Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/73/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcov: 1/ V. R., nar. XX.XX.XXXX,bytom T. č. X, štátny občan SR, 2/ K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. X,štátny občan SR obidvaja právne zastúpení: JUDr. Renáta Smajdová, advokátka so sídlom Košice, Ul. Floriánska č. 16 proti žalovanému: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Košice- Šaca, štátny občan SR, o určenie vlastníckeho práva, o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a o zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -91, zo dňa 09.07.2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/ nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva, zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, vrátane uloženia povinnosti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému ako náhradu za zriadenie vecného bremena sumu 500,- Eur a zároveň žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ nepriznal.

2. Žalobcovia sa podanou žalobou po jej doplnení v priebehu konania domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1 - stavby postavenej na CKN parcele č. XX/X, zastavaná plocha o výmere 109 m2, vytvorenej z CKN parc.č. XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1056 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XX, k.ú. T. a to geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným dňa 09.12.2019 spoločnosťou A - ZENIT s.r.o., overeným Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom katastrálnym dňa 20.12.2019 pod č. V a stavby postavenej na CKN parc.č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 94 m2, vytvorenej z CKN parc.č. XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1056 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XX, k.ú. T. a to geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným dňa 09.12.2019 spoločnosťou A - ZENIT s.r.o., overeným Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom katastrálnym dňa 20.12.2019 pod č. V Zároveň sa žalobcovia domáhali zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za účelom prístupu k stavbe postavenej na CKN parc. č. XX/ X, zastavaná plocha o výmere 109 m2, vytvorenej z CKN parc.č. XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1056 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XX, k.ú. T. a to geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným dňa 09.12.2019 spoločnosťou A - ZENIT s.r.o., overeným Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom katastrálnym dňa 20.12.2019 pod č. V a k stavbe postavenej na CKN parc.č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 94 m2, vytvorenej z CKN parc.č. XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1056 m2, zapísanej na liste vlastníctva

č. XX, k.ú. T. a to geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným dňa 09.12.2019 spoločnosťou A - ZENIT s.r.o., overeným Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom katastrálnym dňa 20.12.2019 pod č. V v prospech vlastníkov týchto stavieb ako oprávnených z vecného bremena, ktoré právo vecného bremena bude spočívať v práve prechodu peši a v práve prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami všetkých druhov a kategórií vrátane prípojného vozidla, vozidla pohybujúceho sa pomocou ľudskej alebo zvieracej sily v ktorúkoľvek hodinu cez CKN parc.č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 674 m2, vytvorenú z pôvodnej C KN parc.č. XX, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 1056 m2, vedenej vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísanej na liste vlastníctva č. XX, k.ú. T. a to geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným dňa 09.12.2019 spoločnosťou A - ZENIT s.r.o., overeným Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom katastrálnym dňa 20.12.2019 pod č. V ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu rozsudku, s tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalovanému finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 500,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Určovaciu žalobu okresný súd zamietol s poukazom na ustanovenie ( ) z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na takomto určení.

4. Žalovaný (syn žalobcov) nepoprel vlastnícke právo žalobcov, žalobcovia v žalobe ani v priebehu konania netvrdili ani nepreukazovali, že by žalovaný popieral ich vlastnícke právo ku stavbám, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva. Okresný súd uzavrel, že ak nikto vlastnícke právo žalobcov ku stavbám, ktoré sú predmetom konania nenamieta, ich vlastnícke právo nie je sporné, potom žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 19.12.2002. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva nie je možné vyvodiť ani zo žalobcami tvrdených skutočností ohľadom toho, že na pozemok vo vlastníctve žalovaného - CKN parc. č. XX, na ktorom sú postavené stavby, ku ktorým sa žalobcovia 1/, 2/ domáhajú určenia vlastníckeho práva, je zriadené záložné právo v prospech O. O., a.s., a súčasne sú k tomuto pozemku zriadené ďalšie minimálne štyri exekučné záložné práva, v dôsledku čoho žalovaný ako vlastník pozemku už nie je oprávnený disponovať so svojím majetkom. Exekučné záložné právo slúži na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa a nemá za následok popretie vlastníckeho práva žalobcov. Okresný súd zároveň poukázal aj na vyjadrenie obce T. ako príslušného stavebného úradu, že obec môže vydať dodatočné stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie pre stavby, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva za predpokladu, že žalobcovia ako stavebníci predložia žiadosť o dodatočné stavebné konanie s predložením povinných príloh. Konanie pred súdom neslúži na to, aby sa obchádzalo administratívnosprávne konanie.

