Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-94-2020.pdf
PDF · 180.09 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/94/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: MaS technik, s.r.o., so sídlom Rajecká cesta 32, 010 01 Žilina, IČO: 36 401 358, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom G. G. XXX/X, XXX XX B., proti žalovanému: VIPEX
- R, s.r.o., so sídlom Hlavná 129, 032 02 Závažná Poruba, IČO: 44 917 465, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, so sídlom D. XX, XXX XX R. V., v konaní o zaplatenie 11.847,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/86/2018-191 zo dňa 11.12.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/86/2018-257 zo dňa 19. mája 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/86/2018-191 zo dňa 11.12.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/86/2018-257 zo dňa 19. mája 2020 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 9Cb/86/2018-257 zo dňa 19. mája 2020 (ďalej len „rozsudok“) okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 11.847,64 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.976,36 Eur od 28.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.064,60 Eur od 18.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.688,20 Eur od 18.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.118,48 Eur od 5.7.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 40,00 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom II. tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 11.847,64 Eur spolu s príslušenstvom, paušálnej náhrady vo výške 40 Eur na tom skutkovom tvrdení, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme stroja a kúpe prenajatej veci č. MaS: 280516-VIPEX-R (č.l. 94 spisu), predmetom ktorej bol prenájom pásového bagra Takeuchi TB1140 a jeho príslušenstva s právom odkúpenia prenajatej veci. Po zaplatení depozitu vo výške 10.000 Eur podľa článku IV. zmluvy vystavoval žalobca žalovanému faktúry za mesačné nájomné vo výške 4.688,20 Eur s DPH (3.906,83 Eur bez DPH). Okrem týchto faktúr v roku 2017 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 1302462017 zo dňa 13.3.2017 na sumu 1.976,36 Eur, ktorou účtoval prevedené servisné práce; faktúru č. 1303132017 zo dňa 3.4.2017 na sumu 4.688,20 Eur a faktúru č. 1304262017 zo dňa 3.5.2017 na
sumu 4.688,20 Eur, ktoré predstavovali účtovaný nájom a faktúru č. 1306212017 zo dňa 20.6.2017 na sumu 1.118,48 Eur, ktorou uplatnil nárok na odplatu za prevedené servisné práce. Žalovaný u žalobcu uplatnil právo na kúpu prenajatej veci, pričom na vysporiadanie niektorých nesplatených záväzkov použil žalobca zložený depozit vo výške 10.000 Eur. Vykonaným jednostranným zápočtom došlo k zániku niektorých pohľadávok žalobcu, a to žalovaná faktúra č. 1303132017 zanikla čiastočne v rozsahu 623,60 Eur. Vzhľadom k zostávajúcim neuhradeným nárokom žalobcu a vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného vystavil žalovaný faktúry č. FO20170041, FO20170042, č. FO20170043 a č. FO20170044, ktorými si uplatňoval nárok na náhradu škody, za ktorú má žalobca údajne zodpovedať. Následne na to uskutočnil dňa 26.9.2017 žalovaný jednostranný zápočet, ktorým uvedené faktúry započítal na faktúru žalobcu č. 1303132017 v zostatku 4.064,60 Eur, faktúru č. 1304262017 na sumu 4.688,20 Eur a faktúru č. 1302462017 na sumu 1.976,36 Eur. Zostávajúcu faktúru č. 1306212017 zo dňa 20.6.2017, ktorá sa nestala predmetom zápočtu, vrátil po približne troch mesiacoch od ich doručenia ako neoprávnenú. V čase vykonávania opravy, ani po nej, ani po doručení faktúry žalovaný žiadnym spôsobom práce alebo faktúru nespochybnil, z čoho je zrejmé, že konanie žalovaného bolo účelové s cieľom zbaviť sa povinnosti zaplatiť. Žalobca považoval faktúry vystavené žalovaným za neopodstatnené, a preto sa pohľadávky z nich vyplývajúce nemohli stať predmetom platného jednostranného zápočtu. Nároky žalobcu vymedzené faktúrami č. 1302462017, 1303132017, 1304262017 a 1306212017 ostávajú nedotknuté a žalobca požaduje ich úhradu spolu s príslušenstvom, pričom úrok z omeškania účtoval odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobcom uplatňovanú istinu pohľadávky vo výške 11.847,64 Eur eviduje ako uhradenú v celom rozsahu. Naopak, žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku vo výške 792,22 Eur z titulu neuhradenia časti faktúr žalovaného č. FO20170043 vystavenej dňa 18.9.2017, splatnej dňa 25.9.2017, čiastočne uhradenej formou zápočtov vo výške 52,58 Eur, pričom v predmetnom spore nevznáša protinávrh a neuplatňuje si zaplatenie predmetnej istiny pohľadávky vrátane jej príslušenstva. Z účtovníctva žalovaného vyplýva, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka o zaplatenie 11.847,64 Eur pozostáva zo žalobcom vystavených faktúr: faktúry č. 1302462017 vo výške 1.976,36 Eur zo dňa 13.3.2017, splatnej dňa 27.3.2017, faktúry č. 1303132017 vo výške 4.688,20 Eur zo dňa 3.4.2017, splatnej 17.4.2017, čiastočne uhradenej dňa 03.08.2017 započítaním pohľadávok a záväzkov jednostranným právnym úkonom č. ZP/08-1/2017 vo výške 623,60 Eur, neuhradenej vo výške 4.064,60 Eur, faktúry č. 1304262017 vo výške 4.688,20 Eur zo dňa 3.5.2017, splatnej dňa 17.5.2017, faktúry č. 1306212017 vo výške 1.118,08 Eur vystavenej dňa 20.6.2017, splatnej dňa 4.7.2017, teda žalobca evidoval voči žalovanému pohľadávku z titulu uvedených faktúr 12.471,24 Eur, ktorú žalovaný čiastočne uhradil dňa 3.8.2017 vo výške 623,60 Eur formou jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 03.08.2017, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 7.8.2017 a zostatok bývalej pohľadávky predstavoval 11.847,64 Eur. Žalovaný listom zo dňa 19.9.2017 faktúru č. 1306212017 neakceptoval, považoval ju za bezpredmetnú a vrátil ju prostredníctvom poštového prepravcu na adresu žalobcu. Žalovaný evidoval voči žalobcovi pohľadávku vo výške 11.521,38 Eur, ktorá pozostáva z vystavených faktúr č. FO20170044 na sumu 3.918,62 Eur zo dňa 18.9.2017, splatná dňa 25.9.2017, č. FO20170041 vo výške 4.688,20 Eur zo dňa 18.9.2017, splatnej dňa 25.9.2017, FO20170042 vo výške 2.069,76 Eur zo dňa 18.9.2017, splatnej dňa 25.9.2017 a č. FO20170043 vo výške 844,80 Eur zo dňa 18.9.2017, splatnej dňa 25.9.2017. Započítaním pohľadávok a záväzkov jednostranným právnym úkonom č. ZP/09/2017 (IDZ417091) zo dňa 26.9.2017 žalovaný započítal svoje splatné pohľadávky vo výške 10.729,16 Eur so záväzkami žalobcu vo výške 10.729,16 Eur, čím vzájomné pohľadávky zanikli. Započítanie bolo žalobcovi doručené dňa 29.9.2017.
4. V ďalšej časti rozhodnutia okresný súd v odseku 5. odôvodnenia poukázal na podstatné tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení, v odseku 6. podstatné stanoviská žalovaného k vyjadreniu žalobcu a v odseku 7. odôvodnenia doplnenie skutkových tvrdení a predloženie listinných dôkazov žalovaným.
