Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoCsp-20-2020.pdf
PDF · 110.72 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v spore žalobkyne: Ing. X. M., nar. XX. B. XXXX, trvalý pobyt D. XXX/XB, J., proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 19. novembra 2019, č. k. 21Csp/74/2018-50, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o určení spotrebiteľských úverov za bezúročné a bez poplatkov (I.), v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 1.792,- eur (II.) a v časti náhrady trov konania (IV.) p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že spotrebiteľské úvery poskytnuté žalovanou žalobkyni na základe zmlúv o spotrebiteľských úveroch uzavretých medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 26.6.2014 pod č. 207201114, dňa 9.3.2015 pod č. 207201537, dňa 25.5.2015 pod č. 207201745, dňa 9.10.2015 pod č. 207202045, sú bezúročné a bez poplatkov (I.). Súčasne uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 1.792,- eur (II.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal (IV.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 39, § 52 ods. 1, 3, 4 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia jednotlivých zmlúv, § 52 ods. 2 v znení do 4. decembra 2018, § 53 ods. 6, § 54 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 497 a § 499 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 2 v znení do 22. decembra 2015, § 1 ods. 2 v znení do 31.12.2016, § 1 ods. 2 v znení do 31.12.2017, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. c), i), j), k) v znení do 26.6.2014, § 9 ods. 2 písm. c), d), j), k), l) v znení do 25.5.2015, § 9 ods. 2 písm. c), d), j), k), l) v znení do 25.5.2016, § 11 ods. 1 písm. b), d), e) v znení do 31.3.2015, § 11 ods. 1 písm. b), d), e) v znení do 25.5.2015, § 11 ods. 1 písm. b), d), g), e) v znení do 25.5.2016, § 11 ods. 2 v znení do 25.5.2016, § 7 ods. 1 v znení do 13.10.2017, § 11 ods. 1 písm. b), d), g) v znení do 13.10.2017, § 11 ods. 2 v znení do 13.10.207, § 11 ods. 4 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov), § 137 písm. c), d) CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že uzavreté zmluvy o spotrebiteľských úveroch medzi stranami konania dňa 26.6.2014, 9.3.2015, 25.5.2015, 9.10.2015, 25.5.2016 a 13.10.2017 boli posúdené ako zmluvy spotrebiteľské, v dôsledku čoho bolo ich potrebné posudzovať nielen podľa príslušných ustanovení ObZ, ale aj právnych predpisov regulujúcich vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 O. z. a nasl., ZoSÚ). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žaloba s prílohami a opravná žaloba boli žalovanej doručené, avšak žalovaná sa k nim písomne nevyjadrila. Na súdnom pojednávaní žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Súd prvej inštancie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podrobil obligatórnemu prieskumu, z hľadiska obsahových náležitostí zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ a dospel k nasledovným záverom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 207201114 uzavretá medzi stranami konania dňa 26.6.2014 neobsahovala adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ako ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, chýbala tiež úroková sadzba spotrebiteľského úveru (dohodnutá ročná úroková sadzba 23,22 % predstavuje približne trojnásobok priemerných úrokov inkasovaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 O. z. absolútne neplatná). Vzhľadom na uvedené zmluva neobsahovala obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. c), k), i) ZoSÚ. Úver bol poskytnutý zmenkou a podľa § 1 ods. 2 posledná veta ZoSÚ spotrebiteľský úver nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, pričom poskytnutie úveru zmenkou je obchádzaním tohto ustanovenia (na zmluve nebol ako spôsob poskytnutia úveru vyznačený vklad na účet, bankový prevod, ani poštová poukážka a žalobkyňa tvrdila, že žalovaný jej vyplatil úver v hotovosti), v dôsledku čoho sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. e), ako aj podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Keďže žalobkyňa z poskytnutého úveru 350,- eur vrátila žalovanej okrem tejto istiny aj sumu 322,- eur (ktorá skutočnosť nebola sporná), žalovaná sa o sumu 322,- eur bezdôvodne obohatila, a preto bola povinná ju žalobkyni vydať. