Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/99/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členiek senátu: JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: O. C., bytom G. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpeného JUDr. Martinom Polákom, advokátom, so sídlom Poštová 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102242104/2019 zo dňa 25.09.2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 2.12.2019, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102242104/2019 zo dňa 25.09.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým tento, ako príslušný štátny orgán, na základe o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vydal rozhodnutie podľa ustanovenia daňového poriadku, ktorým potvrdil v celom rozsahu rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101489947/2019 zo dňa 19.06.2019, na základe ktorého bol žalobcovi, podľa ustanovenia daňového poriadku, vyrubený rozdiel v sume 132 756,66 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011.

I. Administratívne konanie

2. Správca dane - Daňový úrad Košice rozhodol rozhodnutím č. 101489947/2019 zo dňa 19.06.2019, po zrušení jeho pôvodného rozhodnutia č. 102429290/2016 zo dňa 25.01.2016, ktoré bolo Finančným riaditeľstvom SR dňa 17.04.2019 zrušené a vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to po vrátení veci Finančnému riaditeľstvu SR v konaní na Najvyššom súde SR pod sp. zn. , ktorým tento zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102975877/2016 zo dňa 20.04.2016.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 101489947/2019 zo dňa 19.06.2019 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102242104/2019 zo dňa 25.09.2019.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie november 2011, ktorej výsledky zachytil v protokole z tejto daňovej kontroly č. 20237605/2015 z 18.05.2015.

5. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z desiatich faktúr vystavených daňovým subjektom Castellario, s.r.o., Bratislava, IČO 45 873 615 (ďalej len „dodávateľ Castellario“) a ôsmich faktúr vystavených daňovým subjektom K&C BAU s.r.o., Košice, IČO 46 030 719 (ďalej len „dodávateľ K&C BAU"), všetkých za dodanie betonárskej ocele, spolu v celkovej hmotnosti 1361.098 ton. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že zdaniteľné obchody oboch dodávateľov a žalobcu boli súčasťou dodávky v rámci obchodného reťazca s miestom dodania v Českej republike, tam podliehali zdaneniu a preto nie sú predmetom dane v tuzemsku, ale v inom členskom štáte - Českej republike. Z tohto dôvodu žalobca podľa v nadväznosti na nemá právo na odpočítanie dane.

6. V odôvodnení napádaného rozhodnutia žalovaný uvádza: „Správca dane poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. vo veci žalobcu ENERGY GROUP, s.r.o., Okružná 3239, Modra (predtým K2 Business s.r.o., Klincová 37/B, Bratislava a predtým Fekete STAVCENTRUM, s.r.0.) za zdaňovacie obdobie jún 2011 proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach. Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a zamietol žalobu žalobcu ENERGY GROUP, s.r.0. (predtým K2 Business s.r.o. a predtým Fekete STAVCENTRUM, s.r.o.), ktorý bol v poradí 6. odberateľom v preverovanom reťazci.“ (...) Finančné riaditeľstvo SR poukazuje na to, že daňový subjekt ani v ďalšom konaní, po rozsudku Najvyššieho súdu SR nepodal žiadne vysvetlenie k predmetným obchodom a nepreukázal, že prijal všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od neho požadovať na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom. K tomu je potrebné poukázať aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. , v ktorom súd poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie ( ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, to znamená, že pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení v znení neskorších predpisov (v rozsudku ) oprávnené. Na základe všetkých zistených skutočností v rámci daňovej kontroly daňového subjektu, počas vyrubovacích konaní, pri iných daňových kontrolách u subjektov zapojených do reťazca a okolností preverovaného obchodného reťazca vyplývajú objektívne skutočnosti nasvedčujúce, že došlo k podvodnému konaniu. Daňový subjekt mal, resp. vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že predmetné plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca a objektívne neprijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť, aby sa vyhol prípadným problémom.“

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

7. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 102242104/2019 zo dňa 25.09.2019 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 101489947/2019 zo dňa 19.06.2019 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci.