5. K svojmu procesnému postupu okresný súd uviedol, že vykonal pojednávanie dňa 30.9.2019 a 11.11.2019, pričom pojednávanie konané dňa 30.9.2019 bolo odročené na termín 11.11.2019 o 10.00 hod. za prítomnosti zástupcu žalobcu. Pojednávanie konané dňa 11.11.2019 okresný súd vykonal v neprítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie neustanovil, pričom do dispozičnej sféry sudcu sa pred pojednávaním nedostala žiadosť o odročenie pojednávania zo strany žalobcu, a preto bolo vykonané pojednávanie v súlade s ust. § 178, § 180 a § 183 CSP. Na predmetnom pojednávaní okresný súd vyhlásil sudcovskú koncentráciu konania. Rozhodol, že dôkaz výsluchom svedka J. P.,
ktorý navrhol žalobca a jeho prítomnosť mal zabezpečiť, vykonávať nebude, keďže zástupca žalobcu a svedok sa na pojednávanie neustanovili. Žalovaný upustil od výsluchu navrhnutého svedka A.. J. F..
6. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie a z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie ust. § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, 2, § 358, § 365 ods. 1, § 369 ods. 2, § 373, § 378, § 489 ods. 1, 2, § 490, § 492, § 493 ods. 1, 2, § 428 ods. 1, 2, 3, § 562 ods. 1, 2, 3, § 564 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 673, § 674, § 675, § 721 ods. 1, 2, § 722 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
7. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 28.5.2016 uzavreli v písomnej forme Zmluvu o nájme stroja a kúpe prenajatej veci (ďalej len „zmluva“), a to žalobca v právnom postavení prenajímateľa a žalovaný v právnom postavení nájomcu. Predmetom nájmu bol pásový bager Takeuchi TB1140, rok výroby 2018 s príslušenstvom - hydraulickým rýchloupínačom (novým), hydraulickým búracím kladivom Huppi 903, rok výroby 2015 s adaptérom na rýchloupínací systém Martin. Žalobca sa zaviazal prenechať pásový bager s príslušenstvom žalovanému do dočasného užívania, na dojednanú dobu, za dojednané nájomné a ďalších podmienok dojednaných v zmluve. Žalovaný bol oprávnený kúpiť predmet nájmu s príslušenstvom od žalobcu kedykoľvek počas doby nájmu až do 14.7.2017 za podmienok dojednaných v zmluve (čl. I. Preambula). Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú od 30.5.2016 do 14.6.2017 (čl. III. zmluvy). Akékoľvek bežné servisné náklady a bežnú údržbu pásového rýpadla a jeho príslušenstva vo výrobcom stanovených intervaloch znáša počas doby nájmu na vlastné náklady nájomca. Predmetom nájmu nie je spotrebný materiál (hadice, rýchlospojky), bežná údržba a obsluha (čl. II. zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli na odplate za nájom (čl. IV. zmluvy): depozit vo výške 10.000 Eur, ktorý slúži ako zábezpeka za prenájom pásového bagra s príslušenstvom; mesačné nájomné 3.906,83 Eur bez DPH. Po ukončení každého mesiaca nájmu sa žalobca zaviazal vystaviť žalovanému faktúru za mesačné nájomné, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť podľa splátkového kalendára (12 splátok po 3.906,83 Eur bez DPH splatných vždy do 14. dňa kalendárneho mesiaca 14.7., 14.8., 14.9., 14.10., 14.11., 14.12.2016, 14.1., 14.2., 14.3., 14.4., 14.5., 14.6.2017). Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade poruchy stavebného stroja počas doby nájmu je nájomca povinný túto skutočnosť písomne (stačí e-mail) prenajímateľovi nahlásiť. Nájomné za dni, počas ktorých bol stavebný stroj z dôvodu ohlásenej poruchy nefunkčný, prenajímateľ nájomcovi neúčtuje do mesačného nájomného, čím sa dohodnuté mesačné nájomné primerane znižuje. Ak prenajímateľ nebude schopný do 48 hodín stavebný stroj opraviť, je povinný poskytnúť nájomcovi adekvátny náhradný stavebný stroj (čl. IV. bod 3. zmluvy). Nájom bolo možné ukončiť dohodou, výpoveďou, uplynutím doby nájmu a využitím práva nájomcu na kúpu pásového rýpadla (čl. VII. bod 1. zmluvy). Nájomca voči prenajímateľovi uplatní právo na kúpu prenajatého a hydraulického kladiva doručením písomného oznámenia o uplatnení tohto práva prenajímateľovi. Doručením takéhoto písomného oznámenia sa zmluva v celom rozsahu mení ohľadne pásového rýpadla a jeho príslušenstva medzi zmluvnými stranami a kúpnu zmluvu, v ktorej má nájomca postavenie kupujúceho a prenajímateľ postavenie predávajúceho (čl. V. bod 2. zmluvy). Kúpna cena rozhodná pri využití práva nájomcu kúpiť prenajaté pásové rýpadlo s príslušenstvom prenajímateľa je určená odpočtom vyfakturovaného mesačného nájomného vo výške 100 %. V prípade, ak nájomca využije právo na kúpu prenajatého pásového rýpadla a jeho príslušenstva od prenajímateľa pred skončením doby nájmu, je povinný uhradiť prenajímateľovi kúpnu cenu, ktorá sa určí ako súčet zostávajúceho mesačného nájomného s odkupným v mesiacoch, po ktoré mala doba nájmu trvať podľa splátkového kalendára určeného v čl. IV. bod 2. zmluvy (čl. V. bod 3. zmluvy). Pokiaľ nájomca voči prenajímateľovi uplatní právo na kúpu prenajatého pásového rýpadla s príslušenstvom po zaplatení posledného mesačného nájomného podľa splátkového kalendára uvedeného v čl. IV. bod 2. zmluvy, nadobúda vlastnícke právo k prenajatej veci podľa § 496 Obchodného zákonníka, za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 10.000 Eur bez DPH. Na úhradu odkupnej ceny môže byť započítaný vratný depozit vo výške 10.000 Eur špecifikovaný v čl. IV. bod 4. písm. a) tejto zmluvy (čl. V. bod 4. zmluvy).
8. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi depozit 10.000 Eur, ako aj, že žalobca vystavoval žalovanému faktúry za mesačné nájomné vo výške 4.688,20 Eur s DPH (3.906,83 Eur bez DPH), teda aj nájomné za marec 2017 - faktúra č. 1303132017 zo dňa 3.4.2017, splatná dňa 17.4.2017 na sumu 4.688,20 Eur, za apríl 2017 faktúra č. 1304262017 zo dňa 3.5.2017, splatná dňa 17.5.2017 na sumu 4.688,20 Eur. Právo žalobcu na nájomné nebolo medzi stranami sporné a žalobcovi patrí právo na zaplatenie nájomného s tým, že z faktúry č. 1303132017 za marec 2017 v sume 4.688,20 Eur zanikla časť pohľadávky vo výške 623,60 Eur po jednostrannom započítaní žalovaného zo dňa 03.08.2017, na ktorý použil zložený depozit 10.000 Eur a neuhradených ostalo 4.064,60 Eur). Žalovaný
nepopieral nárok žalobcu na zaplatenie nájmu, len tvrdil, že tieto pohľadávky zanikli započítaním pred začatím konania na súde.
9. Okresný súd uviedol, že žalobca vystavil žalovanému ďalšie faktúry, a to za servisné práce (podľa montážneho výkazu č. 02/03/2017) faktúru č. 1302462017 zo dňa 13.3.2017, splatnú 27.3.2017 na sumu 1.976,36 Eur, ktorej oprávnenosť nebola medzi stranami sporná a žalovaný s ňou započítal svoje pohľadávky a č. 1306212017 (podľa montážneho výkazu č. 05/06/2017-PH „montáž hydromotora otoče a prevodovky otoče s nutnosťou vymeniť cievku otoče“) zo dňa 20.6.2017, splatná dňa 4.7.2017 na sumu 1.118,48 Eur, ktorej oprávnenosť bola medzi stranami sporná.