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 207201537 uzavretá dňa 9.3.2015 taktiež neobsahovala adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ako ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (priemerné úrokové miery vykazované úverovými inštitúciami pri spotrebiteľských úveroch do jedného roka, v marci 2015 predstavovali 7,68 %, vzhľadom na dohodnutú úrokovú sadzbu 60 % ide o viac ako sedemnásobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných úveroch, a preto dohodnutá výška úroku je v rozpore s dobrými mravmi a neplatná podľa § 39 OZ). Zmluva neobsahovala ani správny údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov). RPMN bola uvedená v nesprávnej výške 28 %, teda nižšej než bol úrok (60 %). Keďže úrok je jedným z činiteľov výpočtu RPMN, jej výška musí byť nevyhnutne rovnaká alebo vyššia, ako je dohodnutá úroková sadzba úveru. Žalovaná teda uviedla RPMN v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Okrem uvedeného súd prvej inštancie vyhodnotil výšku úroku a výšku odplaty za neprimerane vysoké, prekračujúce najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Odplatou bola suma 198,- eur, ako aj úrok 360,- eur a s poukazom na § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., bola tak prekročená najvyššia prípustná výška odplaty (§ 53 ods. 6 O. z.), ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN (14,15 %), ktorá prekročená bola viac ako dvojnásobne, a to už len samotným úrokom z úveru (60 %). Na zmluve nebol ako spôsob poskytnutia úveru vyznačený vklad na účet, bankový prevod, ani poštová poukážka a žalobkyňa tvrdila, že žalovaná jej vyplatila úver v hotovosti. Podľa § 11 ods. 1 písm. e) a písm. b) ZoSÚ úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu, že žalovaná okrem istiny úveru 600,- eur vrátila žalovanej aj sumu 528,- eur (ktorá skutočnosť nebola sporná), žalovaná sa o sumu 528,- eur bezdôvodne obohatila, ktorú bola povinná žalobkyni zaplatiť. Vo vzťahu k zmluve č. 207201745 uzavretej dňa 25.5.2015 súd prvej inštancie konštatoval absenciu obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ, t.j. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, podľa § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ dátum narodenia spotrebiteľa, podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (priemerné úrokové miery pri spotrebiteľských úveroch do jedného roka v máji 2015 boli vo výške 6,68 % a úroková sadzba podľa zmluvy predstavovala 64 %, teda viac ako deväťnásobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných úveroch, v dôsledku čoho dohodnutá výška úroku bola absolútne neplatná, v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 O. z.), podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ správny údaj o RPMN (údaj o RPMN bol v nesprávnej výške 28 %, nižšej než bol úrok 60 %, hoci je úrok jedným z činiteľov výpočtu RPMN, v dôsledku čoho bola uvedená RPMN v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa). Výška úroku a výška odplaty boli súdom prvej inštancie označené za neprimerane vysoké, prekračujúce najvyššiu prípustnú výšku odplaty, s poukazom na odplatu vo výške 98,- eur, ako aj úrok 224,- eur a podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola prekročená najvyššia prípustná výška odplaty (§ 53 ods. 6 O. z.), ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN (25,88 %), teda bola prekročená viac ako dvojnásobne, a to už samotným úrokom z úveru 60 % (dojednanie o úroku a odplate bolo neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 O. z.). Úver bol poskytnutý zmenkou. Spotrebiteľský úver však nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, pričom na zmluve nebol ako spôsob poskytnutia úveru vyznačený vklad na účet, bankový prevod, či poštová poukážka. Žalobkyňa tvrdila vyplatenie úveru v hotovosti, čo malo za následok bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, podľa § 11 ods. 1 písm. b) a e) ZoSÚ. Z dôvodu, že žalobkyňa vrátila okrem istiny 350,- eur žalovanej aj sumu 322,- eur (ktorá skutočnosť nebola sporná), žalovaná sa o sumu 322,-