8. Žalobca v správnej žalobe prehodnocuje vykonané dokazovanie v daňovom konaní žalovaným a v tejto súvislosti uvádza: „Pokiaľ, bol pôvodný záver správcu dane a odvolacieho orgánu (žalovaného) v konaní na Najvyššom súde SR pod sp. zn. podľa názoru kasačného súdu nesprávny a správne orgány sa mali vysporiadať s vyhodnotením dôkazov, resp. svoje právne úvahy náležite zdôvodniť, nie je postup predchádzajúcu napadnutému rozhodnutiu žalovaného a odôvodnenie jeho rozhodnutia svojím obsahom korešpondujúce zákonnej povinnosti rešpektovania právneho názoru vyjadreného v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.01.2019. (...) Žalobca ako daňový subjekt nemá možnosť akýmkoľvek relevantným spôsobom zisťovať a vyhodnocovať podmienky výkonu podnikateľskej činnosti svojich dodávateľov. Správca dane a

mechanicky aj žalovaný prijali záver o tom, že konateľ, spoločnosti Castellario s.r.o. pán L. H. bol bezdomovec, ktorý nikdy spoločnosť reálne nezastupoval. Žalovanému nie je známe, na podklade akých dôkazov vykonal správca dane záver o tom, že pán Timko je bezdomovec a bol len zneužitý. Neuvádza totiž žiadny konkrétny dôkaz o tom, že by konateľ spoločnosti Castellario s.r.o. mal byt' neznámou osobou zneužitý resp. aby spoločnosť nevykonávala skutočnú hospodársku činnosť. V tom to prípade totiž ani výrazne abstraktným hodnotením skutkových zistení nemožno usúdiť, že ak daňový subjekt Castellario s.r.o. odo dňa 30.09.2012 (Z dôvodu porušenia povinnosti podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz) nebol platiteľom DPH, že by bolo preukázané, ako daňové orgány uvádzajú, že spoločnosť Castellario s.r.o. nevykonávala skutočnú hospodársku činnosť. K takémuto záveru jednoducho nemožno dospieť na základe uvedených zistení správcu dane, len z dôvodu existencie virtuálneho sídla, prevodu obchodného podielu resp. zrušenia registrácie daňového subjektu Castellario s.r.0. Okrem uvedeného správca dane opätovne namieta neexistenciu skladu „spoločnosti Castellario napriek dvojnásobnému nákupu tovaru oproti predaju tovaru“. Obdobne ako Najvyšší súd Slovenskej republiky upozornil daňové orgány na skutočnosť, že žiadny právny predpis neukladá daňovému subjektu povinnosť previesť vlastnícke právo k tovaru až po ukončení jeho prepravy resp. predaj tovaru už naloženého na dopravných prostriedkoch, nie je povinnosťou dodávateľa disponovať skladom, čo napokon možno vnímať v priamej súvislosti s oprávnením dodávateľa previesť vlastníctvo k tovaru počas jeho prepravy. Ďalej správca dane uvádza, že „údaje v daňovom priznaní nikdy zdôvodnené neboli“ (???) a „zodpovedajú podvodu zmiznutý obchodník“. V tejto časti síce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia síce pracuje s pojmom zmiznutý obchodník, dokonca sa odvoláva na ustálenú judikatúru ESD, avšak zamestnanec správcu dane ani nepodáva vysvetlenie pojmu zmiznutý obchodník a ani neuvádza konkrétnu definíciu tohto pojmu v konkrétnych rozhodnutiach ESD. Tento nedostatok neodstránil ani odvolací orgán, hoci takáto odvolacia námietka bola žalobcom v odvolaní uplatnená.“

9. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca poukazuje na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 (Mahagében Kft proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága) a C 142/11 (Péter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alföldi Regionális Adó Főigazgatósága).