10. K oprávnenosti prvej pohľadávky na sumu 1.976,36 Eur okresný súd uviedol, že v zmluve sa strany dohodli, že akékoľvek bežné servisné náklady a bežnú údržbu predmetu nájmu a jeho príslušenstva vo výrobcom stanovených intervaloch znáša počas doby nájmu na vlastné náklady nájomca, a preto nárok žalobcu vo vzťahu k pohľadávke titulom servisných nákladov poskytnutých žalobcom žalovanému bol oprávnený. K pohľadávke žalobcu vyúčtovanej faktúrou č. 1302462017 na sumu 1.976,36 Eur okresný súd poukázal na to, že žalovaný pohľadávku započítal s pohľadávkou žalobcu jednostranným započítaním zo dňa 26.09.2017, teda ju žiadnym spôsobom nespochybňoval.
11. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vrátil faktúru č. 1306212017 na sumu 1.118,48 Eur žalobcovi s tým, že ju reklamuje, pretože oprava nebola prevedená, keďže pri oprave žalobca použil elektromagnetickú cievku na pohon motora ako náhradu za cievku na pohon otoče, ktorú žalobca vymontoval a neposkytol jej náhradu a stroj bol mimo prevádzky. Nároky vyplývajúce z uplatnenia zodpovednosti za vady diela - opravy žalovaný neuviedol a ani dobu nemožnosti užívať predmet nájmu. K poskytnutiu plnenia žalobcom žalovanému (opravou) došlo po zániku nájmu a po vzniku kúpy predmetu nájmu/kúpy dňa 19.6.2017. Žalovaný faktúru s vyúčtovaním ceny opravy, ktorá oprava je zmluvou o dielo, žalobcovi vrátil dňa 19.09.2017 s tým, že ju považoval za bezpredmetnú. Oprava nebola vykonaná tak, ako je vo faktúre uvedené. Okresný súd zhodnotil, že len vrátenie faktúry s oznámením, že oprava nebola vykonaná a stroj bol mimo prevádzky po troch mesiacoch od vykonania opravy, bola neproduktívna a nevyvolala účinky uplatnenia zodpovednosti za vady diela. Poukázal na to, že pre uplatnenie zodpovednosti za vady diela podľa Obchodného zákonníka sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: 1/ splnenie notifikačnej povinnosti (konkretizovanie vád diela tak, aby bolo zrejmé, aké vady sú vytýkané) a 2/ voľba uplatneného (zodpovednostného) nároku objednávateľa spolu s oznámením vád alebo bez zbytočného odkladu po oznámení vád, čo žalovaný ako objednávateľ nesplnil. Vo vzťahu k lehote na uplatnenie zodpovednosti za vady okresný súd uviedol, že objednávateľ je povinný prehliadnuť dielo s odbornou starostlivosťou, čo najskôr po odovzdaní diela. Zistené vady je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, reklamovať u zhotoviteľa, inak stratí nároky zo zodpovednosti za vady diela podľa ust. § 562 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, ak to zhotoviteľ namietne. Žalovaný vady diela nereklamoval ihneď, hoci o nich od počiatku vedel, ale až po troch mesiacoch od vykonania opravy, čo žalobca ako zhotoviteľ namietal v súdnom konaní. Keďže žalovaný ako objednávateľ takto nepostupoval, nemohol mu okresný súd nárok zo zodpovednosti za vady diela (opravy) priznať ako obranu proti nároku žalobcu.
12. Okresný súd poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný listom „Uplatnenie predkupného práva k prenajatej veci (pásového rýpadla)“ zo dňa 30.5.2017 u žalobcu uplatnil oprávnenie na kúpu prenajatej veci. Doručenie oznámenia dňa 30.5.2017 o uplatnení oprávnenia na kúpu preukázal aj list zástupcu žalobcu zo dňa 5.9.2017. Okresný súd uviedol, že ust. § 493 Obchodného zákonníka je kogentné a zmluvné strany sa od neho nemôžu odchýliť (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka), preto okamihom vzniku kúpnej zmluvy prešlo na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľnej veci (predmetu nájmu), t.j. ku dňu 30.5.2017. Žalovaný listom „Oznámenie o uplatnení predkupného práva k prenajatej veci (pásového rýpadla s príslušenstvom) - opätovná výzva a určenie rozhodnej kúpnej ceny prenajatej veci i spôsobe jej úhrady“ zo dňa 2.8.2017 odkázal na uplatnenie oprávnenia na kúpu prenajatej veci zo dňa 30.5.2017 s tým, že žalobca nestanovil kúpnu cenu. Žalovaný oznámil, že vyčíslil kúpnu cenu podľa čl. V. bod 3. zmluvy (kúpna cenu, ktorá sa určí ako súčet zostávajúceho mesačného nájomného s odkupným v mesiacoch, po ktoré mala doba nájmu trvať podľa splátkového kalendára určeného v čl. IV. bod 2. zmluvy), t.j. 12. „splátky“ (poslednej) nájomného 4.688,20 Eur - s priradeným VS žalovaným 280516 (splatnej 14.6.2017). Žalovaný oznámil, že záväzok 4.688,20 Eur titulom kúpnej ceny započítava na depozit 10.000 Eur, teda využil právo použiť depozit ním vložený.
13. Okresný súd uviedol, že žalovaný na svoju obranu tvrdil, že pohľadávky žalobcu zanikli pre začatím konania jednostranným započítaním s pohľadávkami žalovaného (1./ zo dňa 26.9.2017 pohľadávky žalovaného:
- FO20170044 na sumu 3.918,62 Eur, splatná dňa 25.9.2017 (oprava pojazdu) - oprava predmetu nájmu/ kúpy; započítaná vo výške 3.918,62 Eur,
- FO20170041 na sumu 4.688,20 Eur, splatná dňa 25.9.2017 (vyčíslená škoda) - jednorazová mesačná odplata (vo výške mesačného nájmu) z dôvodu znefunkčnenia predmetu nájmu/kúpy žalobcom za obdobie od 17.8.2017 do 18.9.2017 a žalovaný nemohol vykonávať žiadne práce (v období po zániku nájmu a po kúpe predmetu nájmu); započítaná vo výške 4.688,20 Eur,
- FO20170042 na sumu 2.069,76 Eur, splatná dňa 25.9.2017 (vyčíslená škoda) - preprava predmetu nájmu/kúpy, v ktorom bola vyfakturovaná preprava Cestnými stavbami Liptovský Mikuláš; započítaná vo výške 2.069,76 Eur,
- FO20170043 na sumu 844,80 Eur, splatná dňa 25.9.2017 (vyčíslená škoda) - zaplatenie náhradného dielu použitého na opravu predmetu nájmu/kúpy; započítaná vo výške 52,58 Eur, celkom 10.729,16 Eur, pohľadávky žalobcu:
- 1303132017 na sumu 4.688,20 Eur, splatná dňa 17.4.2017 (nájomné), započítaná vo výške 4.064,60 Eur,
- 1304262017 na sumu 4.688,20 Eur, splatná dňa 17.5.2017 (nájomné), započítaná vo výške 4.688,20 Eur,
- 1302462017 na sumu 1.976,36 Eur, splatná dňa 27.3.2017 (oprava - servisné práce), započítaná vo výške 1.976,36 Eur celkom 10.729,16 Eur.
