Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoP-6-2021.pdf
PDF · 102.23 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletého Y. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa matky L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. nad K., W. ulica XXX/X, XXX XX E. nad K., v súčasnosti bytom G. XX/X, XXX XX J. nad I., otec neurčený, za účasti starých rodičov maloletého A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto J. nad I., skutočne bývajúca na adrese ulica A. XX/XX, XXX XX J. nad I. a B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto J. nad I., skutočne bývajúci na adrese ulica A. XX/XX, XXX XX J. nad I., v konaní o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti o odvolaní starých rodičov A. L. a B. L. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 28P/16/2020-41 z 26. októbra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom (ďalej aj „úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo „ÚPSVaR“) uznesením z 23.09.2020 č. k. 28P/16/2020-21 začal konanie o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti u maloletého Y. L., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5P/27/2016-55 zo 6. marca 2017 zverený spolu so sestrou Z. K. do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom A. L. a B. L.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v podnete na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti uvádzal, že dôvody, pre ktorá bola náhradná osobná starostlivosť u maloletého Y. nariadená, pominuli. Matka podľa zistení pri opakovaných sociálnych šetreniach sa osobne stará o svoje maloleté deti Y. L., Z. K., M. Y. I. a N. I.. Maloletý Y. je striedavo u svojej matky alebo u starých rodičov, výchovné problémy s ním nie sú. Matka s deťmi a so svojím partnerom obývajú jednoizbový nájomný byt, v ktorom je napojená studená aj teplá voda, elektrina, aj plyn. Byt je udržiavaný v čistote a poriadku, domácnosť je kompletne zariadená potrebným nábytkom a príslušenstvom. Matka maloletého je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, jej partner M. I. poberá prídavky na maloletého M. Y. a maloletú N., je poberateľom invalidného dôchodku a peňažnej dávky od štátu. U matky došlo od rozhodnutia o náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov k podstatnej zmene pomerov v tom, že má vlastné bývanie, vlastný príjem a za podpory svojich rodičov zabezpečuje adekvátnu osobnú starostlivosť o maloletého Y. a jeho súrodencov. Správou zo Základnej školy B. č. X v J. nad I. mal súd prvej inštancie potvrdené, že sa matka zaujíma o výchovnovzdelávacie výsledky maloletého Y., s triednou učiteľkou je v pravidelnom kontakte. Maloletý Y. chodí do školy vhodne a čisto oblečený, nosí si desiatu z domu, niekedy nie je na vyučovanie pripravený. 1.1 K podnetu ÚPSVaR bol priložený aj komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, odbor sociálnych vecí a rodiny z 03.11.2017 o zdravotnom stave starej matky A. L., ktorá sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v oblasti mobility a orientácie pre zníženú pohybovú schopnosť v dôsledku narušenia zmyslových funkcií (zrakových), v
dôsledku čoho potrebuje pomoc pri realizácii sociálnych aktivít, sprievod na vyšetrenie k lekárovi a vybavenie úradných záležitostí a má zvýšené výdavky pre chronický stav - praktickú slepotu, ktoré sú kompenzované peňažným príspevkom od štátu. Zdravotný stav starého otca B. L. podľa lekárskeho posudku z 24.04.2019 neodôvodňuje priznanie statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. 1.2 Matka maloletého ani stará matka dieťaťa pri výsluchu na pojednávaní dňa 26.10.2020 nesúhlasili so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého Y. tvrdiac, že zdravotné problémy matky nebránia vo výkone osobnej starostlivosti o maloletého Y.. Zhodne uviedli, že ako rodina úzko spolupracujú, dieťa prespáva striedavo u matky a starých rodičov, ktorí síce sú rozvedení, ale naďalej žijú spolu ako manželia. Obe uviedli, že hľadajú väčší byt, kde by mohli žiť v jednej domácnosti. 1.3 Okresný súd porovnal pomery, v akých žila matka v čase rozhodnutia o zverení maloletého Y. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov (v tom čase žila matka detí v E. nad K. so svojím druhom M. I., jeho rodičmi a ich dvomi spoločnými maloletými deťmi vo veku 1,5 a 0,5 roka, k maloletému Y. a Z. sa správal druh matky odmietavo a dôvodom zverenia maloletých detí Y. a Z. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov bola aj skutočnosť, aby nemuseli meniť prostredie, v ktorom dovtedy žili a školu, ktorú navštevovali, matka v čase posledného rozhodnutia o náhradnej osobnej starostlivosti tvrdila, že starostlivosť o starších súrodencov kvôli starostlivosti o dve najmladšie deti nezvláda.) so situáciou, ktorá vyplýva z vykonaných dôkazov v tomto konaní a správ kolízneho opatrovníka o opakovaných šetreniach v domácnosti matky a starých rodičov a dospel k názoru, že dôvody náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého Y. pominuli. Maloletý Y. aktuálne žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, so starou matkou je v dennodennom kontakte, vzťah maloletého k starým rodičom je rovnako ako k matke veľmi blízky. Tento stav trvá najmenej od januára 2019, odkedy osobnú starostlivosť a výchovu maloletému zabezpečuje matka za pomoci starých rodičov. Matka je schopná sa o maloletého Y. postarať, zabezpečuje mu lekársku starostlivosť, zaujíma sa o jeho školské výsledky. 1.4 Po posúdení zisteného skutočného stavu podľa § 26, § 28, § 44, § 45, § 46 a § 47 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „zákon o rodine“) a vysvetlení, že náhradná osobná starostlivosť o maloleté deti je inštitútom dočasným, ktorý sa uplatňuje len dovtedy, kým rodičia alebo niektorý z nich nie je schopný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a zdôraznení, že prvoradou povinnosťou rodičov je starať sa o svoje deti a vychovávať ich, pretože dieťa má právo na osobnú starostlivosť svojich rodičov, zrušil okresný súd náhradnú osobnú starostlivosť starých rodičov A. L. a B. L., do ktorej im bol maloletý Y. zverený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5P/27/2016 zo 06.03.2017. Dôvodom pre zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti podľa rozhodnutia okresného súdu nie je skutočnosť, že by v starostlivosti starých rodičov boli zistené nedostatky, ale že matka je schopná postarať sa o maloletého, čím dôvod náhradnej osobnej starostlivosti zanikol. 1.5 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C. m. p.“) tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie len starí rodičia maloletého dieťaťa A. L. a B. L., v ktorom zopakovali, že nesúhlasia so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že maloletý Y. je na starých rodičov veľmi citovo naviazaný, keďže ho vychovávali od útleho detstva a majú naďalej záujem vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého. Matka dieťaťa L. L. dlhšie žije so svojím druhom M. I., s ktorým má v pláne sa odsťahovať do obce neďaleko C., kde má menovaný aj nehnuteľnosť. M. Y. tam už v minulosti s matkou žil, bol však nešťastný, nevedel si zvyknúť, ťažko znášal aj zmenu školského prostredia. A. rodičia majú veľké obavy z tohto sťahovania, obávajú sa o zdravý citový vývin maloletého Y., ktorého nechcú vystavovať zmenám z dôvodu, že sa aktuálne nachádza v citlivom veku. Maloletý Y. sám povedal, že sa sťahovať nechce a nechce chodiť ani do inej školy.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu starých rodičov zopakoval všetky dôvody uvádzané v podnete na začatie konania o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a doplnil, že 3. decembra 2020 mienili vykonať sociálne šetrenie v domácnosti matky a starých rodičov, ktoré matka i starí rodičia odmietli umožniť vykonať, matka s odôvodnením, že niektorí členovia domácnosti ešte spia (o 11.08 hod.) a niektorí členovia rodiny sú chorí. Maloletý Y. sa podľa vyjadrenia matky v tom čase nachádzal v jej domácnosti. Starí rodičia tvrdili, že maľujú byt a starý otec maloletého Y. zakričal na starú matku, aby sa nevybavovala so sociálnymi pracovníkmi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Hoci v odvolaní uvádzali starí rodičia, že majú obavy z presťahovania sa matky s maloletým Y. do obce neďaleko C., dňa 03.12.2020 stará matka uviedla, že matka maloletého Y. o presťahovaní neuvažuje, avšak si myslí, že to má v úmysle jej partner.