eur bezdôvodne obohatila, ktorú sumu bola preto povinná žalobkyni zaplatiť. Dôsledok bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru nastal aj v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 207202045 uzavretej dňa 9.10.2015, keďže zmluva neobsahovala podľa § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ dátum narodenia spotrebiteľa, § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (dohodnutá úroková sadzba 60,57 % predstavovala viac ako osemnásobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných úveroch, ktoré boli pri spotrebiteľských úveroch do jedného roka v októbri 2015 vo výške 7,10 %; v dôsledku čoho je úroková sadzba v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 O. z. neplatná). Zmluva neobsahovala ani podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a to správny údaj o RPMN (RPMN vo výške 28 %, je nižšia než dohodnutý úrok 60,57 %, ktorý je jedným z činiteľov výpočtu RPMN). Výška úroku a výška odplaty boli súdom prvej inštancie označené za neprimerane vysoké a prekračujúce najvyššiu prípustnú výšku odplaty podľa § 53 ods. 6 O. z. Odplata vo výške 196,- eur, ako aj úrok 424,- eur podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. bola prekročená viac ako dvojnásobne, už len samotným úrokom z úveru 60,57 % ročne. Dojednanie o úroku a odplate je tak neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 O. z. Úver bol poskytnutý zmenkou. Podľa § 1 ods. 2 posledná veta ZoSÚ spotrebiteľský úver nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, avšak na zmluve nebol ako spôsob poskytnutia úveru vyznačený vklad na účet, bankový prevod, ani poštová poukážka. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná jej vyplatila úver v hotovosti. Podľa § 11 ods. 1 písm. e ) a písm. b) ZoSÚ bol tento úver vyhodnotený súdom prvej inštancie ako bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobkyňa okrem istiny vo výške 700,- eur vrátila žalovanej aj sumu 620,- eur (ktorá skutočnosť nebola sporná), žalovaná sa o sumu 620,- eur bezdôvodne obohatila a bola preto povinná ju žalobkyni vydať. Súd prvej inštancie spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanou žalobkyni na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 207202497 dňa 25.5.2016 kvalifikoval ako bezúročný a bez poplatkov, preto žalobu v časti o určenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.5.2016 za neplatnú, ako nedôvodnú zamietol. Rovnako tak bola žaloba zamietnutá aj v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 209200285 zo dňa 13.1.2017 je neplatná, keďže tento spotrebiteľský úver bol podľa § 11 ods. 1 písm. b), e), g) a ods. 2 ZoSÚ kvalifikovaný súdom prvej inštancie ako bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni celkovú sumu 1.792,- eur, pozostávajúcu z vydania vyššie uvedeného bezdôvodného obohatenia vo výške 322,- eur, 528,- eur, 322,- eur a 620,- eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnením ustanovením § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 17 CSP, keď žalobkyňa mala úspech v prevažnej časti, pretože žalobe bolo vyhovené v časti o určenie štyroch úverov za bezúročné a bez poplatkov, ako aj v časti o zaplatenie 1.792,- eur (zamietavá časť rozhodnutia sa týkala len určenia neplatnosti dvoch zmlúv o spotrebiteľskom úvere). Žalobkyňa si náhradu trov konania výslovne neuplatňovala, čo vylučovalo možnosť priznania tejto náhrady (v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu). Preto bolo rozhodnuté o náhrade trov konania tak, že žalovanej sa nepriznal nárok na náhradu trov konania (s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018).