Započítanie (2./ zo dňa 3.8.2017) pohľadávky žalovaného:
- 320160012 na sumu 5.311,80 Eur, splatná dňa 24.5.2016 (depozit za prenájom) započítaná vo výške 5.311,80 Eur pohľadávky žalobcu:
- 1301832017 na sumu 4.688,20 Eur, splatná dňa 16.3.2017 (nájomné) započítaná vo výške 4.688,20 Eur,
- 1303132017 na sumu 4.688,20 Eur, splatná dňa 17.4.2017 (nájomné) započítaná vo výške 623,60 Eur (zostatok 4.064,60 Eur).
14. Okresný súd poukázal na to, že v predbežnom právnom posúdení veci vo vzťahu k obrane žalovaného tvrdením o pohľadávkach voči žalobcovi titulom náhrady škody (ako boli špecifikované v podaní žalovaného zo dňa 16.8.2018) uviedol potrebu doplnenia skutkových tvrdení zo strany žalovaného (k obrane) a uplatneniu zodpovednosti za vady (vykonanej žalovaným vrátením faktúry žalobcovi na sumu 1.118,48 Eur) s poučením, že odkazom na dôkazy nie je možné nahrádzať skutkové tvrdenia. Uviedol, že iba strana sporu môže produkovať skutkové tvrdenia (bremeno tvrdenia) a následne po splnení povinnosti tvrdiť sa stáva nositeľom dôkaznej povinnosti (dôkazné bremeno).
15. Okresný súd skonštatoval, že v obrane žalovaného absentovali skutkové tvrdenia o vzniku škody a nebolo možné ich určiť iba odkazom na faktúry a listiny. Poukázal na to, že predpokladmi zodpovednosti za škodu sú 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom 1. a vznikom škody 2..
16. Okresný súd uviedol, že žalovaný voči žalobcovi uplatnil nároky (tvrdenú škodu) vystavením faktúr: č. FO20170042, č. FO20170043, č. FO20170044, č. FO20170041. Škoda vyúčtovaná faktúrou č. FO20170041 mala vzniknúť až po kúpe predmetu nájmu (po 30.5.2017) spôsobením jeho nefunkčnosti žalobcom v Polomke. Zo Zápisnice o trestnom oznámení konateľa žalobcu zo dňa 18.9.2017, ani z uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, odboru Kriminálnej polície v Brezne zo dňa 16.10.2017, ČVS: ORP-281/1-VYS-BR-2017 podľa okresného súdu nevyplývalo preukázanie tvrdenia žalovaného, že žalobca mal znefunkčniť predmet nájmu/kúpy umiestnený v objekte spoločnosti MyWood v Polomke. Toto vyplývalo iba z výpovede konateľa žalovaného. K tvrdeniu o poškodení predmetu nájmu/kúpy bol vypočutý svedok navrhnutý žalovaným (jeho zamestnanec) V. P., ktorý vypovedal, že o poškodení stroja sa dozvedel od konateľa žalovaného. Keď prišiel ku stroju, bol pootváraný, boli z neho povyberané súčiastky a nedal sa natočiť. Robiť sa s ním nedalo. Chýbalo tam viac vecí. Bolo na ňom
vykrútené čidlo na olej a bez čidla na olej by mohlo dôjsť k poškodeniu a znehodnoteniu motora. Chýbali tam cievky ovládania a bez nich sa stroj nepohne. Motor spojazdnil, ale keďže chýbali elektromagnetické cievky ovládania, stroj neovládal svoje funkcie. Cievky sú pod krytmi. On založil naspäť čidlo, pritiahol snímací kábel a tak sa mu podarilo naštartovať motor. Pri nakladaní bol aj J., ktorý sa vyjadril, že boli vybrané jadrá cievok a on mal osem rokov skúsenosti z Anglicka s takýmito strojmi. Podarilo sa stroj presunúť mechanicky, a to tak, že mechanicky spojil cievku. Svedok bol v kabíne a J. bol pri motore. J. držal cievku, a pokiaľ ju držal, tak stroj išiel. Takto stroj naložili a zložili. Stroj bol nefunkčný od 17.8.2017 do 18.9.2017. Žalovaný tvrdil škodu vo výške zmluvne dohodnutého nájomného za jeden mesiac. Počas nefunkčnosti využíval žalovaný iný stroj. Okresný súd zhodnotil, že žalobca nepreukázal vznik škody
- majetkovej ujmy vo výške zodpovedajúcej mesačnému nájomnému, ku ktorej malo dôjsť až po kúpe stroja (po zániku nájmu 30.5.2017). Nepreukázal skutočnú škodu - ako ujmu na majetku žalovaného v tvrdenej výške. Žalovaný nepreukázal poškodenie stroja žalobcom, toto tvrdenie bolo iba v rovine domnienky žalovaného.
17. Okresný súd ďalej uviedol, že ostatné nároky tvrdené žalovaným ako škoda, vyúčtované faktúrami: č. FO20170042, č. FO20170043, č. FO20170044, predstavovali žalovaným tvrdené náklady na opravu kúpeného stroja, nákup súčiastok a prepravu kúpeného stroja, ale až po realizácii kúpy (teda po 30.5.2017). Dátumy vykonania opráv žalovaným (jeho zamestnancami) a prepravné náklady na premiestnenie stroja vznikli podľa údajov z podkladov žalovaného v čase, keď už bol vlastníkom predmetného stroja (FO20170042 zo dňa 18.9.2017, FO20170043 zo dňa 18.9.2017, FO20170044 zo dňa 18.9.2017). Podľa okresného súdu absentovalo porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom ako podstatnej náležitosti nároku na náhradu škody.
18. Vo vzťahu k pohľadávke vyúčtovanej faktúrou č. FO20170044 okresný súd uviedol, že žalovaný tvrdil požiadavku na opravu počas trvania nájmu 9.5.2017, ale následne sa rozhodol, že opravu vykoná sám, ale až po realizácii kúpy 18.9.2017. Počas trvania nájmu mal nárok na zľavu z nájmu, respektíve odpustenie nájmu za dni, keď predmet nájmu nebol spôsobilý na obvyklé užívanie, ktorý nárok u žalobcu neuplatnil (čl. IV. bod 3. zmluvy). Napriek technickému stavu predmetu nájmu žalovaný pristúpil k uplatneniu oprávnenia na jeho kúpu a následnému vykonaniu opráv na vlastné náklady. Takéto náklady žalovaného nie sú škodou, ktorá by vznikla porušením právnej povinnosti žalobcu (protiprávnym úkonom).