10. V závere správnej žaloby žalobca uvádza: „Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane - Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves je zrejmé, že správca dane pri vyvodení svojich záverov postupoval spôsobom, ktorý je absolútne arbitrárny a z hľadiska hodnotenia dôkazov neprijateľný, keďže niektoré dôkazné prostriedky opomenul, pričom na druhej strane sa opieral o také, ktoré nemajú súvis s preverovanými obchodnými prípadmi. Rozhodnutie správcu dane nemá byť výsledkom svojvôle, ale právnej úvahy, ktorá vychádza síce z voľného hodnotenia dôkazov, avšak pri rešpektovaní určitých základných princípov hodnotenia a posudzovania, ktoré v danom prípade neboli splnené.“

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 27.03.2020 reagoval na správnu žalobu tak, že žalobné dôvody, ktoré žalobca uvádza v správnej žalobe, sú obsahovo zhodné s jeho námietkami v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení stručne zopakoval priebeh daňového konania a argumentáciu, na ktorej založil svoje rozhodnutie a navrhol aby správny súd správnu žalobu zamietol.

12. Listom zo dňa 3.4.2020 sa vyjadril formou repliky k vyjadreniu žalovaného žalobca, pričom zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe a zároveň akcentoval niektoré časti z rozsudku č.k. zo dňa 22.1.2019.

III. Právny názor správneho súdu

13. Správny súd v konaní podľa ust. a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby ( ), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v ust. a a ) dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. 14. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle , keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle až e) . Správny súd postupoval v súlade s §