5. Okresný súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za účelom prístupu k stavbám a zároveň uloženia povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena zamietol s odôvodnením, že nie je splnená zákonná podmienka pre aplikáciu ustanovenia , že prístup žalobcov ku stavbám nie je možné zabezpečiť inak. Pokiaľ žalovaný súhlasil s tým, aby si žalobcovia 1/, 2/ postavili na jeho pozemku stavby a nikdy žalobcom 1/, 2/ nebránil v prechode cez jeho pozemok ku týmto stavbám a žalobcovia 1/ a 2/ nemali a ani v súčasnosti nemajú problém v prístupe k postaveným stavbám stojacim na pozemku žalovaného, je možné vyvodiť, že majú zabezpečený prístup k stavbám na základe ústnej, prípadne konkludentnej dohody so žalovaným. Okresný súd zároveň poukázal na to, že pokiaľ ide o stavby, ktoré sú postavené bez stavebného povolenia, t. j. stavby nepovolené a na cudzom pozemku, je v zásade dôvodom, pre ktorý by súd nemal zriadiť vecné bremeno, pričom zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 22.01.2008. Okresný súd žalobu ako celok zamietol, pričom o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ustanovenie , pretože žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.

6. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/. Uviedli, že okresnému súdu muselo byť známe, že odstránenie právnej neistoty žalobcov určením vlastníckeho práva k stavbám rozhodne nie je možné stotožňovať s vyriešením stavu nepovolených stavieb, ako aj nie je možné stotožňovať určenie vlastníctva k stavbám s ich legalizáciou - povolením v administratívnom konaní podľa stavebného zákona. Žalobcovia v priebehu konania poukazovali na to, že podmienkou tzv.

legalizovania stavieb, ich dodatočného povolenia v spojení s kolaudáciou je okrem preukázania splnenia všetkých technických požiadaviek na stavbu a stanovísk príslušných orgánov aj preukázanie súhlasu vlastníka pozemku s vlastníctvom stavby žalobcami a preukázanie práva prístupu k stavbe z miestnej komunikácie cez pozemok žalovaného. Preukázanie týchto skutočností si vyžaduje aktívne úkony žalovaného ako vlastníka pozemku, na ktorých stavby stoja, pričom žalovaný, voči ktorému je vedených niekoľko exekučných konaní, vrátane zaťaženia pozemku v jeho vlastníctve exekučným záložným právom, nie je oprávnený takéto úkony vo vzťahu k žalobcom učiniť. Podľa názoru žalobcov neobstojí záver okresného súdu, že skutočnosť vedenia exekučných konaní voči žalovanému v spojení s exekučnými záložnými právami na jeho pozemku neodôvodňuje danosť naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení. Rovnako neobstojí ani argument, že za stavu, keď žalovaný vo svojom odvolaní nenamieta vlastníctvo žalobcov k stavbám, je toto vlastníctvo nesporné, čo samo osebe vylučuje danosť právneho záujmu žalobcov na určení vlastníctva. Poukaz na rozsudok NS SR sp. zn. nie je adekvátny, pretože takýto záver z neho nevyplýva. Vo vzťahu k zamietavej časti rozsudku ohľadne určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve cesty k stavbám vo vlastníctve žalobcov žalobcovia poukázali na to, že je nesprávny záver okresného súdu o tom, že aktívnu legitimáciu domáhať sa zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu prístupovej cesty k stavbe v zmysle má výlučne vlastník pozemku a nie vlastník stavby. Žalobcovia tiež majú za to, že okresný súd splnenie hmotnoprávnych podmienok pre zariadenie vecného bremena posúdil nesprávne a hlavne v rozpore s požiadavkou spravodlivého posúdenia veci, pričom zdôraznili, že v prípade vlastníctva stavby na cudzom pozemku dochádza k stretu dvoch rovnocenných vlastníckych práv s rovnakým zákonným obsahom a poukázali na požiadavku spravodlivého usporiadania tohto stretu s odkazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Podľa názoru žalobcov, podmienkou pre aplikáciu ustanovenia a zriadenie vecného bremena práva cesty podľa tohto ustanovenia je, že sa na cudzom pozemku nachádza neoprávnená stavba a pokiaľ stavebník nemá žiadne právo k cudziemu pozemku, potom je splnená podmienka na usporiadanie pomerov medzi dvoma vzájomne si konkurujúcimi vlastníckymi právami. Okresný súd sa tiež opomenul vysporiadať s tým, že súhlas žalovaného so zriadením stavby bol spojený so záväzkom v zmluve o budúcej zmluve medzi stranami, že žalovaný prevedie na žalobcov vlastníctvo k časti pozemkov, na ktorých sa majú stavby nachádzať, resp. im zriadi aj právo vecného bremena spočívajúce v práve prechodu cez jeho pozemok k stavbám.

7. Okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, keď vylúčil zriadenie vecného bremena práva cesty podľa s odôvodnením, že tým, že žalovaný nikdy nebránil žalobcom v prístupe k stavbám cez jeho pozemok, čím došlo ústne, či konkludentne k vzniku obligačného oprávnenia žalobcov na právo cesty, nie je splnená podmienka vyššie uvedená v citovanom ustanovení, že prístup žalobcov k stavbám nie je možné zabezpečiť inak. Žalobcovia so žalovaným zhodne prejavili súdu, že právo cesty k stavbám nie je zabezpečené žiadnym obligačným ani iným právom a vzhľadom na situáciu žalovaného nemôže byť zabezpečené ani obligačne, ani zriadením vecného bremena dohodou, a práve preto zhodne súhlasili, aby žalobe bolo vyhovené a žalobcami požadované vecné bremeno bolo zriadené súdom. Okresný súd svojimi závermi vytvára stav, ktorý de facto i de jure znemožňuje žalobcom legalizovať ich stavby získaním dodatočného povolenia. Samotný žalovaný súhlasí s usporiadaním veci dôvodiac, že v dôsledku exekučných konaní nie je oprávnený tak učiniť vlastnými hmotnoprávnymi úkonmi. Na základe uvedených skutočností žalobcovia navrhli, aby odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu odvolací súd v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcov uviedol, že si je vedomý existencie stavieb svojich rodičov na jeho pozemku a tieto stavby boli postavené s jeho vedomým a nežiada ich odstránenie, čo však neznamená, že je oprávnený s rodičmi uzatvoriť dohodu o vecnom bremene in rem, spočívajúce v práve prechodu. Do vydania rozsudku sa domnieval, že na uzavretie takejto dohody nie je oprávnený z dôvodu, že je proti nemu vedené exekučné konanie a aj na liste vlastníctva k pozemku, ktorý je predmetom tohto konania je zapísané exekučné záložné právo. Po začatí exekúcie nie je oprávnený nakladať so svojím pozemkom, preto nie je oprávnený dohodou zriaďovať vecné bremeno. Inak ako súdnou cestou sa jeho rodičia nemôžu domôcť svojich práv.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ), viazaný odvolacími dôvodmi ( ), prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania

(a contrario ) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v zmysle .

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Okresný súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby o určenie vlastníckeho práva na nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe.

12. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Určenie vlastníctva súdom teda, či tu právo je alebo nie je, je možné v sporovom konaní podľa len na základe podanej žaloby. Žaloba je v definovaná ako procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Žaloba tak predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie. Sporové konanie, konanie o súkromnoprávnych otázkach subjektov práva vystupujúcich v právnych vzťahoch, sa pojmovo nemôže začať bez žiadosti (návrhu) dotknutého subjektu, ktorý tvrdí, že bol na svojich subjektívnych právach dotknutý. Aj z článku I. základných princípov vyplýva, že spory vyplývajúceho z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

14. Ak spor vznikol z ohrozenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu v zásade žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Spornosť práva sa odzrkadľuje vo vzájomnom postavení strán sporu, žalobcu a žalovaného. Pokiaľ spor medzi stranami konania neexistuje, nedochádza k ohrozeniu subjektívneho práva žalobcu, a tak neexistuje dôvod pre podanie žaloby. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu, že pokiaľ nikto vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/ ku stavbám, ktoré sú predmetom konania nenamieta, ani žalovaný, na pozemku ktorého tieto stavby stoja, vlastnícke právo žalobcov nie je sporné, a tak žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení ich vlastníckeho práva.

15. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že žalovaný, voči ktorému je vedených niekoľko exekučných konaní, vrátane zaťaženia v pozemku v jeho vlastníctve exekučným záložným právom nie je oprávnený vykonať žiadne úkony vo vzťahu k žalobcom ako je napr. udeliť súhlas ako vlastníka pozemku s vlastníctvom stavby žalobcov, ako aj udelenie súhlasu prístupu k stavbe z miestnej komunikácie cez pozemok žalovaného a tieto úkony nie sú bežným úkonom v zmysle Exekučného poriadku () a nie je oprávnený disponovať svojim majetkom, táto skutočnosť nezakladá danosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k stavbám zriadeným na pozemku žalovaného v prospech žalobcov. Rovnako ako okresný súd aj odvolací súd je názoru, že existencia exekučných konaní voči žalovanému v spojení s exekučným záložnými právami na jeho pozemky neodôvodňuje danosť naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení vlastníctva. Pokiaľ okresný súd poukazoval na rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 19.12.2002, ktoré judikuje, že naliehavý právny záujem na určení vlastníctva žalobcu k nehnuteľnosti nie je daný, ak je žalovaný síce v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník tejto nehnuteľnosti, ale vlastníctvo žalobcu nepopiera a je ochotný pristúpiť k tzv. súhlasnému prehláseniu, síce priamo nerieši prípad prejednávaný pred okresným súdom, avšak analogicky je možné z neho vychádzať a dôjsť k záveru, že ak žalovaný vo svojom vyjadrení nenamieta vlastníctvo žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu (stavbám), je toto vlastníctvo nesporné, čo samo osebe vylučuje danosť naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení vlastníctva. Pokiaľ totiž medzi vlastníkom pozemku (žalovaným) a vlastníkmi stavby postavenej na tomto pozemku (žalobcami 1/, 2/) nie sú pochybnosti ani spor o tom, kto je vlastníkom stavby, postavenej na cudzom pozemku, neexistuje naliehavý právny záujem na určovacej žalobe k tejto stavbe.

Len tá skutočnosť, že aktuálne v danom čase žalovaný nemôže realizovať úkony v prospech žalobcov za účelom legalizácie stavby (z dôvodu existencie exekučných konaní voči žalovanému v spojení s exekučnými záložnými právami, pričom tento stav si zapríčinil žalovaný sám), nemôže zakladať právo žalobcov na určovacej žalobe. Pokiaľ okresný súd z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol takúto žalobu žalobcov, jeho rozhodnutie odvolací súd považuje za vecne správne.

16. Pokiaľ okresný súd zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa súčasne domáhali zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v ich prospech ako vlastníkov stavieb, ako aj v nadväzujúcej povinnosti uloženia žalobcom zaplatiť žalovanému náhradu za zriadenie vecného bremena, odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu aj v tejto časti za vecne správne.

17. Pod stavbou na cudzom pozemku je treba rozumieť stavbu, ktorá bola postavená na pozemku, ktorého vlastníkom nie je stavebník.

18. O neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak niekto na cudzom pozemku postavil stavbu bez toho, aby k tomu mal občianskoprávny titul (t. j. zákonom vyžadované oprávnenia, ktorým je predovšetkým právo vlastnícke, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo obligačné právo umožňujúce mu na cudzom pozemku zriadiť stavbu). Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej je nerozhodné, či stavebník mal stavebné povolenie (rozhodnutie NS ČR ). Od neoprávnenej stavby je potrebné odlišovať nepovolenú stavbu, čo je stavba vybudovaná bez príslušného povolenia, ale pri nedodržaní ustanovenia stavebných predpisov. Sankcionovanie týchto priestupkov je riešené stavebným zákonom (pozri rozhodnutie Cjp 52/1980, R 2/1981).

19. Pri stavbách na cudzom pozemku prichádza do úvahy riešenie stavu v zmysle .

20. Podľa § 135c ods. 1, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Podľa ods. 2 pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa ods. 3 súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby ak inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

21. Zákon upravuje spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Spôsoby uvedené v ods. 1, 2 § 135c sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v tomto prípade výlučnú aktívnu legitimáciu.