3.1 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny konštatoval, že od rozhodnutia súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov v prípade maloletého Y. (od 26.10.2020) nedošlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, matky, ani starých rodičov dieťaťa. Maloletý Y. sa preukázateľne dlhodobo nachádza v osobnej starostlivosti svojej matky a dennodenne udržiava kontakt so svojimi starými rodičmi. Matka osobnú starostlivosť o maloletého Y. a jeho súrodencov zvláda, maloletý Y. matku rešpektuje, vyrastá v spoločnej domácnosti so svojimi súrodencami, medzi maloletým Y. a partnerom matky neboli zaznamenané negatívne prejavy. V domácnosti matky má maloletý Y. vytvorené uspokojivé podmienky na bývanie, spánok, učenie, oddych, i záujmovú činnosť, maloletý Y. i jeho súrodenci majú svojou matkou po stránke výchovy, výživy, materiálnych statkov, emocionálnej podnetovosti i prístupu k zdravotnej starostlivosti uspokojené potreby na uspokojivej úrovni. Upravil sa aj zdravotný stav matky, ktorá si aktuálne hľadá zamestnanie, preto dôvody, pre ktoré bol maloletý Y. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov pominuli. Je v záujme maloletého Y., aby matka prevzala nielen po faktickej, ale aj právnej stránke osobnú starostlivosť o neho. ÚPSVaR navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
4. Krajský súd príslušný na prejednanie odvolania podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania považujúc skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a správne, zodpovedajúce skutočnému stavu veci, v dôsledku čoho nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Procesný postup súdu prvej inštancie a správnosť jeho rozhodnutia skúmal odvolací súd zo všetkých hľadísk vychádzajúc z ustanovení § 65 a § 66 C. m. p., podľa ktorých odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu a nie je viazaný ani odvolacími dôvodmi. Starí rodičia v odvolaní neuvádzajú žiadne nové skutkové tvrdenia a nepredkladajú nové dôkazné návrhy (§ 63 C. m. p.), v odvolaní netvrdia, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Ich odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody, ale po posúdení odvolania podľa jeho obsahu odvolací súd konštatuje, že je zrozumiteľné a nebolo potrebné vyzývať starých rodičov na doplnenie odvolacích dôvodov podľa § 62 ods. 3 C. m. p. Z odvolania jasne vyplýva, že starí rodičia nesúhlasia iba s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, že dôvody, pre ktoré bol maloletý Y. zverený do ich náhradnej osobnej starostlivosti pominuli a chcú zotrvať v právnom vzťahu s maloletým Y. podľa rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5P/27/2016 zo 6. marca 2017. Starí rodičia nevysvetlili, v čom sa zmení ich postavenie vo vzťahu k maloletému Y., ak im nebude rozhodnutím súdu zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, keď zhodne s matkou uvádzali, že sú vo veľmi blízkom osobnom kontakte vzhľadom aj na vzdialenosť svojich bydlísk (300 - 400m od seba) a dobré vzťahy v rodine. Svoje tvrdenia v odvolaní o tom, že sa matka mieni opätovne sťahovať so svojím druhom na východ vyvrátili starí rodičia pri sociálnom šetrení kolízneho opatrovníka dňa 03.12.2020 a matka, ktorá odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala a nevyjadrila sa ani k odvolaniu starých rodičov, nepotvrdila obavy starých rodičov o plánovanej zmene bydliska zo Žiaru nad Hronom do oblasti Košíc. Za tohto stavu odvolací súd dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť.