137 ods. 4 . Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 24.02.2021 bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 18.02.2021. 15. Ako bolo vyššie uvedené, správca dane - Daňový úrad Košice rozhodol rozhodnutím č. 101489947/2019 zo dňa 19.06.2019, po zrušení jeho pôvodného rozhodnutia č. 102429290/2016 zo dňa 25.01.2016, ktoré bolo Finančným riaditeľstvom SR dňa 17.04.2019 zrušené a vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to po vrátení veci Finančnému riaditeľstvu SR v konaní na Najvyššom súde SR, ktorý rozsudkom č.k. zo dňa 22.1.2019 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102975877/2016 zo dňa 20.04.2016. 16. V rozsudku č.k. zo dňa 22.1.2019 kasačný súd uviedol, že existencia tovaru a jeho pohyb v dodávateľskom reťazci neboli sporné (bod 24. rozsudku). Zároveň vymedzil právny rámec preskúmavaného prípadu a to tak, že v súlade so sťažnostnými bodmi identifikoval v rozhodnutí žalovaného dve samostatné argumentačné línie (bod 16. rozsudku). (i) Dodávky tovaru medzi jednotlivými článkami reťazca v Bytči (vrátane dodania sťažovateľovi (žalobcovi) ako i jeho následného dodania svojmu odberateľovi) považoval žalovaný za fiktívne, resp. iba formálneho charakteru, ktoré nemali ekonomický zmysel; (ii) Zároveň však uviedol aj to, že zdaniteľné obchody fakturované sťažovateľovi (žalobcovi) dodávateľom Castellario a dodávateľom K&C BAU sú súčasťou dodávky v rámci obchodného reťazca s miestom dodania v Českej republike a tam podliehali zdaneniu, teda nie sú predmetom dane v tuzemsku, ale v inom členskom štáte, preto sťažovateľ (žalobca) nemá právo na odpočítanie dane. 17. V nadväznosti na vyššie uvedené v bode 39. rozsudku č.k. zo dňa 22.1.2019 kasačný súd uviedol: „V prejednávanom prípade daňové orgány však neodôvodnili nepriznanie práva na odpočítania dane žalobcovi tým, že posudzované plnenia v dodávateľskom reťazci boli súčasťou protiprávneho (zneužívajúceho či podvodného) konania vo vzťahu k DPH, čomu zistené skutočnosti evidentne nasvedčujú, ale tým, že predmetné dodávky sú súčasťou reťazca s miestom dodania v Českej republike a podliehali preto zdaneniu v Českej republike.“ (...) bod 41. rozsudku: „Žalovaný z dôkaznej situácie v tejto veci neurobil jasný a dôkazmi podložený záver o tom, či sťažovateľ vedel, alebo aspoň s ohľadom na okolnosti ako obozretný podnikateľ vedieť mal, že tovar, ktorý mu bol dodaný a on ho obratom dodal ďalej, bol „na trase" do Českej republiky.“ 18. V bode 45. rozsudku č.k. zo dňa 22.1.2019 kasačný súd vymedzil rozsah dokazovania pre správny orgán, keď uviedol: „Kasačný súd poznamenáva, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, kde v reťazci malo dôjsť k nezaplateniu dane alebo inej strate na strane štátu. Bez toho sa celá konštrukcia argumentácie daňových orgánov teda opiera len o neobvyklosť, resp. tvrdenú ekonomickú nezmyselnosť celého reťazca s dvojitou výmenou CMR a z toho údajne vyplývajúcu nevyhnutnosť zdaňovať všetky obchody v Českej republike.“ 19. Vzhľadom na vyššie uvedené, s poukazom na a 191 ods. 6 správny súd preskúmal napádané rozhodnutie a konštatuje, že žalovaný správny orgán sa zaoberal všetkými vytýkanými vadami, na ktoré upozornil kasačný súd v rozsudku č.k. zo dňa 22.1.2019 a to vyčerpávajúcim spôsobom. 20. Správny súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, na základe ktorých žalovaný správny orgán rozhodol, nakoľko žalobné body sa zhodujú s argumentáciou žalobcu, ktorú použil v odvolacom konaní a preto argumentácia žalovaného je totožná s dôvodmi v preskúmavanom rozhodnutí. Pre vysvetlenie spôsobu hodnotenia dôkazov a akcentovanie právneho názoru žalovaného, správny súd z napádaného rozhodnutia cituje: „Spoločnosti Castellario s.r.o. a Torrazza s.r.o. ako nadobúdatelia tovaru v tuzemsku a prví tuzemskí dodávatelia tovaru reálne s nikým neobchodovali, nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť, v obchodnom reťazci plnili funkciu „zmiznutého obchodníka“. Po začatí daňových kontrol u iných daňových subjektov v reťazci bol obchodný podiel spoločnosti Castellario, s.r.o. prevedený na srbského občana, u spoločnosti Torrazza s.r.o. na maďarského občana a spoločnosti prestali byt' kontaktné. Účtovníctvo týchto spoločností nebolo nikdy predložené a nebola zistená ani žiadna osoba - účtovníčka, tj. nebolo preukázané, že tieto spoločnosti účtovníctvo viedli.“ S takýmto hodnotením dôkazov sa správny súd stotožňuje - takéto hodnotenie dôkazov vyplýva zo zisteného skutkového stavu, pričom poukazuje na fakt, že práve pri týchto obchodných spoločnostiach došlo k daňovému úniku (pozri str. 27 napádaného rozhodnutia (...) „zmiznutí obchodníci" na stupni, v ktorom dochádza k daňovému úniku. Uvedené zistenie je aj plne v súlade s požiadavkou kasačného súdu. (pozri bod 18. rozsudku)