22. Vlastník pozemku nemôže žalovať o spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a oprávnený stavebníkom, ktorý vyplýva z ods. 3 § 135c. V tomto odseku je dispozícia, ktorá sa musí použiť vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov. Táto dispozícia citovanej právnej normy je základom procesnej obrany neoprávneného stavebníka. Súd v takom prípade na základe geometrického plánu zriadi stavebníkovi vecné bremeno, ktoré má byť účelovo zamerané a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe. Treba však uviesť, že pri úvahe, či treba aplikovať analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné a na to, vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do vlastníctva (pozri M. a kolektív, , stručný komentár, tretie doplnené a prepracované vydanie, Iura Edition, 2010).

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd sa nemohol stotožniť v plnom rozsahu s odôvodnením rozsudku okresným súdom, ktorý uviedol, že z ustanovenia vyplýva, že aktívnu legitimáciu na podanie žaloby má vlastník pozemku, nie vlastník stavby. Odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať, či ide o žalobu podanú v zmysle a , v takomto prípade aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby je vlastník pozemku, ale v prípade ustanovenia aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby je vlastník stavby. Len táto skutočnosť však neznamená, že rozhodnutie okresného súdu aj v tejto časti nie je vecne správne.

24. Samotný vznik vecného bremena je upravený v .

25. Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

26. Ustanovenie rieši možný konflikt výkonu vlastníckych práv možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, avšak len v podobe práva cesty cez cudzí pozemok.

27. Je potrebné rozlišovať medzi úpravou uvedenou v a v . V tomto konkrétnom prípade, keďže ide o stavbu na cudzom pozemku, je potrebné uplatniť a aj dodržať postup v zmysle a keďže žalobu podávali žalobcovia, ktorí sa cítia vlastníkmi stavby, mali sa domáhať postupu podľa a až v nadväznosti na to poukazovať na druh vecného bremena v zmysle ako právo spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

28. Okolnosť, že zriadenia práva cesty cez priľahlý pozemok sa domáha vlastník stavby, ktorý si nielenže nezaistil prístup ku stavbe, ale naviac ide o stavbu nepovolenú, t. j. stavbu, o ktorej povolenie vlastník podľa stavebného zákona nepožiadal, alebo ju stavebnému úradu neohlásil, je zásadne dôvodom, pre ktorý by súd vecné bremeno cesty zriadiť nemal (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. ).

29. Ustanovenie rieši stret dvoch vlastníckych práv - práva vlastníka stavby nehnuteľnosti (práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti), ktorý nemá zaistený prístup ku svojej stavbe a práva vlastníka pozemku k stavbe priľahlého. Zriadenie práva cesty je vážnym zásahom do práva vlastníka pozemku. Zákon priamo nerieši dôvod, pre ktorý právo cesty k stavbe neexistuje. Okolnosť, že zriadenia práva cesty cez priľahlý pozemok sa domáha vlastník stavby, ktorý si nielenže nezaistil prístup ku stavbe, ale naviac ide o stavbu nepovolenú, t. j. o stavbu, o ktorej povolenie vlastník podľa stavebného zákona nepožiadal ani ju stavebnému úradu neohlásil, je zásadne dôvodom, pre ktorý by súd vecné bremeno cesty zriadiť nemal.

30. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolaním žalobcov, ktorí svoj nárok zakladajú len na tom, že právo cesty k stavbám nie je zabezpečené žiadnym obligačným ani iným právom a vzhľadom na situáciu žalovaného nemôže byť zabezpečené ani obligačne, ako ani zriadením vecného bremena dohodou. Pokiaľ sa žalobcovia cítia byť vlastníkmi stavby na cudzom pozemku, otázku prístupu k stavbe mali možnosť riešiť v priebehu realizácie stavby. Pokiaľ ide o stavbu nepovolenú, nemôžu sa tohto práva domáhať súdnou cestou, aby súd zlegalizoval svojim rozhodnutím žalobcom prístup k stavbe, ktorú považujú za svoje vlastníctvo, pričom uvedenú stavbu nemajú dokonca ani právne vysporiadanú. Pokiaľ okresný súd zamietol aj v tejto časti žalobu, jeho rozhodnutie je potrebné považovať za vecne správne.

31. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti potvrdil rozsudok okresného súdu v celom jeho rozsahu, teda aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a trovy odvolacieho konania žalovanému ako úspešnej strane v konaní nepriznal vzhľadom na to, že žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).