných pre účely správy daní čo najúplnejšie. Vadou nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov preto rozhodnutie správcu dane ani žalovaného netrpí. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane i žalovaného vymedzuje dostatočne a náležite, teda v súlade s úpravou § 63 ods. 5 Daňového poriadku ako aj s judikatúrou označenou žalobcom (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/37/2016), zistenia správcu
dane a ich vyhodnotenie, z ktorých rozhodnutia vychádzajú. Rozhodnutie správcu dane i žalovaného je založené na faktoch vyplývajúcich zo zistení správcu dane počas daňovej kontroly. Skutkový stav, ktorý je základom rozhodnutia správcu dane a žalovaného má oporu v administratívnom spise a je s ním v súlade. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplývajú závery, prostredníctvom ktorých sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami, a to vrátane odvolacej námietky nevypočutia bývalej konateľky dodávateľa Build&Rent, s.r.o. Námietka porušenia zásad daňového konania vznesená žalobcom je všeobecná, bez konkretizácie zásady postupu správcu dane, ktorý mal byť porušený a tým primárne z tohto dôvodu je správnym súdom hodnotená ako nedôvodná. Osobitne k neaplikovaniu zásady „in dubio mitius“ správny súd uvádza, že existencia odôvodnených pochybností správcu dane v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku, o reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, vyplývajúca zo zistení správcu dane v rámci daňovej kontroly, nie je skutočnosťou, ktorá odôvodňuje aplikáciu tejto zásady, ale zakladá procesnoprávny dôsledok presunu dôkazného bremena na daňový subjekt, ktorý má povinnosť tieto odôvodnené pochybnosti správcu dane spoľahlivo vyvrátiť. Námietka vady konania správnych orgánov a nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré námietky boli vznesené žalobcom len v uvedenom všeobecnom obsahu, dôvodné nie sú. V postupe správcu dane a žalovaného nebola identifikovaná žiadna vada zakladajúca nezákonnosť rozhodnutia. Zistený skutkový stav bol správne právne posúdený. Vychádzajúc z uvedených záverov o nedôvodnosti žalobných bodov rozhodol súd podľa § 190 SSP o zamietnutí žaloby.
11. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
12. Žaloba bola zamietnutá, v nadväznosti na čo správny súd žalobcovi na základe aplikácie § 167 ods. 1 SSP a contrario náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania správny súd nepriznal ani žalovanému z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky výnimočnosti podľa § 168 SSP.
13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.