21. Žalovaný správny orgán považoval v napádanom rozhodnutí celý obchodný reťazec za podvodné konanie (str. 29. napádaného rozhodnutia): „Analýzou preverovaných transakcií správca dane zistil, že uvedené obchodovanie nesie vo vzťahu k DPH znaky špecifického typu daňového podvodu definovaného v judikatúre Súdneho dvora EÚ a pomenovaného ako „Nezvestný, resp. zmiznutý

obchodník" (z angl. „missing trader"). Jedná sa o zapojenie spoločností s „nastrčeným bielym koňom", ktorým je zvyčajne osoba so sociálne slabej vrstvy, ktorá súhlasila s použitím svojej totožnosti bez toho, aby si uvedomila dôsledky svojho konania (napr. bod 37 Návrhov generálneho advokáta v spojených veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13). (...)“ Správny súd nemá pochybnosť o správnosti hodnotenia obchodného reťazca žalovaným, zároveň dodáva, že tzv. „zmiznutý obchodník“ je typickým právnym pojmom v daňovom práve, s ktorým judikatúra Súdneho dvora EÚ spája exaktné právne konotácie.

22. V súvislosti s námietkou subjektívnej stránky žalobcu (bod 17. rozsudku) správny súd dáva do pozornosti časť napádaného rozhodnutia na str. 41: „Odvolávajúci sa sám nevykonal všetky opatrenia, ktoré od neho možno v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na dodávkach poznačených podvodom alebo neplnením vo vzťahu k DPH (v prípade preverovaných reťazových dodaní betonárskej ocele), čím nedodržal vyžadovanú potrebnú náležitú starostlivosť, a teda za predpokladu jej dodržania mohol vedieť, že dodávky môžu byt' vo vzťahu k DPH poznačené nedovoleným daňovým únikom“ a ďalej na str. 43 napádaného rozhodnutia: „Dôvod, pre ktorý si mal daňový subjekt preveriť svojich dodávateľov - obchodných partnerov je ten, že daňový subjekt má mať v akomkoľvek prípade, v každej situácii dostatok podkladov pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.07.2010). Správca dane nevyžadoval od daňového subjektu preukazovať skutočnosti s veľkým časovým odstupom, pretože daňová kontrola za zdaňovacie obdobie november 2011 bola začatá dňa 03.05.2012, takže od dňa podania daňového priznania 21.12.2011 neuplynul ani polrok.“ 23. Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. upozorňuje, že štatutárny orgán spoločnosti (analogicky aj živnostník) musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd SR zdôrazňuje povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné, živnostenské, daňové registre a pod.). Žalobca síce nebol povinný preverovať si svojich obchodných partnerov, ale takýmto postojom sa vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.

24. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že žalobca bol súčasťou podvodného reťazca spoločností, ktoré deklarovali obchodovanie s betonárskou oceľou, pričom dokladovo vytvárali situáciu, že ide o reálne obchodovanie, avšak zistené skutočnosti preukázali, že išlo o podvodné konanie. Správca dane je v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ povinný nepriznať právo na odpočítanie dane, ak sa vykonaným dokazovaním preukáže, že dodávky boli poznačené daňovým podvodom, o ktorom žalobca mohol vedieť.

25. Žalobca sám nevykonal všetky opatrenia, ktoré od neho možno v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na dodávkach poznačených podvodom alebo neplnením vo vzťahu k DPH (v prípade preverovaných reťazových dodaní betonárskej ocele), čím nedodržal vyžadovanú potrebnú náležitú starostlivosť, a teda za predpokladu jej dodržania mohol vedieť, že dodávky môžu byť vo vzťahu k DPH poznačené nedovoleným daňovým únikom. Z popísaných schém fakturácie tovaru, z pohybu tovaru v reťazci obchodníkov v rámci jedinej prepravy, množstva tovaru a z časovej následnosti preukázanej faktúrami, zo spôsobu „skladovania“ tovaru v priestoroch, ku ktorým nemal právny vzťah žalobca ani nikto zo spoločností zapojených v reťazci, z postavenia jednotlivých spoločností ako subjektov využívaných na účely vyhotovovania faktúr s daňou bez vykonávania reálnej hospodárskej činnosti, vyplýva, že správca dane preukázal, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu.

26. Podľa právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 27. Podľa Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bo vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním Podľa ) daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 28. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z hore uvedených dôvodov, preto ju podľa zamietol. 29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 30. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).