2. Proti tomuto rozsudku v časti o určenie spotrebiteľských úverov za bezúročné a bez poplatkov, ako aj v časti o uloženie povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 1.792,- eur, podala včas odvolanie žalovaná navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP (súd prvej inštancie podľa názoru žalovanej dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). V posudzovanej veci nedošlo k naplneniu dôvodov majúcich za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V zmluve o úvere č. 207202045 sa zmluvné strany dohodli na úhrade jednej splátky vo výške 1.320,- eur s termínom konečnej splatnosti 9.10.2016 (doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti mal nastať 9.10.2016). V zmluve o úvere č. 207201114 sa zmluvné strany dohodli na úhrade jednej splátky vo výške 672,- eur s termínom konečnej splatnosti 26.6.2015 (doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti mal nastať 26.6.2015). V zmluve o úvere č. 207201537 sa zmluvné strany dohodli na úhrade jednej splátky vo výške 1.128,- eur s termínom splatnosti 9.3.2016 (doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti mal nastať dňa 9.3.2016). V zmluve o úvere č. 207201745 sa zmluvné strany dohodli na úhrade jednej splátky vo výške 672,- eur s termínom konečnej splatnosti 25.5.2016 (doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti mal nastať dňa 25.5.2016). Žalovaná poukázala na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C42/2015 Home Credit Slovakia a.s. proti Klára Biroóvá, ktorým bol vyslovený záver, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v zmysle, že zmluva o úvere na dobe určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 uvedenej smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo vnútroštátnej právnej úprave. Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 5Co/375/2017 poukázal na potrebu eurokonformného výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z.. Právne posúdenie veci súdom, podľa ktorého ak žalobca v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatok, predstavuje neprijateľnú podmienku a ako takú neplatnú, podľa § 53 ods. 5 O. z, je nesprávne. Druh spotrebiteľského úveru a predpoklady použité na výpočet RPMN boli uvedené v prílohe Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorá tvorí neoddeliteľnú časť zmluvy o úvere. Výška RPMN bola vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 ZoSÚ s uvedenými vstupnými údajmi v zmluve. Tvrdenia žalobkyne o absencii údajov o finančnom agentovi označila žalovaná za nedôvodné. Na prednej strane zmluvy sú zrozumiteľne a jasne uvedené údaje o finančnom agentovi s uvedením meno, priezviska, miesta podnikania a čísla, pod ktorým je vedený v zozname finančných agentov NBS. Nebolo preto možné hovoriť o akejkoľvek absencie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre posúdenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005). Slovenské právo a zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielen pripúšťa, ale ho aj výslovne uvádza. Poplatok za poskytnutie úveru nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná je nebankovým subjektom, ktorej riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne (vyššie) oproti bankám. Výška poplatku v čase uzatvorenia zmluvy dlžníčke vyhovovala, keďže ju nenamietala. Bolo na jej dobrovoľnom rozhodnutí, či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Ak po podpise zmluvy zmluvná strana nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo odplata, úrok, či RPMN sú vysoké, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy, k čomu nedošlo. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 článok 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 sa má vykladať v zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči; ďalej nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice a je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, na druhej strane táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 smernice; nie je tiež nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátum týchto splátok; zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny; článok 2 smernice nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa článku 10 ods. 2 smernice, bude sa považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru žalovanej nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a žalobkyňa plnila na základe platne uzavretých zmlúv o úvere (predmetná zmluva o úvere nebola určená za neplatnú, právny dôvod na plnenie zmluvy o úvere nikdy neodpadol, nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ani jej zrušeniu a nešlo o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov).
3. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Žalovaná sa k žalobe a opravnej žalobe nevyjadrila a nezúčastnila sa pojednávania. Odvolanie označila ako účelové prieťahy. Žalovaná žalobkyňou vyčíslenú sumu, uhradenú nad rámec istiny predmetných úverových zmlúv, nerozporovala a nenamietala. Nepredložila žalobkyňou navrhovaný prehľad splátok jednotlivých zmlúv. Pri jednotlivých zmluvách súd prvej inštancie konštatoval viacnásobné závažné porušenia ustanovení zákona. Nesplnenie zákonných povinností potvrdila vo vyjadrení aj Národná banka SR, a to neuvedenie všetkých povinných údajov úverovej zmluvy, nesprávne uvedená RPMN, neprimeranosť - prekročenie najvyššej prípustnej miery odplaty, prekročenie maximálne prípustnej výšky úrokov, postup žalovanej pri uzavretí zmluvy bol v rozpore s odbornou starostlivosťou, nebola poskytnutá celá suma úveru uvedená v zmluve. Úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná všeobecne a údajmi vytrhnutými z kontextu, bez zohľadnenia platnej legislatívy, poukazuje na niektoré rozhodnutia súdu. Nerozporuje zistené vyššie uvedené závažné porušenia a odvolanie je v dôsledku uvedeného irelevantné.