5. Podmienky a dôvody zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby upravuje zákon o rodine v § 45 a 46 zákona o rodine, z ktorých vyplýva aj povinnosť súdu najmenej raz za 6 mesiacov zhodnotiť v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Sociálni pracovníci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny priebežne vykonávali kontroly v rodine starých rodičov a v rodine matky, o čom svedčia správy doložené do súdneho spisu. Nimi zistené skutočnosti odôvodňovali začatie konania o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že matke maloletého dieťaťa už nebránia žiadne okolnosti zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého.
6. Osobná starostlivosť o maloleté dieťa je v prvom rade úlohou rodičov. Povinnosť starať sa o svoje maloleté dieťa je rodičom uložená zákonom. Len v prípade, ak si rodičia tieto svoje povinnosti neplnia alebo nemôžu plniť, musí súd v záujme zdravého vývoja dieťaťa zasiahnuť a zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa iným spôsobom. Zákon o rodine v § 45 ods. 1, ktoré umožňuje zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie musí vyžadovať záujem dieťaťa. Za aktuálne zistenej situácie v rodine matky a starých rodičov nie je možné konštatovať, že je v záujme maloletého Y., aby trvala náhradná osobná starostlivosť starých rodičov o toto maloleté dieťa. V
záujme dieťaťa je, aby vyrastalo so svojimi rodičmi (v prípade maloletého Y. s matkou, keďže otec určený nie je) a so svojimi súrodencami, s ktorými musí nadviazať potrebné sociálne väzby a citové vzťahy, aby v budúcnosti boli prítomné aj širšie rodinné väzby potrebné pre prípadnú pomoc a sýtené sociálne kontakty. Nikto zo zúčastnených na konaní netvrdil, že by druh matky mal zlý vzťah k maloletému Y.. Maloletý Y. bol vypočutý pracovníkmi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v domácom prostredí pri sociálnom šetrení a vyjadril spokojnosť so stavom, aký v súčasnosti je, že striedavo prebýva u svojej matky a u svojich starých rodičov, matke vypomáha v starostlivosti o menších súrodencov, v prípade, ak potrebuje ísť do obchodu a má s nimi dobrý vzťah, hráva sa s nimi, čo je prejavom súrodeneckej lásky. Bytové podmienky boli úradom práce, sociálnych vecí a rodiny u matky vyhodnotené ako vyhovujúce, naproti tomu podmienky, v akých by žil maloletý u starých rodičov považuje odvolací súd za horšie, keď bolo zistené, že v bytovom dome, kde sa nachádza byt starých rodičov sú rozšírené ploštice, ktoré už maloletého Y. poštípali. Správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdzuje aj správa o komplexnom posúdení zdravotného stavu starej matky maloletého, ktorá pre zdravotné postihnutie nie je schopná realizovať ani všetky svoje úkony na realizáciu sociálnych aktivít a pri kontakte so spoločenským prostredím a návšteve lekára, ako aj na vybavenie úradných záležitostí potrebuje sprievod a z tohto dôvodu už matka zabezpečuje i napriek stále trvajúcej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov o maloletého Y. aj zdravotnú starostlivosť o maloletého a chodí aj na rodičovské združenia do školy. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že dôvody, pre ktoré bola nariadená náhradná osobná starostlivosť o maloletého Y. pominuli. Svoje rozhodnutie oprel súd prvej inštancie o ustanovenie § 47 ods. 1 písm. d) zákona o rodine, podľa ktorého náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Priliehavým právnym odôvodnením rozhodnutia v prejednávanej veci je zánik náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 47 ods. 1 písm. e) zákona o rodine (náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti), čo však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
7. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude matka podľa § 28 ods. 3 zákona o rodine vykonávať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému Y. v plnom rozsahu z dôvodu, že otec dieťaťa nie je známy.
8. Podľa § 57 C. m. p. o povinnosti nahradiť trovy konania vo veciach prejednávaných podľa Civilného mimosporového poriadku rozhoduje súd, ak nejde o trovy konania štátu len na návrh. Žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepožadoval, z tohto dôvodu neobsahuje rozhodnutie odvolacieho súdu výrok o náhrade trov konania.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).