19. Pokiaľ žalovaný tvrdil na svoju obranu, že pohľadávky žalobcu započítal so škodou, ktorá mu vznikla, tak v rámci tvrdení o zániku nárokov žalobcu započítaním netvrdil podstatné náležitosti škody tak, aby okresný súd mohol posúdiť, či ku škode došlo alebo nedošlo, a to za stavu, že žalobca sa bránil, že ku žiadnej škode nedošlo. Žalovaný predkladal vzájomnú korešpondenciu k náhrade škody, respektíve k nemu vystaveným faktúram na náhradu škody, avšak absentovali skutkové tvrdenia žalovaného. Z uvedených dôvodov, keďže obrana žalovaného nebola úspešná a nároky žalobcu boli preukázané, okresný súd žalobe celkom vyhovel. Okrem istiny pohľadávky je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
20. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného 100 %, lebo mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
21. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Podľa žalovaného okresný súd neprihliadol na preukázané skutočnosti týkajúce sa vzniku a rozsahu škody, ktorú spôsobil žalobca žalovanému. Nesprávne odôvodnil, že v obrane žalovaného absentovali podstatné skutkové tvrdenia o vzniku škody, nakoľko žalovaný jednoznačne preukázal všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorú mu spôsobil žalobca. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odboru Kriminálnej polície v Brezne zo dňa 16.10.2017, ČVS: ORP-281/1-VYS-BR-2017 vyplývalo preukázanie tvrdenia, že žalobca mal znefunkčniť pásový bager Takeuchi TB1140 práve neodbornou a protiprávnou manipuláciou so stavebným strojom, pričom k vzniku škody jednoznačne došlo protiprávnym konaním žalobcu, ktorú žalovaný vyčíslil v zmysle predložených faktúr. Podľa žalovaného niet pochýb, že kauzálny nexus - príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalobcu a vznikom škody bol preukázaný. Platný právny stav pritom nerozoznáva medzi zmluvnou a zákonnou zodpovednosťou za škodu, teda nie je rozhodujúce pri preukazovaní
škody, či došlo k porušeniu zmluvnej alebo zákonnej povinnosti. Vyčíslenie škody zo strany žalovaného obsahovalo všetky náklady, ktoré žalovanému vznikli na uvedenie stavebného stroja do prevádzky po jeho poškodení žalobcom. Žalovaným uplatňovaný nárok voči žalobcovi má vyrovnávací charakter vo vzťahu k vzniku škody, ktorú musel znášať. Ak okresný súd v rozhodnutí uvádzal, že z výpovede svedka V. P. vyplýva, že ten sa dozvedel o poškodení stroja od konateľa žalovaného, tak tento argument je neúplný a nepresný, nakoľko zo Zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 11.11.2019 vyplýva, že V. P. sa síce dozvedel o poškodení stavebného stroja od konateľa žalovaného, ale v mieste umiestnenia stavebného stroja - v Polomke, neodbornú protiprávnu manipuláciu s bagrom potvrdila strážna služba, ktorá zároveň potvrdila preniknutie žalobcu ku stroju. Takýto záver možno vyvodiť z trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ, odboru Kriminálnej polície v Brezne. Pokiaľ okresný súd uzavrel, že žalovaný nepreukázal poškodenie stroja žalobcom a toto tvrdenie je iba v rovine domnienky žalovaného, tak žalovaný bol názoru, že okrem iných dôkazov, ktoré toto tvrdenie preukázali, tak jednoznačne ho preukázala výpoveď svedka V. P., ktorú žalobca nikdy nijakým spôsobom nespochybňoval, nakoľko sa žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil pojednávania a následne sa ani písomne nevyjadril ku skutočnostiam, o ktorých vypovedal svedok, z čoho vyplýva, že jeho výpoveď ku dňu podania odvolania žalobca nijakým spôsobom nespochybnil a s tvrdeniami uvedenými vo výpovedi sa stotožnil. Okresný súd sa nezaoberal tvrdením svedka V. P., že žalobca ho opakovane navádzal na protiprávne konanie, pričom upriamil pozornosť aj na protiprávne konanie žalobcu, ktoré je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. Žalovaný považoval od začiatku za preukázané, že žalobca mal záujem žalovanému bager znefunkčniť a spôsobiť majetkovú škodu a tento jeho úmysel sa mu i podaril. Žalovaný nárok na náhradu škody neopiera o porušenie zmluvnej povinnosti „zodpovednosti za vady“ na predanom stroji, ale o náhradu škody pri protiprávnom konaní žalobcu. Podľa žalovaného konanie žalobcu vykazuje znaky konania proti dobrým mravom a akékoľvek priznanie práva žalobcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ten svojim protiprávnym konaním nerešpektujúc všeobecné pravidlá morálky spôsobil žalovanému úmyselne škodu na majetku. Zároveň konanie žalobcu nespĺňa požiadavky poctivého obchodného styku. Priznanie nároku žalobcovi by neodrážalo princíp spravodlivosti pri rozhodovaní. Žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok nie je zákonne konformný, súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil, nevyrovnal sa dostatočne so všetkými predloženými dôkazmi, resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
22. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Tvrdenie žalovaného, že z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odboru Kriminálnej polície v Brezne zo dňa 16.10.2017, ČVS: ORP-281/1-VYS-BR-2017 vyplýva preukázanie tvrdenia, že žalobca mal znefunkčniť pásový bager Takeuchi TB1140 práve neodbornou a protiprávnou manipuláciou so stavebným strojom, pričom k vzniku škody jednoznačne došlo protiprávnym konaním žalobcu, žalobca považoval za zavádzajúce, pretože z dotknutého rozhodnutia žiadna skutočnosť, ktorá by objektívne dokazovala poškodenie stroja žalobcom, nevyplýva. V odôvodnení rozhodnutia povereného príslušníka sa iba uvádza, že konateľ žalovaného tvrdí, že žalobca mal stroj znefunkčniť, ktorú argumentáciu žalovaný použil i pri vystavovaní faktúr na náhradu škody. Zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplývalo, že by sa žalobca dopustil protiprávneho konania, na podklade ktorého by mohlo dôjsť k vzniku škody, za ktorú by zodpovedal. Zásah do stroja poprel i svedok Y. G.. Neobstojí ani argument žalovaného, že svedok V. P. sa o zásahu do stroja pri jeho tvrdenom znefunkčnení nedozvedel iba od konateľa, ale neodbornú protiprávnu manipuláciu s bagrom potvrdila i strážna služba. Žalobca zdôraznil, že sa opätovne jedná iba o prenesené tvrdenie a svedok nebol priamym účastníkom návštevy žalobcu v areáli. Argument, že strážna služba mala tvrdiť neodborný a protiprávny zásah do stroja, vyznieva absurdne, nakoľko úlohou strážnej služby je ochrana majetku. Ak by malo skutočne dôjsť k protiprávnemu konaniu, t.j. zásahu do stroja, bola by strážna služba zasiahla a akékoľvek protiprávne konanie znemožnila. Ako vyplynulo i z výpovede svedka G., došlo iba k naštartovaniu stroja a prevereniu, či je funkčný. V opačnom prípade by žalobca musel kvôli odvozu volať i žeriav, ktorý by ho naložil na trajler. Skutočnosť, že k poškodeniu zásahom žalobcu nedošlo, resp. nedošlo vôbec a vyvodzovaná zodpovednosť žalobcu je fiktívna, podporuje viacero argumentov. Žalovaný neplnil záväzok, ktorý mu zo zmluvy vyplýval a bol v omeškaní s hradením vystavených faktúr, z čoho vyplývalo, že mal finančné problémy. Vytvorenie fiktívnej pohľadávky spôsobilej na započítanie sa tak javilo ako vhodné riešenie. Tvrdenie, že žalobca mal stroj poškodiť, resp. znefunkčniť, prišlo až takmer 2 týždne po tvrdenom zásahu. Ako vyplynulo z výpovede svedka P., problém mal spočívať v elektromagnetických cievkach, ktoré chýbali, čo bolo potvrdené i pri preprave stroja do Liptovského Hrádku. Chýbajúce súčiastky by si musel všimnúť žalovaný okamžite. Napriek tomu mali