4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu zotrvala na svojich doterajších písomných podaniach v predmetnom spise.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu poukázala na účelový postup žalovanej, vyvolávajúci prieťahy v konaní. Súd prvej inštancie rozhodol, že ide o spotrebiteľské zmluvy a žalovaná je povinná vydať bezdôvodné obohatenie v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Ak odvolací súd dospeje k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho potvrdení, nariadenie pojednávania žalobkyňa nežiada.
6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
7. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
8. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ide o úpravu povinnosti tvrdenia, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým tzv. rýchlou stratou sporu. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, majúcu za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrán.
9. V prejednávanej veci sa žalovaná k žalobe nevyjadrila a súdneho pojednávania sa nezúčastnila (súhlasila aby súd prvej inštancie pojednával aj v jej neprítomnosti). Žalovaná tak žiadne tvrdenia žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprela a preto jej procesná pasivita mala za následok nespornosť nepopretých skutkových tvrdení žalobkyne.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní môže prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité v konaní pred súdom prvej inštancie, len v zákonom stanovených prípadoch podľa § 366 písm. a) až d), čo nebol daný prípad (odvolacia argumentácia žalovanej v odvolaní sa netýkala procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu, ako ani existencie procesných vád majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako ani nešlo o prípad použitia prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré bez svojej viny strana konania nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie). Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne, ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V prípade žalovanej sa o tzv. novoty v odvolacom konaní v zmysle predpokladanom Civilným sporovým poriadkom (§ 366 CSP) nejednalo (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.US 10/2017). Na argumentáciu žalovanej v odvolaní, ktorá nebola uplatnená pred súdom prvej inštancie, preto nebolo možné prihliadať.
11. Žalovaná pritom ani v odvolaní nenamietala záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k poskytnutiu spotrebiteľských úverov finančnými prostriedkami v hotovosti (na základe zmlúv o spotrebiteľských úveroch zo dňa 26.6.2014, 9.3.2015, 25.5.2015 a 9.10.2015). Podľa § 11 ods. 1 písm. e) ZoSÚ ak veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol o určení štyroch spotrebiteľských úverov poskytnutých žalobkyni žalovanou za bezúročné a bez poplatkov (ktorého určenia sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať v zmysle § 11 ods. 4 ZoSÚ). V dôsledku sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a nespornej skutočnosti plnenia žalobkyne žalovanej nad výšku poskytnutých finančných prostriedkov na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie
správne rozhodol uložením povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 1.792,- eur, predstavujúcu bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, ktoré bola povinná žalobkyni vydať.
12. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako vecne správne, potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, keď vzhľadom na prevažujúci úspech žalobkyne, žalovanou v súvislosti s náhradou trov konania nenamietaný, jej vznikol nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, voči žalovanej v konaní neúspešnej. Z dôvodu neuplatňovania si náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, žalobkyni náhrada trov konania priznaná nebola.
13. Žalobkyňa bola úspešná aj v odvolacom konaní a podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v konaní neúspešnej. Žalobkyňa si v odvolacom konaní náhradu trov konania neuplatňovala a vznik konkrétnych trov v odvolacom konaní na jej strane z obsahu spisu nevyplýval. Preto odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 14/2018).
14. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.