Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-55-2020.pdf
PDF · 84.2 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: F. H., nar. X. C. XXXX, trvalý pobyt J. G. F. č. XXXX/X, F., o 253,05 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 25. novembra 2019 č.k. 17C/101/2018-41, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 253,05 eur a nahradiť jej trovy konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 9 ods. 7 písm. b) a § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2000 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z. a neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa sa dôvodne domáhala voči žalovanému ako poistencovi úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, preukázateľne vynaložených v dôsledku užitia alkoholu žalovaným a z tohto dôvodu je povinný uhradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný namietal nárok žalobkyne, konkrétne užitie alkoholu, ako aj miesto úrazu, ktorý sa mu podľa jeho tvrdenia nestal na chate ale doma nešťastnou náhodou. Žalovaný bol poistencom žalobkyne a zdravotná starostlivosť mu bola poskytnutá poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rozsahu, v akom si žalobkyňa uplatnila jej náhradu. K poskytnutiu zdravotnej starostlivosti došlo na chate v dôsledku užitia alkoholu. Uvedené skutočnosti boli preukázané záznamom o zhodnotení zdravotného stavu osoby, vyhotoveného posádkou záchrannej zdravotnej pomoci dňa 19.02.2018, ako aj správou Fakultnej nemocnice s poliklinikou Trnava, urgentný príjem, zo dňa 20.02.2018. K žalovanému bola privolaná rýchla záchranná pomoc, pretože pod vplyvom alkoholu pri práci na chate spadol, pričom si spôsobil mnohopočetné tržné rany na predlaktí. Sám priznal požitie alkoholu, ktorého nameraná hodnota bola 0,86 mg/l. Podľa odbornej teórie je pri požití takéhoto množstva psychomotorika človeka vážne narušená, prítomné sú poruchy koordinácie, spomalenie telesných pohybov, znížená pozornosť, celkový útlm. Dôvodom výjazdu rýchlej zdravotnej pomoci k žalovanému bola skutočnosť, že bol nájdený po úraze na chate v stave po požití alkoholu. Následne bol transportovaný do nemocnice, kde boli vykonané úkony zdravotnej starostlivosti, ktoré vyžadoval jeho aktuálny zdravotný stav. Dôvodnosť vykonaných vyšetrení posúdili lekári, ktorí ich, ako aj liečebné výkony, indikovali a následne boli odsúhlasené aj revíznym lekárom žalobkyne. Žalobkyňa za úkony zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovanému, následkom požitia alkoholu, vynaložila celkovú sumu 253,05 eur (špecializovaná ambulantná starostlivosť 102,86 eur, lekárska služba prvej pomoci 88,06 eur, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 39,76 eur a lekárenská zdravotná starostlivosť 22,37 eur)
a preto jej prislúchalo právo na úhradu týchto nákladov. Žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, na rozdiel od žalobkyne, ktorá vyššie označenými listinami preukázala skutkový dej nehody, ako i poskytnutie následnej zdravotnej starostlivosti. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu nákladov vo výške 253,03 eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov) v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď žalobkyni, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, prislúchalo právo na náhradu trov konania voči žalovanému v konaní neúspešnému. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc jeho zrušenie v plnom rozsahu. Naďalej zotrvával na svojom tvrdení o mieste úrazu. Úraz sa mu stal v mieste prechodného bydliska na rodičovskej chate. Prvú pomoc si pri plnom vedomí zavolal sám k splavu, ktorý je vzdialený od chaty približne 500 metrov, kam po úraze prišiel sám, ktorá skutočnosť podľa názoru žalovaného nepreukazuje tvrdenie žalobkyne o teórii narušenej psychomotoriky, poruchy koordinácie a spomalenia telesných pohybov, spôsobených alkoholom. Jediným príjmom žalovaného je invalidný dôchodok vo výške 100,- eur. Nevlastní žiaden majetok. Na zaplatenie tak vysokej peňažnej sumy nemá financie. Hospitalizovaný nebol, len ošetrený a prepustený domov.
3. V doplnení odvolania žalovaný naďalej zotrval na svojich dovtedajších tvrdeniach v odvolaní. Navrhol potvrdiť uznesenie, ktorým bol zrušený platobný rozkaz zo dňa 03.06.2019.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolanie žalovaného, vrátane jeho doplnenia, v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti majúce za následok zmenu rozhodnutia súdu. Svoj nárok žalobkyňa preukázala a žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyvinil.
5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania a každá strana bola povinná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda zisťuje skutkový stav veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, t. j. do akej miery si splnia svoju povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného nároku.
7. Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalujúca strana, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/181/2016).
8. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a rozumie sa ním procesná zodpovednosť strany konania za preukázanie svojich tvrdení. Úlohou súdu je potom označené a navrhnuté dôkazy stranami konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli strany konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010).
9. V posudzovanej veci žalovaný síce poprel užitie alkoholu v čase úrazu, ako aj namietal miesto privolania pomoci, avšak svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Neuniesol tak dôkazné bremeno ním tvrdeného skutkového deja úrazu a poskytnutia pomoci, vrátane miesta úrazu. Žalobkyňou predloženými listinnými dôkazmi, a to záznamom o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 19.02.2018 vyhotovený posádkou Záchrannej zdravotnej služby Bratislava z uvedeného dňa, bolo
preukázané vykonanie výjazdu k žalovanému dňa 19. februára 2018, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, keď pracoval na chate, pričom prvú pomoc poskytla privolaná polícia. Ďalším listinným dôkazom, písomnou správou Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Trnave, urgentný príjem zo dňa 20.02.2018, bolo preukázané, že žalovaný bol privezený posádkou rýchlej záchrannej pomoci, keď pracoval na chate, pričom spadol zo schodov a utrpel úraz (pri páde si o hrdzavý železný poklop rozrezal predlaktie a priznal požitie alkoholu, približne 10 pív), pričom prvú pomoc poskytla polícia, ktorá bola prítomná na mieste samom. Nameraná hladina alkoholu podľa dychovej skúšky na ÚP ambulancii predstavovala 0,86 mg/l.
10. Súd prvej inštancie preto správne, v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých nesie každá zo strán dôkazné bremeno, vyhodnotil unesenie dôkazného bremena každej zo strán tak, že žalobkyňa (na rozdiel od žalovaného) dôkazné bremeno svojich tvrdení uniesla, keď listinnými dôkazmi o poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalovanému v súvislosti s užitím alkoholu, preukázala vynaloženie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Dôvodne bola preto uložená povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 253,05 eur. Nepriaznivé majetkové pomery žalovaného, vrátane nízkeho príjmu, nemali za následok zánik záväzku, vznik ktorého bol v danom spore na strane žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, preukázaný.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
12. Potvrdzujúci výrok odvolacieho súdu sa vzťahoval aj na rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, prislúchala plná náhrada trov konania voči žalovanému v konaní neúspešnému. O výške náhrady trov konania má rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím.
13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v odvolacom konaní neúspešnému. O náhrade trov odvolacieho konania bolo preto rozhodnuté tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.