pracovníci žalovaného, ktorí stroj opravovali, zisťovať problém niekoľko desiatok hodín. Je otázne, pokiaľ žalovaný stroj potreboval, prečo nebol opravovaný v servise, ale pozornosť mu venovali zamestnanci žalovaného, hoci žalovaný nemá v predmete činnosti opravy strojov. Tvrdenie konateľa žalovaného, že spoločnosť má v predmete činnosti údržbu motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla neobstojí, nakoľko ako z názvu vyplýva, jedná sa iba o údržbu bez zásahov do motora. Nepreukázanie protiprávneho konania a uvádzané argumenty žalobcom odôvodnili záver, že k protiprávnemu konaniu žalobcu nedošlo a tvrdená škoda je fiktívna, resp. bez akejkoľvek väzby na žalobcu. Žalobca sa stotožnil s odôvodnením okresného súdu, že pri uplatňovaní škody chýbajú podstatné skutkové tvrdenia. Žalovaný nielenže nepreukázal porušenie právnej povinnosti, ale ani vznik škody, ktorá musí byť náležite zdokladovaná úbytkom na majetku. Ako žalobca uvádzal, listiny, ktoré žalovaný predložil a ktorými dôvodil existenciu škody, sú zavádzajúce a nepodložené reálnym plnením. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 265 Obchodného zákonníka, tak uvedený argument podľa žalobcu vyznieva absurdne, pretože žalobca nielenže žiadnu škodu žalovanému nespôsobil, ale je to práve žalovaný, kto sa snaží prostredníctvom vykonštruovanej pohľadávky poškodiť žalobcu. Žalobca mal za to, že okresný súd sa náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými prezentovanými tvrdeniami a dôkazmi a ich riadnym vyhodnotením dospel k správnemu skutkovému i právnemu záveru. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
23. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 02.03.2020, ktoré vyjadrenie je obsahovo totožné s podaním právneho zástupcu žalovaného na č.l. 243 - 245 spisu. Žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že v čase vzniku škody na stavebnom stroji strážna služba nemala vedomosť o tom, že vlastníkom stavebného stroja už nie je žalobca, ale žalovaný, nakoľko o tejto skutočnosti nebola upovedomená a žalobca nakladal s vecou ako keby bol jej vlastníkom. Z uvedeného je zrejmé, že strážna služba v čase manipulácie so stavebným strojom žalobcom nemala vedomosť, že ide o neoprávnený, úmyselný, protiprávny zásah žalobcu, a preto nevykonala žiadne kroky na odvrátenie škody a ochrany majetku. Žalobca stavebný stroj mechanicky poškodil tým, že fyzicky pristúpil k nemu a demontoval súčiastku, čím spôsobil, že stroj sa stal neupotrebiteľným. Týmto konaním vznikla žalovanému škoda vo výške zmenšenia majetku a nedosiahnutia zisku, ktorý by žalovaný dosiahol, keby stavebný stroj bol v neustálej prevádzke. Žalovaný preukázal výšku škody doloženými faktúrami a zároveň výška škody bola vyčíslená aj v jednostrannom zápočte pohľadávok vo výške reálnej škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením žalobcových povinností. Elektromagnetická cievka bola žalobcom zo stavebného stroja vymontovaná až po naštartovaní, a preto je logické, že vozidlo bolo možné naštartovať. Manipuláciu žalobcu so strojom v čase, kedy prešlo vlastnícke právo, potvrdila strážna služba. Stroj po znefunkčnení nemohol byť opravovaný v autorizovanom servise, nakoľko ten k stroju zabezpečoval žalobca, a preto jednoznačne by bolo v rozpore so záujmom žalobcu opravovať stavebný stroj, ktorý sám poškodil, čo by žalovaného priviedlo do situácie, v ktorej by nemohol preukázať objektívnu výšku škody. Zamestnanec žalovaného pán P. je držiteľom strojníckeho preukazu a má niekoľkoročnú prax s vedením, užívaním a opravou stavebných strojov, a preto nie je absolútne žiadna pochybnosť o jeho odbornosti a oprávnenosti skontrolovať stavebný stroj a určiť príčinu vzniku závady. Žalovaný nemal záujem na znefunkčnení stavebného stroja, nakoľko ho potreboval pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Z účtovných závierok žalovaného jednoznačne vyplýva, že v čase kúpy stavebného stroja nemal finančné problémy, čo zároveň potvrdzuje aj jeho konanie. Považoval za nelogické, aby firma, ktorá má finančné problémy, kupovala stavebný stroj v hodnote niekoľko tisíc Eur, a tým ohrozila svoju platobnú schopnosť. Podľa žalovaného sa žalobca snaží zavádzať pozornosť na okolnosti, ktoré nie sú podstatné pre posúdenie prípadu, pričom rozporuje skutočnosti, ktoré v prvostupňovom konaní nenamietal. Z výpovedí svedkov je preukázané, že žalobca spôsobil žalovanému škodu a tieto výpovede neboli nijakým spôsobom v prvostupňovom konaní rozporované.
24. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaný sa snaží pretaviť skutočnosť, že žalobca stroj odskúšal, v neoprávnenú manipuláciu s následným znefunkčnením stroja. Faktom zostáva, že žalobca nemal dôvod stroj poškodzovať, nakoľko mal v úmysle si stroj vyzdvihnúť. Ako uviedol svedok G., stroj odskúšali, bol plne funkčný a odišli so strážnou službou na vrátnicu oznámiť jej nadriadeným, že stroj opúšťa areál, kde im bolo oznámené, že stroj nemôže byť žalobcovi vydaný. Žalobca v čase, keď mu bolo umožnené stroj odskúšať, nemal dôvod ho znefunkčniť, keďže očakával, že si ho bude môcť odviezť. Po tom, ako bolo na vrátnici pracovníkom žalobcu oznámené, že nemôžu stroj odviezť, strážna služba by musela zasiahnuť, keď by sa chceli ku stroju vrátiť. Žalovaný napriek suverénnemu tvrdeniu o účelovom zásahu do stroja žalobcom neprodukoval žiadny hodnoverný dôkaz, že by sa tak malo stať, hoci mal možnosť dokazovať
prostredníctvom strážnej služby, ktorá by konanie pracovníkov žalobcu mohla hodnoverne opísať. Napriek tomu radšej volil svojho zamestnanca, ktorý sa v areáli v rozhodnom čase nenachádzal a o údajnom poškodení vedel iba sprostredkovane. O fabulovaní zo strany žalovaného a účelovom predstieraní poškodenia vypovedá tiež fakt, že rozsah opráv zodpovedal celkovo 64 hodinám práce (podľa príloh k faktúre č. FO20170042 a FO20170043), pričom dôvodom nefunkčnosti mali byť chýbajúce súčiastky, ktoré mal žalovaný podľa predloženej faktúry č. 093/2017 objednať od dodávateľa Owipex, s.r.o., pričom sa jednalo o 3 cievky. Ak by žalobca i pripustil, že ich absencia spôsobila nefunkčnosť stroja, je zaujímavé, že svedok P. s niekoľkoročnou praxou so strojmi a ich opravami ako i ďalší zamestnanci, chýbajúce súčiastky nevedeli namontovať. O chýbajúcich cievkach pritom vedel, keďže uviedol, že po príchode ku stroju tento bol pootváraný a boli z neho povyberané súčiastky. Žalobca podotkol, že cievky objednávali až po ďalších troch týždňoch, preto pochybuje, že stroj na výkon prác skutočne v tom čase aj potreboval žalovaný. V konaní tiež žiaden dôkaz nepotvrdzoval, že stroj otvoril žalobca. Zásah do neho mohol do príchodu svedka P. vykonať ktokoľvek. Žalobca podotkol, že nie je jediným autorizovaným servisom stavebných strojov TAKEUCHI, a pokiaľ chcel žalovaný uplatňovať nárok na náhradu škody voči žalobcovi, mal k oprave pristupovať tak, aby bola objektívne preukázateľná. Ak žalovaný uvádzal, že nemal záujem na znefunkčnení stavebného stroja, nakoľko ho potreboval pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ako aj, že musel vynaložiť zvýšené náklady, aby mohol bez stroja pokračovať pri výkone prác, tak v priebehu konania nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by tvrdené zvýšené náklady mali vyplývať. Uvádzanú škodu musí strana, ktorá má byť poškodená, vedieť preukázať. Stotožnenie výšky škody s výškou nájomného nie je namieste. Samotný fakt, že stroj nepracoval, ešte nezaložilo právo žalovaného domáhať sa náhrady samotnej škody či ušlého zisku, ak by aj z hypotetického hľadiska žalobca pripustil zavinenie, čo kategoricky popiera. Zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, že by stroj znefunkčnil žalobca, ani že by na strane žalovaného došlo k vzniku škody, preto akýkoľvek jeho započítateľný nárok na náhradu tvrdenej škody považoval za neopodstatnený. Celý zápočet žalobca považuje za pofidérnu snahu žalovaného zbaviť sa záväzkov pri vlastnej platobnej neschopnosti. Tvrdenie, že z účtovných závierok vyplýva, že v čase kúpy stroja žalovaný nemal finančné problémy, je nepreukázané. Na margo platobnej schopnosti žalovaného žalobca uviedol, že v čase zápočtu boli jeho faktúry niekoľko mesiacov po splatnosti.
25. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania na základe odvolacích dôvodov žalovaného a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
26. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/94/2020-265 zo dňa 20.01.2021 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.02.2021, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
27. Primárne krajský súd poukazuje na ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu boli odvolacie dôvody žalovaného, vyjadrené v ním podanom odvolaní zo dňa 30.12.2019. Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 30.12.2019, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Inými slovami, ak žalovaný v odvolaní zo dňa 30.12.2019 nerozporoval iné skutočnosti, závery prijaté okresným súdom, a to napríklad vzťahujúce sa k základu a výške uplatnenej pohľadávky žalobcu na zaplatenie nájomného za mesiac marec 2017, vyúčtovaného faktúrou č. 1303132017, splatnou dňa 17.04.2017 na sumu 4.688,20 Eur, z ktorej časť v sume 623,60 Eur zanikla započítaním pohľadávok podľa jednostranného právneho úkonu č. ZP/08-1/2017 zo dňa 03.08.2017, nájomné za mesiac apríl 2017, vyúčtované faktúrou č. 1304262017 zo dňa 03.05.2017, splatnou dňa 17.05.2017 v sume 4.688,20 Eur, faktúrou č. 1302462017 v sume 1.976,36 Eur za servisné práce podľa montážneho výkazu č. 02/03/2017-PH, faktúrou č. 1306212017 titulom ceny prác podľa montážneho výkazu č. 05/06/2017-PH a 06/06/2017-PH na sumu 1.118,48 Eur, k uplatnenému úroku z omeškania a stanovenému dátumu omeškania, ako aj záveru, že doručením oznámenia žalovaného žalobcovi zo dňa 30.05.2017, ktorým u žalobcu uplatnil oprávnenie na kúpu prenajatej
veci, došlo k vzniku kúpnej zmluvy, a tým k prechodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci (predmetu nájmu) na kupujúceho, t.j. ku dňu 30.5.2017), tak potom ani krajský súd nemal daný priestor k tomu, aby pri absencii takýchto odvolacích dôvodov žalovaného podrobil posudzovaniu závery okresného súdu, viažuce sa k výške priznanej pohľadávky žalobcu, k priznanému príslušenstvu, a to úroku z omeškania a vyjadrenému dátumu omeškania žalovaného, ako i záveru o vzniku kúpnej zmluvy. Ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie bez toho, aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov sa stalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. § 379 CSP. Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť vzhľadom k vyjadreným odvolacím dôvodom žalovaného, ktorými je krajský súd ako súd odvolací viazaný, a to všetko za rešpektovania predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
28. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného. Ak žalovaný nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne krajský súd mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.
29. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP), odvolací súd uvádza, že nesprávne skutkové zistenia sú také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne a dostatočne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a okolnosti namietané žalovaným v ním podanom odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemali za následok takú úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s úvahou prvoinštančného súdu prezentovanou v napadnutom rozhodnutí.
30. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie považuje za logické, presvedčivé a zrozumiteľné. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalovaného), ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda
riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi na vykonanie dôkazov alebo hodnotením dôkazov. Obsahom základného práva na spravodlivý proces nie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sporovej strany, resp. právo na úspech v konaní. V nadväznosti na uvedené odvolací súd opätovne konštatuje, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými zásadami riadil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil (v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP), pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutočnosťami.
31. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, krajský súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci však odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.
32. Krajský súd ďalej uvádza, že okresný súd v rámci prejednania uplatneného nároku žalobcu a obrany žalovaného dôsledne postupoval i v zmysle ust. § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
33. V odvolacom konaní, na základe vymedzených odvolacích dôvodov žalovaného v podaní zo dňa 30.12.2019, neboli vôbec rozporované okolnosti, a to, že dňa 28.05.2016 žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o nájme stroja a kúpe prenajatej veci, predmetom ktorej bol pásový bager Takeuchi TB1140, rok výroby 2008 s príslušenstvom. V čl. II. bod 5. zmluvy bolo dohodnuté, že ...„akékoľvek bežné servisné náklady a bežnú údržbu pásového rýpadla a jeho príslušenstva vo výrobcom stanovených intervaloch znáša počas doby nájmu na vlastné náklady nájomca“. Doba nájmu bola dohodnutá v čl. III. zmluvy, a to na dobu určitú od 30.05.2016 do 14.06.2017. V čl. IV. bod 1. zmluvy bolo dohodnuté nájomné a platobné podmienky, a to depozit vo výške sumy 10.000 Eur a mesačné nájomné vo výške sumy 3.906,83 Eur bez DPH, splatné za každý mesiac doby nájmu (12 mesiacov). Z čl. V. bod 1. zmluvy vyplývalo dojednanie, podľa ktorého ...„nájomca má predkupné právo, resp. kúpi prenajaté pásové rýpadlo s príslušenstvom od prenajímateľa, a to kedykoľvek počas platnosti Zmluvy, najneskôr do 14.06.2017, ak nájomca svoje právo na kúpu uplatní“. Podľa čl. V. bod 2. zmluvy ...„nájomca voči prenajímateľovi uplatní právo na kúpu prenajatého hydraulického kladiva doručením písomného oznámenia o uplatnení tohto práva prenajímateľovi. Doručením takéhoto písomného oznámenia sa Zmluva v celom rozsahu mení ohľadne pásového rýpadla a jeho príslušenstva medzi zmluvnými stranami na kúpnu zmluvu, v ktorej má nájomca postavenie kupujúceho a prenajímateľ postavenie predávajúceho.“ Vo vyvolanom odvolacom konaní nebolo sporu o tom, že žalovaný si listom zo dňa 30.05.2017 (č.l. 97 spisu) v súlade s čl. V. zmluvy u žalobcu uplatnil právo kúpiť prenajatú vec, ktorý doručil žalobcovi podľa doručenky na č.l. 97 rub spisu. Vzhľadom k tomu, že nebola stanovená kúpna cena žalobcom v podaní zo dňa 02.08.2017, žalovaný vyčíslil kúpnu cenu v zmysle čl. V. zmluvy. Doručením oznámenia žalovaného žalobcovi dňa 30.05.2017 došlo k vzniku kúpnej zmluvy, v rámci ktorej došlo aj k zmene postavenia zmluvných strán, a to z prenajímateľa na predávajúceho a z nájomcu na kupujúceho v zmysle ust. § 493 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie je v zmysle ust. § 263 Obchodného zákonníka ustanovením kogentným.
34. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie obrany žalovaného spočívajúcej v tvrdenom zániku pohľadávok žalobcu započítaním v zmysle započítacieho prejavu žalovaného zo dňa 26.09.2017 (č.l. 16, 50 spisu), s pohľadávkami žalovaného titulom náhrady škody. Žalovaným vystavené faktúry č. FO20170041, č. FO20170042, č. FO20170043 zo dňa 18.09.2017 (č.l. 44 rub, 45, 46 spisu) tvorili prílohu listu žalovaného zo dňa 18.09.2017, adresovaného žalobcovi a označeného ,,Oznámenie o vyčíslení škody a zaslanie vyúčtovania, v ktorom uviedol, že si uplatňuje vzniknuté škody …,,ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti so znefunkčnením, poškodením a zabránením používania pásového rýpadla Takeuchi TB 1140…“(č.l. 45 rub spisu).
35. V zhode s okresným súdom i odvolací súd uvádza, že úspech takejto obrany žalovaného bol závislý na tom, či z dokazovania realizovaného pred okresným súdom v tomto civilnom sporovom súdnom konaní, podľa procesnej iniciatívy strán bolo možné pri aplikácii ust. § 215 CSP vyvodiť záver o existencii pohľadávok žalovaného, z titulu náhrady škody, spôsobilých na započítanie. Tvrdenia o týchto skutočnostiach i dôkazoch o nich zaťažovali žalovaného.
36. Krajský súd len na doplnenie uvádza, že započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Základným predpokladom pre započítanie je: a/ vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak, b/ rovnaký druh plnenia - predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu, nie veci individuálne určené, c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu, nie zo vzťahu verejnoprávneho, kompenzabilné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou, d/ právny úkon smerujúci k započítaniu.
37. Okresný súd, na základe obrany žalovaného, správne zameral svoje dokazovanie na preukázanie, či na strane žalovaného existovali kompenzabilné pohľadávky voči žalobcovi, vzniknuté titulom spôsobenej škody.
38. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že nárok na náhradu škody vzniká, ak sú splnené zákonom stanovené predpoklady, a to porušenie povinnosti/protiprávne konanie, vznik majetkovej škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym chovaním a vzniknutou škodou. Predpoklady zodpovednosti za škodu však musia byť splnené kumulatívne. Pokiaľ nie je naplnený jeden z týchto predpokladov, nemožno nárok na náhradu škody priznať.
39. Vo vzťahu k prvému predpokladu, a to žalovaným tvrdenému protiprávnemu konaniu žalobcu súhlasí krajský súd s okresným súdom, že žalovaný protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v znefunkčnení predmetu nájmu - kúpy nedokázal. Ak žalovaný namietal, že pri tomto závere okresný súd neprihliadal na obsah uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície v Brezne zo dňa 16.10.2017, ČVS: OPR-281/1-VYS-BR-2017, z ktorého vyplýva preukázanie tvrdenia, že žalobca mal znefunkčniť stroj, a to neodbornou a protiprávnou manipuláciou, čo preukázala i výpoveď svedka V. P., tak krajský súd uvádza, že tieto dôkazy žalovaným tvrdený protiprávny úkon žalobcu nedokázali. Z obsahu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície v Brezne zo dňa 16.10.2017 vyplývalo len to, že vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenie konateľa žalobcu vo veci podozrenia z prečinu ,,Neoprávnené užívanie cudzej veci“ podľa § 215 ods. 1, 3 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť konateľ žalovaného. V tomto rozhodnutí nebol vyslovený záver o protiprávnom konaní žalobcu, bolo konštatované len to, že vzťah medzi dvoma spoločnosťami mal súkromnoprávny základ. Z výpovede svedka V. P. podľa obsahu Zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 11.11.2019 (č.l. 187-189 spisu) vyplynulo to, že o poškodení stroja a o tom, že niečo urobil so strojom, žalobca sa dozvedel od konateľa žalovaného. Svedok vypovedal, že …,, keď som prišiel ku stroju, bol pootváraný. Boli z neho povyberané súčiastky a nedal sa natočiť“. Ani výpoveď tohto svedka, tak ako správne zhodnotil okresný súd, nedala opodstatnený záver o protiprávnom konaní žalobcu, pretože nebol priamo účastný tvrdeného protiprávneho konania žalobcu, ale len disponoval informáciou od konateľa žalovaného. Oproti týmto dôkazom tu bola výpoveď svedka G. (č.l. 155 rub - 157 spisu, Zápisnica o súdnom pojednávaní zo dňa 30.9.2019), ktorý popísal situáciu, ktorej bol priamo účastný. Svedok potvrdil, že išiel do Polomky pre ,,náš“ stroj, pretože nájomca neplatil nájomné, skontroloval či je funkčný a bol plne funkčný, že stroj chcel previesť, čo im zo strany vrátnika nebolo umožnené, volal políciu, vysvetľoval situáciu, avšak mu bolo oznámené, že stroj nemôže zobrať a má sa obrátiť na občiansko-právne konanie. Na základe zhodnotenia uvedených dôkazných prostriedkov aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaným nebolo jednoznačne preukázané, že by príčinou nefunkčnosti stroja bolo protiprávne konanie žalobcu, a tým nebola preukázaná aj existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (druhý predpoklad).
40. Krajský súd dopĺňa, že vecná súvislosť medzi protiprávnym konaním a spôsobenou škodou musí byť vzťahom príčiny a jej následku. Musí ísť o priamy a bezprostredný vzťah. Príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá konkrétnu ujmu spôsobila, teda musí byť preukázané protiprávne konanie zo
strany žalobcu. Práve protiprávnosť poškodený musí preukázať. Dodáva sa, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti je daná vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním. Pokiaľ jednoznačným spôsobom nebolo preukázané protiprávne konanie žalobcu, t.j. znefunkčnenie stroja, nebolo možné vzhľadom na vykonané dokazovanie prijať iný záver, než ten, ako vyslovil okresný súd, že v konaní nebolo preukázané také protiprávne konanie, v dôsledku čoho by zodpovedal za škodu spôsobenú v súvislosti so strojom v užívaní žalovaného.
41. Žalovaný v prvoinštančnom a ani v odvolacom konaní tak nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných predpokladov pre vznik pohľadávok na náhradu škody. Žalovaný, pokiaľ tvrdil existenciu svojich pohľadávok, bol povinný uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že mu škoda naozaj vznikla v dôsledku protiprávneho úkonu žalobcu a v príčinnej súvislosti s týmto úkonom, k čomu nedošlo. Z vyššie uvedeného preto pohľadávky žalovaného z titulu náhrady škody podľa jednostranného úkonu zo dňa 26.09.2017 nemohli byť účinne použité na započítanie voči pohľadávke žalobcu.
42. Odvolací súd dodáva, že dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží práve na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí (primerane uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 2675/2006). Vzhľadom k uvedenému bol žalovaný v rámci svojej obrany nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti, ktorú neuniesol.
43. V sporovom konaní je práve pre dôkaznú povinnosť, ktorá je na stranách sporu, aj procesná zodpovednosť strán sporu za jeho výsledok. Aj na základe uvedeného, krajský súd nezistil taký postup okresného súdu nielen po procesnej, ale ani po hmotnoprávnej stránke, ktorým by bolo postupované v rozpore s hmotným právom, a to rozhodnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Okresný súd dostatočne zisťoval skutkový stav, tento aj správne právne posúdil.
44. Odvolací súd zvýrazňuje, že okresný súd prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, a preto nezistil ani dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných súdom prvej inštancie, a tým neboli dané dôvody ani na zmenu ani na zrušenie rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
45. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol v odvolaní žalovaného osobitnými dôvodmi napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci bol pri potvrdení prvoinštančného rozhodnutia vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní so svojim odvolaním žalovaný nebol úspešný, a preto bolo rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.